Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121465656
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6121465656.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. A., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom 974 01 E. E., F. X, štátna občianka SR, právne zastúpenej: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 36 648 892,
proti žalovanému: G. E. C., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom 974 01 E. E., H. XX, štátny občan

SR, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Babišovou, advokátska kancelária 974 09 Banská
Bystrica, Pestovateľská 2682/18, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 11C/59/2021-142 zo dňa 01. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu číslo 4
a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
označených vo výroku I. rozsudku okresného súdu, zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v súdom
v určenej lehote (výrok II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému
určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti

6169/73093 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom
1759 v Banskej Bystrici, konkretizovaného v žalobe, a to na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako
nadobúdateľ a rodičia žalobkyne ako prevodcovia a členovia Stavebného bytového družstva Banská
Bystrica uzatvorili dňa 25. 08. 1993 dohodu o prevode členských práv a povinností, predmetom, ktorej
bol prevod členských práv a povinností v družstve na žalobkyňu. Žalobkyňa ako nájomca a SBD Banská
Bystrica ako prenajímateľ uzatvorili 10. 09. 1993 nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do

užívania. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili manželstvo 07. 10. 1995, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
OkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.31P/21/2015zodňa12.08.2015adňa30.07.1997bolamedzi
žalobkyňou a žalovaným ako nadobúdateľmi a SBD Banská Bystrica ako prevádzajúcim uzatvorená
zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorá bola uzatvorená v rozpore so zákonom, a z
tohto dôvodu vo vzťahu k žalovanému nemohli nikdy nastať účinky prechodu vlastníckeho práva k
predmetnému bytu. Žalobkyni a žalovanému síce vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu,

ale nevzniklo im spoločne členstvo v SBD Banská Bystrica, a preto mu neprináležalo právo na prevod
predmetného bytu do jeho vlastníctva.

2.Okresnýsúdvecprávneposúdilpodľaustanovení§16ods.1a§28zák.č.182/1973Z.z.ovlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a podľa § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, a nebolo to medzi stromami sporné, že dňa 25. 08. 1993
bola uzatvorená dohoda o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve medzi žalobkyňou
a jej rodičmi a že žalobkyňa ako nájomca uzatvorila dňa 10. 09. 1993 nájomnú zmluvu s SBD Banská

Bystrica ako prenajímateľom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa
07. 10. 1995 a dňa 30. 07. 1997 bola uzatvorená medzi žalobkyňou, žalovaným a SBD BB zmluva o
prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

4. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 291/2006

z 28. 02. 2008, v zmysle ktorého rozhodnutia ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 182/2993 Z. z. jasne
a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva.
Prednosť tejto zvláštnej úpravy (vo vzťahu k § 143 OZ) nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom,
podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.Zákonchránimajetkovéprávatoho,ktozískalprávonaprideleniedružstevnéhobytuauzavrel
zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel, pokiaľ má majetkovú

hodnotu, tak možno považovať za jeho majetok. Ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom
družstve, potom byt, ktorý nadobudol do vlastníctva podľa § 16 zák. č. 182/1993 Z. z. ten z manželov,
ktorý sa stal členom družstva, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. So zreteľom na
špecifický charakter práva spoločného nájmu podľa § 704 ods. 2 OZ, pokiaľ člen družstva, ktorý je
nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva

družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva nedochádza k transformácii družstevných
práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu), ale iba k transformácii družstevných práv
toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov) za
majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela. V takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu
nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá

nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva, preto v tomto prípade nedochádza
ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súdenej veci spoločné členstvo manželov v
bytovom družstve nevzniklo, potom podľa názoru okresného súdu byt mohol nadobudnúť do vlastníctva
len ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, teda žalobkyňa. Zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným na jednej strane a SBD BB na strane druhej

je v rozpore so zákonom - § 16 ods. 1 a § 28 zák. č. 182/1993 Z. z., a preto je neplatná podľa § 39
OZ v spojení s § 41 OZ a účinky prevodu vlastníckeho práva k družstevnému bytu voči žalovanému
nenastali. Na podporu právneho názoru okresného súdu okresný súd aplikoval aj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Cdo/172/2012 a poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2014-13 zo
dňa 24. 09. 2014, ktorým bola sťažnosť proti rozhodnutiu NS SR sp. zn. 3Cdo/172/2012 odmietnutá ako

zjavne neopodstatnená.

5. Okresný súd neakceptoval tvrdenie žalovaného, že pokiaľ sa nestal spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností na základe zmluvy o prevode členského podielu k družstevnému bytu, tak sa ním stal
vydržaním, keďže sú splnené všetky atribúty vyžadované v § 134 OZ, pretože vzhľadom na kogentnú

úpravu prevodu vlastníckeho práva k družstevnému bytu vrátane zákonnej úpravy nadobúdania
členských podielov v bytovom družstve je to vylúčené.

6. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
podľa pomeru úspechu.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta CSP) odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že na základe KZ V 5872/97 zo dňa 02. 11. 1998 sú

obaja účastníci v danej veci zapísaní v režime BSM v podiele 1/1 k celku ako vlastníci predmetného bytu
a spoluvlastníckych podielov k tomuto bytu, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. E. E.. Od nadobudnutia
vlastníckeho práva byt užívali obaja účastníci ako manželia v režime BSM, tento byt rekonštruovali za
spoločné finančné prostriedky a spoločne sa podieľali aj na nákladoch súvisiacich s bytovým domom,
v ktorom je byt umiestnený. Namietal právne závery okresného súdu a na podporu svojich tvrdení,

že predmetný byt nadobudol so žalobkyňou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poukázal
prioritne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27. 10. 2021.
Tvrdil, že sporný byt do BSM nadobudli so žalobkyňou na základe zmluvy č. 088/04/97-PV o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 30. 07. 1997 a vznikol im spoločný nájom k predmetnému bytupriamo zo zákona. Uviedol, že mu je zrejmé, že mu vznikol iba spoločný nájom bytu a nie spoločné
členstvo manželov v družstve, avšak má jednoznačne za to, že členstvo v SBD nepredstavovalo žiadnu
podmienku pre platné uzavretie zmluvy č. 088/04/97-PV o prevode vlastníctva družstevného bytu zo

dňa 30. 07. 1997 a zároveň to nebránilo a nijako neodporovalo nadobudnutiu bytu do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa aj žalovaný uvedenú zmluvu uzavreli slobodne, táto zmluva
nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a bola podpísaná obidvomi stranami.
Žalovanému povolením vkladu zo zmluvy o prevode družstevného bytu pod č. V 5872/97 zo dňa 02.
11. 1998 začala plynúť 10-ročná vydržacia lehota, počas ktorej žalovaný žil v spoločnej domácnosti

so žalobkyňou, v tejto dobe dobromyseľne užíval sporný byt a nakladal s ním ako s vlastným, čím
nadobudol všetky zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
aj oprávnenou držbou. Zákony číslo 42/1992 Zb. a číslo 182/1993 Z. z. neobsahujú výslovnú právnu
úpravu toho, že byt môže nadobudnúť do výlučného vlastníctva len člen a nájomca družstva žiadajúci
o prevod vlastníctva a nevylučuje tak (dispozičnú možnosť) tohto výlučného člena a nájomcu družstva
nadobudnúť byt aj do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za predpokladu, že sa tak rozhodne,

a že aj jej manžel prejaví podpisom zmluvy o prevode vlastníctva vôľu nadobudnúť byt do BSM. K
obdobnému záveru za v podstate obdobnej situácie právnej úpravy v Českej republike dospel aj veľký
senát Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 31Cdo/51/2010 zo dňa 11. 01. 2012, ktorý prijal záver
že: „Zmluvu o prevode bytovej jednotky, uzavretú medzi bytovým družstvom ako prevodcom a oboma
manželmi ako nadobúdateľmi, v ktorej manželia prejavia vôľu nadobudnúť bytovú jednotku do svojho

spoločného majetku manželov, nemožno považovať za neplatnú pre rozpor s ust. § 23 ods. 1 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len preto, že v dobe jej uzatvorenia bol členom bytového
družstva len jeden z manželov“. Po jasnom prejavení vôle žalobkyne a žalovaného nadobudnúť byt do
BSM spoločným právnym úkonom zodpovedala Zmluva o prevode vlastníctva bytu ich vôli a nebola
neplatnou len z toho dôvodu, že v dobe jej uzatvorenia žalovaný členom stavebného bytového družstva

nebol. Žalobkyňa ako jeden z manželov a výlučný člen bytového družstva mala síce podľa § 28 nárok
na prevod vlastníctva družstevného bytu, čomu zodpovedá povinnosť mužstva tento zákonný nárok
rešpektovať za predpokladu, že ho žalobkyňa ako jeden z manželov a člen bytového družstva uplatní. Za
tohto stavu, pokiaľ by Zmluvu o prevode vlastníctva bytovej nehnuteľnosti uzavrela s bytovým družstvom
sama žalobkyňa, nepochybne by sa bytová nehnuteľnosť stala jej výlučným vlastníctvom. V danom

