Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/145/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723200566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5723200566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek
senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. D. XX/XXX, E. - D., zastúpenej Mgr. Annou Vojtikevičovou, advokátkou so sídlom J. M.
Hurbana 30, Žilina, IČO: 42 433 550 proti odporcovi: C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, G.,
o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného

súdu Žilina, č.k. 13Pc/6/2023-75 zo dňa 29. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť prispievať na
výživu navrhovateľky príspevok sumou 180 eur mesačne vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 27. 02. 2023, najdlhšie do 18. 11. 2027. Vo výroku II. vyčíslil

zameškané výživné za obdobie február 2023 do júna 2023 vo výške 900 eur a povolil odporcovi splátky
vo výške 50 eur mesačne splatné spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Posledným
výrokom (III.) uložil súd odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 1.132,24 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pričom konštatoval,
že boli splnené hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného

manžela. V tomto prípade bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené. Navrhovateľka ako
bývalá manželka nie je schopná sama sa živiť, pričom schopnosti, možnosti a majetkové pomery
bývalého manžela umožňujú súdu príspevok priznať. Tiež konštatoval, že bývalí manželia sa na
príspevku nevedeli dohodnúť a poskytnutie príspevku neodporuje dobrým mravom. Pri posudzovaní
podmienok navrhovateľky, a to najmä schopnosti samej sa živiť, dospel k záveru, že po rozvode
manželstva sa celodenne stará o dve maloleté deti vo veku do 3 rokov, ktoré pochádzajú z manželstva
účastníkovkonania.Jednásaodvojičky,apretopokiaľajpoberábývalámanželkarodičovskýpríspevok,

tento je v prvom rade vyplácaný na to, aby mohla zabezpečiť starostlivosť o dve maloleté deti. Pri
skúmaní schopností bývalého manžela príspevok poskytnúť dospel k záveru, že tento je zamestnaný,
za rok 2022 jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 1.574,80 eur a v roku 2023
do rozhodnutia súdu dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok 1.787,27 eur. Pokiaľ aj prispieva
výživné na dve maloleté deti, stále je v jeho možnostiach prispieť aj na výživu rozvedenej manželky.
Súd vyhovel návrhu a priznal príspevok vo výške 180 eur mesačne, a to od podania návrhu. Pri

rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z ust. § 52 a § 55 CMP, keď konštatoval, že považoval
za spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, nakoľko
odporca dobrovoľne odmietal podieľať sa na výžive navrhovateľky formou príspevku, pričom mu boloznáme, že navrhovateľka nemá prakticky príjem určený na jej výživu a navyše v tomto prípade to bol
on, kto zapríčinil rozvrat manželstva a vystavil navrhovateľku existenčnej neistote. Výšku náhrady trov
súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie odporca. Uviedol, že
s rozsudkom nesúhlasí v celom jeho rozsahu a odvolanie podal z dôvodov obsiahnutých v § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku („CSP“). Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že návrh bývalej manželky považuje od
začiatku za účelový s tým, že sa mu chce pomstiť a obohatiť sa na jeho úkor. Navrhovateľka uviedla, že
príčinou rozpadu manželstva bolo jeho správanie, avšak absolútne pritom ignorovala skutočné príčiny.
Podľa neho bol v manželstve ponižovaný, manželka s ním manipulovala a psychicky ho vydierala. Celý
čas v manželstve bola pod vplyvom svojich rodičov. Čo sa týka jej majetkových pomerov, je jej vyplácaný
príspevok vo výške 515,80 eur a od 01. 07. 2023 bol tento zvýšený na sumu 591,60 eur. Navrhovateľka

podľa neho poberá mesačne skoro 5-násobok životného minima. Poukázal na to, že minimálna mzda
za prácu na plný úväzok v čistom od januára 2023 je 568,97 eur, a preto nevidí dôvod, prečo by zo sumy
rodičovského príspevku nemala bývalá manželka vedieť prežiť a zvlášť v podmienkach, v akých žije.
Okrem materského príspevku je jej poskytovaný prídavok na deti v súčasnej výške 120 eur mesačne.
Pri stanovení výšky výživného na deti bol v podstate uvedený do omylu, keď ako jeden z dôvodov

platenia výživného 200 eur na každé dieťa bolo poberanie daňového bonusu. Keďže s deťmi nežije
v spoločnej domácnosti, tento daňový bonus už nemôže ďalej poberať. Podľa neho rozhodnutie o tom,
že je povinný prispievať na výživu navrhovateľky, je nespravodlivé a nerozumie ani tomu, prečo by mal
platiť po dobu 5 rokov. Súd sa so stanovením dĺžky výživného vôbec nevysporiadal, len sa obmedzil na
jednoduché citovanie § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Predpokladá, že pokiaľ deti dosiahnu vek 3 rokov,

