Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100072
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100072.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35
942 436, so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, 2/ Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36
284 831, so sídlom: Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, obaja právne zastúpení: Škubla & Partneri s.

r. o., IČO: 36 861 154, Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, za ktorú koná Mgr. Martin
Škubla, advokát a konateľ, substitučne zastúpení: JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., IČO: 36 866 571,
so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Dušan Ďurík, advokát a konateľ,
proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, so sídlom: Limbová
3330/2, 831 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ministerky zdravotníctva Slovenskej
republiky č. K665_N1096, K666_N1097, K667_N1098, K668_N1099, K669_N1102, K670_N1101,

K671_N1103, K672_N1104, K673_N1105, K674_N1106, K675_N1107, K676_N1108, K677_N1109,
K678_N1110, K679_N1111, K680_N1112, K681_N1113, K682_N1115, K683_N1116, K684_N1117,
K685_N1118, K686_N1119, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu 1/ a žalobcu 2/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.01.2024

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnou všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 15.01.2024 na Správny súd
v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca 1/ a žalobca 2/
(ďalej aj „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí ministerky
zdravotníctva Slovenskej republiky č. K665_N1096, K666_N1097, K667_N1098, K668_N1099,

K669_N1102, K670_N1101, K671_N1103, K672_N1104, K673_N1105, K674_N1106, K675_N1107,
K676_N1108, K677_N1109, K678_N1110, K679_N1111, K680_N1112, K681_N1113, K682_N1115,
K683_N1116, K684_N1117, K685_N1118, K686_N1119 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“),
v spojení s rozhodnutiami žalovaného č. S25224-2023-OddKCL-26973, S25224-2023-
OddKCL-26956, S25224-2023-OddKCL-26957, S25224-2023-OddKCL-26958, S25224-2023-
OddKCL-26959, S25224-2023-OddKCL-26960, S25224-2023-OddKCL-26961, S25224-2023-

OddKCL-26962, S25224-2023-OddKCL-26963, S25224-2023-OddKCL-26964, S25224-2023-
OddKCL-26965, S25224-2023-OddKCL-26967, S25224-2023-OddKCL-26968, S25224-2023-
OddKCL-26969, S25224-2023-OddKCL-26970, S25224-2023-OddKCL-26971, S25224-2023-
OddKCL-26972, S25224-2023-OddKCL-26974, S25224-2023-OddKCL-26975, S25224-2023-
OddKCL-26976, S25224-2023-OddKCL-26977, S25224-2023-OddKCL-26978 zo dňa 15.10.2023

(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutia“).

2. Napadnutými rozhodnutiami ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky, v konaní o žiadostiach
o zaradenie lieku Zolgensma s rôznym dávkovaním (ďalej len „liek“) do zoznamu
kategorizovaných liekov, rozhodla o námietkach účastníkov konania tak, že podľa § 82 ods. 13
zákonač.363/2011Z.z.orozsahuapodmienkachúhradyliekov,zdravotníckychpomôcokadietetických

potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“) jednotne vo všetkých 22
napadnutých rozhodnutiach námietky žalobcu 1/ zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutia, ktorými
žalovaný rozhodol, že liek (podľa jednotlivých dávok) sa podľa § 16 ods. 1, ods. 4, § 7 ods. 1, ods. 2

písm. b) zákona č. 363/2011 Z. z. zaraďuje do zoznamu kategorizovaných liekov, a zároveň
stanovil úradne určenú cenu lieku a maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni konkrétnou výškou s
tým, že neoddeliteľnou súčasťou prvostupňových rozhodnutí sa stala príloha obsahujúca podrobnosti
o zaradení lieku s konkrétnym dávkovaním v zozname kategorizovaných liekov.

