Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 21C/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221202225
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2221202225.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobkyne:

R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, V., zastúpená: JELENČÍK A PARTNERI advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 245 042, so sídlom Tatranská 49, Bratislava, proti žalovanému: C. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným Okresným
úradom Y. F., katastrálnym odborom, pre okres Y. F., obec G., katastrálne územie F., zapísaným na LV č.
XXX, ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavaný na pozemku registra „C“ s parcelným číslom
XX/X, pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 489 m2, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie, pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 1.525 m2, druh pozemku záhrada.

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Y. F.,
katastrálnym odborom, pre okres Y. F., obec G., katastrálne územie F., zapísaná na LV č. XXX ako
pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 1.525 m2, druh pozemku záhrada.

III. Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Y. F.,

katastrálnym odborom, pre okres Y. F., obec G., katastrálne územie F., zapísané na LV č. XXX, ako
rodinný dom so súpisným číslom XXX postavaný na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XX/X a
pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 489 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie.

IV. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

V. Súd vracia žalobkyni sumu vo výške 250,- Eur zo zálohy, ktorú zložila ako preddavok na trovy dôkazu

pod položkou registra D14/26/2023, a to na základe uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
21C/13/2021-137 zo dňa 15.08.2023.

VI. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozsudku poukázala žalobkyni
sumu vo výške 250,- Eur zo zálohy na trovy dôkazu pod položkou registra D14/26/2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2021, upravenou dňa 18.11.2021
domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „nehnuteľnosti“) vedeným

Okresným úradom Y. F., katastrálnym odborom pre obec G., katastrálne územie F., zapísaným na
liste vlastníctva číslo XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku registra
„C“ s parcelným číslom XX/X (ďalej aj „rodinný dom“), pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/
X o výmere 489 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra „C“ s parcelnýmčíslom XX/X o výmere 1.525 m2, druh pozemku záhrada. Rodinný dom a pozemok registra „C“ s
parcelným číslom XX/X o výmere 489 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie navrhla prikázať
do výlučného vlastníctva žalovaného. Pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 1.525

m2 navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Eventuálne sa domáhala nariadenia predaja
nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov, t.j. každému v podiele 1. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 5C/42/1992 zo dňa 11.08.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.1992. Počas
manželstva nadobudli strany do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyššie špecifikované
nehnuteľnosti, pričom po rozvode medzi stranami k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dohodou a ani rozhodnutím súdu nedošlo, preto nastala zákonná fikcia, na základe ktorej
sa strany stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každá s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu

1. Žalobkyňa sa pred podaním žaloby pokúsila so žalovaným dohodnúť na vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, avšak vzhľadom na postoj žalovaného, k dohode nedošlo. Žalovaný dlhodobo žije v
rodinnom dome, pričom žalobkyňa nemá záujem na tomto stave nič meniť, a preto je ochotná súhlasiť
s tým, že rodinný dom sa stane výlučným vlastníctvom žalovaného. Vzhľadom na to, že pozemok
registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 489 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie je

čiastočne zastavaný rodinným domom a vo zvyšku funkčne slúži na riadne užívanie rodinného domu,
tak aby nedošlo k sťaženiu jeho užívania, mala žalobkyňa za to, že aj uvedená parcela by mala byť vo
výlučnom vlastníctve žalovaného. Na dorovnanie rovnako veľkého spoluvlastníckeho podielu žalobkyne
zostáva pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 1.525 m2, druh pozemku záhrada,
ktorý navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva. Vzhľadom na to, že tento pozemok je len záhradou,

tak je menej bonitný ako pozemok s parcelným číslom XX/X, ktorý je zastavanou plochou a nádvorím,
bude podielové spoluvlastníctvo strán spravodlivo a rovnomerne vyporiadané. Žalobkyňa ďalej tvrdila,
že nemá záujem o všetky nehnuteľnosti. Eventuálny záujem žalovaného o všetky nehnuteľnosti je tiež
nerealizovateľný, pretože ani žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohol vyplatiť
žalobkyňu. Žalobkyňa sa v krajnom prípade nebráni ani predaju nehnuteľnosti a rozdeleniu výťažku,

