Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123204589
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123204589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: A. B. C. D., so sídlom E. XXX/X, B.
C. D., IČO: XX XXX XXX, zastúpený správcom majetku B., A. F. G., so sídlom E. XXX/XX, XXX XX
B. C. D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou so sídlom
Murgašova ul. 919/47, Dubnica nad Váhom proti žalovaným: 1/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C.
D., 2/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. D., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/28/2023-104 zo dňa 13. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku v sume 49,50 eur.

III. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vypratať byt č. 21 o výmere
28,32 m2, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXX, or. č. XX C. G. J. D. B. C. D., zapísaný
na LV č. XXXX, k.ú. B. C. D., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady (výrok I.)

a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd rozhodol podľa §
126 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, § 685, § 710 ods. 2 veta prvá, § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho
zákonníka, § 6 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 6a ods. 2, ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti vypratať byt č. XX o výmere 28,32 m2, ktorý sa nachádza v
bytovom dome súp. č. XXX, or.č. XX C. G. J. D. B. C. D., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. B. C. D., a to

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako
nájomcovia uzavreli dňa 27.11.2020 zmluvu o nájme bytu č. XX/XX/XXXX-XX, ktorou bol žalovaným
prenechaný do užívania predmetný byt pozostávajúci z jednej izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC.
V zmysle článku II. zmluvy o nájme bytu sa žalovaní so stavom bytu oboznámili a dňom 01.12.2020
ho prebrali do užívania v stave v akom stojí a leží, pričom podpísaním tejto zmluvy a vzniku nájmu
odo dňa 01.12.2020 stratili platnosť všetky doteraz uzatvorené zmluvy na predmetný byt. Zároveň
sa nájomcovia v zmysle článku III. zaviazali užívať byt pre vlastnú potrebu bývania. S uvedenou

zmluvou žalovaní prevzali predpis mesačných záloh s účinnosťou od 01.12.2020. Výška nájomného
bola stanovená na sumu 39,20 eur a žalovaní mali platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu v priebežných mesačných zálohových platbách, ktoré boli splatné s nájomným. Podľa článku V.
zmluvy bol nájom dohodnutý na dobu určitú, a to od 01.12.2020 do 30.06.2021. Neskôr dodatkom č. XX/XXXX k nájomnej zmluve č. XX/XX/XXXX-21 zo dňa 28.06.2021 bol nájom predĺžený do 31.12.2021,
dodatkom č. 02/2021 zo dňa 30.12.2021 bol nájom predĺžený do 30.06.2022, dodatkom č. 03/2022 zo
dňa 29.06.2022 bol nájom predĺžený do 31.12.2022 a dodatkom č. 04/2022 zo dňa 20.12.2022 bol nájom

predĺžený do 28.02.2023. Žalobca dňa 17.04.2023 po predchádzajúcich ústnych výzvach a oznámení
o ukončení nájmu (aj s poukazom na rekonštrukciu bytového domu) písomne vyzval žalovaných, aby
dobrovoľne vypratali predmetný byt a protokolárne ho žalobcovi odovzdali. Žalovaná 1/ si uvedenú výzvu
neprevzala v úložnej dobe napriek tomu, že jej toto bolo aj ústne žalobcom oznámené. Žalovaný 2/
si výzvu dňa 26.04.2023 osobne prevzal, pričom písomne žiadnym spôsobom nereagovali. Žalovaní

predmetnýbytstáleužívajúvrozporesozákonomazmluvou,odmietajúhodobrovoľnevypratať,napriek
tomu, že im nájom skončil dňa 28.02.2023 uplynutím doby nájmu. Žalobca získal úver zo ŠFRB na
rekonštrukciu predmetného obytného domu vrátane všetkých bytových jednotiek a predpoklad začatia
prác je plánovaný na september 2023, preto je potrebné mať do tejto doby neobývaný bytový dom.
Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom obytného domu súp. č. XXX,
postaveného na parc. reg. C č. XXXX/XX pre k.ú. B. C. D.. Predmetný bytový dom bol zverený do

správy mestskej príspevkovej organizácie DUMAT, mestská príspevková organizácia. Dňa 27.11.2020
bola na byt č. 21 v predmetnom bytovom dome uzavretá zmluva o nájme bytu č. XX/XX/XXXX-21 so
žalovanými 1/ a 2/, a to na dobu určitú od 01.12.2020 do 30.06.2021. Neskôr dodatkami č. 1/2021,
2/2021, 3/2022 a 4/2022 bol nájom bytu dohodnutý až do 28.02.2023, kedy tento zanikol. Žalovaní
1/ a 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdili, že nie sú neplatičmi a napriek tomu im nový byt