prípadevšakzmluvuuzavrelaspoločnesožalovaným,svojímmanželom.Žalobkyňanerozporovalaaani
nikdy nenamietala, že len ona sama disponuje zákonným nárokom na prevod vlastníctva družstevného
bytu. Nájomcovi ako výlučnému členovi bytového družstva v zmysle § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. svedčí
zákonné subjektívne vynútiteľné právo na prevod vlastníctva družstevného bytu, ktoré môže, ale nemusí
využiťsámpreseba.Jenavôlinájomcuavýlučnéhočlenabytovéhodružstvaakobudepostupovať,čisa

rozhodnevyužiťzákonnésubjektívneprávosámpresebaalebosarozhodnenadobudnúťdružstevnýbyt
spoločne so svojím manželom (nečlenom bytového družstva, ale spoločným nájomcom družstevného
bytu titulom uzavretia manželstva) do BSM. K uvedenému žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 2Cdo/7/2019 z 27. 10. 2021. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť.

8. Žalobkyňa sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožnila s právnym názorom okresného súdu
uvedenom v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorého sa žalovaný členom družstva uzavretím
manželstva nestal, pričom poukázala na § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého „byt,
ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu“. Poukázala aj na

§ 25 uvedeného zákona, podľa ktorého „nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu“. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa považuje zmluvu o prevode bytu do vlastníctva
žalobkyne a jej manžela z SBD BB za neplatnú podľa § 39 OZ tak, ako to skonštatoval aj súd prvej
inštancie. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú možnosť vydržania predmetného bytu, žalobkyňa uviedla, že v

čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu bola právna úprava Zákona VBaNB v
časti § 16 ods. 1 a § 28 totožná s dnešnou právnou úpravou. Žalovaný vedel, že nie je členom družstva,
pričom zákon jasne stanovoval, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť
do vlastníctva len tomuto nájomcovi. V danom prípade, teda, na strane žalovaného absentuje základný
predpoklad vydržania, a to oprávnenosť držby. Rozsudok okresného súdu žiadala ako vecne správny

potvrdiť.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že mu je zrejmé, že mu
vznikol iba spoločný nájom bytu a nie spoločné členstvo manželov v družstve, avšak má jednoznačneza to, že členstvo v SBD nepredstavovalo žiadnu podmienku pre platné uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 30. 07. 1997 a nebránilo nadobudnutiu bytu do BSM manželov.
Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1, 2 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1
a contrario CSP), rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

11. Odvolací súd má za to, že v súdenej veci súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
v dôsledku ktorej skutočnosti nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom. Za nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd považuje aj nedostatočné právne
posúdenie veci v prípade, že súd prvej inštancie rozhodne v súlade s rozhodnutím súdu vyššej
inštancie, ale existuje zároveň aj rozhodnutie najvyššieho súdu s opačným názorom, ak dosiaľ nedošlo k

zjednoteniu právneho názoru najvyšším súdom v zjednocujúcom rozhodnutí, pokiaľ vec prejednávajúci
súd v napadnutom rozhodnutí nepodá výklad toho, prečo sa priklonil na stranu jedného z rozhodnutí
najvyššieho súdu a prečo nie k druhému.

12. Okresný súd svoje právne názory o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a

povinností v družstve k predmetnému bytu a spoločných podielov v bytovom dome na žalobkyňu a
žalovaného zo dňa 10. 09. 1993 založil na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/172/2012 a na
rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/32/2018 zo dňa 01. 07. 2021 právoplatného
17. 06. 2021. Mal za to, že žalovaný sa nikdy nestal členom družstva, a preto zmluva o prevode
vlastníctva družstevného bytu bola uzavretá v rozpore s § 16 ods. 1 a § 28 zák. č. 182/1993 Z. z.

Podľa neho ust. § 16 jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov,
ktorý je členom družstva, ak nevzniklo manželom spoločné členstvo v bytovom družstve. Okresný
súd však zrejme nepostrehol, že problematika nadobudnutia družstevného bytu obidvomi manželmi za
situácie, keď len jeden z nich bol členom družstva a vlastníkom členského podielu a druhému manželovi
svedčil len spoločný nájom družstevného bytu, bola riešená aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27. 10. 2021, v ktorej veci najvyšší súd riešil situáciu, že zmluvu o prevode
vlastníctvabytovejnehnuteľnostizodňa18.05.2021uzavreližalobcaažalovanáspoločneakomanželia
a kupujúci (tiež nadobúdatelia), ktorí prejavili vôľu (záujem) nadobudnúť spornú bytovú nehnuteľnosť do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru dovolacieho súdu v tejto veci zmluvu
o prevode vlastníctva bytovej nehnuteľnosti uzatvorenú za vyššie uvádzaného skutkového stavu medzi