avšak jednak nechce pripraviť žalovaného o bývanie a tiež nemá záujem už s ním byť v žiadnej ďalšej
interakcii.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, výpis z osobného účtu
od 01.04.2021 do 30.04.2021, pokladničné doklady, platobný doklad a poštové poukazy (č.l. 11-13),

výpis z listu vlastníctva č. 268, tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (č.l. 16-25), výpis z listu vlastníctva č. 268, rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/42/1992 zo dňa 11.08.1992, plnomocenstvo, konečné
vyúčtovanie exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Š. Š. F.. K.. W. XXXX/XX.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.09.2021 uviedol, že skutkové okolnosti opísané na
prvej strane žaloby nepopiera, je si vedomý toho, že nehnuteľnosti voľakedy patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré v dôsledku ich nečinnosti prešli do podielového spoluvlastníctva.
Písomne sa nevysporiadali, avšak v skutočnosti po rozvode sa dohodli na tom, že celé ich vlastníctvo
bude jeho, keďže vychovával spoločnú dcéru a sám platil dlhé roky aj úverové splátky. Žalobkyňa

neprejavila záujem po rozvode získať tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva alebo ich akokoľvek
vyporiadať, pričom výslovne sa ich v tom čase vzdala. Žalovaný ďalej uviedol, že považoval za
spravodlivé, aby aj náklady spojené s týmito nehnuteľnosťami hradil výlučne sám resp. za pomoci svojej
manželky, s ktorou sa im narodili ďalšie deti. Kompenzáciu za zaplatené splátky nikdy od žalobkyne
nežiadal. Žalovaný tvrdil, že nie je pravda, že sa s ním žalobkyňa pred podaním žaloby pokúsila

dohodnúť. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňou žiadaná reálna deľba nehnuteľností sa môže na prvý
pohľad zdať ako spravodlivá, avšak spravodlivá nie je. Rovnako nie je takéto riešenie ani rovnomerné,
ani rovnocenné, keďže by mu na základe jej návrhu mal byť prikázaný rodinný dom (pričom ide o
nerekonštruovaný,malý,starýrodinnýdomvhoršejčastiobce)asamabyzískalapozemoksmožnosťou
využitia na stavebné účely minimálne pre tri rodinné domy s možnosťou ich prístupu z novej lukratívnej

časti obce. Poukázal na to, že predmetná lokalita, a teda aj samotná obec Lehnice v dôsledku blízkosti
v Bratislave, ako aj k diaľnici, je obľúbenou lokalitou na výstavbu, v čoho dôsledku sa ceny pozemkov v
danej lokalite vyšplhali na úroveň 95-100 Eur/m2, čo znamená hodnotu 144.875,- Eur. Žalovaný riešenie
tejto záležitosti videl v možnom spoločnom predaji všetkých nehnuteľností tvoriacich predmet tohtosporu. Možnosť na iné riešenie ako spoločný odpredaj nevidel, prikázanie všetkých nehnuteľností do
výlučného vlastníctva jedného z nich nemá svoje opodstatnenie, keďže mal za to, že ani jeden z nich
nemá toľko financií, aby toho druhého vyplatil.

5. Žalobkyňa v replike, doručenej súdu dňa 18.11.2021, uviedla, že popiera skutkové tvrdenia o tom,
že by sa kedykoľvek dohodla so žalovaným, že ich spoločný majetok zostane žalovanému alebo, že by
sa predmetných nehnuteľností akokoľvek vzdala. Je neodškriepiteľným faktom, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania celé roky užíval výhradne žalovaný, ktorý za to celé roky žalobkyni nič

neplatil a naďalej neplatí. Žalobkyňa nebola schopná sa so žalovaným nijako dohodnúť, pretože sa
ten vždy vyhlasoval za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností. Až po podaní žaloby žalovaný
listinne kontaktoval právneho zástupcu žalobkyne. Vzhľadom však na zásadné zmeny v návrhoch
žalovaného, ku ktorým dostal vždy súhlasnú odozvu žalobkyne a ktoré žalovaný vykonal len v priebehu
50 dní, žalobkyňu utvrdzovalo v presvedčení, že žalovaný nemá skutočný záujem sa dohodnúť, ale
len naťahuje čas. Ďalej uviedla, že nepozná hodnotu predmetných nehnuteľností a nepozná ani ich

stav. Zdôrazňovala, že nemá finančné prostriedky na financovanie znaleckého posudku za účelom
ohodnotenia nehnuteľností. Navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán a vyporiadať ho rozdelením
nehnuteľností eventuálne nariadením ich predaja.

