Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201364
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5624201364.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci navrhovateľky :
LIPTOVENTURE s.r.o., IČO: 52 977 536,
so sídlom Demänovská Dolina 95, zastúpenej Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom, Vojtecha Tvrdého
819/1, Žilina, proti osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz: GAMAT, s.r.o., IČO: 51958457, so

sídlom Bobrovec 562, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 03. 2024, doručeného na
tunajší súd 27. 3. 2024, na základe odvolania, ktoré podala osoba, ktorej má byť podľa návrhu uložený
zákaz,protiuzneseniuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.21Cn/3/2024-31zodňa28.03.2024,takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka m á voči osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz, n á r o k

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz,
aby nijako nenakladala so scénickou stavbou LABYRINTH, ktorá sa nachádza na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. B., obec A. C., B. A. C., a to konkrétne
na pozemku registra „C“ parc. č. 1061/498, ostatná plocha, o výmere 487 m2, na pozemku registra „C“

parc. č. 1061/499, orná pôda, o výmere 685 m2, na pozemku registra „C“ parc. č. 1061/633, ostatná
plocha, o výmere 304 m2 a na pozemku registra „C“ parc. č. 1061/486, orná pôda, o výmere 3873
m2, ako aj aby sa zdržala demontáže a odvozu súčastí uvedenej stavby alebo iného poškodzovania
uvedenej stavby (výrok I.). Zároveň súd prvej inštancie poučil osobu, ktorej mal byť podľa návrhu
uloženýzákaz,žemôževočinavrhovateľkeakožalovanejpodaťžalobuvovecisamej,ktorejpredmetom
konania bol nárok osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz na určenie, že je vlastníkom

stavby uvedenej vo výroku I. uvedeného uznesenia s tým, že právnym následkom úspešnosti uvedenej
určovacej žaloby bude zrušenie uvedeného neodkladného opatrenia aj bez návrhu rozhodnutím súdu,
ktorým sa uvedenej určovacej žalobe vyhovie, pričom dovtedy bude uvedené neodkladné opatrenie
trvať, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi navrhovateľkou a osobou, ktorej mal byť podľa
návrhu uložený zákaz. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že konanie vo veci samej začaté na základe
žaloby osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz smerujúcej proti navrhovateľke sa mohol týkať

aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom uvedeného neodkladného opatrenia
(výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že navrhovateľka má voči
osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, nárok na náhradu trov konania o danom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, pričom o výške uvedenej náhrady rozhodne súd
po právoplatnosti uvedeného uznesenia samostatným uznesením.1.1 Nárok navrhovateľky posudzoval súd prvej inštancie podľa § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d),
§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvej vety, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP a § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

1.2 Podľa súdu prvej inštancie vecne príslušným súdom na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bol okresný súd. Podľa súdu prvej inštancie miestne príslušným na konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne
príslušný na konanie vo veci samej. Keďže z povahy danej veci vyplývalo, že konanie vo veci samej (z

pohľadu navrhovateľky) by bolo konaním o zapieracej žalobe navrhovateľky ako vlastníčky predmetnej
stavby domáhajúcej sa ochrany voči osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz ako osobe,
ktorá zasahovala do vlastníckeho práva navrhovateľky k danej stavbe inak ako jej zadržiavaním, a to
konkrétne demontovaním, resp. poškodzovaním stavby, avšak aj pre hrozbu dispozície formou právnych
úkonov s danou nehnuteľnosťou, kde by vzhľadom na umiestnenie uvedenej stavby v obvode okresného
súdu bola vo veci samej podľa § 20 písm. a) CSP daná výlučná miestna príslušnosť okresného súdu, bol

tak miestne príslušným na konanie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresný
súd Liptovský Mikuláš.

