Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11T/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010290
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2322010290.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre

prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. C. D. E. F. B. G. A. G. H. C., rodné priezvisko B., nar. XX.XX.XXXX v I., hlásený trvalý
pobyt J. XXXX/XX C., I. – F. K., okr. L. M.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 07.12.2019 v čase približne o 18.00 hodine vo N. A., na B. ulici pred rodinným domom číslo XXXX
chytil za spodnú časť ľavej ruky A. B., ktorú jej chcel vykrútiť, čím poškodenej A. B. spôsobil natiahnutie
ľavého ramenného zhybu, vnútro šľachovú trhlinu šľachy nadhrebeňového svalu v úrovni úponu šľachy a
vnútro šľachovú trhlinu podhrebeňového svalu v úrovni úponu šľachy, ktoré zranenia si podľa odborného
vyjadrenia vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti 21 dní,

teda

- dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

úmyselný prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s úmyselným prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36
písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1 Trestného
zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXXX/XX C., I. – F. K., okr. L. M., Slovenská republika, s ňou v konaní uplatneným nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala na tunajší súd dňa 10.03.2022 obžalobu č. 1 Pv
277/20/2202-35, datovanú 09.03.2022 (ďalej len ,,obžaloba“), na obžalovaného pre prečin výtržníctvo
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní
a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku.

Súd vo veci sprvoti rozhodol trestným rozkazom, voči ktorému bol v zákonnej lehote oprávnenou osobou
podaný odpor. Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, prejednal vec a aj o nej
rozhodol na hlavnom pojednávaní. Najskôr po prejednaní veci svojím uznesením zo dňa 12.07.2023
postupom podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie

Okresnému úradu Galanta, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky dokazovania podľa
názoru súdu prvého stupňa preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol
byť priestupkom (poškodenú súd odkázal s ňou v konaní uplatneným nárokom na náhradu škody na
civilný proces). Na základe sťažnosti prokurátorky voči predmetnému meritórnemu uzneseniu súdu
prvého stupňa, Krajský súd v Trnave ako súd sťažnostný svojím uznesením zo dňa 19.12.2023 sp.

zn. 6To/135/2023 – 317 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“) predmetné meritórne uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil, aby o nej znovu konal a rozhodol. V uznesení krajského súdu
sťažnostný súd uviedol, že
- súdu prvého stupňa treba jednoznačne vytknúť skutočnosť, že pri posudzovaní zavinenia vychádzal
len z motívu konania prezentovaného obžalovaným, teda pohnútky, ktorá ho viedla k spáchaniu skutku,

avšak zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu
chránenému Trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Ide o vnútorný
psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom páchaného trestného činu. Zavinenie je teda vnútorný
psychický vzťah človeka jednak v vlastnému konaniu, jednak k výsledku protiprávneho konania, ktoré
má za následok trestnú zodpovednosť. Zavinenie páchateľa k zamýšľanému následku sa nedokazuje

len podľa toho, čo k tomu povie obžalovaný, ale súd musí zavinenie dokazovať sám a vyvodzovať ho zo
všetkých okolností konkrétneho prípadu. V prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel, je nutné otázku
jeho zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností za
ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo a ako bol útok zrealizovaný a podobne.
-vtejtotrestnejvecimalsúdprvéhostupňazapreukázané,žeobžalovanýpopredchádzajúcomslovnom

handrkovaní chytil poškodenú za ľavú ruku a vykrútil jej ju, pričom sila obžalovaného bola taká, že
poškodenú odhodilo dozadu a musela sa zohnúť do predklonu, pričom miesto úchytu mala červené
a mala natiahnutý ľavý ramenný zhyb, vnútro šľachovú trhlinu šľachy nadhrebeňového svalu v úrovni
úponu šľachy a vnútro šľachovú trhlinu podhrebeňového svalu v úrovni úponu šľachy. Súd prvého
stupňa mal vyhodnotiť vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia obžalovaného zo všetkých okolností

prípadu a nie len z vyjadrenia obžalovaného, že poškodenej nechcel ublížiť, len bránil svoju manželku.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že obžalovaný chytil poškodenú za ruku a túto jej vykrútil tak,
že sa poškodená musela zohnúť do predklonu a ruku mala v mieste úchytu červenú, čo svedčí o
silnejšom uchopení a vykrútení ruky poškodenej, keďže ju malo odhodiť dozadu a musela sa zohnúť do
predklonu. Obžalovaný tak nepoužil voči poškodenej, ktorú chcel vzdialiť od svojej manželky miernejší

postup, kedy by ju len dlaňou odtlačil, ale mal ju pevnejšie chytiť za ruku a túto jej vykrútiť. Z takto
preukázaného konania obžalovaného a všetkých ostatných okolností prípadu bude potrebné vyhodnotiť,
či obžalovaný buď chcel svojím konaním napadnúť poškodenú a ublížiť jej na zdraví, alebo vedel, že
takýmto napadnutím poškodenej jej môže ublížiť na zdraví a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým
uzrozumený, vzhľadom na všetky okolnosti skutku. Samotnú pohnútku obžalovaného, prečo sa takéhoto

konania dopustil, súd môže zohľadniť pri ukladaní trestu a poukazom na ustanovenie § 34 odsek 4
Trestného zákona.
- sa nestotožnil s posúdením súdu prvého stupňa, že neúmyselné zavinenie obžalovaného bolo
možné ustáliť len z jeho pohnútky, ktorá ho viedla ku konaniu vo vzťahu k poškodenej. Súd prvého
stupňa nevyhodnotil zavinenie obžalovaného s ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu objektívnej

povahy, konkrétne s ohľadom na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo a akobol útok zrealizovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy podľa názoru krajského súdu v prípade,
že obžalovaný popiera úmysel, je nutné vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia vyvodiť nepriamo z
okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo, čo útoku

predchádzaloaakobolútokzrealizovanýapodobne.Zavinenieobžalovanéhokzamýšľanémunásledku
sa nedokazuje len podľa toho, čo k tomu povie obžalovaný, ale súd musí zavinenie dokazovať sám a
vyvodzovať ho zo všetkých okolností konkrétneho prípadu.
- úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci zo sťažnostného konania tak je podľa pokynu sťažnostného
súdu vyvodiť vedomostnú a vôľovú zložku zavinenia obžalovaného nie len z jeho vyjadrenia, že nechcel

poškodenej ublížiť, lebo bránil svoju manželku, ale nepriamo z okolností skutku objektívnej povahy.
Až po zohľadnení všetkých okolností prípadu možno vyvodiť záver o priamom či nepriamom úmysle
obžalovaného, resp. o vedomej, či nevedomej nedbanlivosti. Následne súd prvého stupňa vo veci znovu
meritórne rozhodne v súlade so zákonom riadiac sa dôsledne zásadou požiadavky náležitého zistenia
skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.
Nemenejdôležitoupovinnosťousúduprvéhostupňabuderozhodnutieajnáležitýmspôsobomodôvodniť

tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy súdu prvého stupňa boli zrozumiteľné pre
strany trestného konania a preskúmateľné v rámci prípadného opravného konania.
V nadväznosti na uznesenie krajského súdu, súd prvého stupňa vec opätovne prejednal a aj o nej
rozhodol na termíne hlavného pojednávania dňa 28.06.2024, kedy doplnil dokazovanie o aktuálne
lustrácie osoby obžalovaného (ako je uvedené aj nižšie), pričom ďalšie návrhy dôkazov už neboli. Pri

kreovaní výrokovej časti tohto rozsudku súd vychádzal (aj) z právneho názoru uvedeného v uznesení
krajského súdu (§ 327 ods. 1 Trestného poriadku).

Pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie (celkovo, t. j. pred aj po uznesení krajského súdu).
Obžalovaný pred súdom vyhlásil svoju nevinu (a nesúhlasil s uplatneným nárokom na náhradu škody).

