Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2160/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123394311
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Falátová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123394311.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, so
sídlom Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, zast.: ALTER IURIS, s.r.o., IČO: 36 708
771, so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., zast.: URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vedenej

u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Augustín, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 923/49, 010
01 Žilina, sp. zn. 384EX 535/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie vo výške 79,85 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe

dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.09.2023 v spojení s opravou
návrhudomáhalodpovinnejvymoženianepeňažnéhoplneniaa trovexekúcienazákladeprávoplatného
a vykonateľného exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/31/2020 zo dňa
27.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/183/2022 zo dňa 22.02.2023

(ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 10.10.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jozef
Augustín, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 923/49, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod spisovou
značkou 384EX 535/23.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 22.02.2024 doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na
zastavenie exekúcie“ zo dňa 21.02.2024, v ktorom povinná uviedla, že V danom prípade má ísť o
nútený výkon nepeňažného nároku, a to povinnosť odstrániť stavbu nachádzajúcu sa na pozemku
vo vlastníctve oprávneného. Povinná je jednoznačne presvedčená, že táto exekúcia je v absolútnom
rozpore s dobrými mravmi. Ako prvé je nutné uviesť, že oprávnená opakovane požadovala, aby jej bol
tento pozemok odpredaný za cenu, akú by si určil oprávnený alebo zamenený za iný pozemok. Povinná

poskytlaoprávnenémuniejednualternatívnumožnosť,akovzniknutejsituáciipredísť.Vzniknutúsituáciu
vníma povinná ako absolútnu nespravodlivosť, nakoľko oprávnená na výstavbu stavby, ktorá má byť
zbúraná, vynaložila nie malé finančné prostriedky, ktoré si dokonca musela požičať. Je nutné dať do
pozornosti i tú skutočnosť, že ak by jej povinný tento pozemok predal, resp. zamenil, tak by bola
celá situácia vyriešená, za zmienku stojí i fakt, že jej susedia boli v obdobnej situácií, kedy im mesto
Dolný Kubín ustúpilo a odpredalo im časti pozemkov tak, aby mali prístup k svojim nehnuteľnostiam,

tak nerozumie, prečo sa s povinnou zaobchádza inak a jej jedinej odmietli odpredať alebo zameniť
pozemok pod stavbou, ktorá ju stála veľké finančné prostriedky. Pri ostatných občanoch mesta to bolomožné, nikomu to neprekážalo, len v je| prípade prikročili k takýmto, dá sa povedať veľmi tvrdým a
nekompromisným krokom. Povinná je presvedčená, že výkon tejto exekúcie je v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko výkonu exekúcie sa dá predísť aj iným spôsobom tak, aby nevznikla povinnej škoda

a oprávnenému by boli uhradené všetky náklady a dostal by adekvátnu protihodnotu za predaj, resp.
zámenu pozemku v prospech povinnej. Povinná je presvedčená, že kroky oprávneného, ktorý chce
nekompromisne zbúrať nehnuteľnosť, na ktorej výstavbu boli vynaložené veľké finančné prostriedky
povinnej, a to bez poskytnutia možnosti predaja alebo zámeny, pričom v obdobných prípadoch vo vzťahu
k jej susedom tak postupovali, nemôže požívať právnu ochranu. Povinná vidí v tomto smere účelové

konanie zo strany oprávneného a nerovnaké zaobchádzanie. Vzhľadom na vyššie uvedené povinná
navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o zastavení exekúcie v celom rozsahu.

4. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného
dňa 04.03.2024 súdu na rozhodnutie.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 01.03.2024
uviedol, že oprávnený s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Povinná v rámci svojho
Návrhu uvádza, že podľa jej názoru je dotknutá exekúcia v absolútnom rozpore s dobrými mravmi,
čo odôvodňuje tým, že opakovane požadovala, aby jej bol pozemok CKN parc. č. XXX/XX o výmere
XXX m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX vedených Okresným úradom E. F.,

okres: E. F., obec: E. F., katastrálne územie: G. D. (ďalej len „Pozemok“) odpredaný za cenu, akú by
si určil oprávnený alebo zamenený za iný pozemok. Ďalej pokračuje, že považuje vzniknutú situáciu
ako absolútnu nespravodlivosť, nakoľko na spornú stavbu (betónový mostík), ktorá má byť zbúraná,
vynaložila finančné prostriedky. Povinná je podľa jej tvrdení presvedčená, že výkon tejto exekúcie je v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko výkonu exekúcie sa dá predísť aj iným spôsobom tak, aby nevznikla

