Uznesenie – Poistenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208876
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2615208876.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
IČO 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Preivozská 2, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., narodená X.X.XXXX, bytom A. XX/X, B., Rakúska
republika, zastúpená: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51,

Bratislava, 2. C. B., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XXX, E., zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so
sídlom Gorkého 6, Bratislava, 3. F. B., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XXX, E., zastúpený: OLEXOVA
VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava, 4. maloletý G. B., narodený X.XX.XXXX, bytom A.
XX/X, B., Rakúska republika, zastúpený kolíznou opatrovníčkou: B. H., narodená X.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/X, J., zastúpený: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51,
Bratislava, 5. H. K., I. C., narodený XX.X.XXXX, bytom J. A. L. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Schmidl,

advokát, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o náhradu poistného plnenia, o odvolaní žalovaných v 1.,
4. rade proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5C/449/2015-548 zo dňa 9. novembra 2023 vo
výrokoch I. – IX., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaných v 1., 4. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II.,
III., V., VII., VIII. o d m i e t a.

II. Žalovaným v 2., 3. rade sa n e p r i z n á v a n á r o k voči žalovaným v 1., 4. rade na náhradu
trov odvolacieho konania.

III. Žalovanému v 5. rade sa p r i z n á v a n á r o k voči žalovaným v 1., 4. rade na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., IV., VI., IX. r u š í a vec
mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej v 1. rade uložil povinnosť
zaplatiťžalobcovisumu3.978,52€spolusúrokomzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy3.978,52
€ od 02.05.2015 do zaplatenia, výrokom II. žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 1.989,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.989,27 € od 02.05.2015
do zaplatenia, výrokom III. žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,27 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.989,27 € od 02.05.2015 do zaplatenia,
výrokom IV. žalovanému v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.457,94 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.457,94 € od 02.05.2015 do zaplatenia, výrokom V.
žalobu voči žalovanému v 5. rade zamietol, výrokom VI. žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 38,2 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením, výrokom VII. žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konaniavrozsahu19,1%,ovýškektorýchbuderozhodnutésamostatnýmuznesením,výrokomVIII.žalovanému
v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 19,1 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením, výrokom IX. žalovanému v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 23,6 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením, výrokom X. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 5. rade náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 3 ods. 1,

§ 24 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 7 veta prvá, § 24c zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 470 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá, ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2015, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 12.6.2012 cca o 00:07 hod. bola
motorovým vozidlom značky Renault Clio, evidenčné č. J. XXX M. spôsobená dopravná nehoda, v
dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle značky Renault Master, evidenčné č. N. XXX
O., ktorého držiteľom bol I. B. - F. P. (I. Q. B. - B. E. Dolné Rakúsko) a k zraneniu, teda ku škode

na zdraví, záchranárov R. H. a G. C.. Obaja neznámi cestujúci slovenského motorového vozidla sa
z miesta nehody vzdialili ešte pred príchodom polície. Ku dňu dopravnej nehody bol podľa výpisu z
centrálnej evidencie motorových vozidiel držiteľom motorového vozidla značky Renault Clio, evidenčné
č. J. XXX M., H. B., narodený XX.X.XXXX. K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na

základevýzvyZväzupoisťovacíchspoločnostíRakúskazodňa3.12.2014žalobcazaplatilpoškodenému
z poistného garančného fondu dňa 4.3.2015 poistné plnenie v sume 11.977,25 eur bez DPH, z ktorého
suma 1.562,25 eur bez DPH predstavuje poplatok za spracovanie (tento poplatok si žalobca žalobou
neuplatnil). Žalobca listom zo dňa 1.4.2015 vyzval na náhradu poistného plnenia v sume 10.415 eur
žalovaného v 5. rade, ktorý požadovanú sumu neuhradil.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žaloba bola podaná dôvodne voči žalovaným v 1.
– 4. rade. Ku dňu dopravnej nehody bol držiteľom motorového vozidla značky Renault Clio, evidenčné
č. J. XXX M., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nebohý H. B., narodený XX.XX.XXXX.
K predmetnému vozidlu nebolo ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a preto vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Povinnosť držiteľa predmetného vozidla nebohého H. B.
plniť v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešla na jeho právnych nástupcov,

teda žalovaných v 1. – 4. rade, a preto súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu
žalovaným v 1. – 4. rade podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Žalobca v
spore žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že vodičom predmetného vozidla, ktorým bola
dňa 12.6.2012 spôsobená dopravná nehoda a následná škoda, bol žalovaný v 5. rade, ktorý toto tvrdenie
poprel. Žalovaný v 5. rade sa v spore svojej zodpovednosti preukázateľne zbavil, a preto súd prvej

inštancie žalobu voči žalovanému v 5. rade zamietol.

