Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200637
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.MariánaTrenčanaaprof.JUDr.JurajaVačoka,PhD.,vprávnej
veci žalobcu: MEZEI s.r.o., Košice, Trieda SNP 84, 040 01 Košice - mestská časť Západ, IČO: 36 815
349, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/147/2019-66 zo dňa 31. marca
2022 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované
zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018. V

rámci daňovej kontroly preveroval zdaniteľné obchody uskutočnené medzi žalobcom a deklarovaným
odberateľom Bledo Faker Kft, Budapešť, Maďarsko, V.N. NAREXIM, Kft Ózd, Maďarsko, MEZEI-
WOOD Kft, Ózd, Maďarsko, (ďalej len „deklarovaný dodávateľ“). Predmetom zdaniteľných obchodov
bolo dodanie tovaru - betonárskej ocele, medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom (ďalej len
„deklarovaný dodávateľ“).
2. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal
rozhodnutie č. 1000171261/2019 zo dňa 15.11.2019 o určení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie

november 2013 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „daňový poriadok“) vo výške 39 397,99 EUR tak, že nepriznal nadmerný odpočet v sume 38 293,47
EUR a vyrubil žalobcovi daň v sume 1 104,52 EUR.
3. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane vo výške 39 194,36 EUR. Jedná sa o sumu
DPH z prijatých faktúr od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., zaevidovaných a zaúčtovaných v
zdaňovacom období november 2013 za nákup betonárskej ocele, ktorá bola ďalej dodávaná maďarským
spoločnostiam Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft. a Mezei-Wood Kft. Išlo o

tieto faktúry - č.131130288 (int. č. 297), č. 1311302902 (int. č. 305), č. 1311302924 (int. č. 306), č.
1311302948 (int. č. 308), č. 1311302962 (int. č. 309), č. 1311302974 (int. č. 310), č. 1311303007
(int. č. 319), č. 1311303058 (int. č. 330), č. 1311303110 (int. č. 331), č. 1311303148 (int. č. 337),
č. 1311303184 (int. č. 345), č. 1311303205 (int. č. 351) a č. 1311303217 (int. č. 352). V rámciodpovedí na MVI bolo maďarskou daňovou správou potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou
oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. Viktor Mezei, ako konateľ
spoločnosti Mezei s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti Mezei-Wood Kft. musel vedieť, že nejestvuje žiadny

dôvod na zapojenie niektorej z maďarských spoločností do dodávateľského reťazca. Spoločnosť Mezei
s.r.o. mohla uskutočniť dodanie betonárskej ocele priamo slovenským partnerom bez fakturácie v
kruhu. V odpovediach na MVI bolo potvrdené, že tovar sa následne vo veľkých množstvách dodával
späť na Slovensko slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. (SK2022732338) Fiľakovo, Steel
Energo s.r.o. (SK2022490426) Bardejov, Chromé RC s.r.o. (SK2023536394) Komárno. Ide o slovenské

spoločnosti, ktoré majú maďarských a lotyšských spoločníkov a konateľov.
4. Správca dane ohľadne spoločnosti Bielo Faker Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú
spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe
vystavených faktúr č. 20130143, č. 20130144 a č. 20130145. Uviedol, že „Maďarskou daňovou správou
bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave
spoločnosti MEZEI- WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. Majiteľom

spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. bol p. Viktor Mezei a takisto ovládal spoločnosť Pro-Gép Kft. a robil v nej
rozhodnutia. Následne bola betonárska oceľ dodaná slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. a
Chróm RC s.r.o. Maďarská daňová správa tejto spoločnosti dňa 25.07.2014 zrušila platnosť IČ DPH.“
5. K spoločnosti V. N. Narexim Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú spoločnosť, ktorej
spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č.

20130133 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 331), č. 20130136 (k tomu spárovaná prijatá faktúra
int. č. 337) a č. 20130140 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 337). Dodal, že „V odpovediach na MVI
bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave
spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. a slovenskej
spoločnosti Chróm RC s.r.o.. Ako vyplýva zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci iného konania v

spoločnosti MEZEI s.r.o. (úradný záznam č. 101065793/2018), konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM
Kft. bol slovenský občan p. Vojtech Nagy, ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o.,
Košice (obchodný partner spoločnosti MEZEI s.r.o.). Spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od
spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny ako bola nákupná cena betonárskej ocele od spoločnosti SSM,
a.s. Ďalej tento tovar dodávala do spoločnosti Mezei-Wood Kft.. Vzhľadom na to, že obidve spoločnosti

sídlia na tej istej adrese - Nagyvolgyi út. 7, 3600 Ózd, Maďarsko, k dodaniu tovaru dochádzalo formálne,
iba vystavovaním prvotných dokladov.“
6. Správca dane k spoločnosti Anol Pack Trade Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú spoločnosť,
ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ, na základe vystavených faktúr č.
20130109 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130110 (k tomu spárovaná prijatá faktúra

int. č. 305), č. 20130111 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130112 (k tomu spárovaná
prijatá faktúra int. č. 297), č. 20130120 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 306), č. 20130121 (k
tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 308), č. 20130122 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 309) a č.
20130123(ktomuspárovanáprijatáfaktúraint.č.310).Uviedol,že„Podľavyjadreniamaďarskejdaňovej
správy sa jedná o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru. Maďarskou

daňovou správou bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve
a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný slovenským
spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. a Steel Energo s.r.o.“
7. K spoločnosti Mezei-Wood Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú spoločnosť, ktorej spoločnosť
MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č. 20130125 (k

tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 319) a č. 20130130 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int.
č. 330). Dodal, že „Všetky vyššie uvedené maďarské spoločnosti, ktorým spoločnosť MEZEI s.r.o.
dodávala betonársku oceľ (ANOL PACK TRADE Kft., Bielo Faker Kft., V. N. NAREXIM Kft., MEZEI-
WOOD Kft.) majú maďarskou daňovou správou zrušené IČ DPH. Z uvedeného vyplýva, že nejde o
dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej republike (zistené z informačných systémov

FS SR). Správca dane poukazuje na fakt, že konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. p. Viktor Mezei je
naďalej vyšetrovaný v Maďarskej republike a momentálne je obmedzený na slobode v rámci mesta
Miškolc (Maďarská republika) prostredníctvo monitorovacieho zariadenia. Naďalej prebieha kriminálne
vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100952952/2018).“

8. Správca dane dospel k záverom, že obchodné transakcie, ktorých sa zúčastnil aj kontrolovaný daňový
subjekt, boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému
konaniu, ktoré je v rozpore s cieľom definovaným právom spoločenstva. V procese kontroly a
vyrubovacieho konania bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že kontrolovanýplatiteľ musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do
reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Kontrolovaný
daňový subjekt neposkytol daňovým orgánom žiadne akceptovateľné vysvetlenie, z akého dôvodu bol

začlenenýdoreťazcaspoločnostíobchodujúcichspredmetnýmtovarom,najmäsohľadomnato,žesám
bol schopný predmetný tovar, ktorý nakúpil na Slovensku, dodať ďalším vyššie uvedeným slovenským
spoločnostiam. V takomto prípade by kontrolovanému daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť
z dodania tovaru na Slovensku a bola by odvedená do slovenského štátneho rozpočtu. Doplnil, že
z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 1Sžf/31/2016) vyplýva, že daňová správa má

právo vyžadovať preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane. Dôkazná povinnosť daňového
subjektu nie je len povinnosťou tvrdenia, ale je spojená aj s povinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne, spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie,
že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH.
9. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiam správcu dane, ktoré žalovaný preskúmavanými
rozhodnutiami potvrdil a zhodne odôvodnil nasledovne:

· Žalovaný rozhodnutím č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 1000171261/2019 zo dňa 15.01.2019.
Poukazoval na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgán a vyjadril sa k jednotlivým
odvolacím námietkam voči rozhodnutiu správcu dane.