žalobcom pridelený nebol. Potvrdili, že predmetný byt užívajú, lebo nemajú kam s maloletými deťmi
ísť. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že nájom bytu medzi sporovými stranami bol dojednaný
na dobu určitú, ktorá uplynula a po uplynutí doby nájmu žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaným podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka nárok

na bytovú náhradu nevznikol, preto žalovaným uložil povinnosť vypratať predmetný byt bez nároku na
bytovú náhradu. K obrane žalovaných, že žalobca im žiaden iný byt nepridelil napriek skutočnosti, že
byt riadne platili a že sa starajú o maloleté deti, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť nie je
relevantnouvovzťahukprejednávanejveciasúdprvejinštancienemáprávomoczasahovaťdospôsobu
prideľovania bytov žalobcom. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 255

ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ v ktorom na svoj
nepriaznivý zdravotný stav a zdravotný stav mal. dieťaťa. Uviedli, že platby za byt platili riadne a nemajú
teraz kam ísť, náhradný byt im nebol pridelený. Uviedli, že sudkyňa je zaujatá proti Rómom a chceli novú

sudkyňu. Na výzvu súdu na odstránenie vád podania podľa § 374 ods. 1 až 4 CSP žalovaní v podaní
zo dňa 08.01.2024 uviedli, že boli žalobcom podvedení, keď nedostali pridelený byt. Poukázali na to,
že sú už starší, starajú o postihnuté dieťa a nemajú kam ísť. Nájom čestne platili a napriek tomu im
nájomnú zmluvu nepredĺžili. Mali za to, že žalobca porušil zákon, podľa ktorého ak je rodina s chorými
deťmi, tak by mali dostať mestský byt. Žalobcu žiadali o pridelenie bytu, ale nebolo im vyhovené, mali

za to, že primátor mesta je voči nim zaujatý. K podanému odvolaniu pripojili rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín číslo: TN3/OHN_NVAŠSD/SOC/2023/12450-24 zo dňa 08.11.2023
o určení osobitného príjemcu na výplatu prídavku na dieťa mal. A. H., záznam z lekárskej kontroly
z detskej psychiatrickej ambulancie mal. D. A. a mal. A. H., rozhodnutie spojenej školy v B. C. D. č.
I – 9/2023-ŠZŠ zo dňa 19.09.2023 o oslobodení žiačky A. H. od vyučovania vyučovacích predmetov,

doklady o platbe za komunálny odpad zo dňa 05.01.2023.

4. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že žalovaní dočasne byt opustili na 2
mesiace, keď uzavreli nájomnú zmluvu na byt v osobnom vlastníctve inej súkromnej osoby v Ilave.
Následne žalovaná 1/ oznámila žalobcovi, že prenajímateľ im nechce predĺžiť ďalej zmluvu a aj z dôvodu

vysokého nájomného sa vrátili späť do bytu žalobcu s tým, že ho nemieni opustiť. Pre pokračovanie
devastácie bytového domu bol žalobca pre poruchy nútený odstaviť kúrenie, vodu a následne dôjde aj
k odstávke elektrickej energie. Bytový dom musí podstúpiť plánovanú rekonštrukciu inak pokračovaním
doposiaľ vykonávaných konaní nelegálnych obyvateľov bytového domu môže dôjsť k nútenej asanácii
bytového domu. K prideľovaniu bytov uviedol, že na pridelenie nájomného bytu nevzniká žiadnemu

občanovi automaticky nárok a už vôbec nie bez toho, aby splnil všetky stanovené podmienky. Uzavretie
nájomnej zmluvy je naďalej dobrovoľným vzájomným vzťahom oboch zmluvných strán, ku ktorému
nikoho nemožno nútiť. Žalovaní predmetný byt užívajú v rozpore so zákonom a zmluvou, odmietajú
ho dobrovoľne vypratať napriek tomu, že im nájom skončil dňa 28.02.2023 uplynutím doby nájmu.Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania.

5. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej replike) uviedli, že pre ich rómsky pôvod
si nemôžu prenajať byt, v prenajatom byte platili vysoký nájom, ktorý nemali z čoho platiť. Na dievča
poberajú 1.100,- eur a žalovaný 2/ poberá 500,- eur. Mali za to, že zákon hovorí o ochrane postihnutých
detí. V bytovej komisii nemajú rómskeho zástupcu, ktorý by sa o nich postaral. Nájom čestne platili a
zástupcovia žalobcu sú voči nim zaujatí. Nemajú kam ísť a žalobcu žiadali, aby im dali byt.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (v podanej duplike) uviedol, že má vedomosť o tom, že
nájom na hoteli v F. alebo v byte K. si žalovaná 1/ zabezpečila za účelom preukázania sa pre Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny a žalobcovi priznala, že nájomná zmluva v Ilave jej nebola predĺžená z dôvodu,
že ostatní vlastníci bytov v bytovom dome nesúhlasili, aby tam žalovaná 1/ bývala, a teda nebolo to z
dôvodu predaja daného bytu. Zamestnanci správcu majetku nie sú voči žalovaným zaujatí a títo sa aj

vo svojom voľnom čase snažia žalovaným 1/ a 2/ nájsť bývanie. Rómsky pôvod žalovaných pri hľadaní
bývania nie je prekážkou, nakoľko väčšina bývalých obyvateľov predmetného bytového domu, ktorým
skončili nájomné zmluvy ku dňu 30.06.2023, sú tiež rómskeho pôvodu a iné nájomné bývanie si našli.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo
výroku I. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku II. je potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP za použitia § 257 CSP zmeniť tak, že žalobca má proti žalovaným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku v sume 49,50 eur.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil rozhodné
skutočnosti, ktoré dôsledne vyhodnotil a vec správne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli viesť k zmene
rozhodnutia, a preto si osvojil dôvody rozsudku súdu prvej inštancie.

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vyhovel žalobe a uložil žalovaným
1/a2/povinnosťvyprataťpredmetnýbytvovlastníctvežalobcu,založiacsvojerozhodnutienazávere,že
nájom bytu medzi sporovými stranami bol dojednaný na dobu určitú, ktorá uplynula, preto po jej uplynutí
žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu a podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka
žalovaným nevznikol nárok na bytovú náhradu.

10. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaní 1/ a 2/ namietali nesprávne skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie a že v spore rozhodoval vylúčený sudca, čím
uplatnili vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. c), f) a h) CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a) CSP a ich existenciu tiež odvolatelia netvrdili.

12. Odvolací súd podrobil preskúmaniu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo svetle odvolateľmi
tvrdených skutočností, ktoré podľa ich názoru indikujú naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. c), f) a h) CSP (rozhodovanie vylúčeným sudcom, nesprávne skutkové a právne závery súdu

prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie).

13. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej
inštancie zabezpečuje povinným „samonamietnutím“ sudcu, ak si je vedomý svojho vylúčenia, alebo
kvalifikovanou námietkou zaujatosti sudcu, vznesenou stranou sporu, ak sa o vylúčení sudcu strana

dozvie. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje § 49 ods. 1 a 2 CSP. Podľa uvedených zákonných
ustanovení sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer
k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené
pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor nasúde inej inštancie. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a nestranný súd zákon umožňuje túto
vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia, keď jediným spôsobom zjednania nápravy
je zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne prihliada na

skutočnosti,ktorébolipreukázané,alebovyplynulizprednesovúčastníkov.Nesprávneskutkovézistenia
môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaných po ich preskúmaní vyhodnotil odvolací súd ako

neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci
súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jeho výsledky vyhodnotil v intenciách daných § 191 CSP a z dostatočne
zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správny právny záver o legitímnosti žalobou uplatneného
nároku vo svetle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri absencii unesenia dôkazného bremena

žalovanými o existencii akéhokoľvek právneho titulu zakladajúceho ich právo užívať byt, ktorého je
vlastníkom žalobca a vypratania ktorého zo strany žalovaných, ktorí ho užívajú bez právneho dôvodu,
sa tak dôvodne domáha, na ktorých záveroch založil v prospech žalobcu vyznievajúce rozhodnutie.
Vychádzajúczosprávnostivyššieuvedenýchzáverov,nebolorozhodnutiesúduprvejinštancievovýroku
I. spôsobilé k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu za použitia § 387 ods. 1 CSP.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v parametroch daných § 220 ods.
2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho
potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho

dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre
strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

17. Na doplnenie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných považuje za potrebné odvolací súd
uviesť nasledovné:

18. Žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní uviedli, že sudkyňa je zaujatá proti Rómom. Aj nepriateľský
vzťah sudcu voči strane je dôvodom na vylúčenie sudcu a spravidla pôjde o taký vzťah, ktorý je
značnej intenzity a ktorý je spôsobilý vyvolať pochybnosti o schopnosti sudcu rozhodovať nestranne.
Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka

konania je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti,
ktorá sa zakladá na objektívnych, dostatočne konkrétnych a závažných skutočnostiach (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 12.08.2021, sp. zn. 9Nc/7/2021). Žalovaní uvedenú námietku voči sudkyni
vzniesli až v podanom odvolaní a bližšie ju žiadnym spôsobom nekonkretizovali. Z postupu sudkyne
súdu prvej inštancie v konaní a na pojednávaní nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali

pochybnostionestrannostisudkyne.Odvolacísúdkonštatuje,žežalovaníakoneúspešnástranavspore
stroho formulovali odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP s poukazom na svoju príslušnosť
k Rómskej národnostnej menšine, avšak neuviedli žiadne dostatočne konkrétne, objektívne a závažné
skutočnosti na preukázanie svojho tvrdenia. Odvolací súd preto takto vznesenú odvolaciu námietku
považoval za úplne nedôvodnú.

19. Súd prvej inštancie žalobe o vypratanie predmetného bytu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaní
1/ a 2/ tento byt užívajú bez právneho dôvodu. Súd mal za preukázané, že vlastnícke právo žalobcu
nie je spochybnené a preukazuje ho listinný dôkaz - výpis z LV č. XXXX k. ú. B. C. D.. Zmluvnéstrany sa v článku V. ods.1 dohodli, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.12.2020
do 30.06.2021. Podľa článku V. ods. 2 nájomnej zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že
ak nájomca neporuší počas doby nájmu ustanovenia tejto zmluvy, môže byť doba nájmu nájomcovi

predlžovaná písomnými dodatkami za dodržania ustanovení platného VZN. V konaní pred súdom prvej
inštancie bolo preukázané, že doba nájmu sa opakovane predlžovala písomnými dodatkami k nájomnej
zmluve až do 28.02.2023. V tomto prípade k uzavretiu dodatku k nájomnej zmluve od 01.03.2023 a k
predĺženiu doby nájmu (po 01.03.2023) zo strany žalobcu nedošlo, a to z dôvodu tvrdenia o potrebe
celkovej rekonštrukcie bytového domu. Rekonštrukcia predmetného bytového domu je podľa tvrdení

žalobcu nevyhnutná, nakoľko je v zdevastovanom stave (o čom svedčia aj žalobcom predložené
fotografie), je odstavený od kúrenia, dodávky vody a má dôjsť k odstávke elektrickej energie. Napriek
tomu, že žalovaní nemali dlh na nájomnom, žalobca s nimi neuzavrel dodatok k nájomnej zmluve
o predĺžení doby nájmu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na zmluvnú voľnosť v zmysle ktorej
nebolo povinnosťou, ale možnosťou žalobcu so žalovanými predĺžiť dobu nájmu. Zmluvná sloboda v
súkromnom práve je vyjadrením autonómie vôle a uplatnením zásady „čo nie je zakázané je dovolené“.

Táto zásada sa premieta v súkromnom práve v praxi ako veľká variabilita a voľnosť, ktorú uplatňujú
zmluvné strany pri riešení rôznych situácií. To znamená, že právo je v tomto zmysle úplné pretože, o
ktoromkoľvek ľudskom chovaní, ktoré nie je zakázané právnym predpisom platí, že je právom dovolené.
V rámci zákonom daných hraníc zmluvnú slobodu obmedzujú kogentné normy, ako aj autonómia druhej
strany. Skutočnosť, že žalobca po uplynutí doby nájmu po 28.02.2023 nepristúpil k uzavretiu dodatku

o predĺžení doby nájmu so žalovanými, bola vyjadrením autonómie jeho vôle, a hoci podmienku pre
možnosť uzavretia tohto dodatku žalovaní splnili (riadna úhrada nájomného) bol žalobca oprávnený
tento dodatok k nájomnej zmluve neuzavrieť. Žalovaní na uzavretie dodatku o predĺžení doby nájmu
nemali právny nárok, nakoľko dodatok k nájomnej zmluve je dvojstranný právny úkon a žalobca ako
jedna zo zmluvných strán neprejavila vôľu ho uzavrieť a žiadne zmluvné ani zákonné ustanovenie

