Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200271
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200271.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: protectus s. r. o., IČO: 36 528 170,
Novozámocká 224, Nitra, zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., IČO: 35 943 882,
Zámocká 5, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, Hlavná 451/2, Žilina, o ochranu pred
iným zásahom, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 22 Sa
11/2022-123 z 13. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou, ktorá iným

osobám poskytuje tzv. strážnu službu, v rámci ktorej zamestnanci žalobcu vykonávajú prácu v objektoch
týchto osôb. Jedným z takýchto objektov bol v marci 2022 aj objekt „Rozvodňa veľmi vysokého napätia
Varín“ spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., IČO: 35 829 141. Inšpektori práce
žalovaného vykonali na tomto pracovisku 10. marca 2022 inšpekciu práce. Nachádzala sa tam jedna
kontrolovaná osoba - zamestnanec žalobkyne K. Z., ktorý vykonával prácu „stráženie objektu“.
2. Prípisom z 28. marca 2022 žalovaný informoval žalobkyne, že inšpekcia bude ďalej zameraná na

dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a kontrolovaným obdobím bude september 2021 až február
2022. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení
neskorších predpisov ju zároveň vyzval na prípravu a predloženie dokladov potrebných k vykonaniu
inšpekcie (pracovné zmluvy s dodatkami, ktoré sa týkali uvedeného objektu, opis druhu práce, evidencia
pracovného času, kniha služieb, doklady o mzde a zrážkach, priradenie stupňov náročnosti práce a
niektoré ďalšie podklady). Žalobkyňa tieto doklady nepredložila, preto inšpektori práce 16. mája 2022

vyhotovili protokol z inšpekcie práce, v ktorom kvôli nepredloženiu dokladov neurobili žiadne zistenia,
ani neuložili žiadne opatrenia. Konštatovali však, že žalobkyňa nedodržala povinnosť podľa § 16 ods. 2
písm. a) zákona č. 162/2006 Z. z. Žalobkyňa vo vyjadrení k protokolu považovala výzvu na predloženie
dokladov za nezákonnú a šikanóznu.
3. Žalobkyňa podala žalobu proti výzve na predloženie dokladov z 28. marca 2022, ktorú považovala
za iný zásah orgánu verejnej správy. V nej žiadala, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať

v nezákonnom postupe, pri ktorom vydal túto výzvu, a aby mu uložil obnoviť stav pred týmto zásahom.
Namietala, že výzva predstavuje tzv. fishing expedition a je šikanózna s cieľom „loviť“ informácie a
hľadať nedostatky. Osobitne v tejto súvislosti zdôraznila, že sa proti nej vykonávajú ďalšie tri inšpekcie
práce. Poukázala pritom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Výzva podľa žalobkyne nebola riadne odôvodnená, nesleduje legitímny cieľ,
a preto mala za to, že nemôže efektívne vykonávať svoje právo na obhajobu. Zároveň žiadala vykonať

výsluch osôb, ktoré nariadili a vykonali inšpekciu.4.Správnysúdtunapadnutýmuznesenímč.k.22Sa11/2022-123podľa§261SSPzamietoltútožalobu.
Ustálil, že výzvu je možné posúdiť ako iný zásah orgánu verejnej správy, no zdôraznil, že v priamo
v priestoroch žalobkyne sa uskutočnila len jedna kontrola. Nezistil, že by ďalší postup žalovaného,

ktorým vyzýval na predloženie dokladov, zasahoval alebo obmedzoval bežnú činnosť žalobkyne. Podľa
správneho súdu žalovaný vo výzve presne stanovil, v akom rozsahu sa bude inšpekcia realizovať. Jeho
postup tak nepovažoval za tzv. fishing expedition. Inšpekcia práce bola vedená na konkrétne zamerané
ciele s presne vymedzeným časovým obdobím. Za nepodstatné považoval správny súd aj to, že sa
voči žalobkyni vykonávajú ďalšie tri inšpekcie. Zdôraznil, že žalovaný je zo zákona splnomocnený na

