Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202142
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7823202142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželky -
navrhovateľky - C. R., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale K. XXX, prechodne R. XXX proti
manželovi, ktorý nepodal návrh - Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., X. H. XXXX/X, S. K.Ú., na
návrh manželky o rozvod manželstva, o odvolaní manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava, č. k. 8Pc/8/2023 - 64 zo dňa 11. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX
pred Matričným úradom H. E.. Manželka podala návrh na rozvod manželstva dňa 27.09.2023 s
odôvodnením, že krátko po uzavretí manželstva začali medzi manželmi nezhody, manžel sa dopúšťal
nevery, mimomanželských známostí. Zo strany manžela dochádzalo k slovným a fyzickým útokom voči
jej osobe a dňa 15.08.2023 podala na manžela trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v Y. pre

trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v dôsledku
ktorej bol vzatý manžel do väzby.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava rozsudkom pod č. k. 8Pc/8/2023 - 64 zo dňa 11. januára 2024 ako súd prvej

inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že:

„I. Okresný súd Rožňava manželstvo navrhovateľky - manželky C. R. rod. O., nar. XX. XX. XXXX a
odporcu - manžela, ktorý návrh nepodal - V. R., nar. XX. XX. XXXX, manželstvo uzavreté dňa XX. XX.
XXXX pred matričným úradom H. E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. vo zväzku X,
ročníka XXXX na strane XX, pod poradovým číslom X., r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e má právo na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine,
konkrétne § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a zároveň rozhodol v zmysle ustanovenia§ 52 CMP o trovách konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe
vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločenský účel manželstva v danom prípade nie je splnený,
pretože na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh manželky

je dôvodný a opodstatnený.
Účastnícinežijúriadnymživotom,čohopríčinoujehlboký,trvalýrozvratmedzimanželmiabolonesporne
preukázané, že rozvrat medzi manželmi je vážny, manželia už definitívne ukončili spolužitie. Manžel, aj
keď prejavil záujem o obnovenie spolužitia, manželka túto možnosť vylúčila a za žiadnych podmienok
neprejavila záujem o obnovenie spolužitia s manželom, hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že zo

strany manžela dochádzalo k agresívnemu správaniu voči nej. Okresný súd Rožňava rozsudkom sp.
zn. 3T/97/2023 - 463 dňa 17.01.2024 uznal vinným manžela zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby, kde poškodenou je manželka - navrhovateľka a okrem iného v odsudzujúcom rozsudku mu bola
uloženáajpovinnosťspočívajúcavpríkazenepriblížiťsakpoškodenejC.R.navzdialenosťmenšiuako5
metrovanezdržiavaťsavblízkostiobydliamenovanejbeztoho,abytoonasamaneiniciovala,alebo,aby
so stretnutím preukázateľne nesúhlasila. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosti v návrhu

na rozvod manželstva, ktorému vyhovel a zároveň rozhodol na základe toho, že vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov vzhľadom
na všetky okolnosti danej veci už nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.

III. Obsah odvolania a vyjadrenie k odvolaniu

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolal manžel, ktorý návrh nepodal s tým, že nesúhlasí s
rozsudkom súdu prvej inštancie, nakoľko má za to, že manželka s ním telefonicky udržiava kontakt,
dlhodobo si telefonujú a podľa jeho názoru manželka ho miluje a chce sa k nemu vrátiť. V odvolaní

poukázal na to, že manželka ho dobrovoľne kontaktovala, vyhľadávala, má aj uložené správy, videá,
fotografie, ktoré predloží. Čo sa týka samotného písomného odvolania, žiadne dôkazy o tom, že ho jeho
manželka kontaktovala, resp. žiadne iné dôkazy k odvolaniu nedoložil.

5. K odvolaniu sa vyjadrila manželka, ktorá podala návrh na rozvod dňa 09.02.2024 a uviedla, že na

žiadosti o rozvod trvá, všetko čo uviedol v odvolaní manžel nie je pravda, ich vzťah je natrvalo ukončený,
nikdy s ním už nechce byť ani v kontakte, nie že by s ním ešte žila a obnovila manželstvo, nikdy viacej.
Nechce ho ani vidieť a má z neho strach.

6. K vyjadreniu manželky - navrhovateľky sa vyjadril podaním mailovou formou doručenou Okresnému

súdu Rožňava 21. februára 2024 manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod a v tomto uviedol, že nesúhlasí
s rozvodom a tiež anuluje jeho súhlas, ktorý dal na pojednávaní pred Okresným súdom Rožňava a tiež
sa odvolal na Krajský súd v Prešove. Má k dispozícii video aj fotografie, zašle maily tiež poštou, aby
sama sudkyňa súdu prvého stupňa posúdila, či je to normálne, aby písala mužovi, od ktorého odišla,
resp., z ktorého má strach a zasielala mu fotky, tak ako je to v tomto prípade. Ona normálne na verejnosti

uvádza, že má pomer s vyšetrovateľom, že chodí ku nej domov a chváli sa týmto. Zároveň uviedol, že
pokiaľ udržiava s ním pomer, vyšetrovateľ má o tom informácie, svedkovia, ktorí ich videli môžu tieto
skutočnosti potvrdiť. Nesúhlasí s jej tvrdením, čo sa týka rozvodu.

