Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-10C/2/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121518831

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6121518831.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NM-10C/2/2022

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom,
so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytomG.XXX,XXXXXH.,právnezastúpenýJUDr.VladimíromFraňom,advokátom,sosídlomHaškova
18, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 467,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

NM-10C/2/2022

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

NM-10C/2/2022

1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 28.10.2021 domáhal voči žalovanému, aby
zaplatil žalobcovi 467,31 €. Návrh odôvodnil tým, že: „Účastníci sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísaných na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom, katastrálnom odbore na LV
č. XXXX pre k.ú H. v registri KNC ako parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2,
parcela č. XXXX záhrada o výmere 459 m2, parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
22 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX a garáž na parcele č. XXXX a to žalobkyňa v

podiele 1 k celku a žalovaný v podiele 1 k celku. Za obdobie od 12.12.2018 do 15.06.2021 som za
odber plynu zaplatila sumu 1 623,15. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť
podiel 1 t.j. 405,79 €. Za obdobie od 10.10.2018 do 03.06.2021 som za vodu zaplatila sumu 188,10 €
(7,98+4,56+8?14+161,42+6). Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel
1 t.j. 47,03 €. Za obdobie od 03.12.2018 do 22.07.2021 som za odber elektriny zaplatila sumu 104,04€. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1 t.j. 25,01 €. Za obdobie od
06.12.2019 do 07.76 som zaplatila poistenie súvisiace s nehnuteľnosťou sumu 47,45 €. Na žalovaného
ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1 t.j. 11,86 €. V roku 2019 som zaplatila daň z

nehnuteľnosti vo výške 10,53 €. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel
1 t.j. 2,63 €. Žalovaný v súlade s § 137 Občianskeho zákonníka je povinný uhradiť mi z vyššie uvedených
bežných nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. H. podiel 1
t.j. sumu 467,31 €.“

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29. októbra 2021 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu.
Žalovanývočiplatobnémurozkazupodalodporsodôvodnením,že:„Neuznávamnárokvcelomrozsahu.
Nesúhlasím s povinnosťou uloženou v platobnom rozkaze, pretože spochybňujem žalobkyňou výšku
uplatňovaného nároku. Po dôkladnom preskúmaní predložených výpisov z účtov žalobkyne, ktoré som
mimochodom videl prvý krát, som zistil, že suma za úhradu plynu /VS: XXXXXXXXXX / na nehnuteľnosť
č. XXX v obci H., ktorého som bol 1/1 spoluvlastníkom nepredstavovala žalobkyňou stanovenú sumu

1623,15 € z toho 1/1 - 405,79 €, ale sumu 1090,45 €, z toho 94 -272,61 €. /„Za obdobie od 12.12.2018 do
15.06.2021 som za odber plynu zaplatila sumu 1623,15 Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka
prislúcha zaplatiť podiel 1/4 tj. 405,79E."/ Ako dôkaz svojich tvrdení prikladám v prílohe chronologické
platby za jednotlivé mesiace, ktoré som i vyznačil vo výpisoch z účtov žalobkyne. Ďalej vznášam
námietku premlčania na úhradu z 12.11.2018 vo výške 229,82 €, pretože ide o vyúčtovanie plynu za

obdobie 20.1.2018- 18.10.2018 /ustanovenie § 101 Občiansky zákonníka/.“

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 14.01.2022 uviedol, že: „Žalovaný v odpore rozporuje len
výšku náhrady za plyn a to s poukazom na platby podľa priložených výpisov z účtu žalobkyne a
námietku premlčania vznesenú voči sume 229,82 €. Po preskúmaní účtov vzhľadom na vznesené

námietky žalovaným žalobkyňa uznáva, že do žalovanej sumy za plyn omylom započítala aj platby,
ktoré uhradila SPP a.s., avšak ktoré boli platbami za elektrinu dodanú pre jej potrebu. Za plyn teda v
skutočnosti zaplatila sumu 1320,27 € vrátane sumy 229,82 €, proti ktorej žalovaný vzniesol námietku
premlčania. Námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko pre premlčanie je rozhodujúce, kedy bola
platba zaplatená a nie za aké predchádzajúce obdobie bola vyúčtovaná vzhľadom na skutočnú spotrebu

plynu. Za obdobie od 12.10.2018 do 15.06.2021 žalobkyňa za odber plynu zaplatila sumu 1 320,27 €.
Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1 t.j. 330,07 €. Po tejto úprave
je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť za úhradu plynu sumu 330,07 €, za vodu 47,03 €, za elektrinu
sumu 25,01 €, za poistenie nehnuteľnosti sumu 11,86 € a za zaplatenú daň z nehnuteľnosti sumu 2,63
€. Celkovo si žalobkyňa uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 416,60 €. Vo zvyšku berie žalobkyňa žalobu

späť. Nakoľko žalovaný je v omeškaní so zaplatením vyššie uvedenej sumy uplatňuje si žalobkyňa aj
úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 416,60 € a to odo dňa 09.11.2021 až do zaplatenia. Vzhľadom
na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento rozsudok: Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 416,60 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy
416,60 € odo dňa 09.11.2021 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

4. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, preto bola vec postúpená na Okresný súd Nové Mesto
nad Váhom dňa 19.01.2022.

5. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 15.02.2022 uviedol, že: „So žalobkyňou A. B., C. XX, D., sme
mali ústnu dohodu o hospodárení domu, ktorý sme mali v spoluvlastníctve od roku 2013 dohodnutú tak,
že ja od roku 2018 nebudem uhrádzať faktúry za energie za dom a ako protihodnotu budem naďalej
vykonávaťsprávuaúdržbudomu,ktorúsompočasceléhospoluvlastníctvatedaodroku2013aždoroku
2021 vykonával a preto navrhujem: Započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným započítaním.

Dňa 4.2.2022 som obdržal návrh žalobkyne A. B., C. XX, D. o zaplatenie úhrady za plyn, vodu, elektrinu,
poistné, daň z nehnuteľnosti vo výške 416,60 €, slovom štyristošesťnásť Eur a šesťdesiat centov spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5%, za dom, ktorý sme mali v spoluvlastníctve /H. s.č. XXX/.
Dňa 10.11.2021, som ja E. F., G. XXX/X, H. žalobkyni A. B., C. XX, D. zaslal výzvu na zaplatenie dlžnej
sumy z dôvodu bezdôvodného obohatenia vo výške 1720 € v súvislosti s údržbou domu, ktorý sme mali

v spoluvlastníctve /H. s.č. XXX/ a ktorý sa v roku 2021 predal. Výzvu dňa 11.11.2021 žalobkyňa prevzala.
Keďže som si vedomý, že celú svoju pohľadávku voči žalobkyni nevymôžem z dôvodu premlčania, výška
mojej pohľadávky je 416,60 €, slovom štyristošesťnásť Eur a šesťdesiat centov spolu s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5%. Na základe uvedeného oznamujem, že svoju pohľadávku, ktorú mám vočižalobkyni A. B., C. XX, D. vo výške 416,60 € /slovom štyristošesťnásť Eur a šesťdesiat centov/ spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% započítavam s jej pohľadávkou, ktorú má voči mne E.
F., G. XXX/X, H., vo výške 416,60 € /slovom štyristošesťnásť Eur a šesťdesiat centov/ spolu s ročný

úrokom z omeškania vo výške 5%. Naše vzájomné pohľadávky sa započítavajú do výšky, do ktorej sa
vzájomne kryjú t. j. do výšky 416,60 € /slovom štyristošesťnást Eur a šesťdesiat centov/ spolu s ročný
úrokom z omeškania vo výške 5% a to dňom kedy sa tieto pohľadávky stretli, t.j. 12.11.2021. Zároveň
bude týmto dodržaná naša ústna dohoda o hospodárení s domom s.č. XXX v H., ktorý sme mali v
spoluvlastníctve. Ako dôkaz svojich tvrdení uvádzam nasledovné: V roku 2013 som sa stal v dedičskom

konaní spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/4, rodinný dom s.č. XXX v H., kde žalobkyňa bola 1/2
spoluvlastníčkou. Počas celej doby spoluvlastníctva som sa iba ja staral o správu a údržbu predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá spočívala v nasledovných prácach : kosenie, odvoz odpadu, odhŕňanie snehu,
čistenie rín, montáž odkvapov na garáži, čistenie kotla a jeho spustenie /ktoré spočívalo v naplnení
expanznej nádrže, ktorá sa nachádzala na povale domu, inak by sa nemohlo ani vykurovať/, orez
stromov, ktoré bezprostredne ohrozovali dom, oprava prietokového ohrievača, ako aj sprístupnenie do

domu pri odpisoch vody, elektriny, plynu, výmene meračov..... Išlo o nutnú údržbu nehnuteľnosti, nakoľko
keby sa nevykonala, nehnuteľnosť by strácala na hodnote a taktiež vyplývajú pre spoluvlastníkov
povinností v zmysle susedských vzťahov. Ako dôkaz v prílohe prikladám čestné vyhlásenia manželov
I., trvale bytom H. XXX, ktorí sú priami susedia predmetnej nehnuteľnosti o tom, kto vykonával údržbu
domu./ V prípade potreby navrhujem vypočutie manželov J. a K. I., trvale bytom Čachtice, X. XXXX