kontrolu nelegálnej práce a zamestnávania a je poverený dozorom nad dodržiavaním pracovnoprávnych
vzťahov. Žalobkyňa je jednou z najväčších súkromných bezpečnostných služieb v Slovenskej republike,
a tak len z toho, že voči nej v danom čase prebiehali ďalšie tri inšpekcie, nevyplýva, že by sa voči nej
viedla cielená a celoplošná kontrola. Vo výzve žalovaný podľa správneho súdu nežiadal doklady mimo
rozsahu zákonného oprávnenia, ale všetky súviseli s predmetom či účelom šetrenia. Zároveň výzva
dostatočne presne určovala predmet a účel inšpekcie. V tomto kontexte nepovažoval správny súd za

nevyhnutné ani vykonať dôkazy výsluchom žalobcom navrhnutých osôb, pretože nebolo jasné, na aký
účel a čo má byť výsluchom zistené. Takisto považoval za irelevantné, na základe akého podnetu bola
inšpekcia vykonaná.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenie
veci na ďalšie konanie. Opätovne poukázal na potrebu výkladu zákona č. 125/2006 Z. z. v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv Európskej únie. Naďalej namietala, že výzva
na predloženie dokladov predstavovala tzv. fishing expedition a mala šikanózny charakter. V súvislosti s
uvedeným pojmom opätovne odkázala na judikatúru českého Najvyššieho správneho súdu a tunajšieho

najvyššieho súdu. Namietala takisto porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, k čomu odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, a zdôraznila, že sa proti
nej vykonali tri inšpekcie práce. Výzvu žalovaného naďalej považovala za nezákonnú aj kvôli tomu, že
nešpecifikuje predmet a účel výkonu inšpekcie. Nie je preto riadne odôvodnená a nesleduje legitímny
cieľ. Podľa žalobkyne sa správny súd vôbec nezaoberal jej žalobnou námietkou o svojvoľnom postup

žalobcu. Nevykonal ani žiadne preskúmanie úkonov žalovaného, obmedzil sa len na posúdenie, či
mal žalovaný oprávnenie vykonať predmetný zásah. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho
súdu a odňatie možnosti konať pred súdom postupom správneho súdu podľa žalobkyne predstavuje aj
porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
6. Žalovaný sa vo vyjadrení stotožnil so závermi správneho súdu a navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

8. Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci bola písomná výzva, ktorou žalovaný
vyzval žalobkyne na predloženie určitých v nej vymedzených dokumentov. Už správny súd vyšiel z toho,
žepostupžalovanéhoakoorgánuverejnejsprávy[§7ods.1a12zákonač.125/2006Z.z.vspojenís§4
písm.a)SSP]privýkoneinšpekciejetzv.inýmzásahomorgánuverejnejsprávyvzmysle§3ods.1písm.
e) časti vety za bodkočiarkou SSP. Žaloba žalobkyne je teda žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej

správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, v ktorom správny súd posudzuje zákonnosť tohto iného zásahu
(teda jeho súlad či nesúhlas so „zákonom“, resp. všeobecne aj s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, porov. § 6 ods. 1 SSP). Rovnako už správny súd správne odkázal na to, že preskúmavanou
výzvou inšpektor práce žalovaného vyzval žalobkyňu len na predloženie určitých dokumentov. Takáto
výzva je v súlade s § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého je inšpektor práce

pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných
dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie. Správny súd tak celkom správne
ustálil, že postup žalovaného pri jej vydávaní zodpovedal citovanému zákonnému ustanoveniu.
9. Žalobkyňa však aj v kasačnej sťažnosti zotrváva na tom, že uvedené zákonné ustanovenia sa majú
vykladať v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, najmä s čl. 8. Podľa kasačného súdu

však prehliada, že citované ustanovenie a ňou citovaná judikatúra k nemu sa primárne týkala otázok
prehliadok obchodných priestorov. Z tejto judikatúry (reprezentovanej najmä rozsudkom Európskeho
súdu pre ľudské práva z 2. októbra 2014, Delta Pekárny, a. s., proti Českej republike, sťažnosť č. 97/11,
a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 18. júna 2015, Deutsche Bahn AG v. Európska Komisia,C-583/13) vyplýva, že kontrola priestorov právnických osôb môže predstavovať zásah do práva na
rešpektovanie obydlia alebo podľa povahy kontroly aj práva na rešpektovanie korešpondencie podľa
čl. 8 Dohovoru (porov. tiež rozsudok ESĽP z 8. júla 2013, Bernh Larsen Holding AS a iní proti Nórsku,