povinnej škoda. Podľa jej názoru Oprávnený takýmto spôsobom postupoval vo vzťahu k iným susedom
a voči nej nie. K uvedenému návrhu Povinnej na zastavenie exekúcie si dovoľujeme uviesť, že v ňom nie
je uvedený žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná v Návrhu opakuje tie isté tvrdenia,
ktoré uvádzala už v rámci konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/31/2020
a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7Co/183/2022, ktoré predchádzali predmetnej exekúcii a v

rámci ktorých boli vydané exekučné tituly. Uvedenými tvrdeniami sa dotknuté súdy dostatočne zaoberali.
Oprávnený nemá záujem o odpredaj dotknutého Pozemku, jeho výmenu ani jeho nájom, pričom dôvody
jeho postoja jednoznačne vyplývajú z konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod
sp. zn. 5C/31/2020 a následne Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7Co/183/2022. V zmysle bodu 24.15.
odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27.05.2022, sp. zn. 5C/31/2020, „Žalobca

obsiahlym spôsobom vo svojich podaniach (body 2.9., 4.2., 9.6. až 9.8.) poukázal na konkrétne dôvody,
pre ktoré do času, kým nedôjde v súlade s rozhodnutím obce Oravská Poruba o umiestnení stavby
„Technická vybavenosť k IBV Dolný Kubín – Nad Brehmi“ z 08.09.2005 č. 2005/10/92 a v súlade s
Územným plánom Žalobcu v znení doplnku č. 2 (VZN č. 6/2014) obsahujúci zapracovanie dopravného
koridoru budúcej komunikácie do predmetnej lokality, k legálnemu vybudovaniu dopravnej infraštruktúry

vdanejlokalite(obslužnékomunikácie,chodníkov,zelenýchpásov),čosibudevyžadovaťvysporiadanie
všetkých ňou dotknutých pozemkov, pričom predmetné pozemky a v rámci nich premostením dotknutá
časť parc. KN-C č. XXX/XX k. ú. G. D. predstavuje územnú rezervu pre realizáciu konštrukcií potrebných
na stabilizovanie cestného telesa, vykonanie potrebného geologického prieskumu atď., t. j. má ísť o
priestor potrebný za účelom realizácie plánovanej verejnoprospešnej stavby.“ V zmysle bodu 24.16.

odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27.05.2022, sp. zn. 5C/31/2020, „Žalobou
na vyporiadanie neoprávnenej stavby sa môže vlastník pozemku domáhať úpravy vzťahov spôsobom
uvedeným v § 135c OZ. Ide o konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný podanou žalobou pokiaľ ide o navrhovaný
spôsob ich vyporiadania. V prípade skúmania prvej zo zákonom predpokladaných možností, a to vo

forme nariadenia odstránenia neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 1 OZ) je súd povinný prihliadať na
povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, či vlastník tejto stavby v
stavbe býva alebo nie, aký je rozsah zastavania pozemku takouto stavbou, či vlastník stavby vedel, že
stavia na cudzom pozemku alebo naopak, či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až dodatočne
zistil opak. Nariadenie odstránenia stavby ako najprísnejšej občianskoprávnej sankcie je namieste v

prípade, ak vlastník stavby hrubým spôsobom porušil práva vlastníka pozemku, ak ide o stavbu nielen
neoprávnenú, ale aj nepovolenú. Účelnosť odstránenia stavby ako jeden z predpokladov jej odstránenia
je potrebné posudzovať najmä so zreteľom na záujmy a potreby vlastníka pozemku a možnosti jeho
využitia, ak by tam takáto stavba nebola. V danom prípade neprichádza do úvahy prikázanie stavbypremostenia do vlastníctva Žalobcu (postupom podľa § 135c ods. 2 OZ), keďže Žalobca o takýto spôsob
riešenia neprejavil záujem. Žalovaná navrhovala postup podľa § 135c ods. 3 OZ.“ V zmysle bodu
24.17. odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27.05.2022, sp. zn. 5C/31/2020.

„Súd zohľadniac vyššie uvádzané kritériá, vychádzajúc zo zistení a záverov vyplývajúcich z bodov
24.1. až 24.15. a zohľadniac predovšetkým to, že: Žalovaná svojvoľne a bez akéhokoľvek informovania
Žalobcu vedome po skončení kolaudačného konania ohľadne RD zabrala o. i. aj časť parc. F. H. XXX/
XX o výmere XX m2 za účelom vybudovania stavby premostenia a tým prepojenia jej RD zo severu
s tam vybudovanou cestou, vediac, že toto premostenie zasahuje aj do nehnuteľnosti vo vlastníctve

