Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 78P/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124211343
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124211343.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, dieťa rodičov: C.
B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Krivá ul. č. 23, 040 01 Košice, a F. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX
E., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu elektronicky dňa 13.6.2024 matka žiadala, aby súd zveril mal. A. do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení mal. A. zastupovať v bežných
veciach a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým vždy posledný víkend od
soboty 10:00 hod. do 16:00 hod. a od nedele 10:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky v mieste
bydliska matky. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť. Otec je

povinný platiť výživné vo výške 250 eur do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od narodenia
maloletého do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Spolu s návrhom vo veci samej doručila
matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala mal. A. zveriť do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať
jeho majetok. Ďalej navrhla upraviť styk otca s maloletým vždy posledný víkend od soboty 10:00 hod. do
16:00 hod. a od nedele 10:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky. Matka je

povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť. Navrhla taktiež upraviť neodkladným
opatrením aj výživné zo strany otca na maloletého vo výške 250 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Matka v návrhu uviedla, že rodičia maloletého žili v partnerskom zväzu od apríla 2020. Spočiatku
harmonický vzťah sa neskôr zmenil k horšiemu, pričom navrhovateľka v auguste 2022 zistila, že

je tehotná. Odporca navrhovateľku posielal na potrat, no neskôr sa zmieril s jej rozhodnutím, že
si dieťa ponechá. V októbri 2022 nastúpila navrhovateľka do práce, kde pracovala na zmeny, no
odporcovi sa uvedená situácia nepáčila, nakoľko navrhovateľka niekedy po nočnej zmene spala cez
deň v domácnosti. K nespokojnosti odporcu sa pridal alkohol, ktorým sa pokúšal krátiť si čas, čo
eskalovalo k častejším a intenzívnejším konfliktom. V decembri 2022 sa strany sporu rozhodli žiť v
spoločnej domácnosti so sestrou odporcu a jej maloletým synom F. v snahe zlepšiť svoje spolužitie.

Uvedený krok však nepomohol a odporca začal okrem alkoholu holdovať aj ľahkým drogám, ktoré
požíval v tom čase. Vo februári 2023, kedy bola navrhovateľka v ôsmom mesiaci tehotenstva, sotil
pri hádke odporca navrhovateľku na zem, pričom táto zo stresu začala zvracať. O niekoľko dní po
tomto incidente vzťah s navrhovateľkou náhle ukončil odporca, ktorý jej v jeden večer po príchode do
domácnosti oznámil, že sa má zbaliť a odísť. Nakoľko navrhovateľka nevidela zmysel pokračovať v
takomto spolužití, kde sa obávala nevyspytateľného správania odporcu každý deň, z domácnosti odišla.

Odporca dal navrhovateľke priestor na vysťahovanie tri hodiny, počas ktorých jej ani nepomohol a nechal
ju vo vysokom štádiu tehotenstva sťahovať svoje veci samotnú. Do pôrodu odporca navrhovateľkukontaktoval veľmi výnimočne, po pôrode ju navštívil raz v pôrodnici. Po príchode navrhovateľky s
maloletým domov ich navštevoval raz týždenne na 20 minút, pričom táto intenzita návštev postupne
slabla s pribúdajúcim časom. Navrhovateľka udržiavala dobré vzťahy s príbuznými odporcu, s jeho

sestrou A., ktorej sa narodila dcéra, trávili niekedy spoločný čas, keďže mali deti v približne rovnakom
veku. Počas takýchto návštev odporcovej sestry sa niekedy pridal aj odporca, ktorý sa zdržal približne
polhodinu,nosvojmusynoviveľačasuapozornostinevenovalanivtedy.Vjúni2023sanavrhovateľkaod
príbuzných odporcu dozvedela, že si odporca od nich často požičiava peniaze, nie je takmer nikdy doma
a ak je, tak vykazuje známky omámenia a zníženej príčetnosti, nejedáva a málo spí. Mesiac po narodení

maloletého A. sa navrhovateľka s odporcom dohodli, že odporca bude prispievať na výživu maloletého.
Od mája 2023 do augusta 2023 zasielal odporca výživné vo výške 100 EUR mesačne, pričom od
septembra 2023 do marca 2024 začal zasielať výživné vo výške 150 EUR mesačne, no v apríli 2024
a máji 2024 zaslal opätovne už len 100 EUR. Spolu tak od narodenia maloletého zaslal navrhovateľke
sumu 1650 EUR. Odporca zníženie výživného odôvodňoval navrhovateľke tým, že maloletého nevída
a to aj napriek tomu, že mu táto žiadnym spôsobom nebránila v kontakte a styku s maloletým. Odporca

odmietal styk s maloletým z dôvodu, že sa nechcel vídať s odporkyňou a požadoval po nej, nech
maloletého prinesie do jeho domácnosti, ktorú nech opustí, čo navrhovateľka odmietala, keďže mala
obavu o bezpečnosť maloletého 3 s ohľadom na jeho nízky vek a dôvodné podozrenie z užívania
omamných látok zo strany odporcu, ktorého nechcela nechať samého s maloletým. V poslednom čase
sa odporca začal matke vyhrážať, že „skončila“ a že sa bude dožadovať striedavej starostlivosti na

súde, pričom odporca pracuje v zahraničí a v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava. Navrhovateľka
si za týchto okolností nevie predstaviť, ako by sa mala striedavá starostlivosť realizovať, keďže na to
nie sú splnené podmienky a rodičia o maloletom ani nekomunikujú, keďže odporca sa oňho nezaujíma.
Jediný reálny záujem prejavil odporca po narodení maloletého, kedy si od navrhovateľky vyžiadal rodný
list maloletého, aby mohol poberať na maloletého daňový bonus, a to aj napriek tomu, že s maloletým