Uviedol (zostručnené), že dňa 07.12.2019 bol s maloletou dcérkou, ktorú má s poškodenou, pričom
celý incident sa odohral v rámci odovzdávky dcérky poškodenej. Sprvoti predmetom hádky medzi ním
a stranou poškodenej (poškodená, jej matka, jej otec) bol jeho dopyt na stravu, ktorú treba dcérke
podávať z dôvodu jej zdravotných obmedzení (lekárka ho odkázala na poškodenú). Matka poškodenej
mu nadávala (tiež jeho súčasnej manželke – svedkyňa A. H. B.), búchala do neho päsťami. Od začiatku

bola prítomná poškodená, jej matka (svedkyňa N. D.), jej otec (svedok O. D.), začali do neho aj jeho
manželky skákať, vzadu sa skrýval ešte brat poškodenej (A. D.). Následne sa predmetom sváru stalo
natáčanie situácie na mobilný telefón svedkyňou A. H. B. (súčasná manželka obžalovaného, ktorá s ním
na tieto odovzdávky dieťaťa zvykla chodiť ako opora v ťažkých situáciách, aj cesta autom je pomerne
dlhá, 100 km, a keď viezol dcéru, bolo lepšie, keď ich bolo v aute viacej, aby jej vedel niekto niečo podať

a pod.), ktorá za tým účelom aj vystúpila z auta. Asi za účelom zabrániť v natáčaní či vzatia telefónu,
otec a matka poškodenej podišli k A. H. B., pričom v tej chvíli pribehla aj poškodená a jej matkou sa
začali načahovať po rukách A. H. B., aby jej vzali mobil, začali ju pritláčať dverami auta o auto, takto
jej ubližovali, vykrúcali jej prsty, aby jej vzali mobil. Obžalovaný, nakoľko zbadal, že situácia sa nevyvíja
dobre, obišiel auto a ako najvyšší z nich telefón dočiahol, telom odtlačil bokom tela poškodenú a jej

matku od auta, aby prestali pritláčať jeho manželku o auto, bola to trma-vrma. V tom ku obžalovanému
pribehol zozadu otec poškodenej, chytil obžalovaného rukou zozadu okolo krku a stiahol ho na zem.
Vtedy už všetci ustúpili, obžalovaný, keď sa spamätal, volal na tel. č. 112, jeho manželka ťažko dýchala
(ako čakali na políciu, s manželkou sa radšej zavreli v aute, kedy sa otec poškodenej snažil dobíjať
do auta tým spôsobom, že s kľučkou sa snažil otvárať dvere); nakoniec prišla hliadka polície, jeden

policajt sa dopytoval ich, druhý rodiny poškodenej, nezdalo sa mu, že by sa po zdravotnej stránke
niekomu niečo stalo, asistenciu polície nežiadal, do nemocnice v Galante vedel trafiť už z predošlých
skúseností s rodinou poškodenej (na urgentnom príjme bol on so svojou manželkou A. H. B., ktorú tam
dotlačil na vozíku, pričom pol hodinu po nich prišli matka poškodenej, brat poškodenej a poškodená,
pričom ostala tam len matka poškodenej, ostatní odišli, nevie kam). Obžalovaný si je istý, že poškodenú

nechytil za ruku, nešklbol jej s rukou, popiera to, čo je uvedené v skutkovej vete obžaloby. Dodal ešte,
že situácie ohľadne preberania dcérky boli vždy problematické (osočovanie a nadávky zo strany rodiny
poškodenej, vec sa snažil riešiť cez úrady, no nepochodil, nevedeli mu pomôcť, skúšali aj mediáciu
sprostredkovanú súdom, no neúspešne). Obžalovaný taktiež dodal, že v roku 2018 potom, čo pracoval 6
mesiacov v zahraničí, po návrate chcel byť aj s dcérkou, mala asi rok a pol, po prechádzke na parkovisku

pred hotelom v K. mu poškodená nechcela umožniť podržať si dcérku, zaútočila na neho, udrela ho
päsťou do nosa, do ruky ho uhryzla, musel s tým ísť do nemocnice. Ako bol v zahraničí a o dcérku sa
chcela zaujímať jeho mama, tak poškodená napadla minimálne dvakrát aj jeho mamu. V súčasnosti pre
dcérku nechodí, ísť ju prebrať k rodine poškodenej je pre neho vyslovene nebezpečné, viackrát sa muvyhrážali, že ho dajú zavrieť, chce byť so svojou dcérou, ale realitou mu to je znemožnené (pozn. túto
časť výsluchu obžalovaný citovo ťažšie znášal, rozplakal sa); naposledy bol za dcérkou vo februári 2022
a zakaždým ho rodina poškodenej udala na polícii, že dcérku týra a robí jej zle. Jeho prípadné odsúdenie

by rodina poškodenej rada voči nemu zneužila v civilnom konaní o úprave práv a povinností k dcérke
(opakované podávanie trestných oznámení má jediný cieľ – znemožniť obžalovanému byť s dcérkou,
o ktorú má záujem).
K výpovedi obžalovaného poškodená uviedla, že ide zo strany obžalovaného o divadlo.

Poškodená pred súdom uviedla (zostručnené – s ohľadom na žalovaný skutok), že žalovaný skutok sa
udial 07.12.2019 o 6:05 hod. večer vo N. A. na ulici B. XXXX. Vždy to bolo s obžalovaným problematické
pri odovzdávaní dieťaťa. Mala vždy so sebou diktafón. Počas týchto stretnutí sa zvykol aj vulgárne
vyjadrovať na jej adresu. V minulosti ju aj opakovane fyzicky obžalovaný napadol (inak predtým mali
s obžalovaným dobrý vzťah, príčinou všetkého je jeho matka). Pokiaľ ide o žalovaný skutok, teda
obžalovaný vyšiel z auta a postavil sa na chodník, chcel od nej informácie od doktorky, no ona mala len

leták (čo dávať dcérke jesť); matka poškodenej ho išla vziať dnu do domu. Otec poškodenej povedal
matke poškodenej, že stále natáča ich dom manželka obžalovaného (sprvoti to nezvykli riešiť, nakoľko
obžalovaný vravel, že má na to súhlas kurátorky a právničky). Jej matke to nedalo a vybrala sa smerom
k manželke obžalovaného, asi aby jej dala ruku pred telefón. Poškodená matke vravela, že na čo
to rieši, išla za ňou, kedy sa matka poškodenej s manželkou obžalovaného handrkovali o telefón.

Poškodená chytila matku za ruku, že ju odtiahne preč. No v tom prišiel spoza auta obžalovaný, ktorý
poškodenú zboku schytil za ruku a sotil dozadu takou silou, že ešte na pohotovosti mala ruku červenú
od zovretia (pokiaľ ide o intenzitu sily, s ktorou ju chytil obžalovaný za ruku, nevie to zmerať, ale odhodilo
ju dozadu, musela sa zohnúť do predklonu a ruku mala červenú ešte aj v nemocnici; na druhý deň
mala na tom mieste modriny). V tom manželka obžalovaného, keď poškodená skríkla, začala kričať,

že ju škriabu. Obžalovaný s manželkou zavolali policajtov, no nie je pravda, že by strana poškodenej
manželku obžalovaného pritláčali k autu. Zo strany poškodenej či jej rodiny sa v čase incidentu nesprával
nikto voči obžalovanému či jeho manželke agresívne, je to všetko na zázname. Nikto sa nesnažil
vniknúťdoautomobilu.Matkapoškodenejišlazamanželkouobžalovaného,abyjejrukouzakrylatelefón,
s ktorým situáciu nahrávala. Zo strany otca poškodenej nedošlo k fyzickému útoku na obžalovaného.

Na poliklinike im povedali, že obžalovaný s manželkou tam robili cirkus a divadlo. Poškodenú ošetrili
a poslali na röntgen, pričom na ňom zlomeninu nebolo vidieť. Na následnej kontrole jej bolo odporučené
ísť na magnetickú rezonanciu (matka poškodenej cez známu vybavila skorší termín). Výsledok ukázal,
že poškodená má potrhané väzivo, t. j. šľachy. Z dôvodu tohto zhoršenia zdravotného stavu sa bála
o prácu, aby ju nevyhodili (totiž od 04.12.2019, čo bola streda, mala novú prácu v DHL, vo štvrtok

bola prvýkrát na nočnej a v sobotu 07.12. sa stalo toto napadnutie; našťastie v práci boli ústretoví,
bola 3 mesiace PN, chodila na rehabilitácie, na operácii nebola, nakoľko to podľa názoru lekára nebolo
nevyhnutnéazraneniesadalozahojiťajbeztoho).Priskutkubolaprítomnápoškodená,jejmatkamama,
otec, brat (ale toho policajti nezapisovali, nakoľko on odviedol dcérku do domu, aby nevidela hádku,
teda brat poškodenej incident nevidel). Pri skutku došlo najprv k slovnému incidentu medzi manželkou

obžalovaného a matkou poškodenej; predmetom sváru bolo natáčanie na mobilný telefón, pričom padali
vulgarizmy zo strany manželky obžalovaného na adresu matky poškodenej (pravidelne už predtým
obžalovanému hovorili, aby si ich, resp. ich dom nenatáčal). U svojej obvodnej lekárky bola poškodená
hneď v pondelok 09.12., ona do správy napísala napriek výhradám poškodenej, že sa to udialo 09.12.
(vraj zo zákona to tak musí napísať); od lekárky hneď išla do práce zaniesť PN-ku. Bolestivosti mala

v ľavom ramennom kĺbe (matka jej musela pomáhať s obliekaním; aj po PN mala isté obmedzenia
v bežnom živote a v práci, ale musela ísť do práce aj kvôli peniazom; jej obvyklý spôsob života bol
sťažený tak, že nemohla chytiť svoje dieťa na ruky, nemohla sa osprchovať, nemohla si urobiť vlasy
atď.). Voči matke obžalovaného sa poškodená nesprávala nikdy fyzicky násilne, z pozemku B. nikdy nič
neodcudzila, resp. ani z rodinného domu.