Žalobcu, t. j. že Žalovaná nebola pri zriaďovaní stavby premostenia dobromyseľnou, nakoľko vedela,
že stavbu nestavia na svojom pozemku; rozhodujúca časť stavby premostenia zasahuje práve parc.
KN-C č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve Žalobcu; tento prístup Žalovaná zriadila bez existencie
príslušného oprávnenia na jeho zriadenie podľa stavebnoprávnych predpisov; postupovala tak napriek
tomu, že mala k RD zabezpečený potrebný prístup z verejnej komunikácie z južnej strany, ktorý bol
aj prístupom schváleným (určeným) stavebným úradom v stavebnom povolení a bola si vedomá, že

možnosť uvažovať o legálnom zriadení prístupu k RD zo severu vyžaduje získanie práv k pozemku
potrebnému pre zriadenie takéhoto prístupu; žalobca vec začal riešiť ihneď po tom, ako získal informáciu
o danej stavbe; dôvody, ktorými Žalobca zdôvodňoval nutnosť odstránenia danej stavby a pre ktoré je
nutnénaďalejponechaťajplochudotknutúpremostením„voľnú“(nezastavanú)aktorésúdsohľadomna
postavenie Žalobcu a z toho vyplývajúce jeho práva a povinnosti voči svojim obyvateľom, vyhodnotil ako

závažné, súladné s verejným záujmom, dospel k záveru, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci
je dôvodné nariadiť odstránenie premostenia zhotoveného protiprávnym konaním Žalovanej tak, ako to
požadovalŽalobca.RD,kuktorémupremostenievytváraprístup,sícevyužívaŽalovanáajejrodina(syn)
na bývanie, ale tento RD, ako súd už uviedol, má zabezpečený potrebný prístup z verejnej komunikácie
z južnej strany, ktorý prístup existoval ešte pred vybudovaním sporného premostenia, pričom nebolo

preukázané, že by sa po vydaní stavebného povolenia do času vybudovania premostenia následne
mala nejakým spôsobom zhoršiť kvalita tohto prístupu. Naopak, v priebehu tohto konania sa jeho kvalita
(hoc bez prispenia strán sporu) zlepšila a aj do budúcna je predpoklad, že v súčasnosti existujúci stav
sa minimálne nezhorší, keďže ohľadne o. i. aj pozemku (parc. KN-C č. XXX/XX – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXXX m2) predstavujúceho prístup k RD a ostatným nehnuteľnostiam vo vlastníctve

Žalovanej prebieha proces ich kúpy, v súvislosti s ktorým už na základe Žalobcom prejaveného záujmu
na kúpu nehnuteľností vo vlastníctve SR v správe ŽSR, Žalobca obdržal listom z 15.12.2021 (č. l. 405)
súhlasŽSRnaichpredajvjednotkovejcene11,396eura/m2+DPH,vtakejtovýškezdôvoduichkúpyvo
verejnom záujme za účelom budovania oddychovej zóny so záväzkom Žalobcu využívať predmet kúpy
na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, alebo výstavbu verejnoprospešných stavieb. Už došlo

ajkschváleniuichkúpyuznesenímMsZŽalobcuzo17.02.2022č.6/2022(č.l.434).Zauvedenejsituácie
skutočnosť, že RD užíva Žalovaná na bývanie, nie je z hľadiska posudzovania účelnosti odstránenia
premostenia významná, pretože Žalovanej naďalej zostáva zachovaná vhodná prístupnosť k RD z juhu
predpokladaná (na rozdiel od prístupu zo severu) aj stavebným povolením.“ Povinná namieta výkon
exekučného titulu s princípmi dobrých mravov, no absolútne ignoruje skutočnosť, že to bola ona, ktorá si

bez akéhokoľvek právneho titulu a príslušného povolenia postavila nepovolenú a neoprávnenú stavbu
na pozemku Oprávneného a to napriek vedomosti, že sa jedná o pozemok Oprávneného. Okrem toho
postavila túto stavbu už po skončení kolaudačného konania na jej rodinný dom. Teda Povinná konala
vopred premyslene nielen v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj v rozpore s
dobrými mravmi. V rámci vyššie uvedeného súdneho konania došlo k rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré

okrem iného zahŕňalo aj miestnu obhliadku, a na základe tohto dokazovania dospel súd k názoru,
že je potrebné a nutné uložiť Povinnej povinnosť odstrániť spornú stavbu. V opačnom prípade by
došlo k výraznému znevýhodneniu Oprávneného ako vlastníka pozemku a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že Povinná bola pri stavbe betónového mostíka jednoznačne nedobromyseľná a spoliehala
sa na to, že Oprávnený nebude jej protiprávne konania žiadnym spôsobom riešiť. Okrem toho na

