Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219476
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3117219476.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci
žalobcu SVK M-boat, s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 6, 010 08 Žilina, IČO: 46 816 186, zastúpeného
advokátom Mgr. Michal Urban, so sídlom Šafárikova 12, 911 08 Trenčín, IČO: 42 014 000, proti
žalovanému INDUPOL International Ilava, s.r.o. so sídlom Za kanálom 968, 019 01 Ilava, IČO: 36 321
257, zastúpeného advokátskou kanceláriou Accace Legal SK, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 16, 821
09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 792 751, o zaplatenie 6 333,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/251/2017-266 zo dňa 30.

decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 37 Cb/251/2017 - 266 zo dňa 30. decembra 2021 v spojení
s Opravným uznesením č. k. 37 Cb/251/2017 - 341 zo dňa 25. júla 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Prvoinštančné rozhodnutie
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete žalobu žalobcu zamietol. V druhej
výrokovej vete žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 30.10.2017 sa žalobca domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu škodu vo výške 6.165,26 eur, ročný úrok z omeškania vo
výške 9,50 % zo sumy 2.800,- eur od 25.06.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 9,50
% zo sumy 1.200,- eur od 25.06.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy
633,33 eur od 06.11.2015 do zaplatenia a ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 780,- eur
od 23.03.2016 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o dielo zo dňa 20.12.2012, ktorej predmetom bola
výroba paluby VEST 580 F a Zmluvu o dielo zo dňa 25.10.2012, predmetom, ktorej je výroba laminátovej
časti lode VEST 580 F. Na základe kontraktu uzatvoreného so spoločnosťou VIKING BAD AS so sídlom
v Nórsku, dodával následne žalobca vyrobené lode VEST 580 F svojmu obchodnému partnerovi do
Nórska. Nakoľko na dvoch lodiach č. SK SMB 00100 E3 13 (ďalej len „loď č. 100“) a č. SK SMB 00210 15
15 (ďalej len „loď č. 210“) došlo k vadám predmetu diela, tieto klient u žalobcu reklamoval a reklamácia

a bola vybavená tak, že vady boli odstránené. Celkové výdavky spojené s opravou lodí č. 100 boli vo
výške 1066,67 eur ako náklady spojené s dopravou. Celkové výdavky spojené s opravou na lodi č.
210 boli vo výške 5098,59 eur ako náklady spojené s dopravou. Žalobcovi tak v príčinnej súvislosti s
odstránením vád diela vznikla škoda, náhrady ktorej sa domáha a ktorá pozostáva zo skutočnej škodyza vynaložené nevyhnutné náklady na prepravu vadného diela (lode č. 100 a č. 210) z miesta svojho
odberateľa (Nórsko) do miesta sídla žalovaného kde boli vady odstránené.

4. Žalovaný namietal, že škoda bola spôsobená v dôsledku porušenia povinností žalovaného a pre
prípad, že by súd dospel k odlišnému názoru uviedol, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody
je premlčané, nakoľko si túto neuplatnil v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný uviedol, že žalobca o
údajnej škode vedel a vedel aj o údajnom škodcovi, ktorý mal škodu spôsobiť. Namietal že v zmluve o
dielo zo dňa 25.12.2012 absentuje konkrétny nákres a technická špecifikácia diela, teda objednávateľom

vymienené vlastnosti diela nie sú v zmluve uvedené. K vade na lodi č. 100 žalovaný uvádza, že táto bola
spôsobená pádom lode pri vykládke v priestoroch žalobcu a rozhodne nie je vadou diela, za ktorú by
bol zodpovedný žalovaný. Rovnako tak neakceptuje tvrdenie o vykazovaných vád na lodi č. 210, ktoré
mali spočívať v zle spojených rebrách lode s jej trupom a opakovane zdôraznil, že presná špecifikácia
diela v zmluve o dielo nie je zachytená. Bez ohľadu na uvedené žalovaný uviedol, že objednávateľ
bol v zmysle zákona povinný dielo prezrieť čo najskôr po jeho odovzdaní. Zo skutkového stavu však

vyplýva, že žalobca dielo neprezrel nakoľko údajné vady diela boli zistené až po preprave diela do
Nórska. Žalobca si teda nesplnil svoju povinnosť dielo prezrieť a zároveň v prípade, ak zistil vzniknuté
vadytietoneoznámilžalovanémubezzbytočnéhoodkladuaaninepožadovalichodstránenievsúladeso
zákonom. Pokiaľ tak vznikli náklady v súvislosti s prepravou lodí tieto má znášať sám žalobca, keďže nie
je daný zákonný podklad, na základe ktorého by tieto mal znášať žalovaný, či už z titulu zodpovednosti

za vady alebo zodpovednosti za škodu. Uviedol, že žalobca si práva z vád diela nikdy neuplatňoval
a záverom zdôraznil, že žalobca si škodu spočívajúcu vo vynaložení nákladov na prepravu zapríčinil
sám svojím postupom. Navyše žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti žalovaným. Z uvedených dôvodov žiadal podanú
žalobu zamietnuť.

5. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že vadu na lodi č. 100 nemohol zistiť pred vývozom ale k zisteniu došlo
až v Nórsku, následne poslali loď naspäť tým istým prepravcom, ktorý tam lode doviezol. Keďže nórski
partneri žalobcovi znížili platbu za vrátené lode celú finančnú stratu musel znášať žalobca. Čo sa týka
lode č. 210 žalobca uviedol, že pri tejto lodi bol použitý iný spôsob konštrukcie a tvrdenie žalovaného, že

nemal k dispozícii presnú dokumentáciu je nesprávne, nakoľko pracovník, ktorý roky robí s laminátom
nepotrebuje dokumentáciu. Z dôvodu zle očistených a obrúsených spojov loď vydávala na vode zvuky,
preto Nóri urobili do lode inšpekčný otvor, aby zistili čo je príčinou týchto zvukov. Žalobcovi poslal
nórsky partner e-mail, kde mu opísal problém a priložil fotografie, z ktorých bolo zrejmé, že dôvodom
zvukov bolo neúplné spojenie dielov pri laminovaní. Potom ako dal žalobca loď doviezť ju odstrojil

a po rozrezaní paluby sa potvrdila teória, že chyba nastala na strane žalovaného. Žalobca následne
reklamoval obe lode u žalovaného, pričom reklamácia lode č. 100 bola vykonaná dňa 10.06.2013 a
reklamácie lode č. 210 dňa 23.12.2015. Záverom uviedol, že si splnil svoju povinnosť dielo riadne
prezrieť, vady diela oznámil žalovanému okamžite a požiadal o ich odstránenie čomu žalovaný v plnej
miere vyhovel. Uviedol, že bolo finančne menej náročné lode previesť späť k žalovanému ako vykonať

opravu vád v Nórsku. Uviedol, že ak sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti a osoba, ktorá
spôsobila škodu porušením povinností nepreukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť za
vzniknutú škodu zodpovedá. Porušenie povinnosti zo strany žalovaného je zrejmé na základe uznanej
reklamácie a opravy dodaných lodí. Žalobca tvrdil, že dokladmi preukázal, že žalovaný bol o vade
oboznámený dostatočne zavčasu a žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu nákladov na prepravu v

dôsledku porušenia povinnosti dodať tovar riadne a bez vád. Žalobca predložil súdu fotografie a navrhol
výsluch svedkov.

6. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že, ak by v prípade lode č. 100 k zakriveniu kýlu došlo jej vadným
zhotovením, s čím žalovaný žiadnom prípade nesúhlasí, potom by túto vadu mohol žalobca zistiť pri

vykonaní prehliadky zmysle § 562 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca
sa vyššie uvedeným spôsobom nezachoval a porušil svoju povinnosť oznámiť prípadné vady bez
zbytočného odkladu súd nemohol žalobcovi priznať žiadne nároky vyplývajúce zo žalobcom uvádzaných
vád na lodi č. 100, ani v prípade, ak by takéto vady existovali a boli by dôsledkom vadného zhotovenia
lode č. 100 zo strany žalovaného. Ďalej uviedol, že nikdy žiadnu reklamáciu lode č. 100 neuznal

a opravu lode vykonal výlučne z dôvodu dobrých vzťahov so žalobcom. Pokiaľ ide o loď č. 210
žalovaný uviedol, že za vadu diela možno podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať iba
prípad, ak dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Keďže žalobca v zmluve o dielo neuviedol
konkrétnu charakteristiku predmetu zmluvy, nedodal žalovanému žiaden konkrétny nákres ani technickúšpecifikáciu diela, žalovaný zhotovil dielo v súlade so zmluvou o dielo a tak, aby čo najlepšie plnilo
účel, na ktorý sa má dielo používať. Čiastočné uvoľnenie spoja rebier a trupu nemožno teda považovať
za vadu diela podľa zmluvy o dielo. Žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že

takáto vada by mohla mať akýkoľvek vplyv na obvyklé vlastnosti lode alebo na účel, na ktorý sa obvykle
používa. Uvedená vada nie je zrejmá ani z fotografií priložených žalobcom a ani pri vykonaní opravy
sa nepotvrdilo, že by žalovaný pochybil pri zhotovení lodi číslo 210. Žalobcom uvádzané nedostatočné
obrúsenie o očistenie laminátových dielov rebier nebolo ani nemohlo byť dôvodom pre akékoľvek
neúplné spojenie rebier s trupom lode. Uviedol, že žalobca sám vykonával prevoz lodí do svojej

vlastnej dielne a následne v súčinnosti s treťou stranou prepravu lodí do Nórska čo samo osebe mohlo
spôsobiť poškodenie lode, za ktoré by žalovaný nezodpovedá. Na záver žalovaný zdôraznil, že žalobca
v konaní nepreukázal žiaden z predpokladov potrebných pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Na
preukázanie svojich tvrdení taktiež navrhol výsluch svedkov.

7. Žalobca podaním zo dňa 30.10.2019 navrhol zmenu žaloby v súlade s § 139 CSP. V súvislosti s

prepravou lodí č. 100 a č. 210 do Nórska a z Nórska predložil výpisy z účtu ako aj faktúry preukazujúce
úhrady žalobou nárokovanej sumy. Zároveň vyčíslil náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s
odstránením vady lode číslo 210. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol súdu , aby
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 6.333,- eur, ročný úrok z
omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 600,- eur od 25.06.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo

výške 9,25 % zo sumy 466,67 eur od 25.06.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 9,05
% zo sumy 633,33 eur od 06.11.2015 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy
880,- eur od 23.03.2016 do zaplatenia a ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 3.397,- eur
od 08.11.2016 do zaplatenia. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil listinné dôkazy.

8. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že žalobcom uplatnené nároky nijako nesúvisia s predmetom
zmluvného vzťahu založeného medzi stranami sporu Zmluvou o dielo. Mal zato, že v danom prípade ide
o uplatňovanie si nároku na preplatenie podnikateľského rizika žalobcu súvisiaceho s obchodovaním s
vyrobeným produktom do zahraničia. Vzniknuté dodatočné náklady prepravy, podľa žalovaného, priamo
nesúvisia s výkonom prác žalovaného pre žalobcu zo Zmluvy o dielo preto nemôžu byť predpokladom

vzniku súvisiacej škody zo zmluvy o dielo. Trval na tom, že loď č. 100 a loď č. 210 boli vyhotovené v
súlade so znením Zmluvy o dielo zo dňa 25.10.2012. Opravy lodí medzi stranami boli riešené výlučne
na základe dobrých obchodných vzťahov medzi zmluvnými stranami a nikdy v rámci nárokov z vád.
Poukázalna§376Obchodnéhozákonníkaamalzato,žežalobcanemôžemaťnároknanáhraduškody.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vada lode číslo 210 nebola spôsobená nevhodným
konštrukčným postupom keďže týmto konštrukčným postupom bolo vyrobených ešte niekoľko desiatok
lodí bez vád. Poukázal na to, že vo veci existuje príčinná súvislosť medzi vznikom nárokovanej škody a
porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zo zmluvy o dielo tak ako je uplatnené v samotnej žalobe.

10. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu na zmenu žaloby čo do
preukázania výšky právneho nároku je nejasný. Sumy, ktoré mal údajne žalobca uhradiť súvislosti
s prepravou lodí sú neprehľadné a dokladané výpismi z účtov o zaplatení úhrnných súm aj za iné
služby platené žalobcom v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Trval na tom, že loď č. 210 bola
žalovaným vyhotovená v súlade so Zmluvou o dielo. Navrhol súdu návrh na zmenu žaloby nepripustiť,

nakoľko nedošlo k odstráneniu nedostatkov pôvodného návrhu vytknutých žalovaným v konaní.

11. Na pojednávaní dňa 12.2.2020 žalobca predložil ďalší návrh na zmenu žaloby. Žalobca žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť ročný úrok z omeškania vo výške 8,00 % zo sumy 6.333,- eur
od 25.04.2016 do zaplatenia. O návrhu na zmenu žaloby súd priamo na pojednávaní rozhodol tak , že

návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 12. 2.2020 vyhovel.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom stranami navrhnutých svedkov A. B. C., bývalého konateľa
žalobcu, A. D., bývalého zamestnanca žalobcu, E. B. D., konateľa žalovaného do roku 2017, F.
G., bývalého zamestnanca žalovaného, A. H., zamestnanca žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi

predloženými do spisu. Súd vykonal dokazovanie spôsobom navrhnutým oboma stranami.

13. Žalobca na pojednávaní poukázal na § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 420 ods.
2 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že žalovaný porušil toto ustanovenie nakoľko dielo nezhotovil vtakej akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve. Tvrdil, že žalovaný jednoznačne musel
vedieťvakejpevnostimábyťloďvyhotovenákeďžesajednáoloďpoužívanúnaprepravuosôb.Uviedol,
že vada na lodi č. 210 nemá nič spoločné so zmenou konštrukčného postupu, ale bola spôsobená

nedodržaním základného technologického postupu.

14. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že lode boli prevzaté v prevádzke zhotoviteľa teda v zmysle
zmluvyodielomiestomodovzdanialodíbolomiestoprevádzkyzhotoviteľaanieNórsko.Žalovanýnemal
ako vedieť, že lode budú do budúcna využívané v akomkoľvek v zmluvnom vzťahu s treťou stranou.

V Nórsku boli vykonané technické zásahy do lode bez prítomnosti žalovaného ktorých intenzitu nevie
odhadnúť.

15. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol že svedkovia E. D., H. a G. sú vo
vzťahu podriadenosti k žalovanému . Svedkami potvrdené rozrezanie lode len preukazuje, že do lode
nikto iný ako žalovaný zasiahnuť nemohol. Zdôraznil, že pokiaľ ide o reklamáciu, ktorej nedoručenie

žalovaný namieta, túto konateľ žalobcu doniesol osobne žalovanému, ktorý v súčasnosti jej doručenie
spochybňuje. Vzhľadom na to, že porušenie povinnosti zo strany žalovaného bolo preukázané a
žalovaný bol o skutkovej podstate oboznámený dostatočne včas, vzniklo žalobcovi právo na žalovanú
náhradu nákladov na prepravu a súvisiacich nákladov v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného
dodať tovar riadne a bez vád.

16. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu po vykonaní dokazovania výsluchom svedkov uviedol,
že, nakoľko zmluva nebolo nijak špecifikovaná akosť alebo vyhotovenie tovaru, loď bola v súlade so
zmluvou o dielo vyhotovené na ten účel, na ktorý sa spravidla používa, teda bola schopná plavby.
Lode, ktoré vyrobil žalovaný súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo nijak neohrozovali posádku lode.

Trval na tom, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konkrétnym porušením ustanovenia zmluvy o
dielo a nákladom, ktorý vznikol na strane žalobcu. Uviedol, že nebola preukázaná a ani z vyjadrení
žalobcu nevyplýva existencia akejkoľvek vady na lodi, nakoľko loď bola rozobratá dôsledku deštrukčnej
skúšky, ktorá túto vadu nepreukázala. V konaní nebola preukázaná žiadna nahrávka zvukov, ktoré by
preukazovali tvrdenú vadu, neexistuje žiadna dokumentácia. Uvedené dokazuje skutočnosť, že tvrdenie

vady neznamená jej existenciu pokiaľ nie je podložená relevantnými dôkazmi. Ďalej uviedol, že v
danom spore si možno uplatňovať od žalovaného len obvyklú škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti v
dôsledku porušenia záväzku alebo povinnosti žalovaného zo zmluvy o dielo. Poukazoval na nesúrodosť
vo viacerých vyjadrenia žalobcu a predložených na súd vo forme písomných podaní ktoré nezodpovedali
doloženej fotodokumentácii.

