Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121576182
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6121576182.5

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: AlfaCAD s. r. o., Pohronská 3, Bratislava, IČO: 48
051 519, zastúpeného JUDr. Ing. Miroslavom Čipákom, advokátom, Vazovova 9/B, Bratislava - Staré
Mesto, proti žalovanému: DIN - TECHNIK spol. s r.o., Pekná cesta 15, Bratislava, IČO: 35 690 496,
zastúpeného Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, o
zaplatenie 26 000,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 770,- eura, zaplatený dňa 22. 12.
2021 spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, a to prostredníctvom tejto spoločnosti po
právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17. 12. 2021 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 26 000,- eura s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 01. 2021 až do zaplatenia s odôvodnením, že H.. O. Q. a Q..
Q. J. sú spoločníkmi spoločnosti žalobcu. Q.. Q. J. a H. X. sú spoločníkmi spoločnosti žalovaného. Q..
Q. J. P. 20. 12. 2019 previedol sumu 26 000,- eura z prevádzkového účtu žalobcu na účet žalovaného

bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobca ku dňu 20. 12. 2019 neevidoval voči žalovanému žiadne
nesplatené záväzky. Žalobca prijal sumu 26 000,- eura bez právneho titulu, čím sa bezdôvodne obohatil.
Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov najneskôr do 15. 01. 2020, žalovaný na
výzvu nereagoval a finančnú čiastku neuhradil.

2. Súd vydal dňa 03. 02. 2022 pod č.k. 6Up/1493/2021 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný

odpor s odôvodnením, že medzi p. Q. a p. J. o predmetnej žalovanej sume prebehla pomerne živá
komunikácia prostredníctvom e-mailu aj osobne na valnom zhromaždení spoločnosti žalobcu, kde sa
stretliobajaakospoločnícižalobcu,keďžeobajasúzároveňspoločníkmiajkonateľmižalobcu.Kpozadiu
spoločnosti žalovaného uviedol, že Q.. Q. J. je skutočne spoločníkom aj konateľom tejto spoločnosti.
H.. O. Q. bol dlhé roky zamestnancom tejto spoločnosti a chcel sa tiež stať jej spoluvlastníkom, čo však
nebolo možné zrealizovať z dôvodu nesúhlasu druhého spoločníka žalovaného H. X.. Preto p. J. v roku

2015 s p. Q. založili spoločnosť žalobcu, ktorej sa p. Q. zároveň stal výkonným riaditeľom s nemalou
podporou zo strany spoločnosti žalovaného pokiaľ ide o kontakty, systém skladového hospodárstva či
know how. Q.. J. H.. Q. dňa 20. 12. 2019 e-mailom oznámil a informoval ho, že uhradil z prevádzkového
účtu žalobcu sumu 26 000,- eura na účet spoločnosti žalovaného ako čiastočnú úhradu pohľadávok,
ktoré voči žalobcovi táto spoločnosť eviduje z dôvodu, že mal podozrenie, že p. Q. ako konateľ
žalobcu v rozpore so zákonom o účtovníctve, obchodným zákonníkom a so skutočnosťou postúpil

svoje neexistujúce pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, následne si žalobca započítal postúpené
pohľadávky za svoje záväzky voči žalovanému podaniami, ktoré Q. J. ako druhému konateľovi aspoločníkovi žalobcu do dnešného dňa nesprístupnil, takže sa nemohol oboznámiť a vysporiadať so
správnosťou či nesprávnosťou postupu H.. O. Q. ako konateľa. H.. Q. Q.. J. vysvetlil, že spoločnosť
žalovaného by sa súdnou cestou domáhala uspokojenia svojich pohľadávok, o ktorých existencii