XXX ako svedkov /. Zároveň uvádzam, že som od roku 2013 až do roku 2018 riadne a včas uhradil
žalobkyni všetky faktúry, ktoré mi boli ňou predložené v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou /faktúry
za energie, vodu, plyn/. V roku 2018 som vyzval žalobkyňu, aby sa aj ona podieľala na správe a údržbe
domu, keďže je 1 spoluvlastníčkou, na čo reagovala tým, že jej nemá kto pomôcť, nakoľko jej vlastné deti
pomoc odmietli a tak sme sa spolu ústne dohodli, že ja budem vykonávať naďalej správu a údržbu domu,

ale už nebudem platiť faktúry a to až do doby, kedy sa nezačne ona podieľať na údržbe domu /a to či
už sama svojou prácou na nehnuteľnosti, alebo prostredníctvom inej osoby alebo finančne/. Žalobkyňa
napokon iniciovala v roku 2021 predaj nehnuteľností a pri odovzdávaní kľúčov novým majiteľom mi
povedala, že som jej dlžný 500,- € za energie na čo som ju upozornil, aby si zarátala moju údržbu na
dome počas 8 rokov a pripomenul som jej našu ústnu dohodu. Potom ma telefonicky kontaktovala, „Daj

mi peniaze, lebo sa stretneme na súde" a keď som jej pripomenul započítanie údržby domu povedala, že
ju to nezaujíma a hovor ukončila. Chcem ešte uviesť, že počas celého obdobia nášho spoluvlastníctva
sme si so žalobkyňou rozumeli, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že moju domácnosť niekoľkokrát v roku na
niekoľko dní navštevovala, vždy sa zaujímala a to osobne ako aj telefonicky či je dom udržiavaný/ či je
pokosené, zakúrené.../ale nikdy dom osobne nenavštívila za účelom údržby. Dokonca mi navrhla, aby

smespoluodkúpilipodielmôjhobrataJ.F.,ktorýbol1/4spoluvlastníkomstým,žepodiellacnoodkúpime
a v budúcnosti drahšie predáme, s čím som ja nesúhlasil a to si myslím je dôvod prečo sa po predaji
začala takto správať. Domnievam sa, že sa asi žalobkyni zdala údržba po rozpočítaní asi 50,- €/rok veľa /
pri 8-ročnom spoluvlastníctve/ a rozhodla sa tak, že našu ústnu dohodu nedodrží. V novembri 2021 som
obdržal z Okresného súdu v Banskej Bystrici platobný rozkaz na uhradenie sumy 467,31 € za energie za

dom, na čo som ja podal odpor, pretože výška úhrady bola zle vypočítaná a vtedy som po prvý krát videl
aj faktúry za energie, pretože ako som už uviedol, mali sme dohodu, takže mi faktúru od roku 2018 ani
nikdynepredložila/čosomuviedolajvmojomodpore/.Natosomtedajanáslednedňa10.11.2021zaslal
žalobkyni predžalobnú výzvu z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktorú dňa 11.11.2021 prevzala. V
tejto výzve som pri oceňovaní jednotlivých prác vychádzal z dostupných zdrojov v akej sume sa obvykle

vykonávajú. /napr. firma JADAS s.r.o. si za kosenie účtovala 80 € a to je iba kosenie, nie aj odvoz odpadu
a táto firma vykonala kosenie už novým majiteľom domu s.č. XXX, ktoré som im po vzájomnej dohode
sprostredkoval/. Predmetný dom, ktorý sme mali v spoluvlastníctve sa predal v júni 2021 za 120 000 €,
slovom stodvadsaťtisíc Eur a v prípade, keby nebola mnou vykonaná 8 ročná nutná údržba domu za
túto sumu by sa určíte nepredal. V prílohe prikladám kópiu výzvy adresovanú žalobkyni na uhradenie

z dôvodu bezdôvodného obohatenia.“

6. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/2/2022 – 214 zo dňa 20.04.2023 konanie o zaplatenie
50,71 € sčasti zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením č.k. 6Co/63/2023-238 zo dňa 29. decembra

2023 Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov (§ 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods.1 Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O hospodárení
so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti

hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka
súd (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Spoluvlastnícky
podiel (v zmysle ustanovenia § 137 ods. l Občianskeho zákonníka) nie je len mierou účasti na
vlastníckomvzťahukspoločnejveci,aletiežurčujerozsahprávapovinnostíjednotlivýchspoluvlastníkov

za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ako i po jeho skončení. To sa vzťahuje aj na práva a povinnosti
súvisiaceshospodárenímsospoločnouvecou.Zahospodáreniesospoločnouvecoujetrebapovažovať
mimo iného údržbu spoločnej veci, jej opravu, úpravu a všetky opatrenia, slúžiace k zachovaniu podstaty
a udržiavaniu spoločnej veci v stave spôsobilom jej účelu, priebežnému zachovaniu jej funkčnosti a k
ochrane spôsobom obvyklým v danom čase tak, aby vyhovovala štandardným požiadavkám súčasného
spôsobu života a aby sa hodnota spoločnej veci neznižovala rýchlejšie než zodpovedá prirodzenému

opotrebeniu. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci konsenzuálne dohodou.
Dohoda podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou je bezformálnym právnym
úkonom a nemusí byť písomná, môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Zákon vychádza
zo zásady, že ak sa spoluvlastníci pri hospodárení so spoločnou vecou nedohodnú, rozhoduje väčšina
spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Je potrebné pri

posúdení otázky pojmu hospodárenia so spoločnou vecou vyhodnotiť rozdelenie činnosti na "bežnú"
údržbu a "nie bežnú" údržbu, teda všetky činnosti spoluvlastníka. Za takéto činnosti (údržbu) treba
považovať aj ošetrovanie stromových a trávnatých porastov (kosenie, strihanie), odpratávanie snehu,
ako i čistenie rín, zazimovanie. Tieto činnosti totiž nesúvisia len s kvalitou užívania nehnuteľnosti, ale
ich (pravidelné) nevykonávanie ovplyvňuje funkčnosť nehnuteľnosti, jej účel a v neposlednom rade

spôsobuje aj znehodnocovanie nehnuteľnosti. Udržiavanie spoločnej veci totiž patrí k povinnostiam
všetkých spoluvlastníkov a každý z nich má povinnosť podieľať sa na vynaložených nákladoch vo
výške danej podielom na nákladoch zodpovedajúcich spoluvlastníckemu podielu k spoločnej veci.
Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o
hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho

hlasovacieho aktu a pre samotné rozhodnutie nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú)
formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces
vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa
na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (viď slová "rozhodujú spoluvlastníci").
To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho

podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní
napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ by ale o niektorej
záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám väčšinový spoluvlastník
bez toho, aby dal menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania
a vyjadriť v ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne

dominujúceho)lenrozhodnutímjednéhospoluvlastníka.Prijatérozhodnutiebynebolomožnépovažovať
za rozhodnutie spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie "väčšiny" v zmysle § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka a takéto rozhodnutie nemožno považovať za platné. Každý spoluvlastník má
(bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu) právo zúčastňovať sa na procese vytvárania
kolektívnej vôle spoluvlastníkov a prijímania ich rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou (§