· Žalovaný zhrnul, že: „Zdokumentované obchodné transakcie, tak ako boli zistené maďarskou daňovou
správou, svedčia o tom, že bol vytvorený reťazec obchodných spoločností za účelom získania daňovej
výhody v podobe uplatňovania odpočítania DPH. Zapojením maďarských spoločností do obchodného
reťazca a deklarovaním intrakomunitámych dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keď daň na
výstupenebolaodvedenázdôvodunárokovanéhooslobodeniaoddanealenadruhejstraneodpočítanie

danezdôvodu„dodania“tovarubolouplatnené.AkbyspoločnosťMEZEIs.r.o.dodalatovar-betonársku
oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musela by z tohto dodania odviesť daň. Zapojením maďarských
spoločností do reťazca odberateľov sa tejto povinnosti vyhla. Takýto spôsob „obchodovania“ má
podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania, a oprávňuje vnútroštátne orgány
zamietnuť právo na odpočítanie dane.

· Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej
jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéto daňového zvýhodnenia, na
ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového
poriadku).

· Správca dane pri posudzovaní deklarovaných zdaniteľných obchodov s nárokom na oslobodenie od
dane objektívnymi dôkazmi preukázal, že daňový subjekt nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal
všetky možné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho dodávky do
inéhočlenskéhoštátunebudúsúčasťoupodvodu.NaopakdaňovýsubjektMEZEIs.r.o.,prostredníctvom
konateľa, ktorý je súčasne majiteľom Spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a osobou, ktorá riadi a ovláda

spoločnosťPro-GépKft.,vedelalebomuselvedieťvzhľadomnaokolnosti,žesazúčastňujepodvodného
konania, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody v podobe uplatneného odpočítania dane.
· Keďže správca dane nespochybnil existenciu tovaru od dodávateľa SSM, a.s. na základe vystavených
faktúr a formálne podmienky podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. boli splnené, správca dane
nemohol vo svojom rozhodnutí poukazovať na porušenie konkrétneho ustanovenia zákona č. 222/2004

Z. z. Odpočítanie dane je v takomto prípade možné nepriznať len na základe judikatúry Súdneho dvora
EÚ v prípade, že sa preukáže účasť na podvode v oblasti DPH.
· Pri posudzovaných zdaniteľných obchodov došlo k daňovému úniku, tento daňový únik je dôsledkom
vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom a daňový subjekt sa vedome podieľal
na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu DPH na Slovensku. Z uvedených dôvodov

správca dane nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa
SSM, a.s.“

II. Konanie na správnom súde
10.Žalobcapodalprotirozhodnutiužalovanéhosprávnužalobu,ktorousadomáhalzrušeniarozhodnutia

žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na
nedostatočnomzistenískutkovéhostavu,nanesprávnomprávnomposúdeníveciadošlokpodstatnémuporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach.
11. Správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Svoj rozsudok odôvodnil nasledovne:
· správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým
sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými
námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu

správneho konania,
· k námietke žalobcu, že zo strany správcu dane nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly
podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu nedodržania lehoty jej prerušenia podľa článku
10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, keďže v danej veci prerušenie daňovej kontroly presahuje
trojmesačnú lehotu, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s
prihliadnutím na bod 25 Preambuly, uviedol, že v posudzovanej právnej veci daňová kontrola bola začatá

dňa 17.02.2014. Daňová kontrola bola správcom dane prerušená na základe Rozhodnutia o prerušení
daňovej kontroly zo dňa 31.10.2014 č. 9813401/5/4848847/2014 od 14.11.2014 do 11.04.2018 v zmysle
§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti, rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Dňa 11.04.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená, o čom bol žalobca oboznámený

listom č. 100721314/2018 zo dňa 12.04.2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol
č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorý bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole dňa 07.06.2018 (deň ukončenia daňovej kontroly). Nasledujúcim
dňom začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie, ktoré bolo prerušené od
10.10.2018 na základe rozhodnutia č. 101995459/2018 zo dňa 08.10.2018 vydaného podľa § 61 ods.

1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu získania potrebných informácií, respektíve podkladov pre
správne určenie dane. Dňa 21.11.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie prerušené.
O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený oznámením č. 1024374249/2018 zo dňa 03.12.2018.
Vyrubovacie konanie bolo ukončené spísaním Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100034893/2019 zo
dňa 04.01.2019. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019.

Správny súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. septembra 2021 č. C-186/20
Hydina SK, v zmysle ktorého článok 10 Nariadenia č. 904/2010, v spojení s jeho odôvodnením 25, sa má
vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného

týmto nariadením. Preto námietku č. 1/ tak, ako bola formulovaná žalobcom v podanej správnej žalobe,
nemožno považovať za dôvodnú,
· námietku žalobcu, že daňová kontrola, vzhľadom na jej dĺžku (takmer 4 roky), nebola zákonná
a je kogentnou povinnosťou súdov skúmať, či prerušenie daňovej kontroly bolo účelné, vyhodnotil
za nedôvodnú, poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozhodnutí pod sp. zn.

4Sžfk/62/2018 osobitne na bod 62 rozsudku,
· z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly prvostupňový
správny orgán - správca dane, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému
daňovému orgánu Maďarskej republiky v súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými
spoločnosťami, pričom v priebehu vybavovania jeho dožiadania sa viackrát dopytoval a zisťoval stav

vybavenia jeho dožiadania,
· daňová kontrola bola prerušená na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa
31.10.2014 od 14.11.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Dožiadania sa týkali
viacerých daňových subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Správca dane pravidelne
zasielal urgencie na vybavenie žiadosti - 21.10.2014,18.03.2015, 18.06.2015, 22.09.2015, 16.12.2015,

