Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 3P/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200687.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci

navrhovateľky, manželky: B. M., T. Q., N. XX.XX.XXXX, C. A. C. XX, A., proti manželovi: B. M., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, A., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov: B. M., rodená Q., narodená XX.XX.XXXX a J.. B. M., narodený
XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného
obvodu A. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 01.03.2024 sa navrhovateľka, manželka domáhala rozvodu

manželstva s manželom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností v čase podania
návrhu k maloletému dieťaťu K. M., narodenej XX.XX.XXXX. Manželka v návrhu uviedla že manželstvo
bolo uzavreté po 1 ročnej známosti. Manželstvo uzatvorili z lásky a spočiatku ho bolo možné označiť
za harmonické. Za hlavný dôvod rozvratu manželstva považovala manželka opakovanú manželovu
neveru. Manžel nebol pre manželku žiadnou oporou ani počas prekonávania vážnej choroby. Tieto
konflikty následne prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok, ktoré viedli k tomu, že ich vzťah
ochladol, citovo sa odcudzili a z manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. V čase podania

návrhu už neviedli intímny život ani nežili v spoločnej domácnosti. Manželka uviedla, že nevidí žiadnu
cestu k obnoveniu ich manželstva a manželstvo je len formálnym záväzkom. V podaní doručenom dňa
21.03.2024 manželka doplnila návrhu na rozvod manželstva a žiadala, aby bola v tom čase maloletá
K. M. narodená XX.XX.XXXX zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca a matky nežiadala upraviť, pričom navrhla, aby súd
zaviazal otca prispievať sumou 400 eur mesačne na výživu maloletej a to vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred na účet matky.

2. Manžel sa k návrhu manželky vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.05.2024. Manžel
s rozvodom manželstva nesúhlasil a uviedol, že jeho „letité“ známosti vyplývali z nedostatku intímneho
zblíženia a odmietania zo strany manželky a nikdy sa nejednalo o vážne známosti s budúcnosťou.
Manžel uviedol, že v čase rozhodovania súdu bude v tom čase maloletá K. už plnoletá a preto sa k
úprave výkonu rodičovských práv a povinností nevyjadril.

3. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nariadil
vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manželky a manžela, vyjadreniami
účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj celým
obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav4. Manželka, navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, manželstvo žiadala rozviesť,
mediáciu vylúčila. Obnovu manželstva nepripustila. Vyjadrila sa, že za tridsať rokov čo manželstvo trvá

si manžel de facto žil svoj vlastný súkromný život, čo manželka to dlhší čas tolerovala. Ďalej však aj
v dôsledku jej onkologického ochorenia už nechce takto žiť a trvá preto na rozvode ich nefunkčného
manželstva. V spoločnej domácnosti nežijú od začiatku roka 2024. Intímne spolu nežijú už aj päť
rokov, kedy sa pre manželku stala manželova nevera neúnosná. Ako uviedla, manžel jednu neveru
prekrýval druhou. Spoločné hospodárenie nebolo nikdy spoločné. Manžel bol vždy samostatná jednotka.

Manželke peniaze vydeľoval čisto na domácnosť. Aj to potom prestalo, akurát vzhľadom na to, že jediný
príjem manželky je invalidný dôchodok, účty za dom platil manžel. Veľakrát to však dopadlo tak, že v
rodinnom dome, kde žili vypli elektriku. Aktuálne vypli v domácnosti, kde žije manželka so spoločnou
dcérouvoduzdôvodunezaplatenýchfaktúr.Jepravdou,žemanželodjehoodsťahovaniaplatímanželke
mesačne 300 eur ako príspevok na domácnosť. Inú pomoc a podporu jej neposkytuje. Nebol jej oporou v
chorobe, nepomáhal je počas liečby, ani v čase kedy bola po vážnej operácii. V nemocnici manželku ani

raz nenavštívil. Nežiadal si informácie ohľadom jej zdravotného stavu. Čo sa týka spoločne tráveného
času, tento spolu už dlhodobo netrávia žiaden. Naposledy spolu kvôli spoločným deťom strávili Vianoce.

5. Manžel na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení. S rozvodom manželstva nesúhlasil.
Uviedol, že rešpektuje názor manželky, ale myslí si, že jej postoj je len prejavom zlosti z toho, že údajne

má mať novú frajerku. Nejakú priateľku mal, ale skončilo to pred vyše mesiacom. Tvrdil, že zo spoločnej
domácnosti neodišiel, len sa zdržiava vo svojom druhom rodinnom dome, ktorý je vzdialený o dve ulice.
Chodí však aj do spoločnej domácnosti. Uvádzal, že bývať do svojej druhej nehnuteľnosti odišiel asi v
máji 2024 z dôvodu, že ich rodinný dom sa rekonštruoval a on tam nemá kde toho času spávať. Potvrdil
tvrdenie manželky o tom, že intímne spolu asi päť rokov. On však záujem stále mal. Na domácnosť

prispieval de facto sám, keďže manželka poberala iba čiastočný invalidný dôchodok vo výške cca 200
eur. Pokiaľ ide o zdravotný stav manželky zaujímal sa oň prostredníctvom ich syna. Je pravdou, že
manželku v nemocnici nenavštívil nakoľko si to výslovne neželala a nechcel jej ublížiť a ísť tam proti jej
vôli. Diagnózu manželky pozná. Manžel súhlasil s tým, že manželstvo sa ocitlo v kríze, ale je názoru, že
manželkabymohlasúhlasiťsmediáciou.Aknesúhlasí,musítomanželrešpektovať, jealepresvedčený,

že mediácia by mala prebehnúť a že by možno priniesla efekt.

6. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný
zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a

povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

7. Podľa článku 4, prvej vety základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť
vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a
kultúrnej úrovne rodiny.

8. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

10. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.

12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanoupovinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
vtedy,aksúvzťahymedzimanželmitakvážnenarušenéatrvalorozvrátené,žemanželstvonemôžeplniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by

mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd
pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.

13. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a

kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí
byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.
Nezhodymanželovsamajútýkaťpodstatnýchvecímanželskéhospolužitiaamusiabyťmedzinimivážne
narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí
môžuzapríčiniťvážnenarušenieatrvalýrozvratvzťahov.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahov
medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon

predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov
a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je
skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania dňa XX.XX.XXXX

uzatvorili manželstvo, z ktorého pochádzajú tri deti, v súčasnosti všetky plnoleté. Ako vyplynulo z
návrhu a vyjadrenia navrhovateľky, táto si nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Jej
názor na rozvod manželstva je uvážený, dlhodobý a nezvratný. Naopak, manžel vidí nádej na obnovu
manželského spolužitia ak by manželia absolvovali mediáciu, preto s návrhom nesúhlasil.

15. Zhodnotením vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo,
vrátane vyjadrení manželov na pojednávaní, dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva
sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Súd dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Manželstvo bolo spočiatku
harmonické, z manželstva pochádzajú tri deti, v súčasnosti všetky plnoleté. Postupom času sa manželia

vzájomne odcudzili, manželka v dôsledku opakovanej nevery manžela, ktorá je zrejmá aj zo skutočnosti,
že za trvania manželstva v roku 2004 sa manželovi narodilo dieťa s inou ženou (vyplýva z údajov
evidovaných v registri obyvateľov), stratila dôveru v manžela a toho času manželstvo neplní svoje
funkcie. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od začiatku roka 2024, kedy manžel odišiel zo
spoločnej domácnosti. Manželia spolu dlhodobo ako sa obaja zhodli, päť rokov intímne nežijú, spoločne

nehospodária a netrávia spoločné chvíle ani dovolenky. Vzťahy medzi manželmi sú narušené aj v
dôsledku straty dôvery manželky v manžela, ktorý sa opakovane dopustil nevery a s tým spojeným
citovým ochladnutím zo strany manžela. Stav manželstva vníma každý z manželov inak v tom smere, že
manžel pripúšťa a verí v pozitívny účinok prípadnej mediácie. Zároveň ale uviedol, že odmietavý postoj
manželky k mediácii rešpektuje. Manželka obnovenie manželského spolužitia jednoznačne vylučuje,

podľa jej vyjadrenia je manželstvo hlboko a vážne rozvrátené, neplní a v budúcnosti ani nemôže
plniť spoločenský účel. U manželov však podľa názoru súdu absentuje zdravé rodinné prostredie, čo
svedčí o vážnom rozvrate manželstva. K uvedenému súd dospel na základe vyjadrení účastníkov, keď
nebolo sporným, že v spoločnej domácnosti nežijú od januára 2024, hoci manžel ako dôvod uvádzal
rekonštrukciu domu a tiež sa snažil presvedčiť súd, že zo spoločnej domácnosti sa neodsťahoval a býva

de facto na dvoch miestach. Súd však jeho tvrdeniu neprisvedčil nakoľko nedáva zmysel, aby jeden z
manželov za funkčného vzťahu prespával dlhodobo v inej domácnosti. Súdu nie je zrejmé, ako by chcel
manžel dosiahnuť obnovenie manželského spolužitia, keď manželka počas celého konania jednoznačne
vylúčila možnosť jeho obnovenia, s manželom už viac spoločne žiť nechce. Manželka tiež opakovane
uvádzala, že na rozvode manželstva trvá, ich vzťahy sú narušené, neexistuje medzi nimi žiadny vzťah

a je rozhodnutá manželstvo ukončiť rozvodom. Manželia spolu netrávia voľný čas, z manželstva sa
vytratila intimita, city a prejavy, ktoré by mali manželstvo napĺňať. Manželka videla príčinu v manželovi,
v jeho opakovaných mimomanželských známostiach, ktoré manžel nepoprel. Takýto zväzok manželov
nie je možné označiť za harmonické spoločenstvo, v ktorom sa partneri vzájomne rešpektujú, pomáhajú
si, rešpektujú svoje predstavy o vedení života, prípadne spoločne sa starajú o deti.

