Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200241
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcov: 1/ Ľ. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Č. XX, XXX XX P., 2/ T.. K. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXXXX/X, XXX XX K., obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Krišťák, s. r. o.,
so sídlom Tupého 51/A, 831 01 Bratislava, IČO: 47 251 042, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,
Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších
účastníkov: 1/ L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. XXX, XXX XX M. L., 2/ O. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. L. XXX, XXX XX M. L., 4/ B. P., bytom B. C. XXX/XX, XXX XX P., 5/ Pozemkové spoločenstvo

KOMPOSESORÁT Veľká Čierna, so sídlom Veľká Čierna 118, 015 01 Veľká Čierna, IČO: 37 909 983,
6/ M.. P. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Č. XXX, XXX XX Z. Č., 7/ O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V. XXX/XX, XXX XX C. O., 8/ A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX C., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. mája 2020, Číslo: OU-ZA-OVBP2-2020/008322-002, o
kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. januára 2023, č. k.
31S/83/2020-240, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. januára 2023, č.

k. 31S/83/2020-240 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 31. januára 2023, č.
k. 31S/83/2020-240 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. mája 2020, Číslo: OU-
ZA-OVBP2-2020/008322-002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Predmetným rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie
žalobkyne 1/ zamietol a potvrdil rozhodnutie obce Z. Č. zo dňa 26. júla 2019, Číslo: 08/222/2019/
ST/63-Ja (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ a „prvostupňový orgán“). Prvostupňovým rozhodnutím
prvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby povolil stavbu:
„Novostavba RD Praktik 64“ na pozemkoch parc. č.: C.-R. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X Q.
XXX/X v kat. území Z. Č. pre stavebníkov: L. O. a O. O. (ďalej aj „ďalší účastník 1/ a ďalší účastník 2/“).

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení
§ 88a ods. 1, § 88a ods. 2, § 88a ods. 3, § 88a ods. 4, § 88a ods. 5, § 88a ods. 6, § 88a ods. 7, § 61 ods.
1, § 61 ods. 2, § 61 ods. 3, § 66 ods. 1 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) v rozhodnom znení a § 47 ods. 3 Správnehoporiadku, pričompostupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel
k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Poukázal, že špecifikom posudzovanej veci bola nemožnosť uplatnenia princípu koncentrácie
administratívneho konania podľa § 61 ods. 1, resp. ods. 3 stavebného zákona, keďže účastníkom bola
síce stanovená lehota na prezentovanie námietok proti vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby v prospech účastníkov v rade 1/ a 2/, avšak prvostupňový orgán úplne opomenul upozorniť
účastníkov na neprípustnosť prezentovania námietok v neskorších fázach konania. Pokiaľ sa v zázname

o ústnom pojednávaní uvádza, že účastníci boli upozornení na to, že na neskôr uplatnené námietky sa
nebude prihliadať, išlo o poučenie vykonané zo strany správneho orgánu oneskorene - teda pokiaľ boli
oboznámení s koncentračnou zásadou až pri ústnom pojednávaní, takýto postup nemohol reparovať
absenciu daného poučenia v predvolaní, ako to vyžadoval zákon. Na základe uvedeného potom krajský
súd vychádzal z oprávnenia účastníkov produkovať argumenty v konaní až do právoplatného skončenia
administratívneho konania.

4. Kľúčovou otázkou, ktorú boli správne orgány povinné posúdiť, bola vzdialenosť stavby vo vlastníctve
účastníkov v rade 1/ a 2/ od hranice s pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Od tejto otázky sa následne
malo odvíjať skúmanie všetkých námietok vznesených v konaní - výstavba betónového oplotenia,
tienenie, problém údržby stavby v súvislosti s jej posunom k pozemku žalobcov. Z podaní účastníkov

je zrejmé, že každý z nich formuluje svoje vlastné údaje o vzdialenosti existujúcej stavby od pozemku
žalobcov, pričom z rozhodnutí správnych orgánov a aj z obsahu spisu vyplýva, že na mieste samom
nebolo nijako preverené, v akej vzdialenosti od hranice sa aktuálne stavba skutočne nachádza a
aký vplyv má táto skutočnosť na susedný pozemok. V prejednávanej veci sa žalovaný v odôvodnení
rozhodnutiavecnenevysporiadalsuvedenýminámietkami(resp.lenprevzaltvrdeniaďalšíchúčastníkov

v rade 1/ a 2/), t. j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa
posunu stavby v rozpore s územným i stavebným povolením. Argumentácia prezentovaná žalovaným i
prvostupňovým orgánom mala všeobecný charakter, poukázala na predloženú projektovú dokumentáciu
a skutočnosť, že tienenie stavby plota fakticky nie je možné v danom konaní riešiť.

5. Krajský súd podotkol, že odvolacie námietky žalobcov boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a
zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Žalobcovia mali dostať konkrétnu
odpoveď na svoju námietku v otázke rešpektovania verejného záujmu pri posune stavby v rozsahu,
ktorý bol vykonaný právnymi predchodcami ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/, ako aj v otázke tienenia.
Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené odvolacie námietky

žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych,
ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Krajský súd považoval za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný,
avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích

námietok žalobcu.