1.3 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že pokiaľ ide o kauzálnu príslušnosť, tak v danom prípade by
síce v rámci konania vo veci samej (o zapieracej žalobe) išlo o spor medzi dvoma podnikateľskými

subjektmi, avšak súd súčasne vzhľadom na okolnosti prípadu nemal preukázanú súvislosť daného
sporu s ich podnikateľskou činnosťou, pretože predmetom konania vo veci samej by bola vlastnícka
žaloba (zapieracia žaloba) navrhovateľky ako vlastníčky proti osobe, ktorej mal byť podľa návrhu
uložený zákaz ako osoby, ktorá ruší vlastníčku pri výkone jej vlastníckych práv iným spôsobom ako
zadržiavaním nehnuteľnosti (podľa § 126 ods. 1 OZ), ktorý právny vzťah vyplýva z protiprávneho

úkonu, ktorým sa porušilo všeobecné ustanovenie o ochrane vlastníckeho práva, avšak bez zisteného
kontextuspodnikanímuvedenýchdvochpodnikateľskýchsubjektov.Navrhovateľkaodôvodnilauvedené
správanie rušiteľky len bližšie neurčitými konfliktmi medzi účastníkmi daného konania, resp. ich
konateľmi, pri ktorých tak nebolo zrejmé, či majú základ v ich osobných vzťahoch, alebo či súvisia
s ich podnikateľskou činnosťou. Vzhľadom na uvedené tak súd nemal za to, že vo veci samej by išlo

o obchodnoprávny spor, na ktorý by bol kauzálne príslušný Okresný súd v Žiline, a tým ani nebolo
možnéuvažovaťojehopríslušnostivkonaníopodanomnávrhunanariadenieuvedenéhoneodkladného
opatrenia.

1.4 Podľa súdu prvej inštancie na základe navrhovateľkou priložených listinných dôkazov (zápisnice

o trestnom oznámení OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície
z 10. 3. 2024 v spojení s čestným prehlásením D. C., druha konateľky navrhovateľky z 11. 3. 2024)
pritom bola minimálne osvedčená (spravdepodobnená) potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi
navrhovateľkou a osobou, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz (v zmysle požiadavky vyplývajúcej
§ 325 ods. 1 CSP), pretože z obsahu uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že pravdepodobne

dochádzalo k demontáži, resp. rozoberaniu stavby uvedenej vo výroku I. daného uznesenia osobou,
ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, a teda k jej znehodnocovaniu, ako aj hrozba prípravy
na ich odvoz, z čoho nepriamo vyplynula aj hrozba nakladania s danou stavbou formou právnych
úkonov zo strany danej osoby. V danej súvislosti (pokiaľ išlo o hrozbu nakladania so stavbou formou
právnych úkonov) okresný súd dodal, že vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení nebolo možné

podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu osoby,
ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom danej nehnuteľnosti,
pretože vyčkávaním na prejavenie jej úmyslu by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by
bola ochrana navrhovateľky znížená. Pokiaľ uvedená osoba nemala v úmysle nehnuteľnosť scudzovať,
resp. zaťažovať, tak neodkladné opatrenie je vo vzťahu k nej bez právneho významu a pokiaľ takýto

úmysel mala, potom bolo jeho nariadenie dôvodné (viď aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn.: 3Co/337/2009, zverejnené aj v prehľade použiteľnej judikatúry v komentári k CSP, C.H.BECK, 2016,
Števček a kol., str. 1102.)

1.5 Podľa súdu prvej inštancie na základe navrhovateľkou priložených listinných dôkazov bola tiež

minimálne osvedčená (spravdepodobnená) dôvodnosť a trvanie nároku (navrhovateľky) vo veci samej.
Vecou samou bola (z pohľadu navrhovateľky) v danom prípade (ako to už bolo uvedené v súvislosti
s výkladom ohľadne príslušnosti tunajšieho súdu) ochrana jej vlastníckeho práva proti osobe, ktorej
mal byť podľa návrhu uložený zákaz, ktorá bola osobou, ktorá do vlastníckeho práva navrhovateľkyneoprávnene zasahovala inak ako zadržiavaním nehnuteľnosti, a ktorej ochrany by sa (v konaní vo veci
samej) mohla navrhovateľka domáhať na základe tzv. zapieracej žaloby (actio negatoria), ktorú pripúšťa
demonštratívny výpočet vlastníckych žalôb v § 126 ods. 1 OZ, a ktorej predpokladom úspešnosti by

bolo preukázanie vlastníctva navrhovateľky a súčasne rušivých zásahov zo strany osoby, ktorej mal
byť podľa návrhu uložený zákaz. V danom prípade mali byť uvedenými inými rušivými zásahmi danej
osoby jej aktivity spočívajúce v demontáži, resp. poškodzovaní danej stavby, ako aj následná hrozba,
resp. realizácia odvozu častí uvedenej stavby, ako aj hrozba nakladania (disponovania formou právnych
úkonov) s danou stavbou zo strany osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz. Dôvodnosť

