Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/127/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214121
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8714214121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyZemkovej,PhD.

a členov senátu Mgr Dušana Čima a JUDr. Terézie Mecelovej, v spore žalobcu E. Z., narodeného XX.
H. XXXX, J. XXX/XX, XXX XX P., zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv.
Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpená PRK Partners s. r. o.,
Hurbanovo nám. 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 6 917,48 eur s príslušenstvom, vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21C/187/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3Co/37/2021 z 2. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.
21C/187/2014-287 zo 17. júna 2021 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok

okresného súdu“) prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne vynaložených nákladov.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 15 ods. 1, § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2,
§ 263 ods. 1zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie

na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 26. júla 2014 došlo k dopravnej nehode
motorových vozidiel BMW 750i EČ: J. (ďalej len „BMW“), VW Passat CC EČ: J. (ďalej len „VW Passat“),
ktoré riadil žalobca a Renault Megane 1,9 dCi EČ: XXXCK (ďalej len „Renault Megane“). Podľa popisu
dopravnej nehody malo motorové vozidlo BMW odbočovať vľavo z vedľajšej cesty na hlavnú cestu
dávajúc pritom prednosť po hlavnej ceste idúcim motorovým vozidlám a z toho dôvodu spomaľovalo
aj za ním idúce vozidlo VW Passat, pričom za týmto vozidlom prichádzajúci vodič Renault Megane
neskoro zaregistroval, že pred ním idúce motorové vozidlá spomaľujú a narazil zozadu do vozidla VW

Passat, ktoré následne narazilo prednou časťou do zadnej časti vozidla BMW. Predmetná udalosť
bola šetrená Okresným dopravným inšpektorátom v Poprade, o čom bol spísaný záznam z 26. júla
2014 a bola vyhotovená fotodokumentácia poškodených motorových vozidiel, ktorá nebola súčasťou
spisového materiálu, ale bola k dispozícii znalcovi Ing. J. F., ktorý vypracoval pre žalovaného znaleckýposudok č. 160/2014 vo veci posúdenia technickej prijateľnosti možnosti vzniku a rozsahu poškodenia
motorových vozidiel pri dopravnej nehode. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že ku
škode na vozidlách v súlade s deklarovaným priebehom nehodového deja nemohlo dôjsť v celom

rozsahu. Žalovaná škodovú udalosť uzavrela bez poskytnutia poistného plnenia, keď poukázala na
skutočnosť, že poisťovateľ nehradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik
nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Vlastník motorového vozidla BMW ako i žalobca si
uplatnili náhradu škody u žalovanej, avšak táto odmietla poistné plnenie u obidvoch vozidiel.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zameral na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a v
tejto veci vychádzal zo zistenia, ktoré žalobca uviedol na pojednávaní 7. júla 2020, že majiteľom VW
Passat bola leasingová spoločnosť a žalobca bol len držiteľom vozidla. Žalobca považoval aktívnu vecnú
legitimáciu za preukázanú potvrdením o ukončení zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. 120142219 zo 4.
novembra 2015, z ktorého vyplýva, že Consumer Finance Holding a. s. ako leasingová spoločnosť a
žalobca sa dohodli na predčasnom ukončení zmluvy ku dňu 3. novembra 2015. Následne sa vlastníkom

vozidlaVWstalžalobca.Súdprvejinštancievtejtoveciuzavrel,žežalobcovineprislúchaprocesnéprávo
uplatňovať si hmotnoprávny nárok na náhradu škody, pretože v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom
motorového vozidla žalobca, ale spoločnosť Consumer Finance Holding a. s.. V dôsledku škodnej
udalosti došlo ku zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, teda spoločnosti Consumer Finance
Holding a. s., pretože rozdiel v hodnote motorového vozidla pred poškodením a po tom sa prejavil v jej

majetkových pomeroch ako vlastníka vozidla. Bez právneho významu zostáva okolnosť akým spôsobom
vlastníknáslednespoškodenouvecoutedamotorovýmvozidlomnaložilaakýmspôsobomsivyporiadali
účastníci zmluvy, teda žalobca a spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. svoje právne vzťahy.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

4. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
rozsudkom sp. zn. 3Co/37/2021 z 2. februára 2022 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo
„rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a druhým

výrokom priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

5. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za
konzistentné, prijateľné a racionálne a rozsah jeho odôvodnenia za súladný s Ústavou Slovenskej

republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za správny označil záver
súdu prvej inštancie, že žalobcovi neprislúcha procesné právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok
na náhradu škody a správne žalobu zamietol. Odvolací súd poukázal, že žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie nepredložil leasingovú zmluvu, obsah záväzkov žalobcu na jednej strane a
spoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.,nadruhejstranenebolpreukázaný.Vkonanítaktiežnebolo

preukázané kedy a za akých podmienok došlo k zmene vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu, ako ani akým spôsobom boli upravené vzájomné záväzky medzi žalobcom ako leasingovým
nájomcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako leasingovým prenajímateľom pri
poškodení, respektíve zničení predmetného vozidla. Odvolací súd za správnu nepovažoval žalobcovu
interpretáciu právnej povahy leasingových zmlúv, najmä jeho úvahy o tom, že v prípade finančného

leasingu splátky predstavujú kúpnu cenu. Tieto úvahy odvolací súd vnímal len ako popis ekonomickej
podstaty finančného leasingu, z právneho hľadiska je však zrejmé, že vlastníkom veci je počas
finančnéhonájmuleasingováspoločnosťakprevoduvlastníctvadochádzaažposkončeníleasingového
vzťahu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku
škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do

vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúcou pre právne posúdenie
veci je skutočnosť, že žalobca v dobe kedy došlo k poškodeniu vozidla nebol jeho vlastníkom.
Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodovej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla,
ktorou bola leasingová spoločnosť nie nájomca vozidla, a na tom nič nemení ani okolnosť akým
spôsobom si vysporiadali vzájomný právny vzťah založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť

s nájomcom - žalobcom. Žalobca teda svoju ujmu odvodzuje od ním dojednaného leasingového vzťahu
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že záväzky
nájomcu dohodnuté v prípade zničeného predmetu nájmu voči prenajímateľovi z leasingovej zmluvy niesúdôsledkomškodovejudalosti(dopravnejnehody),zaktorúzodpovedáškodca,alesúbezprostredným
dôsledkom jeho zmluvného dojednania.

Dovolanie

6. Voči predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého
prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP navrhujúc rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozsudok

súdu prvej inštancie a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

7. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ odvolaciemu súdu vytýkal
nevysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalobcu, že ak by mal byť aktívne legitimovaný
leasingový prenajímateľ, získal by plnenie dvakrát, keďže by prijal všetky leasingové splátky, ktorých
úhrn sa rovná hodnote vozidla a k tomu ešte aj peňažnú náhradu škody, ktorú si môže ponechať ako

zisk. Žalobca v tejto veci v odvolaní uviedol aj praktické príklady, ku ktorým sa odvolací súd nijako
nevysporiadal.

8. Za právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli riešené žalobca považoval
nasledujúce otázky:

1. V prípade vzniku škody na majetku, vzniká nárok na náhradu výlučne tomu, komu vec patrí alebo za
dôvodných skutkových okolností môže tento nárok patriť aj jej držiteľovi alebo detentorovi?
2. Komu v prípade finančného leasingu vzniká skutočná škoda pri poškodení vozidla treťou osobou -
prenajímateľovi alebo nájomcovi vozidla?
3. Má osoba, ktorá bola v čase vzniku škody leasingovým nájomcom poškodeného vozidla právo

na uplatnenie nároku na náhradu škody voči zákonnej poisťovni v prípade, ak neskôr splnila všetky
podmietky leasingu a stala sa výlučným vlastníkom vozidla?
4. Prechádza na leasingového nájomcu nárok na náhradu škody na predmete nájmu, ak tento nárok
nebol uspokojený do skončenia leasingu a vzniku vlastníckeho práva nájomcu?

