Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Tamara Ondrušková

Legislation area – Rodinné právoRozvod

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203591
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1223203591.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou v právnej veci manželky

- navrhovateľky: K.. U. Š.J., W.. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. X. XXXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr.
Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, proti manželovi: K.. N. Š.N.,
R.. XX.XX.XXXX, T. D. X. XXXX/XX, D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom: N. Š., R.. XX.XX.XXXX O. Q. Š., R.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov: K.. U. Š., W.. H., R.. XX.XX.XXXX a K.. N. Š., R.. XX.XX.XXXX, uzavreté

dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. X., vo zväzku P., ročník XXXX,
strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a.
II. Maloletá N. Š., R.. XX.XX.XXXX a maloletá Q. Š., R.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva
z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude
realizovať tak, že maloleté deti budú v starostlivosti matky vždy od pondelka v párnom kalendárnom
týždni od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. a v
starostlivosti otca budú maloleté deti vždy od pondelka v nepárnom kalendárnom týždni od 15:00 hod.

do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod.
III. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
IV. Výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka (ďalej aj ako „matka“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2023 domáhala
rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva. V návrhu na rozvod manželstva uviedla, že s manželom uzatvorili manželstvo
dňa XX.XX.XXXX C. D., z manželstva pochádzajú jedno plnoleté a dve maloleté deti. Manželstvo

bolo spočiatku harmonické, deti boli plánované a vytúžené. Po ukončení rodičovskej dovolenky a
nástupe manželky do práce začala manželka pociťovať, že s manželom komunikujú iba obmedzene,
len o nevyhnutných potrebách rodiny. Spoločných rodinných chvíľ bolo málo, manželka nemala pocit
podpory zo strany manžela ani po emočnej stránke. Uvedené spôsobilo to, že manželka nadviazala
mimomanželský pomer so svojím kolegom. Po odhalení nevery začali manželia navštevovať manželskú
poradňu, manželka odišla z práce a s kolegom prerušila všetky kontakty. Manželstvo sa však manželom
nepodarilo obnoviť a medzi manželmi sa prehĺbilo odcudzenie. V roku 2022 sa manžel v rámci rodinného

domu, v ktorom rodina býva, presťahoval do spodného bytu a začal viesť samostatný život. Manželka
považuje manželstvo za čisto formálne, neplniace žiadnu z jeho funkcií, na obnovení manželstva nemá
záujem. Od roku 2022 sa manžel podieľa na financovaní domácnosti, na účet manželky posiela sumu
800,- eur mesačne. Maloletá N. aktuálne navštevuje prvý ročník D. Z. C. D., matka vyčíslila mesačnévýdavky na mal. N. v sume 505,- eur. Maloletá Q. navštevuje ôsmy ročník U. Š., matka vyčíslila mesačné
náklady na mal. Lenku na sumu 510,- eur. Manželia okrem toho majú ešte plnoletú dcéru J., voči ktorej
im stále trvá vyživovacia povinnosť, nakoľko študuje na vysokej škole. Zdravotný stav mal. detí je dobrý.

Matka má príjem zo závislej činnosti, spolu s manželom vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov záhradu, vinicu, zastavané plochy, rodinný dom a garáže, všetko v katastrálnom území J.
C., zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX. Manželka vo svojom návrhu navrhla, aby súd
manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou
prispievať na výživu mal. N. výživným vo výške 260,- a na výživu mal. Q. výživným vo výške 250,- eur

a styk otca s mal. deťmi neupravil.

2. Manžel (ďalej aj ako „otec“) sa k návrhu manželky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.11.2023.
Vo vyjadrení uviedol, že manželka po nástupe do práca nadviazala mimomanželský vzťah so svojím
kolegom, ktorý trval tri roky, manželka v tom čase úplne strácala záujem o manželský život. Po odhalení
nevery manželka odišla z práce, čo však nevedela prekonať, vôbec s manželom nekomunikovala a

spoločný život manželov sa stále viac odcudzoval. Manžel sa presťahoval do pivničných priestorov
domu, ktoré sú prerobené na prespávania, za účelom aby mal. deti čo najmenej prežívali traumu z
rozpadu manželstva rodičov. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva považuje manžel sústavnú neveru
manželky. Manžel považuje manželstvo za formálne, neplniace žiadnu z jeho funkcií a na obnovení
manželstva nemá záujem. Manžel súhlasí s tým, aby súd manželstvo rozviedol. Maloleté deti navrhol

otec zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania sa. V
prípade zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matke navrhol výživné na každú z maloletých dcér
vo výške 200,- eur. Matka by okrem toho poberala aj rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti.
Otec má príjem zo závislej činnosti a okrem toho má ešte príjem z prenájmu tzv. letnej kuchyne vo výške
300,- eur mesačne.

3. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými do spisu, správou ÚPSVaR, správou referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR,
ako aj výsluchom účastníkov konania na pojednávaní. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

- Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX C. D., u oboch manželov je to manželstvo
prvé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra J. (toho času už plnoletá), dňa XX.XX.XXXX
dcéra N. a dňa XX.XX.XXXX dcéra Q.. Manželia v súčasnosti žijú v rodinnom dome, ktorý spadá
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci rodinného domu však žijú oddelene, manžel
sa odsťahoval do spodnej časti domu. Manželia spolu nehospodária, nežijú spolu intímne (uvedené

vyplýva zo zhodných tvrdení na pojednávaní). obaja manželia odmietajú obnoviť manželské spolužitie,
manželstvo považujú len za formálny zväzok, neplniaci žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a obaja
manželia s rozvodom manželstva súhlasia.
- manželia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nasledovné nehnuteľnosti: záhrada a
vinica,zapísanénaLVč.XXXX,nadobudnuténazákladekúpnejzmluvy,nezaťaženéžiadnymiťarchami;

záhrada a zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, nadobudnuté na základe kúpnej
zmluvy, zaťažené vecným bremenom a taktiež záložným právom v prospech Tatra banka, a. s.; záhrada,
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom a dve garáže, zapísané na LV č. XXXX, nadobudnuté na
základe kúpnej zmluvy, zaťažené vecným bremenom a záložným právom v prospech Tatra banka a. s.
Všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území J. C., V. D. - J. C..

- manželka je zamestnaná v spoločnosti I.&.A. N. SK I..W..V.. s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 2435,76 eur (potvrdenie o príjme č. l. 49 a č. l. 127). Daňový bonus si na maloleté uplatňuje
otec a prídavky na maloleté deti poberá matka . Manžel je zamestnaný na K. C. I. W. s priemernou
čistou mesačnou mzdou vo výške 2 080,66 eur (potvrdenie o príjme č. l. 79). Manžel má okrem príjmu
zo zamestnania príjem pre prenajímania priestoru s názvom „Letná kuchyňa“, o čom založil do spisu

Nájomnú zmluvu (č. l. 148 - 150), z ktorej vyplýva, že nájomca mu uhrádza každý mesiac nájomné vo
výške 250,- eur. Iný príjem manžel nemá.
- maloletá N. má aktuálne 15 rokov, v školskom roku 2023/2024 navštevuje prvý ročník Z. D. XX, D.,
D. R. T.. Mesačné výdavky na mal. N. pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- eur, drogériu, 30,- eur,
ošatenie a obuv 80,- eur, mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 90,50 eur, strava

v školskej jedálni 60,- eur, školské pomôcky a školské výlety 20,- eur, električenka 13,- eur, krúžok
vzdušnej akrobacie 40,- eur, zdravotná starostlivosť 10,- eur, príspevok do fondu opráv (pomerná časť)
12,- eur.; spolu vo výške 505,- eur mesačne. Maloletá N. je zdravá, nenavštevuje žiadne špecializované
ambulancie.- maloletá Q. má aktuálne 13 rokov, v školskom roku 2023/2024 navštevuje ôsmy ročník U. Š. na
K. B. C. D.. Mesačné výdavky na mal. Lenku pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- eur, drogériu,
30,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur, mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 90,50

eur, strava v školskej jedálni 15,- eur, školské pomôcky a školské výlety 35,- eur, električenka 13,-
eur, ZRPŠ 6,- eur, Základná umelecká škola 16,50 eur, krúžok skautingu 55,- eur (vrátane rovnošaty,
táborov), zdravotná starostlivosť 10,- eur ; spolu vo výške 510,- eur mesačne. Maloletá Q. trpí alergiami,
navštevuje alergologickú ambulanciu, okrem toho bude potrebovať zubný strojček, predpokladaná suma
1700,- až 4000,- eur.

