Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122287352
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122287352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XXX, XXX XX B. D. - D. B., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Biroš, advokát so sídlom Bardejovská
44,08001Prešov,IČO:52772527,protižalovanejE.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.H.XXX/X,XXXXX
D. I., právne zastúpenej: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO:
37 944 851, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 15C/47/2022 – 97 zo dňa 26.10.2023, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. časti výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021
dozaplatenia,vsplátkachpo100,-eurmesačnesplatnýchvždyk25.dňuvkalendárnommesiacipočnúc
od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku II. a III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- euro spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 15.000,- euro počnúc od 7.4.2021 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovanej splácať dlžnú
sumu v splátkach po 100,- euro mesačne splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 126 ods. 1, § 149, § 420 ods. 1,

§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a podľa
ust. § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. §
255 ods. 1, v spojení s ust. § 257 CSP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom o rozvode manželstva, právoplatným 15.07.2020. Nebolo sporným, že ku dňu pojednávania
dňa 26.10.2023 nebol podaný návrh na súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

teda že uplynula 3 ročná lehota na jeho podanie. Nebolo sporným ani to, že po predaji domu patriaceho
dobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovztohtopredajasumu102.000,-eur(povyplateníhypotéky
na dom) vložili na spoločný depozitný účet vedený v J. E., s ktorým mohli nakladať len na základe
vzájomného súhlasu- dohody. Z tejto sumy každý obdŕžal po 35 000 euro na svoj účet, pričom u žalobcuišlo o účet vedený v K. E., L., číslo účtu H. XX XXXXXXXXXX XX XX XX XXXX. Zvyšná časť peňazí
na depozitnom účte zostala medzi nimi sporná a bola z nich uhradená pohľadávka vyplývajúca z úveru
ktorý žalobca vzal počas trvania manželstva. Sporným nebolo ani to, že žiadne potvrdenie o vyporiadaní

BSM si strany nevydali. Rovnako nebolo sporným, že dňa 01.04.2021 žalovaná v pobočke K. E., L.
zneužijúc dispozičné právo k účtu žalobcu, bez jeho súhlasu realizovala v prospech svojho účtu prevod
finančných prostriedkov v sume 15.000,- eur. Za uvedené konanie bola žalovaná odsúdená Trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov spisová značka XXX/XX/XXXX zo dňa 28.01.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť 03.03.2022, nakoľko žalovaná proti nemu odpor nepodala. Žalobca bol s nárokom na

náhradu škody odkázaný na civilný proces a žalovaná túto škodu neuhradila.

4. Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v
občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní,
nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto

ho spáchal. (ÚS SR Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011 z 23. novembra
2011).

5. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku
existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode

vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať
za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy,
pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení
dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia
o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej

dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady
vyplývajúce z § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité
nejednotne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. 8. 2021, sp. zn. 5Cdo/169/2019).

6. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je svojou povahou právnym

úkonom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. OZ. Dohoda musí spĺňať všetky
náležitosti požadované pre právne úkony. Písomná forma dohody je zákonom vyžadovaná len v prípade,
aksatýkanehnuteľnosti;tátodohodanadobúdaúčinnosťvkladomdokatastra(§149aOZ).Nedodržanie
písomnej formy dohody má za následok jej absolútnu neplatnosť pre rozpor so zákonom (§ 40 OZ). V
ostatných prípadoch je možné dohodu uzavrieť aj inou než písomnou formou. Dohoda o vyporiadaní

preto môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne, ak z takéhoto konania možno bezpečne
usúdiť na to, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom)
vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. (FABIANOVÁ, Zuzana. § 149 [Vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK,
Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C.

H. Beck, 2019, s. 1192, marg. č. 3.)

7. Vo vzťahu k absencii potvrdenia o tom, ako sa bývalí manželia vyporiadali, mal súd prvej inštancie
za to, že samotné potvrdenie nie je právnym úkonom, na základe ktorého by vznikali alebo menili
sa právne vzťahy. Účelom potvrdenia je deklarácia toho, ako sa bývalí manželia dohodli na rozdelení

spoločného majetku tak, aby bolo možné s určitosťou zistiť, ako boli medzi manželmi vyporiadané
jednotlivé majetkové hodnoty tvoriace súčasť ich bezpodielového spoluvlastníctva. Preto absencia
vydania potvrdení medzi bývalými manželmi o čiastočnom vyporiadaní BSM nie je dôvodom neplatnosti
uvedenej čiastočnej dohody.

8. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané a nesporné, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje
právo na náhradu škody na základe rovnakých skutkových okolností ako o nich rozhodol Okresný súd
Prešov v právoplatnom Trestnom rozkaze vydanom v konaní 33 T/66/2020, pričom v tomto konaní bola
žalovaná uznaná za vinnú z prečinu krádeže a žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na
civilné konanie.

9. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná sa konkludentne (uloženie
výťažku z BSM na depozitný účet viazaný na súhlas oboch strán sporu pri dispozícii s ním) a čiastočne
dohodli o vyporiadaní svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že každý obdŕžal sumu35.000,- eur na svoj účet po predaji domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to
bez toho, aby došlo k vydaniu potvrdenia o takejto dohode. Žalovaná následne nerešpektujúc vlastnícke
právo žalobcu k uvedenej sume 35.000,- eur vedenej na jeho účte si tieto finančné prostriedky prisvojila

v rozsahu 15.000,- eur a to tak, že využila v minulosti zriadené dispozičné právo k jeho bankovému
účtu. Súhlas na takúto transakciu však od žalobcu nemala. Svojím protiprávnym konaním tak priamo
zapríčinila zníženie stavu účtu vedeného v K. E., L., na ktorom boli evidované finančné prostriedky
žalobcu. Žalobcovi tak konaním vznikla škoda 15 .000,- eur. Zavinenie žalovanej bolo konštatované aj v
trestnom konaní. Svoj vnútorný psychický vzťah k uvedenému konaniu - úmyselné zavinenie žalovaná

nepopierala ani v trestnom či civilnom konaní, keď uviedla, že si uvedomuje protiprávnosť svojho
konania. Vzhľadom na životné okolnosti má však za to, že nemala inú možnosť.

10. Žalobcovi teda vznikla škoda 15.000,- eur spočívajúca v znížení stavu finančných prostriedkov na
jeho účte vedenom v K. E., kde mal uložené finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve získané
na základe ústneho, konkludentného a čiastočného vyporiadania BSM so žalovanou dohodou. V tomto

smere súd prvej inštancie poukázal na nedávnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
tak ako je uvedená vyššie, ktorá po predchádzajúcej nejednotnosti názorov na uvedenú problematiku
takéto vyporiadanie BSM akceptuje. Dohoda o takomto čiastočnom vyporiadaní BSM pritom medzi
stranami sporu nebola sporná. Pokiaľ žalovaná mala ďalšie nároky vo vzťahu k nevyporiadanej časti
BSM, mala možnosť podať na súd návrh na vyporiadanie BSM. K tomu však v zákonnej trojročnej lehote

od právoplatnosti rozvodu manželstva a strán sporu, ktorá uplynula 15.07.2023 nedošlo. S poukazom na
judikatúru Ústavného súdu SR v ďalšom bol súd prvej inštancie viazaný rozhodnutím v trestnom konaní.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe v časti uplatnenej istiny 15.000,- eur vyhovel.

11. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že ho priznal vo výške 5% ročne.

Žalobca si uplatnil právo na úroky z omeškania od 07.04.2021 čo zodpovedá dňu nasledujúcemu po
dni, po ktorom žalovaná uskutočnila predmetnú debetnú transakciu na účte žalobcu. Súd prvej inštancie
mal preto za to, že týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojho dlhu. Preto súd
prvej inštancie právo na úroky z omeškania priznal žalobcovi práve týmto dátumom.

12. Povolenie plniť žalovanej v splátkach po 100,- eur mesačne odôvodnil súd prvej inštancie tým, že
vzhľadom na pomery žalovanej, ktoré žalobca v konaní nijakým relevantným spôsobom nespochybnil,
a neuviedol žiadne dôvody na svojej strane, ktorými by sa takýmto postupom výrazne zasiahlo do
jeho majetkovej sféry, povolil plnenie žalovanej v splátkach po 100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie
prihliadol na sociálne pomery žalovanej, ktoré ako uviedla, vlastní iba dvojizbový byt, v ktorom sa stará

o svojho syna pochádzajúceho z manželstva so žalobcom, ktorému žalobca poskytuje výživné 150,-
eur mesačne, je v dôsledku svojich zdravotných ťažkostí nezamestnaná od 01.07.2023 a evidovaná
na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 380,- eur zo sociálnej
podpory. So splácaním spotrebného úveru 53 euro mesačne jej pomáha matka. K 1. júlu 2023 boli
ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

220/2023 Z. z. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú,
sa považuje suma alebo úhrn súm: 268,88 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Životné
minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta
nasledovne: 268,88 eur + 122,77 eur = 391,65 eur mesačne (https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-
socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/vyska-zivotneho-minima-od-1-jula-2023/).