139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), i keď miera právnej a faktickej možnosti určitého spoluvlastníka
ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka) a v niektorom konkrétnom právnom vzťahu (najmä s dominantným postavením
väčšinového spoluvlastníka) môže byť nepatrná. V prípade, ak nebolo rozhodnuté v zmysle § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka o tom, aký náklad a v akej výške má byť vynaložený do spoločnej veci,

menšinový spoluvlastník má povinnosť podieľať sa na vynaložených nákladoch z titulu bezdôvodného
obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka) vo výške danej podielom na nákladoch zodpovedajúcich
jeho spoluvlastníckemu podielu k spoločnej veci. V danej veci je nesporné, že strany sporu boli
podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, žalobkyňa vo veľkosti 1/2 a žalovaný v 1/4.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani žalovaný spoločnú nehnuteľnosť, v rozhodnom období,

neužívali. Žalovaný uviedol, že zabezpečoval činnosti smerujúce k udržiavaniu jej funkčnosti v
stave spôsobilom na užívanie, a to kosením, orezávaním stromov, odpratávaním snehu, čistením rín,
zazimovaním, keď medzi stranami sporu existovala ústna dohoda, na základe ktorej žalobkyňa bude
uhrádzať poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti - vodu, plyn , elektriku a daň z nehnuteľnosti ažalovaný bude vykonávať činnosti uvedené vyššie. Súd prvej inštancie však nevyhodnotil, či je potrebné
predmetné činnosti považovať za hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Odvolateľka namietala platnosť dohody uzatvorenej medzi stranami sporu,

na základe ktorej, podľa tvrdení žalovaného, žalobkyňa bude uhrádzať náklady spojené s užívaním
nehnuteľnosti a žalovaný sa bude starať o bežnú údržbu domu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť,
že z obsahu spisu, zo skutkových tvrdení, resp. z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne
ustáliť, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania
tieto skutkové okolnosti nevyplývajú a rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak predčasné. Odvolací

súd vykonáva prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie za situácie, že právne závery súdu nie sú
správne poukazom na námietky odvolateľky, čo v danom prípade splnené bolo. Žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti - voda, plyn,
elektrika. Žalovaný na obranu tvrdil, že vykonával činnosti na predmetnej nehnuteľnosti za účelom jej
údržby. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti
nebývala, nakoľko býva v Bratislave. Žalovaný býva v obci, kde sa nehnuteľnosť nachádza, preto je

dôvodné predpokladať, že žalovaný sa bude o nehnuteľnosť starať tak, ako to uviedol. Žalobkyňa v
tomto o smere neuviedla žiadne námietky, neprodukovala, či sú tvrdenia žalovaného pravdivé, zotrvala
na svojom nároku. Tu je dôležité uviesť, že obe strany sporu musia jednak tvrdiť, resp. preukázať svoje
tvrdenia. I keď súd prvej inštancie vykonal výsluch strán sporu, ako i svedkov, tieto nie sú uskutočnené v
takom rozsahu, ktorý by bol podkladom pre rozhodnutie. Len samotný záver súdu prvej inštancie v bode

33. svojho rozhodnutia - z logiky veci to vyplýva, nie je možné urobiť jednoznačný záver o uzatvorení
dohody. Žalobkyňa v podanom odvolaní správne poukázala na svedeckú výpoveď svedkyne - manželky
žalovaného, ktorá uviedla, že pri uzatváraní dohody nebola prítomná a skutočnosť, že takáto dohoda
uzatvorená bola vie preto, lebo manžel za tým účelom išiel do Bratislavy. V tejto časti je rozhodnutie
nepreskúmateľné, keď nedáva dostatočný poklad pre rozhodnutie súdu. I keď odvolateľka v podanom

odvolaní zdôrazňovala neplatnosť dohody o hospodárení so spoločnou vecou, vyriešenie tejto otázky
je dôvodné až po jednoznačnom zistení, či vôbec došlo k uzatvoreniu dohody a v akom rozsahu.
Nakoľko súd urobil predčasné závery v otázke uzatvorenej dohody o hospodárení so spoločnou vecou,
neposúdiac v konkrétnostiach vykonávanie činností žalovaného, za absencie náležitostí v zmysle ust. §
220 ods. 2 CSP, bolo potrebné, a to aj bez toho, aby sa odvolací súd ďalej zaoberal ďalšími námietkami

žalobkyne uvedenými v odvolaní, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom
výroku III o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť
v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní je súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a jeho úlohou bude vo veci
opätovne nariadiť pojednávanie, vykonať výsluchy strán sporu za účelom zistenia, či medzi stranami

sporu došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o hospodárení so spoločnou vecou, s uvedením žalobkyne,
či žalovaný vykonával predmetné činnosti za účelom udržania nehnuteľnosti v stave na užívanie, resp.,
či tieto činnosti vykonávala žalobkyňa, posúdenie nákladov na nehnuteľnosť /voda, plyn, elektrina, daň
z nehnuteľnosti/, zachovajúc postup podľa bodu 22. a 23. odôvodnenia rozhodnutia. V prípade, že
súd prvej inštancie vzhliadne nárok žalobkyne za dôvodný, dôsledne uvedie a špecifikuje jednotlivé

nároky žalobkyne s jasným odôvodnením, aj poukazom na jednoznačné závery pri uplatnenom nároku
dane z nehnuteľnosti, posúdi vznesenú námietku premlčania, vysporiada sa so všetkými námietkami
žalovaného v podanom odpore, vec opätovne vzhľadom na zrušenú časť posúdi, a v zrušenej a vrátenej
časti rozhodne. Súd prvej inštancie sa zároveň bude zaoberať aj ďalšími námietkami strán, ktoré uviedli
v odvolaní a ktorými sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal. V novom rozhodnutí

vo veci, súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

7. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom strán a svedkov na
nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Od jesene 2018 do júna 2021 žalobca mal podiel 1 a žalovaný 1 na nehnuteľnostiach v k.ú. H.
(pôvodne LV č. XXXX), kde išlo o rodinný dom a priľahlú záhradu, na ktorej sa nachádzali ovocné stromy.
Ďalším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností bol brat žalovaného a to vo zvyšnom podiele 1.

9. S užívaním domu a priľahlej záhrady boli spojené náklady spojené s užívaným týchto nehnuteľností

a to spotreba elektriny, plynu a vody. Zároveň s vlastníctvom týchto nehnuteľností bola povinnosť platiť
daň z nehnuteľností.10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že všetky náklady spojené s užívaním domu v rozhodnom
obdobíuhrádzalžalobcastým,ževtomtokonanísivočižalovanémuuplatnilpreplatenietýchtonákladov
v rozsahu 1, čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovaného na týchto nehnuteľnostiach.

11. Žalovaný odmietol sa spolupodieľať sa na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľností z dôvodu,
že medzi stranami sporu bola ústna dohoda, že žalobca bude uhrádzať náklady spojené s užívaním
domu a žalovaný bude vykonávať nevyhnutnú držbu nehnuteľností.

12. Žalovaný do spisu založil potvrdenie obce H., že žalovaný od roku 2015 do roku 2021 vrátane
má uhradenú daň z nehnuteľnosti, ktorá sa viazala k podielovému spoluvlastníctvu žalovaných
nehnuteľností.Žalobcavkonanínepreukázal,žebymedzispoluvlastníkmiexistovalaakákoľvekdohoda,
akým spôsobom budú uhrádzať daň z nehnuteľností. Žalovaný po vrátení veci odvolacím súdom
predložil potvrdenie obce H. zo dňa 05.03.2024, v ktorom obec H. potvrdila, že daň za rok 2019 za
nehnuteľnosť v k.ú. H., L. X K. H. súp. XXX vo výške 1/4 podielu predstavuje 5,35 € a bola zaplatená

dňa 14.08.2019.

13. Žalovaný vo svojich podaniach namietal, že jednotlivé vyúčtovania nákladov prevzal až s doručením
platobného rozkazu, pričom žalobca sa nijakým spôsobom v rozhodnom období nepodieľal na bežnej
údržbe domu a priľahlej záhrady. Žalobca túto námietku nerozporoval ani nepoprel, a preto túto

skutočnosť súd nepovažoval za spornú.

14. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že na úvod by sa chcela vyjadriť ku kosačke. Ona si
ešte pamätá, že mame kúpila kosačku v Rakúsku, bola žltej farby a ani nevie kde je. Žalovaný sám má
veľkú záhradu, takže kosačku nekupoval len kvôli ich spoločnému vlastníctvu. V minulosti dom vlastnila

so sestrou na polovicu. A vtedy nebol žiaden problém. Náklady si delili na polovicu. Keď zomrela sestra,
dedičmi sa stali žalovaný a jeho brat J.. Vtedy sa snažila vyúčtovanie robiť na troch a to podľa výšky
podielov. Žalovaný jej aj prispieval na úhradu, J. sa ale vyhováral, že nemá peniaze. Pamätá si, že
jedného dňa išla na rodičovský dom aj s dcérou a dom bol uzamknutý, kľúč vymenený. Zistila, že sa
tam nasťahoval žalovaný. Je pravdou, že počas tohto obdobia si žalovaný hradil všetky náklady sám.

