Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/145/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012888
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2118012888.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 9T/84/2018-585 zo dňa
28.04.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 9T/84/2018-585 zo dňa 28.04.2023 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. D. XX, uznaný vinným v bode 1/ obžaloby
zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a v bode 2/ obžaloby zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods.

1 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

v bode 1/ dňa 23.06.2015 v obci C. ako starosta Obce C., E.: XXXXXXXX, F. F. XXX XX C. XX,
v rozpore so zákonom a vnútornými predpismi obce, ako aj bez súhlasu a následného schválenia
obecným zastupiteľstvom obce, uzatvoril Zmluvu o prevode práv a povinností zriaďovateľa s neziskovou
organizáciou Škôlkárik a Školáčik, n.o., IČO: 45 742 901, so sídlom Teodora Tekela 22, 917 01 Trnava,
ktorou obec C. ako pôvodný zriaďovateľ Materskej školy C. D. X a Školskej jedálne C. D. X, previedla
zriaďovateľské práva a povinnosti na nového zriaďovateľa Školkárik a školáčik n.o., pričom v článku

III. Bod 1) tejto zmluvy - Preberanie záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov - v rozpore so zákonom,
konkrétne s ustanovením § 28 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
dohodol, že nový zriaďovateľ nepreberá záväzky z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zriaďovateľa
ako zamestnávateľa, a to napriek tomu, že si bol vedomý toho, že týmto porušuje zákon so zámerom
neoprávnene vyplatiť a uspokojiť z rozpočtu obce C. mzdové nároky zamestnancov Materskej školy C.
D. X a Školskej jedálne C. D. X G. H. I., zamestnaná na pozícií ako učiteľka, a J. H., zamestnaná na

pozícií ako kuchárka, nakoľko toho istého dňa, t.j. dňa 23.06.2015 uzatvoril s neziskovou organizáciou
Škôlkárik a Školáčik, n.o., aj Dohodu o odovzdaní všetkých zriaďovateľských práv a povinností,
ktorou sa táto nezisková organizácia zaviazala prevziať všetky práva a povinnosti, a na základe
tejto dohody vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodnutie, ktorým schválilo
prevádzkovanie Materskej Školy C. D. X a Školskej jedálne C. D. X samotnou neziskovou organizáciou
Škôlkárik a Školáčik, n.o., pričom na skutočnosť, že Zmluva o prevode práv a povinností zriaďovateľa

zo dňa 23.06.2015 je v časti ( v článku III. Bod 1/) uzavretá v rozpore so zákonom a obe výpovede
zamestnancov sú neplatné, bol naviac upozornený advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, ktorý nažiadosť obvineného ako starostu obce dokonca k danej veci dňa 18.09.2015 vypracoval písomné
stanovisko (právne posúdenie), avšak napriek nezákonnosti a aj nevýhodnosti vyššie uvedenej zmluvy
pre obec C. sa touto naďalej riadil a namiesto nového zriaďovateľa, opätovne bez vedomia, súhlasu

a schválenia obecným zastupiteľstvom obce vyplatil a uspokojil z rozpočtu obce C. mzdové nároky
zamestnancov G. H. I. a J. H. tým spôsobom, že dal príkaz na úhradu všetkých mzdových nákladov
na zamestnankyňu G. H. I. v celkovej výške 9.455,90€ a z toho na úhradu čistej mzdy prevodom na
jej osobný bankový účet vo výške 5.829,07€ (ktorá bola vyplatená dňa 13.10.2015 v dvoch častiach, to
v sume 751,-€ a 5.078,07€ a taktiež všetkých mzdových nákladov na zamestnankyňu J. H. v celkovej

výške 2.381,02,-€ a z toho na úhradu čistej mzdy prevodom na jej osobný bankový účet vo výške
1.967,50€ (ktorá bola vyplatená jednorazovo dňa 12.05.2016), a ktorej časť vo výške 234,77 € J. H.
vrátila obci dňa 17.10.2016, ktoré mala ako zamestnancov v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka
práce prevziať nezisková organizácia Škôlkárik a Školáčik, n.o. ako nový prevádzkovateľ, nakoľko im po
dni prevodu zriaďovateľských práv, teda po 01.09.2015 neskončil zamestnanecký pomer a tento naďalej
trval, čím uvedeným konaním ako starosta obce spôsobil obci C. škodu v celkovej výške 11.836,92,- €

v bode 2/ ako starosta obce C. v období od 09.02.2018 až do 06.08.2018 opakovane maril voľbu
hlavného kontrolóra obce C. tým, že
- nevyhlásil voľbu hlavného kontrolóra tak, ako mu ukladalo uznesenie obecného zastupiteľstva obce C.
č. 14/2018, č. 27/2018, č. 52/2018 a č. 84/2018 a Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb.

