Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Ek/2609/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469940
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122469940.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: B-LINE STAV s. r. o., Petöfiho 20, 080 01 Prešov,
IČO: 52 226 905, právne zast. JUDr. Martina Kožárová Jenčová, Slovenská 69, 080 01 Prešov proti
povinnému: Melipen s. r. o., so sídlom Račianske mýto 1/D, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača,
IČO: 52 949 648, právne zast. JUDr. Erik Schmidt, s.r.o., Račianske mýto 1/D, 831 02 Bratislava, IČO:
36 861 294, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu

Bradáčova7,85286Bratislava,podsp.zn.146EX543/22,onávrhusťažnostipovinnéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022
zo dňa 24.07.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023 vo výške 197,26 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 21.11.2022, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 13.500 eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 33Up/1313/2022 zo dňa 06.10.2022, právoplatným 08.11.2022, vykonateľným toho istého dňa,

t.j. 08.11.2022. súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie dňa 25.11.2022.

2. Dňa 20.12.2022 doručil povinný do elektronickej schránky povereného súdneho exekútora návrh na
zastavenie exekúcie zo dňa 19.12.2022, ktorý odôvodnil tým, že časť žalovanej pohľadávky, ktorá je
predmetom exekúcie, bola riadne a včas uhradená, a teda k faktúre č. 20220401 zo dňa 15.04.2022
na sumu 6.000,00 Eur - táto bola plne uhradená vo výške 5.000,00 Eur v hotovosti a 1.000,00 Eur

bezhotovostným prevodom, k faktúre č. 20220501 zo dňa 15.05.2022 na sumu 6.000,00 Eur - táto bola
plne uhradená vo výške 2.000,00 Eur v hotovosti a 4.000,00 Eur bezhotovostným prevodom, k faktúre č.
20220701 eviduje povinný platbu vo výške 5.000 € bezhotovostnými prevodmi (1.600,00 Eur a 3.400,00
Eur), časť žalovanej pohľadávky vyplýva z objednaných služieb a úkonov, ktoré nikdy neboli vykonané
resp. dodané. K faktúre č. 20220302 zo dňa 08.03.2022 na sumu 15.500,00 eur povinný uviedol, že
takútofaktúruneevidujevosvojomúčtovníctveazároveňnevidídôvodnajejvystavenie(činnosťzatakto

vysokú odmenu by neakceptoval). K faktúre č. 20220302 teda neeviduje povinný platbu na zvyšnú sumu
6.500 Eur, keďže služba nebola poskytnutá a fakturáciu preto považuje za neodôvodnenú. Dodal, že
všetky neposkytnuté a neuhradené služby boli následne dodané inou spoločnosťou. Povinný zdôraznil,
že všetky uvedené skutočnosti vychádzajú z dostupnej dokumentácie s výnimkou súdneho spisu, ku
ktorému právny zástupca povinného nemá prístup. V ostatných častiach argumentácie povinný odkázal
na skutočnosti, ktoré mal a mohol povinný uplatniť v rámci základného súdneho konania.3. Uznesením sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023 súd uznesením návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že exekučný titul bol vydaný
dňa 06.10.2022, pričom právoplatný dňom 08.11.2022, vykonateľný toho istého dňa, t.j. 08.11.2022.

Povinný v základnom súdnom konaní nepodal voči platobnému rozkazu odpor. Predložené úhrady
zo strany povinného oprávnenému exekučný súd nie je oprávnený skúmať, nakoľko nenastali nové
skutočnosti po vzniku exekučného titulu, resp. ktoré bez vlastnej viny nemohol povinný skôr uplatniť-
všetky úhrady a plnenia nastali pred vydaním exekučného titulu - Platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 33Up/1313/2022. Pre exekučné konanie je podstatná

skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka
vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie, a
to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul nebol zrušený. Súd pre úplnosť dodal, že Platobný
rozkaz (spolu s prístupovým kódom do elektronického súdneho spisu) bol povinnému odoslaný dňa