Keď sa z domu odsťahoval, všetky výdavky zostali výlučne len na nej. Podotýka, že so žalovaným mali
v minulosti dobré vzťahy. Pravidelne ju žalovaný navštevoval v BA. Keďže dom sa riadne nevyužíval,
rozhodli sa ho predať a vtedy aj žiadala žalovaného, aby jej predložil doklady, ktoré vynaložil v súvislosti
so spoločnou nehnuteľnosťou. Žiadne doklady jej nedal. Pamätá si len na jeden doklad a to, keď boli
v realitnej kancelárii a kde žalovaný sa pýtal budúceho majiteľa, či mu má pozemok pokosiť. On s tým

súhlasil. Náklady na pokosenie boli 80,- €, tieto jej boli aj predložené. Ona ich však neuhradila, nakoľko
ich uhradil nový majiteľ. Čo sa týka samotných výdavkov, ktoré si uplatnila, nie sú nejako vysoké. Išlo
o spotrebu vody, plynu, kde sa dom temperoval, hlavne v zimných mesiacoch a voda. Pamätá si, že
raz išla s jedným záujemcom o kúpu tejto nehnuteľnosti na obhliadku, kde v rámci toho zistila, že cez
záchod uniká voda. Toto sa jej podarilo až na 2x odstrániť a aj z tohto dôvodu, bola tam pomerne vysoká

spotreba vody. Podotýka, že ona je starobná dôchodkyňa, jej dôchodok je len 560,- € mesačne, teda
si nemôže dovoliť žiadne extra výdavky.

15. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že žalobcovi nepredložil žiadne doklady z toho
dôvodu, že mali ústnu dohodu, že on sa bude starať o dom a okolie a ona bude platiť náklady spojené s

domom. Absolútne nesúhlasí s tým, že on na dome vymenil zámky. On sám od tohto nemal kľúče. Toto
urobil jeho brat a jeho syn. Pamätá si to, bolo to 27.10.2020, keď toto zistil. Volal tete a po jej dohovore
volal na políciu. Stála služba mu povedala, že tam vyšle hliadku. Tá po nejakom čase prišla. Povedali
mu, že oni nemôžu nič robiť a nech si to vyrieši cez zámočníka. Ku kľúčom sa neskôr dostal cez svojho
brata, ktorý mu ho odovzdal za prítomnosti pána M.. Aby nedošlo k nejakým nezrovnalostiam, je pravda,

že keď tam býval s rodinou, tak tam jeden zámok vymenil, ale to bolo v roku 2015. Toto neurobil kvôli
tete, ale kvôli bratovi, s ktorým majú obaja zlý vzťah. Čo sa týka úniku vody, tak predpokladá, že toto
spôsobil buď jeho brat alebo synovec, ktorí toto neodsledovali. N. si výlučne kúpil kvôli údržbe spoločnej
nehnuteľnosti. Po odpredaji si ju nechal. Je u neho doma. Doma kosil hlavne krovinorezom a to z toho
dôvodu, že potreboval seno, ktoré si od neho brával pán O., ktorý má kravu aj koňa. On doklady o

kosačke dal až dnes preto, lebo ho pani B. na to neustále vyzýva a keď sa pripravoval na pojednávanie, v
minulosti sa bavili so ženou, že keď si chce uplatniť kosenie, nech si neuplatňuje aj kosačku. On si svoje
náklady uplatňuje len do výšky uplatneného nároku. Nechce nič naviac. Pravidelne, to je minimálne 4x
do roka kosil, pravidelne kontroloval ríny, odhŕňal sneh a orezával stromy a to jablone a čerešne. O tom,že ide kúpiť kosačku, pani B. hovoril. Motorová kosačka dochádzala, krovinorez na to nebol vhodný.
N., ktorú kúpil, bola motorová a to na benzín. Kosil trávu na základe dohody so žalobcom, ale aj kvôli
susedom. Bolo to začiatkom roku 2018, keď sa odsťahoval a bolo to v byte u žalobcu v BA. Vie, že

tam bol aj tetin syn P. v detskej izbe. On sa vtedy ohradil, že by mal pracovať a starať sa o dom a aj
niečo platiť. Argumentoval aj tým, že J. ani nepracuje ani sa nepodieľa na nejakých nákladoch. Vie,
že tieto náklady platila žalobkyňa cez internetbanking zo svojho počítača. Opakuje, on trval na tom, že
buď bude sa starať alebo platiť. Nie obidvoje. Žalobkyňa povedala na tento jeho návrh: „dobre“. Toto sa
stalo v januári 2018. Jeho manželka navrhovala písomnú dohodu, žalobkyňa to ale zamietla. Zahovorila

to. Bolo to ešte pred januárom 2018 a to vtedy, keď sa teta sťažovala, že J. nič neprispieva. V tejto
dohode by rozdelili nielen peniaze, ale aj práce. Písomný návrh nikdy nebol vypracovaný. V tom čase
mali dobré vzťahy, tieto veci sa riešili pri kávičke a témou bolo, že brat nič neprispieva. Čerešne sa
orezávali postupne od roku 2015 až do roku 2019, podľa toho ako vysychali. Úrodu z ovocných stromov
brali všetci. Raz dokonca až na balkón do BA doniesol bedničku jabĺk žalobkyni a bolo to z 3 jabloní.
Pamätá si ako si to teta pochvaľovala, že si to jej syn P. strúha s mrkvou. Okrem toho on ovocie nechával

v dome, kde na to boli vhodné podmienky. Tete nič nebránilo, aby si pre ovocie prišla. On osobne ani
úrodu by nepotreboval. Má doma 46 sliviek a 5 jabloní, 2 orechy, višňu, čerešne. Tak ako si strihá vlasy,
tak aj orezáva stromy. Nevidí na tom nič zlé. Ďalej chce podotknúť, že čerešňa je jediný strom, ktorá
sa neorezáva za účelom väčšej úrody. Na nej sa orezávajú len suché časti. Čo sa týka jeho prác, tak
tieto si neúčtoval v období, keď tam býval.

16. Svedok F. Q. F. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že v pojednávacej miestnosti pozná
manželaakoajjehotetu.Chcelabypotvrdiť,žeexistovalaústnadohodamedzinimiato,žejejmanželsa
bude starať o spoločný dom a teta bude platiť energie. Vie, že voči tomuto teta nemala žiadne námietky,
i keď ona nebola osobne prítomná, keď sa táto ústna dohoda uzavrela, vie to však z toho, že za týmto

účelom išiel jej manžel do BA za tetou. Manžel odmietal aj platiť aj sa starať o dom. Vie, že sa to stalo
začiatkom roka 2018. Manžel jej povedal, že bol tam aj tetin syn P., pričom jej manžel sa ho pýtal, či by
aj on prišiel pomôcť, on mu na to povedal, že keďže to nie je jeho, jeho to nezaujíma. Podotýka, že v
minulosti mali veľmi dobré vzťahy. Pravidelne si na dennodennej báze telefonovali a niekoľkokrát do roka
sa navštevovali. V minulosti s úhradami nebol problém. Obyčajne sa to dialo tak, že pri osobnej návšteve

im teta predkladala faktúry a oni jej v hotovosti poukázali podľa výšky svojho podielu konkrétnu platbu.
Oduzavretiaústnejdohodyzr.2018užimnebolapredloženážiadnafaktúra.Vie,žetetaoslovilaajsvoju
dcéru, ktorá je krstná ich deťom, aby aj ona sa išla starať o dom, ona toto odmietla. To, že jej manžel
nemal žiadne podlžnosti, je možné nepriamo zistiť v rámci predaja nehnuteľnosti, ktorú im zabezpečoval
maklér pán R.. Má mail od dcéry žalobkyne, ktorá navrhovala, aby sa J. nedoplatky započítali na kúpnu

cenu. Nič sa nehovorí o tom, že aj oni majú nejaký nedoplatok. Tento mail založila do spisu. Ďalej chce
uviesť, že teta sa pravidelne informovala o tom, či je o dom postarané a či je temperovaný a udržiavaný.
Dokonca navrhovala, aby manžel odkúpil svoj podiel od brata a tým by sa vyriešili nedoplatky vo vzťahu
k J.. Manžel však s týmto nikdy nesúhlasil. Problémom bol hlavne J., ktorý ani nerobil ani neplatil. Ona
sama navrhovala, nech sa o tom spíše nejaká písomná dohoda. Toto navrhovala počas celého ich

spoluvlastníctva. Vycítila, že žalobkyňa o toto nemá záujem, i keď to nikdy priamo nepovedala. To, že
medzi sebou komunikovali, vyplýva aj z dokladov, ktoré tu má pri sebe. Dokonca tu má aj doklady od
pani B., kde jej predkladala doklady ohľadom energií. Ona na oplátku jej posielala fotodokumentáciu z
prác a ako to tam vyzerá. Čo sa týka jej osobného vnímania celého sporu, tak si myslí, že teta je na
nich veľmi nahnevaná a to z toho dôvodu, že sa dom predal, nakoľko mala k nemu veľký citový vzťah.