sťažnosť č. 24117/08). Zásahom do práva na rešpektovanie obydlia tak môže byť kontrola, pri ktorej
poverené osoby vstupujú do priestorov právnickej osoby, ktorým práve svedčí ochrana podľa cit. článku
Dohovoru. Aj taký zásah do práva na súkromie je však prípustný, ak je odôvodnený v súlade s čl. 8 ods.
2 Dohovoru, teda ak je v súlade so zákonom, sleduje legitímny cieľ a bol v demokratickej spoločnosti
nevyhnutný k dosiahnutiu tohto cieľa.

10. V tu prerokúvanej veci už správny súd zdôraznil, že priamo v určitých priestoroch (ktoré ani
nepatrili priamo žalobkyni, ale spoločnosti, ktorej poskytovala strážnu službu) bola vykonaná iba jedna
kontrola, pri ktorej inšpektori práce skontrolovali zamestnanca vykonávajúceho strážnu službu. Priamo
v priestoroch žalobkyne sa nevykonali žiadne ďalšie kontroly a neboli tam zabavené žiadne jej doklady,
a už vonkoncom nie korešpondencia, ktorá by mohla spadať pod ochranu podľa čl. 8 Dohovoru.
Proti tejto prehliadke napokon ani nesmeruje žalobkynina žaloba, tá smeruje proti písomnej výzve,

ktorá - rovnako ako ďalšie úkony - sa voči nej vykonala výlučne korešpondenčne. Táto výzva, ani
ďalšie úkony tak nemôžu predstavovať prehliadku priestorov žalobkyne, a preto na ne nemožno
aplikovať závery z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora. Rovnako
nie je použiteľná žalobkyňou citovaná judikatúra českého Najvyššieho správneho súdu. K obsiahlym
citáciám z odôvodnenia jeho rozsudkov treba navyše poznamenať, že žalobkyňa často necitovala z

právnych záverov samotného súdu, ale len zo statí, v ktorých súd rekapituloval argumentáciu tamojšieho
sťažovateľa.
11. Už citovaná judikatúra nie je priliehavá aj preto, že sa výslovne týka oprávnení vyšetrovacích orgánov
na úseku hospodárskej súťaže. Túto oblasť je však nutné odlíšiť od oblasti inšpekcie práce vzhľadom
na rozdielnosť právnej úpravy, typu kontroly a spôsobu jej vykonávania príslušnými orgánmi (v tomto

smere porov. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 792/2016, II. ÚS
446/2017). Inšpekcia práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. je dozorom nad dodržiavaním
rôznych pracovnoprávnych predpisov, resp. iných predpisov, ktoré sa týkajú týchto pracovnoprávnych
vzťahov [písmeno a)], a len v rámci toho aj vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušenie [písmeno
b)]. Povaha a účel činnosti inšpekcie sú tak nielen represívne, ale aj preventívne (porov. v tomto smere

rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Asan 1/2019; § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.). Inšpekcia
práce tak nereaguje len na konkrétne podozrenia, ale už preventívne kontroluje dodržiavanie uvedených
predpisov, pretože jej hlavným cieľom je ochrana práv a oprávnených záujmov zamestnancov. Účel
inšpekcie práce sa tak nenapĺňa tým, že sa zamestnávateľovi uloží sankcia za zistené porušenie,
ale predovšetkým tým, že sa vopred zabezpečí, aby k takýmto porušeniam nedochádzalo a aby

zamestnanci v ich dôsledku neutrpeli ujmu na svojich právach z pracovnoprávnych a podobných
vzťahov.
12. Nemožno tiež strácať zo zreteľa, že rovnako ako Dohovorom, ktorý (keďže je medzinárodnou
zmluvou ratifikovanou ešte Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou pred 1. januárom 1993) má
podľa čl. 154c ústavy podmienenú prednosť pred zákonmi, je Slovenská republika viazaná aj inými