môžu navštevovať predškolské zariadenie a navrhovateľke nebude nič brániť, aby sa mohla zamestnať.
Nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania v prospech navrhovateľky.
To, že súd nárok priznal s odôvodnením, že navrhovateľka sa celodenne stará o dve maloleté deti -
dvojičky v útlom veku, resp. že zapríčinil rozvod manželstva, keď sa dopúšťal nevery, je bez vecno-
právnej relevancie a jemu sa to zdá ako absurdita. Podotkol, že pokiaľ by sa navrhovateľka správala

ako normálna manželka a nebola len dcérou svojich rodičov, kde bol postavený do role sploditeľa detí
a darcu pravidelných príjmov, aj ich manželstvo by malo iný priebeh a nebol by sa stal obeťou podvodu.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, návrh o určenie príspevku na rozvedenú
manželku zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Má za to, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav veci, na základe čoho aj zákonne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
V odvolaní odporca neuviedol žiadne relevantné argumenty a ním tvrdené skutočnosti nijako (rovnako
ako v prvostupňovom konaní) nepreukázal, teda jeho odvolanie nepovažuje za dôvodné. Žiadala tiež,

aby jej boli priznané trovy odvolacieho konania. Poukázala na to, že súd vychádzal zo skutkového stavu
zisteného v čase vyhlásenia rozsudku, kedy bolo zrejmé, že príjem odporcu predstavuje 1.787,27 eur
v priemere mesačne. Opakovane odporca argumentuje vysokým výživným na maloleté deti, hoci to nie
je predmetom konania o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Aj v tomto prípade však
výživné vo výške 200 eur na jedno dieťa nie je možné považovať za neprimerane vysoké pri priemernom

príjme viac ako 1.400 eur, ktoré dosahoval odporca v čase určenia výživného. Tvrdenie o nevyplácaní
daňového bonusu odporca nijako nepreukázal. Navyše, daňový bonus, pokiaľ ho v minulosti poberal,
nikdy navrhovateľke neposlal a z väčšej časti ním pokrýval výživné na maloleté deti. Odporca od
svojho odchodu zo spoločnej domácnosti v auguste 2022 nijako navrhovateľke neprispel na chod
domácnosti a nedostatočne do rozvodu manželstva prispieval aj na maloleté deti. Pri poukazovaní na

dĺžku doby poskytovania výživného súd prvej inštancie uviedol toto obdobie ako maximálne. V prípade,
že dôvody pre priznanie príspevku pominú pred uvedeným dátumom, má možnosť podať návrh na
zrušenie rozhodnutia. Uviedla tiež, že maloleté deti neboli prijaté do materskej školy v školskom roku
2022/2023 z kapacitných dôvodov, takže automaticky dovŕšením 3. roku veku do materskej školy
nenastúpia. Poukázala tiež na svoj zdravotný stav, keď je pacientom s neurologickými diagnózami

(epilepsia,lumboischialgia),pričomtentostavjeodporcoviznámy,nakoľkospolužili11rokovvspoločnej
domácnosti a sám ju viackrát viezol do nemocnice, pričom tento stav sa tehotenstvom a pôrodom len
zhoršil. Čo sa týka trov konania, v tomto prípade súd rozhodol správne, keďže nebol ochotný sa napríspevku dobrovoľne dohodnúť, hoci vedel, že navrhovateľka nemá príjem a stará sa o dve maloleté
deti. Poukázala opakovane na príčiny rozvodu manželstva, keď odporca sa dopúšťal manželskej nevery.

4. Obaja účastníci konania sa vyjadrili k svojim prednesom.

5. Odporca naďalej trval na dôvodoch svojho odvolania. Poukázal na to, že síce dosahuje príjem zo
zamestnania, avšak považuje za nehumánne od navrhovateľky sa dožadovať peňazí, ktoré niekedy
ťažko zarobí, jeho príjem je podmienený ziskom firmy, odpracovaním všetkých pracovných dní, čo sa

niekedy prejavuje aj na úkor zdravia, keď chrípku, virózu rieši liekmi, prípadne dňom dovolenky, aby
neprišiel o bonus v zamestnaní. Uviedol, že platí hypotéku za spoločný trojizbový byt v G., pričom stále
tvrdí, že navrhovateľka má dostatočný príjem na to, aby pokryla svoje nevyhnutné životné náklady.
Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa jeho predstáv neprebieha ani styk s maloletými deťmi. Všetko toto
považuje za šikanovanie zo strany navrhovateľky a pokračuje to aj po tom, čo s ňou už nežije v spoločnej
domácnosti.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení zopakovala svoje predchádzajúce argumenty. Poukázala na to, že jej
vypomáhajú rodičia, ktorí však zo zákona takúto vyživovaciu povinnosť nemajú. Navyše, sami sú ešte
v pracovnom pomere, a preto nie sú schopní vypomáhať navrhovateľke v starostlivosti o deti v takom
rozsahu, ako to tvrdí odporca. Keď odporca poukazoval na jeho mesačné výdavky, navrhla, aby byt