Pamätá si, že im vyčítala najmä to, že jej manžel nekúpil čiastku od brata J.. Dokonca ho požiadala, aby
napísala žalobu na J., čo ona ale odmietla. Na to jej zložila telefón a odvtedy spolu nehovorili. Vie ešte o
jednom telefonáte, ktorý sa udial medzi tetou a manželom. Manžel to dal na hlasný odposluch a počula,
ako chcela od jej manžela 500,- €. On jej povedal, že to neuhradí, veď majú dohodu. Na čo žalobkyňa
zložila telefón a ešte povedala, že stretnú sa na súde, čo sa aj stalo, nakoľko na jeseň im prišli doklady zo

súdu. Podotýka, že keď v minulosti prispievali na náklady, tak si žiadne doklady o úhrade nepodpisovali.
Neočakávali od žalobkyne že z BA bude riešiť výmenu elektromeru alebo vodomeru. Neoslovovali J. s
tým účelom, aby tete niečo platil. Bola s ním ťažká komunikácia.

17. Svedok F. D. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že v pojednávacej miestnosti pozná prakticky

všetkých. Je bývalá učiteľka. E. aj jeho manželku učila. A. pozná z videnia. So všetkými si tyká. Od
predmetného domu býva asi 30 K. C. tam chodí, hlavne na bicykli. Presne ani nevie, čo je predmetom
konania. Čo ale môže povedať, že mohlo to byť tak pred 3 rokmi, keď videla ako E. orezával čerešňu,
ktorá prevísala až na cestu a povedala mu ako to pekne orezáva.18. Svedok P. H. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná E. jeho
manželku aj pani B.. Tyká si len s E.. On ani presne nevie o čom je tento súd, ale je sused, piata

chalupa od domu pani B.. Vie, že keď tam E. býval, tak sa o všetko staral. Keď aj odišiel bolo o okolie
postarané. Raz tam videl aj jeho brata J.. Chodieva tam pravidelne so psom na prechádzku. Pamätá si,
že E. mu umožnil zberať padavky z pod stromu, nakoľko chová sliepky a kačice a vedel to zúžitkovať.
Pomáhal žalovanému zapájať kúrenie a to hlavne vtedy, keď tam už nebýval a z jeho pohľadu to bolo
na hrane, až keď začali tuhé mrazy. Oslovil ho, aby mu prišiel pustiť kúrenie, nakoľko sa v tom vyzná,

je zamestnancom SPP – distribúcia. To znamená, odvzdušnil kotol, pustil plyn a skontroloval, či sú
tam nejaké úniky. Je to otázka niekoľkých minút. Tam je najdôležitejšie skontrolovať možné úniky. Z
jeho pohľadu, keď sa len temperuje, nastavuje sa len na 17 alebo 18 stupňov. Ide tam hlavne o to,
aby miestnosti nevlhli. Tiež riešili aj expanznú nádobu ku kúreniu, ktorá je na povale na neprístupnom
mieste, ktorú je potrebné kontrolovať prípadne dolievať vodu. Z jeho praxe, ak sa kúri, tak dolieva sa
minimálne dvakrát do roka. Ak sa toto nekontroluje, tak sa radiátory zavzdušnia a nebudú mať cirkuláciu.

Išlo o bezplatnú susedskú výpomoc.

19. Svedok F. O. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná E., s tým
si tyká, pani B. pozná z videnia, nikdy sa pred tým nerozprávali. O ich vzťahu on nič nevie. Čo môže
ale povedať, že v roku 2018 mu pomáhal zrezávať čerešňu, ktorá bola problematická, mala tvar Y a

ohrozovala aj dom aj ľudí, ktorí by išli okolo. E. ho poprosil, či by mu pomohol ju zrezať, s čím súhlasil.
Zobral si motorovú pílu a začali zrezávať konár, ktorý mohol mať 30-40 cm v priemere. Pod kôrou bol
zarastený drôt, na ktorej roztrhol motorovú reťaz. E. išiel kúpiť novú. Drôt vystrihali a čerešňu sa im
podarilo zrezať tak, že sa nič nestalo. Za toto si nič neúčtoval, išlo o jeho nezištnú pomoc. Ďalej chce
uviesť, že on je SHR a v jeho blízkosti tiež má pôdu, ktorú obrába a kosí. Viackrát videl ako si E. kosí

svoju záhradu. A takisto si aj pamätá, mohlo to byť niekedy v roku 2020, keď E. čistil ríny z rebríka na
prednej časti predmetného domu. Od žalovaného si zobral odtiaľ jedenkrát seno pre svoje zvieratá.

20. Svedok P. B. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že vie, že predmetom tohto konania sú
nedoplatky alebo náklady spojené s užívaním rodinného domu, ktorý patril jej babke, maminej mame. V

minulosti jeho mama tento dom užívala. Vie, že istý čas tam býval aj žalovaný. Potom ako sa odsťahoval,
v dome nikto nebýval. A dom sa následne predal. Predmetom tohto konania by malo byť spolupodieľanie
sa na nákladoch za čas, kedy dom nikto nevyužíval do jeho predaja. Vie, že matka si toto uplatnila aj z
toho dôvodu, že je dôchodkyňa s minimálnym príjmom. Osobne si myslí, že tento spor bol vyvolaný aj
z toho dôvodu, že keď sa dom predal, tak jeho mama si chcela odtiaľ zobrať osobné veci, resp. veci, ku

ktorým mala citový vzťah. Keď tam prišla, dom bol prázdny, resp. veľa vecí chýbalo. Nemá vedomosť
o tom, že by bola medzi jeho matkou a jeho bratrancom uzatvorená nejaká dohoda, na základe ktorej
sa dohodli, akým spôsobom sa budú podieľať na nákladoch s babkiným domom. Bratranec od neho
nežiadal, aby chodil pomáhať babke na dom, býva v BA. Vie, že bratranec niečo na dome robil, o
nákladoch nič nehovoril. V minulosti tam sám kosieval. Vie, že to trvalo 10 min. Považuje za nelogické,

aby kvôli 10 minútam cestoval z BA. Myslí si, že 70 € za pokosenie takéhoto trávnika by si nikto nevypýtal
ani v BA. Nepamätá si, že by sa stala v BA taká situácia, že žalovaný bol na chodbe, on bol pri dverách
v detskej, jeho mama pri kuchyni a žalovaný mu povedal, prečo nechodí pomáhať na dom v H. a on mu
povedal, že nepôjde preto, lebo to nie je na neho napísané. Myslí si, že sa to ani nestalo.

21. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že trvá na tom,
že v živote s ňou nebola uzatvorená ústna ani písomná dohoda o tom, ako budú užívať spoločnú
nehnuteľnosť a podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním tejto nehnuteľnosti. To, čo uviedol
žalovaný, je plno klamstiev a neprávd. Z jej pohľadu ona si účtuje veci, ktoré sú riadne podložené a kde
ona vynaložila svoje financie. K tomu, čo si nárokuje žalovaný, je možné uviesť, že jeho to nestálo ani

jeden cent. Nesúhlasí s tým, že by staraním sa o spoločnú nehnuteľnosť túto zveľadil. Práve naopak.
Veľa vecí sa pokazilo alebo opotrebovalo a to najmä vtedy, keď tam dva roky býval. Poukázala na jeho
postoj a prístup k spoločnému majetku, keď jej ani nedal vedieť, že tam pôjde bývať a ani sám od seba
jej nedal od domu kľúče. Tieto si musela vyžiadať od susedov a iniciatívne si ho dala rozmnožiť. Ďalej
poukázala, že aj ona sa starala o záhradu, tzn. ju kosila alebo odstraňovala staré konáre. Opakuje,

keď tam žalovaný dva roky býval a užíval jej čiastku, žiadnu protihodnotu jej nedal. Žalovaný sa podľa
nej nevhodne zachoval aj po tom, čo sa dom predal. A to keď si zobral všetky hnuteľné veci, ktoré
tam dokonca sama kúpila. Bol tam krištáľ, dva plyšové koberce, vanička, nábytok, dva vysávače alebotelevízor. To všetko zmizlo. Ona si nezobrala absolútne nič. Chcela jednu vázičku, ale ani tú nedostala.
Na druhej strane nemala záujem o nábytok, nakoľko v Bratislave má malý byt.

22. Žalobcanamietol,žeprostriedkyprocesnejobranynebolipodanévčas,nakoľkoakbyajbolapravda,
to čo žalovaný uvádza ohľadom dohody a že o tom vedel jeho otec, tak toto mohol použiť už skôr.
Dokonca jeho otec už mohol o tom aj vypovedať, čo ale neurobil.