11.07.2016. Dokonca v prípade dožiadania, týkajúceho sa spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. po obdŕžaní
odpovede, ktorú považoval za nedostatočnú, žiadal o doplnenie odpovede (16.08.2016) a urgencie
týkajúce sa tohto dožiadania zaslal dňa 03.01.2017, 03.04.2017, 09.06.2017, 08.09.2017, 04.12.2017
a 07.03.2018. Dňa 11.04.2018 mu bola doručená konečná odpoveď. V priebehu prerušenia daňovej
kontroly zo strany správcu dane dochádzalo cielene k urgenciám maďarských finančných orgánov

o oznámenie skutočností, ktoré bránia vybaveniu ich dožiadania. Nie vinou správcu dane zo strany
dožiadaných orgánov nebola jeho žiadosť vybavená v lehote v zmysle Nariadenia č. 904/2010. Zo strany
správcu dane bolo teda nemožno jednak hovoriť o neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly, keďže bola
prerušená jednak z dôvodu získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu a takisto zo stranysprávcu dane boli vykonávané úkony smerujúce k rýchlejšiemu vybaveniu dožiadania, keďže dĺžku
medzinárodnej výmeny informácií správca dane nemohol nijako ovplyvniť,
· má za to, že prerušenie daňovej kontroly od 14.11.2014 do 11.04.2018 nebolo svojvoľné a neúčelné a

informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu
okolností, za ktorým mali byť žalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarským spoločnostiam.
Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu medzinárodnej
výmeny informácií v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.
· nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala

necelých 11 mesiacov (326 dní): začala dňa 17.02.2014 a bola vykonávaná do 13.11.2014 (t. j. 269
dní), kedy bola prerušená pre medzinárodnú výmenu informácií a následne pokračovala od 11.04.2018
do 07.06.2018 (57 dní), kedy bola ukončená. Daňová kontrola bola teda vykonaná v lehote podľa § 46
ods. 10 DP, t. j. jeden rok odo dňa začatia. Preto rozšírenú žalobnú námietku týkajúcu sa námietky 1/,
vyhodnotil za nedôvodnú,
· k námietkam k protokolu uviedol, že sú nie dôvodné. Vo veci bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly

č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorý obsahoval správcom dane v danom čase preukázané
kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov. Po doručení protokolu žalobcovi tento vo veci vzniesol určité
výhrady (zápisnica č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.06.2018 k
protokolu a zápisnica č. 101542520/2018 zo dňa 09.08.2018), ktoré viedli správcu dane k vykonaniu
ďalšieho dokazovania. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania (žiadosť o MVI č. 101750174/2018

zo dňa 07.09.2018) na preverenie skutočností tvrdených žalobcom pristúpil k medzinárodnej výmene
informácií, z ktorej zistené poznatky a dôkazy sa odrazili v plnom rozsahu v jeho rozhodnutí zo
dňa 15.01.2019, v ktorom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených mu dodávateľom
SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. za nákup betonárskej ocele v celkovej sume 39 194,36 EUR.
· poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pričom uviedol, že správca dane pristúpil

k MVI na základe aj oznámenia zástupcu žalobcu, že konateľ žalobcu p. Mezei sa musí zdržiavať
v Maďarsku v súvislosti s vyšetrovaním jeho aktivít a požiadal maďarské daňové orgány o ďalšie
informácie týkajúce sa obchodných vzťahov medzi spoločnosťami MEZEI s.r.o. a MEZEI WOOD Kft., na
ktoré dostal odpoveď dňa 21.11.2018. Týmto postupom správcu dane nedošlo k porušeniu namietaného
ustanovenia. Skutočnosť, že správca dane svoje zistenia vo vyrubovacom konaní odzrkadlil vo svojom

rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, nezakladajú nezákonnosť protokolu ako takého.
· žalobca bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správcom dane predvolaný na ústne
pojednávanie uskutočnené dňa 04.01.2019, pričom predmetom pojednávania bol priebeh a výsledky
dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa
04.06.2018. Správca dane v priebehu ústneho pojednávania zhrnul tiež podstatný obsah a závery

vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní. Z dokazovania vyplynula nemožnosť uznať nárok
na odpočítanie dane vo výške 39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SSM, a.s. z dôvodov
uvedených v odpovedi na MVI,
· protokol z daňovej kontroly je síce dôkazom v daňovom konaní, ale nie je jediným dôkazom, z ktorého
správca dane má vychádzať vo vyrubovacom konaní. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že

obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní. Preto
žalobnú námietku nepovažoval za dôvodnú,
· vzhľadom na priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po
oboznámeníkontrolovanéhodaňovéhosubjektuozáverochprotokoluvydanéhodňa04.06.2018,astým
súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrení žalobcu po vydaní

protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný, postupujúc v súlade s
§ 46 ods. 8 daňového poriadku dospel k záveru, že správca dane kontrolovanému daňovému subjektu
poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou, či spochybnením
tvrdení žalobcu zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predloženým v daňovom priznaní,
· námietku žalobcu, že z jeho strany nedošlo k podvodnému konaniu a že zo strany žalovaného, ani

správcu dane, nebolo dané preukázané vyhodnotil za nedôvodnú,
· so skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil splnomocneného
zástupcu daňového subjektu (žalobcu), o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100034893/2019 zo dňa 04.01.2019. V predmetnej zápisnici správca dane uviedol, že neuznáva nárok
naodpočítaniedanevovýške39.194,36EURzfaktúrprijatýchodspoločnostiSLOVAKIASTEELMILLS,

a.s. (SSM, a.s.) z dôvodov uvedených v odpovedi na MVI doručenej správcovi dane dňa 21.11.2018,
ktorou bolo potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku
v rámci niekoľkých dní, takže p. Viktor Mezei, ako konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. a ako majiteľ
spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., musel vedieť, že nejestvuje žiadny dôvod na zapojenie maďarskejspoločnosti do dodávateľského reťazca. Spoločnosť MEZEI s.r.o. mohla uskutočniť dodanie betonárskej
ocele priamo slovenským partnerom bez fakturácie v kruhu, pretože ich p. Mezei pozná,
· poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 4Sžf/1/2016, sp. zn. 5Sžf/97/2009, ako aj na rozsudky sp. zn.

4Sžf/16/2010 a sp. zn. 3Sžf/l/2010, v ktorých kasačný súd odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ (najmä rozsudku C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd, C-484/03 Bond
House Systems Ltd, podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa uvádza,
že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli
v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v

dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže
byť týmto osobám odopretý. V uvedenej súvislosti nie je možné Najvyšším súdom SR prehliadnuť to, že
Súdny dvor EÚ stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., bod č. 43, C-499/10 Vlaamse
Olienaarschappij, C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling), na ktoré odkazuje NS SR aj vo

svojom rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017,
· zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií, ktoré boli vytvárané
účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu. Konateľ žalobcu,
Ing. Viktor Mezei, je zároveň majiteľom maďarskej spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a mal blízko aj k
ďalším obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack

Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chromé RC s.r.o. /resp. CHROME - RC, s.r.o./ a Steel
Energo s.r.o.).
· bolo preukázané, že tovar od žalobcu dodaný spoločnostiam v Maďarsku bol ďalej prefakturovaný
v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI- WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej
prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft., pričom konateľ žalobcu p. Ing. Viktor Mezei, je majiteľom

spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a ovláda rovnako aj spoločnosť Pro-Gép Kft., v ktorej robí rozhodnutia.
Dokonca spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny,
ako bola nákupná cena betonárskej ocele od spoločnosti SSM, a.s., pričom táto spoločnosť, ako aj
spoločnosť Mezei-Wood Kft., sídlia na tej istej adrese. Konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM Kft. bol
slovenský občan p. Vojtech Nagy, ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o., Košice