nepochybuje, a tak zaplatením sumy 26 000,- eura predišiel vzniku neželaných nákladov, ktoré by
vznikli na strane žalobcu. Q. J. dňa 21. 12. 2019 H.. Q. odpovedal na jeho e-mailovú výzvu, v ktorej
zdôraznil svoje pohnútky a taktiež opakovane potvrdil p. Q. zámer a návrh na okamžité riešenie
stavu spočívajúci v poskytnutí pôžičky 5 bitcoinov patriacich Q. J.i a nachádzajúcich sa v držbe p.
Q. ako súkromnej osoby na účet žalobcu, aby tieto previedol na menu euro, ak je to nutné na čas

pre zabezpečenie chodu spoločnosti žalobcu. S p. Q. tiež komunikoval p. J. aj dňa 10. 01. 2020,
pretože mu bola doručená e-mailová výzva na vrátenie prevedených finančných prostriedkov, a tak
považoval za korektné a príhodné poskytnúť svoj obraz bezprostredného rizika súdneho konania, ktoré
hrozilo žalobcovi zo strany žalovaného v dôsledku dlhodobého vyhýbania sa plneniu záväzkov žalobcu
voči žalovanému. Žalobcom predložené čestné prehlásenie vychádzajúce z inventarizácie záväzkov
je v rozpore s účtovným stavom žalovaného. P. Q. dlhodobo p. J. opakovane prízvukoval pri osobnej

komunikácii, že žalobca má záväzky voči žalovanému, ktoré bezdôvodne nehradí a upozorňoval ho na
nepriaznivý stav uhradených záväzkov žalobcu. Napokon p. J. s p. Q. relevantne ohľadne predmetnej
veci komunikoval e-mailom aj dňa 09. 02. 2020, v ktorom okrem iného zopakoval svoje podozrenie, že v
uvedenom jednostrannom započítaní pohľadávok realizovanom žalobcom v nadväznosti na postúpenie
pohľadávok p. Q. na žalobcu boli pravdepodobne započítané zdvojené pohľadávky p. Q., neoprávnené

pohľadávky a naviac neboli započítané existujúce záväzky voči žalovanému, k čomu dospel aj na
základe svojej neúspešnej viacnásobnej snahe o získanie relevantných účtovných podkladov, ktoré
boli podkladom pre predmetné započítanie (komunikáciu a predloženie dokumentov odmietol tak p.
Q., ako aj účtovníčka p. A. E.). E-mailom zo dňa 19. 04. 2019, ktorý p. J. adresoval p. A. E., ktorá
bola p. Q. poverená viesť účtovníctvo žalobcu, ju p. J. z titulu svojej kompetencie ako spoločníka a

konateľa žalobcu požiadal o doručenie kópií všetkých relevantných účtovných a právnych dokumentov
vzťahujúcich sa k existencii jednostranného zápočtu žalobcu voči žalovanému. P. E., zrejme na popud
p. Q., neodpovedala na e-mail ani telefonáty a tak ju opäť dňa 08. 06. 2019 e-mailom (v kópií na
p. Q.) oslovil s otázkou či má uvedené dokumenty k dispozícii, aby vedel zvoliť adekvátny postup
ako konateľ a spoločník žalobcu. P. J. odpoveď neprišla a dokumenty mu neboli sprístupnené, hoci

upozornenie na povinnosť predložiť tieto účtovné dokumenty jeho osobe ako spoločníkovi, vyplývajúcu
konateľovi priamo z obchodného zákonníka, zopakoval aj na valnom zhromaždení žalobcu dňa 16.
01. 2020 a následne opäť kontaktoval e-mailom p. E. (opäť bezúspešne), tentokrát s požiadavkou na
umožnenie hĺbkovej kontroly účtovníctva spoločnosti žalobcu a s cieľom dohodnúť si konkrétny postup.
Práve táto neochota a absencia komunikácie a poskytovania informácií spoločníkovi žalobcu Q. J.

