Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 85P/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123219489
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123219489.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľky A. B.,

nar.XX.X.XXXX, bytom B., proti odporcovi C. B., nar.XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zast.
JUDr. Jánom Martincom, advokátom, so sídlom AK na Werferovej 1 v Košiciach, v konaní o návrhu na
zvýšenie výživného plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 8C/188/2011 - 31 zo dňa 30.11.2011, v časti
rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej A. B., nar.XX.X.XXXX takto:

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletej navrhovateľky sumou 250 EUR mesačne, vždy

do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám plnoletej navrhovateľky, počnúc dňom 15.11.2023 do
budúcna.

Dlžné výživné na plnoletú navrhovateľku za obdobie od 15.11.2023 do 30.4.2024, spolu v sume 564
EUR, je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od doručenia rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh už plnoletej navrhovateľky, osoby oprávnenej na výživné - A. B.,

nar.XX.X.XXXX na zvýšenie výživného zo strany otca, odporcu, osoby povinnej platiť výživné - C. B.,
nar.XX.X.XXXX.

2. Matka ešte maloletej A. podala na tunajšom súde dňa 15.11.2023 návrh na zvýšenie výživného,
ktorým žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k ešte maloletej A. zo sumy 100 EUR mesačne
na sumu 250 EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca
k maloletej A. v roku 2011 sa podstatne zmenili pomery u maloletého dieťaťa. V čase poslednej súdnej

úpravy maloletá A. navštevovala materskú školu, toho času je študentkou na strednej škole, čím sa
aj matke zvýšili výdaje na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, spojené s výchovu a výživou
maloletej. V priebehu konania, dňa 17.4.2024, A. B., nar.XX.X.XXXX nadobudla plnoletosť a k návrhu
matky sa pripojila v celom rozsahu.

3. Otec už plnoletej A., odporca v tomto konaní sa k návrhu písomne vyjadril, súhlasil so zvýšením
výživného na navrhovateľku, avšak maximálne vo výške 150 EUR mesačne, s poukazom na svoje

príjmové pomery, ako aj s poukazom na svoje výdaje.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom plnoletej navrhovateľky, výsluchom otca, odporcu, výsluchom
matky plnoletej navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,ako aj obsahom spisov Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 8C/188/2011, 19P/389/2015 a zistil
tento stav vo veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 8C/188/2011 - 31 zo dňa 30.11.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2011 súd rozviedol manželstvo rodičov vtedy maloletej A. B.,
nar.XX.X.XXXX a na čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu o výkone rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, otcovi
maloletej určil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 EUR mesačne, vždy do 15.dňa

v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk otca s maloletou
ponechal bez obmedzenia.

6. Plnoletá A. B., nar.XX.X.XXXX býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou B. E., nar.XX.X.XXXX
v rodinnom dome v B., zatiaľ bez súpisného čísla, pričom sa jedná o rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve
matky navrhovateľky, jej manžela a matkiných rodičov. V spoločnej domácnosti býva navrhovateľka

s matkiným manželom a dvoma maloletými súrodencami F. a E. E.. V rodinnom dome bývajú aj starí
rodičia navrhovateľky, matkini rodičia, ktorí majú samostatnú domácnosť. Navrhovateľka je študentkou
3.ročníka na G. H. I. A. A. C. – B., pričom sa jedná o štvorročné denné štúdium, ktoré bude ukončené
maturitnou skúškou. Chcela by pokračovať do budúcna aj štúdiom na vysokej škole. Do školy a zo
školy cestuje vlakom, autobusom event. ju vozia autom, cestovné náklady uviedla vo výške 60 EUR

mesačne. Poplatky na ZRPŠ a na triedny fond na začiatku roka boli vo výške 50 EUR. Matka jej dáva
vreckové 5 EUR denne, určené hlavne na zabezpečenie stravy, keďže sa nestravuje v škole. Okrem
toho navštevuje aj ZUŠ, výtvarný odbor, druhý stupeň, kde sa platí školné vo výške 55 EUR ročne.
Má problémy s chrbticou, navštevuje chiropraktika, výdaje na to sú približne 60 až 80 EUR mesačne.
Aktuálne si robí vodičské oprávnenie, na kurz zaplatili obaja rodičia po 230 EUR. Na oblečenie, obuv má

výdaje približne 60 EUR mesačne, na drogériu, kozmetiku 50 EUR mesačne. Mobilný telefón jej platí
matka, paušál vo výške 25 EUR mesačne. Zvýšené výdaje má na prípravu stužkovej slávnosti, doposiaľ
zaplatili 500 EUR.