- rodičia majú okrem dvoch maloletých dcér ešte jednu plnoletú dcéru J., voči ktorej im ešte trvá
vyživovacia povinnosť, nakoľko je študentkou vysokej školy, pripravuje sa na budúce povolania. Matka
vyčíslila mesačné výdavky na dcéru J.Í. vo výške 510,- eur.
- mesačné náklady na bývanie manželov pozostávajú z výdavkov na elektrinu 300,- eur, vodu 30,-
eur, odpad 28,- eur, daň z nehnuteľnosti 318,33 eur ročne, poistenie majetku 43,87 eur ročne,
vyťahovanie žumpy 240,- eur polročne, internet a televízia 32,25 eur. Manželia splácajú hypotéku,

mesačne predstavuje celkovo výdavok na hypotéku sumu 474,93 eur.
- zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 20.03.2024 vyplýva že manželia spolu so svojimi deťmi žijú
v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, jedná sa o poschodový dom.
Manželia žijú oddelene od jesene roku 2021, kedy sa manžel odsťahoval do spodnej časti domu.
Manželia spolu nekomunikujú, s deťmi však komunikácia prebieha, majú s nimi vytvorený hlboký citový

vzťah, obaja rodičia majú záujem tráviť čas s maloletými deťmi. Matka neavizuje žiadne závažné
výchovné problémy u maloletých. Obe maloleté dcéry počas pohovoru s kolíznou opatrovníčkou uviedli,
že majú veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi a chcú s nimi byť v pravidelnom kontakte. Konkrétnu
predstavu o otázke zverenia a styku maloleté nemali, vyjadrili sa však, že chcú byť v kontakte s oboma
rodičmi, tak ako je tomu doteraz.

- Zo správy ÚPSVaR Bratislava, Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 23.05.2024
vyplýva, že rodičia absolvovali v mesiacoch apríl a máj psychologické poradenstvo, na otázke
starostlivosti o maloleté deti sa však dohodnúť nedokázali. Komunikácia medzi rodičmi je zaťažená
vzájomnou animozitou, ktorá vychádza z histórie ich manželstva a bráni im v konštruktívnom dialógu.
Deťom však dokážu zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť, a to tak, že sa pri deťoch striedajú v

týždňových intervaloch.

4. Na pojednávaniach matka odkázala na svoje písomné podania, nad rámec toho uviedla, že s
otcom maloletých detí nevedia komunikovať. Pokiaľ ide o úhradu potrieb maloletých detí, uviedla, že
majú vytvorený spoločný účet, na ktorý každý z rodičov vkladá sumu 600,- eur mesačne. Matka na

pojednávaní dňa 29.05.2024 navrhla zveriť maloleté do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
s týždňovým intervalom striedania, bez určenia výživného. Otec trval na zverení maloletých detí do
spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, mal za to, že na starostlivosti o deti sa vedia dohodnúť,
nepotrebujú mať upravený režim stretávania sa. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloleté deti do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

5. Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.6. Na pojednávaní dňa 27.03.2024 sa súd v úvode pokúsil o zmier manželov, v súlade s § 96 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP), no bezúspešne. ani jeden u

manželov nemal záujem obnoviť manželské spolužitie, obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili.
Manželka poukázala na odlišné povahové vlastnosti manželov, čo vyústilo do odlúčenia manželov a
následne do nevery manželky. Manželstvo je trvalo rozvrátené, manželia od roku 2022 žijú oddelene,
nehospodária spolu, nežijú spolu intímne. Manžel na pojednávaní uviedol, že manželka po návrate do
práce nadviazala mimomanželský pomer, ktorý trval štyri roky, v dôsledku čoho zanedbávala rodinu.

Manžel súhlasil s tým, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené.

7. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím
na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, dospel súd
k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre
rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto

manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia žijú oddelene od roku 2022, spoločne
nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov
konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je
dlhodobý. Manželia majú odlišné základné povahové črty, postoje, názory na manželský a rodinný
život. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citového odcudzenia manželov a taktiež

nadviazanie mimomanželského pomeru manželky. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy,
nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania
odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania
nariadil, môže iba vplývať na ich konanie a v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za
to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich

maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

8. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

9. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy
a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné
prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju
ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

10. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

11. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,

b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovaniemaloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

23. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné
postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Úloha oboch rodičovje v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a nie je tomu inak ani v posudzovanom prípade. Záujmom
dieťaťajenepochybneto,abybolovstarostlivostitohozrodičov,ktorýuznávaúlohuadôležitosťdruhého
rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova

o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré
umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti.

24. Ústavnoprávny základ pri rozhodovaní súdu o úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa
vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov (čl.