dotknutom pozemku, na ktorom je postavená neoprávnená a nepovolená (čierna) stavba (betónový
mostík), je dlhodobo vytvorená územná rezerva pre realizáciu konštrukcií nevyhnutných pre stabilizáciu
cestného telesa – prístupovej komunikácie a na predmetných pozemkoch sa iná činnosť (napr. sadenie
stromov, kríkov) okrem bežnej údržby kosením, neodporúča. Voľná plocha umožní napr. geologické
prieskumy ohľadne únosnosti v tomto území. Z uvedeného dôvodu teda taktiež vyplýva to, že nielenže

táto neoprávnená a nepovolená (čierna) stavba bola postavená bez akéhokoľvek súhlasu Oprávneného
ako vlastníka pozemku, ale okrem toho je aj v rozpore s verejným záujmom. Čo sa týka tvrdení
Povinnej o akomsi účelovom konaní Oprávneného a nerovnakom zaobchádzaní, toto namietame a
opäť si dovoľujeme poukázať na Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27.05.2022, sp. zn.5C/31/2020, kde v rámci bodu 26 odôvodnenia uviedol, že „Podľa názoru súdu samotná Žalovaná svoje
svojvoľné konania ohľadne majetku Žalobcu vníma nedostatočne nekriticky a o to viac je kritickejšou
vo vzťahu či už všeobecne alebo aj konkrétne uvádzaným konaniam iných. Žalobca, tak ako to vyplýva

z bodu 4.19., predniesol skutkové tvrdenia ohľadne toho v koľkých prípadoch za obdobie r. 2018 až
2020 začal konania o dodatočné povolenie stavby spojené s konaním o ich odstránenie (58-krát z
toho 28 z vlastneného podnetu) a koľko viedol konaní o odstránenie vecí a vydanie bezdôvodného
obohatenia (3 konania), ktoré tvrdenia Žalovaná konkrétne nenamietla a účinne nerozporovala. Žalobca
si ani vo vzťahu k Žalovanej neuplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za celé obdobie,

za ktoré mu s ohľadom na ním uvádzaný a Žalovanou nenamietaný čas zriadenia predmetného
oplotenia a betónového mostíka mohol vzniknúť.“ Povinná žiadnym spôsobom nepreukázala nerovnaké
zaobchádzanie a taktiež nepreukázala žiadnym spôsobom účelové konanie Oprávneného. Okrem
toho Uvedené namietala už pred Okresným súdom Dolný Kubín, ktorý sa s uvedenými námietkami
náležite vysporiadal. Z uvedených skutočností vyplýva, že všetky námietky, ktoré Povinná uviedla vo
svojom Návrhu na zastavenie exekúcie, už boli predmetom rozsiahleho dokazovania v rámci súdneho

konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Okrem toho sa s názorom Okresného súdu Dolný Kubín
v uvedenej časti v plnom rozsahu stotožnil aj Krajský súd v Žiline ako odvolací súd. Exekučný súd
nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín a rozsudku
Krajského súdu v Žiline, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Povinná všetky

námietky uvedené v jej Návrhu na zastavenie exekúcie uviedla v konaní pred prvostupňovým súdom aj
druhostupňovým súdom, v ktorých boli vydané exekučné tituly a súdy sa týmito námietkami dostatočne
zaoberali a zaujali k nim stanovisko. Cieľom exekučného konania, nie je opätovné riešenie sporov,
resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným
titulom. Námietky uvádzané v Návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú opravným prostriedkom a Povinná

nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mala
uplatniť v pôvodnom konaní. Povinná podľa názoru Oprávneného nepreukázala žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali rozpor exekučných titulov s dobrými mravmi a ani žiadna zo skutočností uvádzaných
Povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod, pre ktorý by súd tento návrh na
zastavenie mal povoliť. Na základe uvedeného oprávnený žiada exekučný súd, aby návrh povinnej na

zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov exekučného
konania.