a trvanie nároku navrhovateľky vo veci samej bola tu totiž minimálne osvedčená (spravdepodobnená) na
základe faktúry vystavenej osobou, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz (pre navrhovateľku) dňa
16. 12. 2021 v spojení s čestným prehlásením D. C. z 11. 03. 2024, v zmysle ktorých listinných dôkazov
bolo aspoň osvedčené (pravdepodobné), že vlastníčkou tejto stavby bola navrhovateľka, a tiež bolo (z
listinných dôkazov - zápisnice o trestnom oznámení OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície
z 10. 3. 2024 v spojení s čestným prehlásením D. C., druha konateľky navrhovateľky z 11. 3. 2024)

minimálne osvedčené (pravdepodobné), že dochádzalo k vyššie uvedeným zásahom danej osoby do
vlastníckeho práva navrhovateľky.

1.6 V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie upozornil na to, že (obdobne ako je tomu v prípade
žaloby) aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek nesprávnej formulácii

petitu návrhu, mohol súd v konaní pokračovať, ak z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo zrejmé, čoho sa návrh týkal a čo sa ním sleduje. Súd prvej inštancie totiž nebol
viazaný formuláciou petitu návrhu, ale obsahom návrhu, resp. obsahom petitu návrhu (viď aj komentár
k CSP C.H.BECK, 2016, Števček a kolektív, str. 505.) Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie
nebol viazaný doslovnou formuláciou petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 03.

2024, podľa ktorého znenia by sa malo osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, zakázať
nakladať so stavbou uvedenou vo výroku I. daného uznesenia, a tiež ju predať, darovať, previesť
na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezplatného užívania, založiť alebo
zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb, keďže podľa uvedenej doslovnej
formulácie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by súd nemohol zohľadniť obsah návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol daný aj odôvodnením uvedeného návrhu, v zmysle
ktorého bolo zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala okrem uloženia zákazu nakladania (teda dispozície
formou právnych úkonov) aj uloženia povinnosti zdržať sa faktických úkonov spočívajúcich v demontáži
a odvoze, resp. vôbec poškodzovaniu predmetnej stavby.

1.7 Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné rozlišovať tzv. nakladanie s vecou (v zmysle § 325 ods. 2
písm. d) CSP), pod ktorým sa rozumie disponovanie s vecami prostredníctvom právnych úkonov, teda
iným spôsobom, než ich užívaním a spotrebou, od zdržania sa výkonu určitej faktickej činnosti (v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. d) CSP), pod ktorým bolo zase treba chápať určité rušivé zásahy skutkového,
nie právneho charakteru, spočívajúce v určitej forme užívania, resp. spotrebe (viď aj komentár k CSP

C.H.BECK, 2016, Števček a kolektív, str. 1096 - 1097.)

1.8 Súd prvej inštancie teda zistiac, že boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d) CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP, rozhodol podľa § 328
ods. 1 CSP, že podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 3. 2024 vyhovuje, a to

aj bez výsluchu a vyjadrenia druhého účastníka konania, ako aj bez nariadenia pojednávania podľa §
329 ods. 1, prvej vety CSP.

1.9Napokonsúdprvejinštanciekonštatoval,ževzhľadomnato,žeuvedenýmnariadenýmneodkladným
opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú povahu pomerov vo veci samej (išlo o neodkladné opatrenie,

ktoré konzumovalo vec samú - rozsudok, ktorým by sa vyhovelo zadržiavacej žalobe navrhovateľky),
súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (zadržiavaciu žalobu) v určenej lehote
podľa § 336 ods. 1, prvej vety CSP, a preto podľa § 337 ods. 1 CSP musel poučiť osobu, ktorej mal
byť podľa návrhu uložený zákaz (ako neúspešného účastníka konania na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorému sa v danom konaní uložili povinnosti), že môže podať žalobu vo veci samej (z

jeho pohľadu, išlo o odlišnú žalobu ako v prípade navrhovateľky), ktorá bola bližšie konkretizovaná vo
výrokovej časti tohto uznesenia, a tiež aj o právnych následkoch s tým spojených, bez toho, aby mu na
to určil lehotu, pričom v súlade s § 337 ods. 2 CSP vo výrokovej časti tohto uznesenia tiež poučil o tom,
kto mal byť stranami v danom konaní vo veci samej a aký mal byť predmet konania vo veci samej.1.10 Porovnajúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s výrokovou časťou daného uznesenia
súd prvej inštancie dospel k záveru, že plne úspešným účastníkom v tomto konaní bola navrhovateľka,

a preto jej podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnej osobe, ktorej
mal byť podľa návrhu uložený zákaz nárok na náhradu týchto trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu (100%), pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré
vydá príslušný súdny úradník.

2. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie osoba, proti ktorej mal byť podľa návrhu uložený
zákaz nakladania so stavbou tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolateľ poukázal na to, že predmetom neodkladného opatrenia bola vec, resp. súbor vecí, ktorá
nebola nikdy stavbou podľa právneho poriadku, nakoľko s poukazom na § 119 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné, pričom nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené
so zemou pevným základom. Navrhovateľkou tvrdená „scénická stavba LABIRINTH“ nespĺňala žiadne
z vyššie uvedených definičných kritérií stavby. Okrem uvedeného považoval odvolateľ za absurdný
spôsob, akým navrhovateľka „osvedčila“ vlastnícke právo k „stavbe“, keď predložila súdu faktúru
vystavenú zo dňa 16.12.2021, ktorá bola vystavená na stavebné práce už na jestvujúcej stavbe. Daná

faktúra bola vystavená v čase, keď jediným spoločníkom a konateľom navrhovateľky bol pán C. E.,
ktorý bol zároveň jediným spoločníkom a konateľom žalovanej. V danom čase, ako až doposiaľ bola
výlučným vlastníkom „stavby“ spoločnosť GAMAT, s.r.o., pričom predmetná faktúra bola vystavená len
za vykonanie údržbových prác a jej podstatou bola okrem iného daňová optimalizácia. Podľa odvolateľa
právnym titulom vystavenia faktúry bola dohoda o bezodplatnom užívaní veci uzatvorená podľa ust. §

51 a nasl. Zákona NR SR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník medzi spoločnosťou GAMAT, s.r.o. a
spoločnosťou LIPTOVENTURE, s. r. o., pričom na základe uvedenej dohody sa GAMAT, s.r.o. zaviazal
prenechať LIPTOVENTURE, s. r. o. do bezodplatného užívania „stavbu“ labyrintu. Ďalej poukázal na to,
že v súlade s čl. III bod 1 dohody sa zmluvné strany dohodli, že v účastník 2 (LIPTOVENTURE, s. r. o.)
bude účastníkovi 1 (GAMAT, s.r.o.) platiť všetky náklady spojené s montážou a prípadnou demontážou

stavby, ako aj náklady spojené s údržbou a opravami predmetu užívania. Zároveň sa účastník 2 zaviazal
uhrádzať náklady spojené s užívaním pozemku, na ktorom bol predmet užívania postavený. Podľa
odvolateľa na základe uvedeného žalovaná vystavila navrhovateľke súhrnnú faktúru za údržbové práce
vykonané počas roka 2021. Spoločnosť LIPTOVENTURE, s. r. o. bola len prevádzkovou spoločnosťou,
ktoránevlastnilažiadenmajetok,alevykonávalaprevádzkulabyrintu,nechávalasiznejpríjemazároveň

znášala všetky náklady spojené s uvedenou prevádzkou. Obe spoločnosti vlastnil v danom čase C.
E., a preto bolo dané usporiadanie úplne logické a legitímne. Odvolateľ poukázal na to, že pani C.
F. sa stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r. o. až ku dňu 17.03.2022,
pričom spoločnosť nadobudla na základe zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej s C. E.
za odplatu 5.000,- eur. Podľa odvolateľa ak by „stavba“ labyrintu mala byť vo vlastníctve spoločnosti