ohľadne postúpení pohľadávok a zápočtov bola jedným z ťažiskových argumentov pre spochybnenie
správnosti a zákonnosti postupu p. Q. a následne žalobcu, a tak postupoval tak, že uskutočnil čiastočnú
úhradu záväzkov žalobcu voči žalovanému, o ktorých mal vedomosť z účtovníctva spoločnosti a ktoré
boli známe aj žalobcovi, a zároveň s úmyslom vylúčiť uvedenie žalobcu do stavu rizika vzniku škody
potenciálnou nespôsobilosťou uhrádzať svoje záväzky voči svojím dodávateľom, poskytol ako súkromná

osoba, spoločník, pôžičku žalobcovi v hodnote 5 bitcoinov, ktoré má aj do dnešného dňa v držbe p.
Q. a je možné ich previesť do meny eur a použiť na hradenie napr. prevádzkových nákladov žalobcu.
Výzva žalobcu žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia je dokument, ktorý nie je podpísaný,
žalobca neuviedol akým spôsobom mal žalovaného touto výzvou vyzvať, nepriložil žiadne potvrdenie o
doručení poštovej zásielky či e-mailovú komunikáciu so žalovaným a samotná výzva je datovaná dňa

21. 12. 2020, hoci v žalobe žalobca uvádzal, že žalovaného vyzval výzvou zo dňa 20. 12. 2019.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že trvá na jeho tvrdeniach a síce, že Q.. Q. J. dňa 20. 12. 2019
nad rámec svojich práv, ktoré mu prináležia ako spoločníkovi a konateľovi, v rozpore so záujmami
všetkých spoločníkov spoločnosti žalobcu previedol prostredníctvom internet bankingu sumu 26 000,-

eura z prevádzkového účtu spoločnosti na účet spoločnosti žalovaného bez predchádzajúceho súhlasu
valného zhromaždenia a bez akéhokoľvek právneho titulu, čím hrubo porušil ustanovenia spoločenskej
zmluvy. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by tento krok vysvetľovali. V priloženej e-mailovej
komunikácii sa žalovaný snažil presvedčiť žalobcu o oprávnenosti uvedeného prevodu tým, že tvrdil, že
išlo o uhradenie pohľadávky žalovaného, ale toto tvrdenie nemá absolútne oporu v účtovníctve žalobcu.

4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že v spoločnosti žalobcu sú dvaja spoločníci, a to Q.. Q. J. s vkladom
do základného imania spoločnosti vo výške 2 500,- eura predstavujúceho podiel vo výške 50 % na
základnom imaní spoločnosti a Ing. O. Q. s vkladom do základného imania spoločnosti vo výške 2500,- eura predstavujúceho podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti. P. J., ako aj p. Q.
sú súčasne obaja konatelia žalobcu, pričom v zmysle spoločenskej zmluvy konatelia žalobcu konajú
za spoločnosť samostatne. V spoločnosti žalovaného sú dvaja spoločníci, a to p. J. a p. H. X.Č.. P. J.,

ako aj p. X. sú súčasne obaja konatelia žalovaného, pričom v zmysle spoločenskej zmluvy konatelia
žalovaného konajú za spoločnosť samostatne. Žalovaný a žalobca dlhodobo spolupracovali v rámci
dobrej obchodnej spolupráce. Žalobca najmä využíval administratívne a skladové priestory žalovaného,
odoberal od žalovaného tovar, ako aj využíval od žalovaného služby personálneho leasingu. Žalovaný
dodané služby a poskytnutý tovar žalobcovi fakturoval, pričom však žalobca dlhodobo nepristupoval

k úhrade jeho záväzkov, ktoré postupom času prevyšovali sumu niekoľko desiatok tisíc. Je nesporné,
že medzi p. Q. a p. J., ktorí sú spoločníkmi a zároveň aj konateľmi žalobcu, prebehla pomerne živá
komunikácia prostredníctvom e-mailu, ako aj osobne na valnom zhromaždení žalobcu, a to práve o
záväzkoch žalobcu voči žalovanému, najmä o predmetnej aktuálne žalovanej sume zo strany žalobcu. P.
J. ako konateľ spoločnosti žalobcu, ktorý za žalobcu koná samostatne, uznal oprávnenosť pohľadávok
žalovaného a dňa 20. 12. 2019 vykonal úhradu vo výške 26 000,- eura, čo predstavovalo čiastočnú