6. Žalovaný v duplike, doručenej súdu dňa 10.01.2022 vyjadril súhlas s vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že je
nezamestnaný, býva spolu s nezamestnanou manželkou a maloletým synom, pričom nemajú žiadne
finančné prostriedky, preto žiadal, aby súd žalobe v časti o náhrade trov konania žalobkyni nevyhovel.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 19.12.2022 uviedla, že zotrváva na svojom

eventuálnom petite formulovanom vo svojej replike, kde priorizuje reálne rozdelenie, ktoré v danom
prípade možné je. Žalobkyňa nemá záujem pripraviť žalovaného o obydlie a v zmysle zákonnej
požiadavky o účelnom využití veci je zrejmé, že rodinný dom by mal naďalej zostať v užívaní žalovaného
a jeho rodiny. Existuje aj druhý zásadný argument spočívajúci v ekonomickej stránke veci, pretože
výťažok z predaja všetkých nehnuteľností bude z dôvodov výlučne na strane žalovaného nižší ako by

bol, keby neviazalo na nehnuteľnostiach exekučné záložné právo zaťažujúce žalovaného a žalovaný
a jeho rodina neobývali rodinný dom. V prípade, ak žalovaný vyplatí svoj dlh, ktorý je zabezpečený
exekučným záložným právom a vysťahuje sa z rodinného domu, tak žalobkyňa bude bez ďalšieho
súhlasiťspredajomnehnuteľnostíarozdelenímvýťažkurovnýmdielommedzisporovéstrany.Vprípade,
ak tak žalovaný nevykoná, žalobkyňa žiadala, aby súd prioritne posúdil a vyhovel návrhu na reálne

rozdelenie nehnuteľností. Tvrdenie žalovaného o rôznej hodnote nehnuteľností v zmysle reálneho
rozdelenia, žalobkyňa poprela a zdôraznila, že takéto svoje tvrdenie žalovaný nepreukázal. Tvrdenie
žalovaného o tom, že nemá finančné prostriedky jednak nijako nepreukázal a ak by tak aj spravil, tak
v prípade rozhodnutia o odpredaji predmetných nehnuteľností by sa takéto tvrdenie žalovaného stalo
bezpredmetným.

8.1. Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2023 žalobkyňa uviedla, že nechce žalovaného dostať z domu,
keďže nemá kam ísť. Ona nemá záujem nehnuteľnosť prevziať do výlučného vlastníctva.

8.2. Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2023 žalovaný uviedol, že navrhuje buď predať záhradu alebo

oceniť nehnuteľnosti s tým, že sa potom nejako dohodnú. Chcel, aby mu zostal dom a pozemok pod
domom a záhradu predať. Na otázku súdu, či by vedel vyplatiť žalobkyňu, ak by prevzal jej podiel na
dome a na pozemku, dal nesúhlas hlavou. Uviedol, že dom užíva, pozemok pod domom nie, iba dvor.
Záhradu neužíva.

9. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 22.02.2024 uviedol, že trvá na tom, že rozdelenie
spoluvlastníckych podielov by malo prebehnúť nasledovne: rodinný dom by mal pripadnúť jemu, keďže
tam žije vyše 30 rokov a po tragickej smrti jeho manželky teraz tam žije s maloletým synom, majú
tam trvalý pobyt a nemajú žiadnu inú možnosť kam ísť bývať, resp. zabezpečiť si bývanie. Zároveň sa
domnieval , že hodnota parcely č. XX/X o výmere 1.525 m2 pri súčasných trhových cenách predstavuje