- v priebehu roka 2018 sa nezúčastňoval a neviedol v súlade so zákonom zasadnutia Obecného
zastupiteľstva obce C. zvolané poslancami ani tie, ktoré sám zvolal,
- v priebehu roka 2018 odmietal podpisovať a zverejňovať na úradnej tabuli obce C., resp. webovom
sídle obce C. zápisnice a uznesenia zo zasadnutí obecného zastupiteľstva obce C., kde na jeho
nečinnosť a neustále marenie voľby hlavného kontrolóra obce C. bol viacnásobne upozorňovaný

prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava, kde mu bola táto nečinnosť vytýkaná,
- nezúčastnil sa zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 06.08.2018, na ktorom okrem iného
z uznesení č. 95/2018 a č. 96/2018 vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo zvolilo za hlavnú kontrolórku
obce C. G. H. I., pričom stanovisko, že funkčné obdobie hlavného kontrolóra začína dňom 07.08.2018
a končí dňom 07.08.2024,

- bezdôvodne nepodpísal uznesenie č. 95/2018 a 96/2018 o voľbe hlavného kontrolóra ako aj
pracovnúzmluvusnovozvolenouhlavnoukontrolórkounapriektomu,žebolanaobecnomzastupiteľstve
konaného dňa 06.08.2018 zvolená zákonným spôsobom a ani napriek upozorneniu prokurátora
Okresnej prokuratúry Trnava pod č. Pd 186/18/2207-5 zo dňa 13.09.2018, v ktorom ho prokurátor
upozornil na porušovanie zákona a navrhol bezodkladne uzavrieť s novozvolenou hlavnou kontrolórkou

obce C. pracovnú zmluvu,
- Pozastavením výkonu uznesenia OZ č. 95/2018 a 96/2018 o voľbe hlavného kontrolóra nepostupoval
v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a to s poukazom na nemožnosť sistácie tohto
uznesenia v zmysle § 13 ods. 7 citovaného zákona
- Dňa 06.08.2018 obecným zastupiteľstvom obce C. prijaté uznesenia č. 83/2018, 84/2018, 85/2018

nepodpísal, vrátane voľby hlavného kontrolóra a iných dôležitých volebných vecí pre chod obce, pričom
z tohto Obecného zastupiteľstva nezverejnil zápisnicu na úradnej tabuli obce, resp. webovom sídle,

Za tieto skutky okresný súd uložil obžalovanému podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 38 ods. 2, Trestného zákona,

§ 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovil skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

O náhrade škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovaný je povinný nahradiť

poškodenej obci C., E.: XXXXXXXX, F. F. XXX XX C. XX, škodu vo výške 11.836,92 eur. Zároveň
postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú obec C. so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 585-598.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do výroku o vine aj treste obžalovaný bezprostredne po
vyhlásení na hlavnom pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 603 s odkazom na svoje písomnéstanovisko k obom skutkom zo dňa 24.4.2023 založené do spisu počas konania na okresnom súde (č.l.
573).

Obžalovaný v odvolaní odkázal na obsah svojho stanoviska (č.l. 573-575 spisu), ktoré má predstavovať
jeho odvolaciu argumentáciu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo svojom stanovisku zo dňa 24.04.2023 ku
skutku v bode 1/ uviedol, že pridelené finančné prostriedky na prevádzku elokovaného pracoviska MŠ C.
nepostačovali na krytie prevádzky materskej školy, preto bola táto prevádzka odovzdaná obci C., ktorá

ju od 1.1.2016 prevádzkovala sama ako vlastné pracovisko. Náklady na prevádzku materskej školy však
nadmerne zaťažovali obecný rozpočet, prihlásilo sa občianske združenie Škôlkarik a Školáčik, ktoré
realizovalo prezentáciu predstavy prevádzky materskej školy pre poslancov obecného zastupiteľstva
a rodičov. Stanovisko poslancov obecného zastupiteľstva a rodičov bolo pozitívne, o čom svedčí aj
uznesenie č. 15/2015 zo dňa 21.5.2015, ktorým obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo dohodu o prenájme
prevádzky Materskej školy C. na rok 2015/2016. Pracovné stretnutie poslancov jednomyseľne schválilo

nájomnú zmluvu ako aj Dohodu o prevádzkovaní a odovzdaní všetkých zriaďovateľských práv
a povinností pri zmene zriaďovateľa k 1.9.2015. V bode č. 11/ dohody obžalovaný požiadal nového
zriaďovateľa o prednostné zamestnanie pôvodných pracovníkov MŠ C., prípadne občanov s trvalým
bydliskom v obci C.. Problém podľa obžalovaného nastal vtedy, keď nový zriaďovateľ nechcel prevziať
do kmeňového stavu zamestnankyne p. I. a p. H., pod hrozbou, že ukončí prevádzkovanie MŠ C..