nikdy nežil v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka týmto žiada, aby súd preveril, od kedy a v akej
výške si uplatňoval odporca daňový bonus na maloletého a tento žiada, aby jej odporca vyplatil v
plnej výške, nakoľko na jeho poberanie nemá a ani nemal právo. Od apríla 2023 si navrhovateľka
našla priateľa, s ktorým je v družnom vzťahu do dnešného dňa, pričom spolu s maloletým žijú u
matky navrhovateľky, nakoľko si finančne nemôžu dovoliť samostatné bývanie. Navrhovateľka deklaruje

nasledovné mesačné výdavky na dieťa: ošatenie 100 EUR strava (umelá strava) 200 EUR hygiena 50
EUR plienky 100 EUR Spolu: 450 EUR Príjem navrhovateľky, resp. matky pozostáva z príležitostnej
výpomoci ako čašníčka v H. I. J., J., so sídlom K. XX L. E., pričom mesačne si v roku 2024 privyrobila 43
EUR mesačne. Matka poberá mesačne 60 EUR prídavok na dieťa a 473,30 EUR rodičovský príspevok.
Inépríjmynavrhovateľkanemá.Matkenavrhovateľkyprispievanavrhovateľkasumou150EURmesačne

na bývanie, na svoju stravu minie približne 150 EUR mesačne a na hygienu cca 50 EUR mesačne.
Výdavkysošatenímmámatkapriemerne60EURmesačne,nákladynamobilnýtelefónvovýške20EUR
mesačne, spolu sú tak výdavky matky vo výške 430 EUR mesačne, ktoré zo svojich príjmov nedokáže
pokryť a preto jej často prispieva jej priateľ. Otec pracuje v zahraničí, matka nemá presné vedomosti o
mieste jeho pobytu, rovnako tak nedisponuje ani informáciami o jeho majetkových pomeroch a príjmoch.

S poukazom na to, že po narodení maloletého ho odporca opustil a nestretáva sa s ním, no v poslednej
dobe sa matke vyhráža, že sa bude domáhať určenia striedavej starostlivosti s maloletým na súde, a to
aj keď dlhodobo žije v zahraničí, pociťuje matka obavu z aktuálneho stavu, kedy styk s maloletým nie je
žiadnymspôsobomupravený.Matkasijevedomátoho,ženastyksmaloletýmmáotecaktuálnerovnaké
právo ako ona, keďže nie je upravený súdnym rozhodnutím. Hrozba, že by maloletého otec zavliekol

do cudziny, alebo matke vzal a nevrátil, je reálna a preto matka žiada súd o vydanie neodkladného
opatrenia,ktorébybolovplatnostidodoby,kýmsúdnerozhodnevovecisamejourčeníprávapovinností
k maloletému.

3. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), súd postupuje

a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu
a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

4. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

5.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.6. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ust. § 325 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na
jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

12. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje
CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného
režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o

neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká
neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu
neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje
príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla i keď len
dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho
potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,

aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd

môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený
nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu
súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka
nariadením neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred
jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrenísúdneskúmaokolnosti,ktorésúdôležitéprekonanievovecisamej.Idelenoskúmaniesplnenia
podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,

aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej
úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá
neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.14. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný, ani čo do návrhu na dočasné zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti,

ani čo do návrhu o povinnosti otca predbežne prispievať na výživu mal. vo výške 250 eur mesačne
a taktiež ani čo do návrhu na úpravu styku otca s maloletým. Matka v tomto návrhu neosvedčila
naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace mal. dieťaťu,
ktorébyodôvodňovalookamžitýzásahsúduformounariadenianeodkladnéhoopatrenia.Znávrhumatky
vyplýva, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná od jeho narodenia z jej strany a otec túto

starostlivosť nijakým spôsobom nenamieta, aj keď matke prehlásil, že sa v budúcnosti bude dožadovať
striedavej starostlivosti. Starostlivosť o maloletého je t.č. riadne zabezpečená matkou, teda absentuje
naliehavosťriešeniasituácievzmyslenávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,t.j.zverením
maloletej do jej osobnej starostlivosti. Všetky matkou uvádzané skutočnosti sú relevantné pre konanie
vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na zákonom stanovenú 30
dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu, nie je vytvorený dostatočný priestor na vykonanie dokazovania

za účelom posúdenia, či tento konkrétny návrh matky je v najlepšom záujme mal. Záujem dieťaťa
nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia,
teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Matkou uvedené tvrdenia čo do návrhu
na určenie výživného si vyžadujú vykonanie dokazovania majetkových pomerov oboch rodičov, ich
možností a schopností, ako aj odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Keďže otec t.č. platí výživné na mal.

dieťa vo výške 150 eur resp. 100 eur, nie je dôvod upravovať výživné neodkladným opatrením. Konečné
určenie vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča vyžaduje vykonanie dokazovania, čo presahuje
rámec inštitútu neodkladného opatrenia.

15. Napriek tomu však súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorú

je povinný si plniť každý rodič dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť ( ust. § 62 ods.
1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine „ZoR“). Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. Súd určuje len rozsah (výšku ) výživného.

16. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. dieťaťom, nebola preukázaná nevyhnutnosť použitia inštitútu
neodkladného opatrenia. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sama uvádza, že otec
po narodení opustil mal. dieťa a nestretáva sa s ním, pracuje v zahraničí a v mieste trvalého bydliska
sa nezdržiava.

17. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov
účastníkov, ani ohrozenie výchovy a výživy mal. dieťaťa, preto návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Košice .

V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust.§ 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust.§ 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust.§ 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.