13. Žalovaná na pojednávaní deklarovala, že môže splácať predmetný dlh len vo výške 100,- eur
mesačne. Napriek výške dlžnej istiny súd prvej inštancie považoval výšku splátky 100,- eur mesačne za
primeranú a to s poukazom na možnosti jej splácania žalovanou vzhľadom na jej príjmové a sociálne
pomery, ako aj vek žalovanej, ktorý je značne limitujúcim pre prípad poskytnutia akéhokoľvek úveru,

respektíve nájdenia si adekvátnej práce k svojmu vzdelaniu a zdravotnému stavu. Povolením splátky v
akejkoľvek vyššej hodnote by dochádzalo k ohrozeniu základných životných potrieb žalovanej a to nielen
vo vzťahu k jej bývaniu, ale aj stravovaniu, kúpe liekov, čo by bolo znásobené možnosťou vykonania
exekúcie vo vzťahu žalovanej. Práve z dôvodu, že súd prvej inštancie nevidel priestor pre úhradu celej
splátky istiny a úrokov z omeškania naraz, ako ani priestor na prípadné zosplatnenie celého dlhu v

prípadeomeškaniažalovanejsplnenímčoilenjednejsplátky,neuročiltútomožnosťvovýrokurozsudku.
Aj zosplatnenie celej dlžnej sumy vo vzťahu k žalovanej by pôsobilo likvidačne nielen voči nej samej, ale
osobitne voči jej synovi, o ktorého sa v spoločnej domácnosti stará. Žalovaný sa odmietol vo vzťahu k
návrhu na povolenie splácania v splátkach vyjadriť, aj z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu absencieakýchkoľvek tvrdení z jeho strany mal súd prvej inštancie za to, že žalobca takýmto postupom nebude
neprimerane postihnutý.

14.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancietak,žežalobcabolvkonaníúspešnývrozsahu
100%. Súd prvej inštancie mu však právo na náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodov podľa
ustanovenia § 257 CSP, ktoré pre svoju aplikáciu predpokladá, že úspešnej strane, ktorej vzniklo právo
na náhradu trov konania, trovy priznané nebudú z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom
prípade bol to súd prvej inštancie toho názoru, že tieto dôvody spočívajú v okolnostiach sporu, kedy si

žalovaná svojim protiprávnym konaní riešila zabezpečenie základnej životnej potreby pre seba a svojho
syna - bývania po rozvode so žalobcom, na základe ktorého prišla o svoje bývanie pričom postoj žalobcu
vo vzťahu k jej bývaniu bol do určitej miery ľahostajný. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú aj vyššie
popísané príjmové a sociálne pomery žalovanej, čomu nasvedčuje aj to, že v tomto civilnom sporovom
konaní jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Z
týchto dôvodov ide o prípad, kedy možno aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Zároveň súd prvej inštancie

konštatoval, že neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu ktorým súd prvej inštancie
zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5%
ročne zo sumy 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021 do zaplatenia v splátkach po 100,- eur mesačne,

splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a v rozsahu
ktorým súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznať mu náhradu trov konania

v rozsahu 100%. Uviedol, že jeho nárok je legitímny. Kedy žalovaná trestným činom, za ktorý bola
právoplatne odsúdená škodu žalobcovi spôsobila, k čomu sa aj explicitne priznala. S uvedeným
parciálnym rozhodnutím sa žalobca stotožňuje, považuje ho za zákonné a správne a v tomto rozsahu
súd žalobe žalobcu vyhovel. Žalobca tak rozsudok nenapáda z dôvodu vyhovenia žalobe, keďže je
to v jeho prospech, ale z dôvodu povolenia splácať dlžnú sumu v splátkach. V rámci záverečného