7. Otec, odporca prispieva navrhovateľke na výživu sumou 100 EUR mesačne, ktoré poukazuje na účet

matky, nad rámec výživného jej otec od podania návrhu matky jej dal vreckové 50 EUR na výlet a tiež
30 EUR, ďalšie financie jej dali starí rodičia zo strany otca. Otec jej tiež dal stravné lístky v hodnote 10
EUR a potom v hodnote 15 až 20 EUR. Tiež jej zakúpil príslušenstvo k počítaču a ako vianočný darček
dostala tetovací set. Na narodeniny od otca dostala zlatú retiazku.

8. Matka už plnoletej A. má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom F. a E. E., dvojčatám, obaja
narodení XX.XX.XXXX. Matka je poberateľkou opatrovateľského príspevku na svoju matku, vo výške
600 EUR mesačne. Okrem toho si brigádnicky privyrába ako predavačka v obchode v Moldave nad
Bodvou, kde pracuje asi 10 dní v mesiaci, príjem z tejto pracovnej činnosti uviedla vo výške 250 EUR
mesačne. Daňový bonus na A. si neuplatnila, manžel matky je poberateľom daňového bonusu na synov

F. a E.. Matka ešte poberá rodinné prídavky na tri deti. Manžel matky je konateľom a spoločníkom
spoločnosti F. G., G., so sídlom v J., spoločnosť vykonáva stavebné práce, jeho príjem matka uviedla
vo výške 1.500 EUR mesačne. Matka spoločne s manželom uhrádzajú náklady na bývanie vo výške:
elektrina 150 EUR, internet a TV 23 EUR, voda 44 EUR mesačne. Platia splátku hypotekárneho úveru vo
výške 350 EUR mesačne, úver vzali za účelom výstavby rodinného domu vo výške 70.000 EUR. Platia

aj ďalší úver v mesačnej splátke 152 EUR. Náklady na stravu do domácnosti matka uviedla vo výške
približne 300 EUR mesačne. Maloleté deti F. a E. E. navštevujú 5.ročník na ZŠ v K. L. B., obaja sú zdraví.

9. Otec už plnoletej A. žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú rodičia
otca, I. a K. B.. Rodičia otca a sestra otca obývajú jednu bytovú jednotku, otec býva v domácnosti

s priateľkou A. C.. Otec pracuje v M. D., ako skladník, mechanizátor, kde má uzavretý trvalý pracovný
pomernadobuneurčitú,pracujetu7rokov.Príjemzpracovnejčinnostiuviedolvovýškepriemerne1.087
EUR mesačne netto. Iný príjem otec neuviedol. Priateľka otca je nezamestnaná, evidovaná na úrade
práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 1.1.2024, predtým pracovala ako recepčná s príjmom 500 až
550 EUR mesačne. Otec uhrádza náklady na bývanie – elektrina 93 EUR mesačne, internet a mobil

70 EUR mesačne, na vykurovanie palety 700 EUR ročne. Platí dva spotrebné úvery vo výške 219 EUR
mesačne a 60 EUR mesačne. Vlastní 4 osobné motorové vozidlá, uhrádza aj zákonné poistenia na tieto
vozidlá. Náklady na PHM uviedol vo výške 80 EUR mesačne, na oblečenie, obuv 70 EUR mesačne, nadrogériu 80 EUR mesačne. A. tiež zaplatil 298 EUR za vodičský kurz, zakúpil jej slúchadlá v hodnote
80 EUR.

10. Otec, odporca uviedol, že plnoletej A. platí výživné 100 EUR mesačne, prispieva jej na sporenie 18
EUR mesačne, dáva jej vreckové, k rukám alebo jej pošle na účet. Dáva jej stravné lístky v hodnote
5,50 EUR tak 8 až 12 ks mesačne.

11. Z potvrdení o príjme odporcu, vystavených zamestnávateľom M. D. vyplýva, že priemerný mesačný

netto príjem odporcu za obdobie od 3/2024 do 4/2023 bol vo výške 1.191 EUR.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

14. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd zistil, že od poslednej súdnej úpravy
vyživovacej povinnosti otca, odporcu k plnoletej A. B., v roku 2011, došlo k podstatnej zmene pomerov.
V čase poslednej súdnej úpravy bola vtedy maloletá A. vo veku 5 rokov, navštevovala materskú

školu, toho času je už plnoletá A. žiačkou strednej školy. Je podstatne staršia, čím sa aj podstatne
zvýšili náklady vynakladané na jej výživu - stravovanie, ošatenie, uspokojovanie ďalších nevyhnutných
osobných, školských a záujmových potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia
nezaopatreného dieťaťa. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa je
v súčasnosti objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.

