Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/203/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201804
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322201804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka – A. A., B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, D., a otec – E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – A.,
o návrhu otca na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní
otca dieťaťa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 5. septembra 2023 č. k. B3-39P/69/2022-96,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu otca na zníženie
výživného a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného
a súčasne zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 a 2, § 111 písm. c) a § 121 CMP, ako aj
§ 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného a návrh
matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa nie je dôvodný. Poukázal na to, že právoplatné súdne
rozhodnutie o výžive maloletého dieťaťa možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd pri rozhodovaní
vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, starostlivosti matky o maloletého, majetkových pomerov
rodičov a ich schopností a možností. Súd mal preukázané, že o výške výživného bolo naposledy

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 07.09.2016 č. k. 25P/13/2016-26, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2016, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa
otec zaviazal prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 30 eur na sumu 100 eur
mesačne do rúk matky, vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2016. V čase rozhodovania
bola matka zamestnaná ako čašníčka a jej priemerný čistý mesačný príjem bol 343,79 eur a mala
tringelty cca 10-20 eur denne. Otec bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, v ktorej mal
dohodnutú odmenu 2,50 eur na hodinu. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec nevedel uviesť,

či má naďalej vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom. Maloletý od 9/2016 navštevoval druhý ročník
základnej školy. Súd skúmal, či došlo k zmene pomerov od tejto úpravy vyživovacej povinnosti otca,
a či došlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného, i jej zníženie, ktoré navrhoval
otec, alebo jej zvýšenie, ktoré navrhovala matka. Matka sa i naďalej osobne stará o maloletého,pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletej F., ktorá od 04.09.2023 nastupuje do materskej školy a matka sa chce zamestnať. Má
ukončené vzdelanie v odbore kuchár – čašník. S maloletým, dcérou a manželom býva matka v rodinnom

dome, ktorý je vo vlastníctve manžela matky. Matka nevlastní nehnuteľnosti, ani osobné motorové
vozidlo. Bola na rodičovskej dovolenke s maloletou, poberala rodičovský príspevok a následne bola
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v poberala dávku v nezamestnanosti. Na maloleté deti
matka poberá prídavky na deti. Finančne matke pomáhal manžel, ktorý je samostatne zárobkovo činnou
osobou. Otec je rozvedený, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, má dve staršie deti, ktoré sú plnoleté.

Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie energetické. Bol zamestnaný na dohodu, resp. neoficiálne.
Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi, žije u priateľky, ktorá
podľa otcovho vyjadrenia uhrádza jeho náklady. Otec fajčí, nemá zníženú pracovnú schopnosť, nie je
invalidný. O maloletého sa nezaujíma, nepomáha matke s výchovou maloletého, maloletému nepomáha
v príprave na vyučovanie, netrávi s ním voľný čas. Otec si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť na
maloletého, z ktorého dôvodu matka podala na otca trestné oznámenie. Otec nevlastní nehnuteľnosti,

ani osobné motorové vozidlo. Má dlhy na poistení. Súd vychádzal zo záveru, že otec nemá zníženú
pracovnú schopnosť, je schopný pracovať, pričom v regióne, v ktorom otec býva, je dostatok pracovných
príležitostí. Má dosiahnuté stredoškolské energetické vzdelanie, a má tak schopnosti a aj možnosti
zamestnať sa a zabezpečiť si riadne pravidelný príjem a uhrádzať výživné na svoje maloleté dieťa, ktoré
si výživu samé ešte nemôže zabezpečiť, nakoľko si plní povinnú školskú dochádzku. Súd neprihliadal na

dlhy otca, keďže vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami povinného
rodiča. Súd prihliadal na skutočnosť, že otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec uvádzal, že si
hľadal zamestnania, no súdu nepreukázal, že si zamestnanie hľadal aktívne, že reagoval na ponuky,
ktorých je dostatok v rôznych pracovných oblastiach. Súd nevzal do úvahy vyjadrenie otca, že je
ochotný pracovať od 6 eur na hodinu. Maloletý je žiakom deviateho ročníka základnej školy v školskom

roku 2023/2024, pričom predtým bol maloletý umiestnený v liečebno-výchovnom sanatóriu, kde matka
uhrádzala riadne a včas určené poplatky. Maloletý má bežné výdavky na vzdelávanie, stravu, oblečenie,
obuv, hygienu, voľnočasové aktivity, zdravotný stav a pomerné náklady na bývanie, ktoré výdavky sa
zvyšujú s poukazom na všeobecne známu skutočnosť zvyšovania cien. Maloletý má zhoršený zdravotný
stav.Naposledybolavyživovaciapovinnosťotcanamaloletéhourčená,keďbolžiakomdruhéhoročníka,