23. Po vrátení veci odvolacím súdom žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že to, čo tu dnes

povedala protistrana, je klamstvo. On si zobral len krištáľ. Brat si zobral nábytok. Keď prišla žalobkyňa
v rámci predaja do domu, tak prišla aj so zaťom a veľkou dodávkou a táto dodávka bola plná, keď
odchádzala. Zobrali si porcelánové súpravy, luster, koberce. Toto všetko videl jeho brat, ktorý bol v
altánku a mu to hovoril. On sa ohradzuje voči tomu, že on niečo pokazil. Vie, že mu bolo vytýkané, že
pokazil sprchovú hadicu alebo práčku, na ktorej v živote nepral, a ktorá mala 40 rokov. Čo ale môže
povedať, že napr. padol luster, keď tam bola žalobkyňa a tento nechala na nábytku v obývačke. Ďalej

dedko mal bicykel Esku, ktorý bol pomerne zánovný. Nikto sa na ňom nevozil, len syn žalobkyne, ktorý
ho prakticky zničil. Ak sa tu majú obviňovať, kto všetko čo pokazil, tak len na okraj môže uviesť, že kúpil
si notebook za 400,- €. Mal ho doma v obývačke asi mesiac. Žalobkyňa si na neho sadla a praskla ho.
Bavil sa s bratom ešte doma o tom a bolo to nedávno, keď mu uviedol, že televízory tam zostali, nikto
si ich nezobral a tieto nový majiteľ vyhodil spolu s ďalšími vecami. Bolo toho za kontajner. Poukázal na

vyjadrenie žalobkyne, na predchádzajúcom pojednávaní, kde sama uviedla, že nebola na tom zdravotne
v poriadku a na dom nechodila. Čiže sa o neho nemohla starať. Keď dnes tvrdí opak, tak nech tento
rozpor vysvetlí. Po pojednávaniach na tomto súde išiel z dedičského konania od S. a rozprával sa s
bratom. Ten sa ho pýtal, že čo má s A., že mu hovoril o tom O.. On mu vtedy vysvetlil, o čom je tento
spor a on mu o tom povedal, že on o tomto vie, lebo mu to povedal otec. Ak by ich otec ešte žil, ten by to

potvrdil takisto. Lebo on, keď na dome pracoval, otec sa ho viackrát pýtal, či A. nepríde a on mu vtedy
hovoril, že nie, lebo medzi nimi je dohoda, že on sa postará o okolie a ona bude hradiť náklady. V čase,
keď mu bolo umožnené vykonať dokazovanie a označiť svedkov na preukázanie mojich tvrdení, toto
nevedel. Keby to vedel, označil by brata ako prvého a nemuseli sem chodiť 4x. Toto všetko počula aj jeho
manželka, ktorá by to mohla potvrdiť, a ktorá tu dnes sedí ako verejnosť. Opätovne poukazuje, že to, že

bola medzi nimi uzatvorená dohoda, svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa mu volala, aby jej zaplatil 500,-
€ a toto počula aj jeho manželka. Keď sa ale ohradil, že mali dohodu, tak ona toto nerozporovala. Len
povedala, že ju to nezaujíma. To, že sa staral o ich spoločnú nehnuteľnosť, bolo nie len v jeho záujme,
ale aj v záujme žalobkyne, nakoľko cieľom bolo, aby sa nehnuteľnosť predala za čo najvyššiu cenu.
Žalobkyňa sa aj viackrát zaujímala, či pokosil alebo sa postaral o stromy. Ale zároveň chcela ja úžitky,

čo jej aj doniesol napr. čerešne, jabĺčka alebo aj svoje slivky. Ak tu majú vyťahovať minulosť, tak aj on
môže povedať, napr. v 1992 jeho mama zdedila štvrtinu v tejto nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa tento
podiel bezodplatne celý čas užívala a nikto jej nič nevyčítal. Keď aj on užíval nehnuteľnosť, tak žalobkyňa
chodila na návštevy a oni sa s rodinou o ňu starali a nie len o ňu, ale aj o jej rodinných príslušníkov.
Obyčajne k nim chodievala na celý víkend od piatka do nedele. To, že v odpore neuviedol, že bola

dohoda, nepovažoval to za potrebné, pretože chcel hlavne vedieť, o čo sa jedná. On nemá právnické
vzdelanie. Predpokladal, že za týmto účelom sa budú musieť stretnúť. Nakoniec sa aj preukázalo, že
vyúčtovanie nebolo správne. Nebol na obecnom úrade riešiť prihlásenie dane z nehnuteľností. Toto riešil
podľa neho jeho otec, po maminej smrti, čo mohlo byť v roku 2013. Otec bol hlavný kontrolór obce a
bolo na ňom, čo tam ako uvedie. Ústna dohoda bola uzatvorená až oveľa neskôr. Podľa neho to bolo

asi po 5 rokoch. A ja kvôli pár centom by nešiel na obecný úrad s tým, že daň z nehnuteľností bude
platiť už len žalobkyňa. Nemyslel si, že sa bude v budúcnosti so žalobkyňou súdiť. Dobre si vychádzali.
V čase predaja nehnuteľnosti nebolo nepokosené, časovo mu to nevyhádzalo, ale kosenie pre nového
majiteľa zabezpečil. O tomto spore s otcom nehovoril. Otec mal problémy so srdcom a určite by nebol
spokojný, že sa vlastná rodina súdi o 400,- €. Čiže aj keby mohol, tak by to zrejme nenavrhol a to kvôli

zdravotným problémom jeho otca.

24. Svedok Q. B. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že v pojednávacej miestnosti pozná mamu,
bratranca a manželku, ktorá je tu ako verejnosť. Vie, čo je predmetom konania a to nezaplatené
náklady spojené s rodinným domom, ktoré zdedila jej mama a jej 2 synovci. Hneď od začiatku, ako sa

nehnuteľnosť zdedila, sa riešili náklady spojené s užívaním tohto domu. Bola aj myšlienka, že sa od
začiatku budú deliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov, ale k dohode nedošlo. Vyriešilo sa to len tak,
že mama hradila všetky náklady a následne pomerne tieto rozpísala na žalovaného a jeho brata. Tieto sa
hradili nepravidelne, dokonca brat žalovaného náklady ani nikdy neplatil. Toto výslovne odmietol. Nebolisnímvžiadnomkontakte.Situáciasazmenilavroku2019,keďjejmamazačalamaťzdravotnéproblémy
onkologického charakteru a podrobila sa operácii. K tomu sa pridružil aj covid, zástava čriev a ďalšie
zdravotné problémy. Od tohto momentu mama nehnuteľnosť neužívala. Vie, že dom sa nakoniec predal

a v rámci odovzdania domu novým majiteľom, mama si pripravila vyúčtovanie za obdobie pred predajom
nehnuteľnosti. Bolo to spísané na jednej A4 a vypočítaná pomerná časť na ňu a na jej synovcov. Toto
predložila E.. Ten je povedal, že jej nič nedá a že jej nič nedĺži. Po vzájomnej komunikácii jej nakoniec
povedal, že sa na to ešte pozrie, ale vie, že následne už nič nezaplatil. Pri týchto rokovaniach bola ona
osobne prítomná a udialo sa to v predávanom rodinnom domom pred jeho vchodom na schodisku. Bolo

tovjúni,asi3dnipopodpisekúpno-predajnejzmluvy.Keďbolamenšia,pravidelnechodievalidoČachtíc
a prakticky tam trávili prázdniny. Popri tom sa o nehnuteľnosť aj starali. Najprv zomrel dedko, potom
babka. Po smrti ich starých rodičov návštevy obmedzili. Išlo skôr o sporadické návštevy. Keď aj prišli, tak
sa snažili o nehnuteľnosť starať. Chodievali na hroby a popri tom sa zastavili na dome. Po roku 2018, keď
chodievali do Čachtíc, navštevovali vlastnú rodinu, najmä bratranca E.. Nepamätá si, že by sa niekedy
riešilo akým spôsobom sa bude užívať rodinný dom a akým spôsobom sa budú uhrádzať náklady, riešili

sa bežné rodinné záležitosti. Predpokladá, že ak bratranec mal náklady súvisiace s domom, tak by
minimálne polovicu od mamy chcel. Dom sa neužíval. Vedeli, že chátra strecha. Nepamätá si, že by bol
dom napr. zatečený alebo niečo podobné. Zimy tu nie sú také tuhé, aby sa to muselo nejako výnimočne
riešiť. Pamätá si, že bola tam len jedna čerešňa. V minulosti si nepamätá, že by sa museli čistiť ríny a
to ani v čase, keď tam pravidelne chodili. Vzťahy medzi žalovaným a jeho otcom neboli dobré. S bratom