LIPTOVENTURE, s. r. o. a jej cena podľa vystavenej faktúry mala byť 95.000,- eur, asi sotva by jej
spoločnosť predal za 5.000,- eur, t. j. za hodnotu základného imania spoločnosti. Podľa odvolateľa
vlastníkom labyrintu je od počiatku spoločnosť GAMAT, s.r.o., ktorá labyrint zhotovila v mesiaci júl
2020 a za účelom preukázania uvedenej skutočnosti odvolateľ predložil: faktúry na stavebný materiál
(drevo, spojovací materiál a pod.), ktoré slúžili na jeho zhotovenie. Všetky faktúry boli vystavené v

mesiaci február 2020, kedy spoločnosť GAMAT, s.r.o. začala zhotovovať labyrint; zhotovenie labyrintu
bolo ukončené v mesiaci júl 2020; fotodokumentáciu zo zhotovovania labyrintu v mesiacoch marec – júl
2020, z ktorej fotodokumentácie vyplývalo, že sa nejednalo o stavbu, ale o hnuteľnú vec, resp. súbor
vecí; výpisy z obchodného registra spoločností GAMAT, s.r.o. a LIPTOVENTURE, s. r. o. za účelom
preukázania, že v čase vystavenia faktúry zo dňa 16.12.2021 bol jediným spoločníkom a konateľom

oboch spoločností p. E.; zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r.
o., na základe ktorej C. E. previedol C. F. obchodný podiel za 5.000,- eur, ktorý dôkaz okrem iného
preukazoval tú skutočnosť, že spoločnosť LIPTOVENTURE,
s. r. o. nemala žiaden majetok (ak by vlastnila labyrint za 95.000,- €, odplata za prevod obchodného
podielu asi nebola 5.000,- eur). Podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu bolo nezákonné a

neprimeraným spôsobom zasahovalo do práva žalovanej na súdnu a inú právnu ochranu. Na základe
uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alebo ho zruší a vec vráti prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd považuje nariadenie neodkladného opatrenia zodôvodnéazákonné,odvolateľnavrhol,abyuzneseniezmenilvrozsahuvýrokuč.IItak,ženavrhovateľke
sa ukladá povinnosť v súdom určenej lehote podať žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva
k veci.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania osoby,
ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz, v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) toto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.

4. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne
vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

5.Krajskýsúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúceotázky,ktorébolivovecivznesenéavpodstatnej

miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdeniedanejveci.Odôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúdu
je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o
veci samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným, či
porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým
súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

7. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Neodkladnéopatreniejenajtypickejšízabezpečovacíprostriedokcivilnéhoprocesu,ktorésauplatňuje

v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu
úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či
zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

9. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania (o

takýto prípad ide v preskúmavanej veci) alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody
pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery
a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia
zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho
nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne

skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných

predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi
stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami.

10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je

dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadaťna všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329

ods. 2 CSP).

12. Osoba, ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz (odvolateľka), vo svojom opravnom prostriedku
namietala nesprávne skutkové a právne posúdenie veci vedúce k nedôvodnému nariadeniu
neodkladného opatrenia.

13. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené zákonné
predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka osvedčila najvýznamnejšie
skutočnosti, odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov v nim požadovanom znení.

14. Pokiaľ odvolateľka tvrdila a namietala v podanom odvolaní skutočnosti tvrdené navrhovateľkou,

odvolací súd konštatuje, že uvedené tvrdenia nielenže nedoložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, ale
ich ani nijakým spôsobom neosvedčila. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vecou samou z hľadiska
navrhovateľky v danom prípade bola ochrana jej vlastníckeho práva proti osobe, ktorej mal byť podľa
návrhu uložený zákaz, keďže išlo o osobu, ktorá do vlastníckeho práva navrhovateľky neoprávnene
zasahovala inak ako zadržiavaním veci, a ktorej ochrany by sa navrhovateľka mohla domáhať na

základe tzv. zapieracej žaloby, ktorá pripúšťa demonštratívny výpočet vlastníckych žalôb v zmysle §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktorej predpokladom úspešnosti by bolo preukázanie vlastníctva
navrhovateľky a súčasne rušivých zásahov osoby, ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že v danom prípade boli týmito rušivými zásahmi danej osoby jej aktivity
spočívajúce v demontáži, resp. v poškodzovaní danej stavby, ako aj následná hrozba, resp. realizácia

odvozu častí danej stavby, ako aj hrozba nakladania (disponovania formou právnych úkonov) s danou
stavbouzostranyosoby,ktorejboluloženýzákaz.Ajpodľaodvolaciehosúdudôvodnosťatrvanienároku
navrhovateľky bol minimálne osvedčený (spravdepodobnením) na základe faktúry vystavenej dňa
16.12.2021 vystavenej osobou, ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz v spojení s čestným prehlásením
D. C. z 11.03.2024, v zmysle ktorých listinných dôkazov bolo aj podľa odvolacieho súdu dostatočne

osvedčené, že vlastníčkou danej stavby bola navrhovateľka, ako aj na základe ďalších listinných
dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície
z 10.03.2024 v spojení s čestným prehlásením D. C., druha konateľky z 11.03.2024, bolo dostatočne
osvedčené, že dochádzalo k uvedeným zásahom danej osoby do vlastníckeho práva navrhovateľky.