pričom v súčasnosti je žiakom deviateho ročníka. Súd vychádzal zo záveru, že odôvodnené potreby
maloletého sú vo výške 300 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky bude maloletý potrebovať zubný
strojček, s čím budú spojené zvýšené výdavky. Keď súd dospel k záveru, že otec je schopný pracovať
a má možnosti v regióne pracovať a maloletý je žiakom základnej školy, ktorého výdavky sa zvyšujú,
návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože mal za to, že otec je povinný počínať si tak, aby

výživu svojho maloletého dieťaťa riadne zabezpečil. Navyše otec fajčí, s čím má spojené zvýšené
výdavky, na ktorý náklad súd neprihliadal, nakoľko ide o náklad, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd
neuveril tvrdeniam otca, že okrem dávky v hmotnej núdzi nemá iný príjem, keďže otec dlhé roky pracoval
neoficiálne. Súd zamietol i návrh matky na zvýšenie výživného, a to s poukazom na skutočnosť na strane
otca, ktorý nie je podľa názoru súdu schopný prispievať aktuálne vyšším výživným ako 100 eur mesačne.

Matka má taktiež vyživovaciu povinnosť a navyše poberá na maloletého prídavok a v prípade, že sa
zamestná, vznikne jej nárok i na daňový bonus na maloletého. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a znížiť výživné na minimum od apríla 2022. Uviedol, že od marca 2022 je
evidovaný na úrade práce a od tohto času poberá dávku v hmotnej núdzi, z ktorého dôvodu požiadal
o zníženie výživného. V rámci možností pravidelne posiela z dávky v hmotnej núdzi 10 eur mesačne
na maloletého. Z jeho strany nie je úmysel vyhýbať sa plateniu výživného. Momentálne je stále vedený
na úrade práce. Uviedol, že pojednávanie bolo niekoľkokrát odročené za účelom doplnenia potvrdení,

prehlásení a podobne. Z toho dôvodu podal sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom sťažnosť nebola
akceptovaná. Poukázal na to, že dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberá, sú nižšie ako výška výživného.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena výživného na mal. A.. Rozsudkom
napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a súčasne
zamietol návrh matky na zvýšenie výživného.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania.

7. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne

a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

8. V zmysle súdom prvej inštancie použitého ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením
157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch

účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

9. Súd prvej inštancie sa správne zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
výživou odkázaného dieťata a výživou povinných rodičov od ostatnej úpravy výživného vykonanej
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 7. septembra 2016 č. k. 25P/13/2016-26 a podrobne skúmal

pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi
pomermi.

10. Správnym bol záver súdu prvej inštancie, že od ostatnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov
na strane maloletého, ktorý v čase ostatnej úpravy bol žiakom 2. ročníka základnej školy a v čase

aktuálneho rozhodovania je žiakom 9. ročníka základnej školy, čím došlo k nárastu jeho odôvodnených
potrieb. Matke od ostatnej úpravy pribudla vyživovacia povinnosť, bola na rodičovskej dovolenke
a v súčasnosti je evidovaná na úrade práce. Otec bol v čase ostatného rozhodovania zamestnaný
na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou 2,50 eur na hodinu. V súčasnosti je otec
nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. S maloletým sa

nestretáva, výživné riadne neplatí. Za správny považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že
otec nedostatočne využíva svoj pracovný potenciál s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie, región,
v ktorom býva, ako aj zdravotný stav, keď je v jeho silách, v záujme splnenia si vyživovacej povinnosti
k mal. A., nájsť si zodpovedajúcu prácu s ohodnotením, ktoré mu umožní riadne platiť výživné.
Nezodpovedný prístup otca prezentovaný jeho vyjadrením, že je ochotný pracovať od 6 eur na hodinu,

nemôže byť v rozpore s oprávnenými požiadavkami maloletého na zabezpečenie jeho odôvodnených
potrieb.

11. Na základe uvedeného bol návrh otca na zníženie výživného nedôvodný a súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď ho zamietol.

12. Správne súd prvej inštancie rozhodol podľa 52 CMP o nároku na náhradu trov konania.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania

podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).