7. Po predložení odvolania odvolaciemu súdu bolo doručené zo strany manžela, ktorý nepodal návrh

na rozvod žiadosť - vyjadrenie doručené Okresnému súdu Rožňava 27.02.2024, v ktorom opätovne
manžel uvádza, že manželka súhlasila, že on anuloval súhlas, ktorý dal k rozvodu a zároveň sa vyjadril,
že súhlasila po ich konverzácii v spoločných videohovorov, že sa nechce rozviesť, o čom svedčia aj
videohovory v rôznych časoch a hodín trvajúce päť hodín. Opätovne uviedol, že sa odvolal na Krajský
súd v Prešove, má k dispozícii aj videohovory, aj fotografie, ktoré sama poslala manželka a má za to, že

manželka zavádza tak súd, ako aj políciu. Poukázal na to, že má manželka pomer s vyšetrovateľom a
tieto skutočnosti môžu potvrdiť aj svedkovia. On sám bude osobne informovať aj vyšetrovateľa, aj súd
a informoval o tom aj Generálnu prokuratúru, resp. Okresnú prokuratúru v K.. Zároveň poukázal na
to, že manželka robí opatrovateľku v K., kde okráda svojich opatrovancov a už informoval advokátku
v K., takže k týmto skutkom, ktoré pácha bude sa z nich zodpovedať a ukončí opatrovateľskú službu

v zahraničí. Opätovne argumentoval tým, že nesúhlasí s rozvodom a žiada zrušiť celý rozsudok o
rozvode ako nedôvodný, vykonštruovaný zo strany manželky. On chce verejne na súde pred ňou všetko
preukázať.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas v súlade s ustanovením § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 CSP, po konštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, ako aj to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil, pričom vychádzal z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (poukaz na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/05).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku, ako aj
argumenty predostrené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania. Manžel s návrhom nesúhlasil a tvrdí, že
má záujem o zachovanie manželstva.

11. Po preskúmaní odvolacích námietok odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu
k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a v zmysle uvedených

vyhodnotil aj odvolacie námietky odvolateľa - manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod ako nedôvodné.

12. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí v podanom odvolaní, že manželka
mu telefonuje, posiela mu fotografie, vyhľadáva jeho osobu a takýmto spôsobom komunikuje cez
videohovory, ako aj cez telefón. Zdôraznil, že najprv sa vyjadril, že súhlasí s rozvodom, čo však neskôr

zobral späť a s rozvodom nesúhlasí. Zároveň však odvolací súd musí poukázať na to, že odvolateľ sa
vyjadruje o svojej manželke hanlivým spôsobom, teda, že nie je všetko v poriadku, keď niekoľko hodín
s ním telefonuje a na druhej strane poukázal na to, že udržiava vzťah s vyšetrovateľom polície, ktorý ju
navštevuje doma. Zároveň argumentoval takými skutočnosťami, na základe ktorých obvinil manželku,
ktorá ako opatrovateľka pôsobí v K. a tam okráda svojich opatrovancov, ktorých opatruje. Odvolateľ

dôvodil tým, že podáva uvedené na vedomie Okresnej prokuratúre v K., Generálnej prokuratúre SR,
ako aj advokátke do K. a zároveň polícii. Odvolateľ má za to, že jeho manželka uvedeným podaním
na rozvod sa ho snaží ponížiť a zavádza tým svojím konaním nielen políciu, ale aj súdy. Navrhol súdu
prvej inštancie predmetné rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu že nesúhlasí s uvedeným
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý manželstvo rozviedol.

13. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine sú si manželia v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich o obojstrannú
vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na
báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie
a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom

je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť dorozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas môže potvrdiť
existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

15. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, že
manželia spolu dlhodobo nežijú ako manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné
dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu
oddelene,aksúpretozávažnédôvody.Zmyslomtejtopovinnostije aletvoriťtrvaléživotnéspoločenstvo.
Pokiaľ navrhovateľka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel,

ktorýnepodalnávrhnarozvodmázáujemoobnoveniespolužitia,avšaknapriektýmtotvrdenýmsnahám
manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod, manželka odmieta obnoviť spolužitie, nakoľko uvádza, že sa
manžela bojí, a preto obnovenie spolužitia neprichádza vôbec do úvahy.
Odvolací súd v rámci odvolacieho konania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava
pod sp. zn. 3T 97/2023 - 463 zo dňa 17.01.2024 bol uznaný manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod
vinným a odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde poškodenou osobou je

jeho manželka - navrhovateľka. Okrem iného v odsudzujúcom rozsudku bola uložená odvolateľovi
povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej C. R. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia menovanej bez toho, aby to ona sama neiniciovala, alebo ak by
so stretnutím preukázateľne nesúhlasila. V danom prípade preto odvolací súd poukazuje v plnom
rozsahu na dôvody uvedené v odsudzujúcom rozsudku, ako aj na vyjadrenie samotnej navrhovateľky

k odvolaniu manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod, a to v písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2024, v
ktorom vyslovene uvádza, že obnovenie manželského spolužitia neprichádza vôbec do úvahy, pretože
sa svojho manžela bojí.

16. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej

manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov.

17. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine, je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliadnuť na porušenie povinností ustanovených v § 18 a § 19 Zákona o rodine.

18. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je
kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže
plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pričom počas svojej
existencie má plniť funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť

až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.

19. Ako bolo uvedené jednak v návrhu navrhovateľky, ako aj v jej vyjadrení zo dňa 09.02.2024, kde
poukazuje na situáciu, ktorá nastala pred rozvodom manželstva a ktorá podľa nej trvá aj v čase vydania
rozsudku o rozvode súdom prvej inštancie. V odvolaní pokiaľ manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod

uvádzal skutočnosti, ktoré však v žiadnom prípade neboli preukázané, a to ani nedoložením dôkazov,
na ktoré poukazoval odvolateľ v odvolaní, ako aj vo svojom ďalšom vyjadrení, tieto nepredložil a tieto
skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní nepotvrdila ani samotná navrhovateľka vo svojom vo vyjadrení k
odvolaniu zo dňa 09.02.2024. Tieto skutočnosti tvrdené odvolateľom vyvrátené samotným vyjadrením
navrhovateľky.

20. Z výsledkov dokazovania bezpochyby vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené
Zákonom o rodine, nežijú v spoločnej domácnosti, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Manželia
spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si
nepomáhajú a nedôverujú si. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat manželstva je

dostatočne trvalý, nemožno teda očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov
je otázka ich osobného, ale i majetkového spoločenstva a znamená to spoločné zdieľanie radosti i
problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Nie je
možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia
manželov. Predmetné musia manželia vzájomne a spoločne preukazovať svojím chovaním a snahou.

Na zachovanie manželstva nestačí len prejav jedného z manželov, pretože dané manželstvo naozaj
dlhodobo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje aj na
tú skutočnosť, že márna je snaha odvolateľa o obnovenie spolužitia, keď rozsudkom príslušného
Okresného súdu Rožňava bol odsúdený za trestný čin a zároveň mu bola uložená povinnosť sa vyhýbaťstyku s poškodenou C. R., a to na vzdialenosť menšiu ako päť metrov sa nezdržiavať v jej blízkosti, či
už osoby samej alebo obydlia, v ktorom žije.

21. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za to, že
manželia dlhodobo neplnia svoje základné manželské povinnosti uvedené v § 18 a § 19 Zákona
o rodine, spolu nežijú a vzájomne si nepomáhajú. Odvolací súd aj napriek tvrdeniam odvolateľa
a jeho nesúhlasu s rozvodom manželstva považuje skutkový stav v danej veci za dostatočný pre
zistenie nemožnosti obnovenia manželského spolužitia s poukazom na tie skutočnosti, ktoré boli

preukázané. Súdom boli zistené rozhodné a relevantné skutočnosti, ktoré signalizujú kvalifikovaný
rozvrat manželstva.
Aj odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na
zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
Odvolací súd preto odvolacie námietky, ako aj návrhy na vypočutie, či svedkov alebo na poukaz na

uvedené dôkazy, ktoré neboli odvolateľom predložené k odvolaniu, tieto dôkazy nevykonal, nakoľko bolo
preukázané dostatočným spôsobom že manželské spolužitie nemožno u manželov obnoviť vzhľadom
na vydaný rozsudok Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 3T 97/2023 zo dňa 17.01.2024.

22.Odvolacísúdzdôrazňuje,ževyjadreniaodvolateľasihlbokoodporujú,keďnajednejstranenesúhlasí

s návrhom na rozvod, a teda samotným rozvodom a na druhej strane manželku obviňuje z okrádania
jej opatrovancov, ako aj z udržiavania vzťahu s vyšetrovateľom polície. Tieto svoje obvinenia postupuje
nielen súdu, ale aj orgánom prokuratúry a polície. Uvedené jeho konanie nesvedčí tomu, že by chcel
obnoviť manželské spolužitie s osobou, ktorú takto dehonestuje.

23. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny a
zákonný postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 :0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).