(obchodný partner spoločnosti MEZEI s.r.o.). Tento tovar predaný žalobcom maďarským spoločnostiam
bol následne z ich strany dodávaný slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o., Steel Energo s.r.o.
a Chrome RC s.r.o. (tejto spoločnosti maďarská daňová správa dňa 25.07.2014 zrušila platnosť IČ DPH),
· z obchodných transakcií tak, ako boli zistené zo strany správcu dane prostredníctvom MVI vyplýva,
že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií v reťazci spoločností, ktoré boli vytvorené účelovo, bez

ekonomického opodstatnenia. Predmetom dodania v reťazci spoločností bol tovar, ktorého dodanie
začalo na Slovensku a na Slovensku aj skončilo,
· zapojením maďarských spoločností do obchodného reťazca a deklarovaním intrakomunitámych
dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keďže daň na výstupe nebola odvedená z dôvodu
nárokovaného oslobodenia od dane, avšak na druhej strane odpočítanie dane z dôvodu dodania tovaru

bolo uplatnené. Ak by žalobca dodal tovar - betonársku oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musel
by z tohto dodania odviesť daň. Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa však tejto
povinnosti vyhol. Preto takýto spôsob „obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter
podvodného konania a oprávňuje vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane. Tento
postup je v súlade s judikatúrou kasačného súdu uvedenú vyššie (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžf/31/2016),

· žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája
do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Preto výkon
jeho práva na podnikanie, v súvislosti s uplatnením si odpočítania dane z pridanej hodnoty, nemôže
požívať právnu ochranu,
· z uvedených dôvodov správny súd, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v rozsahu podanej žaloby,

dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde
12. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
13. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne:
· výsledky daňovej kontroly zachytené v protokole sú diametrálne odlišné od záverov správcu dane,
ktoré tieto uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019, protokolz tejto daňovej kontroly neobsahuje vyhodnotenie všetkých dôkazov, ktorými žalobca preukazoval
tak nadobudnutie betonárskej ocele od spoločnosti SSM a.s., ako aj jej ďalší predaj maďarským
odberateľom, nemožno tvrdiť, že daňová kontrola bola vykonaná zákonným spôsobom,

· ak až na základe ďalšieho dokazovania vo vyrubovacom konaní, t. j. po skončení daňovej kontroly
bol zo strany správcu dane prijatý úplne iný záver, v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že daňová
kontrola bola vykonaná v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo
dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov,

· daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 nebola vykonaná
v súlade so zákonom, protokol z tejto daňovej kontroly bol vyhotovený v rozpore s ustanovením
§ 47 písm. h) Daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť vyrubovacieho konania a tým aj
nezákonnosť rozhodnutia správcu dane č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019 a nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. 10156684/2019 zo dňa 27.06.2019,
· právne posúdenie námietky nezákonnosti vyrubovacieho konania správnym súdom nepovažuje za

správne. Z posúdenia tejto námietky správny súdom vyplýva, že ten za daňový únik považuje takú
skutočnosť, kedy si platiteľ dane pri nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa uplatní odpočítanie dane
a pri ďalšom dodaní tohto tovaru do iného členského štátu si uplatní oslobodenie od dane. Zároveň
dodáva, že pri dodaní tovaru slovenskému odberateľovi by sťažovateľ musel odviesť daň, zatiaľ čo pri
dodaní odberateľom z iného členského štátu, túto daň odviesť nemusí,

· uplatnením odpočítania dane pri nákupe tovaru od spoločnosti SSM a.s. a zároveň uplatnením
oslobodenia od dane pri dodaní tovaru odberateľom do iného členského štátu nedošlo k žiadnemu
daňovému úniku a ani k žiadnemu daňovému podvodu. Sťažovateľov dodávateľ SSM a.s. vystavil
faktúry za predmetný tovar s daňou, ktorú bol povinný odviesť. Sťažovateľovi v súlade so zásadou
daňovej neutrality vzniklo právo na odpočítanie tejto dane. Pri ďalšom dodaní tovaru odberateľom so

sídlom v Maďarsku si sťažovateľ uplatnil oslobodenie od dane. Maďarským odberateľom v súlade so
zásadou daňovej neutrality vznikla pri nadobudnutom tovare daňová povinnosť a zároveň si uplatnili
vo výške daňovej povinnosti odpočítanie dane. Výsledný stav k maďarskému štátnemu rozpočtu tak
bol neutrálny. Pri ďalšom dodaní tohto tovaru slovenským odberateľom si maďarskí dodávatelia mohli
uplatniť oslobodenie od maďarskej DPH a slovenským nadobúdateľom vznikla pri nadobudnutom tovare

daňová povinnosť a zároveň si uplatnili vo výške daňovej povinnosti odpočítanie dane. Aj na tomto stupni
obchodného reťazca bola zachovaná zásada neutrality dane a k žiadnemu daňovému úniku nedošlo,
· v rozhodnutiach oboch orgánov verejnej správy a ani v rozsudku správneho súdu sa nikde neuvádza tá
skutočnosť, že kde, t. j. na ktorom stupni obchodného reťazca a v akej výške došlo k daňovému úniku,
· finančné orgány svoje tvrdenie o podvodnom konaní sťažovateľa resp. o tom, že vedel, a ak nevedel,

tak mohol vedieť, že sa nákupom tovaru od spoločnosti SSM a.s. a jeho ďalším predajom maďarským
odberateľom zúčastňuje na podvodnom konaní s DPH, nepodložili žiadnym dôkazom. Tvrdenie o
existencii podvodu bez preukázateľného a nespochybniteľného dôkazu nemá oporu v zákone a vo svojej
podstate je zásahom do individuálnej právom chránenej sféry žalobcu ako daňového subjektu,
· vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a
vec mu vráti na ďalšie konanie.
14. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi správneho súdu
v napadnutom rozsudku, zotrval na svojej už uplatnenej argumentácii a navrhol kasačnú sťažnosť
zamietnuť.

IV. Konanie pred kasačným súdom
15. Prvou kasačnou námietkou sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na
to, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 nebola
vykonaná v súlade so zákonom, protokol z tejto daňovej kontroly bol vyhotovený v rozpore s
ustanovením § 47 písm. h) Daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť vyrubovacieho konania a

tým aj nezákonnosť rozhodnutia správcu dane č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019 a nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. 10156684/2019 zo dňa 27.06.2019.
16. Predmetná kasačná námietka opierajúca sa o kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, bola
vymedzená tak, že správca dane neaplikoval správne zvolenú právnu normu.
17. Z ustanovenia § 47 písm. h/ Daňového poriadku vyplýva, že protokol musí obsahovať preukázané

kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.
18. Správny súd k uvedenej námietke uviedol, že vo veci bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly
č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorý obsahoval správcom dane v danom čase preukázané
kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov. Je nesporné, že po doručení protokolu sťažovateľovi tentovo veci vzniesol výhrady (zápisnica č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vyjadrenie žalobcu zo
dňa 26.06.2018 k protokolu a zápisnica č. 101542520/2018 zo dňa 09.08.2018), ktoré viedli správcu
dane k vykonaniu ďalšieho dokazovania. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania (žiadosť o