prednesu právny zástupca žalobcu explicitne konštatoval, že so splátkami žalovanej nesúhlasí. Žalobca
takýto postup súdu považuje za nedôvodný a absolútne jednostranný v prospech žalovanej pričom
zdôraznil, že žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala finančne tiesnivú situáciu. Taktiež
dôvod skončenia jej pracovného pomeru, ani existenciu zdravotných problémov, ktoré by jej neumožnili
opätovne sa zamestnať. Dôvody, ktoré súd prvej inštancie označil ako argument v prospech povolenia

splátok dlžnej sumy, tak žalobca považoval za neopodstatnené a svojvoľne zadefinované zo strany
súdu, keď bez opory vo vykonanom dokazovaní neúmerne zvýhodnili žalovanú. Žalobca nemôže
opomenúť, že žalovaná na pojednávaní výslovne uviedla nepravdivú skutočnosť o tom, že musí živiť
aj syna, ktorý s ňou býva. Žalobca má vedomosť, že tento syn pracuje popri štúdiu na strednej škole
už minimálne jeden rok ako čašník v reštaurácií „I. M.“, a teraz si zabezpečuje príjem sám. Žalobca

zároveň uviedol, že sama žalovaná v rámci svojho výsluchu explicitne priznala, že vychádzala z toho,
že v trestnom rozkaze bolo uvedené, že ten trestný čin spáchala, čo prežije naozaj to urobila. Následne
žalobca ďalej citoval z výsluchu žalovanej, a poukázal na znenie ust. § 232 ods. 3 CSP. Zároveň dal
do pozornosti odvolacieho súdu žalobca judikát R 87/1966 a jeho právnu vetu, z ktorej vyplýva, že
v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný subjekt splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch, t.j. na základe zistení
potrebných skutočností, vyplývajúcich z okolností toho, ktorého konkrétneho prípadu. Teda priznanie
takejto exkluzivity povinného subjektu, musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností,
ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že peňažné prostriedky možno uskutočniť v splátkach,
a nemôžu byť svojvoľné, lebo by a konajúci súd dopustil arbitrárneho postupu. V danom prípade mal

žalobca za to, že súd prvej inštancie tým, že bez opory vo vykonanom dokazovaní povolil žalovanej
splácať dlžnú sumu v splátkach skutočne konal arbitrárne, respektíve ak vychádzal z vykonaných
dôkazov, pričom v konaní v tomto smere nebola spornou len majetková situácia žalovanej, ktorá vlastní
dvojizbový byt nezaťažený záložným právom v prospech tretieho subjektu, čo nepoprela žalovaná ani
žalobca, a dospel k záveru, že je na mieste povolenie splátok, tak dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f/ CSP. Žalovaná nepreukázala ani údajné závažné zdravotné ťažkosti, ani dôvod skončenia
pracovného pomeru v priebehu tohto sporu, čo sa javí ako účelové, ani skutočnosť, že by prejavila
iniciatívu požiadať si dlžnú sumu od bankovej inštitúcie. To, že žalovaná je v tiesnivej situácií nemá oporuvo vykonanou dokazovaní. Povolenie splátok v rozsahu určenom súdom prvej inštancie neprimerane
znevýhodňuježalobcunaúkorktoréhosažalovanátrestnýmčinomobohatila,keďžeprivekustránsporu
je dôvodné predpokladať, že ku konečnému uspokojeniu nároku žalobcu v konečnom dôsledku nepríde.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený
odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď súd prvej inštancie nesprávne na tento prípad
aplikoval § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Žalovaná mala k dispozícií po právoplatnosti trestného rozkazu,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2022, dlhý časový interval počas ktorého mohla z vlastnej
iniciatívy osloviť žalobcu za účelom dohody o náhrade škody. Žalovaná tak neučinila v dôsledku čoho

ju na náhradu škody vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred žalobnou výzvou.
Žalovanávlastníbytovújednotkuvbytovomdome,vk.ú.D.I.,ktorýniejezaťaženýžiadnouťarchou.Ako
dôkaz predložil žalobca LV č. 123 a č. 133. Súd prvej inštancie svojim postupom ako keby odobral postup
žalobcovi, a teda právoplatne odsúdenej páchateľky trestného činu, keď nedôvodne a neprimerane
zvýhodňuje jednak s povolením splácať dlžnú sumu v splátkach taktiež nepriznaním náhrady trov
konania v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní 100% úspešný. Nad rámec uvedeného dal žalobca do