K výpovedi poškodenej sa obžalovaný vyjadril, že poškodená mu odmietla dať informácie od lekárky
ohľadne stravy pre dcérku. V minulosti poškodenú nenapadol, ani jej matku. Poškodená napadla matku
obžalovaného. Poškodená uvádza nepravdy. Pokiaľ ide o žalovaný skutok, nie je pravda, čo uvádzala
poškodená, nakoľko ona aj jej matka napadli manželku obžalovaného. Nie je pravda, že by ju nepritláčali
o auto. Keď volali políciu, snažili sa im dostať do auta (majú od toho aj video).

Svedok O. D. pred súdom uviedol (zostručnené), že z veci si pamätá, že vznikol konflikt medzi jeho
manželkou a asi vtedy už manželkou obžalovaného kvôli mobilu. Nakoľko si natáčal, vždy keď prišiel,
ich dom aj pozemok, s čím svedok nesúhlasil (neraz mu to povedal, on aj tak natáčal ďalej, že to má sosúhlasom právničky, že si bude robiť, čo chce). Aj naposledy ho videl z domu, ako vonku naťahuje ruku
cez bránku a fotil alebo natáčal si ich pozemok (už nevie presne). Incident teda vznikol kvôli natáčaniu
(manželka obžalovaného natáčala z auta pred bránou ich domu; síce boli na verejnom priestranstve,

ale natáčali svedkov pozemok), už si presne nepamätá, či k nim prišli pre vnučku. Svedok počul krik,
preto vyšiel von z domu, kde uvidel, ako obžalovaný napadol jeho manželku (pozn. súdu: svedkyňu
N. D.). Presne to nevidel, lebo bolo prítmie. Svedkov syn s vnučkou boli v dome v tom čase, oni
ten incident nevideli. Pri incidente bola prítomná jeho dcéra/poškodená, jeho manželka (mala z toho
poškriabanú ruku, asi od manželky obžalovaného – s poškriabanou rukou manželka svedka vyhľadala

pomoc v nemocnici v P. hneď v ten večer) a manželka obžalovaného. Pokiaľ ide o konflikt medzi jeho
dcérou/poškodenou a obžalovaným, ten ju mal schmatnúť za ruku, ale svedok to nevidel. Keď svedok
vyšiel von, už sa držala za ruku. Došli potom policajti, jeho von nevolali (ak by obžalovanému nejak
ublížil, predsa by ho policajti volali von). Ako vyšiel von na ten krik, videl ako obžalovaný drží jeho
manželku v rámci toho incidentu ohľadne mobilu; podišiel k obžalovanému a z manželky ho smerom
dozadu stiahol, neškrtil ho a ani na zem nespadol. Svedok sa dopočul, že vraj na pojednávaní (nie však

v tejto trestnej veci) bolo povedané, že je nejaký cvičený zabijak, kvôli tomu, že pracoval v SBS, no on
žiadny zabijak nie je (svedok nevie o tom, či obžalovaný podával trestné oznámenie alebo oznámenie
o priestupku pre údajné napadnutie z jeho strany). Počas incidentu svedok inak na iného neútočil,
iba stiahol obžalovaného zo svojej manželky, nesnažil sa do ich auta vniknúť. Svedok si už presne
nepamätal rozmiestnenie osôb pritom, ako obžalovaného stiahol zo svojej manželky – vie však, že

obžalovaný stál posledný, nakoľko k nemu zozadu pristúpil a stiahol ho z nej. Vždy keď videl, ako
natáčajú jeho pozemok, koľkokrát aj spoza brány stojac na pozemku, na nich kričal, že si to nepraje;
v prípade tohto incidentu na nich kričala svedkova žena, aby nenatáčali (svedok bol totiž v tom čase
ešte v dome).
Pre úplnosť k výpovedi svedka súd uvádza, že sprvoti svedok odmietal pred súdom vypovedať (z dôvodu

ním tvrdenej slabej pamäte, pokiaľ ide o skutok), následne však po poučeniach súdom (o povinnosti
svedčiť podľa § 127 Trestného poriadku s poukazom na § 70 Trestného poriadku o možnosti ukladania
poriadkovej pokuty, pričom podľa názoru súdu ním uvádzaný dôvod odopretia výpovede, a to slabá
pamäť na relevantné udalosti, nie je zákonným dôvodom odopretia výpovede) vypovedal; súd nevidel
možnosť čítať zápisnicu o skoršej výpovedi svedka z prípravného konania podľa § 263 ods. 3 písm.

c) Trestného poriadku, nakoľko relevantná zápisnica o jeho skoršom výsluchu (č. l. 79 až 80) vykazuje
rozpor so zákonom s poukazom na § 138 v spojení s § 124 ods. 3 Trestného poriadku, t. j. nebola
prítomná nezúčastnená osoba ani zapisovateľ.

SvedkyňaN.D.(matkapoškodenej),predsúdomuviedla(zostručnené–sohľadomnažalovanýskutok),

že dňa 07.12.2019 im obžalovaný priviezol jej vnučku. Ona čakala s dcérou/poškodenou vonku. Ako
náhle vystúpil z auta, hneď začal revať a vyskakovať voči jej dcére, aby mu dala papiere od vnučkinej
lekárky. Oni však tie výsledky nemali, nakoľko mali byť až o mesiac a skutočne boli až 08.01.2020.
Išla mu dovnútra vziať aspoň papier, čo mali vytlačený z internetu ohľadne toho, čo môže vnučka jesť.
Následne sa vrátila a podala mu ten papier stojac tesne pred ním na dĺžku ruky. Nie je pravda, že by ho

napadla. Povedala mu možno jednu urážku, či je debil, keď chce od nich výsledky, ktoré oni ešte nemajú.
V tom si všimla, že jeho manželka natáča, povedala jej, že nech nenatáča. Ona sa začala vulgárne
vyjadrovať na jej adresu, nechcela prestať natáčať, tak svedkyňa prišla k nej a rukami jej bránila natáčať
cez mobil (pritom ju s gélovými nechtami poškriabala na tretí prst ľavej ruky, čo si bola svedkyňa dať
ošetriť). V tom k nej prišla dcéra/poškodená, že nech ide preč, keď zrazu začala bezdôvodne manželka

obžalovaného jačať. Následne prišiel obžalovaný a za ruku strhol jej dcéru/poškodenú (schmatol ju za
ľavú ruku a šklbol s ňou, chcel ju odtiahnuť, aby sa dostal ku svedkyni a napadol ju), potom prišiel jej muž
(pozn. súdu: svedok O. D.), aby ju obránil pred obžalovaným (dobehol, pričom schmatol obžalovaného,
aby ho odsotil, iný kontakt medzi nimi nebol). Obžalovaný zavolal políciu (tí prišli asi za 10 minút), sadol
si s manželkou do auta, a tam čakali; nie je pravda, čo sa dočítala v zápisnici z pojednávania v tejto

trestnej veci (zápisnicu uvidela u nich doma, nikto jej ju nedával čítať; čítala si to preto, že sa to týka aj jej,
inak by si to nečítala), že by sa im dobíjali do auta. Následne išli do nemocnice do P. (ľudia im tam vraveli,
že keď videl obžalovaný s manželkou, koľko je ľudí v čakárni, spravili divadlo a ona sadla na vozíček).
Pokiaľ ide o to šklbnutie ruky, svedkyňa nevie, či dcéra/poškodená spadla, ale išla do kolien. Svedkyňa
nevidela, kde ju chytil za ruku, ale myslí si, že v časti predlaktia. Pokiaľ ide o handrkovane sa o mobil,