9. K uvedenému žalobca uviedol rovnakú právnu argumentáciu ako v odvolacom konaní. Podľa
dovolateľa zo žiadneho ustanovenia zákona o PZP nevyplýva, že oprávnenou osobou uplatňovať nárok
na náhradu škody je výlučne vlastník motorového vozidla, takouto osobou môže byť ktokoľvek, komu
v súvislosti s prevádzkou poistného plnenia vznikla škoda. Dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, že
v rozsudku nerozlišoval medzi operačným a finančným leasingom, hoci v prejednávanej veci išlo o

podstatnú skutočnosť. Pri finančnom leasingu je jediným poškodeným leasingový nájomca, prenajímateľ
totiž nemá žiadnu právnu povinnosť opraviť nájomcovi poškodené vozidlo alebo mu dodať nové v
prípade jeho zničenia. Leasingový nájomca nemá žiadny ekonomický záujem vymáhať náhradu škody
na vozidle, keďže jeho jediným ekonomickým záujmom sú leasingové splátky, na ktoré má nárok
bez ohľadu na to, či je vozidlo poškodené, zničené alebo ukradnuté. Dovolateľ názor súdov nižších

inštancii, že leasingový nájomca mal požiadať leasingového prenajímateľa o vymáhanie škody na
vozidle považoval za absurdný z dôvodov, že leasingový prenajímateľ takejto žiadosti nemusí vyhovieť,
pretože nikoho nemožno nútiť, aby podal žalobu na súd, nájomca by nemohol dať opraviť vozidlo skôr,
než konanie skončí a neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by mal leasingový prenajímateľ
výťažok odovzdať nájomcovi.

10. Dovolateľ ďalej uviedol, že ak sa dovolací súd nestotožní s jeho argumentáciou, žiadal, aby dovolací
súd zdôvodnil odpovede na nasledujúce dovolacie námietky:
-zakéhopredpisuhmotnéhoprávavyplýva,ženároknanáhraduškodynamajetkumálenvlastníkveci?
- akú reálnu ekonomickú škodu v danom prípade utrpela v dôsledku škodovej udalosti leasingová

spoločnosť?
- ako je v súlade so zásadou spravodlivosti, že v prípade vzniku škody na predmete leasingového
nájmu, je nájomca povinný ďalej platiť leasingové splátky, nemá právo na náhradu škody voči škodcovi
a súčasne, ak chce vozidlo užívať, musí ho opraviť na vlastné náklady?
- ako je možné priznať aktívnu legitimáciu na náhradu škody tomu, kto nemá žiadnu ekonomickú

motiváciu sa jej domáhať (leasingová spoločnosť) a nepriznať ju tomu, kto ju skutočne utrpel?
- z akého právneho dôvodu v prípade skončenia leasingu a prevodu vozidla na nájomcu má
prenajímateľovi ostať zachované právo na náhradu škody, hoci už nie je majiteľom vozidla a hoci všetky
práva voči nájomcovi súd vysporiadané?11. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP
uviedla, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd jasne a podrobne objasnili skutkový a právny základ

svojho rozhodnutia a preto k zásahu do práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie nemohlo dôjsť. S
námietkami žalobcu sa zaoberali v rozsahu, ktorý postačuje na vyslovenie záveru, že žalobca dostal
odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP
uviedla, že vymedzené právne otázky sa netýkajú uplatňovaného nároku a doplnila, že závery oboch
súdov majú svoj základ v aktuálnej judikatúre a zároveň zohľadňujú a primerane vysvetľujú ustanovenia,

na základe ktorých rozhodli.

Posúdenie veci dovolacím súdom

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“)
ako súd dovolací (§ 35 CSP) konštatuje, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)

strana,vktorejneprospechbolovydanénapadnutérozhodnutie(§424CSP),zasplneniatiežpodmienok
zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP).

13. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a

dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

14. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací

súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v
dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým.

15. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho

konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

16. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.