Po ukončení prevádzky by sa obec ocitla v neriešiteľnej situácii, preto pristúpil ku kroku, keď vyplatil
odstupné p. I. a p. H.. Uviedol tiež, že obec C. dostala v roku 2017 od Finančnej správy SR na prevádzku
MŠ C. spolu 30.144,-Eur, ktoré nebolo spotrebované, nakoľko n.o. Škôlkarik a Školáčik predčasne
ukončila svoju prevádzku. Zostatok z uvedenej sumy mohla obec čerpať podľa uváženia, pričom tento
zostatok obec použila na vyplatenie odstupného dvom pracovníčkam. Pokiaľ ide o skutok v bode

2/, zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 6.8.2018 nebolo riadne zvolané, preto zápisnicu z tohto
zasadnutia nepodpísal. Obžalovaný poukázal na § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, ktorého sa držal. Zároveň nebol dodržaný ani rokovací poriadok obce C. v zmysle
čl. 4 bod 5. Žiadosť o zvolanie obecného zastupiteľstva bola doručená až dňa 2.8.2018, t.j. nebola
dodržaná lehota na jeho zvolanie. Nebol dodržaný ani bol čl. 10 bod 5 rokovacieho poriadku obce C.,

pretože zápisnica bola doručená obecnému úradu už vytlačená, podpísaná overovateľmi, pričom sa tak
malo stať až po doručení starostovi a po doručení aj podpísať overovateľmi. V zápisnici zo dňa 6.8.2018
navyše neboli uvedené pravdivé údaje, pretože p. K. L. ako kandidátka na funkciu hlavnej kontrolórky sa
voľby nezúčastnila. V zápisnici tiež nebolo zverejnené hlasovanie o výsledkoch voľby. Záverom dodal,
že pri rozhodovaní bral vždy na zreteľ záujem obce C. a jej občanov. Svojim rozhodnutím nepodpísať

zápisnicu len dodržal literu zákona, inak by vytvoril podmienky pre nezákonnú činnosť. Poukázal tiež na
cielenú diskreditáciu jeho osoby skupinou poslancov obecného zastupiteľstva.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.05.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave a obžalovaného. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obhajca obžalovaného
a tiež ustanovený náhradný obhajca ako aj splnomocnený zástupca poškodeného. Obžalovaný
požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v neprítomnosti obhajcov. Odvolací súd vyhlásil uznesenie,
ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obhajcov a splnomocnenca

poškodeného.Odvolacísúdoboznámilprítomnýchsnapadnutýmrozsudkom,odvolanímobžalovaného,
odpisom registra trestov na obžalovaného, príslušnými lustráciami ako aj podstatným obsahom spisu.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry a obžalovaný nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu
spisového materiálu ani návrhy na vykonanie dokazovania. Zástupkyňa krajskej prokuratúry poukázala
na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch, navrhla odvolanie

obžalovanéhopodľa§319Trestnéhoporiadkuzamietnuťakonedôvodné.Obžalovanýzotrvalnatom,že
je nevinný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a opätovne vypočuť poslancov obecného zastupiteľstva
a pracovníčku obecného úradu.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316

ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoréneboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal

všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými
úvahami sa spravoval. Rovnako dôsledne postupoval pokiaľ ide o výrok o vine, keď jasne vysvetlil akými
úvahami sa pri uložení trestu spravoval, na aké skutočnosti prihliadol, čo v konečnom dôsledku premietol
do uloženého trestu. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám

vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením
stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej

súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)

Odvolací súd najprv vo všeobecnosti uvedie, že obžalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti (odvolacie dôvody). V stručnom odvolaní len poukázal na svoje stanovisko
(záverečnú reč), ktorú doručil súdu ešte počas prvostupňového konania, v ktorom poukazuje na
okolnosti oboch skutkov. So všetkými tam uvádzanými skutočnosťami sa však vysporiadal okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, neopomenul pritom na žiadnu podstatnú okolnosť.

Keďže odôvodnenie rozsudku okresného súdu poskytuje dostatočný podklad pre vyslovenie viny
obžalovaného, v prejednávanej veci neostala žiadna otázka, ktorá by nebola náležite vysvetlená,
odvolací súd sa obmedzí len na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia.

Pokiaľ ide o skutok 1/ obžaloby, objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa ustanovenia § 326 Trestného zákona je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných
činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej
podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil verejný činiteľ jednou z troch taxatívne uvedených foriem
konania. Z hľadiska subjektívnej stránky úmysel páchateľa musí okrem konania zahŕňať aj úmysel
spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Znakom "v úmysle

zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech" sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové
alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo (napr. aj nestíhanie
páchateľa trestného činu a pod.). Pojem "vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu"
treba vykladať tak, že ide o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základezákona. Pod pojmom "prekročí svoju právomoc" sa rozumie konanie páchateľa, ktorý vykonáva činnosť,
ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa (nadriadeného, prípadne aj podriadeného, pokiaľ
páchateľ nemá právomoc vec vybaviť sám). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1TdoV/1/2015 zo dňa 15.11.2015)