manželka obžalovaného stála medzi otvorenými dverami auta a autom, svedkyňa stála oproti nej, medzi
nimi boli dvere toho auta, o ten jej mobil sa handrkovali cez tie dvere (nesnažila sa vziať manželke
obžalovaného telefón, len sa jej snažila brániť v natáčaní). Už nevie, či ona bola natiahnutá cez dvere
alebo manželka obžalovaného. Celé sa to udialo za pár sekúnd, ako svedkyňu poškriabala a začalaziapať, pribehol obžalovaný a potiahol dcéru/poškodenú za ruku, aby ju odstrčil a mohol svedkyni jednu
prasknúť (svedkyňa sa vtedy ešte nestihla poriadne zorientovať). Vo chvíli, keď obžalovaný potiahol
dcéru/poškodenú za ruku, bola svedkyňa otočená k manželke obžalovaného, to šklbnutie za ruku teda

nevidela. Ale počula, ako dcéra kričí od bolesti, že jej zlomil ruku. To, že išlo o ľavú ruku vie z toho,
že stála vedľa nej a zranenú mala ľavú ruku, nie pravú. Auta obžalovaného sa nikto nechytil, nikto sa
ani nesnažil dostať dovnútra. Nepritláčala manželku obžalovaného o auto, to by mala z toho nejaké
zranenie, ktoré by si dala ošetriť na urgente. Naposledy bol obžalovaný pre vnučku 19.02.2022 ráno
o 09:00 hod. s tým, že sa ho svedkyňa pýtala, či má zodpovedajúcu autosedačku vnučkinmu veku. On

sa len smial, a keď sa išla presvedčiť k autu, tak ju dvakrát sotil do pŕs, že kam ide. Nakoľko nevidela
zodpovedajúcu autosedačku v aute, vnučku mu nedala a odvtedy ju nevidel.

Súd vyslúchol v procesnej pozícii svedka znalca A. E. Q., a to k obsahu odborného vyjadrenia (č. l. 95
– 120), ktoré podal ešte v priestupkovom konaní (nie v konaní trestnom – preto súd postupoval tak,
že ho vyslúchol ako svedka). Pred súdom uviedol, že pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal

z podkladov, ktoré boli v tom čase v spise a pre neho relevantné (prílohou odborného vyjadrenia).
K dispozícii nemal obrazové výsledky MRI vyšetrenia, nie je röntgenológ, vychádzal z písomnej správy
röntgenológa (nakoľko MRI on nevie čítať, nemá na to špecializáciu). Pokiaľ sa vo vyjadrení spomína
artróza, je to chronické degeneratívne ochorenie, nie akútne. Z podkladov však vie uviesť, či sa jedná
o chronické ochorenie alebo úraz/traumu. Záverom zotrval na záveroch odborného vyjadrenia (nie sú

mu známe žiadne skutočnosti, ktoré by na nich niečo menili). Pre úplnosť súd dodáva, že v rámci
dokazovania bolo predmetné odborné vyjadrenie (v časti jeho záverov) prečítané (viď nižšie ohľadne
listinných dôkazov).

Svedkyňa A. H. B. (súčasná manželka obžalovaného) pred súdom uviedla (zostručnené), že to bolo

v 12/2019, vracali sa vrátiť obžalovaného dcéru. Na tie stretnutia nechcela chodievať, obžalovaný tam
bol vždy osočovaný, bolo to tam nebezpečné, no chodievala tam, nakoľko jej to bolo odporučené aj
právnou zástupkyňou, aby to aj natáčala; totiž chodievali potom stade aj na výlety, nakoľko to bolo
ďaleko (2 hodiny cesty). Pred domom si pýtal obžalovaný od poškodenej správu od lekárky (ohľadne
vhodnej strany pre dcéru), no oni začali kričať, čo sa stávalo bežne. Pred domom bola poškodená,

jej matka, potom prišiel jej otec, asi spoza kríkov. Zvykli takto byť, ona si to tak pamätá. Poškodená
začala obžalovanému nadávať, osočovať ho. Matka poškodenej začala byť agresívna, udrela ho (on si
to nechal, lebo je mierumilovný). Maloletá spustila obrovský plač, nik si ju nevšímal, vtedy si povedala,
že to natočí. Postavila sa medzi auto a otvorené dvere auta. Bola to však chyba to natáčať, inak by
ju asi nenapadli. Matka poškodenej prišla ku svedkyni a vykrútila jej ruku (držala mobil v pravej ruke),

vzápätí za ňou prišiel jej manžel a všetci, svedkyňa si myslela, že jej ulomí ruku. Pritláčali ju medzi
dvere (poškodená, matka poškodenej, otec poškodenej – pozn. súdu: neskôr svedkyňa uviedla, že len
poškodená a jej matka). Obžalovaný ich telom odtlačil, aby ju vyslobodil, bol krik, jej nebolo dobre, zle
dýchala. Zlepšilo sa to až po injekcii na pohotovosti. Zamkli sa do auta, obžalovaný volal políciu. Otec
poškodenej sa im chcel dostať do auta, keď prišli policajti, poslali ich ako prvých, nakoľko nemohla

dýchať. Už presne nevie, kto ju dal na vozík, no oni ju obstáli celá rodina a kričali na ňu, že čo robí
divadlo. Obžalovanému na vyšetrení zistili vysoký tlak, jej na RTG nič nezistili. Po podaní injekcie sa
jej dýchanie do 30 minút zlepšilo. Na pohotovosti zostala len mama poškodenej, poškodená a jej brat
odišli. Obžalovaný poškodenú nikdy ani v ten večer nijak nenapadol. Mala ich na očiach, neboli ani blízko
seba. Svedkyňa nikoho nenapadla, ani nikomu neublížila. K poškodeniu mobilu nedošlo (zvierala ho

pevne). Aj pred týmto incidentom natáčala, aj po ňom (aj trestné oznámenia na ňu podali, že si natáča
ich nehnuteľnosť). Keď sa k nej cez nich pretlačil obžalovaný, už len videla, ako zmizla jeho tvár. Pod
krk ho chytil otec poškodenej a sotil ho na zem.
K výpovedi svedkyne sa vyjadrila splnomocnenkyňa poškodenej, ktorá poukázala na zápisnicu
o výsluchu svedkyne z prípravného konania (č. l. 71 až 76), kde svedkyňa uvádzala, že všetky tri osoby

ju pritláčali, t. j. poškodená, jej matka aj otec. Vo výpovedi pred súdom ale už uviedla, že ju pritláčala
len poškodená a jej matka a nie otec poškodenej. Čo znamená na margo dôveryhodnosti svedka podľa
názoru splnomocnenkyne poškodenej, že svedkyňa nie je konzistentná vo svojich výpovediach.

Za súhlasu procesných strán a splnenia procesných podmienok súd prečítal zápisnice o skorších

výsluchoch svedkov R. a N. z prípravného konania (pozn. súdu: informácie podané svedkom N. boli
o niečo detailnejšie, než tie podané svedkom R., ktorý si už moc ohľadne veci nepamätal resp. ani toľko,
koľko svedok N.) – ako príslušníci OO PZ Sládkovičovo boli viackrát na mieste preveriť situáciu, išlovždy o odovzdávanie dieťaťa medzi rodičmi; pokiaľ ide o skutok, bližšie si už nepamätajú, no vždy, keď
tam boli, bol tam krik, každá zo strán sa cítila poškodená.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, a to
- na č. l. 94 – odpoveď zo strediska integrovaného záchranného systému (neevidujú hovor na tieňovú
linku dňa 07.12.2019 v čase od 17 hod. do 20 hod. od tam uvedených osôb – poškodená, matka
poškodenej, manželka obžalovaného);
- na č. l. 95 až 120 – odborné vyjadrenie znalca prečítané súdom podľa § 269 Trestného poriadku,

nakoľko nešlo o znalecké skúmanie uskutočnené v trestnom konaní, ale ešte v čase objasňovania veci
ako priestupku; zo záverov daného odborného vyjadrenia vyplynulo, (okrem iného) že
· u poškodenej boli zistené zranenia - natiahnutie ľavého ramenného zhybu, vnútro šľachovú trhlinu
šľachy nadhrebeňového svalu v úrovni úponu šľachy a vnútro šľachovú trhlinu podhrebeňového svalu v
úrovni úponu šľachy (viď napr. posledný odsek dole na s. 12 posudku na č. l. 101);
· je možné, že k zraneniam došlo tak, ako uvádza poškodená, spôsobila ich sila intenzity 3 (silnejšie