MVI č. 101750174/2018 zo dňa 07.09.2018) na preverenie skutočností tvrdených žalobcom pristúpil k
medzinárodnej výmene informácií, z ktorej zistené poznatky a dôkazy sa premietli do rozhodnutia zo dňa
15.01.2019, v ktorom neuznal sťažovateľovi odpočítanie dane z faktúr vystavených mu dodávateľom
SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. za nákup betonárskej ocele v celkovej sume 39 194,36 EUR.
19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že daňová kontrola nepredstavuje

samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci
daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane.
Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ukončená je dňom
prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom. Protokol o daňovej
kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a
povinnosti, ale je iba podkladom pre prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda

svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 238/06 zo 16. decembra 2008).
20. Účelom prerokovania protokolu je teda len vnútorná revízia protokolu správcom dane pri jeho
prerokovaní. Práve v prvostupňovom konaní má mať účastník priestor na uplatnenie svojich procesných
práv, ktoré sú pre prvostupňové konanie charakteristické. Najmä aby daňový subjekt dostal príležitosť

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby jeho návrhy uspeli, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími
dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu a
vyjadriť sa k nim.
21. V ustanovení § 68 ods. 1 daňového poriadku sa ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania.
Vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu z daňovej kontroly spolu s

výzvou ( § 46 ods. 8) alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 49 ods. 1) a končí dňom doručenia
rozhodnutia daňovému subjektu.
22. Správny súd preto výstižne poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, z ktorého
vyplýva, že ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo
výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a

dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový
subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na
základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie
alebo miestne zisťovanie.
23. Pokiaľ teda správny súd na základe skutočnosti, že správca dane požiadal o MVI aj na základe

oznámenia zástupcu sťažovateľa, (že konateľ sťažovateľa p. Mezei sa musí zdržiavať v Maďarsku)
a požiadal maďarské daňové orgány o ďalšie informácie týkajúce sa obchodných vzťahov medzi
spoločnosťami MEZEI s.r.o. a MEZEI WOOD Kft., na ktoré dostal odpoveď dňa 21.11.2018), uzavrel, že
takýmtopostupomsprávcudanenedošlokporušeniunamietanéhoustanovenia,anámietkysťažovateľa
nezakladajú nezákonnosť protokolu ako takého, s jeho závermi sa kasačný súd stotožňuje.

24. Vzhľadom na priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po
oboznámeníkontrolovanéhodaňovéhosubjektuozáverochprotokoluvydanéhodňa04.06.2018,astým
súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrení žalobcu po vydaní
protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný, správca dane postupoval
v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, keď kontrolovanému daňovému subjektu poskytol dostatočný

priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou, či spochybnením tvrdení sťažovateľa
zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predloženým v daňovom priznaní.
25. Sťažovateľ bol nespochybniteľne pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správcom dane
predvolaný na ústne pojednávanie uskutočnené dňa 04.01.2019, pričom predmetom pojednávania bol
priebeh a výsledky dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom

k protokolu zo dňa 04.06.2018. Správca dane v priebehu ústneho pojednávania zhrnul tiež podstatný
obsah a závery vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní.
26. Pokiaľ teda protokol v danej veci obsahoval správcom dane v danom čase preukázané kontrolné
zistenia a vyhodnotenia dôkazov a na základe vznesených námietok a výhrad zo strany sťažovateľa
po doručení protokolu sťažovateľovi, správca dane vykonal ďalšie dokazovanie (najmä MVI) za

účelom získania potrebných informácií, respektíve podkladov pre správne určenie dane, a následne
bol sťažovateľ pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správcom dane predvolaný na ústne
pojednávanie uskutočnené dňa 04.01.2019, pričom sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt, sa o
dôvodoch nesplnenia zákonných podmienok ustanovených v § 43, § 49 a § 51 zákona o DPH dozvedeluž z protokolu zo dňa 4.6.2018 a po vznesení námietok sťažovateľom sa dozvedel v priebehu ústneho
pojednávania o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených
daňovým subjektom k protokolu zo dňa 04.06.2018, nemožno sťažovateľovu námietku týkajúcu sa

nezákonnosti protokolu vyhodnotiť za dôvodnú.
27. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022: publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR č. 2/2022 pod č. 18/2022 ZNSS, v ktorom sa kasačný súd v
rámci posudzovania námietky o porušení ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu

dane zaoberal otázkou prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt
práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených.
28. Z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 vyplýva, že daňové orgány sú pri určovaní
daňovej povinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na
fiskálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a pri správe daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca
daňových orgánov s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového
poriadku, pričom jedným z nich je aj ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate
upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade,
ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených

kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k
takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi
dane vyjadril a teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Táto výzva
môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť
daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt

predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k
prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.
29. V posudzovanom prípade sa sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt o dôvodoch nesplnenia
zákonných podmienok ustanovených v § 43, § 49 a 51 zákona o DPH dozvedel počas ústneho
pojednávania dňa 4.1.2019 o čom bola spísaná zápisnica.

30. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie
dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi
pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane
posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje
v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu

dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky
k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly.
31. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo
dve povinnosti a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový

subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať
osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania
s následným spísaním zápisnice. K aplikácii predmetného ustanovenia v prípade daňovej kontroly
sťažovateľa preukázateľne došlo, keď sa o dôvodoch nesplnenia zákonných podmienok ustanovených

v § 43, § 49 a § 51 zákona o DPH dozvedel počas ústneho pojednávania dňa 4.1.2019.
32. Druhou námietkou sťažovateľ brojil proti právnemu posúdeniu veci správnym súdom, keď namietal,
že z jeho strany nedošlo k podvodnému konaniu a že zo strany žalovaného, ani správcu dane, nebolo
dané preukázané, teda v rozhodnutiach oboch orgánov verejnej správy a ani v rozsudku správneho súdu
sa nikde neuvádza tá skutočnosť, že kde, t. j. na ktorom stupni obchodného reťazca a v akej výške došlo

k daňovému úniku. Sťažovateľ tiež namietal, že správne orgány svoje tvrdenie o podvodnom konaní
sťažovateľa resp. o tom, že vedel, a ak nevedel, tak mohol vedieť, že sa nákupom tovaru od spoločnosti
SSM a.s. a jeho ďalším predajom maďarským odberateľom zúčastňuje na podvodnom konaní s DPH,
nepodložili žiadnym dôkazom. Namietal, že tvrdenie o existencii podvodu bez preukázateľného a
nespochybniteľného dôkazu nemá oporu v zákone a vo svojej podstate je zásahom do individuálnej

právom chránenej sféry žalobcu ako daňového subjektu.
33. Nosnými dôvodmi pre zamietnutie žaloby bolo, že daňové orgány preukázali, že sťažovateľ
sa zúčastnil obchodných transakcií, ktoré boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického
opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu. Podľa správneho súdu z obchodných transakcií tak, akobolizistenézostranysprávcudaneprostredníctvomMVIvyplýva,žesťažovateľsazúčastnilobchodných
transakcií v reťazci spoločností, ktoré boli vytvorené účelovo, bez ekonomického opodstatnenia.
Predmetom dodania v reťazci spoločností bol tovar, ktorého dodanie začalo na Slovensku a na

Slovensku aj skončilo. Zapojením maďarských spoločností do obchodného reťazca a deklarovaním
intrakomunitámych dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keďže daň na výstupe nebola odvedená z
dôvodu nárokovaného oslobodenia od dane, avšak na druhej strane odpočítanie dane z dôvodu dodania
tovarubolouplatnené.Akbysťažovateľdodaltovar-betonárskuoceľpriamoodberateľomnaSlovensku,
musel by z tohto dodania odviesť daň. Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa

však tejto povinnosti vyhol. Preto takýto spôsob „obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ
charakter podvodného konania a oprávňuje vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane.
Tento postup je podľa správneho súdu v súlade s judikatúrou kasačného súdu (napr. rozsudok sp. zn.
1Sžf/31/2016).
34. Sťažovateľ sa s uvedenými závermi nestotožnil, tvrdiac, že daňový podvod i vedomosť sťažovateľa
neboli preukázané

35. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ i kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo
k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).

36. Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma
zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním
daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri
preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom
subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol

sťažovateľovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a
mohol sťažovateľ vedieť.
37. Z dokazovania vykonaného v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že tovar, ktorý
sťažovateľ nadobudol od dodávateľa SSM, a.s. a uplatnil si odpočítanie dane, ďalej dodal obchodným
spoločnosťami v Maďarsku Bledo Faker Kft., V. N. Narexim Kft, Anol Pack Trade Kft., a Mezei - Wood

Kft. Z tohto dodania si sťažovateľ uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.
SťažovateľsitedanaSlovenskuuplatnilodpočítaniedane,aledaňnavýstupezuskutočnenýchdodávok
neodviedol, pretože si uplatňoval oslobodenie od dane.
38. Z výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplynuli nasledujúce zistenia:
· z odpovede maďarskej finančnej správy č. 30583/14/Lam zo dňa 16.7.2014 na žiadosť o MVI č.

9813401/5/1403886/2014/Šolt vo vzťahu k prevereniu dodania tovaru s oslobodením od dane pre
spoločnosť Bledo Faker Kft. vyplýva, že daňový subjekt ktorému bol predmetný tovar fakturovaný ako
intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nebol nájdený
na adrese sídla. Tento subjekt si za preverované obdobie nesplnil daňové povinnosti a nespolupracuje
so správcom dane. Daňovému subjektu bola dňa 25.07.2014 zrušená platnosť IČ DPH,

· z odpovede maďarskej finančnej správy č. 30582/14/Lam zo dňa 11.8.2014 na žiadosť o MVI
č. 9813401/5/1403900/2014/Šolt vo vzťahu k prevereniu dodania tovaru s oslobodením od dane
pre spoločnosť ANOL PACK TRADE Kft. vyplýva, že daňový subjekt ktorému bol predmetný
tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH podal daňové priznanie, ktoré
neobsahuježiadneintrakomunitárnenadobudnutietovaru.Výpisyzbankovýchúčtovdaňovéhosubjektu

neobsahujú žiadne platby s ohľadom na obchodných partnerov. Daňový subjekt je nekontaktný a neboli
predložené žiadne doklady ohľadom preverovaných transakcií,
· z odpovede maďarskej finančnej správy č. 30587/14/Lam zo dňa 4.8.2014 na žiadosť o MVI č.
9813401/5/1403638/2014/Šolt vo vzťahu k prevereniu dodania tovaru s oslobodením od dane pre
spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. vyplýva, že daňový subjekt ktorému bol predmetný tovar fakturovaný

ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH nakúpil betonársku oceľ od spoločnosti Mezei, s.r.o. ,
následne ju dodal do spoločnosti MEZEI WOOD Kft a odtiaľ bol tovar dodaný do spoločnosti CHROME-
RC s.r.o. Tovar bol vyrábaný spoločnosťou SSM, a.s., preto slovenská spoločnosť (CHROME-RC,
s.r.o.) bola schopná nakúpiť tovar priamo od SSM, a.s. a vynechať všetky ostatné spoločnosti v reťazci
transakcií. Maďarské spoločnosti boli založené v reťazci umelo, slúžili len na fakturačnú činnosť. Podľa

vyhlásení svedkov, tovar (betonárska oceľ), ktorý bol predaný do MEZEI WOOD Kft a následne ďalej, bol
dovezený späť do maďarských spoločností v priebehu 1-2 týždňov. Maďarská spoločnosť nakupovala
tovar (FeSiMn brikety) od českej spoločnosti Jap-Trading s.r.o.: Podľa dokladov bol tovar prepravovaný
najprv od Mezei s.r.o. a potom do SSM, a.s. Podľa odpovede od českého výrobcu, česká spoločnosťdala ponuku spoločnosti MEZEI s.r.o. Neskôr obdržala informácie, tovar bude prepravený cez maďarskú
spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. Napriek tomu, tovar bol prepravený priamo do MEZEI s.r.o. a Oknomatic,
s.r.o (slovenské spoločnosti). V týchto spoločnostiach bol preukázaný obchodný vzťah cez p. Viktora

Mezeia. Všetky tri spoločnosti (Mezei s.r.o., MEZEI WOOD Kft., V. N. NAREXIM Kft) mali rovnakú
kontaktnú osobu - p. Viktor Mezei. Pán Mezei (konateľ Mezei, s.r.o.) a pán Vojtech Nagy (konateľ V.
N. NAREXIM Kft.) mali obchodný vzťah už niekoľko rokov. MEZEI WOOD Kft. prenajala NAREXIM Kft.
časť vlastných skladovacích priestorov spoločnosti V. N. NAREXIM Kft., preto vlastníctvo tovaru bolo
zmenené bez prepravy tovaru. V. N. NAREXIM minimalizovala platenie DPH fiktívnymi dodávateľskými

faktúrami,
· z odpovede maďarskej finančnej správy č. 30584/14/Lam zo dňa 11.4.2018 na žiadosť o MVI č.
9813401/5/1403529/2014/Šolt vo vzťahu k prevereniu dodania tovaru s oslobodením od dane pre
spoločnosť MEZEI WOOD Kft. vyplýva, že daňový subjekt ktorému bol predmetný tovar fakturovaný
ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH realizoval nákupy priamo od MEZEI s.r.o., a iných
spoločností, aby minimalizovali DPH. Nakúpený tovar bol znova predaný do spoločnosti Pro-Gép Kft

alebo Toplocaker Kft. Podľa vyjadrení maďarskej daňovej správy vlastníkom spoločnosti Pro-Gép Kft
a MEZEI WOOD Kft. bol od roku 2011 p. Viktor Mezei. Bývalý konateľ spoločnosti Pro-Gép Kft sa v
rámci kriminálneho vyšetrenia vyjadril, že jeho firma bola kúpená pánom Viktorom Mezeiom v roku
2013. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa p. Havasi Attilu, on sám nespravil žiadne rozhodnutia v
uvedenejspoločnosti,nemalvedomosťočinnostispoločnosti,nemalprávonadisponovaniesbankovým

účtom a počítačom spoločnosti. Všetky rozhodnutia v uvedenej spoločnosti robili p. Viktor Mezei a Láslo
Karcag.MEZEIs.r.orealizovaladodaniedoMEZEIWOODKft.takýmspôsobom,ževopredvedelamená
kupujúcich - ďalších dvoch spoločností p. Mezeia. Podľa vyhlásení svedkov, zamestnanci spoločnosti
označili betonársku oceľ, ktorá bola dopravená do Maďarska a o 1-2 týždne sa táto betonárska oceľ
vrátila späť zo Slovenska do Maďarska. To potvrdzuje, že ten istý tovar bol predaný znova a znova cez

členov reťazca. Mezei s.r.o. vybudovala vo vlastných maďarských spoločnostiach reťazec transakcií,
tovar bol predaný viac ráz do slovenských spoločností.
· všetky uvedené maďarské spoločnosti, ktorým sťažovateľ dodával betonársku oceľ ANOL PACK
TRADE Kft., BLEDO Faker Kft., V. N. NAREXIM Kft., MEZEI - WOOD Kft.) majú maďarskou daňovou
správou zrušené IČ v Maďarskej republike.