ÚS476/2012).Dovolacísúdpretopristupujekpodanémudovolaniutak,ženajskôrskúma,čijeprocesne
prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený
dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.
Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody
zakladajúceprípustnosťdovolaniatrebadôsledneodlišovaťoddôvodov,ktorézakladajúopodstatnenosť

dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený
dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V
prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti
uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421
ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

17. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

18. V danom prípade z dovolania žalobcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho

rozsahu na základe § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP19. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

20. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

21. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu

rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany
sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu

spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

22. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho
odôvodnenia dovolaním napádaného rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne
právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

Do úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením
rozhodnutia dovolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné
poznamenať,žeodvolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutianemusídaťodpoveďnavšetkyodvolacie
námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,

ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska
doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).

23. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom strany konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné

úkony strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná
spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každej strane
konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného
rozsudku. Iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňujú, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

24. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (rozhodnutia vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s.
12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku
z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998), čo v preskúmavanej veci bolo splnené.

25. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bola strana
konania úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Nie
je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení
strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku, resp. námietok. Právo na súdnu
ochranunemožnostotožňovaťsprocesnýmúspechomstrany,zčohovyplýva,ževšeobecnýsúdnemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany konania, vrátane ich dôvodov a námietok
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).26. Dovolateľ vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietal
absenciu vysporiadania sa s otázkou obohatenia leasingového prenajímateľa, ktorý ak by bol aktívne
legitimovaný, príjme všetky leasingové splátky od žalobcu a zároveň aj peňažnú náhradu škody, ktorú

si môže ponechať ako zisk a nevysporiadal sa s praktickými príkladmi uvedenými v odvolaní.

27. Uvedenú vytýkanú vadu dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú. V prvom rade dovolací súd
konštatuje, že ide o otázku, ktorá nie je právne významná pre smerovanie sporu, pretože táto úvaha
nie je schopná zhojiť (i keby bola pravdivá) nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Dovolací

súd zároveň poznamenáva, že s predmetnou otázkou sa odvolací súd nepriamo vysporiadal v bodoch
26. a 27. rozsudku odvolacieho súdu, kde konštatoval, že v spore nebola predložená leasingová
zmluva ako dôkaz, preto vzájomné záväzky medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou zostali
nepreukázané. V bode 26. rozsudku odvolacieho súdu poukázal na to, že poškodením vozidla došlo k
zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla. Dovolací súd dopĺňa, že ak škodovou udalosťou došlo
k zmenšeniu majetku vlastníka veci, náhrada škody potom neslúži ako zisk, ale ako kompenzácia

následkov škodovej udalosti. Majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je jednak skutočná
hodnota veci (motorového vozidla), za predpokladu, že je oceniteľná peniazmi. Tomu, kto nie je
vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodovou udalosťou, nemôže vzniknúť škoda spočívajúca v
znížení hodnoty takejto veci (motorového vozidla), pretože ten, kto vec nenadobudol do vlastníctva,
ešte nezískal majetkovú hodnotu (motorové vozidlo) do vlastníctva. Držiteľ motorového vozidla, ktorý

je zapísaný aj v osvedčení o evidencii vozidla, je aktívne legitimovaný na podanie žaloby (§15 ods. 1
zákona o PZP) v prípade, ak by bol poškodeným subjektom priamo držiteľ motorového vozidla alebo by
boli škodovou udalosťou/ dopravnou nehodou napr. poškodené veci vo vlastníctve držiteľa motorového
vozidla alebo by právo na domáhanie sa škody bolo na neho (držiteľa osobného motorového vozidla)
prevedené vlastníkom veci (napr. v samotnej zmluve o leasingu, v zmluve o postúpení atď.). V tomto

spore je ale uplatnený nárok v žalobe odvodený zo škody, ktorá mala vzniknúť dňa 26. júla 2014 na
osobnom motorovom vozidle vo vlastníctve iného subjektu než je žalobca a nárok na náhradu škody
sa uplatňuje u poisťovne, s ktorou má vinník nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie. Poškodeným
je vlastník vozidla, ktoré bolo poškodené škodovou udalosťou. Samotná skutočnosť, že bol žalobca
dlžníkom zo zmluvy o úvere aj leasingový nájomca predmetného vozidla, na aktívnu legitimáciu v tomto