pozornosti Nález ÚS SR zo dňa 29.05.2014 sp.zn. III.ÚS 507/2013, z ktorého citoval. Žalobca zároveň
poukázal na skutočnosť, že jeho jediný príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok, aktuálne vo
výške 313,30 eur, a z hľadiska vlastníctva nehnuteľností je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu
v k.ú. B. D. so spoluvlastníckym podielom 1/4, ktorý je zaťažený záložným právo v prospech D., L..
Preto má za to, že povolenie splátok dlžnej sumy na nepriznanie náhrady trov konania voči žalovanej sú

v tomto prípade, keď je finančná situácia žalovanej priaznivejšia ako na strane žalobcu, aj s ohľadom na
neproporcionalitu a skutočnosť, že plnenie v neúmerne nízkych splátkach môže mať výrazne negatívny
vplyv na majetkovú sféru žalobcu obstáť. Žalobca predložil rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní
invalidného dôchodku a LV č. XXXX. Preto navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Nesúhlasila s návrhom žalobcu, aby odvolací súd
rozsudok napadnutý odvolaním žalobcu zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, a teda že určí zaplatenie
sumydo3dníodprávoplatnostirozsudku,ažepriznážalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%. Na takúto zmenu podľa názoru žalovanej niet v podanom odvolaní relatívnych odvolacích

dôvodov, ktoré by mali oporu v dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie podľa názoru žalovanej
obsahu podaného odvolania, ak odvolací súd nezaváži subjektívne hodnotenia výroku a odôvodnenia
rozsudku žalobcom. Pri tomto subjektívnom hodnotení žalobca neberie zreteľ na to, že súd prvej
inštancie v ods. 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku odôvodnil svoje rozhodnutie o povolení splátok
vzhľadom na pomery žalovanej, ktoré mal za preukázané vykonaným dokazovaním, a v odôvodnení

rozsudkuichpresneuviedolapomenoval,azároveňvodôvodneníuviedol,žežalobcapomeryžalovanej
zistené súdom z dokazovania nespochybnil. Tu podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie postupoval
správne v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP. Odvolací argument žalobcu, že neuviedla žalovaná pravdivé
tvrdenie o tom, že živí syna, otcom ktorého je žalobca, ktorý s ňou býva a študuje na strednej škole,
pretože podľa vedomostí žalobcu pracuje syn popri štúdiu na strednej škole už minimálne ako jeden

rok, ako čašník v reštaurácií, a teraz si zabezpečuje príjem sám, žalovaná uviedla, že tento odvolací
argument je v rozpore so zákonnom vyživovacou povinnosťou oboch rodičov k dieťaťu. Tento argument
žalobcu do istej miery naznačuje ako žalobca nahliada na svoju bývalú rodinu a jej členov, čo s touto
právnou vecou súvisí. Bolo by chybou a krátkozrakosťou súdu pokiaľ by na tieto širšie súvislosti, ktoré
súd zistil z vykonaného dokazovania pri svojom rozhodnutí neprihliadol. Podľa názoru žalovanej súd

by nemal právo uplatňovať mechanicky, o čo sa žalobca ako by usiluje neustálym zdôrazňovaním
viazanosti civilného súdu rozhodnutím trestného súdu trestným rozkazom o vine žalovanej. Vo vzťahu
k výrokom trestného rozkazu proti ktorému žalovaná nepodala odpor, k čomu sa žalobca v odvolaní
argumentačne vracia uviedla, že v trestnom rozkaze bolo uvedené, že súd ju uznáva vinnou z trestného
činu krádeže, a zároveň, že poškodeného odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Žalovaná obsah trestného rozkazu pochopila tak, že trestný súd vyslovuje jej vinu, a poškodeného
s nárokom odkazuje na civilný proces, kde sa podľa doslovného znenia tohto výroku predpokladalo,
že sa existenciou nároku žalobcu na náhradu škody bude súd zaoberať v širších súvislostiach vzťahov
bývalých manželov, spoločného nadobúdania majetku, otázkou tzv. vnosov v rámci vyporiadania BSM,
na čo trestný súd nemal účelný priestor, a teda že civilný súd nebude v tejto otázke viazaný obmedzením