násilie), došlo k natiahnutiu vnútro šľachovému natrhnutiu, ale bez roztrhnutia šľachy (bez poranenia
kĺbového puzdra a bez zlomeniny kosti);
· pravdepodobný mechanizmus vzniku poranení bol taký, že útočník prudkým ťahom za ľavú hornú
končatinu spôsobil natiahnutie predmetných šliach ramena s vnútrošľachovými trhlinami;
· sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej spočívalo v tom, že mala sťažené činnosti pri

vykonávaníľavouhornou,nedominantnoukončatinou,akoobliekanieaspanie(napr.nemožnosťspánku
naľavomboku),práca(napr.dvíhanieväčšíchaťažšíchpredmetov),obmedzeniepripotrebepoužívania
oboch horných končatín, čo zvyčajne trvá 21 dní (poškodená však udávala bolesti ešte 58 dní po úraze
s nosením ľavej ruky v závese);
· ide o ľahký úraz (ľahká ujma na zdraví);

· doba PN poškodenej nezodpovedá spôsobeným zraneniam (zodpovedajúca doba je 21 dní);
- na č. l. 121 až 134 – potvrdenie o dočasnej PN, tiež lekárske správy ohľadne poškodenia zdravia
poškodenej, datované postupne od večerných hodín dňa 07.12.2019 (teda od času skutku), kedy
poškodená udávala napadnutie cudzou osobou s vykrútením ľavej hornej končatiny, bolestivosť pozdĺž
celej ruky; následné lekárske správy ohľadne poškodenia zdravia poškodenej sú z obdobia 12/2019

až 02/2020 z neurologických, rehabilitačných, ortopedických vyšetrení ohľadne ramena/ľavej hornej
končatiny;
- na č. l. 236 – staršia správa z mesta I. ohľadne povesti obžalovaného (všeobecné informácie);
- na č. l. 237 až 244 – správa z ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného (záznamy týkajúce
evidencie v zozname uchádzačov o zamestnanie, pomoci v hmotnej núdzi, poberanie invalidného

dôchodku atď.);
- na č. l. 245 – výpis zo systému registra obyvateľov ohľadne obžalovaného;
- na č. l. 246 – starší odpis registra trestov obžalovaného (bez záznamu);
- na č. l. 247 – starší výpis z evidencie priestupkov (3 záznamy v cestnej premávke);
- odpis z registra trestov zo dňa 07.07.2023 (č. l. 290) a zo dňa 25.06.2024 (bez záznamu);

-výpiszcentrálnehoregistrasprávnychdeliktovapriestupkovohľadneobžalovanéhozodňa07.07.2023
(č. l. 286 – 289) a zo dňa 25.06.2024 (3 záznamy v cestnej premávke – 1x nepoužitie bezpečnostného
pásu, 2x prekročenie dovolenej rýchlosti); pred tu žalovaným skutkom sa dopustil 1x priestupku
(nepoužitie bezpečnostného pásu);
- výpis z Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného zo dňa 07.07.2023 (č. l. 285) a zo dňa 25.06.2024

(poberá invalidný dôchodok);
- lustrácia Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne obžalovaného zo dňa 25.06.2024 (nie je
v evidencii);
- výpis z lustrácie databázy súdov ohľadne obžalovaného zo dňa 25.06.2024 (niet takého súdneho
konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci);

- výpis z lustrácie registra obyvateľov ohľadne obžalovaného zo dňa 25.06.2024 (osobné údaje
obžalovaného, vrátane údaja o dieťati);
- na č. l. 253 až 268 – uplatnenie náhrady škody poškodenou (zdokladovanie – správa lekára, bolestné,
rozhodnutie Sociálnej poisťovne ohľadne nemocenského, doklady k príjmom, výpisy z účtu);
-nač.l.313–obhajoboupredloženákrátkasprávaodsubjektuforensic.skohľadnemožnostiznaleckého

skúmaniapoškodeniazdraviapoškodenej(potrebadisponovaťzobrazovacímivyšetreniamipoškodenej;
pozn. súdu: súd zabezpečil záznam z MR vyšetrenia poškodenej, viď č. l. 327 – 330, avšak obhajoba
nakoniec znalecké skúmanie v danom zmene neiniciovala, ani nakoniec nežiadala);- na č. l. 346 až 352 – kópia rozhodnutia o priestupku (OÚ Nové Zámky – poškodená uznaná vinnou
v 08/2019 z priestupku proti majetku spáchaného na matke obžalovaného, sankcia – pokarhanie),
ďalej lekárske správy ohľadne obžalovaného (01/2018) a matky obžalovaného (04/2019) ohľadne nimi

tvrdených napadnutí zo strany poškodenej.

Súd na hlavnom pojednávaní prehral postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku (i) zvukový
záznam prevzatý do konania podľa č. l. 93 (nahrávka zo skutku na diktafóne (pre úplnosť súd uvádza,
že išlo o videonahrávku pusteného diktafónu, z ktorého bol prehratý audiozáznam) a (ii) obrazovo-

zvukové záznamy predložené obhajobou (zábery časti skutkového deja zachytené zvnútra automobilu,
ktoré dokladujú v podstate priebeh tak, ako vyplynul z audionahrávky – v podstate ako sa vyjadrila
strana poškodenej aj obhajoba k prehratým záznamom – viď nižšie, ktorá audionahrávka však zachytáva
dlhší časový úsek incidentu). Prehrané záznamy potvrdili incident/roztržku ohľadne odovzdávky dieťaťa
(informácie k strave pre dcérku obžalovaného a poškodenej) a následne natáčania situácie mobilom
zo strany manželky obžalovaného, čo sa nestretlo s pochopením na strane poškodenej (najmä jej

matky), kedy následne dochádza k roztržke a bolestivému výkriku zo strany poškodenej ohľadne
jej ruky (vychádzajúc z tvrdení poškodenej, jej vykrútenia obžalovaným); nutné povedať, že priebeh
sprevádzajú urážky a nadávky, a to z oboch strán na adresu tej druhej (išlo teda, pokiaľ ide o spôsobenie
zranenia poškodenej, o ,,trmu-vrmu“, neprehľadnú situáciu, ktorá sa odohrala a vyvstala po úvodných
minútach plných hrubých slov nečakane v priebehu pár sekúnd za silných negatívnych emócií na

oboch stranách). Tiež z videozáznamov vyplynulo, že otec poškodenej sa predsa len pokúšal otvoriť
dvere na aute obžalovaného. Pokiaľ procesné strany namietali (jedny či druhé záznamy), súd nevidel
prekážku v ich prehratí na hlavnom pojednávaní (a to ani za situácie, kedy sa s návrhom takého dôkazu
strany oboznámili až na hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide o videonahrávky; totiž prístup k spisu majú
strany počas celého konania, pričom po vykonaní dôkazu majú možnosť sa k nemu vyjadriť, čo aj

učinili) – s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (viď napr. uznesenie zo dňa
27.01.2021 sp. zn. 1Tdo/48/2020) totiž súkromné nahrávky môžu mať miesto v trestnom konaní, najmä
na preukázanie hodnovernosti svedkov, tiež za situácie, kedy nejde o jediný či rozhodujúci dôkaz viny
obžalovaného (čo v tomto prípade nie je – k dispozícii má súd pre posúdenie veci aj výpovede svedkov,
lekárske správy, odborné vyjadrenie), a je teda len podporným dôkazom, pričom z právneho hľadiska je

významné, či taký dôkaz, resp. záznam bol prevzatý do trestného konania postupom predpokladaným
v Trestnom poriadku – tu súd uvádza, že audio nahrávka bola dobrovoľne vydaná poškodenou (č. l. 93)
a videonahrávky boli predložené obžalovaným dobrovoľne do konania titulom návrhu na ich vykonanie
ako dôkaz. Samozrejme, súd tu právne neanalyzuje prípadné nároky (prípadnú ich existenciu a obsah)
tejktorejosobyvzmysle§11až16Občianskehozákonníka,toniejepredmetomtohtotrestnéhokonania