pri cene 80 až 100,- Eur/m2 hodnotu minimálne vo výške 122.000,- Eur a táto parcela je plne využiteľná
ako stavebný pozemok pre rodinný dom. Uviedol, že jeho záujmom ako aj záujmom jeho maloletého
dieťaťa je naďalej bývať v ich rodinnom dome s tým, že žiadajú o spravodlivé ekonomicky korektné
rozdelenie majetku. Má záujem vyriešiť spor dohodou, ale v rámci rovnomerného a spravodlivéhorozdelenia majetku obzvlášť vzhľadom na to, že ide aj o duševný vývoj maloletého dieťaťa, ktorý prežíva
v súčasnom období po strate svojej matky veľmi ťažké emocionálne obdobie.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 26.02.2024 uviedla, že záver odborného vyjadrenia
spoločnosti Xpert Reality s.r.o. zo dňa 07.02.2024 o tom, že sumárna hodnota nehnuteľností v
podielovom spoluvlastníctve strán je 152.215,- Eur, nespochybňuje. Žiadala však o jeho doplnenie o
uvedenie hodnoty jednotlivých troch posudzovaných nehnuteľností.

11. Na pojednávanie nariadené na 13.05.2024 sa dostavil iba právny zástupca žalobkyne. Žalovaný
sa, napriek riadne a včas doručenému predvolaniu (dňa 22.03.2024 - č.l. 195), nedostavil, pričom
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd tak
pojednával v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žiada,
aby súd žalobe vyhovel. Poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o nemajetných ľudí, bývalých
manželov, ktorí 10 rokov nemali vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo a následne

podielové spoluvlastníctvo. Žalobkyňa bola povinná uhradiť spoločný dlh, ktorý vznikol ešte za trvania
manželstva strán sporu, pričom v tom čase zistila, že ani sporné nehnuteľnosti neboli vyporiadané.
Žalobkyňa naďalej navrhuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti s tým, že má za to, že ani záložný veriteľ
prípadne ďalšie tretie osoby a ich práva nebudú navrhnutým spôsobom vyporiadania dotknuté. Čo sa
týka účelného využitia pozemku, záhrada je opustená, je však prístupná z verejnej komunikácie. Žiadal,

aby súd do výroku alebo odôvodnenia svojho rozhodnutia poňal aj § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so žalobou a jej
prílohami (špecifikovanými v bode 3. rozsudku), vyjadrením žalovaného zo dňa 06.09.2021 a jeho
prílohami (č.l. 57-66), replikou žalobkyne zo dňa 18.11.2021, duplikou žalovaného zo dňa 10.01.2022,

vyjadrením žalobkyne zo dňa 19.12.2022, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 03.04.2023, výpisom z
listu vlastníctva č. 268, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.04.2023, uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 21C/13/2021-132 zo dňa 15.08.2023, uznesením Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 21C/13/2021-134 zo dňa 15.08.2023, uznesením Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 21C/13/2021-137 zo dňa 15.08.2023, podaním žalobkyne zo dňa 05.10.2023, správou realitnej

kancelárie PLUS REALITY zo dňa 10.01.2024, odborným vyjadrením Xpert Reality s.r.o. zo dňa
07.02.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.02.2024, správou Obce Lehnice zo dňa 21.02.2024,
podaním žalobkyne zo dňa 26.02.2024, doplnením odborného vyjadrenia Xpert Reality s.r.o. zo dňa
12.03.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 13.05.2024, pričom zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

13. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorí počas trvania ich manželstva nadobudli sporné
nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/42/1992-25
zo dňa 11.08.1992, právoplatným dňa 16.09.1992 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom do
troch rokov od právoplatnosti citovaného rozvodového rozsudku nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového

spoluvlastníctva dohodou, ani rozhodnutím súdu. Z uvedeného dôvodu nastala zákonná fikcia
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a strany sporu sa
stalipodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností,každásveľkosťouspoluvlastníckehopodielu1.Rodinný
dom slúži na bývanie pre žalovaného a jeho maloletého syna. Pozemok registra „C“ s parcelným číslom
XX/X o výmere 489 m2 funkčne slúži na riadne užívanie rodinného domu. Pozemok registra „C“ s

parcelným číslom XX/X o výmere 1.525 m2 je záhrada, ktorá podľa zhodného tvrdenia strán záhradu
žiadna zo strán neužíva.