bytovým družstvom na jednej strane a oboma manželmi (žalobcom ako členom družstva a žalovanou
ako manželkou žalobcu), spoločnými nájomcami družstevného bytu, ako kupujúcimi na druhej strane, v
ktorejzmluvemanželiazhodneprejavilivôľunadobudnúťdružstevnýbytdosvojhoBSM(žalobcavspore
nepreukázal opak), nie je možné považovať za neplatnú pre rozpor s ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. len
preto, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov,

a to žalobca. Práve žalobca ako jeden z manželov a výlučný člen bytového družstva mal síce podľa §
28 nárok na prevod vlastníctva družstevného bytu, čomu zodpovedá povinnosť družstva tento zákonný
nárok rešpektovať za predpokladu, že ho žalobca ako len jeden z manželov a člen bytového družstva
uplatní. Za tohto stavu, pokiaľ by zmluvu o prevode vlastníctva bytovej nehnuteľnosti uzavrel s bytovým
družstvom sám žalobca, nepochybne by sa bytová nehnuteľnosť stala jeho výlučným vlastníctvom,

nakoľko v takom prípade by nedošlo k nadobudnutiu nového majetku ani k rozmnoženiu doterajšieho
majetku za trvania manželstva; išlo by len o zmenu (transformáciu družstevných práv toho z manželov,
ktorý je zároveň členom družstva), ktorá nemá vplyv na po povahu veci ako predmetu osobného
vlastníctva, a preto v takom prípade by nedošlo ani k vzniku BSM (pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo/291/2006, 3Cdo/172/2012 - poznámka odvolacieho súdu, z ktorého pri rozhodovaní

vychádzal súd prvej inštancie v teraz prejednávanej veci), 2MCdo/8/2013, rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. II ÚS 591/2014). Ďalej však najvyšší súd skonštatoval, že ním prejednávaný prípad je iný,
pretože Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu na strane nadobúdateľa neuzavrel žalobca
sám, ale spoločne so žalovanou, svojou manželkou. Žalobca nerozporoval a ani nenamietal, že len on
sám disponuje zákonným nárokom (§ 28 zák. č. 182/1993 Z. z.) na prevod vlastníctva družstevného

bytu. Pojem nárok, výslovne zvolený zákonodarcom v ust. § 28, je odvodený, resp. súvisí s pojmom
subjektívne právo a znamená oprávnenie použiť prostriedky určené právnymi predpismi na vynútenie
subjektívneho práva súdom správnym orgánom, či vlastným úkonom, čo znamená len to, že nájomcovi,
výlučnému členovi bytového družstva, v zmysle § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. svedčí zákonné subjektívnevynútiteľné právo na prevod vlastníctva družstevného bytu, ktoré môže, ale nemusí využiť sám pre
seba. Je na vôli nájomcu a výlučného člena bytového družstva ako bude postupovať, či sa rozhodne
využiť zákonné subjektívne právo sám pre seba alebo sa rozhodne nadobudnúť družstevný byt spoločne

so svojou manželkou (nečlenkou bytového družstva, ale spoločnou nájomníčkou družstevného bytu
titulom uzatvoreného manželstva) do BSM. Pokiaľ teda zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu
uzatvorili ako nadobúdatelia strany spolu ako manželia, prejavili tak nesporne zhodnú vôľu nadobudnúť
družstevný byt do BSM. Pre tento záver bol rozhodujúci ich prejav vôle vyjadrený v písomnej a
registrovanej zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorej platnosť (pozn. odvolacieho súdu -

v čase jej uzavretia až do rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného) nebola spochybnená. Najvyšší
súd odkázal aj na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého platí: „Každý môže konať
čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Aplikujúc
na prejednávaný prípad to znamená, že nebolo zákonom zakázané, aby jeden manžel, nečlen bytového
družstva, ale nájomca družstevného bytu, nemohol nadobudnúť spolu s druhých manželom, členom
bytového družstva, tento družstevný byt za trvania manželstva do existujúceho (trvajúceho) BSM (viď

bod 21. ods. 1 rozsudku NS SR 2Cdo/7/2019).

13. Okresný súd aplikáciou, respektíve priklonením sa k právnemu nárazu o absolútnej neplatnosti
zmluvy o prevode členských práv a povinností rozhodol spôsobom zvýhodňujúcim len jednu stranu
sporu, bez toho, aby prihliadol na existujúci právny názor opačný, vyslovený taktiež v rozhodnutí

NajvyššiehosúduSRneskôr(rozhodnutie2Cdo/7/2009bolovydané27.10.2021).Uvedenýmpostupom
bolo porušené právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, súdne konanie, a preto odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie
zrušil aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.