6. K námietke žalobcov, že im nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, pokiaľ ide o
výstavbu betónového oplotenia, krajský súd uviedol, že toto bolo súčasťou projektovej dokumentácie a
uvádza sa aj v žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia ako „oplotenie novo navrhované“

s tým, že priložený výkres uvádza murované a pletivové oplotenie na určených úsekoch.

7.Pokiaľideozáveryžalovaného,žepreprípadnúbudúcuvýstavbunapozemkuvovlastníctvežalobcov
je možné uvažovať aj o iných odstupových vzdialenostiach, ako uvádza Vyhláška Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných

technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška“; pozn. súdu), krajský
súd zdôraznil, že pre stanovenie odstupových vzdialeností by mali byť základom pravidlá vymedzené
v ustanovení § 6 ods. 3 a 4 Vyhlášky s tým, že ak sa použije výnimka podľa odseku 1, musí byť daný
postup riadne odôvodnený. Tiež treba uviesť, že pokiaľ žalobcovia poukazovali na možnosť budúcej

výstavby na svojom pozemku, išlo o relevantnú námietku, najmä, ak v danom priestore už výstavba
existuje. Nemožno ponechať bez povšimnutia takéto tvrdenia (vrátane tvrdení o zatienení pozemku), a
tak zásadným spôsobom obmedziť susedný pozemok v jeho využití aj na prípadne iný účel ako vyplýva
z údajov katastra nehnuteľností. Aj napriek tomu, že rozdiely v tvrdeniach účastníkov znamenajú lendesiatky centimetrov, v stiesnených podmienkach, ako je tomu v danom prípade, bolo nevyhnutné sa
v konaní zaoberať.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom, ktorí mali vo veci
plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu. Náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/, 4/ až 8/ v zmysle §
169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

II.

9. Žalovaný rozsudok krajského súdu napadol v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou zo dňa 28. 03.
2023, Číslo: OU-ZA-OVBP2-2023/002305-019.

10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), pričom sa nestotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, podľa ktorého nebola možnosť uplatnenia
princípu koncentrácie administratívneho konania podľa § 61 ods. 1, resp. 3 stavebného zákona.

11.Zopakoval,ženakonanieododatočnompovolenístavbysauplatňuje§58až66stavebnéhozákona,

pričom platí koncentračná zásada, t. j. po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky
a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa
považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne
upozorniť. Prvostupňový orgán upozornil účastníkov konania na to, že svoje námietky a pripomienky k
dodatočne povoľovanej stavbe si môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym

zisťovaním,pričomúčastníkovkonaniaupozornilajnato,ženaneskoršienámietkysaprihliadaťnebude.

12. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa posunu stavby a rozsahu tohto posunu v rozpore s územným a
stavebným povolením zo strany správnych orgánov, žalovaný uviedol, že účelom konania o dodatočnom
povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona

zo strany stavebníka (v tomto prípade predchádzajúceho vlastníka stavby rodinného domu, ktorý ju
zrealizoval ešte pred tým, ako ju súčasní vlastníci a stavebníci kúpou nadobudli do svojho vlastníctva)
pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s
verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia
zákona. Uskutočňovanie územného konania v rámci, resp. pred konaním o dodatočnom povolení stavby

je bezpredmetné, keďže územné konanie slúži na umiestnenie navrhovanej stavby. Rovnako tak je
bezpredmetné venovať sa dôvodom, prečo bola stavba umiestnená inak, ako bola pôvodne umiestnená
územným rozhodnutím, keďže v konaní o dodatočnom povolení stavby sa už stavba rozhodnutím
neumiestňuje, keďže už je (mnohokrát celá) zrealizovaná, alebo je zrealizovaná aspoň jej časť. Preto je
právne bezvýznamné umiestňovať stavbu a určovať podmienky pre jej umiestnenie, keďže dodatočne

povoľovaná stavba je už zrealizovaná (alebo ako v tomto prípade, je už tesne pred dokončením) a
takisto je aj právne bezvýznamné riešiť námietky týkajúce sa dôvodov, čo viedlo stavebníkov, resp.
predchádzajúceho vlastníka stavby (ako je tomu aj v tomto prípade) k tomu, prečo stavbu umiestnil
inak, ako ju mal povolenú. Uvedené by bolo navyše aj v rozpore s princípom hospodárnosti konania
zakotvenom v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, vzhľadom na to, že odpoveď na otázku, prečo je stavba

umiestnená inak, ako bola povolená, nemá zásadný vplyv na konanie o dodatočnom povolení stavby,
keďže v samotnom konaní o dodatočnom povolení stavby sa skúma to, či je nepovolenú (teda aj inak
umiestnenú stavbu) možné dodatočne povoliť s ohľadom na verejné záujmy, a teda nie skúmať pohnútky
a hypotetické dôvody predchádzajúceho vlastníka stavby, ktorý ju zrealizoval inak, ako ju mal povolenú.