6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

„Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložený exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej
doručené dňa 16.02.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený
dňa 22.02.2024, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na
zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
10. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že rozsudok, na podklade ktorého sa začalaexekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto
v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým súd v právnej veci žalobcu: Mesto Dolný Kubín proti žalovanej: A. B., v spore o odstránenie
stavby „oplotenie a v vstup do rodinného domu“ a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 496,-
Eur s príslušenstvom vo výroku III. rozhodol tak, že: „Žalovaná je povinná odstrániť z pozemku parc.
KN-C č. 630/88 – orná pôda o výmere XXX m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec E. F., katastrálne

územie G. D. stavbu – vstup do rodinného domu (betónový mostík) a jeho súčasti a príslušenstvo,
nachádzajúcesavpriestoreodbodu23cezbod24,bod42,bod687-3,bod43,bod27,bod26pobod23
tak, ako to vyplýva zo Zamerania skutkového stavu a určenia neoprávnene užívanej plochy pozemkov
vo vlastníctve Mesta Dolný Kubín zo dňa 30.04.2020 vyhotoveného I. J. E., tvoriaceho neoddeliteľnú
súčasť rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Daný exekučný titul predložený
oprávneným bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný

titul nadobudol právoplatnosť vo výroku III. a IV. dňa 10.05.2023 a vykonateľnosť vo výroku III. dňa
10.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/183/2022 zo dňa 22.02.2023,
ktorým súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. potvrdil, a ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 10.05.2023.
12. Je potrebné uviesť, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť

a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj

od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie
sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek
štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,

ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo
potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj
bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

13. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že povinnosť uložená povinnej je nepeňažnou
povinnosťou špecifikovanou vo výroku III rozhodnutia, pričom v prípade povinnosti, presnejšie povinnosť
odstrániť z pozemku parc. KN-C č. XXX/XX – orná pôda o výmere 168 m2, zapísanom na LV č. XXXX
pre obec E. F., katastrálne územie G. D. stavbu – vstup do rodinného domu (betónový mostík) a jeho
súčasti a príslušenstvo, nachádzajúce sa v priestore od bodu 23 cez bod 24, bod 42, bod 687-3, bod 43,

bod 27, bod 26 po bod 23 tak, ako to vyplýva zo Zamerania skutkového stavu a určenia neoprávnene
užívanej plochy pozemkov vo vlastníctve Mesta Dolný Kubín zo dňa 30.04.2020 vyhotoveného I. J. E.,
tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ide povinnosť
o komisívneho charakteru, t.j. povinnosť spočívajúcu v aktívnom konaní.
14. Súd uvádza, že povinná v rámci návrhu na zastavenie exekúcie (vychádzajúc z obsahu spisu)

súdu nepreukázala, že by skutočne svoju povinnosť tak ako jej bola uložená exekučným titulom
splnila. K námietkam povinnej súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd
nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc
predloženýexekučnýtitulakokoľvekpreskúmavaťzhľadiskajehosprávnostialeskúmalentienáležitosti

tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi a povolenie exekúcie. Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého
sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp.
neprípustnosť vykonania exekúcie. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu

a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným.
Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného
práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevanciasa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre
exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým
by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie.

Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučné konanie je špecifické tým,
že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť
predmetom základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných

titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v
základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z
nich priamo vychádzať. Je nepochybné, že povinná je oprávnená domáhať sa zmeny alebo zrušenia
rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však
nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. K tvrdeniam povinnej,
ktoré uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie, je nutné povedať, že tieto povinná uvádzala už v rámci

konania o odvolaní, pričom o nich bolo právoplatné rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 7Co/183/2022 zo dňa 22.02.2023, kde súd k výroku III. rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 5C/31/2020 zo dňa 27.05.2022 v bode 25. uviedol, že „odvolací súd považoval za správny
záver súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o spôsobe usporiadania vzťahov vo vzťahu k okolnostiam
tejto prejednávanej veci v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. odstránením stavby –

neoprávnene vybudovaného premostenia zasahujúceho do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku KN-
C parc. č. XXX/XX, k. ú. G. D., preto rozsudok súdu v napadnutom výroku III. ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil“. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekučný titul, ktorý je podkladom
na vykonanie exekúcie je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

15. Súd taktiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto

nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné
a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).

16. Na záver súd uvádza, že v prejednávanej veci oprávnená disponuje právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, ani inak zmenený, v dôsledku čoho tak exekučný súd nemôže
bez relevantného právneho dôvodu oprávnenej odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone
priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávnenej či toto právo bude aj realizovať. Oprávnená
si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané jej právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom, ktoré jej nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Súd vychádzal pri rozhodovaní

z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej
na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany
povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

17.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhompovinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na
zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov,

ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods.
1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného si vo svojom podaní zo dňa 01.03.2024 uplatnil
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd oprávnenému voči povinnej
priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v celkovej výške 79,85
Eur (1 úkon právnej služby - spracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo

výške 52,81 Eur + 1x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur + DPH vo výške 13,31 Eur = 79,85
Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola oprávnenému priznaná v danej sume 79,85 Eur podľa
§ 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom súd
vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch. V roku 2024 je jedna trinástina výpočtového základu vo výške 105,62 Eur.
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku
a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.