17. Súd mal z vykonaného dokazovania za nesporné a preukázané, že žalobca ako objednávateľ
a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 25.10.2012 zmluvu o dielo. Podľa článku II tejto zmluvy sa
žalovaný zaviazal vyrobiť laminátové časti lode VEST 580F, t. j. trup vrátane zlepených rebier, palubu
a malé diely, loď zlepiť a opracovať a to na základe objednávok vystavených žalobcom vždy na

sériu šiestich ľudí s uvedenými výrobnými číslami dodanými žalobcom, dohodnutou cenou a termínom
dokončenia. Strany sporu následne dňa 20.12.2012 uzatvorili ďalšiu zmluvu o dielo. Z článku 2 bod 2. 2
zmluvy o dielo zo dňa 20.12.2012 vyplýva že predmetom tejto zmluvy o dielo bola výroba formy paluby
VEST 580 F slúžiacej na ďalšie použitie.

18. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje od žalovaného nárok na náhradu škody predstavujúcej náklady,
ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prepravou vadných lodí číslao100 a číslo 210, ktoré mali byť
reklamované, následne opravované u žalovaného.

19. Žalobca vyčíslil výšku nákladov týkajúcich sa lode číslo 100 na sumu 1066,67 eur, ktoré

predstavovali náklady vynaložené na prepravu tejto lode do a z Nórska. Vzhľadom na to, že žalovaný
vzniesol námietku premlčania posudzoval súd či bola táto námietka vznesená dôvodne.

20. V zmysle ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje pravidlá pre začiatok plynutia
premlčacej doby pri náprave na náhradu škody vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť dňom, keď

sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom kto je povinný na jej náhradu. Výpismi
z účtu, ktoré predložil žalobca preukázal, že náklady na prepravu lode číslo 100 mu vznikli, respektíve
ich musel vynaložiť dňa 24.06.2013. Najneskôr v tento deň sa žalobca dozvedel o škode, ktorá mu
mala vzniknúť porušením povinnosti zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa30.10.2017 mal prvostupňový súd za to, že jeho nárok je premlčaný a po vznesení námietky premlčania
zo strany žalovaného sú tu uplatňovaný nárok žalobcu týkajúce sa lode číslo 108 nemohol priznať.

21. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody v súvislosti s loďou číslo 210 mal súd za to, že právny
vzťah strán je z povahy postavenia zmluvných strán vzťahom obchodnoprávnym. Zmluva o dielo bola
medzi stranami uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu na náhradu škody
týkajúcich sa lode číslo 210 bol posudzovaný ďalej podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd mal
za preukázané uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 20.12.2012, ktorá ustanovovala, že špecifikácia diela

bola súčasťou prílohy č. 1, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Príloha č. 1 však nebola súdu v
priebehu celého konania predložená. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný dielo pre žalobcu
vykonal bez potrebnej technickej dokumentácie stanovujúcej podrobnú špecifikáciu diela. Súd mal preto
za to, že v súlade s § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný mal pre žalobcu vyrábať lode v akosti
a vyhotovení, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa, keďže dielo bolo v zmluve charakterizované
len všeobecne a neurčito.

22. Svedecké výpovede vyhodnotil súd tak, že všetci svedkovia takmer zhodne poukázali na
technologický postup pri výrobe lodí u žalovaného a zhodne uviedli, že len 1 loď bola vrátená z Nórska a
u žalovaného podrobená deštrukčnej skúške, konkrétne loď číslo 210. Zo žiadnej svedeckej výpovede
však nemal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný pri zhotovovaní tejto lode porušil svoju

povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo. svedok A. C. uviedol, že v prípade lode číslo 210 neboli
rebrá riadne obrúsené od separačného vosku. Ďalej však uviedol, že to nie je okom viditeľná vada, táto
sa prejaví až následne, keď je loď zaťažená na vode. Svedok D., ktorý bol prítomný pri rozoberaní
predmetnej lode, uviedol, že fyzicky nadvihli rebrá a tieto sa fyzicky odlepili od lode. Uvedené by
nemalo nastať, nakoľko rebrá majú byť pevne spojené. Tiež uviedol, že na jeho pokyn sa vyrobili nové

rebrá a na loď sa namontoval vrch - paluba. Uvedené však nekorešponduje s ďalšími 3 svedeckými
výpoveďami, keď svedkovia E. D., G. a H. súdu potvrdili, že rebrá zostali neupravované, spojené pevným
laminovaným spojom o trup lode. K námietke žalobcu ohľadom hodnovernosti svedeckých výpovedí
vzhľadom na vzťah podriadenosti menovaných svedkov k žalovanému súd uviedol, že dvaja z týchto
svedkov u žalovaného už ani nepracujú. svedok D. uviedol, že na fotografii číslo 8 sa nachádza lepidlo,

ktoré v prípade správneho prilepenia by malo byť viac rozstrapkané. Na základe ostatných svedeckých
výpovedí mal však súd zato, že rebrá a sa o trup laminujú a paluba sa o trup lepí. preto spoje pri ich
porušení nemôžu ani vyzerať rovnako. Svedkovia G. a H. zhodne uviedli, že na fotografii číslo 8 je
paluba s lepidlom, respektíve lep zospodu paluby. Preto ani z tejto fotografie nemožno odvodiť námietku
žalobcu, že rebrá na lodi číslo 210 boli žalovaným nesprávne prilaminované ku trupu lode. Na základe

takto vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že žalovaný pri zhotovovaní lode č. 210
akýmkoľvek spôsobom porušil svoju povinnosť.

23. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný uznal reklamáciu, súd uvádza, že v tomto smere sa
prikláňa k vyjadreniu žalovaného. Vzhľadom na dlhú dobu trvajúcu spoluprácu medzi stranami sporu

žalovaný vykonal na lodi číslo 210 deštrukčnú skúšku za účelom zistenia príčiny vydávania zvukov na
vode ktorá však nepreukázala, že loď číslo 210 vykazovala nejaké vady. Nemožno v takomto prípade
hovoriť o oprave diela, keďže týmto spôsobom nebola zistená žiadna vada lode číslo 210, ktorá by bola
následne odstránená. Vyrobením novej paluby a po jej zlepení s trupom bola následne loď odovzdaná
žalobcovi a vyvezená do Nórska kde už žiadne vady následne nevykazovala.

24. Prvoinštančný súd k návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na základe žalobcom
predložených fotografií uviedol, že žalobca na tomto návrhu netrval. Na poslednom pojednávaní uviedol,
že lode číslo 210 sa týkajú len fotografie číslo 6 až 8 a ostatné sú ilustračné. Súd z výpovedí svedkov
nemal jednoznačne preukázané, že fotografia číslo 6 sa vzťahovala na loď číslo 210, keďže svedkovia

E. D., G. a H. nevedeli uviesť, čo je na predmetnej fotografií. Aj v prípade pripustenia možnosti, že sa
fotografia číslo 6 sa týka lode číslo 210, súd z nej nemal za preukázanú žalobcom namietanú vadu
lode. Na fotografii číslo 7 je zobrazené od odtrhnutie paluby od trupu, ktorých spojenie nebolo v konaní
namietané. Na fotografii číslo 8 je zobrazená paluba s lepidlom. S ohľadom na tieto skutočnosti, by
súd ani nemohol nariadiť znalecké dokazovanie, keďže ani jedna zo žalobcom predložených fotografií

nezobrazuje údajnú vadu na lodi číslo 210, ktorou malo byť nesprávne prilaminovanie rebier o trup lode.

25. Záverom súd uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného
pri zhotovení lode číslo 210. Zodpovednosť za škodu na základe porušenie všeobecnej prevenčnejpovinnosti síce nebola výslovne žalobcom argumentovaná ale súd nemohol konštatovať ani splnenie
jej predpokladov. Preto súd aj nárok žalobcu na náhradu škody v prípade lode číslo 210 považoval od
základu za nedôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods.
1 CSP a to tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Odvolanie žalobcu
27. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podanom odvolaní proti rozhodnutiu namietal naplnenie
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len CSP, tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súd prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie alebo aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. Žalobca v odvolaní namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď vychádzal zo zmluvy o dielo zo dňa 20.12.2012, ktorá ustanovovala, že
špecifikácia diela vykonávaného žalovaným bola súčasťou prílohy č. 1, pretože sa jedná sa o inú zmluvu,
ktorej predmetom bola výroba formy na výrobu lodí, pričom zmluvy a vzťahy v nej uvedené v odôvodnení

rozsudku nie je a ani neboli predmetom konania. Uviedol, že záväzok žalovaného vyplýva zo Zmluvy
o dielo zo dňa 25.12.2012, predmetom ktorej je výroba laminátovej časti lode VEST 580F a ktorá bola
súdu predložená.

29. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ mal súd za preukázané že žalovaný vykonával dielo bez potrebnej

technickejdokumentáciestanovujúcejpodrobnúšpecifikáciudiela,totoniejepravdivé,nakoľkožalovaný
k výrobe lodí potreboval len formy, ktoré mu žalobca poskytol a v rámci technologického postupu
informácie ohľadne množstva laminátu a iných materiálov potrebných na výrobu trupu lodí, o čom ho
žalobca tiež inštruoval. Dielo nebolo charakterizované len všeobecne a neurčito a žalovaný presne vedel
na čo sa lode používajú. Mal za to, že v konaní preukázal, že loď mala vadu, nebola plavby schopnou

a žalovaný porušil všeobecné povinnosti zhotoviť plavby schopnú loď. Tým, že ju prijal, otvoril a opravil
uznal svoju zodpovednosť za vady.

30. K hodnovernosti svedkov žalobca namietal , že títo majú stále zodpovednosť za svoje konanie, jeden
z nich bol aj konateľom žalovaného z čoho možno vyvodiť pretrvávajúce dobré vzťahy medzi nimi, teda

žalobca ich za dôveryhodných nepovažuje. Mal za to, že súd sa v rozsudku a pri posúdení veci zaoberá
len tými časťami výpovedí svedkov, ktoré sú v neprospech žalobcu.

31. Podľa žalobcu, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávnej zmluvy o dielo, neumožnil
na pojednávaní doložiť žalobcovi do spisu fotografické materiály, vychádzal z deštrukčnej skúšky, ktorá

vykonaná nebola a ani to účastníci netvrdia a je toho názoru, že zo strany súd došlo k nesprávnemu
vyhodnoteniu skutkového stavu veci aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu, porušeniu procesných
práv žalobcu a preto sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP. Žalobca ďalej
v odvolaní uviedol sumár sa svojich skutkových tvrdení a hodnotení veci.

32. V odvolaní, ktoré žalobca doplnil v zákonnej lehote ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vo veci dôkladne neriadil základnými princípmi Civilného sporového konania,
dôkazy ktoré mal k dispozícií neboli vyhodnotené správne a súd neprihliadol starostlivo na všetko, čo
počas konania vyšlo najavo.

33. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keďže sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s výpoveďami svedkov
vypovedajúcich v prospech žalobcu , pričom poukázal na výpoveď svedka pána D. z 8.9.2021,
ktorý svojou výpoveďou potvrdil tvrdenú skutočnosť, že loď mala vadu, pre ktorú ju nebolo možnépoužívať na určený účel. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď pána D., z ktorej vyplýva, že na
predložených fotografiách bola loď č. 210 a ktorá zároveň potvrdzuje, že loď bola dovezená do ich
prevádzky a že bola opravená. Ďalej z jeho výpovede vyplýva, že rokovania a dohody medzi stranami

prebiehali ústne aj vo veci týkajúcej sa vrátenia a opravy lode od zákazníka, teda nebola potrebná
technická dokumentácia. Poukázal na to, že svedok G. bol v podriadenom vzťahu k žalovanému a jeho
výpoveď možno považovať v niektorých častiach za účelovú. Žalobca považuje svedkov žalovaného za
ovplyvnených a ich výpovede za účelové.

34. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu vykonať ďalšie dôkazy, nakoľko ich nevykoval súd prvej inštancie
a pre chyby v konaní, ktoré dôkazy predložil v prílohe odvolania. Dokazovanie navrhol na preukázanie
tvrdenia, že pán D. vedel o čo pri vade lode vo veci išlo mailovou komunikáciou pána D. a nórskeho
odberateľa, fotodokumentáciou vád lode zaslanou od nórskych odberateľov, na preukázanie, že pán
D. vedel o čo pri vade lode vo veci išlo mailovou komunikáciou pána D. a panna C.. Namietal, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd

odmietol vykonať dôkaz fotodokumentáciou, ktorú žalobca predkladal na pojednávaní dňa 8.9.2021 v
rámci prostriedkov procesného útoku, pričom neporušil zásadu koncentrácie konania. Uvedené je na
zvukovej nahrávke z pojednávania a nie je zachytené v zápisnici. Mal záujem, aby svedkovia odpovedali
spontánne, nakoľko mali dôkaz k dispozícii pred pojednávaním. Podľa žalobcu všetci svedkovia mali
vopred fotografie doložené žalobcom do súdneho spisu k dispozícii preto boli ich výpovede ovplyvnené

a účelové.

35. Žalobca sa ďalej v odvolaní poukázal, že v konaní sa nesprávne používal téme termín deštrukčná
skúška keďže išlo o násilné otvorenie lode za účelom zistenia vady za účelom zistenia príčinou príčiny
vydávania zvukov.

36. Žalobca poukázal na skutočnosť, že opravou lode, táto už následne žiadne vady nevykazovala,
z čoho logicky vyplýva, že vadu lode spôsobil pri jej výrobe žalovaný a po jej následnej oprave sa vada
už neobjavila.

37.ŽalobcavoveciajzpohľadunedôveryhodnostivýpovedísvedkovH.aD.knedostatkudokumentácie
a výkresov uviedol, že na vyrobenie formy paluby, z ktorej sa potom robili výrobky=paluby, nepotreboval
žalovaný dokumentáciu, lebo paluby sa vyrábajú z jednej formy v mierke 1:1. Hotové laminátové výrobky
sú tiež kópie z formy v mierke 1:1, takže iné údaje ako množstvo laminátu, ktoré sa nanáša do formy
nie sú pre výrobcu potrebné. Pokiaľ svedok D. tvrdil, že nevedel, že rebrá sa majú s palubou dotýkať,

potom prečo na rebrá nanášali lepidlo v miestach, kde sa paluba mala spájať s rebrami?

38. Žalobca sa nestotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci a súd podľa neho vec nesprávne
právne posúdil. Poukázal na ustanovenie § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré žalovaný porušil,
čo žalobca v konaní preukázal a vznikol mu tak nárok na náhradu škody podľa § 440 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Považoval za preukázané, že žalovaný uznal záväzok z titulu za vady diela, pretože dielo
opravil a vynaložil náklady na opravu. Žalovaný nenamietal svoju zodpovednosť za vady a nepreukázal,
že by za vady nezodpovedal. Bolo tak preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu
povinnosti, žalovaný bol o skutkovej podstate dostatočne včas oboznámený a žalobcovi vzniklo právo
na náhradu nákladov na prepravu a súvisiacich nákladov v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného

dodať tovar riadne a bez vád. Prvoinštančný súd nesprávne právne vec posúdil, keď žalobcovi titulom
vzniknutých preukázaných nákladov, tieto nepriznal a nevysporiadal sa s právnym dôvodením žalobcu
týkajúcim sa vzneseného nároku.

39. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne a zmätočne odôvodnil,

vychádzal pri posúdení skutkového stavu a právnom posúdení z nesprávnej zmluvy o dielo,
tiež zo skutočností ktoré nenastali (deštrukčná skúška), nijak sa nevysporiadal z výpoveďami
svedkov v prospech žalovaného, neuviedol prečo nevykonal navrhované dôkazy a nevysporiadal sa
s výpoveďami svedkov preukazujúce podstatné skutkové tvrdenia žalobcu. Súd odkazuje na prílohu
nesprávnej zmluvy o dielo, ktorá nebola doložená do spisu vo veci, pričom poukázal na to, že na to nebol

ani dôvod, keďže sa jedná o zmluvu ktorá v spore nemá relevanciu. Vadou rozhodnutia je teda jeho
nedostatočné odôvodnenie, čo je v podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, zaručené čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.Vyjadrenia strán
40. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s výrokovou časťou

odvolaním napadnutého rozsudku a považuje ho za správny a úplný, vychádzajúci z riadne zisteného
skutkového stavu. Má za to, že vo vzťahu k odvolaniu a doplneniu odvolania ide zo strany žalobcu o
zjavné zneužitie práva, o ktorých má dôvod sa domnievať, že nevedú k inému ako len k nedôvodným
prieťahom v konaní.

41. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní opakovane odmietol preukázať svoje tvrdenia na podklade
relevantných dôkazov. Odvoláva sa len na ním tvrdenú existenciu ústnej komunikácie medzi stranami
sporu, ktorej obsah však nijak nepreukázal a dôkazy nepredložil napriek tomu, že bol zo strany súdu
na to opätovne vyzvaný.

42. Ďalej žalovaný poukázal na to, že vo vzťahu k zmluve o dielo zo dňa 20.12.2012, táto bola uzavretá

medzi stranami a slúžila na výrobu formy na výrobu paluby lode, ktorú mal žalovaný na podklade zmluvy
odielouzatvorenejmedzistranamidňa25.12.2012použiťprivýrobelodíprežalobcuakoobjednávateľa.
Toto potvrdil aj sám žalobca už vo svojom žalobnom návrhu na začatie sporu zo dňa 20.10.2017.

43. Žalovaný ďalej uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, a to že na výrobu lode typu VEST 580F

bolo potrebné aj predloženie výkresovej dokumentácie, ktorá by určila spôsob spojenia a pripevnenia
jednotlivých kusov takto vyrábanej lode do seba, a na ktorej absenciu opakovane v konaní poukazoval.
Uviedol, že výkresová dokumentácia má pre výrobu lode tohto typu určujúci význam a tvrdenie žalobcu
o tom, že na výrobu lode stačí samotný odliatok laminátu z foriem vyrobených na objednávku na
podklade Zmlúv o dielo tak nemôže obstáť.

44. Opätovne doplnil, že žalobca v konaní nijak nepreukázal existenciu vady priamym dôkazom
ale robí tak len odkazmi na tvrdenia o existencií domnelých zvukov nórskym partnerom na vode
v nórskych podmienkach. O týchto zvukoch nepredložil žiadnu zvukovú nahrávku, ktorá by jeho tvrdenia
potvrdzovala. Vadu ako takú má podľa žalobcu zobrazovať len jediná fotografia, ktorú si však žiaden

zo svedkov bez znalosti predošlého skutkového stavu interpretovaného žalobcom nevedela nemohol
bez dôvodnej pochybnosti spojiť s predmetnou loďou č. 210, nakoľko na nej nie je vyobrazené nijaké
sériové číslo bližšie určujúce konkrétnu loď.

45. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal presne vedieť na aký účel má byť loď č. 210 vyrobená

uviedol, že v texte zmluvy o dielo chýba bližšie špecifikácia účelu, prípadne dohoda strán o akosti
jej vyhotovenia. Zdôraznil, že v konaní nebol predložený žiaden protokol o uplatnení vady žalobcom,
resp. písomné uznanie reklamácie vád zo strany žalovaného. Neexistuje tak žiaden dôkaz o tom, že
ktorákoľvek loď vyrobená žalovaným by mala akékoľvek vady. Jediný dôkaz na ktorý sa počas celého
konania odvoláva žalobca je prijatie lode č. 210 do prevádzky žalovaného v záujme identifikácie, či sa

vada skutočne vyskytla alebo nie. Samotní svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že poškodenie
lode preukazované fotodokumentáciou, bolo spôsobené výlučne v dôsledku násilného otvorenia tam
uvedenej lode uskutočneného na návrh a so súhlasom žalobcu v záujme zistenia, či sa naozaj mohla
nejaká vada na tejto lodi vyskytnúť.

46. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné prijatie lode na prehliadku neznamená potvrdenie existencie
akejkoľvek vady. Žalobca si neuplatnil vady diela zákonom predpísaným postupom, dôkazom čoho je
aj nepredloženie písomného protokolu o výskyte vád. Žalobca nepreukázal ani ním tvrdené osobné
odovzdanie protokolu u žalovaného. Počas celého konania vadu nešpecifikoval a odvolával sa len na
tvrdenia konečného zákazníka o neznámych zvukoch.

47. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa mu podarilo preukázať, že by predmetná loď č. 210
mala akúkoľvek vadu, prípadne nebola schopná plavby. Žalovaný loď prevzal výslovne len v snahe
zachovať si dobré vzťahy s obchodným partnerom pre budúcnosť a vyjsť mu v ústrety.

48. K námietke žalobcu ohľadom dôveryhodnosti svedeckých výpovedí uviedol, že komunikácia
so svedkami zo strany žalovaného bola vedená výlučne za účelom konzultovať technickú stránku veci
nakoľko právny zástupca ani jediný spoločník a aktuálny konateľ žalovaného dostatočnými technickýmivedomosťami nedisponujú. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu, že svedkovia zabezpečení žalovaným
klamú za účelové.

49. Uviedol, že žalobcove doplnenie odvolania rovnako ako jeho odvolanie trpí vadami v konzistentnosti
výkladu, a to konkrétne na strane 2, kde uvádza ako dôkaz svojich tvrdení úryvok z výpovede svedka
žalobcup.D..Tentožalobcomvyňatýúryvokmádokazovaťvýpoveďvprospechžalobcu,sktorousasúd
nevysporiadal. Podľa názoru žalovaného dokazuje jedine to, že počas celého konania sa sám žalobca
pridŕžal jeho dôkaznej línie, že všetky fotky č. 1-8 sú fotografie, ktoré majú znázorňovať loď č. 210 a nie

ilustračným dokladom toho, ako to má správne vyzerať v prípade dobre odvedenej práce pri laminácii.

50. Žalovaný ďalej zdôraznil, že p. D. ako svedok a bývalý zamestnanec žalobcu musel fotografiu č.
6 vidieť pred pojednávaním, a ako takú je preto v zmysle názorov protistrany jeho výpoveď možné
spochybniť ako dostatočne nevierohodnú a ovplyvnenú vlastným záujmom p. D. nespôsobiť ujmu svojej
osobe v dôsledku vzťahov so žalobcom v prípade, ak by tento v spore neuspel. Akékoľvek závery

žalobcu o dôkaze existencie vady prostredníctvom tejto výpovede p. D., preto možno podľa žalovaného
považovať za účelové a ničím nepodložené.

51. K tvrdeniu žalobcu, že k zhotoveniu diela – lode typu VEST 580F nie sú potrebné žiadne výkresy
ani žiadna dodatočná dokumentácia okrem odliatkov z foriem žalovaný uviedol, že existenciu foriem

nemožno považovať za úplné zhotovenie lode ako takej. Uviedol, že jednotlivé komponenty musia byť
prispôsobené konečným požiadavkám odberateľa, nakoľko vzájomné upevnenie komponentov lode má
vplyvnielennacelkovúpružnosť,aleajodolnosťkonečnéhoproduktu.Loďč.210bolaskonštruovanána
podklade pokynov objednávateľa (žalobcu), na nesprávnosť ktorých bol tento opakovane upozorňovaný
zo strany žalovaného, ktorý sa napriek tomu snažil v rámci svojej najlepšej viery a odbornej spôsobilosti

skonštruovať pre neho loď podľa jeho požiadaviek.

52. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že by tento preukázal akékoľvek porušenie
ustanovenia § 560 ods. 4 a nasl. Obchodného zákonníka žalovaným. Žalobca k preukázaniu uvedeného
nepredložil v konaní žiaden dôkaz. Mal za to, že súd správne vyhodnotil skutkový stav a na tento

aplikoval správne právne posúdenie veci, keď v plnom rozsahu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Účel, na ktorý mala byť loď v zmysle zmlúv o dielo loď vyhotovená je „plavby schopná loď“. Keďže
žiadna vada sa pri otvorení lode deštrukciou paluby nepreukázala a žalobca po vyhotovení novej
paluby (namiesto takto zničenej paluby) loď bez ďalšieho odobral bolo preukázané, že loď skutočne
plavby schopná bola. Akékoľvek súvisiace nároky z vád preto na strane žalobcu neprichádzajú podľa

žalovaného do úvahy.

53. Žalovaný v nadväznosti na tvrdené náklady spojené s prevozom lode č. 210, v dôsledku domnelej
vady, ktorá podľa žalobcu existovala a ktorú mal podľa jeho tvrdení zapríčiniť žalovaný, odkázal na
jeho predchádzajúce vyjadrenia, kde uviedol okrem iného tiež, že prehľadnosť týchto nákladov nebola

zo strany žalobcu riadne vydokladovaná vo vzťahu k predmetu sporu, t. j. k lodi č. 210 ako takej.
Opätovne poukázal aj na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením ktoréhokoľvek ustanovenia
ktorejkoľvek zo zmlúv o dielo, ktoré boli predmetom konania žalovaným a nákladmi, ktoré mali vzniknúť
na strane žalobcu v dôsledku transportu lode č. 210 z územia Slovenskej republiky do Nórska a späť.
Tieto náklady preto nemôže znášať žalovaný.