úhradu záväzkov žalobcu. Žalovaný tak považoval svoje splatné pohľadávky voči žalobcovi za čiastočne
uhradené. Žalovaný popieral, že by sa mal akýmkoľvek spôsobom takto bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobcu, práve naopak, bol to žalobca, ktorý dlhodobo zadržiaval úhradu jeho splatných záväzkov a
vystavoval tak obe spoločnosti súdnemu sporu a vzniku konfliktu. Z knihy pohľadávok žalovaného sú
zrejmé neuhradené pohľadávky žalovaného evidované voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu o údajnom

bezdôvodnom obohatení žalovaného sú v tomto súdnom spore preto absolútne irelevantné a žaloba je
neopodstatnená, nakoľko žalobca, a to bez ohľadu na to, kto vykonal za žalobcu túto úhradu, uviedol pri
bezhotovostnom prevode finančných prostriedkov vo výške 26 000,- eura dňa 20. 12. 2019 informáciu,
resp. označenie platby: „Ciastocna uhrada zavazkov voci spolocnosti Dintechnik“. Tak p. Q., ako aj
p. J. majú oprávnenie za spoločnosť žalobcu vo vzťahu k tretím osobám konať samostatne, preto

ak žalobca tvrdil, že p. J. vykonal úhradu bez súhlasu valného zhromaždenia, nie je možné údajnú
ujmu žalobcu (ak taká vôbec žalobcovi vznikla, čo žalovaný v kontexte dotknutej úhrady 26 000,- eura
popieral) prenášať na ťarchu žalovaného. P. J. ako konateľ žalobcu postupoval pri vykonaní úhrady s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu, nakoľko sa p. J. ako konateľ žalobcu snažil
predísť žalobe zo strany žalovaného za nesplatené záväzky žalobcu. Žalobca vyhlasuje, že ku dňu

20. 12. 2019 neevidoval žiadne záväzky voči žalovanému. Toto tvrdenie je však v príkrom rozpore
s účtovníctvom žalovaného a s faktickým stavom, kedy žalobca dlhodobo neuhrádzal svoje záväzky
za poskytnuté služby a dodaný tovar žalovanému. Žalobca odôvodňoval neexistenciu záväzkov voči
žalovanému údajným jednostranným započítaním pohľadávok žalobcu voči pohľadávkam žalovaného,
čo žalovaný výslovne popieral. Žalobca počas predsúdnych rokovaní uvádzal, že p. Q. vykonal údajne

54 jednostranných zápočtov pohľadávok v mene a na účet žalobcu, pričom dokonca sám p. Q. uzatvoril
medzi sebou ako fyzickou osobou a žalobcom zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré podpisoval na
oboch stranách a o existencii, ktorých nemal p. J. ako druhý konateľ a spoločník žalobcu vedomosť.
Oprávnenosťaplatnosťtýchtozápočtovnebolanikdyvrámcipredsúdnychrokovanípreukázaná,nebola
preukázaná ani v trestnom konaní a dokonca nebol zo strany žalobcu ani v tomto súdnom konaní

predloženýjedinýdôkazoexistenciitakýchtoprávnychúkonov.P.J.sp.Q.relevantneohľadneúdajného
započítania aj komunikovali e-mailom zo dňa 09. 02. 2020, v ktorom okrem iného p. J. zopakoval svoje
podozrenie, že v uvedenom jednostrannom započítaní pohľadávok realizovanom p. Q. v mene a na
účet žalobcu v nadväznosti na postúpenie pohľadávok p. Q. na žalobcu boli pravdepodobne započítané
zdvojené pohľadávky p. Q., neoprávnené pohľadávky a naviac neboli započítané ani len existujúce