v Martine, ktorý je zaťažený úverom, odpredali, úvery splatili, a tým by sa znížili výdavky, avšak odporca
s týmto návrhom nesúhlasil. V predmetnom byte naďalej žije a v rámci vyporiadania BSM ho navrhuje
prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Toto považuje navrhovateľka za nadštandard.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 66 CMP

a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8.Jezrejmé,ževdanejveciišloonávrhovékonanie,apretoodvolacísúdjeviazanýrozsahomodvolania
odporcu. Pre rozhodnutie okresného súdu bol určujúci stav v čase jeho vyhlásenia v zmysle ust. § 217

ods. 1 CSP.

9. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu mal aj odvolací súd preukázané, že
predmetom konania bolo rozhodovanie o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle §
72 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o odvolaní mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym

spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia a zároveň, či na základe zisteného
skutkového stavu riadne a správne vec právne posúdil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne
skúmal, či boli splnené hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu
rozvedeného manžela. Jednoznačne mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne
rozvedené, títo sa nevedia dohodnúť o poskytnutí príspevku, pričom tiež považoval za preukázané,

že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nakoľko jej príjem predstavuje rodičovský príspevok
z dôvodu toho, že sa stará o dve maloleté deti - dvojičky v útlom veku a nie je možné preto sa z jej
strany zapojiť do pracovného procesu a získať tak vlastný príjem. Rozhodnutie tiež neodporuje dobrým
mravom, nakoľko z rozsudku o rozvode mal súd preukázané, že príčinou rozvratu manželstva a jeho
rozvodu bolo správanie sa odporcu, ktorý sa opakovane dopúšťal manželskej nevery. Pri zisťovaní

schopností, možností a majetkových pomerov druhého manžela - odporcu súd riadnym spôsobom zistil
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, keď mal preukázaný príjem odporcu zo zamestnania, ako
aj skutočnosť, že poskytuje výživné na dve maloleté deti 400 eur mesačne, resp. že je spoluvlastníkom
trojizbového bytu v G., ktorý sám užíva a ktorý je predmetom vyporiadania BSM.

10. Odvolací súd sa tak nestotožnil s argumentmi odvolateľa, ktorý tvrdil, že nárok navrhovateľky na
priznanie príspevku rozvedenej manželke nie je dôvodný. Naopak odvolací súd mal za to, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto
zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.11. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neschopnosti
navrhovateľky samej sa živiť so záverom, že táto nie je schopná pracovať, resp. vykonávať nejakú

činnosť, z ktorej by si vedela zabezpečiť svoj vlastný príjem. Je nepochybné, že po pôrode sa stará
o dve maloleté deti - dvojičky v útlom veku a táto skutočnosť jej znemožňuje sa zamestnať a dosahovať
príjem na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. V tejto súvislosti tiež okresný súd správne poukázal
na dôvody rozvodu manželstva, keď príčinou jeho rozpadu bola opakovaná nevera zo strany odporcu.
Čo sa týka stanovenia lehoty na uplatnenie príspevku, okresný súd uviedol, že odporca je povinný

prispievať príspevok najdlhšie do 18. 11. 2027. Neznamená to teda, že po celú túto dobu môžu existovať
dôvody a povinnosť platiť príspevok na výživu, ale je to len najdlhšia doba, po ktorú sa príspevok môže
poskytnúť. Ako správne poznamenala aj navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ dôjde
k zmene pomerov, nič nebráni odporcovi požiadať súd o zrušenie rozhodnutia o povinnosti prispievať
príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Čo sa týka výroku o trovách konania, súd sa stotožnil
s tým, že v prípade podania návrhu a v priebehu prvoinštančného konania dôvodne navrhovateľka

požiadala o poskytnutie služieb advokáta, pričom súd správne vyhodnotil, že v tomto štádiu konania bola
služba potrebná a z dôvodu prístupu odporcu k návrhu, keď aj v priebehu konania nebol ochotný zmeniť
svoj postoj, resp. navrhol príspevok vo výške 30 eur mesačne, súd správne aplikoval ust. § 55 CMP, ktorý
mu oprávňoval priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 52 CMP s tým, že v prvoinštančnom
konanísúdnávrhunavrhovateľkyvyhovelvcelomrozsahuavodvolaní,resp.vjednotlivýchvyjadreniach
neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyžadovali nevyhnutnú odbornú pomoc advokáta.
Z tohto dôvodu nepovažoval odvolací súd aplikáciu ust. § 55 CMP za dôvodnú. O trovách odvolacieho
konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).