54. V závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

55. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením v celom rozsahu,
považuje ho za zavádzajúce a nepravdivé. Uviedol, že konanie žalovaného je zrejme vedené inými
pohnútkami ako je riadne vedenie sporu, keďže v rámci mimosúdnych rokovaní požadoval po žalobcovi
úhradu náhrady trov konania vo výške cca 20.000 Eur a vzdanie sa všetkých nárokov žalobcu.

56. Žalobca zdôraznil, že strany sporu sa nevedeli zhodnúť na tom, čo zavinilo, že loď vydávala zvuky,
preto došlo ku dohode a podľa fotiek bolo vidieť zle prilaminované rebrá ku dnu trupu, mal za to, že
chyba bola jednoznačne v lodi, v časti, ktorú zhotovil žalovaný. Keď žalovaný urobil novú palubu aosadili ju, vlastne urobil nanovo veľkú časť lode a hlavne zlepenie, pričom to už urobil poriadne, loď viac
nevykazovala chyby.

57. Navrhol, aby odvolací sú ešte raz vypočul pána D. ako bývalého konateľa žalovaného na vysvetlenie
rozporov v jeho výpovedi. Uviedol, že žalovaný zhotovil takmer 200 lodí – trupov, rebier, palúb bez
údajne potrebnej dokumentácie. Poukázal na to, že predmetná loď vydávala na mori zvuky, pri ktorých
sa posádka okamžite vrátila do prístavu v obave o svoje bezpečie a nemala čas zabezpečiť „audio
dokumentáciu“, ktorú by požadoval žalovaný. Nakoľko celý obchodný vzťah strán sporu bol budovaný

na dôvere vo veci neboli zabezpečené absolútne presné listinné podklady.

58. Žalobca k pochybnostiam žalovaného, že sa nejednalo o loď 210, uviedol, že všetci svedkovia
potvrdili, že iná loď otvorená nebola. To, že sa údajne nič na lodi neopravovalo tvrdia len svedkovia
zabezpečení žalovaným, nie svedkovia žalobcu.
Uviedol, že dôkazy predložil včas a riadne a preukázal ním tvrdené skutočnosti v celom priebehu sporu.

S ostatnými vyjadreniami žalovaného nesúhlasí v celom rozsahu a poukázal na vyjadrenie v priebehu
konania.

59. Žalovaný v reakcií na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nárok uplatňovaný žalobcom popiera v celom
rozsahu a odkázal na svoje predošlé vyjadrenia. K žalobcom tvrdenej skutočnosti ohľadom navrhovanej

sumy urovnania vo výške 20.000,- Eur uviedol, že toto urovnanie bolo iniciované žalobcom až
v pokročilom štádiu sporu po takmer piatich rokoch trvania aj mimosúdnych rokovaní medzi stranami,
pričom zdôraznil, že žalovaný spor neinicioval. Uviedol, že žalovaný už v minulosti navrhol urovnanie,
ktorej predmetom by bolo vzájomné vzdanie sa akýchkoľvek nárokov, ktorú v tom čase žalobca odmietol.

60.Žalovanýzdôraznil,žepredmetomsporunebolaskutočnosť,čospôsobilovadylodealefakt,čivôbec
a ak, tak aké vady existovali v čase kedy boli uplatňované zo strany žalobcu. Existencia akýchkoľvek
vád sa v spore nepotvrdila, žalobca existenciu vád po celú dobu konania len tvrdil avšak nijak relevantne
nepreukázal.

61. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa vec správne posúdil. Žalobca bol opakovane upozornený
súdom na koncentráciu konania, neexistuje právny dôvod prečo nové dôkazy, ktoré mal žalobca po celú
dobukdispozícií,pripustiťvrámciodvolaciehokonania.Účelovézadržiavaniedôkazovjelenžalobcovou
snahou o prieťahy v konaní. Tvrdenie žalobcu, že uvedené dôkazy nepredložil z titulu taktiky procesného
útoku, je snahou o zavádzanie súdu.

62. V závere žalovaný uviedol, že sa s ďalšími tvrdeniami žalobcu nestotožňuje a popiera ich pravdivosť.
V plnej miere sa stotožňuje s výrokovou časťou odvolaním napadnutého rozsudku a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Posúdenie odvolacím súdom
63. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný

rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, §
380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nebolo dôvodné.

64. Podľa § 536 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. z.“), (1) zmluvou
o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho

vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený
výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti.

65. Podľa § 560 ods. 1 až 4 Obch. z., (1) dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve. (2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554);
ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci
častohtoprechodu.Zavadydiela,naktorésavzťahujezárukazaakosť,zodpovedázhotoviteľvrozsahutejto záruky. (3) Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli
spôsobenéporušenímjehopovinností.(4)Akspočívadielovzhotoveníveci,platiaobdobneustanovenia
§ 420 až 422 a § 426.

66. Podľa § 564 Obch. z., pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie
je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

67. Podľa § 420 ods. 2 Obch. z., ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci
povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel
nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

68. Podľa § 440 ods. 1 Obch. z., nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na
zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať

náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

69. Podľa § 373 Obch. z., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

70. Podľa § 380 Obch. z., za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že
musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

71. Podľa § 150 CSP, (1) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

72. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, (1) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

73. Podľa § 185 CSP, (1) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,

ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

74. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

75. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

76. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

77. Podľa článku 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

78. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

79. Podľa 384 CSP, (1) ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. (2)
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich
nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. (3) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za

podmienok uvedených v § 366. (4) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú
splnené procesné podmienky.80. Podľa § 366 CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

81. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti žalovaného dodať žalobcovi loď č. 210 bez vád. Odvolací súd z obsahu súdneho

spisu zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť dodať žalobcovi loď
číslo 210 bez vád, nakoľko loď číslo 210 mala zle spojené rebrá s trupom a žalovaný uznal reklamáciu
vád tým, že loď opravil, pričom táto po následnom vyvezení do Nórska už vady nevykazovala, neboli
žalobcom navrhnutým dokazovaním v konaní preukázané.

82. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou. Sú to strany sporu, ktoré sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Vymedzenie predmetu sporu a rozhodných skutočností je tak výlučne v rukách strán sporu. Súd môže
zistiťlentakýskutkovýstavktorýjelimitovanýskutkovýmitvrdeniamistránadôkazmi,ktorýchvykonaním
sa skutkové tvrdenia v konaní preukážu. Vzhľadom na uvedené, zodpovednosť za výsledok sporu nesú
strany sporu. Prvoinštančný súd svoje skutkové zistenia vyvodil z nesporných tvrdení strán sporu a z

vykonaného dokazovania žalobcom predloženými fotografiami a výsluchmi navrhnutých svedkov. Úvahy
súdu pri hodnotení dôkazov sú súladné s obsahom vykonaných dôkazov, pričom netrpia žiadnou chybou
logického uvažovania. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané že loď číslo 210 mala žalobcom
tvrdenú vadu, za ktorú by zodpovedal žalovaný.

83. Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že žalovaný uznal svoj záväzok z titulu zodpovednosti
za vady diela, pretože dielo opravil a vynaložil náklady na opravu a v čase odstraňovania vád svoju
zodpovednosť nenamietal a nepreukázal, že by za vady nezodpovedal, bola založená na tvrdeniach
žalobcu, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli žalobcom navrhnutým dokazovaním preukázané. Nebolo
preukázané, že loď mala žalobcom tvrdené chyby, za ktoré mal zodpovedať žalovaný, ani že žalovaný

uznal žalobcovu reklamáciu lode č. 210 za opodstatnenú. Takéto tvrdenia žalobcu žalovaný poprel s
tým, že uviedol, že loď bola vyrobená bez potrebnej technickej dokumentácie podľa pokynov žalobcu, na
ktorých nesprávnosť bol žalobca upozornený, preto žalovaný loď násilne otvoril za účelom zisťovania
možnej príčiny zvukov, ktoré mala loď vykazovať pri plavbe na vode, len na základe dobrých vzťahov so
žalobcom. Svedecky bolo preukázané len to, že oprava lode spočívala v deštrukcii paluby, vyrobenia

novej paluby a spojenia novej paluby a trupu lode. Dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní
leží na tej strane sporu, ktorá v spore uplatňuje svoj hmotnoprávny nárok skutkovými tvrdeniami. To
znamená, že to bol žalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom preukázať svoje skutkové tvrdenie
o tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo tým, že loď číslo 210 mala tvrdenú chybu
zle zlepených rebier o trup lode. Námietka, že žalovaný nepreukázal, žeby za vady nezodpovedal tak

nebola dôvodná.