5. Súd prvej inštancie plne úspešnému žalobcovi voči žalovaným v 1. – 4. rade priznal nárok na náhradu
trov konania podľa pomeru ich neúspechu v spore a plne úspešnému žalovanému v 5. rade voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch I. – IX. podali odvolanie žalovaní
v 1., 4. rade z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku.
V odvolaní uviedli, že považujú odôvodnenie rozsudku za nedostatočné. Podľa ich názoru sa súd
nedostatočne vysporiadal s viacerými zásadnými a podstatnými argumentami vznesenými žalovanými.

Žalovaní v 1., 4. rade poukázali, že žalobca počas celého súdneho konania vôbec nepredložil doklady
z Rakúska týkajúce sa predmetnej nehody. Bolo totiž potrebné podrobne ustáliť okolnosti predmetnej
dopravnejnehodyajzaúčelom,abybolomožnáurčiť,ktojuspôsobil,ktoautošoféroval,ktomáprípadne
žalobcovi platiť. Súd prvej inštancie opakovane zvýhodnil žalobcu voči žalovaným, keďže na súdnompojednávaní dňa 4. mája 2023, teda osem rokov po podaní žaloby a viac než 19 mesiacov po vydaní
uznesenia o dedičstve po zosnulom H. B., súd prvej inštancie poskytol žalobcovi lehotu na predloženie
listinného dôkazu o skutočnosti, kto bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla a

tiež mu poskytol lehotu na úpravu petitu žaloby týkajúcu sa rozdelenia žalovaného nároku medzi
jednotlivých žalovaných. Žalobný návrh bol podpísaný neoprávnenou osobou. Advokátsky koncipient
smie byť výslovne splnomocnený na presne špecifikovaný konkrétny úkon, ku každému takémuto
úkonu musí pritom byť priložené písomné poverenie na vykonanie toho konkrétneho úkonu. Čo sa týka
námietky premlčania žalovaní netvrdili, že regresný nárok poisťovne sa premlčuje do troch rokov, ale

že podmienka, aby tento regresný nárok vôbec platne vznikol je to, aby plnil žalobca nárok, ktorý je
nepremlčaný. Žalovaní v 1., 4. rade navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne vydal rozsudok, ktorým v celom rozsahu žalobu zamietne.

7. K odvolaniu žalovaných v 1., 4. rade sa vyjadril žalovaný v 5. rade a uviedol, že s ich odvolaním proti
rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasí a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť.

8. K odvolaniu žalovaných v 1., 4. rade sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia presvedčivo, zrozumiteľne a konzistentne svoje rozhodnutie odôvodnil, pričom
závery v uvedenom rozhodnutí vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. K argumentácii žalovaných

v 1., 4. rade ohľadne neuneseniu dôkazného bremena žalobcom z dôvodu, že za celý čas trvania
sporu nepredložil súdu doklady o priebehu nehody z Rakúska uviedol, že tieto doklady mali slúžiť pre
preukázanie zavinenia konkrétnou osobou, t. j. mali preukázať, kto bol vodičom vozidla v čase nehody.
Nakoľko tieto doklady sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť, žaloba bola voči žalobcom tvrdenému
vodičovi, teda žalovanému v 5. rade zamietnutá. Žalovaní v 1. a 4. rade sú však zodpovední ako dedičia

po držiteľovi vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a to v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho
zákonníka. Nebohý H. B. za spôsobenú škodu zodpovedal ako držiteľ vozidla bez povinného zmluvného
poistenia, ktorým bola spôsobená škoda. Žalobca poukázal na to, že poskytnutie lehoty súdom prvej
inštancie na úpravu petitu nemôže mať za následok porušenie zásady koncentrácie konania, nakoľko
danýúkonžalobcavykonalhneď,akotoboloobjektívnemožné.Pôvodnežalobcasvojužalobusmeroval

voči dvom osobám, a to držiteľovi vozidla a vodičovi, ktorí mali za nárok žalobcu zodpovedať spoločne
a nerozdielne. Keďže však držiteľ vozidla po podaní žaloby zomrel, žalobca pokračoval v konaní s
jeho právnymi nástupcami (žalovaní v 1. – 4. rade), teda je logické, že bolo nutné upraviť petit žaloby
tak, aby bol voči nim nárok uplatnený podľa pomeru výšky nadobudnutých dedičských podielov k
celému dedičstvu. Žalobca v súvislosti s oprávnením advokátskeho koncipienta podávajúceho žalobu