žalovaným sa nebavili oni a ani jeho brat E. a to najmä pre to, akým spôsobom atakoval rodinu. Osočoval
ich. Písal im nechutné SMS-ky. Vie, že manželka žalovaného toto riešila aj na polícii. Ďalej bol problém
aj v tom, že brat žalovaného sa po smrti matky nasťahoval k otcovi a toto vadilo E.. Toto všetko sa mohlo
stať tak asi od roku 2009, keď prestala komunikácia. Keďže brat žalovaného bol u otca, E. sa nebavil
ani s otcom. Od roku 2018, chodievali do Čachtíc sporadicky, možno 2x do roka. V zimnom období sa

tam ani nezastavovali, len keď bolo lepšie počasie. V nehnuteľnosti sme v tom čase už ani neprespávali.
Čas trávili skôr u E., kde z času na čas aj prespali. Išlo skôr o denné návštevy, niekoľko hodinové. Keď
prišli do Čachtíc, vždy bola s mamou. Iba raz sa stalo, že mama sem prišla sama a to v roku 2020, keď
išla vlakom. Zvyčajne chodievali jej autom. O vnútro domu sa starali oni. O vonkajšok nebolo potrebné
sa prakticky starať. Mama si povedala, že kúpno-predajnú zmluvu nepodpíše skôr, ako sa nevyrovná s

J., pretože bola presvedčená, že jej peniaze už potom nedá. Keďže sa s ním nerozprávala, požiadala o
to realitkára. Realitkár toto aj sprostredkoval a následne J. zaplatil okolo 1 300,- €. Pamätá si, že si tam
ešte odpočítal okolo 150,- €. Nevie, či je toto číslo presné. Na základe toho sa dlh s J. vyrovnal a potom
sa podpísala aj kúpno-predajná cena, kde kúpna cena sa delila podľa výšky spoluvlastnícky podielov,
tzn., že mama dostala polovicu a bratranci po štvrtine. S E. vyúčtovanie neriešila, pretože vzťahy boli

vtedy dobré a mama vôbec nečakala, že sa E. odmietne podieľať na nákladoch. Dovtedy vždy všetko
zaplatil. Pamätá si, že peniaze od J. prišli krátko pred podpisom kúpno-predajnej zmluvy. Možno to bolo
ešte v ten deň. Mama bola na tom zdravotne zle a ona ju bola osobne zaniesť notárovi, aby mohla
podpísať kúpno-predajnú zmluvu. Nevie o tom, že by sa následne potom riešilo s J., či doplatí alebo
nedoplatí 150,- €.

25. Svedok J. F. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná prakticky
všetkých okrem právnikov. Vie, čo je predmetom konania a to nedoplatok. Toto sa dozvedel od svedka
O., mohlo to byť ešte v roku 2022. O. išiel z pošty, on išiel do lekárne. Tam mu povedal, že je predvolaný
ako svedok. On sa aj čudoval, že nie je žalovaný, ale povedal si, že sa do toho starať nebude. Neskôr

sa od ďalších dedinčanov dozvedel, že E. spor vyhral. K prípadu môže povedať to, že v minulosti bola
dohoda medzi A. a jeho mamou, že náklady spojené s domom sa budú deliť na polovicu. Prakticky ale
nehnuteľnosť využívala najmä A.. Po maminej smrti, čo bolo v roku 2013, tak A. chcela naďalej v tejto
dohode pokračovať, s čím on ale v zásade nesúhlasil, pretože nehnuteľnosť vôbec nevyužíval. Ešte
v roku 2013 alebo 2014 pokosil s kosačkou, čo sa dalo a E. kosil zvyšok, najmä vinohrad. On sa aj pýtal,

prečo to všetko robí. Veď polovicu by si mala kosiť A., ktorá nehnuteľnosť aj využíva. Na druhej strane
brata konfrontoval s tým, keď kosí u A., nech kosí aj u otca, aj tam má podiel. E. mu vtedy povedal, nech
nekosí u A. tú svoju časť, že on ju bude kosiť za neho, ale že nebude kosiť u otca, s čím on prakticky
súhlasil a od roku 2014 nevykonával u Dariny žiadne práce. Toto robil výlučne E.. Napriek tomu viackrát
hovoril, prečo to všetko robí, veď A. vlastní polovicu a mal jej aj kto pomôcť, hlavne jej syn. Toto sa ale

nikdy nestalo. O všetko sa staral hlavne E. a pre neho je zarážajúce, prečo sa teraz A. súdi. Po maminej
smrti chodili rôzne tabuľky a to buď mailom alebo poštou od Dariny, kde boli rozpísané náklady, ale bez
toho, aby boli pripojené doklady. On toto odmietal hradiť z 2 dôvodov a to jednak, že dom nevyužíval a to
jednak, že v minulosti Darina nehnuteľnosť využívala, ale napriek tomu sa náklady hradili na polovicumedzi A. a jeho mamou. Podľa neho A. si myslela, že dohoda bude pokračovať aj s nimi, s čím ale on
nesúhlasí. V apríli 2021, keď sa mala nehnuteľnosť predávať, tak A. od neho chcela doplatiť náklady
spojené s užívaním domu, inak nepristúpi k podpisu kúpno-predajnej zmluvy. Vec riešil s realitkárom,

pričom mu povedal, že on si žiadne vyúčtovania od plynárov, vodárov, elektrikárov a pod. hľadať nebude,
ale že jej tieto náklady zaplatí s výnimkou 184,- €, nakoľko nesúhlasil s poistením. To, že to nezaplatil,
neznamená, že je lakomý. Na druhej strane chce aj podotknúť, že aj on hradil niektoré náklady spojené
s pomníkom, ktoré boli v prospech Dariny. K tomuto sa nechce bližšie vyjadrovať. On celý čas čakal, že
A. príde za ním do Čachtíc, aby sa tieto veci uzavreli. To sa ale nestalo. Stretli sa až u notára. On ale

sumu 1 116,- € uhradil v deň stretnutia u notára alebo deň pred tým, už si to presne nepamätá. Ešte od
Darininej dcéry cez realitkára dostal mail, že ak nezaplatím 184,- €, k podpisu kúpno-predajnej zmluvy
nepríde. Keď prišiel do Bratislavy do Avionu k notárovi, vôbec nebola reč o sume 184,- € ani nikto nič
od neho nepýtal. Celý čas sa riešil skôr interiér domu a to, kto ho na svoje náklady odvezie a vyprace.
Nakoniec sa dohodlo, že toto urobia kupujúci na svoje náklady. Ďalej sa ešte riešilo, že on mal predsa len
o nejaké hnuteľné veci z domu záujem a to nejaké kusy nábytku a modranskú keramiku. Jeho zaujímalo,

či tieto veci sú súčasťou kúpnej zmluvy alebo nie. Kupujúci mu oznámili, že nech si zoberie, čo chce.
Toto môže potvrdiť aj realitkár R.. Potom ešte týždeň čakal, že A. príde a dohodnú sa, kto si čo z domu
zoberie. A. neprišla. On si teda nakoniec zobral keramiku a ešte aj rohovú lavicu a dve kreslá a to len
z toho dôvodu, že to mal cez ulicu. Ak by to mal dávať ešte aj na náklad, tak by si to určite nebral. Neskôr
ohľadom hnuteľných vecí nastali aj ďalšie komplikácie. Dohoda o nákladoch medzi stranami v spore

existovala, pamätá si, že od augusta 2015 do Vianoc 2017 v tomto dome býval jeho brat. V tom čase
si platil aj všetky náklady s užívaním tohto domu a aj A. pri vyúčtovaní toto obdobie vylúčila tzn., že
musela byť medzi nimi dohoda, že keď nehnuteľnosť užíval žalovaný, tak si platil všetky náklady. Od
roku 2018 bol dom prázdny. Jeden letný deň prišiel otec domov a smial sa, že E. kosí v takej horúčave
a že sa s ním stretol cez plot a dohováral mu, aby kosil buď ráno alebo večer. E. mu povedal, že kosí

preto, lebo len teraz má čas. Nato mu otec hovoril, načo kosí celý pozemok, nech kosí len polovicu.
On mu povedal, že majú s A. dohodu, že keď sa bude starať o pozemok, tak ona bude hradiť náklady.
Môže potvrdiť, že E. sa o pozemok staral od roku 2018, kosil, čistil ríny. Pamätá si, že raz keď bola
búrka, zlomilo veľkú haluz, tak prišli O. a všetko odpratali. Čo sa týka samotných nákladov, tak on sa
realitkára pýtal, či toto rieši aj s E.. On mu povedal, že A. chce peniaze len od neho, nie od E.. Otec

ešte usúdil, že je to celkom rozumná dohoda, lebo on pozná brata a E. by nič takéto zadarmo nerobil.
Po smrti otca komunikoval s bratom ako si rozdelia dedičstvo. Pamätá si, že sa bavili aj o tomto spore.
Dokonca sám mu navrhol, že pôjde svedčiť alebo mu podpíše čestné vyhlásenie. On mu povedal, že
nech to nechá tak. On prisahá na pamiatku svojej rodiny, že to, čo hovorí, je pravda. Toto je jeho názor.
Nemyslí si, že z titulov nákladov je žalovaný dlžný niečo žalobcovi. To si myslí práve kvôli tomu, že keď

sa podpisovala kúpno-predajná zmluva, tak vyúčtovanie dostal len on. Od roku 2018 videl ako sa brat
o dom stará a to na etapy. Najprv pokosil normálne, potom krovinorezom. Dokonca čistil aj burinu pred
domov na obecnom chodníku, čo ani nebolo jeho. Ale je zvyk na dedine, že toto si robia vlastníci sami
pred svojimi nehnuteľnosťami. Pamätá si, že časť, o ktorú sa mala starať A., bola zarastená. Aj sused
frflal. Brat sa nakoniec o to postaral a dal to do poriadku. Od vtedy, čo zomrela jej mama, čo bolo v roku