(je to doménou civilného súdu v prípade súdnej žaloby).
K prehraným záznamom splnomocnenkyňa poškodenej uviedla, že zvuková nahrávka korešponduje
s kamerovými záznamami, pričom na nich zachytený obsah sa skutku priamo netýka.
Obhajca uviedol, že audionahrávka je nezákonný prostriedok (obžalovaný a jeho manželka nemali
vedomosť a nedali súhlas s nahrávaním; taktiež ide o videozáznam z prehratého zvukového záznamu

z diktafónu, môže tam byť preto niečo navyše, mal byť predložený originál nahrávky); pokiaľ ide
ovideonahrávky,tiesúzhodnésaudiozáznamom.Svedkoviatvrdili,žemanželkuobžalovanéhovyzvali,
aby nenatáčala, čo tam však nie je vidieť. Ako prvý sa agresívne k autu pohol otec poškodenej (O.
D.), čo odporuje výpovedi svedkov. Z lekárskych správ zo dňa 07.12. a 09.12. vyplýva, že poškodenej
mala byť vykrútená ruka, bolesť cíti v oblasti zápästia a lakťa; tu považuje obhajoba za smerodajnú

audionahrávku (pričom na jej začiatku poškodená niečo pre seba rozpráva, išla evidentne pripravená,
oproti čomu videonahrávky sú spontánne). Videonahrávky odhaľujú rozpor vo výpovediach svedkov,
nakoľko otec poškodenej sa evidentne do auta dobíjal. Obžalovaný uviedol, že krik poškodenej bolo
len divadlo, činila tak aj v minulosti (keď predstierala, že jej obžalovaný ubližuje).

Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania, prokurátor ani strana poškodenej nemali návrhy na
doplneniedokazovania(taknatermínehlavnéhopojednávaniadňa12.07.2023akoanidňa28.06.2024).
Obhajoba na termíne hlavného pojednávania dňa 12.07.2023 uviedla (č. l. 294), že v danom čase už
netrvajú na návrhu vypočuť obvodnú lekárku poškodenej (č. l. 278), ani na pripojení spisu Okresného
súdu Galanta sp. zn. 12P/107/2020, kde sa nachádza posudok č. 4/2020, pričom z návrhov na

vykonanie dokazovania, ktoré k danému momentu predložili, trvali už len na oboznámení fotografie
(pozn.: poškodená držiac na rukách dcérku), ktorá bola prílohou ich podania zo dňa 23.06.2023 (podľa
vyjadrenia obhajoby, fotografia bola zverejnená v júni 2020 a sama poškodená uvádzala, že dlho trpela
bolesťami aj po ukončení PN v marci 2020, následne však pracovala a predmetná fotografia nedokladujeťažkosti z ramenom). Splnomocnenkyňa poškodenej a poškodená sa k danému návrhu vykonania
dôkazu vyjadrili, že fotografia je zo dňa 28.06.2020 (pričom poškodená si uplatňuje náhradou škody
len bolestné, nie sťaženie spoločenského uplatnenia, preto námietka obhajoby je bezpredmetná); nebol

problém malú držať na rukách, ale ruku vôbec zdvihnúť.

Súd následne na termíne hlavného pojednávania dňa 12.07.2023 podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku
odmietol vykonať taký dôkaz (oboznámením fotografie), nakoľko okolnosti dôležité pre rozhodnutie
súdu bolo možné do daného času zistiť už skôr navrhnutými a medzičasom aj vykonanými dôkazmi.

Relevanciu ohľadne poškodenia zdravia poškodenej mali lekárske správy, odborné vyjadrenie znalca,
výpovede svedkov, nie bližšie nedatovaná fotografia poškodenej z obdobia jari či leta 2020, ktorá sama
o sebe nevypovedá o tom, či došlo ku žalovanému skutku v 12/2019 a s akými následkami. V zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS 64/97 do obsahu základného práva
na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom
navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia

dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi
a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Pre úplnosť
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020 sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa
ktorého proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj
z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických

úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať
v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní

postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom
presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá
vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah
dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom

kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán. Vychádzajúc z uvedeného bolo
potrebné podľa názoru súdu návrh obhajoby na vykonanie dôkazu odmietnuť.

Pre úplnosť súd dodáva, že obhajoba následne pri opätovnom prejednaní veci po uznesení krajského
súdu na termíne hlavného pojednávania dňa 28.06.2024 už nemala procesné návrhy na doplnenie

dokazovania; na zváženie súd dala obhajoba opätovný výsluch obžalovaného, avšak dané súd
nepovažoval za potrebné aj s ohľadom na závery uznesenia krajského súdu (a nakoľko nešlo o procesný
návrh obhajoby, procesne o ňom súd ani nerozhodoval).

K vine a trestu. Znaky skutkovej podstaty úmyselného trestného činu ublíženie na zdraví podľa § 156

ods. 1 Trestného zákona naplní ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví (§ 123 ods. 2 Trestného
zákona). Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa, pričom úmysel páchateľa sa
musí obligatórne vzťahovať k následku ublíženia na zdraví, t. j. páchateľ chcel ublížiť na zdraví alebo
vedel, že môže ublížiť na zdraví a bol s tým uzrozumený. Znaky skutkovej podstaty úmyselného
trestného činu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (berúc do úvahy kvalifikáciu

skutku tu zistenú súdom) sa dopustí ten, kto fyzicky a taktiež verejne sa dopustí výtržnosti tým, že
napadne iného. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, t. j. páchateľ chcel takto napadnúť
iného alebo vedel, že také jeho konanie môže predstavovať taký trestný čin (také napadnutie) a bol
s tým uzrozumený.

Z vyššie podrobne popísaného dokazovania a jeho výsledkov pre súd vyplynulo, zhodnotiac vykonané
dôkazy tak jednotlivo, ako i v ich vzájomnej súvislosti, že žalovaný skutok sa stal, má znaky oboch
žalovaných trestných činov a že skutok spáchal (bez akýchkoľvek pochýb na strane súdu) práve
obžalovaný. Nebolo zdokladované, že by obžalobou so skutkom spojené zranenia mala poškodená
pred skutkom, prípadne ich vzniknutím až po skutku; naopak, z dokazovania jednoznačne vyplynulo

podľa názoru súdu (viď podrobne popísané vyššie; v ich vzájomných súvislostiach - svedecká výpoveď
poškodenej, jej matky, lekárske správy, odborné vyjadrenie znalca), že zranenie ramena poškodenej
vzniklo práve v dôsledku skutku (opak z obsahu spisu určite nevyplýva), na čom nič menení výpoveď
obžalovaného o opaku (poprel, že by sa dopustil skutku, čomu však súd neuveril) či jeho manželky(ktorej výpovedi v tejto časti, vzhľadom na ostatné dôkazy, najmä lekárske správy či odborné vyjadrenie,
vo svetle výpovede poškodenej a jej matky, súd neuveril; navyše, svedkyňa uviedla, že v rozhodnom
čase ,,zápasila“ o mobil s matkou poškodenej, takže vnímanie deja z jej strany je podľa súdu značne

limitované na predmetný ,,zápas“ o mobil). Napriek tomu, že podľa názoru súdu tak strana obžalovaného
(vrátane svedkyne – jeho manželky) ako i strana poškodenej (t. j. poškodená a svedkovia – jej rodičia),
t. j. jediné osoby prítomné pri skutku ako jeho priami účastníci, podávali súdu len nimi selektované
informácie (t. j. nikto z nich úplnú pravdu), a teda presný (čo do každého detailu) obraz skutkového deja
sa podľa názoru súdu objektívne zistiť nedá, informácie zistené dokazovaním sú napriek tomu spôsobilé

a dostatočné pre rozhodnutie súdu vo veci samej (súd vedel zo získaných informácií zistiť, či sa stal
skutok, a ako s takou informáciou právne naložiť). Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že
dňa 07.12.2019 v čase o cca 18:00 hod. na mieste popísanom v skutkovej vete obžaloby došlo k potýčke
(najprv hrubej slovnej medzi poškodenou, jej matkou a obžalovaným, čo však vzápätí eskalovalo do
fyzického kontaktu, rôznej intenzity a závažnosti, medzi v podstate všetkými zúčastnenými), pričom
jej príčinou boli (i) najskôr informácie ohľadne stravy maloletej dcéry obžalovaného a poškodenej, no