7) a rodičia majú právo na to, aby od nich dieťa nebolo proti svojej vôli zásadne oddelené, ibaže by
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní
určili,žetakétoopatreniejevzáujmedieťaťa.Listinazákladnýchprávaslobôdposkytujeochranurodine,
rodičovstvu a právam oboch rodičov (čl. 32). Zmyslom rozhodnutia o úprave osobnej starostlivosti o
maloleté dieťa je dospieť k usporiadaniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa tak, aby bola zabezpečená jeho psychická a fyzická pohoda, emočný a intelektový vývin, aby

dieťa nebolo vystavené stresu.

25. V súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 zákona o rodine boli v konaní vypočuté
maloleté deti a bol zisťovaný ich názor a predstava v otázke úpravy zverenia a styku s druhým rodičom.
Súd považoval názor maloletých detí za kľúčový, a to nielen vzhľadom na participačné práva maloletých

detí zakotvené v Zákone o rodine i v Dohovore o právach dieťaťa, ale aj vzhľadom na aktuálny vek
maloletých. Maloleté vo veku 13 a 15 rokov sú spôsobilí jasne, objektívne a určito vyjadriť svoj názor
a súd je povinný na ich názor prihliadať. Maloleté boli v konaní vypočutí prostredníctvom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Vo svojej výpovedi uviedli, že majú veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi a chcú
s nimi byť v pravidelnom kontakte. Maloleté nemajú konkrétnu predstavu o zverení a stretávaní sa s

rodičmi.

26. Cieľom ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine ale aj v súdnom
konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy ale ako aktívny účastník výchovného procesu.

Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Právo dieťaťa byť
v súdnom konaní vypočuté korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa
podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa
pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť
svoj názor samostatne vyjadriť. Musí mať však úplne za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa.

27. „Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje
prostredníctvomjehozástupcualebopríslušnéhoorgánusociálnoprávnejochranydetí,alebovýsluchom
maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého

dieťaťa“ (R 34/2014).

28. Hoci matka pôvodne navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, v priebehu konania
matka navrhla zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s týždňovým
intervalom striedania sa, bez špeciálnej úpravy počas školských prázdnin a sviatkov. Otec spočiatku

navrhoval zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr v priebehu
konania požadoval zveriť maloleté deti do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, mal za to, že
dcéry už sú v takom veku, že nepotrebujú mať upravený režim starostlivosti a zároveň mal za to, že s
matkoumaloletýchdetísadokážunastarostlivostiomaloletédetidohodnúť,beznastaveniakonkrétnych
pravidiel, a teda že sú vhodnými pre spoločnú osobnú starostlivosť.

29. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladom pre zverenie maloletého
dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov je súhlas oboch rodičov so zverením
dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti. Spoločná osobná starostlivosť predstavuje nový inštitút,
implementovaný do Zákona o rodine novelou účinnou od 01.01.2023. Podstatou spoločnej osobnej

starostlivosti je, aby súd nemusel za každých okolností určiť, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do
osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na
výživu dieťaťa. Takáto forma úpravy však predpokladá absolútnu zhodu rodičov, pokiaľ ide o výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, inak povedané, tento typ starostlivosti je vhodnýpre tých rodičov, ktorý sa dokážu na všetkom dohodnúť, vedia spolu konštruktívne a bezkonfliktne
komunikovať a majú vnútorne spracovaný partnerský rozchod. V prípade manželov Š. tieto podmienky
splnené nie sú. V prvom rade absentuje súhlas matky so zverením maloletých detí do spoločnej osobnej

starostlivosti, súd však poukazuje aj na správu Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR
Bratislava, kde sa uvádza, že komunikácia rodičov je zaťažená vzájomnou animozitou, ktorá vychádza
z histórie ich vzťahu a bráni im v konštruktívnom dialógu. Na základe uvedeného súd ustálil, že pre
zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti nie sú splnené podmienky.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na prejavený názor maloletých detí, ako
aj s prihliadnutím na faktický stav v rodine, a to ten, že rodičia sa pri maloletých dcérach aktuálne
striedajú v týždňových intervaloch, dospel súd k záveru, že v súlade s najlepším záujmom maloletých
detí je zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd upravil režim striedavej
osobnej starostlivosti o maloleté deti v súlade s tým, ako aktuálne prebieha, a teda v týždňových
intervaloch striedania, a teda že maloleté deti budú v starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň

od pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod.
a v osobnej starostlivosti otca budú každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 15:00 hod. do
nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. Súd nepristúpil k osobitnej úprave
počas školských prázdnin či sviatkov, a to jednak vzhľadom na vek maloletých detí (mal. N. má 15
rokov, v O. dovŕši 16 rokov a mal. Q. má 13 rokov, v S. dovŕši 14 rokov), ktorý najmä v prípade mal.