13. Vo vzťahu k námietke budúceho možného tienenia pozemku žalobcov vplyvom výstavby betónového
oplotenia na hranici pozemkov (vo vlastníctve stavebníkov) uviedol, že sa s touto námietkou vysporiadal
vrozhodnutíoodvolanítak,žeuviedol,ževžiadnomprávnompredpise,atoanivstavebnomzákone,ale
ani vo Vyhláške nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na jednotlivé
umiestnené pozemky, záhrady, resp. iné pozemky. Hranica susediacich pozemkov s poukazom na

zistené tienenie teda nie je v žiadnej právnej norme určená a ani nemôže vyplývať zo subjektívneho
názoru jednotlivých susediacich vlastníkov pozemkov, ktorí poukazujú na splnenie tejto podmienky aj s
poukazom na obsah § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení Občiansky zákonník síce
poukazuje na to, že má sused zabrániť tieneniu nad pomery, ktoré by prekážali susednému pozemku,avšak ani predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka jednoznačne neoprávňuje žalobcov na taký
postup, ktorý by zabránil dodatočnému povoleniu stavby v predmetnej veci. V konaní o dodatočnom
povolení stavby rodinného domu navyše nebolo tienenie pozemku parc. č.: C. - R. XXX v kat. území Z.

Č. preukázané. Žalovaný preto zamietol tieto námietky ako neopodstatnené, nedôvodné a v konečnom
dôsledku ničím nepodložené tvrdenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžp/25/2013.

14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

III.

15. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrili
podaním zo dňa 22. 05. 2023.

16. Uviedli, že prvostupňový orgán oznámil účastníkom začatie konania o dodatočnom povolení stavby
najskôr listom zo dňa 29. 04. 2019, ktorým nariadil ústne pojednávanie na deň 21. 05. 2019 a následnej
listom zo dňa 09. 05. 2019, ktorým nariadil ústne pojednávanie na deň 13. 06. 2019, pričom v týchto
listom neboli upozornení, že na neskoršie podané námietky sa neprihliadne. Žalobcovia pritom podali

písomné námietky dňa 10. 06. 2019, t. j. pred dňom konania ústneho pojednávania.

17. Vytkli žalovanému, že neberie do úvahy zmysel inštitútu dodatočného povolania stavby, ktorý
nemôže slúžiť na to, aby osoby rešpektujúce právo boli obmedzované na svojich právach viac ako tí,
ktorí zákon nedodržujú. Žalovaný nepripustil zákonnú možnosť postupu podľa § 88a ods. 4 stavebného

zákona o nariadení úprav už zrealizovanej stavby.

18. Vo vzťahu k možnému zatieneniu ich pozemku uviedli, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s
uvedenou námietkou nevysporiadal a ani ju neposúdil.

19. Navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol podanú kasačnú sťažnosť
žalovaným.

20. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcov k podanej kasačnej sťažnosti doručené dňa 28. 07. 2023 na
vedomie. Ďalším účastníkom konania v poradí 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 8/ bolo vyjadrenie žalobcov k podanej

kasačnej sťažnosti žalovaného doručené dňa 23. 02. 2024 na vedomie. Ďalším účastníkom v poradí
5/ a 7/ (fikcia doručenia) bolo vyjadrenie žalobcov k podanej kasačnej sťažnosti žalovaného doručené
dňa 26. 02. 2024 na vedomie.

IV.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.25. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. mája 2020,
Číslo: OU-ZA-OVBP2-2020/008322-002 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím
žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne 1/ zamietol a potvrdil
rozhodnutie obce Z. Č. zo dňa 26. júla 2019, Číslo: 08/222/2019/ST/63-Ja. Prvostupňovým rozhodnutím

prvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby povolil stavbu:
„Novostavba RD Praktik 64“ na pozemkoch parc. č.: C.-R. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X Q.
XXX/X v kat. území Z. Č. pre stavebníkov: L. O. a O. O..

29. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez

stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b

a podkladov predložených v stavebnom konaní.

30. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

31. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,

stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

32. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi

úpravy už realizovanej stavby.

33. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže
rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

34. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak
stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

35. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

36. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým

orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaníalebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

37. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho
pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť
poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

38. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad, oznámi účastníkom začatie stavebného

konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

39. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný

úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

40. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 8. júla 2002 (ďalej len „Vyhláška“), vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,

architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,
ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním
územia.

43. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením
nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

44. Podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi

nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie
byť menšia ako 2 m.

45. Podľa § 6 ods. 4 Vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

46. Podľa § 6 ods. 5 Vyhlášky, iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch
3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné

vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

47. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu
žalovaného mal preukázané, že
- účastník 1/ a účastník 2/ podali dňa 25. 04. 2019 prvostupňovému orgánu žiadosť o vydanie

dodatočného povolenia stavby podľa § 88a stavebného zákona, a to rozostavanej novostavby rodinného
domu PRAKTIK 64, prípojky IS, studňa, žumpa;
- prvostupňový orgán vydal dňa 29. 04. 2019 oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby
a nariadenie ústneho pojednávania s termínom dňa 21. 05. 2019 o 13:00, zároveň žiadal účastníkovkonania, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky, poučil, že zároveň účastníci
konania môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia pred dňom ústneho pojednávania;
- žalobkyňa 1/ požiadala prostredníctvom svojho brata o preloženie ústneho pojednávania z dôvodu, že

sa nachádzala mimo územia SR;
- následne prvostupňový orgán opätovne vydal dňa 09. 05. 2019 oznámenie o začatí konania o
dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania s termínom dňa 13. 06. 2019 o 8:00,
zároveň žiadal účastníkov konania, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky,
poučil, že zároveň účastníci konania môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia pred dňom ústneho

pojednávania;
- žalobca 2/ dňa 24. 05. 2019 nahliadol do predloženej projektovej dokumentácie pre dodatočné
povolenie stavby a podkladov predložených žiadateľmi (účastník 1/ a účastník 2), zároveň zo spísaného
záznamu vyplynulo, že žalobca 2/ je splnomocnený žalobkyňou 1/ a J. V. na zastupovanie v celom
rozsahu súvisiace s konaním o dodatočnom povolení stavby, zároveň si vyhotovil kópie podkladov zo
spisu;