84. Žalobca si pre prípad uplatňovania nároku na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti
s vadným plnením žalovaného, nezabezpečil dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať jeho tvrdenia,
respektíve takéto dôkazy v prvoinštančnom konaní súdu nepredložil. Prvoinštančný súd zistený

skutkový stav správne právne posúdil tak, že žalobca nepreukázal naplnenie základného predpokladu
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka ani naplnenie predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 415 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu žalobcu pre
nezvládnutie dôkazného bremena zamietol.

85. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov namietanej
nesprávnosti uvedených v žalobcovom odvolaní a jeho doplnení. Žalobca v odvolaní namietal že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže súd vychádzal
z nesprávnej zmluvy o dielo. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil,
že prvoinštančný súd v bode 20 odôvodnenia konštatoval, že súd z vykonaného dokazovania mal

nesporné a preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o dielo 25.10.2012 pričom v bode II tejto zmluvy sa
žalovaný zaviazal vyrobiť laminátové časti lode VEST 580 F, t. j. trup vrátane zlepených rebier, palubu
a malé diely, loď zlepiť a opracovať lamináty, a to na základe objednávok vystavených žalobcom na
sériu šiestich lodí. Z uvedeného vyplýva, že súd vyhodnotil žalobcom predložený dôkaz zmluvu o dieloz 25.10.2012 s predmetom výroby laminátovej lode respektíve jej laminátových časti, tak ako si to strany
v zmluve dohodli. Žalobca priložil k žalobe aj zmluvu o dielo z 20.12.2012.Prvoinštančný súd sa preto
musel zaoberať aj touto zmluvou. Prvoinštančný súd konštatoval, že táto bola predložená bez prílohy

na ktorú zmluva odkazuje. Možno súhlasiť s tým, že odôvodnenie neobsahuje vyhodnotenie tejto zmluvy
vo vzťahu k predmetu sporu, avšak z argumentácie prvoinštančného súdu je nepochybné, že z tohto
dôkazu súd nezistil špecifikáciu diela, ktorým bola forma paluby VEST 580 F. Skutkový záver o tom,
že žalovaný dielo vykonával bez technickej dokumentácie žalobca v odvolaní nenamietal. Namietal len
to, že táto potrebná nebola. Z uvedeného vyplýva, že námietka nesprávnych skutkových zistení z tohto

dôvodu nebola dôvodná.

86. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť tvrdenia, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalovaný vykonával dielo bez potrebnej technickej dokumentácie. Žalovaný technickú dokumentáciu
nepotreboval, pretože mal formy, ktoré mu dal žalobca a v rámci technologického postupu ohľadne
množstvá laminátu a iných materiálov mal inštrukcie od žalobcu. Žalobca porušil povinnosť zhotoviť

loď plavby schopnú. Takýmito námietkami žalobca vecnú správnosť rozhodnutia nenamietol, nakoľko
zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval že žalovaný mal povinnosť vyrobiť loď, ktorá bude plavby
schopnou loďou.

87. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávne konštatoval, že loď bola podrobená deštrukčnej

skúške, čo malo spôsobiť nesprávne zistenie skutkového stavu a zmätočnosť rozhodnutia. Podľa
odvolacieho súdu označenie otvorenia paluby jej zničením deštrukčnou skúškou v odôvodnení
rozhodnutia nespôsobilo ani zmätočnosť, ani nezrozumiteľnosť rozhodnutia a ani nemožno dospieť
k záveru, že by súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Je tomu tak z dôvodu, že
prvoinštančný súd v bode 31 odôvodnenia jasne uviedol čo treba rozumieť pod deštrukčnou skúškou

v predmetnom konaní, keď uviedol, že pri deštrukčnej skúške došlo len k porušeniu paluby a
následnému dorobeniu novej. To, že žalovaný po prevzatí lode číslo 210 od žalobcu túto otvoril
zničením pôvodnej paluby, vyrobil novú palubu a loď znovu dokončil nebolo medzi stranami sporu
sporné. Potom označenie tejto činnosti deštrukčnou skúškou nemohlo spôsobiť ani nesprávnosť zistenia
skutkového stavu a ani zmätočnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia. Odvolací súd preto

túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

88. Žalobca v odvolaní namietal, že sa súd nevysporiadal s výpoveďami svedkov vypovedajúcich v
prospech žalobcu s poukazom na odpovede svedkov D., D., G.. K takejto námietke je potrebné uviesť,
že hodnotenie dôkazov vykonáva súd, pričom dôkazy hodnotí postupom podľa § 191 CSP. Dôkazy

nehodnotí len jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne na všetko, čo v konaní vyšlo
najavo. Žalobná námietka, že sa prvoinštančný súd s tým čo svedčí v prospech žalobcu nevysporiadal
neobstojí, pretože nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré v bode 30
obsahuje hodnotenie svedeckých výpovedí v ich vzájomnej súvislosti, výsledkom ktorého bolo, že týmto
dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pri zhotovovaní lode číslo 210 porušil svoju

povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že výpoveď pána D. o tom že po otvorení lode bolo možné rebrá nadvihnúť a tieto sa fyzicky
odlepili od lode, že boli vyrobené nové rebrá a na loď sa namontovala nová paluba, vyhodnotil ako
rozpornú s ďalšími tromi výpoveďami svedkov. V časti v ktorej vypovedal, že lepidlo na fotografii č.
8 v prípade správneho prilepenia by malo byť rovnako rozstrapkané ako na fotografii č. 7, súd túto

vyhodnotil tak, že z výpovedí ostatných svedkov mal preukázané, že rebrá sa o trup laminujú a paluba sa
otrup lepí.Pretouvedenéspojeaninemôžuvyzeraťrovnako. Zodôvodnenia napadnutéhorozhodnutia
je tak zrejmé že prvoinštančný súd uviedol hodnotenie žalobcom namietaných svedeckých výpovedí,
nakoľko uviedol hodnotenie všetkých svedeckých výpovedí v ich vzájomnej súvislosti, pričom je z neho
zrejmá úvaha, ktorou sa pritom spravoval. Námietka že sa nevysporiadal s tým čo bolo v prospech

žalobcu tak nemohla obstáť.

89. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenie, že z predloženej fotodokumentácie
nie je možné určiť, že sa jedná o loď číslo 210, takáto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobca až na poslednom pojednávaní uviedol, že lode číslo

210 sa týkajú len fotografie číslo 6 - 8, ostatné sú ilustračné. Zo svedeckých výpovedí svedkov však
súd nemal za jednoznačne preukazujúce, že fotografia číslo 6 sa vzťahuje na loď číslo 210, keďže ani
svedkoviaE.D.,G.aH.nevedeliuviesť,čojenapredmetnejfotografií.Ajvprípadepripusteniamožnosti,
že sa fotografia číslo 6 týka lode číslo 210, súd z nej nemal za preukázanú žalobcom namietanú vadutejto lode. To že loď č. 210 bola dovezená do prevádzky žalovaného, v ktorej žalovaný loď otvoril tak, že
poškodil palubu a následne vyrobil novú palubu a predmetné poškodenie opravil jej spojením s trupom
nebolo medzi stranami sporné. Žalobcom namietaná výpoveď resp. citované odpovede pána D. na

otázky, ktoré mu boli položené pri výsluchu svedka na pojednávaní nič nemení na tom, že na fotografii
číslo 6 neidentifikoval loď číslo 210. Pokiaľ žalobca namietal nelogickosť vo výpovedi svedka D., ani
tomu nemohol odvolací súd prisvedčiť. Ak svedok, ktorý si nepamätal či bol prítomný pri otvorení lode,
pričom vedel, že nové rebrá neboli vyrobené , všetko zostalo ako bolo, vyvodil zo skutočnosti, že loď
nemala chybu ako pravdepodobné, že rebrá boli dobre prilepené, nie je v takej úvahe žiadna chyba

logického uvažovania.