07.10.2022 a doručený dňa 23.10.2022 tzv. fikciou doručenia, teda v súlade s § 32 ods. 5 zákona č.
305/2013 Z.z. Zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že je zrejmé, že časť žalovanej pohľadávky už v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu neexistovala, o čom protistrana mala a musela mať vedomosť. Preto v súvislosti s týmto
konaním protistrany majú dôvodné podozrenie, že dochádza k páchaniu trestnej činnosti, na základe
čoho podali na protistranu a jej konateľa trestné oznámenie (v kópii zaslané aj súdu/ doložené do
exekučného spisu). Táto skutočnosť je tak závažnej povahy, že sa ňou v rámci konania súd je povinný

zaoberať, a to napriek tomu, že zo strany povinného opomenutím (a márnym uplynutím lehoty na
podanie odporu) nedošlo k uplatneniu námietok a doloženiu dôkazov už v konaní o vydaní platobného
rozkazu. Inak majú zato, že v opačnom prípade dôjde nielen k bezdôvodnému obohateniu protistrany,
ale aj k dokonaniu trestnej činnosti. Rovnako aj v zostávajúcej časti žalovanej pohľadávky vyplývajúcej z
objednaných služieb a úkonov, už v čase podania návrhu na platobný rozkaz protistrana mala a musela

mať vedomosť, že tieto nikdy neboli vykonané resp. dodané, teda táto časť pohľadávky taktiež reálne
neexistovala. Preto aj v tejto časti majú v súvislosti s konaním protistrany dôvodné podozrenie, že
dochádza k páchaniu trestnej činnosti, a je súčasťou už spomínaného trestného oznámenia. Je zrejmé,
že povinný mal svoje námietky uplatniť už v rámci konania o vydaní platobného rozkazu. Napriek tomu,
že tak opomenutím neurobil, majú zato, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predložené dôkazy

a na závažnosť argumentácie poukazujúcej na podozrenie z páchania trestnej činnosti v súvislosti s
exekučným konaním (vrátane trestného činu podľa § 344 Trestného zákona - marenie spravodlivosti),
že v rámci tohto konkrétneho konania nie je namieste bez ďalšieho uplatniť zásadu „vigilantibus iura
scripta sunt", a žaidajú, aby sa súd zaoberal doteraz predloženými dôkazmi a po ich riadnom posúdení
exekučné konanie zastavil.

5.Oprávnenýsaksťažnostipovinnéhopísomnevyjadril.Vosvojomstanoviskuuviedol,že exekučnýsúd
nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia
vykonávaná.Súdskúmalentienáležitostitohtorozhodnutia,ktorésúrozhodujúceprevydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Povinný mal možnosť všetky

svoje námietky ( o neexistencii časti pohľadávky, resp. nevykonaní služieb a úkonov ) voči žalovanej
pohľadávke uplatniť v základnom konaní, čo napokon sám povinný vo svojej sťažnosti aj priznáva. Fakt,
že tak neurobil, je potrebné pričítať len v jeho neprospech. Pokiaľ ide o tvrdenia, že oprávnený spáchal
trestný čin, tieto je potrebné odmietnuť. Uplatnenie nárokov v súdnom konaní v súlade s procesnými
predpismi nemôže a nie je protiprávnym konaním, naopak, je realizáciou individuálnych práv. Preto o

žiadnom trestnom čine nemožno hovoriť . Vzhľadom na uvedené, keďže s námietkami povinného sa už
relevantne vysporiadal súd v napadnutom uznesení, navrhol oprávnený sťažnosť povinného zamietnuť.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Treba konštatovať, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo

odôvodnil. Zároveň sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

15. Nad rámec argumentov uvádzaných v napadnutom uznesení súd zdôrazňuje, že akékoľvek
hmotnoprávne námietky mal povinný namietať v základnom konaní a nie až v konaní exekučnom

(vykonávacom). Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS
41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní
o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež
na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný
návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný

súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou
skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím
jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).
Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania

exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie,
ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným
prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nieproti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba
skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný
súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný

titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného
titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu,
pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom
konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia
vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak

preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí
mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej
povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a
presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v
ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného

súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie,
či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne
legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného
titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného
v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a

ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto
exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

16.Nazáversúdpoukazujenazásadu,vovzťahukuktorejsapovinnýdomáhalvýnimkyato„vigilantibus
iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou.
Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne.

17. Uvedenými úvahami preto sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa
24.07.2023, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.

18. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania z titulu právneho úkonu vyjadrenie sa
k podanej sťažnosti priznal oprávnenému a to v sume 197,26 eur (tarifná odmena 151,87 eur v zmysle
ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. eur + náhrada režijného
paušálu 12,52 eur + 20% DPH v sume 32,87 eur). Priznané trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú

v prospech oprávneného voči povinnému vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe
vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).