3. V rámci podanej správnej žaloby žalobcovia zároveň navrhli priznať žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). V návrhu uviedli, že rozhodovanie o priznaní odkladného účinku je rozhodovaním
hodnotovým, ktorému dikcia ustanovení SSP len určuje medze. Podľa žalobcov preto treba urobiť
vyhodnotenie, či dochádza k stretu hodnôt, a následne uskutočniť „váženie“, ktorého výsledkom má byť
záver, ktorej z týchto hodnôt je potrebné dať prednosť. Zdôraznili, že účelom právnej úpravy zákona

č. 363/2011 Z. z. je zabezpečenie udržateľnosti financovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom
systému verejného zdravotného poistenia. Ak bude funkčnosť tohto systému narušená, bude to mať
za následok nemožnosť alebo výrazne obmedzenú možnosť financovania zdravotnej starostlivosti,
čím budú zasiahnuté najmä sociálne najzraniteľnejšie skupiny pacientov. Nejde teda o stret dvoch
rôznorodých hodnôt chránených právom (hodnoty života a zdravia na jednej strane a hodnota majetku

na strane druhej), ale o stret dvoch rovnorodých (rovnakých) hodnôt, ktoré sa len v konkrétnostiach
dotýkajú rôznych osôb. Žalobcovia ďalej skonštatovali, že konanie o správnej žalobe môže trvať aj
niekoľkorokov azatenčasmôževdôsledkuenormnýchnákladovvyplývajúcichznapadnutých
rozhodnutí dôjsť k vážnemu narušeniu systému verejného zdravotného poistenia. Systém prerozdelenia
poistného, resp. prerozdelenie nákladov medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami nemôže tento

nepriaznivý dôsledok odvrátiť, pretože ten sa bude týkať systému ako celku. Vzhľadom na
nepriaznivý vývoj celkovej ekonomickej situácie je podľa žalobcov možné očakávať ďalšie zhoršenie
situácie aj na strane zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nezákonné rozhodnutia v oblasti cenovej
regulácie len prispievajú k nesystémovému zvyšovaniu nákladov zdravotných poisťovní, a tým aj
k tvoreniu strát. Z hľadiska dlhodobého je podľa žalobcov takýto ekonomický model neudržateľný, čo

bude v konečnom dôsledku viesť k narušeniu systému financovania zdravotnej starostlivosti. Vysvetlili,
že žalovaný každoročne vydáva vyhlášky, ktorými určuje, koľko finančných prostriedkov a na ktorý
segment zdravotnej starostlivosti môže konkrétna zdravotná poisťovňa minúť. Tieto limity boli v prípade
žalobcov prekročené, a to aj bez toho, aby bol hradený najdrahší liek Zolgensma. Žalobcovia v tejto
súvislosti poukázali aj na Správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z decembra

2023 (str. 24 - 25), z ktorej vyplýva potreba úsporných opatrení. Z uvedeného žalobcovia vyvodzovali
naliehavú potrebu priznať správnej žalobe odkladný účinok, preto navrhli, aby súd postupoval podľa
§ 185 písm. a) SSP. K žalobe okrem napadnutých rozhodnutí predložili i Správu Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 09.08.2023 (týkajúcu sa celkových strát zdravotných poisťovní
k mesiacu jún 2023) a účtovné závierky zdravotných poisťovní od roku 2020 (Všeobecnej zdravotne

poisťovne, a.s. za roky 2020, 2021, 2022, žalobcu 1/ za roky 2020, 2021, 2022 a žalobcu 2/ za roky
2020 a 2021).

4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril (v rámci vyjadrenia k správnej žalobe)
podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.05.2024. Navrhol, aby súd návrh žalobcov na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietol, pretože nie sú splnené podmienky podľa § 185 písm.
a) SSP. Poukázal na to, že hoci napadnuté rozhodnutia boli vydané minulý rok, k vážnemu narušeniu
systému verejného zdravotného poistenia dosiaľ nedošlo, a teda ich okamžitým výkonom nenastala
závažná ujma. Zdôraznil, že z právnych predpisov žalovanému vyplýva pozitívny záväzok zabezpečiť
pre obyvateľov Slovenskej republiky dostupnú zdravotnú starostlivosť, ktorej súčasťou je aj potreba