90. Žalobca v odvolaní zopakoval tvrdenie prednesené v prvoinštančnom konaní, že podľa jeho názoru
svedkovia vedeli o aké fotografie sa jedná, keďže im boli predložené právnym zástupcom žalovaného
pred ich výpoveďami, a preto ich považuje za ovplyvnených. Ďalej tvrdil, že svedok G. bol v podriadenom
vzťahu k žalovanému a preto vypovedal účelovo, pretože nebolo v jeho záujme uznať zodpovednosť za

vadu. Žalobca k týmto námietkam neuviedol, čo konkrétne vyčíta napadnutému rozhodnutiu. Odvolací
súd je viazaný dôvodmi odvolania tak ako boli obsahovo vymedzené odvolateľom vo včas podanom
odvolaní. Nemá žiadne oprávnenie tieto za odvolateľa dopĺňať, konkretizovať, či vyvodzovať, čo asi
mienil žalobca napadnutému rozhodnutiu uvedeným tvrdeniami vytknúť. Nie je zrejmé ani to, aký vplyv
mala mať znalosť fotografií, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu fotografiami lode č. 210, na svedkov.

Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov na preukázanie žalobcovho skutkového
tvrdenia o tom že loď číslo 210 mala nesprávne prilaminované rebrá o trup lode z dôvodu neočistenia a
nedôsledného obrúsenia laminovaných plôch na rebrách a tvrdenia, že žalovaný túto chybu odstránil.
Teda svedkov, ktorí mali mať vlastnými vnemami nadobudnuté poznatky o lodi č. 210 v čase jej otvorenia
žalovaným a o tom, či a aké opravy boli vykonané na lodi po odstránení pôvodnej paluby. Odvolací súd

preto k takto formulovaným odvolacím námietkam môže uviesť len to, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd svoje stanovisko k námietkam hodnovernosti svedkov v
odôvodnení rozhodnutia uviedol. Odvolací súd dodáva, že na spochybnenie hodnovernosti výpovede
svedka nestačí tvrdenie o jej účelovosti s poukazom na vzťah podriadenosti k žalovanému. Žalobca
v prvoinštančnom konaní a ani v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, z ktorých by bolo možné

dospieť k záveru o chýbajúcej hodnovernosti výpovede svedka G..

91.Pokiaľžalobcatvrdil,žetechnickádokumentácianebolapotrebná,ažebolopreukázané,poukazujúc
na výpoveď svedka pána D., že strany mali obvyklú obchodnú zvyklosť, že sa vo veciach týkajúcich sa
výroby lodí v zmysle predmetnej zmluvy o dielo dohadovali ústne, nič to nemení na skutkovom zistení

prvoinštančného súdu, že medzi stranami nebolo sporné, že strany uzatvorili písomnú zmluvu o dielo
25.12.2012 pričom v bode II tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal vyrobiť laminátové časti lode VEST580 F,
t. j. trup vrátane zlepených rebier, palubu a malé diely, loď zlepiť a opracovať lamináty, a to na základe
objednávok vystavených žalobcom na sériu šiestich lodí. Nič to nemení ani na skutkovom zistení,
že žalovaný od žalobcu nemal žiadnu technickú dokumentáciu a že, ako uvádza žalobca v odvolaní,

žalovaný mal povinnosť vyrobiť dielo v súlade s tým na čo sa dané dielo obvykle používa, teda plavby
schopnú loď. Presne tak isto uvedené skutočnosti právne posúdil prvoinštančný súd, a to že žalovaný
v zmysle § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka bol povinný dodať žalobcovi loď v akosti a vyhotovení,
ktoré sa hodí na účel, na ktorý sa loď spravidla používa.

92. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy keď odmietol
vykonať dokazovanie fotodokumentáciou, ktorú žalobca predkladal na pojednávaní dňa 8.9.2021.
Žalobca pritom v odvolaní neuviedol, či a kedy podal procesný návrh na vykonanie dokazovania
fotodokumentáciou a ani túto bližšie neidentifikoval. Podľa § 185 ods. 1 CSP je to súd, ktorý
rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevyhnutým predpokladom pre vykonanie

dokazovania v civilnom sporovom konaní je preto návrh strany na vykonanie dokazovania. Zo zvukovej
nahrávky z pojednávania konaného 8.9.2021 odvolací súd zistil, že žalobca pri výsluchu svedka
predkladal svedkovi fotografiu, ktorou súdu nenavrhol vykonať dokazovanie. Súd žalobcu upozornil
na to, že ide o fotografiu, ktorá nebola doložená do spisu na dokazovanie a žalobcu vyzval, že
ak má ďalšie fotografie, aby ich predložil súdu, poučil o zásade sudcovskej koncentrácie konania a

k žalobcom svedkovi predloženej fotografii uviedol, že neodmietol tento dôkaz. Potom nemohla obstáť
námietka odmietnutia vykonania dokazovania navrhnutého žalobcom a ani namietané neodôvodnenie
nevykonanie navrhnutého dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.93. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie, vzhľadom na chyby v konaní,
dôkazmi pripojenými k odvolaniu, a to emailovou komunikáciou pána D. a nórskeho odberateľa na
preukázanie, že pán D. vedel o čo pri vade lode vo veci ide. Ďalej fotodokumentáciou vád lode zaslanou

nórskym odberateľom. Ďalej mailovou komunikáciou pánov D. a C. na preukázanie, že pán D. vedel o čo
vo veci ide. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd z dôvodov nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia uvedených v odvolaní nedospel k záveru o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil splnenie procesných
podmienok za ktorých môže odvolací súd doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie uvedené

vo vyššie citovanom § 384 CSP. Žalobca v odvolaní ani netvrdil, že ide o dôkazy, ktoré navrhol vykonať
v prvoinštančnom konaní ( § 384 ods. 2) CSP). Žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré chyby v konaní by
sa mali navrhnutým dokazovaním preukazovať, neuplatnil žiadne nové prostriedky procesného útoku,
preto nebol dôvod na vykonanie doplňujúceho dokazovania ani podľa § 384 ods. 3 CSP.

94. Žalobca v odvolaní namietal že súd napadnuté rozhodnutie nedostatočne a zmätočne odôvodnil,

keď vychádzal z nesprávnej zmluvy o dielo, zo skutočností, ktoré nenastali - deštrukčná skúška,
nevysporiadalsasvýpoveďamisvedkovvprospechžalovaného,neuviedolprečonevykonalnavrhované
dôkazy a odkázal na prílohu nesprávnej zmluvy o dielo. Ako vyplýva z predchádzajúcich bodov
posúdenia odvolacích námietok odvolacím súdom, napadnuté rozhodnutie žiadnou z týchto vytýkaných
chýbnetrpí.Naopakodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiamávšetkynáležitostiodôvodneniauvedené

v paragrafe 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti tvrdené žalobcom boli
preukázané, ktoré skutočnosti sa vykonaným dokazovaním preukázať nepodarilo, z ktorých dôkazov
vykonaných v súdnom konaní vychádzal a ako ich vyhodnotil a tiež ako vec právne posúdil.
Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie dal uspokojujúcu odpoveď na argumenty žalobcu.
Skutočnosť, že sa žalobca s vyhodnotením vykonaného dokazovania a z toho vyplývajúceho zistenia

skutkového stavu a s právnym posúdením zistených skutočností nestotožnil, nespôsobila zmätočnosť,
či nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

95. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne pre nezlučiteľnosť jeho výrokovej
časti s odôvodnením a súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s podstatnými vyjadreniami

žalobcu prednesenými v spore. Tieto námietky nekonkretizoval, teda ich obsahovo nevymedzil. Nie
je možné zistiť z podaného odvolania dôvod, pre ktorý by výrok napadnutého rozhodnutia mal byť
nezlučiteľný s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Naopak napadnuté rozhodnutie je riadne,
výstižne, zrozumiteľne odôvodnené. Žalobca neuviedol, s ktorým podstatným vyjadrením žalobcu sa
prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia zistil,

že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dal odpovede na všetky argumenty
žalobcu, ktoré boli podstatné v tomto preskúmavanom konaní.

96. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uplatnených žalobcom
v jeho odvolaní a doplnení odvolania zistil, že odvolanie nebolo dôvodné. Odvolací súd z dôvodov

uvedených v odvolaní žalobcu nezistil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP Ako vecne správne potvrdil.

97. Odvolací súd a rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100% priznal v odvolacom konaní

úspešnému žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

98. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).