konať v mene žalobcu v celom rozsahu zdôraznil, že išlo o podanie úplné a bez akýchkoľvek vád, čo
jednoznačne vyplýva z obsahu súdneho spisu. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu prvej inštancie aj
plnomocenstvo zo dňa 27.7.2015, z ktorého je zrejmé, že žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie v
celom rozsahu advokátsku kanceláriu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ktorá splnomocnenie prijala, čo potvrdila
podpisom svojho prokuristu JUDr. Juraja Klačana a súčasne splnomocnila v rovnakom rozsahu na

konanie svojho advokátskeho koncipienta Mgr. Dagmar Huťanovú, ktorá toto splnomocnenie prijala, čo
potvrdila svojim podpisom. Žalobca v súvislosti s premlčaním uviedol, že prvá faktúra bola vystavená
dňa 29.6.2012 a žalobca plnenie poškodeným poskytol dňa 4.3.2015, teda nemohlo ísť o plnenie
premlčaného nároku poškodenému. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 4.
rade v časti smerujúcej voči výrokom II., III., V., VII. a VIII. s poukazom na ustanovenie § 386 písm.

b) Civilného sporového poriadku odmietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) adospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalovaných v 1., 4. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výrokoch II., III., V., VII., VIII. odmietnuť (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku) a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., IV., VI., IX. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového

poriadku) a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia z garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaní v 1., 4. rade podali odvolanie proti rozsudku súdu

prvej inštancie vo výrokoch I. – IX. z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) Civilného
sporového poriadku.

11. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

12.Podľa§386písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodané
neoprávnenou osobou.

13. Citované zákonné ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva
v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej

neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv.
materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného,
t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením
jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné
rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená

aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie
strany, že jej bola spôsobená ujma.

14. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citované ustanovenie §
359 Civilného sporového poriadku, za to, že na strane žalovaných v 1., 4. rade napadnutými výrokmi II.,

III., V., VII., VIII. rozsudku súdu prvej inštancie nevznikla žiadna ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná.
Takýto záver vyplýva zo skutkových zistení, keďže práva alebo povinnosti žalovaných v 1., 4. rade
ako odvolateľov uvedenými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie neboli dotknuté. Dané výroky II., III.,
V., VII., VIII. rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaných v 1., 4. rade nijako objektívne nedotýkajú,
keďže osobami, ktorým bola uvedenými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie uložená povinnosť plniť

žalobcovi sú žalovaní v 2., 3. rade a osobou, voči ktorej bola žaloba zamietnutá je žalovaný v 5. rade.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery tak žalovaní v 1., 4. rade nie sú oprávnenými osobami podať
odvolanie proti výrokom II., III., V., VII., VIII. rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd odvolanie
žalovaných v 1., 4. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., V., VII., VIII. podľa

ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.

16. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalovaných v 2., 3. rade a žalovaných v 1.,
4. rade bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 256 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku, pretože výsledok

odvolacieho konania podaním odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., VII.,
VIII. neoprávnenou osobou zavinili žalovaní v 1., 4. rade. Odvolací súd žalovaným v 2., 3. rade
nepriznal voči žalovaným v 1., 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaní
v 2., 3. rade boli počas odvolacieho konania pasívni, náhradu trov konania si neuplatnili a podľa
obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzajúc z Článku 17

ZákladnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadkuzakotvujúcehoprocesnúekonómiu,pretopovažoval
rozhodovanie o náhrade trov konania postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že
žalovaným v 2., 3. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, za zjavne nielen nerozumné ale i v

rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
17. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalovaného v 5. rade a žalovaných v 1., 4. rade
bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože výsledok odvolacieho konaniapodaním odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku V. neoprávnenou osobou zavinili
žalovaní v 1., 4. rade. O výške náhrady trov odvolacieho konania vo vzťahu žalovaného v 5. rade
a žalovaných v 1., 4. rade rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262

ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostali už len napadnuté výroky I., IV., VI., IX. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorými bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.978,52eurspríslušenstvomanáhradutrovkonaniavrozsahu38,20%ažalovanémuv4.radeuložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.457,94 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania v rozsahu
23,60 %. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných v 1., 4. rade je predmetom odvolacieho
prieskumu posúdiť, či boli splnené procesné podmienky, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne správne právne posúdil.