N. predstavuje vek blížiaci sa veku dospelej osoby a v takom prípade už stráca význam upravovať
styk počas školských prázdnin, nakoľko maloleté deti v takomto veku už majú vlastnú predstavu o
trávení voľného času. Súd však poukazuje najmä na fakt, že v tejto oblasti rodičia dokázali nájsť zhodu
a ani jeden nežiadal špeciálnu úpravu starostlivosti o mal. deti počas školských prázdnin a sviatkov.
Medzi rodičmi bola sporná len otázka zverenia či do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, súd sa preto možnosťou zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov
nezaoberal (a to aj s prihliadnutím na prejavený názor maloletých detí, ktoré prejavili záujem tráviť
rovnaký čas s oboma rodičmi). Z dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia majú predpoklady na výchovu
maloletých detí, a zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je v ich záujme, keďže
rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd má preukázané, že

potreby maloletých detí budú riadne zaistené v starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené, ako
aj po zohľadnení toho, že pre zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti neboli splnené
zákonné podmienky (súhlas oboch rodičov), súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.

31. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej
miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je

schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb
maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej
povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú
pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z
ustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové

pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza
z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera
jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní

ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.).32. Pri skúmaní majetkových pomerov súd zistil, že matka má mesačný príjem zo mzdy vo výške
2435,76 eur netto, okrem toho poberá na maloleté prídavky vo výške 120,- eur mesačne. Otec má
mesačný príjem zo mzdy vo výške 2080,66 eur, z prenajímania tzv. „letnej kuchyne“ má otec príjem

250,- eur mesačne, okrem toho si otec uplatňuje daňový bonus na maloleté deti vo výške 330,- eur.
Rodičia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti bližšie popísané v bode 3
tohto rozsudku, iné nehnuteľnosti nevlastnia. Manželia majú vyživovaciu povinnosť ešte voči plnoletej
dcére J.Í.R.. Mesačné výdavky na mal. N. súd ustálil na výške 505,- eur a pozostávajú z výdavkov na
stravu 150,- eur, drogériu, 30,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur, mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť

výdavkov na bývanie 90,50 eur, strava v školskej jedálni 60,- eur, školské pomôcky a školské výlety
20,- eur, električenka 13,- eur, krúžok vzdušnej akrobacie 40,- eur, zdravotná starostlivosť 10,- eur,
príspevok do fondu opráv (pomerná časť) 12,- eur. Mesačné výdavky na mal. Q. predstavujú sumu
510,- eur a pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- eur, drogériu, 30,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur,
mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 90,50 eur, strava v školskej jedálni 15,-
eur, školské pomôcky a školské výlety 35,- eur, električenka 13,- eur, ZRPŠ 6,- eur, Základná umelecká

škola 16,50 eur, krúžok skautingu 55,- eur (vrátane rovnošaty, táborov), zdravotná starostlivosť 10,- eur.
Súd konštatuje, že matkou deklarované výdavky považuje za opodstatnené, preukázané a objektívne
zodpovedajúce potrebám maloletých detí. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
príjem matky a príjem otca je porovnateľný, súd nevzhliadol taký výrazný rozdiel v príjmoch rodičov, ktorý
by dôvodil určenie vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Súd teda výživne počas striedavej osobnej starostlivosti podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine neurčil.
Vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov, súd dospel k záveru, že nie je potrebné určiť vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom, nakoľko rodičia sú schopní zabezpečiť dostatočne ich oprávnené potreby.
Súd zároveň vzhliadol aj skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti budú vykonávať obaja rodičia a
ich náklady budú uhrádzať podľa ich potrieb. Súd zdôrazňuje, že výživné má spotrebný charakter a

vzhľadom na oprávnené potreby maloletých detí, ktoré sú bežné v ich veku postačuje ich úhrada z
príjmov oboch rodičov. Súd navyše dodáva, že otázka výživného napokon medzi rodičmi sporná nebola,
rodičia sa na poslednom pojednávaní zhodli na tom, že výživné určiť nepožadujú.

33. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zastupovanie

dieťaťanavonokjeprávokonaťzadieťasprávnymiúčinkami,ktoréjeodrazomprávarodičovrozhodovať
o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s
jeho záujmami. Súd nezistil žiaden taká dôvod, ktorý by niektorému z rodičov toto právo odopieral.

34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.