- žalobkyňa 1/ a J. V. zaslali vyjadrenie k dodatočnému povoleniu stavby zo dňa 10. 06. 2019, v ktorom
vyslovili svoj nesúhlas s dodatočným povolením stavby a jej zmeneným umiestnením na pozemku
účastníka 1/ a účastníka 2, pretože jej umiestnenie výrazne obmedzuje budúce možné využitie ich
pozemku (stavba rodinného domu nie je umiestnená v súlade s vydaným územným rozhodnutím,
pretože odstup od stavby rodinného domu od ich pozemku je necelý 1 m), zároveň zastávajú názor,

že v konaní o dodatočnom povolení stavby nie je možné podľa stavebného zákona meniť územné
rozhodnutie a dodatočne povoliť zmenu umiestnenia stavby, ktoré je v rozpore s územným rozhodnutím;
- záznam z priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 13. 06. 2019, z
ktorého vyplynulo, že žalobca 2/ predložil písomné vyjadrenie ako svoje námietky (zároveň vystupoval
ako splnomocnený zástupca žalobkyne 1/ a J. V.), záverom bolo, že prvostupňový orgán vyhodnotí

podané námietky a rozhodne vo veci (účastník 1/ informoval prvostupňový orgán, že žalobca 2/ svoje
stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby nezmení);
- následne prvostupňový orgán vydal dňa 26. 07. 2019 rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby pre
účastníka 1/ a účastníka 2/ [vo vzťahu k námietkam žalobcov prvostupňový orgán uviedol, že námietky
vznesené vo vyjadrení zo dňa 13. 06. 2019 zamietol, pričom k jednotlivým námietkam uviedol v kontexte

poukazu žalobcov na § 6 Vyhlášky, že „nie je možné riešiť, nakoľko na susedných pozemkoch sa
nenachádzajú stavby, zároveň konštatoval, že smerom k pozemku parc. č. XXX, k. ú. Z. Č. sa na
povoľovacej stavbe nachádzajú okná neobytných miestností: PP - chodba obj. 03, 1 NP - schodisko obj.
103 a WC obj. 105, 2 NP - strešné okno z kúpeľne obj. 205; vo vzťahu k územnému plánu prvostupňový
orgán uviedol, že obec Z. Č. nemá územný plán a uvedený pozemok parc. č. XXX, k. ú. Z. Č. je vedený

v katastri nehnuteľností - druh pozemku: orná pôda; konštatoval, že stavba nie je v rozpore s verejným
záujmom a súčasné umiestnenie stavby na pozemku XXX/X, k. ú. Z. Č. neobmedzuje možnosť využitia
susedného pozemku parc. č. XXX, k. ú. Z. Č. na účel, na ktorý je v súčasnosti určený - druh pozemku:
orná pôda, vo vzťahu k nemožnosti výstavby vlastníka susedného pozemku uviedol, že v zmysle dnes
platnej legislatívy nie je pozemok určený na výstavbu a stavebný úrad sa môže zaoberať a posudzovať

len konkrétnym návrhom umiestnenia stavby, tzn. v súčasnosti nie je možné túto námietku vyhodnotiť;
vo vzťahu ku konaniu o dodatočnom povolení stavby v kontexte územného rozhodnutia, ktoré namietali
žalobcovia, prvostupňový orgán uviedol, že táto námietka je irelevantná, pretože v konaní o dodatočnom
povolení stavby, ktorá je začatá, tzn. umiestnená, sa povoľujú vykonané práce na stavbe a zároveň jej
umiestnenie];

- žalobkyňa 1/ a J. V. prostredníctvom žalobcu 2/ podali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu
dňa 16. 09. 2019 [namietali, že stavba nie je umiestnená v súlade s vydaným územným rozhodnutím,
ale je ako celok posunutá bližšie k pozemku parc. č. XXX tak, že odstup od stavby rodinného domu (k
hraniciam pozemku) je menej ako 1 m; nesúhlasili s tvrdením prvostupňového orgánu, že vzdialenosť
od pozemku je menšia ako 1 m, a nie ako uvádza 1,13 m; žiadali, aby rozhodnutím o dodatočnom

povolení stavby rodinného domu bolo nariadené odstránenie vonkajšieho schodiska vrátane príslušnej
časti strechy nad vonkajším schodiskom, ktorým stavebník neoprávnene znížil odstup stavby rodinného
domu vrátane vonkajšieho schodiska a okraja strechy vonkajšieho schodiska od hranice s pozemkom
parc. č. XXX na 0,7 m, keďže po osobnej obhliadke stavby rodinného domu splnomocneným zástupcom
žalobkyne 1/ a J. V. bolo zistené, že plnohodnotný prístup do stavby rodinného domu je už vybudovaný