19. Jednou z odvolacích námietok, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že žaloba nebola podpísaná
oprávnenou osobou, keďže žalobu podpísal advokátsky koncipient vtedajšieho splnomocnenca žalobcu
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., avšak bez písomného poverenia na vykonanie tohto konkrétneho úkonu.
Súd prvej inštancie sa k namietanej absencii podpisu osoby oprávnenej konať za žalobcu vyjadril
tak, že z plnomocenstva zo dňa 27.7.2015 priloženého k žalobe vyplýva, že žalobca splnomocnil

na svoje zastupovanie v celom rozsahu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. a súčasne splnomocnil v rovnakom
rozsahu svojho advokátskeho koncipienta, ktorý toto splnomocnenie prijal (ods. 28. rozsudku súdu prvej
inštancie). Žiada sa dodať, že i keď žalovaní v 1., 4. rade v odvolaní výslovne neuviedli, že odvolanie
podávajú i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, z obsahu
odvolacích námietok vyplýva, že žalovaní v 1., 4. rade (mimo iného) namietajú, že žaloba je podpísaná

neoprávnenou osobou, teda nie je splnená podmienka, za ktorej môže súd konať a rozhodnúť, čo bez
pochyby zakladá odvolací dôvod i podľa uvedeného zákonného ustanovenia posúdiac odvolanie podľa
obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

20. Podľa § 16 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu
začatia konania advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom (ods. 1). Pri
jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta
(ods. 2). Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta (ods. 3).

21. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu
začatia konania (ďalej aj „zákon o advokácii“) advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom
advokáta, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo
konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a

osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť
advokátskehokoncipientavykonanímjednotlivýchúkonovprávnychslužieb,ktoréadvokátskykoncipient
robí samostatne.

22. Podľa § 25 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania

advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym
koncipientom, ktorého zamestnáva.

23. Rozdiel medzi zastúpením podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o advokácii a ustanovenia §
16 ods. 2 zákona o advokácii je v rozsahu zastúpenia. Advokáta môže v celom rozsahu zastúpiť iba

iný advokát, zatiaľ čo pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť aj iná osoba ako advokát, t.
j. advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. Týmto spôsobom je limitovaná možnosť
zastupovania advokáta advokátskym koncipientom alebo iným zamestnancom advokáta. Poverený
advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec je povinný sa preukázať vo vzťahu k súdom alebo
orgánom verejnej moci substitučným splnomocnením, resp. poverením, ktorým ho advokát poveril

vykonaním jednotlivého úkonu. Okrem ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o advokácii je aj v zmysle
ustanovenia § 64 ods. 2 zákona o advokácii advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta
vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.
Advokátsky koncipient však nie je oprávnený vykonávať všetky úkony právnych služieb rovnakoako advokát. Substitučné splnomocnenie udelené advokátom advokátskemu koncipientovi by malo
obsahovať jasné a presné vymedzenie úkonu, prípadne viacerých úkonov, na ktoré je advokátsky
koncipient oprávnený. Poverenie zastupovaním je advokátsky koncipient povinný preukázať súdu alebo

inému orgánu substitučným splnomocnením. V prípade, ak by advokátsky koncipient v čase vykonania
úkonu nedisponoval substitučným splnomocnením, ktorým by preukázal poverenie, v zmysle ustálenej
judikatúry, najmä rozsudku Najvyššieho súdu ČSR z 28. decembra 1983, sp. zn. 3 Cz 88/83 (R 12/1985),
je predložením splnomocnenia súdu dodatočne v lehote ustanovenej súdom uvedený nedostatok
zhojený a sú tým schválené aj tie úkony urobené v konaní zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred

podpisom plnomocenstva.

24. Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že advokátsky koncipient zásadne
môže advokáta zastúpiť pri jednotlivom právnom úkone, ak s tým klient súhlasí (mutadis mutandis
R 75/1999). Z obsahu plnomocenstva zo dňa 27.7.2015 priloženého k žalobe vyplýva, že žalobca
splnomocnil TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. na zastupovanie v celom rozsahu vo všetkých veciach týkajúcich

sa súdneho vymáhania pohľadávky vo výške 10.415 eur s príslušenstvom voči dlžníkovi: H. B., nar.
XX.X.XXXX, R. XX, J., najmä na zastupovanie vo všetkých súdnych, konkurzných, prípadne iných
konaniach, súvisiacich s vyššie uvedenou vecou, prijímanie doručovaných písomností, podávanie
návrhy a žiadostí, uzatváranie mimosúdnych a súdnych zmierov, uznávanie platených nároky, vzdávanie
sa nárokov, podávanie opravných prostriedkov a vzdávanie sa ich, vymáhanie nárokov, prijímanie

plnenia nárokov, potvrdzovanie ich plnenia, menovanie rozhodcu a uzatváranie rozhodcovských zmlúv,
to všetko i vtedy, keď sa podľa právnych predpisov vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Z obsahu
uvedeného plnomocenstva je zrejmé, že žalobca udelil písomne splnomocnenie TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. na celé konanie, tzv. procesné splnomocnenie, ktoré nemožno obmedziť. Na uvedenom
plnomocenstve je tiež uvedené vyhlásenie splnomocnenca, že splnomocnenie prijíma a v rovnakom