2014, Darinu nevidel sa postarať ani o 1 m2. Nájom si v rodine nikto neplatil. Brat sa o dom 8 rokov
staral. Nebola to práca pre ženu, nestaral sa o záhradu on ani A., ale len jeho brat E.. Ríny sa čistili 2x
do roka a to na jeseň. Či to bolo viac alebo menej, k tomu sa on nevie vyjadriť. On tam nebol. Na druhej
strane chce ešte uviesť, že s otcom rínu na garáži ešte vymieňali a nikto neriešil, ako sa budú podieľať
na nákladoch. Toto sú podľa neho malichernosti. Od roku 1986 -1996 bola garáž zaprataná a nikto ju

nevyužíval. Po dohovore s babkou garáž vypratal a bola to strach a hrôza. Je pravdou, že garáž aj
využíval, nakoľko to bolo pre neho výhodnejšie ako u rodičov. Čo bolo ale zaujímavé, že keď prišla A.,
tak tam odparkovala Mazdu a nikomu nič nepovedala. On si povedal, že to riešiť nebude. Ale pomyslel
si, že keď bola garáž zaprataná, nikomu nechýbala. On toto rešpektoval. Cez víkendy tam parkovala
A., on tam parkoval cez pracovný týždeň. Reálne využíval garáž len niekoľko mesiacov. Potom som sa

odsťahoval do mesta. Viem, že potom sa garáž využívala hlavne ako sklad. Auto tam obyčajne nebývalo.
Po roku 2018 so synom dal opätovne garáž do poriadku a keďže garáž nikto nevyužíval, využíval ju jeho
syn na garážovanie svojej motorky. Keby chcel ktokoľvek garáž využívať, on by s tým nemal problém.
Čo sa týka jej odovzdania, tak A. a E. odovzdali nehnuteľnosť vo štvrtok, on až v piatok, s tým, že, čo sa
týka garáže, tak sa s kupujúcimi dohodol, že kľúče odovzdá až nasledujúci deň, nakoľko syn tam mal

stále motorku a mal prísť až nasledujúci deň. Garáž bola zamknutá z bezpečnostných dôvodov. Pamätá
si, že poškodená bola len garáž a to dali do poriadku. Z vonku vie, že bola poškodená rína, ale tú na
dome nevymieňali, len sa opravila. Išlo o stenu, kde bola spálňa. On do spálne nešiel, teda nevie sa
vyjadriť,čibolastenapoškodenáajzvnútra.Podľanehobolopotrebnéčistiťrínypocelomobvodedomu.Otec o spore medzi žalobcom a žalovaným vedel. Keď prišiel z lekárne od O., tak mu to povedal. Otec
zareagoval na to, že A. je ako tiger, keď sa jedná o peniaze. Keď sa ale jedná o robotu, tam sa žiadne
podiely nerozrátavajú. Otec mu povedal, že tieto veci skončia na súde, nakoľko A. neprišla do Čachtíc

a hovoril mu, že ak nepríde a nedohodnú sa na veciach, kto si čo zoberie. E. sa nestretával s otcom.

26. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

27. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

28. Podľa § 139 ods. 2 cit. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 cit. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 458 ods. 1 cit. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

32. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta cit. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34.Podľa§3nar.vládySR87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

35. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný.

Z dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu
a priľahlej záhrady v k.ú. H. a to žalobca v podiele 1 a žalovaný v podiele 1. Ďalším spoluvlastníkom
bol brat žalovaného o výške podielu 1/4. Predmetom konania bolo vyriešenie otázky, akým spôsobom
sa strany budú starať o túto nehnuteľnosť a ako si rozdelia náklady spojené s užívaním spoločnej
nehnuteľnosti. Medzi stranami sporu nebolo sporné (resp. druhou stranou relevantne popreté), že

žalobca uhrádzal všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností (voda, elektrika, plyn) a žalovaný
sa staral o bežnú údržbu domu (temperoval dom, kosil, orezával stromy, čistil ríny, sprístupňoval dom
za účelom vykonania odpočtov spotreby energií). Sporným ostalo, či existovala medzi stranami ústna
dohoda, že žalobca bude hradiť nevyhnutné náklady a žalovaný bude vykonávať údržbu.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ani žalovaný spoločnú nehnuteľnosť, v rozhodnom období,
neužívali. Za hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
treba považovať staranie sa o jej údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie a pod., bez ohľadu na
to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci. O jeho spôsobe rozhoduje predovšetkým
dohoda, a keď sa nedosiahne, potom väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti

podielov (tzv. majoritný princíp), a nie podľa počtu spoluvlastníkov (hláv).

37. Súd dospel k záveru, že dohoda medzi stranami sporu existovala a bola dodržiavaná viac ako tri roky
a to až do momentu, kedy strany sporu nehnuteľnosti predali tretej osobe. Uvedený záver jednoznačnepotvrdila manželka žalovaného a brat žalovaného, syn a dcéra žalobcu sa k tomu jednoznačne nevedeli
vyjadriť. Takáto dohoda podľa názoru súdu bola pre žalobcu cenovo výhodná, keď ako podielový
spoluvlastník sa nemusel fyzicky starať o nehnuteľnosť a to vzhľadom na vek žalobcu a vzdialenosť

bydliska žalobcu (D.) od spoločnej nehnuteľnosti (H.). Do úvahy súd vzal aj skutočnosť, že žalobca
za celé obdobie (tri roky) nepredkladal žalovanému jednotlivé vyúčtovania a tieto výdavky ani neboli
predmetom rokovaní, keď strany sporu medzi sebou komunikovali ohľadom vyplatenia kúpnej ceny
pri predaji nehnuteľností tretej osobe. Skutočnosť, že strany si neboli nič dlžné vyplýva zo svedeckej
výpovede brata žalovaného, ktorý potvrdil, že ak by spoluvlastníci mali medzi sebou nejaké dlhy, ku

kúpnopredajnej zmluve by vôbec nedošlo. O uvedenom závere svedčí aj skutočnosť, že žalobca voči
bratovi žalovaného evidoval obdobnú pohľadávku pri podpise kúpnopredajnej zmluvy, ale túto si na súde
voči bratovi žalovaného žalobca neuplatnil. Ak právny zástupca žalobcu namietal, že dohoda medzi
stranami sporu je neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená medzi všetkými spoluvlastníkmi spoločnej
nehnuteľnosti, súd túto považoval za nedôvodnú, nakoľko dohoda zodpovedala výške podielov (3/4),
pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že by s ňou tretí spoluvlastník (brat žalovaného) nesúhlasil

alebo že by v tomto smere inicioval žalobu na súde (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Práve
naopak, brat žalovaného o tejto dohode vedel a minimálne konkludentne s ňou súhlasil. Skutočnosť,
že brat žalovaného ako minoritný spoluvlastník nebol prizvaný na spoločné rokovania, automaticky
neznamená, že by takáto dohoda bola absolútne neplatná, ak sa onej neskôr dozvedel a nemal voči
nej žiadne námietky.

38. Čo sa týka preplatenia nákladov za daň z nehnuteľností, súd považoval tento nárok za nedôvodný,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal, že by mal so žalovaným dohodu,
akým spôsobom budú uhrádzať spoločnú daň z nehnuteľností. Ak žalovaný predložil potvrdenie obce H.,
že miestne dane má všetky uhradené, nebolo povinnosťou žalobcu, aby tieto dane hradil za žalovaného,

teda na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Ak došlo k bezdôvodnému
obohateniu, tak to bolo na strane obce H., teda v tomto smere žalovaný vo veci nebol ani pasívne vecne
legitimovaný.

39. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci a právne posúdenie prípadu, súd považoval

za neúčelné ako aj nehospodárne, aby sa ešte osobitne venoval námietke premlčania alebo či mal
žalovaný voči žalobcovi iné pohľadávky a či bolo možné tieto pohľadávky jednostranne započítať.
Žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, preto nepovažoval za nevyhnutné zaoberať sa týmito námietkami
žalovaného.

40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

NM-10C/2/2022

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).