vovnútornýchpriestorochsamotnejstavbyrodinnéhodomu,vovzťahukbetónovémuoploteniusvýškou
2,23 m dôjde k zatieneniu pozemku, čo má negatívny vplyv tak na jeho využitie na účel, ktorý je aktuálne
evidovaný v katastri nehnuteľností, ako aj na budúcu výstavbu realizovanú vlastníkmi pozemku parc. č.
XXX, pričom navrhli, aby oplotenie bolo len pletivové];- žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobkyne 1/ a J. V. tak, že
toto zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 26. júla 2019
[konštatoval, že prvostupňový orgán náležite zistil skutkový stav danej veci a rozhodol v súlade

s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku, pričom sa s námietkami
účastníkmi konania uplatnenými pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vysporiadal dostatočne a
obsiahlo a zrozumiteľne, pričom svoje odôvodnenie, prečo námietky zamietol, náležite vecne a právne
odôvodnil; žalovaný konštatoval, že námietky odvolateliek sú de facto totožné, ako boli ich námietky
uplatnenévprvostupňovomkonaní,pričompodstatnúčasťodvolaniatvorilinámietkytýkajúcesarozporu

dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu s pôvodne vydaným územným rozhodnutím, dodal,
že uskutočňovanie územného konania v rámci, resp. pred konaním o dodatočnom povolení stavby je
bezpredmetné,keďžeúzemnékonanieslúžinaumiestnenienavrhovanejstavby,vkonaníododatočnom
povolení stavby sa však stavba rozhodnutím neumiestňuje, keďže je už mnohokrát celá zrealizovaná,
alebo je zrealizovaná aspoň jej časť; vo vzťahu k odstupovým vzdialenostiam od spoločnej hranice
s pozemkom uviedol, že odstupová vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu od

spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXX je 1,13 m, ktorá je postačujúca na vykonávanie bežnej
údržby dodatočne povoľovanej stavby, vo vzťahu k možnému budúcemu tieneniu uviedol, že v žiadnom
právnom predpise ani v stavebnom zákone alebo vo Vyhláške nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri
dokazovaní tienenia vzhľadom na jednotlivé umiestnené pozemky, záhrady, resp. iné pozemky; hranica
susediacich pozemkov s poukazom na zistené tienenie teda nie je v žiadnej právnej norme určená

a ani nemôže vyplývať zo subjektívneho názoru jednotlivých susediacich vlastníkov pozemkov, ktoré
poukazujú na splnenie tejto podmienky aj s poukazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
tienenie nebolo preukázané, vo vzťahu k možnej budúcej výstavbe rodinného domu na parc. č. XXX
uviedol, že táto argumentácia nie je ničím podložená, pričom nie je zrejmé, či odvolateľky v budúcnosti
plánovanú stavbu rodinného domu vôbec uskutočnia, pričom dodal, ak by v budúcnosti aj realizovali

výstavbu, odstupové vzdialenosti medzi ich (v budúcnosti) navrhovanou stavbou rodinného domu a
domom stavebníkov môžu byť odlišné, a nie len také, ako sú vymedzené odstupové vzdialenosti vo
Vyhláške, pričom musí byť dodržaná vzdialenosť rodinného domu od hranice pozemku, ale možno
určiť aj iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú stanovené, a to na podklade výpočtov a
meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti alebo podľa územného plánu

zóny, pokiaľ bude vypracovaný.].

48. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu dospel k záveru o dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti žalovaným.

49. Predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského súdu, ktorý postupom podľa § 191 ods.
1 písm. d/ a e/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcov
proti prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu vo veci dodatočného povolenia stavby
pre účastníkov 1/ a 2/. Krajský súd vyčítal žalovanému, že v administratívnom konaní bol porušený

princíp koncentrácie administratívneho konania, resp. nemožnosť jeho uplatnenia, ale zároveň namietal,
že žalovaný sa nedostatočným spôsobom yvsporiadal so spornou otázkou týkajúcou sa posúdenia
vzdialenosti stavby účastníkov 1/ a 2/ s pozemkom žalobcov, ale aj s ďalšími námietkami na to
nadväzujúcimi, ktoré boli vznesené žalobcami, a priklonil sa len k tvrdeniam ďalšieho účastníka 1/ a 2/.
S uvedeným právnym posúdením krajského súdu sa najvyšší správny súd nestotožnil, a to konkrétne

z nasledovných dôvodov.

50. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným
úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný
úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady

o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä
s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Z uvedeného vyplýva, že konanie
o dodatočnom povolení stavby môže predstavovať dva rôzne typy konaní, a to konkrétne 1/ zistenie
stavebného úradu, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo 2/ zistenie stavebného
úradu, že stavba bola postavená v rozpore so stavebným povolením. V prejednávanom prípade, teda

šlo o situáciu, keď zo strany stavebného úradu došlo k zisteniu, že stavba (resp. jej časť) bola postavená
v rozpore so stavebným povolením skoršie vydaným. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné dodať, že
stavebný úrad nemôže v rámci konania o dodatočnom povolení stavby voľne prehodnocovať správnosťpôvodne vydaného stavebného povolenia (bližšie pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa
23. 02. 2022, sp. zn. 8Sžk/41/2020).