rozsahu splnomocňuje advokátskeho koncipienta, ktorý advokátsky koncipient k vytlačenému menu
a priezvisku pripojil svoj podpis. Keďže v prípade substitučného splnomocnenia udeleného advokátom
advokátskemu koncipientovi je jeho obsahovou požiadavkou aj vymedzenie konkrétneho úkonu, na
ktoré sa splnomocnenie vťahuje, nemožno len všeobecný odkaz na rozsah procesného splnomocnenia
pre advokáta na na celé konanie považovať za poverenie, ktorým advokát poveril advokátskeho

koncipienta vykonaním jednotlivého úkonu, t. j. v preskúmavanom prípade podaním žaloby. Advokátsky
koncipient totiž nie je oprávnený vykonávať všetky úkony právnych služieb rovnako ako advokát, preto
sú pre substitúciu advokáta advokátskym koncipientom stanovené osobitné podmienky. Advokátskeho
koncipienta nie je možné substitučne splnomocniť v celom rozsahu plnomocenstva na celé konanie,
resp. v celom rozsahu plnomocenstva, ktoré bolo udelené advokátovi, ako je tomu v preskúmavanom

prípade. Keďže za zástupcu žalobcu podpísal žalobu advokátsky koncipient, hoci sa advokátsky
koncipient nepreukázal vo vzťahu k súdu prvej inštancie substitučným splnomocnením, je odvolacia
námietka žalovaných v 1., 4. rade o nedostatku podpisu na žalobe opodstatnená.

25. Podľa § 42 ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania,

pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

26. Podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania
sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať
dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo
byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia
takéhoto podania.

27. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods. 1). V uznesení
podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť

alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať (ods. 3).28. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.
Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané
zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak súd dôjde k záveru, že žaloba je

nesprávna, neúplná alebo nezrozumiteľná, uznesením vyzve žalobcu, aby žalobu opravil alebo doplnil.
Súčasťou výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy alebo doplnenia a poučenie o
následkoch neopravenia alebo nedoplnenia žaloby. V prípade žaloby súd musí stranu poučiť o možnosti
odmietnuť také podanie.

29. Nedostatok procesného splnomocnenia je podľa doterajšej judikatúry Najvyššieho súd SR
nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť (§ 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase začatia konania, aktuálne § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V prípade
formálnych nedostatkov plnomocenstva súd postupuje tak, že vyzve stranu na odstránenie týchto
nedostatkov spôsobom popísaným vyššie. Podpisom žaloby strana potvrdzuje, že údaje v nej sú
správne, zrozumiteľné a najmä sú prejavom jej slobodnej a vážnej vôle. V posudzovanom prípade sa na

žalobe nachádza podpis osoby, ktorá doposiaľ nepreukázala, že je oprávnená konať za žalobcu, resp.
za zvoleného zástupcu. Pochybil preto súd prvej inštancie, keď v preskúmavanom prípade nevyzval
žalobcu na odstránenie vady žaloby spočívajúcom v absencii všeobecnej náležitosti podania - podpisu
oprávnenej osoby. Súd prvej inštancie spor prejednal a vo veci rozhodol napriek tomu, že nemal splnenú
vecnú procesnú podmienku (kvalifikovaný spôsob začatia konania – žalobu).

30. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., IV.,
VI., IX. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku) a vec vrátil súdu prvej inštancie
v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1. Civilného sporového poriadku).

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu
opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia napadnutých výrokov I., IV., VI., IX. rozsudku súdu prvej inštancie. Nakoľko sa súd prvej
inštancie dôsledne neriadil ustanovením § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku

dňu začatia konania, bude jeho povinnosťou vyzvať žalobcu teraz už podľa ustanovenia § 127 Civilného
sporového poriadku, a to uznesením s riadnym poučením o následkoch neodstránenia vád podania,
na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v absencii podpisu oprávnenej osoby, a to buď predložením
substitučného splnomocnenia na podanie žaloby pre advokátskeho koncipienta, ktorý žalobu podpísal
alebo doplnením podpisu na žalobe osoby / osôb oprávnených konať za žalobcu alebo doplnením

podpisu na žalobe osoby / osôb oprávnených konať za súčasného zástupcu žalobcu a podľa výsledku
pokusu o odstránenie vady žaloby následne tomu prispôsobiť ďalší postup v konaní.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj tohto odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1., 4. rade (§ 396 ods. 3

Civilného sporového poriadku).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).