záväzky voči žalovanému, k čomu p. J. ako konateľ a spoločník žalobcu dospel aj na základe jeho
neúspešnej viacnásobnej snahy o získanie relevantných účtovných podkladov, ktoré boli podkladom pre
predmetné započítanie (komunikáciu a predloženie dokumentov odmietol tak p. Q., ako aj účtovníčka
p. E.), čo žalovaný uvádzal už v odpore. Práve táto neochota a absencia komunikácie a poskytovania
informácií spoločníkovi žalobcu p. J. ohľadne údajného postúpenia pohľadávok a zápočtov bola jedným

z ťažiskových argumentov pre spochybnenie správnosti a zákonnosti postupu p. Q. a následne žalobcu,
a tak p. J. ako konateľ žalobcu postupoval tak, že uskutočnil čiastočnú úhradu záväzkov žalobcu voči
žalovanému, o ktorých mal vedomosť aj z účtovníctva žalobcu. Na základe uvedených skutočností mal
žalovaný nielen dôvodné podozrenie, že p. Q. ako konateľ žalobcu konal v rozpore so zákonom o
účtovníctve a Obchodným zákonníkom a zjavne neoprávnene a neplatne postúpil svoje neexistujúce

pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný mal za to, že následne si žalobca neoprávnene,
a teda aj neplatne započítal údajné postúpené pohľadávky p. Q. voči žalovanému voči záväzkom,
ktoré žalobca evidoval voči žalovanému, a to spôsobom, ktorý doposiaľ nesprístupnil a nie je nikomu
známy. Z uvedeného dôvodu sa údajné jednostranné započítanie javí iba ako účelové tvrdenie, ktorénie je založené na pravdivých skutočnostiach, nakoľko žalovaný žiadne započítanie údajných záväzkov
žalobcu vo svojom účtovníctve neeviduje. Aj z predložených dôkazov, ako aj z priebehu trestného
konania vedeného vyšetrovateľom Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave III pod sp. zn. ORP-498/3-VYS-B3-2020 a Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod sp.
zn. 4 Pv 409/20/1103 vyplynuli nasledovné skutočnosti dôležité objasnenie rozhodujúcich skutočnosti
v tomto súdnom konaní. P. J. p. Q. dňa 20. 12. 2019 e-mailom oznámil a informoval ho, že vykonal
úhradu z bankového účtu žalobcu vo výške 26 000,- eura na bankový účet žalovaného ako čiastočnú
úhradu pohľadávok, ktoré voči žalobcovi žalovaný eviduje (p. J. teda tak neurobil bez vedomosti

p. Q. a ani uvedenú úhradu nezatajil, naopak potrebu úhrady riadne aj vopred v rámci valného
zhromaždenia žalobcu komunikoval, nakoľko vznikol dlhodobo nepriaznivý stav v dôsledku vysokých
splatných záväzkov žalobcu voči žalovanému). V rámci internej komunikácie u žalobcu p. J. vysvetlil
p. Q., že Žalovaný by sa súdnou cestou domáhal uspokojenia svojich pohľadávok, ktorých existencia
nebola sporná, a tak zaplatením sumy 26 000,- eura z pozície konateľa žalobcu so samostatným
oprávnením konať v mene žalobcu v rámci splnenia si prevenčnej povinnosti predišiel vzniku neželaných

nákladov, ktoré by mohli vzniknúť na strane žalobcu. Okrem toho, že p. J. informoval p. Q. ako druhého
konateľa o krokoch, ktoré vykonal v súvislosti s dotknutou platbou, p. J. súčasne udelil p. Q., pre
prípad eventuálnej potreby preklenutia stavu po poukázaní finančných prostriedkov žalovanému, súhlas
s použitím jeho kryptomeny Bitcoin v počte 5 kusov, ktorej súhrnná hodnota mala dokonca prevyšovať
sumu uskutočneného prevodu finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti sú konštatované aj v uznesení