51. Zákonodarca okrem iného v § 88a stavebného zákona upravuje postup vlastníka nepovolenej stavby
a jeho povinnosti. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore
s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník
stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné

doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným
záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými
vyhláškami,nariadeniami,záväznýmičasťamislovenskýchtechnickýchnoriemapod.Posúdeniesúladu
s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä
súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené
záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne

vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného
zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký
druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba
umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. (bližšie pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20. júla 2011).

52. V konečnom dôsledku platí, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného
povolania. Stavebný úrad v tomto konaní môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných
podmienok ustanovených v § 88a ods. 2, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej

lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, alebo aj v prípade
podľa § 88a ods. 6, ak stavebník nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nesplní podmienky
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Zároveň platí, že stavebný úrad posudzuje, či následné
odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej prípadných častí,
ktoré samy osebe sú postavené v súlade so stavebným povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré

chráni stavebný zákon.

53. Vo vzťahu k predchádzajúcemu územnému konaniu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o
umiestnení stavby zo dňa 08. 01. 2004, na ktorého rozpor sa odvolávajú aj žalobcovia, najvyšší správny
súd poukazuje, že v záujme úplnosti sa podotýka, že podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona sa

na konanie o dodatočnom stavebnom povolení vzťahujú len ustanovenia o stavebnom konaní, nie aj
ustanovenia o územnom konaní. Judikatúra už v tejto súvislosti vyslovila, že uvedené ustanovenia sa
aplikujú len vo vzťahu a v rozsahu, ktoré sa týkajú predmetu konania o dodatočnom povolení stavby
(bližšie pozri rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp/3/2013 a sp. zn. 3Sžo/3/2014). Podľa § 39a ods.
1 stavebného zákona sa rozhodnutím o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa

stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej
dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby je však
už stavba, ktorá stojí a ktorá už je určitým spôsobom umiestnená. Okolnosti, ktoré sú významné pre
umiestnenie stavby (§ 39a ods. 2 stavebného zákona), sa tak v tomto konaní zohľadňujú len ako súčasť
posudzovania,čistavbajealeboniejevrozporesverejnýmizáujmamivzmysle§88aods.1stavebného

zákona. Aj v tomto prípade však platia vyššie uvedené závery o limitoch opätovného preskúmavania
obsahu skoršieho stavebného rozhodnutia, ak bolo vydané v spojenom územnom konaní a stavebnom
konaní (§ 39a ods. 4 stavebného zákona) (bližšie pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa
23. 02. 2022, sp. zn. 8Sžk/41/2020).

54. Vo vzťahu k porušeniu koncentračnej zásady zo strany prvostupňového orgánu, ktorú namietal
krajskýsúdvnapadnutomrozsudku,najvyššísprávnysúduvádza,žezákonodarcavprávnejnorme§61
ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom stavebného konania predložiť svoje námietky
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. V stavebnom konaní, obdobne
ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným

úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov,
ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto
skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňový orgán listom zo dňa 29. 04. 2019oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a zároveň ich vyzval na
predloženiemožnýchnámietokapripomienokstým,žeurčildátumústnehoprejednaniavecismiestnym
zisťovaním. Vzhľadom na nemožnosť dostavenia sa žalobkyne 1/ na ústne prejedanie, prvostupňový

orgán presunul toto prejednanie listom zo dňa 09. 05. 2019 a zároveň účastníkov konania opätovne
vyzval na predloženie možných námietok a pripomienok. Žalobca 2/ dňa 24. 05. 2019 využil možnosť
nahliadnutia do administratívneho spisu prvostupňového orgánu, pričom si z uvedeného spisu vyhotovil
aj kópie dokumentov tvoriacich administratívny spis (konkrétne GP č. 74/2018, ohlásenie vodovodnej
prípojky - oznámenie obce zo dňa 13. 09. 2018, oznámenie o začatí konania zo dňa 09. 05. 2018,

vyjadrenie obce zo dňa 11. 03. 2019, stavebné povolenie zo dňa 31. 12. 2004 a územné rozhodnutie zo
dňa 08. 01. 2004). Následne svoje právo vyjadriť sa formou námietok a pripomienok využil (aj žalobkyňa
1/ prostredníctvom žalobcu 2/ - splnomocnenie) listom adresovaným prvostupňovému orgánu dňa 10.
06. 2019, v rámci ktorého vyslovili svoj nesúhlas s dodatočným povolením stavby a jej zmeneným
umiestnenímzdôvodu,ženovéumiestnenievýrazneobmedzujebudúcemožnévyužitieichpozemkuna
parc.č.XXX,pričomnamietalirozporsrozhodnutímoumiestenístavby.Uvedenévyjadrenieobsahovalo

splnomocnenia zo strany žalobkyne 1/ a J. V.. V rámci ústneho prejednania veci uskutočneného dňa
13. 06. 2019, žalobca 2/ opätovne predložil písomné stanovisko vo vzťahu k dodatočnému povoleniu
stavby, pričom záverom tohto prejednania bol záver, že prvostupňový orgán vyhodnotí podané námietky
a pripomienky a rozhodne vo veci. Z uvedenej zápisnice zároveň vyplynulo, že prvostupňový orgán
poskytol účastníkom 1/ a 2/ lehotu na jednanie s vlastníkom susedného pozemku (t. č. žalobcovia),