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o
potreby jej obyvateľov. Orgánmi zodpovednými za zdravé, transparentné a zákonné fungovanie obce sú
obecné zastupiteľstvo a starosta obce. V prípade, že povinnosti a právomoci orgánov obce nie sú riadne

vykonávané alebo sú vykonávané protizákonne, právny poriadok dáva buď samotným orgánom obce,
iným orgánom verejnej správy alebo občanom do rúk prostriedky kontroly, ale aj prostriedky nápravy.
V prípade, že starosta obce hrubo porušuje svoje povinnosti, prichádza do úvahy aj jeho trestnoprávna
zodpovednosť.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi okresného súdu o tom, že

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ obžaloby tak, ako je
mu kladené za vinu a týmto konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že v prípade uzatvárania zmlúv o prechode

a prevode zriaďovateľských práv a povinností obce C. na neziskovú organizáciu Škôlkarik a Školáčik,
n.o. došlo po dlhých rokovaniach, pričom išlo o kolektívne rozhodnutie, na ktorom sa podieľalo a ktoré
odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo obce C., túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vo vzťahu k prevádzkovaniu materskej školy v obci C. bolo realizované
len pracovné stretnutie (ktoré sa konalo až po tom, ako bola dohoda o prevode zriaďovateľských

práv a povinností na neziskovú organizáciu podpísaná), na ktorom sa preberali jednotlivé ustanovenia
zmlúv, pričom na obecnom zastupiteľstve bola schválená len zmluva o prenájme priestorov materskej
školy neziskovej organizácií (uznesenie č. 15/2015). Všetci svedkovia (vtedajší poslanci obecného
zastupiteľstva) zhodne uviedli, že predmetom hlasovania či odsúhlasenia dohôd o prevode a prechode
ako aj dohody o odovzdaní všetkých zriaďovateľských práv a povinnosti neziskovej organizácií neboli

predmetom rokovania obecného zastupiteľstva. Svedkovia uviedli, že nemali vedomosť o tom, že
obžalovaný ako starosta obce podpísal uvedené dohody, nemali vedomosť ani o ich obsahu, nakoľko sa
o nich dozvedeli až pri výsluchoch na polícií alebo po ich zverejnení obcou po niekoľkých mesiacoch od
ich podpisu. Tu treba podotknúť, že obžalovaný ako starosta obce zabezpečil zverejnenie predmetných
zmlúv až o niekoľko mesiacov (približne o 7 mesiacov) neskôr, dohody boli podpísané ním ako

štatutárnym zástupcom, s neziskovou organizáciou rokoval on sám, bez akejkoľvek formálnej ingerencie
obecného zastupiteľstva.

Obrana obžalovaného o kolektívnej zodpovednosti nemôže obstáť ani s poukazom na to, že v prípade
rozhodovania o prevode zriaďovateľských práv a povinností obce ide o výlučnú právomoc starostu obce,

táto právomoc nespadá do právomoci rozhodovania obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu
obce. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v § 11 ods. 4 totižto enumeratívnym spôsobom uvádza
pôsobnosť obecného zastupiteľstva vo vzťahu k výkonu obecnej samosprávy, pričom rozhodovania
o prevode a prechode zriaďovateľských práv obce na iný subjekt jednou z možností nie je. Naproti tomu
ustanovenie § 13 ods. 4 písm. e) jasne hovorí, že starosta rozhoduje okrem iného aj o veciach, ktoré

nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Obžalovaný ako starosta
obce mal mať vedomosť o tom, že táto právomoc je zverená výlučne jemu ako výkonnému orgánu
obce už pred uzatváraním predmetných dohôd, čomu nasvedčuje aj to, že k prevodu a prechodu
zriaďovateľských práv sa konalo len pracovné zasadnutie (navyše deň po podpise dohôd), pričom názor
poslancov obecného zastupiteľstva mal byť len akýmsi poradným názorom.

Obžalovaný sa tiež bránil, že problém nastal až po tom, ako nezisková organizácia ako nový
zriaďovateľ odmietol prevziať zamestnancov materskej školy, čo však z vykonaného dokazovania
rovnako nevyplýva. Obžalovaný bol už od počiatku informovaný zástupkyňami neziskovej organizácie
o tom, že zriaďovateľské práva majú záujem prevziať, avšak bez prevzatia pôvodných zamestnancov,

ktorá podmienka však bola v rozpore s ustanovením § 28 Zákonníka práce, podľa ktorého záväzky
z pracovnoprávnych vzťahov pri prevode práv a povinností preberá nový zamestnávateľ (v tomto prípad
nezisková organizácia). Aj napriek uvedenému, uzatvoril dňa 23.06.2015 s neziskovou organizáciou
Zmluvu o prevode práv a povinností zriaďovateľa, evidovaná pod č. 19/2015, z preambuly ktorej vyplýva,že nový zriaďovateľ nepreberá záväzky z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zriaďovateľa ako
zamestnávateľa, s tým, že v bode 2 uvedeného článku je uvedené že nový zriaďovateľ prednostne
zamestná pôvodných zamestnancov materskej škôlky. Ešte pred uzatvorením predmetnej dohody dňa