mu neukladá povinnosť tento dodatok k nájomnej zmluve uzavrieť. Žalovaní v konaní nepreukázali
existenciu žiadneho právneho titulu oprávňujúceho ich predmetný byt vo vlastníctve žalobcu užívať a
tiež v odvolacom konaní žiaden neidentifikovali, len vo všeobecnosti poukazovali na to, že žalobca im
mal prideliť byt s poukazom na starostlivosť o mal. dieťa, ktoré má zdravotné problémy, s poukazom
na ich zdravotné problémy a riadne hradenie nájomného. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie,

problematika prideľovania nájomných bytov je v kompetencii žalobcu a súd nemá právomoc zasahovať
do spôsobu realizácie tohto prideľovania. Predmetom tohto sporu je vypratanie nehnuteľnosti, ktorú
žalovaní užívajú bez právneho dôvodu z dôvodu uplynutia doby nájmu a otázka prideľovania nájomných
bytov je vo vzťahu k tomuto predmetu sporu úplne nesúvisiaca a irelevantná.

20. Keďže nebola preukázaná existencia právneho dôvodu na užívanie bytu žalovanými (neexistuje
nájomná zmluva k bytu), uloženie povinnosti žalovaným vypratať uvedený byt bez podmienenia tejto
povinnosti bytovou náhradou bolo dôvodné a správne. Odvolacie námietky žalovaných neboli spôsobilé
privodiť v prospech nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolatelia v priebehu odvolacieho konania
neprodukovali žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia, ani také,

ktoré by boli spôsobilé k odvolaciemu prieskumu a súd prvej inštancie by sa s nimi nebol zaoberal, či
vysporiadal.

21. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku I. vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

22. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania.

23. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo
svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných

okolnostíkonkrétnehoprípaduanazákladeprísnereštriktívnehovýkladu§257CSPavňomobsiahnutej
formulácie "dôvody hodné osobitného zreteľa". Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp.
nemusízaviazaťstranu,ktoráspôsobilavzniktrovsvojimzavinením,abytietotrovynahradilaprotistrane.

Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaanivýnimočnéokolnostizákonneuvádzaaniexemplifikatívneavýklad
týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. V prípade, ak súd má v úmysle použiť moderačné právo,
musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Súd je povinný "vytvoriť procesný priestor"umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia, preto boli
odvolacím súdom obe procesné strany vyzvané na vyjadrenie k prípadnej aplikácií § 257 CSP.

24.Žalobcavosvojomvyjadreníuviedol,ženetrvánapriznanínáhradytrovkonaniavčastitrovprávneho
zastúpenia. Žiadal však náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku s poukazom na
subjekt žalobcu a jeho povinnosť nakladania s verejnými finančnými prostriedkami účelne, hospodárne
a efektívne. Uviedol, že sa nejedná o veľkú sumu, ktorú by žalovaní neboli schopní uhradiť. Poukázal na
to, že žalovaní vlastnia motorové vozidlo a predmetný byt od 01.03.2023 užívajú bez úhrady nájomného

a poplatkov spojených s užívaním bytu.

25. Žalovaná 1/ vo vyjadrení uviedla, že si zohnala byt, avšak mal. dieťa si v ňom zle zvyká, a vracia sa
do B.. Snažila sa nájsť byt v B., zatiaľ bezúspešne. K vyjadreniu pripojila lekársku správu mal. dieťaťa.

26. V danom prípade odvolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej

a osobnej situácii, kedy prichádzajú v konaní o obydlie a majú v starostlivosti maloleté dieťa, ktoré má
vážne zdravotné problémy, ktoré vplývajú aj na jeho vzdelávací proces. Žalobca bol v konaní plne
úspešnou stranou sporu, preto by mu podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v celom
rozsahu. Odvolací súd však dospel záveru o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade
trov konania a výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi proti

žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania len v rozsahu zaplateného súdneho poplatku,
ktorý je v sume 49,50 eur.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §
257 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto

mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Odvolací
súd však vzal do úvahy sociálnu a osobnú situáciu, majetkové a zárobkové pomery žalovaných,
ktorú uviedol v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd tieto okolnosti
posúdil v zmysle § 257 CSP ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktorý si po výzve odvolacieho súdu ani náhradu trov

odvolacieho konania neuplatňoval.

28. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).