21.Priurčenízvýšenéhovýživnéhozostranyotca,akopovinnéhorodičavychádzalvdanomprípadesúd
z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb nezaopatreného
dieťaťa Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom
slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním,
prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež

kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje
život kultúrneho človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje, treba do výšky výživného
zohľadniť aj výdaje dieťaťa na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, kurzy a podobne. Odôvodnené
potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičovobmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných
potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými
sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj

dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké,
ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov
napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré
nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných
potrieb vybočujú.

22. Výživné pre plnoletú A. súd určil vo výške 250 EUR mesačne za obdobie od podania návrhu matky,
nakoľko túto sumu považuje súd za primeranú možnostiam a schopnostiam odporcu, osoby povinnej
platiť výživné ako aj odôvodneným potrebám nezaopatrenej plnoletej A.. Odporcovi bol príjem za
rozhodujúce obdobie ustálený na sumu 1.191 EUR priemerne mesačne v čistom. Otec má vyživovaciu
povinnosť iba k už plnoletej A.. Podľa aktuálnej metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom je už

plnoletá A. vo veku 18 rokov, zaradená do štúdia strednej školy a ako jedno vyživované dieťa má nárok
na 24% sumy čistého príjmu povinného rodiča, v tomto konkrétnom prípade 24% zo sumy 1.191 EUR je
suma 285,84 EUR mesačne, pričom súd výživné určil pod uvedenú hranicu, tabuľkovo určenú, vo výške
250 EUR mesačne, pretože to takto navrhovala navrhovateľka.

23. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Za nevyhnutné výdaje u otca považuje náklady na bývanie a na stravu.
Výpovednú hodnotu pre určenie vyživovacej povinnosti má aj zistenie životnej úrovne povinného rodiča,
ktorá je deklarovaná okrem preukázaných majetkových pomerov povinného rodiča aj výškou finančných

nárokov na uspokojovanie potrieb povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého rodiča. Odporca, otec už plnoletej A., je vlastníkom štyroch osobných motorových vozidiel,
u ktorých aj vynakladá výdaje na ich zákonné poistenia. Platí dva spotrebné úvery, ktoré nemajú
prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou. Každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť
k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola

ohrozená vyživovacia povinnosť nezaopatreného dieťaťa.

24. Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu ako povinného rodiča počnúc dňom podania
návrhu matky, t.j. od 15.11.2023 do vyhlásenia rozsudku, do 30.4.2024 a to vo výške 150 EUR mesačne,
keďže otec platil výživné vo výške 100 EUR mesačne. Za, dané obdobie bolo dlžné výživné určené

za 5 mesiacov a 16 dní, spolu v sume 830 EUR. Otec žiadal započítať do dlžného výživného svoje
vynaložené plnenia, niektoré zdokladoval. Navrhovateľka súhlasila so započítaním plnení otca 30
EUR a 50 EUR, ktoré od neho dostala na výlet ako vreckové, so sumou 80 EUR, ktoré jej zaplatil za
chiropraktika, so sumou 76,02 EUR, za ktoré jej otec kúpil príslušenstvo k počítaču a so sumou 30 EUR,
ktoré jej dal v stravných lístkoch. Celkovo bolo otcovi, odporcovi započítaných 266,02 EUR. Tie boli od

dlžného výživného odrátané a otcovi bola uložená povinnosť dlžné výživné vo výške 564 EUR zaplatiť
v lehote 3 dní od doručenia rozsudku, čo je zákonnou lehotou na plnenie. Súd pripomína, že podľa ust.
§ 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.

25. Pre upresnenie súd uvádza, že odporca žiadal započítať do dlžného výživného aj zaplatený tetovací
setpreA.,prípadnezlatúretiazku,obajavšakzhodneuviedli,žesajednaloodarčeknavianočnésviatky,
retiazka darček na narodeniny, uvedené nemá charakter výživného plnenia, kde občasné, príležitostné
dary zaradiť nie je možné, ostatné plnenia otec nezdokladoval.

26. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

27.Rozhodnutieotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestský súd Košice.

Proti výrokom, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nie sú rodičia maloletého dieťaťa oprávnení
podať odvolanie (§122 CMP: Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil
dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).