26.05.2015 obec C., konajúca obžalovaným ako starostom dala výpoveď zamestnankyniam J. H. a H. I.,
a to z výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t.j. z dôvodu zrušenia prevádzky
materskej školy, hoci v predmetný deň a ani následne k zrušeniu prevádzky materskej školy nedošlo
(došlo len k prechodu), z ktorého dôvodu bola výpoveď pôvodného zamestnávateľa obce C. v prípade
oboch zamestnankýň neplatná. Zástupkyne neziskovej organizácie podpisovali predmetné dohody

v domnení, že výpovedné lehoty obom zamestnankyniam plynú, a preto ďalej prechod zamestnankýň
neriešili. Na neplatnosť skončenia pracovného pomeru bol obžalovaný upovedomený JUDr. Romanom
Cibulkom, ktorý vypracoval právne stanovisko k problematike skončenia pracovného pomeru s návrhom
na mimosúdne urovnanie, tiež inšpektorátom práce, ako aj stanoviskom Ministerstva školstva SR
a následne až Najvyšším kontrolným úradom SR. Keďže pracovný pomer nebol skončený platne, v čase
prevodu a prechodu zriaďovateľských práv trval, nezisková organizácia ako preberajúci zamestnávateľ

mala počnúc dňom 1.9.2015 postavenie zamestnávateľa a nároky z neplatnej výpovede mala riešiť
práve nezisková organizácia.

Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely
tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť

zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce, preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.

Na tomto mieste je nutné podotknúť, že ustanovenie § 28 Zákonníka práce je ustanovením kogentným,
to zn. že sa od jeho znenia nemožno odkloniť, a to ani dohodou zmluvných strán. Ustanovenie dohody
o prevode a prechode zriaďovateľských práv obce na neziskovú organizáciu, ktoré sa kogentnému
ustanoveniu Zákonníka práce prieči spôsobuje neplatnosť tohto ustanovenia.

Obžalovaný po tom, ako bol oboznámený s právnym stanoviskom JUDr. Romana Cibulku, stanoviskom
Ministerstva školstva SR o tom, že pracovnoprávne vzťahy prešli priamo ex lege na nového
zamestnávateľa, a teda výpovede sú neplatné, učinil svojvoľné rozhodnutie, ktorým uspokojil mzdové
nároky zamestnancov z rozpočtu obce C., hoci už v tom čase nebol v postavení zamestnávateľa voči

zamestnankyniam. Konanie obce C. obžalovaným ako starostom pokiaľ ide o skončenie pracovného
pomeru oboch zamestnankýň a najmä o použitie verejných financií na vyplatenie mimosúdneho
vyrovnania bolo pritom Najvyšším kontrolným úradom SR vyhodnotené ako protiprávne, v rozpore s §
19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách.

Obžalovaný nepoprel, že z prostriedkov obce C. vyplatil mzdové nároky zamestnankyniam H. I. a J. H.
v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, toto konanie sa snažil ospravedlniť tým, že
v opačnom prípade by sa obec dostala do neriešiteľnej situácie (obec by nemala v prevádzke materskú
školu) a tiež tým, že išlo o úhradu z prostriedkov, ktoré boli obci C. poukázané Finančnou správou SR na
prevádzku materskej školy, ktoré neboli spotrebované, a mohlo s nimi byť naložené podľa úvahy starostu

na potreby obce. Ani jeden z dôvodov nemohol obstáť. Irelevantné je tiež to, z akých dôvodov malo
kprevoduzriaďovateľskýchprávapovinnostíobceC.nainýsubjektdôjsť.Obžalovanýakostarostaobce
nemalsúhlasobecnéhozastupiteľstvavedomísitoho,ženebolvpozíciízamestnávateľavyplatilmzdové
nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru, navyše bez súhlasu obecného zastupiteľstva,
ktoré mu okrem iného obmedzilo právo voľného nakladania s finančnými prostriedkami obce ešte

v roku 2015 pre nehospodárne finančné opatrenia, ktoré v predchádzajúcom období s finančnými
prostriedkami obce realizoval. Obžalovaný nebol povinný predmetné dohody podpísať, keďže v prípade
neprevzatiamaterskejškolymalúdajnevzáloheďalšie2alternatívy,oktorýchsazmieňovalnaobecnom
zastupiteľstve, a napokon, prevádzka materskej školy neziskovou organizáciou bola podľa svedkyne I.
takmer dvojnásobne nákladnejšia, a teda nebola ekonomicky vhodnejšou alternatívnou oproti pôvodnej

prevádzke materskej školy. V predmetnej veci bolo rovnako irelevantné z akých prostriedkov boli
vyplácané mzdové nároky zamestnankýň, podstatné je, že išlo o nároky z neplatne skončeného
pracovného pomeru spôsobeného obžalovaným v rozpore s § 28 Zákonníka práce, uzatvorenímdohôd o prevode a prechode zriaďovateľských práv na neziskovú organizáciu, ktoré boli vyplatené
neoprávnene.