16. Zo stupňa rozvratu manželstva vyplýva, že nemožno dôvodne očakávať obnovenie spolužitia, účelu
manželstva a ktorejkoľvek jeho funkcie, keďže bolo preukázané, že problém vo vzťahu manželov je
dlhodobého a nezvratného charakteru. Účastníci spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária,intímne sa nestýkajú, manželstvo účastníkov je skutočne len formálnym zväzkom. V manželstve sa
dlhodobo prejavuje hlboká kríza, keď sa ani jeden z manželov necíti v tomto zväzku komfortne;
nedostáva od druhého partnera to, čo od neho očakáva (lásku, ocenenie, uznanie, rešpekt, pochopenie,

odpustenie pod.). Účelom manželstva nie je za každú cenu zachovať formálny zväzok, ak v ňom
absentuje (pozitívna) citová stránka, ktorá napĺňa emocionálne potreby manželov. Keďže manželia
sa v súčasnosti nedokážu vzájomne prijímať v emocionálnej rovine spôsobom, aký by sa dal od
manželov očakávať, absentujú skutočné kroky (vôľa) k obnoveniu plnohodnotného manželského
spolužitia zahŕňajúceho najmä partnerskú stránku.

17. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti sa nedá predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov
mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti. Za príčiny rozvratu manželstva súd ustálil najmä
rozdielnosť pováh manželov a ich predstáv o spoločnom spolužití (manželke prekážajú manželove
opakované nevery, manžel má tendenciu svoje konanie zľahčovať s poukazom na svoj vek ich už
nepovažuje za významné) a samotné opakované nevery manžela, ktoré podľa názoru súdu dôvodne

viedli k strate dôvery manželky v manžela a spôsobili tiež citové odcudzenie medzi manželmi. Aj
keď manžel bol ochotný absolvovať mediáciu za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva, túto
manželka zásadne odmietla, vylúčila možnosť využitia poradenstva za účelom obnovy manželstva. Súd
preto vyhovel návrhu na rozvod bez odkázania manželov na takúto pomoc, keďže odkázanie môže mať
len odporúčací charakter, súd nemá právo takúto pomoc manželom nariadiť.

18. Dôvody manželky na rozvod súd považuje za vážne a takými sa javia aj zo spoločenskej stránky
posudzovania ich dôležitosti. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a ten svedčí o
vážnom a trvalom rozvrate manželstva účastníkov. Pri posudzovaní vzájomného vzťahu manželov v
konaní o rozvode nie je dôležitá len vôľa niektorého z manželov zachovať manželstvo odmietaním

rozvodu, ale aj motivácia k zachovaniu manželstva. Manželstvo je predovšetkým založené na vzťahu
dvoch ľudí a pokiaľ títo dvaja ľudia nedokážu spoločne komunikovať a žiť spôsobom, aby sa navzájom
nezraňovali, nemá zachovanie manželstva význam. Manželstvo a vzťahy medzi manželmi by mali
byť v súlade s tým, čo sa od inštitúcie manželstva očakáva; čo očakávajú obaja partneri od vzájomného
spolužitia v manželskom zväzku.

19. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že zákon súdu ukladá, aby viedol manželov k
odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usiluje sa o ich zmierenie (§ 96 ods. 1 CMP). Povinnosť
súdu zmierovať manželov treba ale vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti každého prípadu. Keď jeden z manželov výslovne uvedie, že nemá záujem ďalej sa pokúšať o

záchranu manželstva, nemá záujem navštíviť manželskú poradňu ani spolupracovať so psychológom,
nie je na mieste manžela do takejto snahy či aktivity nútiť. Súdom vynútená účasť na poradenstve,
ktoré by malo smerovať k záchrane manželstva by neviedlo k zlepšeniu vzťahov medzi manželmi a k
obnoveniu citov zo strany manžela. V danom prípade sa manželka vyjadrila celkom jasne, keď uviedla,
že sa chce rozviesť a s manželom viac svoj život nezdieľať.

20. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia budúcich manželov,
pričom u už existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch manželov reagovať
najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a
slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je,

aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý
vykazuje len znaky dočasnosti (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.01.2018, sp.zn.
11CoP/182/2017, z 18.04.2018, sp. zn. 24CoP/21/2018 alebo z 31.05.2017, sp.zn. 24CoP/63/2017).

21. V danej veci súd opakovane zisťoval stanovisko manželky, pričom jej vyjadrenie nezotrvať ďalej

v manželskom zväzku bolo jednoznačné a definitívne, preto súd manželstvo rozviedol, a to najmä s
prihliadnutím na jej postoj, keď ako súd uviedol vyššie, manželstvo je dobrovoľným zväzkom a nie je
možné nútiť druhého manžela v takomto zväzku zotrvať, o to viac, keď manželstvo už neplní úlohy a
poslanie plynúce mu zo zákona.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko manželstvo účastníkov konania neplní
základné funkcie, ktoré predpokladá zákon o rodine, je vážne narušené a trvalo rozvrátené, súd návrhu
navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom
prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z

účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122
Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia podľa osobitného predpisu.