pričom dňa 22. 07. 2019 bolo do uvedenej zápisnice doplnené, že žalobca 2/ svoje stanovisko (záporné)
nezmení.Následnebolovydanéprvostupňovérozhodnutie.Namargosprávnejžalobyžalobcovnajvyšší
správny súd poznamenáva, že zo strany žalobcov nebolo tvrdené porušenie koncentračnej zásady,
pričom z ich strany bolo využité ich právo na vyjadrenie sa formou námietok a pripomienok k tomuto
konaniu, zároveň využili aj svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu a robiť si z neho kópie.

Žalobca namietal prvýkrát porušenie koncentračnej zásady až v rámci svojho vyjadrenia k podanej
kasačnej sťažnosti žalovaným. Z toho dôvodu je nevyhnutné poukázať, že v danom prípade krajský súd
šiel nad rámec námietok uvedených v správnej žalobe, keď bez toho, aby žalobcovia túto skutočnosť
čoby len namietali, sám vyhodnotil, že došlo k porušeniu koncentračnej zásady. Pričom v zmysle §
134 ods. 1 SSP, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak,

zároveň nešlo o výnimku uvedenú v § 134 ods. 2 SSP. Zároveň platí, že správny súd nemôže za
žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
či opatrenia orgánu verejnej správy, preto rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný
anemôžehopreskočiť.Aktedakrajskýsúdvyčítalprvostupňovéhoorgánu,resp.žalovanémuporušenie
koncentračnej zásady v rámci administratívneho konania (bez toho, aby to žalobcovia tvrdili v podanej

správnej žalobe), najvyšší správny súd vzhliadol tento postup krajského súdu za nesprávny, a to
vzhľadom na ustanovenie § 134 SSP. Odhliadnuc od uvedeného, možno ešte doplniť, že porušenie
koncentračnej zásady majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia by do úvahy prichádzalo v prípade,
ak by žalobcovia ako účastníci stavebného konania (konania v rámci dodatočného povolenia stavby)
neboli poučení o koncentrácii konania, uplatnili by námietky a na tieto by zo strany správneho orgánu

neboloprávesodkazomnakoncentračnúzásaduprihliadnuté.Vtuprejednávanejveciúčastnícikonania
námietky uplatnili a správny orgán sa s nimi vysporiadal, a teda samotné (ne)poučenie žalobcov o
koncentrácii konania nemalo vplyv na kvalitu a kvantitu produkovaných námietok, a teda nemožno
ani hovoriť, že by bola sťažená ich procesná aktivita spočívajúca či už v uplatňovaní práva, alebo v
jeho bránení. Samozrejme, iná situácia by nastala, ak by správny orgán v správnom konaní vzhliadol

dôvodnosť námietok podaných oneskorene (nad rámec koncentrácie), čo však nebol tento prípad.
Možnolendodať,ževprípadeprocesnýchpochybeníjenevyhnutnévždystarostlivouvážiť,čitietomohli
vôbec predstavovať reálny zásah do právnej sféry adresáta rozhodnutia, ktoré z tohoto procesu vzišlo.
Prílišné lipnutie na dodržiavaní všetkých formálnych aspektov správneho procesu vedie k prehliadaniu
elementárneho faktu a síce, že cieľom konania je hmotnoprávne posúdenie veci (predmetu konania),

pričom procesné pravidlá sú len nástrojom, ktorý vedie k tomuto cieľu. Samozrejme, nemožno procesné
pravidlá bagatelizovať, či dokonca rezignovať na ich dodržiavanie; vždy je však potrebné prípadne
zistené deficity správneho konania porovnať s tým, či by boli spôsobilé reálne ovplyvniť jeho výsledok,
či inak zásadným spôsobom zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania, resp. účastníkov konania.

55. Jednou z ďalších námietok (nosných, od ktorej sa odvodzovali ďalšie námietky), na ktoré
upozornil aj krajský súd, ale v konečnom dôsledku na to poukazovali aj žalobcovia, bolo nedostatočné
posúdenie vzdialenosti stavby od pozemku žalobcov zo strany prvostupňového správneho orgánu, resp.
žalovaného. Žalobcovia namietali, že zo strany prvostupňového správneho orgánu, resp. žalovanéhodošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci v kontexte určenia vzdialenosti stavby od ich
pozemku. Prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný vychádzal z geometrického plánu a projektovej
dokumentácie, ktoré boli súčasťou žiadosti o dodatočné povolenie stavby podanej účastníkom 1/

a účastníkom 2/. Z uvedeného vyplynulo, že odstupová vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby
rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom na parc. č. XXX je 1,13 m, ktorá bola vyhodnotená
ako postačujúca na vykonávanie bežnej údržby dodatočne povoľovanej stavby. Najvyšší správny súd
k otázke odstupov poukazuje v prvom rade na ustanovenia Vyhlášky (o ktorú sa žalobcovia v značnej
miere opierali, a od ktorej odvodzujú aj predmetnú spornosť odstupov stavby a ich pozemku, pozn.