zabezpečenia modernej a dostupnej liečby. Liek Zolgensma je liekom určeným pre pacientov so
spinálnou muskulárnou atrofiou. Vzhľadom k tomu, že ide o inovatívny liek, patrí medzi lieky s vysokou
úhradou. Žalovaný poukázal aj na obsah uzatvorenej zmluvy o podmienkach úhrady lieku, najmä vo
vzťahu k jeho cene a ďalším podmienkam. Zaradením lieku do zoznamu kategorizovaných
liekov a uzatvorením predmetnej zmluvy tak žalovaný zabezpečil, že náklady spojené s úhradou

liekov budú predikovateľné a limitované. Opačný postup žalovaného by znamenal nepredvídateľnosť
a absenciu limitovanosti nákladov, čo podľa neho nie je možné považovať za súladné s verejným
záujmom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave,ktorý za obdobných skutkových a právnych okolností nepriznal žalobe odkladný účinok
(uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/87/2022, 6S/103/2022, 5S/222/2018).

5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 02.05.2024.

6.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy
alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa
pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné
bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému
zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a

dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda,
vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).
Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

10. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku
nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom
k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k
prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné

konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná,
nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne,
pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie

prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov
uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) č. k. I. ÚS 132/2022-11 z
03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP.

Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť
aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej
miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

12. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil,

že návrh žalobcov bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti
takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.13. Ťažiskovým dôvodom návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
požiadavka na zabezpečenie fungovania systému verejného zdravotného poistenia a s tým súvisiaca
udržateľnosť financovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom tohto systému, s poukazom na

ekonomickú situáciu a stratový vývoj finančnej spôsobilosti zdravotných poisťovní vrátane (ale nie
len) žalobcov za posledné roky. Žalobcovia v návrhu vyjadrili názor, že v dôsledku enormných
nákladov vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí môže dôjsť k vážnemu narušeniu systému verejného
zdravotného poistenia, sami však priznávajú, že k takémuto scenáru môže dôjsť v priebehu niekoľkých
rokov, resp. že ekonomický model zhoršovania zdrojov verejného zdravotného poistenia je neudržateľný

z dlhodobého hľadiska. Správny súd v kontexte formulovanej argumentácie pripomína, že postup podľa
§ 185 písm. a) SSP je možný len za predpokladu, že hrozba zákonom predpokladaného následku
(závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažná ujma na životnom prostredí, iný
vážny nenapraviteľný následok) vznikne bezprostredne, priamo v nadväznosti na okamžitý výkon
alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí), nie až ako dlhodobý, niekoľko rokov
sa vyvíjajúci následok, navyše neistý a z hľadiska príčinnej súvislosti k napadnutým rozhodnutiam

sporný. Pri dlhodobosti sa totiž stráca význam predbežnej ochrany poskytovanej prostredníctvom
inštitútu odkladného účinku, ktorá ochrana má preventívny charakter, t. j. jej účelom je predchádzať
bezprostredne hroziacim nenapraviteľným či iným závažným následkom administratívnych rozhodnutí.
Pokiaľ ide o existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi výkonom napadnutých rozhodnutí
a zákonom definovanou hrozbou, tá z tvrdení žalobcov nevyplýva a z ich strany nebola ani osvedčená.

Ich dôvody sú veľmi všeobecné, bez väzby na okolnosti danej veci, keďže sa týkajú systému verejného
zdravotného poistenia ako celku.

14. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu vyvodiť záver
o existencii bezprostrednej hrozby práve výkonom napadnutých rozhodnutí. Správny súd zdôrazňuje, že

predmetomsúdnehoprieskumuvdanejvecijekategorizáciajednéhodruhulieku(srôznymdávkovaním)
a určenie jeho úradnej a maximálnej ceny. Z tohto hľadiska v návrhu absentujú najmä údaje o tom, aký
konkrétny dopad má kategorizácia tohto konkrétneho lieku na celkovú činnosť, resp. situáciu žalobcov,
a akú konkrétnu hrozbu predstavuje. Žalobcovia na upresnenie neuviedli napríklad údaje o populačnom
výskyte ochorenia (diagnózy), pre ktorú bol daný liek vyvinutý, neuviedli počet evidovaných pacientov,