následne (ii) skutočnosť, že celú situáciu (zrejme z dôvodu eskalácie napätia, i keď paradoxne, ho tým
ešte zvýšila) začala na mobilný telefón nahrávať manželka obžalovaného (svedkyňa A. H. B.); len na
margo daného súdu uvádza, že nezistil z prehraného videozáznamu to, čo tvrdila obhajoba, že by strana
poškodenej dala súhlas na nahrávanie, poznámka poškodenej zachytená na zázname o tom, že nech
si nahrávajú, z kontextu vyznela skôr ironicky a navyše s dôvetkom o podaní trestného oznámenia

v danej súvislosti (to súd uvádza len pre dokreslenie toho, že roztržka skutočne bola vyeskalovaná
započatím nahrávania situácie na mobil). Nakoľko sa matke poškodenej nahrávanie mobilom zjavne
nepáčilo, pristúpila k svedkyni A. H. B. a začala strkanica/handrkovanie sa o mobil, kedy bola prítomná
i poškodená. Obžalovaný situáciu vyhodnotil (impulzívne, v priebehu sekúnd) tak, že je potrebné sa do
nej zapojiť a aj za použitia násilia pomôcť svojej manželke (t. j. podľa názoru súdu si obžalovaný razil

cestu k nej, cez poškodenú a jej matku), pričom vykrútením ruky poškodenú poškodil na zdraví (v § 123
ods. 2 Trestného zákona došlo k ublíženiu na zdraví poškodenej, ako vyplynulo z odborného vyjadrenia
znalca, v detaile viď vyššie závery odborného vyjadrenia ohľadne poškodenia zdravia a sťaženia
spôsobu života poškodenej; ublíženie na zdraví si totiž vyžiadalo ošetrenie a aj liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodenej). Všetko toto (t. j. vyeskalovanie

situácie a handrkovanie sa o mobil) sa udialo v priebehu niekoľkých sekúnd (vychádzajúc z výpovedí
všetkých zúčastnených – t. j. obžalovaný, poškodená, rodičia poškodenej a manželka obžalovaného,
taktiež z prehraných záznamov), pričom situácia bola napätá už i tak niekoľko minút vopred.

Tu však podľa vykonaného dokazovania vznikla (pokiaľ ide o žalovaný skutok), po niekoľkominútovom

eskalovaní napätia cez slovné hrubé správanie sa zúčastnených (nielen obžalovaného, ale i strany
poškodenej, ktorí voči sebe navzájom už evidentne dlhodobo pestujú silné antipatie, napriek, tomu,
že obžalovaný i poškodená majú spoločné dieťa), nakoniec kvôli natáčaniu na mobil strkanica/
handrkovanie sa o mobil, s vybičovanými negatívnymi emóciami u všetkých prítomných (obžalovaný,
jeho manželka, poškodená, jej rodičia), skrátka rodinná hádka/zrážka (,,trma vrma“, evidentne už mimo

kontroly zúčastnených), ktorú obžalovaný podľa názoru súdu riešil absolútne nevhodne, neprimerane a
impulzívne (počítané v sekundách) fyzickým kontaktom najmä s poškodenou a jej matkou s ním súdu
tvrdeným cieľom vyslobodiť svoju manželku (svedkyňu A. H. B.) z danej strkanice/handrkovania sa
o mobil.

Napriek tomu, že obžalovaný tvrdošijne skutok i vinu zaň popiera (nikoho nenapadol, nechcel ublížiť
poškodenej na zdraví, či ju akokoľvek napadnúť, jeho úmyslom/cieľom bolo pomôcť či vyslobodiť svoju
manželku zo strkanice/handrkovania sa o mobil), ten sa stal, pričom berúc do úvahy pred súdom
vykonané dôkazy samostatne i v ich vzájomnej súvislosti je z pohľadu súdu, berúc do úvahy aj záväzný
právny názor vyslovený v uznesení krajského súdu, jednoznačné, že obžalovaný vedel, že svojím tu

žalovaným konaním, ktoré aj uskutočnil, môže učiniť (aj svojimi dôsledkami) z pohľadu trestného práva
relevantné fyzické napadnutie a ublíženie poškodenej na zdraví, a pre prípad, že dané spôsobí, bol s
tým uzrozumený. Aj keď ani jedna strana sa nemôže podľa názoru súdu obhájiť pred tvrdením, že by
svojou ,,troškou“ do celého deja neprispeli, a to aj pokiaľ ide o vzájomný, antipatiami naplnený fyzický
kontakt (v podstate obe strany nakoniec skončili v nemocnici na urgentnom príjme), pričom nedá sa tiež

nepoukázať na skutočnosť plynúcu zo spisu, že to bol, žiaľ, zrejme pomerne bežný priebeh odovzdávky
spoločného dieťaťa medzi poškodenou a obžalovaným (čo je zase žiaľ len a len na ťarchu daného
dieťaťa, čo by si mali najmä obžalovaný a poškodená uvedomiť, ak majú na srdci blaho ich spoločného
dieťaťa, ktoré je potrebné uprednostniť pred akýmikoľvek vzájomnými antipatiami; vzájomné hrubésprávanie sa voči sebe pred maloletým spoločným dieťaťom nie je želaný ani zdravý jav), tak je to práve
obžalovaný, ktorý na riešenie už aj tak predošlým správaním sa zúčastnených negatívne eskalovanú
situáciu zaťažil pomerne intenzívnym a náhlym priamym fyzickým násilím popísaným v skutkovej vete

výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré viedlo k poškodeniu zdravia poškodenej. Namiesto de-eskalovania
situácie, uzrozumený s doterajšou situáciou a jej možnými následkami v prípade jej eskalovania do
roviny otvoreného fyzického násilia, obžalovaný predsa len zvolil (ako prvý do daného momentu)
intenzívnejšie fyzické násilie, čo nie je možné považovať za prijateľné z pohľadu trestného práva a tu
žalovaných trestných činov (bez ohľadu na to, aké ciele takým správaním obžalovaný sledoval, napr.

v podobe vyslobodenia svojej aktuálnej manželky).

Zhrnujúco možno uviesť, že obžalovaný chytil poškodenú za spodnú časť ľavej ruky a túto jej chcel
vykrútiť až tak, že jej spôsobil dokazovaním pred súdom ustálené poškodenie zdravia, čo svedčí
o silnejšom uchopení a vykrútení ruky poškodenej. Obžalovaný tak nepoužil voči poškodenej, ktorú
eventuálne chcel vzdialiť od svojej aktuálnej manželky, miernejší postup, kedy by ju len dlaňou či

telom odtlačil. Z takto preukázaného konania obžalovaného a všetkých zistených ostatných okolností
prípadu, vrátane použitého násilia vyššej intenzity, ktoré spôsobilo poškodenie zdravia relevantné pre
trestné právo, možno uzavrieť, že obžalovaný vedel, že takýmto napadnutím poškodenej jej môže
ublížiť na zdraví a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený (inak by totiž podľa názoru súdu
zvolil miernejší postup, menej násilný, bez následkov, ktoré napokon nastali). Podľa názoru súdu teda

obžalovaný síce primárne nechcel spôsobiť následok predpokladaný skutkovou podstatou žalovaných
trestných činov (išiel pomôcť svojej aktuálnej manželke), avšak bol s ich možným nastúpením, vzhľadom
na ním zvolené neadekvátne riešenie danej situácie resp. ním zvolené nástroje takej pomoci svojej
aktuálnejmanželke(vpodobeintenzívnejšiehopriamehofyzickéhonásiliavočipoškodenej)uzrozumený
(t. j. ,,konal tak aj napriek tomu“). Na strane obžalovaného tak súd vidí tzv. nepriamy úmysel vo vzťahu

k obom žalovaným trestným činom [§ 15 písm. b) Trestného zákona].

Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že obžalovaný sa skutku dopustil nielen na mieste verejnosti
prístupnom, ale aj verejne [§ 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona], okrem poškodenej (ktorá bola aj
predmetnom úroku) pred minimálne ďalšími dvoma osobami (matka poškodenej a aktuálna manželka

obžalovaného).

Súd (na rozdiel od obžaloby) právne nekvalifikoval konanie obžalovaného ako aj slovné napadnutie
iného, nakoľko slovné urážky síce ,,lietali“ pred žalovaným skutkom, no to v podstate z oboch strán
(obžalovaný, strana poškodenej a jej matky) a viedli k nastaveniu negatívneho napätia u zúčastnených,

neboli však podľa názoru súdu integrálnou súčasťou tu žalovaného skutku, len mu predchádzali, a to
obojstranne; skutok tu kladený obžalovanému za vinu charakterizuje fyzické napadnutie poškodenej
obžalovaným a tým spôsobené poškodenie jej zdravia. Konanie obžalovaného súd nevyhodnotil (na
rozdiel od obžaloby) ako hrubú neslušnosť, ale výtržnosť (závažné narušenie verejného poriadku
fyzickým útokom na telesnú integritu iného na verejnom priestranstve).