podľa ust. § 193 CSP, o ktorom žalovaná nevedela. Pri osobných a majetkových pomeroch tak, ako
existovali v čase vyhlásenia rozsudku a trvajú, nateraz nie je v jej silách zaplatiť mu sumu 15.000,- eur
s príslušenstvom žalobcovi do 3 dní bez ohrozenia vlastnej existencie. Uvedené vyplýva zo skutočností,
ktoré súd prvej inštancie z dokazovania zistil. Pomery žalovanej nedávajú možnosť ani teoretickú, aby sitútosumuvedelazabezpečiť.Možnosťzabezpečiťsitakútosumupeňazíodrelevantnejbankyvzhľadom
na jej pomery neexistujú. Na žalobcom vyčítanú arbitrárnosť postupu súdu v časti odvolania, že sa
žalobca venuje ust. § 232 ods. 3 CSP, je podľa názoru žalovanej potrebné nazerať tak, že za arbitrárnosť

v súdnom sporovom konaní nemožno považovať to, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu a nie na základe povinnosti súdu zisťovať skutočný stav veci. Záver žalobcu, že súd bez opory
v dokazovaní povolil v splátkach splácať dlžnú sumu je nesprávnym subjektívnym názoru žalobcu
s ktorým žalovaná nesúhlasí. Súd prvej inštancie presne odôvodnil prečo jej povolil plniť v splátkach,
a prečo žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal. Preto navrhla, aby návrhu žalobcu na zmenu

rozsudku odvolací súd nevyhovel.

17. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl.

CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
05.06.2024 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).
21. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.23. Vo veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu v napadnutej časti zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Predmetom odvolacieho konania nebola časť výroku I., ktorou žalovanej bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000,- eur,
počnúc od 07.04.2021 do zaplatenia. V tejto časti odvolanie zo strany žalovanej podané nebolo, nebolo

podané odvolanie ani zo strany žalobcu, ktorý bol v tejto časti úspešný vo veci, preto rozsudok v tomto
výroku nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

25. Predmetom odvolacieho konania bola časť výroku I., ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanej
splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

26. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nijakým relevantným
spôsobom nespochybnil pomery žalovanej. Táto na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 na súde
prvej inštancie na čl. 94/2 spisu uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná, vlastní dvojizbový byt,
v ktorom býva so svojich synom, ktorým ešte študuje na hotelovej akadémií. Jej príjem, je 380,- eur

z podpory. Od 01.07.2023 je evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná.
Okrem bytu nevlastní nič. Zároveň vo svojej výpovedi na čl. 95 uviedla, že v prípade, že by bola
zaviazaná zaplatiť žalovanú sumu je schopná splácať maximálne vo výške 100,- eur mesačne, pričom
ide o to, že je povolaním krajčírka, má 57 rokov, má zdravotné problémy, nemôže vykonávať kvôli očiam
prácu, ktorú vykonávala doteraz. Hľadala si inú prácu, ale v tomto veku je to zložité. Podala si aj žiadosť

na opatrovateľské, na svoju chorú matku, s ktorou má problémy, stará sa o svojho syna, ktorého má
z manželstva so žalobcom. Syn dostáva od otca výživné v sume 150,- eur mesačne. Žalovaná vždy
mala pracovať za minimálnu mzdu, ale nesťažovala sa, vždy nejako s tým vyšla. Do manželstva išla
s dvojizbovým bytom, žalobca s ničím. Ona z manželstva odišla s dvojizbovým bytom a dlhom, a žalobca
so sumou 45.000,- eur. Takže mal vlastne na tomto manželstve zarobiť. Žalovaná sa lieči na vysoký

krvný tlak. Z uvedeného dôvodu nemôže toľko pracovať, ako pracovala, rozhodla sa radšej riešiť svoj
zdravotný stav, nakoľko jej synovi mŕtva matka nepomôže. Zároveň uviedla, že má ešte spotrebný
úver vo výške 1.100,- eur, ktorý spláca po 53,- eur mesačne s čím jej pomáha matka v súvislosti
s rekonštrukciou bytu.

27. Na čl. 65 sa nachádza aj prednes právneho zástupcu žalovaného, ktorý na otázku súdu uviedol, že
k návrhu na splátky sa vyjadrovať nebudú. Zároveň obe strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania
a vyhlásili, že nie sú žiadne návrhy na dokazovanie, ktoré boli navrhnuté a neboli súdom vykonané (tiež
čl. 95 spisu).