39. Z uvedeného vyplýva, že nejde o dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej
republike. Konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. p. Viktor Mezei je vyšetrovaný v Maďarskej republike a
prebieha vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI - WOOD Kft. Konateľ
sťažovateľa Ing. Viktor Mezei, je zároveň spoločníkom maďarskej spoločnosti MEZEI - WOOD Kft. a
mal blízko aj k ďalším obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft., V. N. Narexim

Kft., Anol Pack Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chromé RC s.r.o. /resp. CHROME - RC,
s.r.o./ a Steel Energo s.r.o.).
40. Z vykonaného dokazovania (výsledkov MVI), a to zo zistení maďarskej daňovej správy v odpovedi
na dožiadanie (zo dňa 21.11.2018) ďalej vyplynulo, že činnosť MEZEI - WOOD Kft. bola maďarskou
daňovou správou vyhodnotená ako podozrivá. Tovar, ktorý pochádza zo Slovenska a ktorého dodanie

začína na Slovensku, na Slovensku aj skončí, a to v priebehu niekoľkých dní. Spoločnosti zapojené do
obchodnéhoreťazcasiuplatňujúzapočítaniedanealedaňnavýstupeneodvádzajú,resp.lenminimálne.
Príjem spoločností zapojených do obchodného reťazca pochádzal iba z uplatnených odpočtov DPH.
41. Z uvedeného podľa správnych orgánov vyplynula nemožnosť uznať nárok na odpočítanie dane vo
výške 39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., zaevidovaných

a zúčtovaných v zdaňovacom období november 2013 za nákup betonárskej ocele, ktorá bola ďalej
dodávaná maďarskými spoločnosťami Bledo Faker Kft., V. N. Narexim Kft, Anol Pack Trade Kft. a Mezei
- Wood Kft. V rámci odpovedí na MVI č. 30583/14/Lam, č. 30582/14/Lam-Hla, č. 30584/14 Lam a
č. 652199/2018 bolo maďarskou daňovou správou potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou
oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. Viktor Mezei ako konateľ

spoločnosti Mezei s.r.o. a ako spoločník spoločnosti Mezei Wood Kft. musel vedieť, že nejestvuje
žiaden dôvod na zapojenie maďarských spoločností do obchodného reťazca. Dodanie betonárskej
ocele nadobudnutej od spoločnosti SSM, a.s. mohla spoločnosť Mezei s.r.o. dodať priamo obchodným
spoločnostiam na Slovensku bez účasti maďarských spoločností. Maďarská daňová správa nepriznala
spoločnosti MEZEI WOOD Kft, odpočítanie dane.

42. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o
pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním
kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra
(napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. (Právne následky. Bratislava:C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej
činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový

únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani
dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto
konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
43. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako bolo naznačené vyššie,

dôkaznébremenopripreukazovaníúčastinadaňovompodvode(vykonanievyššieopísanéhoAxelKittel
testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať.
44. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej
dane“, kasačný súd dáva za pravdu žalovanému v tom, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto
podmienky bezpochyby preukázané. Daňový únik spočíval v tom, že maďarská spoločnosť Bledo Faker

Kft., ktorej bol predmetný tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH podľa
§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. za preverované obdobie nesplnil daňové povinnosti. Maďarská
spoločnosť ANOL PACK TRADE Kft. ktorej bol predmetný tovar fakturovaný ako intrakomunitárne
dodanie oslobodené od DPH, síce podal daňové priznanie, to však neobsahuje žiadne intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru. Z uvedeného vyplýva, že ani k zaplateniu dane nedošlo. Maďarská spoločnosť V.

N. NAREXIM minimalizovala platenie DPH fiktívnymi dodávateľskými faktúrami.
45. Z uvedeného vyplýva, že všetky spoločnosti zapojené do obchodného reťazca si uplatňovali
započítanie dane, ale daň na výstupe neodvádzali, resp. len minimálne. Príjem spoločností zapojených
do obchodného reťazca pochádzal iba z uplatnených odpočtov DPH. Maďarské spoločnosti, ktorým
sťažovateľ dodával betonársku oceľ (ANOL PACK TRADE Kft., BLEDO Faker Kft., V. N. NAREXIM

Kft., MEZEI - WOOD Kft.) majú maďarskou daňovou správou zrušené IČ v Maďarskej republike. IČ
- identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty. Zrušenie IČ platiteľa dane znamená, že právnická
osoba alebo fyzická osoba odo dňa určeného daňovým úradom prestáva byť platiteľom dane z pridanej
hodnoty. Daň na výstupe nebola odvedená z dôvodu nárokovaného oslobodenia od dane, ale na druhej
strane odpočítanie dane z dôvodu „dodania“ tovaru bolo uplatnené. Ak by spoločnosť MEZEI s.r.o.

dodala tovar - betonársku oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musela by z tohto dodania odviesť
daň.Zapojenímmaďarskýchspoločnostídoreťazcaodberateľovsatejtopovinnostivyhla.Takýtospôsob
„obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania, a oprávňuje
vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane.
46.PodľadruhejpodmienkyAxelKitteltestumusíbyťdaňovýúnikdôsledkompodvodnéhokonania,teda

neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového
zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden
daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju
naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudky Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/74/2020 zo dňa 16.03.2021 alebo 5Afs/337/2019 zo dňa 18.01.2018;
uvedenú definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd SR, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa
26.10.2022). Pojmom „daňový podvod“ sa na účely tohto konania následne rozumie vyššie definovaná
situácia a nie trestný čin daňového podvodu zmysle § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.
Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za

účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie
dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie; česká judikatúra za znaky
svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad existenciu sídla na virtuálnej adrese,
nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo
nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v

judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 61
a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního soudu ČR).
47. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že finančné orgány vo svojich rozhodnutiach
identifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu. Tovar,
ktorý sťažovateľ nadobudol od dodávateľa SSM, a.s. a uplatnil si odpočítanie dane, ďalej dodal

obchodným spoločnostiam v Maďarsku Bledo Faker Kft., V. N. Narexim Kft, Anol Pack Trade Kft. a
Mezei - Wood Kft. Z tohto dodania si sťažovateľ uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona
č. 222/2004 Z. z. Sťažovateľ si teda na Slovensku uplatnil odpočítanie dane, ale daň na výstupe z
uskutočnených dodávok neodviedol, pretože si uplatňoval oslobodenie od dane. Spoločnosť BledoFaker Kft. - ktorej sťažovateľ dodával betonársku oceľ na základe vystavených faktúr, uvedený tovar
v rovnakom a v nezmennom množstve a stave prefakturovala spoločnosti MEZEI-WOOD Kft, odkiaľ
bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. Spoločníkom spoločnosti MEZEI-WOOD Kft bol

p. Viktor Mezei. Následne bola betonárska oceľ dodaná slovenským spoločnostiam Niko Recycling,
a Chrom RC s.r.o. s oslobodením od dane. Maďarská daňová správa spoločnosti Bledo Faker Kft
zrušila platnosť IČ DPH dňa 27.05.2014. V. N. NAREXIM Kft. - maďarská odberateľská spoločnosť,
ktorej sťažovateľ dodával betonársku oceľ na základe vystavených faktúr, uvedený tovar v rovnakom
a v nezmenenom množstve a stave prefakturovala spoločnosti MEZEI-WOOD Kft, odkiaľ bol ďalej

prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. a Chrom RC s.r.o. Konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM
Kft. bol slovenský občan p. Vojtech Nagy, ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o.
Spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny ako bola
nákupná cena oceliarskej ocele od spoločnosti SSM, a.s., ďalej tento tovar dodávala do spoločnosti
MEZEI-WOOD Kft, ktorá si z tohto dodania uplatnila odpočítanie dane a tovar bol ďalej prefaktúrovaný
slovenskej spoločnosti Niko Recycling a Steel Energo, s.r.o. ANOL PACK TRADE Kft. - maďarská

odberateľská spoločnosť, ktorej sťažovateľ dodával betonársku oceľ na základe vystavených faktúr,
uvedený tovar v rovnakom a v nezmenenom množstve a stave prefaktúrovala spoločnosti MEZEI-
WOOD Kft. Podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy sa jedná o nekontaktnú spoločnosť, ktorá
nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru. Všetky uvedené maďarské spoločnosti, ktorým sťažovateľ
dodával betonársku oceľ ANOL PACK TRADE Kft., BLEDO Faker Kft., V. N. NAREXIM Kft., MEZEI -

WOODKft.)majúmaďarskoudaňovousprávouzrušenéIČvMaďarskejrepublike.Zuvedenéhovyplýva,
že nejde o dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej republike. Konateľ spoločnosti
MEZEI s.r.o., p. Viktor Mezei je spoločníkom spoločnosti MEZEI WOOD. Kft. a Pro-Gép Kft od roku 2011,
p. Viktor Mezei je vyšetrovaný v Maďarskej republike a prebieha vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými
aktivitami spoločnosti MEZEI - WOOD Kft.

48. Kasačný súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú
pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia
dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Kasačný súd pritom pripomína,
že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po
uskutočnení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v

judikatúreNejvyššíhosprávníhosoudu,Časopisproprávníveduapraxi,1/2022,roč.XXX,s.160a161).
„Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti
(např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní
podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených
osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami (rozsudok

Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021).
49. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto
kladne, keďže v posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane priamo u bezprostredného
odberateľa sťažovateľa a uplatneniu nároku na odpočet samotným sťažovateľom. Dalo by sa dokonca

uvažovať aj o aktívnej účasti sťažovateľa na daňovom podvode - túto však daňové orgány netvrdili a
svoj zaver postavili na nedbanlivostnej forme zavinenia sťažovateľa.
50. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V
zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť

tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú
obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže
zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11,

bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2012,
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).
51. Kasačný súd poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré jednoznačne nasvedčovali podozrivosti

transakcie, pre ktorú mal mať sťažovateľ vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej
obozretnosti sťažovateľa aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Kasačný súd okrajom
podotýka, že viaceré z nižšie uvedených objektívnych okolností sú zároveň okolnosťami preukazujúcimi
aj existenciu daňového podvodu tak, ako sú uvedené vyššie. Je logické, že viaceré z indíciínasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť
transakcie a teda i nutnosť vedomosti daňového subjektu o nej (subjektívny test) (daňovému subjektu
však nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až po zdaniteľnej transakcii). Vyššie uvedené objektívne

okolnosti vo svojom súhrne opäť podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že osoby odberateľa
tovaru, ktoré boli personálne prepojené s osobou dodávateľa (p. Viktor Mezei) dokonca osobou
priameho bezprostredného odberateľa a dodávateľa sťažovateľa v jednej osobe (v prípade Mezei,
s.r.o, a MEZEI WOOD Kft). bola pochybná a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Konateľ
sťažovateľa Ing. Viktor Mezei, je zároveň spoločníkom maďarskej spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a

podľa vykonaného dokazovania je udržateľný záver správnych orgánov , že mal blízko aj k ďalším
obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack
Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chrome RC s.r.o./resp. CHROME - RC, s.r.o. a
Steel Energo s.r.o.). Rovnako je kasačný súd toho názoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne
očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno
v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH

na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z
21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11). Medzi elementárne preventívne a kontrolné
opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na
daňovom podvode, patrí aj preverenie si oprávnenia fyzickej osoby konať v mene potencionálneho

dodávateľa, ktorá voči daňovému subjektu ako jediná vystupuje v mene tohto dodávateľa a uzaviera
s ním zdaniteľný obchod. Uvedené sťažovateľ nevykonal. Bežne obozretný podnikateľ by pri obchode
o hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s takouto osobou mal byť obzvlášť opatrný, vykonať ďalšie
šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri nevyvrátení vzniknutých pochybností, že ide
o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť.

52. Kasačný súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno
a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také
zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod
bol spáchaný, ako aj, že sťažovateľ o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal,
že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie

dane nestratil.
53. Finančné orgány podľa názoru kasačného súdu zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne
identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti sťažovateľa na daňovom podvode
ako aj opak konania sťažovateľa v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia sťažovateľa za
nedostatočné. Takto zistený skutkový stav následne aj správne právne posúdili, keď ho podriadili

pod inštitút daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade
Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03).
54. Kasačný súd nemal z takto zisteného skutkového stavu problém vyhodnotiť a overiť splnenie
jednotlivých kritérií tzv. Axel Kittel testu, pričom v zmysle judikatúry SD EÚ splnenie týchto podmienok
koniec koncov prináleží overiť konajúcemu súdu (rozhodnutie SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo).

55. Kasačný súd sa teda stotožnil s krajským súdom v tom, že bolo preukázané, že sťažovateľ musel
vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca
podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani.
56. Kasačný súd nemal z administratívnych rozhodnutí problém vyabstrahovať dostatočný počet zistení
a dôkazov svedčiacich o daňovom podvode i nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa a túto sťažnostnú

námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
57. Nakoľko finančné orgány zhromaždili dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich o existencii
daňového podvodu, a teda skutkový stav zistili dostatočne, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

58. V zmysle právneho posúdenia veci poskytnutého kasačným súdom je potrebné konštatovať, že
správny súd vec správne právne posúdil, keď sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnymi závermi
žalovaného v rozsahu týkajúcom sa posudzovaných zdaniteľných obchodov. Kasačný súd dospel k
záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, v dôsledku čoho kasačnú
sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167
ods. 1 SSP a § 168 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov kasačného
konania. Sťažovateľom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal z dôvodu neúspechuvo veci. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože to nie je možné spravodlivo
požadovať napriek tomu, že bol v konaní úspešný.
60. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.