14. Zo správy realitnej kancelárie Plus Reality zo dňa 10.01.2024 vyplýva, že odhadovaná cena
nehnuteľností je 190.000,- Eur až 220.000,- Eur. V správe sa zdôrazňuje, že vzhľadom na chýbajúce

parametre nehnuteľnosti (stav, vek stavby, interiér) odhad je informatívny.

15. Z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Xpert Reality s.r.o. zo dňa 07.02.2024 vyplýva,
že ohodnotenie bolo uskutočnené na základe výpisu z listu vlastníctva č. 268, kat. územie
Sása, katastrálnej mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a prieskumu relevantného

trhu s nehnuteľnosťami (interná databáza nehnuteľností spoločnosti Xpert Reality s.r.o., databáza
nehnuteľností realitných portálov). Trhová cena nehnuteľností je 152.215,- Eur.16. Z územno-plánovacej informácie Obce Lehnice zo dňa 21.02.2024 vyplýva, že pozemok parc. č.
XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera pozemku 489 m2, LV XXX, parc. č. XX/X, záhrada, výmera
pozemku 1.525 m2, LV XXX podľa schváleného územného plánu Obec Lehnice 1/2004, schválené

obecným zastupiteľstvom ako lokalita - obytné územia so zástavbou RD, slúžia prevažne na bývanie
v rodinných domoch aj s hospodárskou činnosťou, ktorá nemá negatívny dopad na životné prostredie,
doplnené nevyhnutnou občianskou, dopravnou a technickou vybavenosťou. Zároveň obec potvrdila, že
pozemky sú zahrnuté do právoplatného, schváleného územného plánu obce Lehnice a sú určené na
výstavbu.

17. Z doplnenia odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Xpert Reality s.r.o. zo dňa 12.03.2024 vyplýva,
že trhová cena nehnuteľností uvedených na LV č. 268 katastrálne územie Sása je v celkovej výške
152.215,- Eur, a to nasledovne: parcela číslo XX/X, druh pozemku záhrada vo výmere 1.525 m2 vo
výške 25.726,- Eur; parcela číslo XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 489 m2
vo výške 34.489,- Eur; súpisné číslo 375 na pozemku parcelné číslo XX/X, druh stavby 10, rodinný dom

vo výške 92.000,- Eur.

18. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

19. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

22. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

23. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 140 ods. 3 CSP za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený

nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom návrhu, pričom v priebehu konania žalobkyňa zmenila
resp. doplnila žalobný návrh týkajúci sa spôsobu vyporiadania predmetných nehnuteľností. Pre úplnosť
súd poznamenáva, že vzhľadom na charakter tohto konania, súd s odkazom na ustanovenie § 140

ods. 3 CSP, podanie žalobkyne, ktorým doplnila svoj žalobný návrh nevyhodnotil ako zmenu žaloby a
osobitným uznesením o ňom nerozhodoval.27. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve.
Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle uvedeného § 142 Občianskeho zákonníka

je iudicium duplex. Občiansky zákonník v tomto ustanovení upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci,
2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, Rc
54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004). Pri
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť

spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania
(pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia
prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť
spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť
podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému

vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska
účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).
Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam

platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením
samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia
nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa
vychádza posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického
spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu.

Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je
zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z
komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa §
142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Pokiaľ ide o možnosť
reálnehorozdeleniapozemkuzastavanéhostavbou,súdvždyprihliadaktomu,abyrozdelenímpozemku

nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného
udržiavania.

28. Predmetom vyporiadania sú: a) rodinný dom so súpisným číslom XXX postavaný na pozemku
registra „C“ s parcelným číslom 97/3; b) pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 489

m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; c) pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o
výmere 1.525 m2, druh pozemku záhrada.

29. Medzi stranami sporu nebola sporná otázka zrušenia podielového spoluvlastníctva. Medzi stranami
sporu však nedošlo k úplnej dohode v otázke spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva,

keď žalobkyňa navrhovala prikázať rodinný dom a pozemok s parcelným číslom XX/X žalovanému
a pozemok s parcelným číslom XX/X žalobkyni, eventuálne nariadiť predaj nehnuteľností. Žalovaný
navrhol prikázať rodinný dom a pozemok s parcelným číslom XX/X do jeho vlastníctva a nariadiť predaj
pozemku s parcelným číslom XX/X.

30. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu so súp. číslom XXX, súd
dospel k záveru, že jeho reálne rozdelenie neprichádza do úvahy, keďže z výsluchu strán sporu je
zrejmé,žeideodomsjednousamostatnoubytovoujednotkou.Nakoľkopredmetnýrodinnýdom,akovec
nedeliteľnú, bolo potrebné prisúdiť jednému zo spoluvlastníkov, súd zohľadnil zákonné kritériá v zmysle
§ 142 Občianskeho zákonníka rozhodné pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom rozhodol

o prikázaní rodinného domu do vlastníctva žalovaného. Medzi uvedené rozhodujúce kritériá patrí účelné
využitie veci a výška podielov spoluvlastníkov. Ani jedno z uvedených kritérií pri rozhodnutí súdu však
nie je absolútne, keďže v každom konkrétnom prípade ide o súhru skutočností, ktoré sa v danej veci
javia ako relevantné. Prvoradým hľadiskom pre rozhodnutie súdu bola tá skutočnosť, že v predmetnej
nehnuteľnosti žalovaný doposiaľ býva, a to po smrti jeho manželky, spolu s maloletým synom, o ktorého

sa osobne stará. Žalovaný žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastní, je osobou vo vyššom veku s nízkym
príjmom, a teda na uvedenú nehnuteľnosť je z hľadiska uspokojovania bytovej potreby odkázaný. Pre
úplnosťjepotrebnépoznamenať,žeajsamotnážalobkyňavpriebehukonaniaopakovanezdôrazňovala,
že nemá záujem o rodinný dom a nechce žalovaného pripraviť o bývanie. Žalovaný naopak v konanízmenil svoj postoj, kým na začiatku konania navrhoval predaj nehnuteľností (t.j. aj rodinného domu),
vo svojom poslednom vyjadrení už navrhol prikázať rodinný dom do jeho vlastníctva. Vzhľadom na
dohodu strán sporu v tomto smere, ako aj na skutočnosti vyššie uvedené, súd rozhodol o vyporiadaní

predmetného rodinného domu jeho prisúdením do výlučného vlastníctva žalovaného.

31. Pri vyporiadaní pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 489 m2, súd
vykonaným dokazovaním zistil, že jeho rozdelenie taktiež nie je dobre možné. Ide o pozemok čiastočne
zastavanýrodinnýmdomom(ktorýsúdprisúdilžalovanému)avozvyškufunkčneslúžinariadneužívanie

tohto rodinného domu. Žalovaný tento pozemok (spolu s rodinným domom) riadne užíva, a preto súd
predmetný pozemok pridelil žalovanému. Aj v tomto smere je potrebné poznamenať, že na takomto
riešení bola medzi stranami zhoda.

32. Čo sa týka pozemku registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 1.525 m2, ide o záhradu,
ktorú podľa tvrdenia strán, žalovaný neužíva. Súd predmetný pozemok v súlade so žalobným

návrhom, prisúdil žalobkyni. Súd pri rozhodovaní prihliadal na to, že prístup k uvedenému pozemku je
zabezpečený priamo z verejnej komunikácie. Rovnako súd vzal do úvahy celkovú plochu, tvar, veľkosť,
ale aj nezastavanosť tohto pozemku a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tento pozemok
funkčne neslúži na riadne užívanie rodinného domu, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo samotného návrhu
žalovaného, ktorý navrhol jeho predaj. Rozdelenie ani tejto nehnuteľnosti však podľa názoru súdu nie

je dobre možné (prihliadajúc najmä na tvar tohto pozemku), keďže by došlo k jeho znehodnoteniu.
Súd ďalej vzhľadom na to, že žalobkyňa mala záujem nadobudnúť predmetný pozemok do svojho
výlučného vlastníctva, nemohol akceptovať žalovaným navrhnuté riešenie (a to nariadenie predaja tejto
nehnuteľnosti). Súd musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých
spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani prípadný súhlas

strán s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore
so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že týmto spôsobom
by bola žalobkyňa zvýhodnená, keďže predmetný pozemok je v zmysle správy Obce Lehnice určený
na výstavbu, tá bola pre súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva
irelevantná a naviac s poukazom na odborné vyjadrenie a jeho doplnenie aj nepravdivá. Súd žalobkyňou

navrhnutý spôsob vyporiadania nehnuteľností považoval vzhľadom na všetky špecifiká tohto prípadu za
spravodlivý.

