Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201247
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224201247.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : N. N., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXX, T. R., proti manželke navrhovateľa : K. N., A.. D., U..
XX.XX.XXXX, R. Š. XXX, T. R., o návrhu na rozvod manželstva a na úpravu práv a povinností rodičov
k malol. : H. N., U.. X.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania N. N., U.. XX.XX.XXXX K. K. N.Ú., A.. D., U.. XX.XX.XXXX
Z. N. XX.XX.XXXX U. G. Ú. G. U. O. , Q. H. L. G. H. Q. XX, A. XXXX U. E. XX, D. D..
Č.. XX r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení

III. Maloletá H. N., U.. X.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.

IV. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných

veciach.

V. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

VI. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 04.04.2024 domáhal rozvodu manželstva, uzavreté dňa XX.XX.XXXX

H. G. U. O., z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, H. N., U..XX.XX.XXXX. Posledné
spoločné bydlisko mali G. H. T. R., kde aj toho času býva navrhovateľ. Dôvod rozvratu manželstva
uviedol názorové nezhody, vyplývajúce z rozdielnosti ich pováh, keď navrhovateľ považoval manželku
za osobu, ktoré nie je dostatočne prejaviť svoje city k nemu , absencia spoločne stráveného času, čo
viedlo k postupnému odcudzeniu, a následne k odchodu manželky zo spoločnej domácnosti , spolu
aj malol. dieťaťom. V prípade vyhovenia návrhu, žiadal dieťa zveriť do striedavej starostlivosti, keď v
priebehu konania zhodne navrhli schváliť dohodu rodičov o zverení dieťaťa do spoločnej starostlivosti,

keď sa vedia o všetkom dohodnúť s tým, on bude platiť výživné na dieťa mesačne 200,-€.

2. Manželka nerozporovala dôvody uvedené v návrhu o rozvod manželstva, hoci tvrdila, že ona
všetko urobila preto aby vyhovela navrhovateľovi. Potvrdila, že s dieťaťom už polroka sa odsťahovalado Gabčíkova. Rovnako navrhla schváliť dohodu rodičov ohľadom zverenia dieťaťa do spoločnej
starostlivosti ,spolu s návrhom na výživné zo strany otca dieťaťa.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:

4.ÚčastníciuzavrelimanželstvodňaXX.XX.XXXXH.L.H.G.U.O..Uobochsajednáoprvémanželstvo,
obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti Slovenskej. Posledné spoločné bydlisko mali G.Y.

H. O. T. R., kde aj toho času býva navrhovateľ, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 92
ods.1 C.m.p.

5. Navrhovateľ zotrval na dôvodoch rozvratu manželstva uvádzané v návrhu. Svoje rozhodnutie
považoval za uvážené a konečné. Napriek pokusom o nachádzanie porozumenia vo vzťahu, čo skúšali
za rok, k náprave nedošlo. Po rozchode manželské spolužitie neobnovili. Sú schopní komunikovať

ohľadom dieťaťa, preto žiadal schváliť dohodu rodičov o úprave práv k malol. dieťaťu.

6. Manželka navrhovateľa skonštatovala, že a z jej pohľadu už nie je možné zachovanie ich manželstva
Boli jej zrejmé požiadavky manžela. Snažila sa vychádzať mu vždy v ústrety. Pripustila, že problémy v
manželstve sa začali riešiť už neskoro. Uviedla rovnako, že ohľadom dieťaťa sú schopný komunikovať.

Žiadal schváliť rodičovskú dohodu. Ona s dieťaťom býva H. I. a dieťa navštevuje školu v obci.

7. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol schváliť dohodu rodičov, keď dohodu
považoval uzavretú v záujme dieťaťa, ktoré sa s tým to stavom stotožnilo.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,onuspokojovaniepotriebrodinyzaloženej manželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri
rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa
§ 18 a § 19.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú
dlhodobo narušené. Tento rozpor v manželstve pretrvával latentne, keď manželia konkrétne nezhody si
nevykomunikovali. Riešili zamietnutím pod koberec a tvárili sa, že je všetko tak ako to má byť aspoň
navonok. Tým manžel navrhovateľky nezistil v čas, čo vadí navrhovateľke v jeho správaní a keď na to
poukázala, nechcel si to uvedomiť. To dosvedčuje tvrdenia navrhovateľky o necitlivom prístupe zo strany

manžela,vnímajúclensebaasvojepotreby.Potrebyrodinyvidiaclenvmateriálnomzabezpečenírodiny.
Manžel navrhovateľky okrem tvrdenia o možnosti formálne zachovanie manželstva, žiadnu inú možnosť
riešenia nenavrhol a o tom nepresvedčil ani navrhovateľku, aby vyhľadali spoločne odborníka na
riešenie partnerských vzťahov. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, kde manželia komunikujú
už len v nevyhnutnej miere vo vzťahu k maloletému dieťaťu a bývajú oddelene ako dve cudzie osoby,

intímne sa dlhodobo nestýkajú, je preto ťažko očakávať obnovenie citovej väzby, tak aby manželstvo
plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine. Manželovi navrhovateľky
sa nepodarilo presvedčiť navrhovateľku o svojom úmysle zachovania manželstva a o zmene jeho
správaniasaknavrhovateľke,keďonaotonemázáujempostratedôveryvhodnovernosťjehoprísľubov.Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie je možné zachovať toto manželstvo
pre jednoznačné zamietavé stanovisko navrhovateľky, ktorá výslovne manžela nemá rada .

14. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nezhodách medzi manželmi, vyplývajúce z rozdielnosti ich
názorov na spolužitie v manželstve, ktoré manželia včas neriešili.

15. Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

19. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného

a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V zmysle citovaného ustanovenia súd po
vyhodnotení doterajšieho výchovného prostredia, berúc do úvahy vykonané šetrenie opatrovníkom,
ktoré výchovné prostredie dieťaťa schválil navrhovanú dohodu o zverení dieťaťa do spoločnej
starostlivosti obom rodičom.

20. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

21. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

24. Rodičia sa dohodli aj ohľadom výživného, kde sa otec dieťaťa zviazal platiť výživné mesačne sumou
200,-€. Z výpisu z lustrácie u sociálnej poisťovni vyplynulo, že príjem otca je zjavne vyšší ako príjem
matky dieťa má právo participovať na životnej úrovni oboch rodičov, a keď bolo zverené do spoločnej
starostlivosti, kde možnosti jedného z rodičov sú zjavne vyššie ako u druhého rodiča.

25. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.