ďalšie prognózy jeho vývoja, a s tým súvisiace predpokladané náklady na úhrady (ich počet a výška),
alternatívne možnosti liečby a podobne. Bez takýchto a ďalších obdobných údajov nie je možné dospieť
k záveru o existencii bezprostrednej hrozby vo vzťahu k potenciálnej ujme na právach žalobcov a
ich majetku v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami. Správny súd opakuje, že inštitút odkladného
účinku správnej žaloby má mimoriadny charakter, keďže sa ním prelamujú účinky právoplatne vydaných

administratívnych rozhodnutí, jeho aplikácia preto musí byť výnimočná a založená na
striktnom dodržaní zákonom stanovených podmienok. Ad marginem správny súd podotýka, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v danej veci nemá potenciál byť systémovým riešením možného
kolapsu financovania činnosti zdravotných poisťovní.

15. V súvislosti s výsledkami hospodárenia žalobcov, ktoré boli v konaní preukazované účtovnými
závierkami, je potrebné uviesť, že tieto v meradle posledných štyroch rokov vykazujú skôr kolísanie,
než konštantný, jednosmerný vývoj s dlhodobo stratovým charakterom. Kolísanie ziskov a strát je bežný
ekonomický jav, s ktorým sa potýka každý hospodáriaci subjekt. To sa vzťahuje aj na celkový vývoj
ekonomickej situácie v spoločnosti, ktorý má dopad na každú fyzickú a právnickú osobu. Aktuálna

účtovná situácia žalobcov, z ktorej navyše nie je zrejmé, aký konkrétny vplyv na ňu v konečnom dôsledku
kategorizácia jedného druhu lieku má, nie je sama osebe dôvodom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, rovnako tak žalobcami predpokladané dlhotrvajúce konanie pred správnym
súdom, a to ani v prípade opodstatnenosti takéhoto predpokladu. K predloženým účtovným závierkam
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. je potrebné dodať, že táto nevystupuje v konaní ako žalobca.

16. V neposlednom rade správny súd konštatuje, že žalobcovia v konaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe neosvedčili ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku
s verejným záujmom. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017
verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či

verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet
subjektov...Osobnýzáujemjeúzkospojenýsproduktmi,aktivitamialebocieľmi,ktorésledujejednotlivec
(verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými,
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentujefinančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho
individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka zabezpečenia
dostupnosti požadovaného lieku, resp. adekvátnej a účinnej liečby špecifického ochorenia - spinálna

muskulárna atrofia, ktorá je zriedkavým genetickým ochorením spôsobujúcim slabosť, postupnú stratu
pohybu až smrť. S inovatívnosťou predmetného lieku sú pritom spojené aj vysoké náklady, čo v bežných
trhových podmienkach znižuje jeho dostupnosť. V kolízii s ním je potom žalobcami prezentovaný verejný
záujem na udržateľnosti systému financovania verejného zdravotného poistenia, pri ktorom však nebola
preukázaná spojitosť, resp. závislosť od výkonu napadnutých rozhodnutí. Správny súd dodáva, že

do oblasti verejného záujmu je zahrnutých viacero hodnôt, nielen udržateľnosť systému financovania
verejného zdravotného poistenia, ale aj zdravie, pričom skutočnosti uvádzané v návrhu neosvedčujú,
že je potrebné priznať väčšiu ochranu práve hodnote udržateľnosti preferovanej žalobcami.

17. Vzhľadom na to, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčili
základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani

absenciu rozporu odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom
vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh
žalobcov zamietol. Obdobné rozhodnutia boli vydané Krajským súdom v Bratislave, ktorý posudzoval
rovnakú otázku pri existencii podobných skutkových okolností (uznesenia Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1S/87/2022 zo dňa 08.12.2022, sp. zn. 6S/103/2022 zo dňa 29.09.2022, sp. zn.

5S/222/2018 zo dňa 05.08.2019).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].