33. Pri vyčíslení náhrady za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu súd vychádzal primárne z
odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Xpert Reality s.r.o. a jeho doplnenia, ako aj zo správy Obce

Lehnice zo dňa 21.02.2024 (č.l. 176-177). Vo veci nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku,
keďže žalovaný (ktorému nebolo priznané oslobodenie od povinnosti zaplatiť preddavok z dôvodu
nepredloženia súdom požadovaných listinných dôkazov) nezložil preddavok na trovy dôkazu a
žalobkyňou zložený preddavok nebol postačujúci na trovy znaleckého dokazovania, pričom tá z
uvedeného dôvodu navrhla zabezpečiť odborné vyjadrenie. Závery predloženého odborného vyjadrenia

a jeho doplnenia strany nerozporovali, žalovaný však predložil správu Obce Lehnice, z ktorej vyplýva,
že pozemok registra „C“ s parcelným číslom XX/X o výmere 1.525 m2 je zahrnutý do právoplatného
schváleného územného plánu obce a je určený na výstavbu. Pre úplnosť súd poznamenáva, že
v priebehu konania bola predložená aj správa realitnej kancelárie Plus Reality, spol. s r.o. zo dňa
10.01.2024, podľa ktorej odhadovaná cena nehnuteľností je 190.000,- Eur až 220.000,- Eur.

34. Súd akceptoval doplnením odborného vyjadrenia stanovenú hodnotu rodinného domu vo výške
92.000,- Eur a parcely č. XX/X vo výmere 489 m2 vo výške 34.489,- Eur (70,53 Eur/m2), keďže realitná
kancelária v tomto smere uviedla, že vykonala ohodnotenie na základe znalosti situácie na relevantnom
trhu nehnuteľností a strany sporu takto určené hodnoty žiadnym spôsobom nerozporovali. Čo sa týka

hodnoty parcely č. XX/X vo výmere 1.525 m2, súd v tomto smere akceptoval námietku žalovaného a
s poukazom aj na vyššie uvedenú správu Obce Lehnice považoval za spravodlivé vychádzať taktiež z
hodnoty 70,53 Eur/m2, t.j. z hodnoty vo výške 107.558,25 Eur (70,53 Eur x 1.525 m2).

35. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal rodinný dom v hodnote 92.000,- Eur a pozemok s

parcelným číslom č. XX/X vo výmere 489 m2 v hodnote 34.489,- Eur. Cena nehnuteľností prikázaných
do vlastníctva žalovaného tak predstavuje sumu 126.489,- Eur. Keďže podiel strán sporu na týchto
nehnuteľnostiach je 1, náhrada žalobkyne ako ekvivalent na uvedených nehnuteľnostiach činí sumu
63.244,50 Eur.36. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal pozemok s parcelným číslom č. 97/1 vo výmere
1.525 m2 v hodnote 107.558,25 Eur. Keďže podiel strán sporu aj na tejto nehnuteľnosti je 1, náhrada

žalovaného ako ekvivalent na uvedenej nehnuteľnostiach činí sumu 53.779,13 Eur.