Obžalovaný tak v prípade skutku 1/ svojim úmyselným viacnásobným protiprávnym konaním spôsobil
obciC.škoduvovýške11.836,92,-Eur,ktorápozostávalazneoprávnenevyplatenýchmzdovýchnárokov
voči zamestnankyniam J. H. a H. I. z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ obžaloby, obrana obžalovaného spočívala v tom, že zápisnicu obecného

zastupiteľstva zo dňa 06.08.2018, na ktorom sa uskutočnila voľba hlavného kontrolóra obce, nepodpísal
preto, že obecného zastupiteľstvo nebolo zvolané zákonným spôsobom, zápisnica obecného
zastupiteľstva bola doručená obecnému úradu už vytlačená a podpísaná overovateľmi a táto navyše
obsahovala nepravdivé údaje. Pokiaľ ide o marenie voľby hlavného kontrolóra obce C. nevyhlásením
voľby, nezúčastňovaním sa obecného zastupiteľstva, odmietaním podpisovať a zverejňovať na úradnej
tabuli obce uznesenia obecného zastupiteľstva, nepodpísaním pracovnej zmluvy s novozvolenou

hlavnou kontrolórkou obce a ďalšie, toto konanie majúce za následok marenia výkonu obecnej
samosprávy nijakým spôsobom nevysvetlil.

Objektom trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 je ochrana riadneho, ničím
nerušeného výkonu právomoci verejných činiteľov, ako aj výkonu práv a povinností fyzických a

právnických osôb pred útokmi zvnútra, teda pred protiprávnym nedbanlivostným konaním (nekonaním)
samotných verejných činiteľov. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu spočíva v tom, že
verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej
úlohy. Páchateľom trestného činu môže byť len fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa.
Subjektívna stránka ja založená na nedbanlivostnom zavinení zmarenia alebo podstatného sťaženia

splnenia dôležitej úlohy v rámci výkonu právomoci verejného činiteľa. Nedbanlivostné zavinenie môže
mať charakter vedomej nedbanlivosti (culpa lata), ak verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci vedel,
že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy a
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že zmarenie alebo podstatné sťaženie dôležitej úlohy nespôsobí.
Nedbanlivostné zavinenie však môže spočívať aj v nevedomej nedbanlivosti, ak verejný činiteľ nevedel,

že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Konania sa musí verejný činiteľ dopustiť pri výkone právomoci, ktorej rozsah treba zistiť pri skúmaní, či
sú splnené zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Zmarením sa rozumie znemožnenie

splnenia úlohy úplne alebo v podstatnej miere alebo nemožnosť jej splnenia načas. Podstatné sťaženie
splnenia dôležitej úlohy spočíva v tom, že páchateľ svojim konaním či opomenutím konania na ktoré je
povinný zásadným spôsobom sťaží splnenie dôležitej úlohy. Na rozdiel od zmarenia je teda úloha síce
splnená, ale za cenu vynaloženia významne vyššieho úsilia, dlhšieho času a vyšších nákladov, ako by
to bolo v prípade, ak by si verejný činiteľ plnil výkon právomoci pri plnení dôležitej úlohy zodpovedným

prístupom. Či ide o dôležitú úlohu, vyplýva z jej konkrétneho charakteru. Dôležitosť úlohy treba
posudzovať na základe závažnosti významu z hľadiska štátu, spoločnosti, prípadne iných významných
súvislostí (napríklad z hľadiska významu výsledku, ku ktorému splnenie úlohy povedie a ako tento
výsledok ovplyvní záujmy jednotlivca alebo spoločnosti, prípadne z hľadiska výšky negatívneho dopadu
pri nesplnení takejto úlohy).

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, s touto sa náležite vysporiadal okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho závermi. Obhajoba
obžalovaného pokiaľ ide o skutok v bode 2/ bola zameraná len vo vzťahu k dôvodom nepodpísania
uznesenia obecného zastupiteľstva obce C. zo dňa 06.08.2018 o voľbe hlavného kontrolóra obce a jeho

nezverejneniu, k ostatnému konaniu zakladajúcemu prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa §
327 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovaný nevyjadril.

Obrana obžalovaného prezentovaná s jeho stanovisku zo dňa 24.04.2023 nemohla obstáť, pretože
ako už uviedol okresný súd, starosta obce, hoci je jej najvyšším výkonným orgánom obce nemá