Súd nezdieľa názor obhajoby, že v danom prípade by sa malo jednať o použitie nutnej obrany zo
strany obžalovaného (§ 25 ods. 1 Trestného zákona), nakoľko riešenie situácie zo strany obžalovaného
bolo podľa názoru súdu absolútne neprijateľné (on ako prvý do daného momentu incidentu použil také
intenzívne násilie, t. j. do roviny zdravie poškodzujúceho intenzívnejšieho fyzického násilia tento stret

posunul práve obžalovaný; § 25 ods. 2 Trestného zákona); súd z vykonaného dokazovania nevidí ani
žiadne silné rozrušenie u obžalovaného (§ 25 ods. 3 Trestného zákona), nakoľko do daného momentu
sa na eskalovaní napätia (najmä slovne) podieľal aj sám obžalovaný, pričom ako vyplýva z vyjadrení
oboch strán, nešlo žiaľ o nezvyklý priebeh odovzdávky maloletého dieťaťa, pokiaľ ide o urážky a
vzájomne verbalizované antipatie zúčastnených strán, vytvárajúce ,,dusnú/nepriateľskú“ atmosféru.

Pre úplnosť súd uvádza (súhlasiac aj s argumentáciou prokurátorky v záverečnej reči), že v prípade
tu žalovaných dvoch prečinov nevidel priestor pre aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu toho,
že išlo o úmyselnú trestnú činnosť, spočívajúcu vo fyzickom napadnutí bývalej manželky obžalovaným
pred jej blízkymi osobami a spôsobení jej ujmy na zdraví v podobe ublíženia na zdraví, a to za

emočne oboma stranami negatívne vyhrotenej situácie, kedy obžalovaný namiesto po zmierlivejšom
riešení situácie a de-eskalácii napätia siahol práve naopak po tu žalovanom fyzicky agresívnom riešení
s dopadom na zdravie poškodenej; do daného momentu išlo počas daného incidentu o najagresívnejšie
konanie na danom incidente zúčastnenej osoby, t. j. obžalovaný týmto svojím správaním prevýšildovtedajšiu intenzitu prebiehajúceho incidentu, kedy za daných okolností závažnosť stíhaného skutku,
právne kvalifikovaného ako dva úmyselné prečiny, rozhodne bola vyššia než nepatrná.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd (berúc do úvahy vykonané dokazovanie) nevidel priestor pre ukladanie
alternatívnych trestov (peňažného trestu, trestu povinnej práce, trestu domáceho väzenia), ani v ich
prípadnej kombinácii, a to najmä s ohľadom na (i) zistenú mnohosť trestnej činnosti (súd ustálil,
že obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov/prečinov jedným skutkom), a tým aj
vyššiu mieru závažnosti takého konania, a (ii) potrebu naplniť účel trestu (§ 34 Trestného zákona)

u obžalovaného v jeho individuálnej rovine, kedy podmienečný trest odňatia slobody s určenou
skúšobnou dobou podľa názoru súdu adekvátne zabráni takému správaniu obžalovaného v budúcnosti,
ktoré správanie vzišlo s aj ním eskalovaného napätia pri odovzdávkach jeho a poškodenej maloletej
dcéry. Súd preto siahol po podmienečnom treste odňatia slobody [pre nepodmienečný trest odňatia
slobody súd nevidel priestor, nakoľko u obžalovaného ide o dosiaľ netrestanú osobu s 3-omi
priestupkovými záznamami v cestnej premávke, v čase spáchania tu žalovaného skutku s 1-ným takým

priestupkovým záznamom; súd preto videl naplnenie podmienok na uloženie takého podmienečného
trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to aj s ohľadom na súdom zvolenú výmeru
trestu, viď nižšie]. Pri zistenom rovnovážnom pomere poľahčujúcich okolností (obžalovaný pred tu
žalovaným skutkom sa nedopustil trestnej činnosti a dopustil sa jedného priestupku v cestnej premávke
pre nepoužitý bezpečnostný pás, čo ho podľa názoru súdu nediskvalifikuje z aplikácie tejto poľahčujúcej

okolnosti) a priťažujúcich okolností (tu žalovaná mnohosť trestnej činnosti obžalovaného), nebol v tomto
prípade zákonný dôvod na úpravu základnej výmery trestnej sadzby v tomto ohľade, ktorá je v tomto
prípade zbiehajúcej sa trestnej činnosti [§ 41 ods. 1 Trestného zákona; prečin podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona so základnou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody až do 3 rokov a prečin podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona so základnou trestnou sadzbou takého trestu v rozmedzí 6 mesiacov až

2 roky) 6 mesiacov až 3 roky. Súd napokon zvolil výmeru trestnej sadzby podmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov (t. j. na úplnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej výmery trestnej
sadzby trestu odňatia slobody), ako výmeru postačujúcu na naplnenie účelu trestu u obžalovaného
(zohľadňujúc aj zásady ukladania trestov) – súd totiž prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je dosiaľ
súdne netrestaná osoba, v čase spáchania tu žalovaného skutku mal 1 priestupkový záznam v cestnej

premávke (ako je už uvedené vyššie), k času vyhlásenia tohto rozsudku mu pribudli ďalšie 2 také
záznamy (ako je tiež už uvedené vyššie); plne pre naplnenie účelu trestu u obžalovaného, ako osoby,
u ktorej z jej doterajšieho života nie je jednoznačný predpoklad o ďalšom eventuálnom trestnoprávne
závadnom správaní sa v budúcnosti v prípade neuloženia prísnejšieho trestu, postačuje súdom zvolená
výmera podmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o určenie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, tu mohol súd určiť v rozmedzí 1 rok až
5 rokov. S ohľadom na doterajší život obžalovaného, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania (dosiaľ
súdne netrestaná osoba, k času vyhlásenia tohto rozsudku s tromi záznamami za priestupky v cestnej
premávke za nezapnutý bezpečnostný pás a prekročenie rýchlosti), je súdom zvolená výmera skúšobnej

doby v trvaní 1 rok podľa názoru súdu plne adekvátna na naplnenie účelu trestu, dlhšia výmera potrebná
nie je.

Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona

(zohľadňujúc zásady ukladania trestov), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od
páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného
na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu,
v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie
si obžalovaného).

K náhrade škody. Poškodená uplatnila nárok na náhradu škody v sume 4.148,83 eur, podľa vyčíslenia
na č. l. 253 až 268. Ako je z daného vyčíslenia zrejmé
- bolestné zahŕňa aj zranenia nezistené resp. v závere nekonštatované odborným vyjadrením (č. l.
95 a nasl.), obžalobou nežalované a následne ani nepoňaté do skutkovej vety výrokovej časti tohto

rozsudku (č. l. 256; pomliaždenie ramena, pomliaždenie predlaktia);
- strata na zárobku zahŕňa aj obdobie PN/liečenia (č. l. 253), ktoré podľa odborného vyjadrenia (č. l. 95
a nasl.) nebolo s ohľadom na skutkom utrpené zranenia potrebné (adekvátna doba liečenia/PN mala
byť 21 dní; viď s. 22 odborného vyjadrenia na č. l. 106).Nakoľko tak podľa názoru súdu by bolo potrebné na účely komplexného posúdenia nároku poškodenej
na ňou vyčíslenú náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie (napr. k otázke, prečo u nej PN trvala
dlhšie než odborným vyjadrením určená doba 21 dní), ktoré však presahuje potreby trestného konania

(predĺžilo by ho), odkázal súd poškodenú s celým jej nárokom na civilný proces, kde bez viazanosti
účelom trestného konania môže civilný súd venovať celú svoju pozornosť výhradne otázke náhrady
škody a po praktickej stránke ju doriešiť. Súd po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní teda v tomto
ohľade dospel k inému záveru, než v prvotne vydanom trestnom rozkaze (č. l. 274).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (po
zohľadnení záväzného právneho názoru sťažnostného súdu uvedeného v uznesení krajského súdu).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo

týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).