15. Odvolaciu námietku odvolateľky týkajúcu sa tej skutočnosti, že predmetom neodkladného opatrenia
bola vec, resp. súbor vecí, ktoré neboli nikdy stavbou podľa právneho poriadku, vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ochrana vlastníckeho práva podľa § 126
OZ sa realizuje bez ohľadu na to, či ide o vec hnuteľnú alebo vec nehnuteľnú.

16. Neobstojí námietka odvolateľky týkajúca sa tej skutočnosti, že výlučným vlastníkom stavby bola
spoločnosť GAMAT, s.r.o., keďže predmetná faktúra na stavebné práce zo dňa 16.12.2021 bola
vystavená v čase, keď jediným konateľom a spoločníkom navrhovateľky bol C. E., pričom právnym
titulom vystavenia faktúry bola dohoda o bezodplatnom užívaní podľa § 51 OZ uzatvorenou medzi
spoločnosťami GAMAT, s.r.o. a LIPTOVENTURE, s.r.o., na základe ktorej sa spoločnosť GAMAT,

s.r.o. zaviazala prenechať spoločnosti LIPTOVENTURE, s.r.o. do bezodplatného užívania stavbu
LABYRINTHstým,žespoločnosťLIPTOVENTUREbudespoločnostiGAMAT,s.r.o.platiťvšetkynáklady
spojené s montážou a prípadnou demontážou stavby, ako aj náklady spojené s údržbou a opravami
predmetu užívania, keďže navrhovateľka nadobudla kúpou predmetný LABYRINTH od C. E. dňa
22.04.2022 a po prevzatí spoločnosti previedla C. F. sumu 95.000,- eur z účtu LIPTOVENTURE na

účet GAMAT, s.r.o., pričom predmetnou sumou bola vyplatená protihodnota drevenej stavby, z ktorej
pozostával LABYRINTH, čo vyplýva zo zápisnice o podaní trestného oznámenia zo dňa 10.03.2024.
Odvolací súd teda neuveril verzii odvolateľky, že táto vystavila navrhovateľke faktúru za údržbové práce
vykonané počas roka 2021 a spoločnosť LIPTOVENTURE, s.r.o. bola len prevádzkovou spoločnosťou,ktorá mala len vykonávať prevádzku LABYRINTHU a nechávať si z nej len príjem a zároveň znášať
všetky náklady spojené s uvedenou prevádzkou. Uvedený nepomer je zrejmý aj z predmetnej faktúry
vystavenej dňa 16.12.2021, podľa ktorej navrhovateľke bola vyfakturovaná suma 95.000,- eur, a to

za vykonané stavebné práce na scénickej stavbe LABYRINTH v Liptovskom Mikuláši, špecifikované
ako stavebné práce, práce s drevom, opracovanie drevnej hmoty a izolátorské práce, pričom samotné
odvolateľkou predložené faktúry ohľadne zhotovenia samotného LABYRINTHU predstavujú iba o niečo
málo viac ako 1/3 nákladov v porovnaní s predmetnou faktúrou zo dňa 16.12.2021 za údržbárske
a opravárske práce.

17. Pokiaľ odvolateľka namietala, aby odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého uznesenia tak, že uloží
navrhovateľke povinnosť podať žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd vyhodnotil
túto námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na podrobné odôvodnenie
napadnutého uznesenia v bode 25. týkajúceho sa tejto otázky, kde súd prvej inštancie podrobne vysvetlil
svoj procesný postup aj ohľadne poučovacej povinnosti, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil

a poukazuje naň.

18. Odvolací súd zároveň potvrdil výrok III. súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keďže
voči nemu neboli podané relevantné odvolacie námietky a samotný výrok vykazuje vecnú správnosť.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
pričom vychádzal z úspechu navrhovateľky v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)