súdu), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. Konkrétne § 6 Vyhlášky rieši odstupy od stavieb (čo vyplýva aj z jeho jazykového
označenia „Odstupy stavieb“, pozn. súdu), a nie odstupy od stavby a susediaceho pozemku, ako na
to upozorňovali žalobcovia, a ktoré použili na podporu svojich tvrdení, a s ktorou argumentáciou sa v
konečnom dôsledku stotožnil krajský súd. Preto aj § 6 Vyhlášky nie je možné v plnej miere zohľadniť,

vzhľadom na to, že na susednom pozemku (pozemok žalobcov, pozn. súdu) sa žiaden rodinný dom
(stavba) nenachádza, ale aj to, že § 6 v prvom rade upravuje vzdialeností rodinných domov, čo nie je
prípad žalobcov a účastníka 1/ a účastníka 2/ (na uvedenú skutočnosť upozorňoval aj prvostupňový
orgán v rámci jeho vyjadrenia sa k námietkam a pripomienkam žalobcov počas administratívneho
konania). Samozrejme iná situácia by nastala, ak by žalobcovia na svojej parcele evidovanej pod číslom

XXX mali postavenú stavbu a následne by na susednej parcele stavebníci (ďalší účastníci konania 1/
a 2/) postavili, respektíve zahájili stavbu rodinného domu v blízkosti stavby žalobcov. Za takého stavu
by potom poukaz žalobcov na príslušné ustanovenia Vyhlášky a s tým súvisiace námietky žalobcov
ohľadom odstupov medzi stavbami boli relevantné a zvlášť v prípade, ak by každý z dotknutých
účastníkov konania (rozumej žalobcovia 1/ a 2/ na jednej strane a ďalší účastníci 1/ a 2/ na strane

druhej) uvádzal iné odstupy od stavieb. To však nebol prípad žalobcov, a to z dôvodov už súdom
uvádzaných vyššie; žalobcovia len vyslovili možný budúci zámer uvedený pozemok využiť na stavbu
rodinného domu, pričom v tejto chvíli je to len hypotetická možnosť, a žalobcovia nijakým ďalším
spôsobom nepreukázali naplnenie tohto zámeru, napr. predmetný pozemok má stále charakter ornej
pôdy a nie je určený na výstavbu (najvyšší správny súd však zároveň nevylučuje, že v budúcnosti

k takejto zmene nemôže dôjsť), ale vzhľadom na aktuálny stav plynúci zo spisu by bolo predčasné
tieto okolnosti posudzovať. Nemenej podstatnou je aj skutočnosť, ktorú zistil najvyšší správny súd z
obsahu administratívneho spisu, že parcela žalobcov č. XXX je širšia než parcela stavebníkov, teda v
hypotetickom ponímaní v budúcnosti majú možnosť si odstup od stavby stavebníkov sami korigovať
zvlášťvprípade,keďsožalobcamisusediacaparcelač.XXX/XaXXX/Xjerovnakoakoparcelažalobcov

evidovaná ako orná pôda, ktorú skutočnosť zistil najvyšší správny súd z verejne prístupného registra
https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/.

56. Vo vzťahu k samotnému posunu stavby v rozpore s vydaným stavebným rozhodnutím, resp.
rozhodnutím o umiestnení stavby, zhodne s právnym názorom žalovaného, najvyšší správny súd

konštatuje, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej
vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania
skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (bližšie
pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/13/2013 zo dňa 31. 03. 2014). V neposlednom
rade na podporu vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby svedčia aj kladné stanoviská

vydané dotknutými orgánmi. Aj napriek vykonaným zmenám v rozpore so stavebným povolením, resp.
rozhodnutím o umiestnení stavby, dotknuté orgány poskytli kladné stanovisko k dodatočnému povoleniu
stavby, čím sa okrem iného vylúčil aj rozpor s verejným záujmom.

57. Čo sa týka ďalších námietok a pripomienok, ktoré v konečnom dôsledku súvisia aj s koncentračnou

zásadou tohto administratívneho konania, najvyšší správny súd poukazuje na to, že neuniklo jeho
pozornosti, že žalobcovia v rámci odvolacieho konania pridali ďalšie námietky a pripomienky, ktoré si
predtým neuplatnili v rámci konania pred prvostupňovým orgánom, a napriek tejto skutočnosti, žalovaný
v rámci rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa vyjadril aj k týmto vzneseným
námietkam. Tieto námietky konkrétne súviseli so schodiskom, strechou a možným tienením, pričom

tieto mohli vzniesť ešte v rámci konania pred prvostupňovým orgánom, keďže žalobca 2/ využil svoje
právo nahliadnuť do spisu, ale zúčastnil sa aj ústneho prejednania a miestneho zisťovania (žalobkyňa 1/
splnomocnila žalobcu 2/ na zastupovanie v tomto konaní, pozn. súdu). Najvyšší správny súd považoval
za dostatočné vysporiadanie sa žalovaným s takto vznesenými námietkami.58. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §
462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil príslušnému správnemu súdu na

ďalšie konanie.

59.Akdôjdekzrušeniunapadnutéhorozhodnutiaakvráteniuvecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

60. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

61. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.