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26. 01. 2022 sp. zn. IV/1 Pz 314/21/1000-8, v
zmysle ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky v trestnej veci vedenej proti p. J. za prečin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku (pozn. trestné konanie inicioval podal p. Q.Č.)
rozhodol o tom, že právoplatným uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 4
Pv 409/20/1103-19 zo dňa 18. 08. 2021, ktorým bola zamietnutá sťažnosť p. J. ako nedôvodná proti

uzneseniu o vznesení obvinenia bol porušený zákon v jeho neprospech, a toto uznesenie sa zrušilo.
V prejednávanej veci nebola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. §
451 Občianskeho zákonníka, pretože sa žalovaný bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu, nakoľko
prijatím sumy 26 000,- eura považoval za čiastočne uhradené splatné pohľadávky, ktoré evidoval voči
žalobcovi za dodaný tovar a poskytnuté služby (žalovaný preukázal splatné pohľadávky voči žalobcovi

predložením knihy pohľadávok), a to aj z dôvodu poznámky v platbe v znení: „Ciastocna uhrada
zavazkov voci spolocnosti Dintechnik“. Uvedené prijatie plnenia vo výške 26 000,- eura žalovaným
od žalobcu preto nie je možné považovať za majetkový prospech žalovaného získaný bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo
získaný z nepoctivých zdrojov. Práve naopak je to žalobca, ktorý dlhodobo neuhrádzal svoje splatné

záväzku v plnom rozsahu, bol/je v omeškaní, pričom, ak by súdne konanie inicioval žalovaný, mal
by nárok aj na úhradu príslušných zákonných úrokov z omeškania a ďalšieho príslušenstva. Žalobca
nepreukázal bezdôvodné obohatenie sa žalovaného čo do dôvodu, ani čo do výšky, keďže žalobca
nepreukázal ani údajné jednostranné započítania, v zmysle ktorých mali byť „splnené“ splatné záväzky
žalobcu voči žalovaného, čo žalovaný v plnom rozsahu popieral. Ak žalobca rozhodujúce skutkové

okolnosti svojho nároku opisuje ako porušenie oprávnenia konateľa žalobcu p. J. previesť sumu 26
000,- eura dodávateľovi (a síce, že prevod vykonal bez súhlasu valného zhromaždenia, čím hrubo
porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy žalobcu), potom žalovaný poukázal na ust. § 133 ods. 1 a
3 Obchodného zákonníka. Podľa verejne dostupných údajov v obchodnom registri konajú za žalobcu
konateliasamostatne.Vzmysleprávnejteórieplatí,žeobmedziťgenerálnekonateľskéoprávneniemôže

len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Ide však o obmedzenie vo vnútornom vzťahu medzi
konateľom a obchodnou spoločnosťou. Takéto vnútorné obmedzenie je voči tretím osobám neúčinné.
Ak by konateľ prekročil takéto vnútorné obmedzenie konateľského oprávnenia, je spoločnosť takýmto
úkonom konateľa viazaná. Pri prekročení vnútorného obmedzenia konateľského oprávnenia by mohlo
v prípade vzniku škody dôjsť k založeniu zodpovednosti konateľa za škodu vzniknutú spoločnosti,

ktorá by sa od konateľa mohla domáhať jej náhrady podľa ust. § 135a a § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Porušenie vnútorného obmedzenia konateľského oprávnenia môže byť sankcionované aj
zmluvnou pokutou písomne dojednanou v zmluve o výkone funkcie. Zo skutkových okolností navyše
vyplynulo, že p. J. ako konateľ žalobcu sa nedopustil porušenia svojich povinností podľa ust. § 135a
Obchodného zákonníka, a teda nemohli byť ani naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa

žalobcuzavznikúdajnejškodyvsúvislostisdanouskutkovousituáciou.Zhľadiskapozíciežalovanéhoje
irelevantné kto za žalobcu vykonáva, resp. vykonával úhrady, nakoľko ide o interné oprávnenia žalobcu.
Ak by aj údajne na strane žalobcu prišlo k porušeniu povinností pri vykonaní dotknutej úhrady sumy
26 000,- eura, toto nemôže byť kladené na ťarchu žalovaného, najmä ak išlo o riadnu úhradu (aj keďlen čiastočnú) splatných záväzkov žalobcu voči Žalovanému. Ak si interne v rámci žalobcu nevedeli
konatelia/spoločníci dohodnúť, ktoré platby a v akej výške, či v akom poradí vykonajú, je to vnútorný
spor v spoločnosti žalobcu, čo nie je možné prenášať na ťarchu tretej osoby, obzvlášť ak obaja konatelia

žalobcu majú oprávnenie konať za žalobcu samostatne, t.j. právne úkony ktoréhokoľvek z konateľov
zaväzujú žalobcu a vyvolávajú právne účinky navonok vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca nepreukázal
údajné platné započítanie svojich údajných pohľadávok postúpených od p. Q. voči splatným záväzkom
žalovaného. Žalobca v zastúpení p. Q. konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko to bol práve žalovaný,
kto pomáhal pri založení žalobcu a pri rozvoji jeho podnikania. Konanie v rozpore s dobrými mravmi

nemôže požívať právnu ochranu, žalobca nielen že rozporuje úhradu splatných dlhov a robí to napriek
tomu, že mu žalovaný niekoľkonásobne pomohol v rámci jeho podnikateľských aktivít, ale aj šikanóznym
spôsobom vykonáva domnelého právo, ktoré neexistuje.

5. Dňa 03. 06. 2024 vzal žalobca žalobu späť s odôvodnením, že sporové strany uzavreli Dohodu o
urovnaní dňa 18. 04. 2024.

6. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, s čím nebol potrebný súhlas
žalovaného, a preto súd konanie aj bez súhlasu žalovaného podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1 a 2 C.s.p. zastavil.

11. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo

vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

12. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,

najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

13. Podľa ust. § 11 ods. 12 zákona č. 71/1992 Zb. Ak daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému
nevráti poplatok alebo preplatok v lehote uvedenej v odseku 6, je povinný zaplatiť poplatníkovi úrok
z omeškania z poplatku alebo preplatku, ktorý sa mal vrátiť, vo výške trojnásobku základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia poplatku alebo preplatku. Ak trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pri výpočte úroku sa namiesto
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 5%.
Úrok z omeškania sa priznáva za každý deň omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku až do dňa
ich vrátenia.

14. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po
uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh
na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť
pred prvým pojednávaním.

15. Nakoľko súd konanie zastavil, žalobcovi vznikol v zmysle ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992
Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za žalobu, kráteného v zmysle ust. § 11 ods. 4
zákona č. 71/1992 Zb. o sumu 10,- eura prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631124akoprevádzkovateľasystémuvzmysleust.§11ods.6zákonač.71/1992Zb.Keďžežalobcazaplatil
súdny poplatok za žalobu vo výške 780,- eura, súd v zmysle vyššie uvedeného vrátil žalobcovi krátený
súdny poplatok za žalobu vo výške 770,- eura tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

17. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,

súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

20. Žalobca preukázal pri späťvzatí žaloby dôvodnosť jej podania (uviedol, že „sporové strany uzavreli
Dohoduourovnanídňa18.04.2024“,pričomuvedenýdôvodmalsúdpreukázanýpredloženouDohodou

o urovnaní zo dňa 18. 04. 2024), takže súd mal z tohto za preukázané, že žalovaný uzavretím Dohody
o urovnaní až po podaní žaloby procesne zavinil zastavenie konania.

21. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcovi prislúchala
náhrada trov konania ako protistrane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 256

ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania žalobcu súd nebude rozhodovať po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré by vydával súdny úradník v
zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p., nakoľko si žalobca výslovne nežiadal náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné

odvolanie podľa ust. § 357 písm. a/ C.s.p. v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu v časti vrátenia súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie podľa ust. § 357
C.s.p.