spore nepostačuje a to aj s prihliadnutím na ustálený skutkový stav veci (v žalobe si uplatnil len nárok na
náhradu škody na predmetnom osobnom motorovom vozidle). Rovnako v konaní žalobca nepredložil
zmluvu o úvere alebo leasingovú zmluvu, predložil iba doklad o ukončení zmluvy, ktorú žalobca uzavrel
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok (l. č. 247 súdneho spisu - potvrdenie o
ukončení Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120142219). Dovolací súd uzatvára, že nejde tu ani o

totožný prípad ako vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 8Cdo/100/2017 z 29. novembra
2018,vktorejsadlžníkzozmluvyoúvere,ktorémuleasingováspoločnosťoznámilapredčasnúsplatnosť
jej pohľadávky v dôsledku poistnej udalosti, považuje za aktívne legitimovaného v spore proti poisťovni
ako poisťovateľovi obstarávanej veci a leasingovej spoločnosti ako poskytovateľovi úveru.

28. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd v odvolacom konaní nemusí dať odpoveď
na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)
podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS
78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

29. Odôvodnenie obsiahnuté v rozsudku súdu prvej inštancie aj krajského súdu v celom jeho kontexte
spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, keďže zodpovedá

základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej, pričom argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a rozhodnutie konzistentné,
logické a presvedčivé.

30. Dovolací súd uzatvára, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia
vyplývajúce z § 393 ods. 2 a 3 CSP a z § 220 ods. 2 a 3 CSP, preto ho nemožno považovať
za nepreskúmateľný. Je z neho dostatočne zrejmé, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k
právnemu posúdeniu. Na tomto závere nezmení nič ani skutočnosť, že sa žalobca stal v priebehukonania vlastníkom predmetného motorového vozidla (k 3. 11. 2015), avšak nepreukázal, či s prevodom
vlastníctva osobného motorového vozidla prešlo alebo bolo prevedené na neho i právo na uplatnenie
nároku na náhradu škody z predmetnej dopravnej nehody od pôvodného vlastníka vozidla napr.

predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky/nároku atď. Teda dovolateľ nepreukázal, že je aktívne
vecne legitimovaným. Dovolací súd je preto názoru, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie
spôsobom zodpovedajúcim zákonu.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

31. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

32. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v

dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková
otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku
hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii
procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou)
povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm.

a) až c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad 1Cdo/126/2017,
1Cdo/206/2017, 1Cdo/208/2016, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/14/2017,
4Cdo/89/2017, 4Cdo/207/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).

33. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená

dovolacími senátmi Najvyššieho súdu SR, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia
prax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí:
a/ konkretizovať právnu otázku doposiaľ neriešenú dovolacím súdom a b/ uviesť, ako by mala byť táto
otázka správne riešená.

34. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka
právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na
takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych
úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne
úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so

zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací
súd ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení
ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napádané rozhodnutie, nie je preto v zmysle
ustanovenia, o ktorom je reč, rovnako relevantná.

35.Vsúvislostisuplatnenýmdovolacímdôvodomvzmysle§421ods.1písm.b)CSPdovolateľnamietal
nesprávne právne posúdenie sporu v otázke subjektu, ktorý si môže uplatňovať nárok na náhradu škody
vzniknutej na motorovom vozidle, ktoré je predmetom leasingovej zmluvy. Položil dovolaciemu súdu
otázky, ktoré podľa jeho názoru ešte neboli riešené v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, a to otázky:
1. V prípade vzniku škody na majetku, vzniká nárok na náhradu výlučne tomu, komu vec patrí alebo za

dôvodných skutkových okolností môže tento nárok patriť aj jej držiteľovi alebo detentorovi?
2. Komu v prípade finančného leasingu vzniká skutočná škoda pri poškodení vozidla treťou osobou -
prenajímateľovi alebo nájomcovi vozidla?
3. Má osoba, ktorá bola v čase vzniku škody leasingovým nájomcom poškodeného vozidla, právo
na uplatnenie nároku na náhradu škody voči zákonnej poisťovni v prípade, ak neskôr splnila všetky

podmienky leasingu a stala sa výlučným vlastníkom vozidla?
4. Prechádza na leasingového nájomcu nárok na náhradu škody na predmete nájmu, ak tento nárok
nebol uspokojený do skončenia leasingu a vzniku vlastníckeho práva nájomcu?36. Podľa § 2 písm. g) zákona o PZP poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla
škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

37. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

38. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

39. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

40. K druhej položenej otázke pri odvolacom dôvode § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá nebola riešená v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu: Komu v prípade finančného leasingu vzniká skutočná škoda pri

poškodení vozidla treťou osobou - prenajímateľovi alebo nájomcovi vozidla? Dovolací súd poukazuje na
znenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/198/2007 z 30. septembra 2008, v ktorom najvyšší
súd uviedol nasledovné:
Ujmanamajetkuvdôsledkuškodnejudalosti(dopravnejnehody)spočívajúcavrozdielemedzihodnotou
vozidla, ktorú by malo ku dňu riadneho skončenia leasingovej zmluvy nebyť jeho totálneho zničenia

v dôsledku škodnej udalosti (dopravnej nehody) a po totálnom zničení, kedy v dôsledku škodnej
udalosti malo nulovú hodnotu, je skutočnou škodou, ktore náhrada zásadne patrí vlastníkovi veci. Ak je
poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia či
zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda
spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením

nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by
mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo
k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku
škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť,
nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu

riadneho skončenia leasingu a nie ku dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu)
a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. Rovnako náhradu škody
formou ušlého zisku si môže uplatniť len vlastník osobného motorového vozidla, ktorý len je aktívne
legitimovaným k podaniu žaloby uvedeného druhu. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom si
vysporiadali vzájomný právny vzťah založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť s nájomcom

- žalobcom. Majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota veci, pokiaľ je
oceniteľná peniazmi a samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi. Je už nerozhodné v akej forme
je náhrada škody uplatnená.

41. Uvedený právny záver nepriamo potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16.

decembra 2014, v ktorom priznal aktívnu vecnú legitimáciu v spore o náhradu škody spôsobenej na
motorovom vozidle leasingovému prenajímateľovi, čím de facto konštatoval, že škodu na motorovom
vozidle, ktoré je predmetom leasingovej zmluvy si môže vymáhať len leasingový prenajímateľ ako
vlastník, ktorému vznikla škoda na majetku - motorovom vozidle.

42. Dovolací súd sa s vyššie prijatými závermi stotožňuje a položenú právnu otázku uzatvára tak, že
v prípade leasingu skutočná škoda vzniká leasingovej spoločnosti, ktorá je vlastníkom motorového
vozidla. Poškodeným v zmysle § 2 písm. g) zákona o PZP je ten, kto utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Škodou sa podľa právnej teórie rozumie
majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná

škodaaušlýzisk,pričomobetietoformysúrovnocenné.Zaskutočnúškodusapovažujemajetkováujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v
peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné
aleboúčelné.Zuvedenéhojezrejmé,žeškoduutrpíten,ktojevlastníkomveci(vlastníkompoškodeného

motorového vozidla v čase škodnej udalosti bola leasingová spoločnosť), pretože ten, komu vec nepatrí,
u toho nemôže dôjsť k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt. Zároveň dovolací súd poukazuje na záver
uvedený v bode 27. tohto rozsudku, ktorý je odpoveďou na prvú a čiastočne i druhú dovolaciu otázku.43. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie otázky vzniku skutočnej škody pri finančnom leasingu
súdmi nižších inštancií bolo v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu (sp. zn.
2Cdo/198/2007 z 30. septembra 2008). Z tohto dôvodu prípustnosť a ani dôvodnosť tejto časti dovolania

uplatneného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je daná, pretože ide o otázku, ktorá je už v judikatúre
dovolacieho súdu vyriešená.

44. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému
prostriedku, prostriedok subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať

len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza
dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ
môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré
namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím
súdom alebo ním posudzované neboli, hoci byť mali). V prípade, že strana takéto námietky v odvolacom
konaní neuplatnila, hoci tak urobiť mohla a mala, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé

založiť prípustnosť dovolania. Ak teda samotná strana sporu nevyužila svoje právo namietať konkrétnu
nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu mala možnosť uplatniť svoj
vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila, hoc tak urobiť
mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý nemal
možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k existujúcej judikatúre

najvyššieho súdu. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní
vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky
dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty
a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Inak povedané,
dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania

riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale
aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti
opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.

45. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k otázkam položeným dovolaciemu súdu podľa § 421 ods. 1

písm. b) CSP Najvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že tretia a štvrtá otázka (3. Má osoba, ktorá
bola v čase vzniku škody leasingovým nájomcom poškodeného vozidla, právo na uplatnenie nároku
na náhradu škody voči zákonnej poisťovni v prípade, ak neskôr splnila všetky podmienky leasingu a
stala sa výlučným vlastníkom vozidla? 4. Prechádza na leasingového nájomcu nárok na náhradu škody
na predmete nájmu, ak tento nárok nebol uspokojený do skončenia leasingu a vzniku vlastníckeho

práva nájomcu, sa dovolací súd vyjadril jednak v bode 30. odôvodnenia rozsudku tak, že žalobca
v konaní nepreukázal prevod takéhoto práva z pôvodného vlastníka vozidla (poškodenej osoby) na
nového vlastníka osobného motorového vozidla na základe zmluvy. Podľa názoru dovolacieho súdu
pri zmene vlastníctva osobného motorového vozidla prevodom, automaticky so zmenou vlastníctva
neprechádza na nového vlastníka (a to ani v prípade, ak bol neskorší vlastník/kupujúci v čase škodnej

udalosti už ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii vozidla) nárok na náhradu
škody na predmete nájmu na nového vlastníka / v čase škodnej udalosti držiteľa osobného motorového
vozidla, pretože takýto nárok sa viaže na osobu poškodeného subjektu a zostáva jej bez ohľadu na
neskoršízmluvnýprevodvlastníctvavozidla.Takétoprávojealemožnézmluvnepreviesť.Ažpoprevode
práva uplatniť si náhradu škody resp. pokračovať v takomto (aj súdnom) konaní od vlastníka veci

a poškodeného, by vznikla žalobcovi aktívna legitimácia v tomto spore, čo však žalobca v konaní
nepreukázal (nepredložil zmluvu s leasingovým prenajímateľom a vlastníkom predmetného motorového
vozidla alebo napr. zmluvu o postúpení pohľadávky, kúpnu zmluvu, atď.). Iná právna situácia by ale
nastala, ak by prišlo k prechodu vlastníctva osobného motorového vozidla (napr. dedením), čo však nie
je predmetom sporu.

46. K otázkam, ktoré dovolateľ položil v závere dovolania dovolací súd uvádza, že tieto neboli položené
so zákonnou špecifikáciou dovolacieho dôvodu, preto sa na ne dovolací prieskum nevzťahuje. Zároveň
na položené otázky by nebolo v rámci dovolacieho prieskumu možné odpovedať, keďže sa týkajú
skutkových okolností alebo právnych problémov, ktoré neboli riešené v odvolacom konaní. Dovolací súd

nie je povinný odpovedať na akúkoľvek teda aj hypotetickú otázku dovolateľa, ale iba na otázku týkajúcu
sa prejednávanej veci, ktorá spĺňa zákonné podmienky podľa § 421 a § 432 CSP.47. Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd SR k záveru, že na podklade dovolania žalobcu
podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, uskutočniac vecný dovolací prieskum v rozsahu zákona, nie je
dovolanie dôvodné, a s poukazom, na § 448 CSP dovolanie zamietol.

48. Žalobca nebol v dovolacom konaní úspešný, preto mu postupom podľa § 453 ods.1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP bola dovolacím súdom uložená povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania
žalovanému v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.