medzinárodnými zmluvami. Jednou z takýchto medzinárodných zmlúv je aj Dohovor Medzinárodnej
organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a obchode (č. 81, oznámenie č. 17/2010 Z. z.). S
touto zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zároveň rozhodla, že ide o
medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonom. Tento dohovor
tak aj nad rámec zákona môže priamo zakladať práva a povinnosti fyzických osôb a právnických

osôb. Podľa čl. 1 tohto dohovoru má každá zmluvná strana tohto dohovoru udržiavať systém inšpekcie
práce na pracoviskách v priemysle (a podľa čl. 22 aj v obchode). Podľa čl. 3 písm. a) dohovoru je
funkciou inšpekcie práce (okrem iného) zabezpečiť vynucovanie právnych ustanovení o podmienkach
práce a ochrane pracovníkov pri výkone ich práce, ako sú predpisy o pracovnom čase, mzdách,
bezpečnosti, zdraví a sociálnej starostlivosti, zamestnávaní detí a mladých osôb a iných súvisiacich

záležitostiach, pokiaľ sa takéto ustanovenia vynucujú inšpektormi práce. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. c)
bodu (iii) tohto dohovoru sú inšpektori práce vybavení príslušnými poverovacími dokladmi oprávnení
vykonať akékoľvek preskúmanie, zistenie alebo vyšetrovanie, ktoré považujú za potrebné na to, aby
sa presvedčili, či existujúce právne ustanovenia sa dôsledne dodržiavajú, a najmä (okrem iného)
žiadať predložiť akékoľvek knihy, záznamy alebo iné doklady, ktorých vedenie ustanovujú vnútroštátne

zákony alebo predpisy vzťahujúce sa na podmienky práce, s cieľom overiť, či sú v zhode s právnymi
ustanoveniami, a vyhotoviť si kópie takých dokladov alebo výpisy z nich. Z citovaných ustanovení tak
vyplýva, že organizácia a oprávnenia inšpekcie práce, ako ju upravuje zákon č. 125/2006 Z. z., nie je
založená len na vnútroštátnych právnych aktoch Slovenskej republiky, ale je aj prejavom plnenia jejpríslušných medzinárodnoprávnych záväzkov. Túto úpravu tak Slovenská republika musí rešpektovať
rovnako ako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
13. Pokiaľ žalobkyňa za prejav šikanovania považovala to, že proti nej prebiehali ďalšie tri inšpekcie

práce, ani s tým sa kasačný súd nestotožňuje. Zákon č. 125/2006 Z. z. vymedzuje príslušnosť
inšpektorátu práce na vykonávanie jeho kompetencií pre ten územný obvod, v ktorom má sídlo, t. j.
niektorý z krajov Slovenskej republiky (§ 7 ods. 1 cit. zák.). Konkrétny inšpektorát práce je následne
oprávnený vykonať inšpekciu práce na pracoviskách zamestnávateľov, ktoré sa nachádzajú v územnom
obvode tohto inšpektorátu práce, ak generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce výnimočne neurčí

inak. To, že bolo voči žalobkyni vykonaných viacero inšpekcií, tak vyplýva zo samotnej podstaty toho,
že každý inšpektorát vykonáva svoje kompetencie v rámci svojho územného obvodu. Keďže žalobkyňa
(zrejme) vykonáva strážnu službu u rôznych subjektov v rôznych objektoch, umiestnených v rôznych
krajoch a pre každý z nich je územné príslušný iný inšpektorát, inšpekciu práce u neho vykonáva viacero
inšpektorátov práce. Samotná skutočnosť, že sa voči žalobkyni vedú viaceré inšpekcie v rámci rôznych
inšpektorátov práce, však sama osebe nijako nesvedčí o tom, že ide o nezákonnú alebo šikanóznu

inšpekciu.
IV.
Záver
14. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
žalobkyne je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP

rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo
veci úspech nemala a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na
náhradu trov priznal.
16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.