37. Rozdiel medzi sumami 63.244,50 Eur a 53.779,13 Eur činí 9.465,37 Eur. Keďže si však žalobkyňa
náhradu za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu neuplatnila, súd na zaplatenie uvedenej sumy
žalovaného nezaviazal. Súd pre úplnosť poznamenáva, že je si vedomý majetkovej situácie žalovaného,

mal však za to, že v konaní ani tvrdené, ani preukázané neboli prípadné dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zamietnutie žaloby. Navyše strany sporu vyjadrili súhlas so zrušením ich podielového
spoluvlastníctva. Je potrebné zdôrazniť, že obe strany sporu sú osobami vo vyššom veku, nemajetné
a zadlžené. Zdravotný stav, vek, sociálna situácia, odkázanosť tak žalobkyne ako aj žalovaného sú
približne na tej istej úrovni, a preto zamietnutie žaloby by podľa názoru súdu znamenalo neprimerané
zvýhodnenie žalovaného na úkor žalobkyne. Súd zároveň iný a spravodlivejší spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva strán nevzhliadol. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že medzi
stranami sporu údajne existovala ústna dohoda o vyporiadaní spoločného majetku po rozvode
manželstva, súd poznamenáva, že táto je bez právnej relevancie, keďže ústne nebolo možné vyporiadať
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k nehnuteľnostiam.

38. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, aby sa súd v rozsudku vysporiadal aj s § 142 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, súd uvádza, že tak ako vyplýva z výpisu listu vlastníctva č. XXX nehnuteľnosti sú zaťažené
ťarchami, ktorá skutočnosť však nebráni zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pretože
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nebude dotknutý nárok uplatnený v exekučnom
konaní, v ktorom bolo exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti zriadené, keďže oprávnený

môže svoj nárok, ktorý má voči žalovanému z nehnuteľností uspokojiť v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu žalovaného (§ 169 Exekučného poriadku).

39. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam (výrok I.) a

rozhodol o spôsobe vyporiadania - pozemok s parcelným číslom XX/X prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne, rodinný dom spolu s pozemkom s parcelným číslom XX/X prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného a (výroky II. a III.).

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že strany
nemajú nárok na náhradu trov konania.

44. Nepriznanie náhrady trov konania predstavuje výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 CSP) príp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256
ods. 1 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, ak ide
o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať v okolnostiach
danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane sporových strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani

výnimočné okolnosti pre aplikáciu § 257 CSP zákon nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná
sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne
ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má
slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany

sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, ako aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovanídôvodov súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a
všíma si okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

45. V prejednávanej veci, pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd vzal do
úvahy osobitné postavenie sporových strán v tomto konaní (tzv. iudicium duplex, kde strany na oboch
stranách majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie je viazaný
návrhmi strán, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona), ako aj predmet sporu, ktorým
je vyriešenie majetkových záležitostí všetkých strán sporu, t.j. všetkých podielových spoluvlastníkov.

Predmetnú okolnosť súd považuje za dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, a to aj keď súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo sporových strán tak ako to žalobkyňa navrhovala. Súd prihliadal aj na
tú skutočnosť, že žalobkyňa síce tvrdila, avšak nepreukázala súdu, že sa pokúsila so žalovaným o
mimosúdne urovnanie sporu pred podaním žaloby, preto podľa názoru súdu nemožno uzavrieť, že k
podaniu žaloby došlo pre postoj žalovaného k predmetu sporu pred začatím súdneho konania. Súd ďalej
prihliadal na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, pričom tak ako

uviedol aj vyššie, v konaní bolo preukázané, že žalovaný je starobným dôchodcom, ktorý sa osobne
stará o maloleté dieťa. Má nízky príjem, je zadlžený. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súdu
sa ako spravodlivé javilo žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

46. V priebehu konania súd uznesením č.k. 21C/13/2021-137 zo dňa 15.08.2023 uložil stranám sporu

zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške po 250,- Eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda.
Žalovaný preddavok nezložil, naproti tomu si žalobkyňa svoju preddavkovú povinnosť v plnej výške
splnila, pričom zložený preddavok je evidovaný pod položkou registra a s číslom účtovného dokladu
tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Keďže napokon k znaleckému dokazovaniu nedošlo, pričom
realitnákanceláriaXpertRealitys.r.o.siodmenuzavypracovanieodbornéhovyjadreniaajehodoplnenia

neuplatnila, žalobkyňou zložený preddavok nebol spotrebovaný. Z tohto dôvodu súd rozhodol o vrátení
zloženého nespotrebovaného preddavku vo výške 250,- Eur (výrok V.) a zároveň určil učtárni tunajšieho
súdu poukázať uvedenú sumu žalobkyni po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok VI.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.