žiadnu právomoc preskúmavať správnosť uznesenia obecného zastupiteľstva, správnosť či zákonnosť
priebehu voľby hlavného kontrolóra či správnosť a súlad zápisnice o voľbe hlavného kontrolóra,
na to slúžia inštitúty správneho práva. Starosta obce je samostatný orgán, oddelený od obecného
zastupiteľstva, pričom medzi týmito dvoma orgánmi obce neexistuje žiaden vzťah nadriadenosti čipodriadenosti, každý z nich má samostatne vymedzené kompetencie. Námietka o tom, že zápisnica
o voľbe hlavného kontrolóra nebola v súlade s tým, ako voľba prebehla, resp. že zápisnica bola doručená
starostovi už vytlačená a podpísaná overovateľmi je nedostačujúca. Ak by mala voľba hlavného

kontrolóra,resp.ujatiesajehofunkciezávisieťodtejtoskutočnosti,obžalovanémuničnebránilovyžiadať
si zaslanie nepodpísanej zápisnice, ktorú by následne doplnil či opravil, a až potom podpísal on sám
a podpísali aj príslušní overovatelia. Obžalovaný síce namietal aj to, že skutočnosti uvedené v zápisnici
zo dňa 06.08.2018 neboli v súlade so skutočným stavom, neinicioval však žiadne kroky k tomu, aby
poslancovobecnéhozastupiteľstvakonfrontovalstoutoskutočnosťou,vyžadovalvysvetlenieanásledne

nápravu. Tvrdenie obžalovaný o tom, že svojim konaním sa len pridržal zákona, inak by zákon sám
porušil vyznieva vo svetle vyššie zistených skutočností, kedy obžalovaný de facto po celý rok 2018
maril voľbu hlavného kontrolóra obce, nanajvýš absurdná. Obžalovaný od februára 2018 (od kedy bola
uvoľnená funkcia hlavného kontrolóra obce C.) sústavne a systematicky maril vyhlásenie voľby hlavného
kontrolóra nezverejňovaním voľby na úradnej tabuli, nevyhlasovaním voľby v zákonnej lehote pričom aj
po tom, ako bola dňa 06.08.2018 riadne zvolená hlavná kontrolórka obce G. H. I. obžalovaná pokračoval

vo svojom protiprávnom konaní, opätovne cielene maril tentokrát už samotné prevzatie funkcie
hlavným kontrolórom a jeho realizáciu, kedy v zákonnej lehote a lehote určenej uznesením obecného
zastupiteľstva č. 95/2018 a 96/2018 nielenže nepodpísal uznesenie o voľne hlavného kontrolóra, ale
ani neuzatvoril pracovnú zmluvu so zvolenou hlavnou kontrolórkou G. H. I.. Zvolená hlavná kontrolórka
obžalovaného opakovane vyzvala na uzatvorenie pracovnej zmluvy, upovedomila obžalovaného o tom,

že takýmto konaním porušuje zákon. Aj napriek výzvam zvolenej hlavnej kontrolórky, opakovaným
upozornenia prokurátora na porušovanie zákona a odstránenie následkov porušenia zákona obžalovaný
výzvy a upozornenia systematicky ignoroval, čo dospelo do štádia, že obec C. nemala po dobu takmer
6 mesiacov zvoleného hlavného kontrolóra a takmer po dobu jedného roka nebola právomoc hlavného
kontrolóra obce uskutočňovaná.

Obžalovaný ako starosta obce musel mať aj bez výziev obecného zastupiteľstva, zvolenej hlavnej
kontrolórky či opakovaných upozornení prokurátora vedomosť, že jeho sistačné právo je vylúčené vo
vzťahu k uzneseniu obecného zastupiteľstva o voľbe hlavného kontrolóra obce, a aj napriek tomu
konal svojvoľne, spôsobom odporujúcim zákonu. Pokiaľ ide o marenie voľby hlavného kontrolóra,

obžalovaný sa nedopustil výlučne jediného protiprávneho konania či útoku, ale samotnú voľbu aktívnym
spôsobom maril (doslova cielene blokoval) už najmenej od februára 2018, tým že aj napriek upozorneniu
prokurátora na jeho nezákonný postup a tiež upozorneniam a výzvam obecného zastupiteľstva
nezvolával zasadnutia obecného zastupiteľstva na základe žiadosti poslancov obecného zastupiteľstva
zaúčelomvoľbyhlavnéhokontrolóra,riadneavčasnezverejňovaluzneseniaovyhlásenívoľbyhlavného

kontrolóra obce, a v konečnej fáze nepodpísal uznesenie o zvolení hlavného kontrolóra a neuzatvoril
s hlavnou kontrolórkou pracovnú zmluvu.

Z vykonaného dokazovania bolo celkom zrejmé, že v prípade konania obžalovaného nešlo o nedbalosť,
či opomenutie, ale o cielené, systematické a konzistentné marenie výkonu obecnej samosprávy.

Svedkyňa M. vypovedala tak, že od obžalovaného dostala výslovný pokyn nezverejňovať uznesenia
o voľne hlavného kontrolóra na úradnej tabuli a webovej stránke obce, čo len priamo nasvedčuje úmyslu
obžalovaného zmariť voľbu hlavného kontrolóra. Obrana obžalovaného je navyše nelogická, pretože
pokiaľ by skutočným dôvodom pre nepodpísanie uznesenia o zvolení hlavného kontrolóra obce a tiež
nepodpísaniepracovnejzmluvybolidôvodyakéuvádzal,niejezrejmé,prečotietodôvodyneprezentoval

skôr, a prečo v deň skončenia jeho funkcie už nepochopiteľne vyvinul aktivitu na uzatvorenie pracovnej
zmluvy so zvolenou hlavnou kontrolórkou. Obžalovaný navyše v októbri 2018 doručil dozorujúcemu
prokurátorovi oznámenie o tom, že svoju funkciu bude vykonávať riadnym a zákonným spôsobom, bez
akéhokoľvek vysvetlenia jeho nezákonných postupov počas roku 2018.