28. Na tom istom pojednávaní v záverečnej reči právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že po porade
s klientom vo vzťahu k prípadným splátkam žalovanej žalobca zaujal negatívne stanovisko. Naopak
právny zástupca žalovanej navrhol vzhľadom na majetkové a sociálne pomery žalovanej využiť ust. §
257 CSP o mimoriadnych okolnostiach prípadu, a nepriznať žalujúcej strane náhradu trov konania.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v napadnutej časti v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav, a zo zistených skutočností bol vyvodený i správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych okolnostiach nič nezmenilo, pričom v odvolaní
žalobca konkrétne neuviedol skutočnosti, že by sa sociálna situácia žalovanej zmenila, a len skutočnosť,
že býva v byte, ktorý nie je zaťažený hypotékou, ale nemá z neho žiaden zisk, pričom v ňom býva aj

so svojim synom, novou skutočnosťou byť nemôže. Preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do napadnutej časti (hlavne body 36. a nasledujúce
odôvodnenia), na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Súd môže, napríklad s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu ako v danom prípade, uložiť
povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, tak ako to urobil v danom prípade.Súd prvej inštancie vychádzal zo životného minima jednotlivca, t.j. plnoletej fyzickej osoby s jedným
nezaopatrením dieťaťom, ktorý sa vypočíta ako suma 268,88 eur, a 122, 77 eur, teda spolu 391,65 eur.
Žalovaná nemá ani takýto príjem, bola však ochotná splácať mesačne sumu 100,- eur, pričom táto suma

je primeraná s poukazom na možnosti jej splácania vzhľadom na jej príjmové a sociálne pomery na
jej vek a zdravotný stav. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že jej vek je značne limitujúcim pre
prípad poskytnutie akéhokoľvek úveru, zároveň na nájdenie si adekvátnej práce k svojmu vzdelaniu
a zdravotnému stavu. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tento síce spochybňuje
prečo žalobkyňa odišla z práce, zároveň spochybnil jej zdravotný stav, i tiesnivú finančnú situáciu.

Okrem listu vlastníctva, na ktorom je uvedený byt, v ktorom býva žalovaná, a priľahlá záhrada, ako to
vysvetlila žalovaná, však žiadne príjmy žalovanej, jej pracovné alebo zdravotné možnosti nedeklaroval,
ani nenavrhol, aby tieto skutočnosti boli preverené. Tak ako odvolací súd uviedol vyššie k otázke
finančnej situácie na strane žalobkyne sa najskôr jeho právny zástupca nevyjadril, a následne iba
uviedol, že so splátkami žalovaný nesúhlasí. Čo sa týka podmienok na strane žalovaného, ktorý má
poberať invalidný dôchodok vo výške 313, 30 eur, a má tiež jednu vyživovaciu povinnosť ako žalobkyňa,

odvolací súd uvádza, že žalovaný ďalšie majetkové pomery nedeklaroval, iba listami vlastníctva, pričom
neuviedol aké sú jeho ďalšie rodinné a majetkové pomery. Uvedené skutočnosti nič nebránilo v priebehu
konania na súde prvej inštancie žalovanému riadne preukázať.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol súd prvej inštancie i čo do trov konania, keď

aplikoval ust. § 257 CSP, aj keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%. Odvolací súd súhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že dôvody spočívajú v okolnostiach sporu, kedy si žalovaná svojim
protiprávnym konaním riešila zabezpečenie základnej životnej potreby pre seba a svojho syna, teda
bývanie po rozvode so žalobcom, na základe ktorého prišla o svoje bývanie, pričom postoj žalobcu vo
vzťahu k jej bývaniu bol do určitej miery ľahostajný. Zároveň sú skutočne dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa aj príjmové a sociálne pomery žalovanej. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že jej
bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Ustanovenie
§ 257 CSP, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti
za zavinenie. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania.
Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Môže sa však aj

jednať o dôvody, ktoré popísal súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia svojho rozsudku.

33. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlžnú sumu 15.000,- eur, počnúc od 07.04.2021 do
zaplatenia, v splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy k 25.dňu v kalendárnom mesiaci počnúc

od právoplatnosti tohto rozsudku, teda časti výroku I., a vo výroku II. a III. o trovách konania podľa ust.
§ 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP, ale aj v spojení s ust. § 257 CSP. Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní odvolací

súd z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP nepriznal trovy odvolacieho konania z dôvodu, že uvedené
by považoval za neprimeranú tvrdosť vo vzťahu ku žalobcovi, ktorý bol čo do veci samej, teda uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 15.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania úspešným. Preto
odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).