Pokiaľ mal obžalovaný skutočne za to, že v prípade voľby hlavného kontrolóra vznikol spor, ktorý
mal rozhodnúť súd, tak ako prezentoval, nie je zrejmé, prečo za účelom riešenia údajného sporu
nevyvinul žiadnu aktivitu (napr. neporadil sa s prokurátorom, nepožiadal o stanovisko ZMOS, či
nevyužil prostriedky správneho práva na odstránenie nezákonnosti). Z výpovedi svedkyne I. okrem
iného vyplynulo, že už v minulosti mali s obžalovaným pri výkone samosprávy obce problémy, keď

obecnému zastupiteľstvu znemožňoval nahliadnuť do príslušných dokumentov, poslanci obecného
zastupiteľstva sa tak museli (aj to neúspešne) domáhať prístupu k informáciám, o ktorých mali byť
informovaní obžalovaným ako starostom prostredníctvom zákona č. 211/2000 Zb. o slobodnom prístupe
k informáciám.Všetky vyššie uvedené závery nesporne vyplývajú z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov
svedkov – poslancov obecného zastupiteľstva, početných upozornení prokurátora (viď špecifikácia

v odôvodnení napadnutého rozsudku). Obžalovaný sa nespochybniteľným spôsobom dopúšťal hrubých
a závažných porušení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, nerešpektujúc ani upozornenia
prokurátora, ktorými poukazoval na značné porušovanie zákona obžalovaným. Takýmto konaním naplnil
vo všetkých znakoch skutkovú podstatu prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1
Trestného zákona.

Zhrnúc vyššie uvedené možno bezpečne konštatovať, že obžalovaný sa skutkov dopustil tak, ako mu
je kladené za vinu, pričom vykonané dokazovanie poskytlo podklad pre vyslovenie viny, a to aj napriek
popieraniu a nesúhlasu obžalovaného.

Vzhľadomnato,ževkonaníbolonepochybnepreukázané,žeobžalovanýsadopustilvbode1/obžaloby

spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a v bode 2/ obžaloby zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1
Trestného zákona, okresný súd obžalovanému správne ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona, a to podľa ustanovenia trestného činu najprísnejšie trestného, v tomto prípade podľa § 326 ods.
1 Trestného zákona, a to v rozmedzí trestnej sadzby dva až päť rokov. Správne okresný súd ustálil aj

pomer poľahčujúcich (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h) Trestného
zákona).

Trestnýzákonvychádzazozásady,žezákladnýmúčelomacieľomjeochranaspoločnostipredtrestnými
činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým

vtom,abysatrestnéčinybuďvôbecnepáchali,alebopáchalivčonajmenšejmiere.Ochranaspoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má
uskutočňovaťprostredníctvomindividuálnejprevencie.Aksatedapáchateľovizabrániajvďalšejtrestnej

činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, a že páchať
trestnú činnosť sa nevypláca. Takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti a tým napĺňať prvok generálnej prevencie.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 1To 2/2014 z 8.11.2014)

Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie ani pokiaľ ide o uloženie druhu trestu a jeho výmery.
Obžalovaný viedol do spáchania skutkov bezúhonný život, nebol súdne trestaný ani priestupkovo
riešený, čo zakladalo priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.
Obžalovanému poľahčovalo tiež to, že s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval, na úkony

trestného konania sa dostavoval, nemaril priebeh konania. Na druhej strane však treba podotknúť,
že obžalovaný spáchal trestný čin ako verejný činiteľ pri výkone samosprávy obce, a to v rozpore
s jeho základnými povinnosťami, konať s odbornou starostlivosťou, podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia, nakoľko obžalovaný ako najvyšší výkonný orgán obce bol povinný uskutočňovať miestnu
samosprávu nielen v najlepšom záujme obce ale aj záujme občanov obce. Pri výkone svojej pôsobnosti

úzko spolupracuje s obecným zastupiteľstvom ako ďalším orgánom obce, čo však obžalovaný vedome
neplnil. Pri ukladaní trestu bolo nutné prihliadať aj na úmyselné konanie obžalovaného, ktorým
významným spôsobom maril výkon samosprávy obce a spôsobil obci C. majetkovú škodu. Odvolací
súd sa stotožňuje s uloženým trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky, čo je trest na samej spodnejhranici trestnej sadzby, ktorý mu po dobu 2 rokov odložil. V predmetnej veci bude účelné sledovať po
dobu 2 rokov (t.j. dobu plynutia skúšobnej doby) správanie obžalovaného, a bude len na obžalovanom
či preukáže, že podmienečný trest odňatia slobody postačí na jeho nápravu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.