Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211510
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2216211510.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci žalobcu:

U.G. R., H.. XX.XX.XXXX, C. H. Š.. H.. D. XXXX/X, Q., v konaní zastúpený: JUDr. Peter Harakály, so
sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., IČ: 452 72 956, so sídlom
Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
Generali Poisťovňa, pobočka z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/
A, Bratislava, právne zastúpený SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, ako, o
náhradu škody z ublíženia na zdraví vo výške 19.048,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.048,- eur od

27.05.2016 do 21.12.2020, vo výške 5% ročne zo sumy 4.633,60 eur od 22.12.2020 do 10.03.2022 a vo
výške 5% ročne zo sumy 1.030 eur od 11.03.2022 do 03.07.2024, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 25.07.2016 sa domáhal na tunajšom súde o zapletanie istiny vo výške

19.048,- eur s prísl., z titulu náhrady za bolesť. V priebehu konania časť svojej žaloby čo do istiny vo
výške 18.018,- eur zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 11C/189/2016-706 zo dňa 14.07.2022, pričom výrokom
I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu vo výške 1.030 eur do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom III. návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietol; výrokom IV. konanie v časti čo do istiny vo výške 18.018
eur zastavil a výrokom V. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Obe strany
podali voči predmetnému rozsudku odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.
26Co/28/2023-798zodňa25.04.2024rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvyhovujúcomvýroku
I. potvrdil, v zamietajúcom výroku II. a vo výroku V. o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolací súd vo svojom rozsudku odkázal okrem iného na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
263/2022 zo dňa 07.09.2022, v ktorom sa ústavný súd vyjadril, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje
vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného
plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia

nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Ústavný súd tiež dodal, že v nálezoch č. k. III.
ÚS 309/2020 a č. k. III. ÚS 214/2020 už raz zaujal stanovisko, že ak poisťovňa bola poškodeným
priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa
dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní priamy nárok na
náhradu škody, s tým rozdielom oproti všeobecnej úprave, že na úrok z omeškania nemá poškodený

nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Odvolací súd
poukázal aj na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/186/2017 zo
dňa 18.09.2019, podľa ktorého ak ide o tzv. súbeh zodpovedností, zodpovednosť jedného subjektu
(zamestnávateľa podľa Zákonníka práce) nevylučuje zodpovednosť subjektu druhého (priameho škodcu
podľa Občianskeho zákonníka), a to ani keď každá z týchto zodpovedností je vybudovaná na inom
princípe. Sama existencia nároku poškodeného voči zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce nijako

nevylučuje nárok poškodeného voči subjektu zodpovednému podľa Občianskeho zákonníka. Kým nie je
nárok na náhradu škody uspokojený celkom jedným alebo druhým zodpovedným subjektom, zostávajú
obidva zodpovedné. Je potom na poškodenom, voči ktorému zodpovednému subjektu si nárok na súde,
resp. u Sociálnej poisťovne uplatní. Pritom nie je podstatné, ktorý zo zodpovednostných subjektov
plnenie až do jeho zastavenia dobrovoľne poskytoval; je výlučne vecou týchto zodpovednostných

subjektov, ako sa navzájom vyporiadajú.

5. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd dodal, že v napadnutom rozsudku absentuje akékoľvek
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia o trovách konania a uvedenie dôvodov pre aplikáciu práve ust. §
255 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyporiadal s argumentmi

sporových strán ohľadom dôvodnosti podanej žaloby a ne/úspešnosti strán v konaní. Povinnosťou
súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s platnou procesnou normou (ust. § 185 a nasl. CSP)
riadnym spôsobom stanoveným pre vykonávanie dôkazov vykonať pre vec relevantné dôkazy ohľadom
posúdenia nároku žalobcu na úroky z omeškania, skutkový stav komplexne vyhodnotiť, na zistený

skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia a rozhodnúť o nároku poškodeného
na úroky z omeškania rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pri
zohľadnení účelu a zmyslu právnej úpravy úrokov z omeškania a zamýšľaných účinkov dotknutej
smernice formou eurokonformného výkladu; potom vo veci v časti uplatnených úrokov z omeškania
opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP,

a to aj v časti o trovách konania odôvodniť, teda uviesť, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, prečo
niektoré navrhované dôkazy nevykonal, ako jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, k
akým skutkovým zisteniam na základe takto vykonaného dokazovania dospel a ako vec právne posúdil.

6. Predmetom konania tak v tomto štádiu zostal už len nárok žalobcu na úroky z omeškania, pričom je

potrebné opätovne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočutím právnych zástupcov strán sporu, oboznámil sa s
pripojenými listinnými dôkazmi, ako najmä upovedomením o vnesenie obvinenia, č.l. 5, uznesením č.l. 6,
lekárskym posudkom o bolestnom č.l. 8, prepúšťacou správou č.l. 9, 12, 18, uplatnením nároku z titulu

bolestného č.l. 22, uznesením č.l. 26, písomným vyjadrením žalovaného č.l. 30, č.l. 268, č.l. 291, č.l. 415,
č.l. 447, č.l. 467, č.l. 650, č.l. 688 a č.l. 818, reláciou dopravnej polície PZ č.l. 33, písomným vyjadrením
žalobcu č.l. 40, č.l. 280, č.l. 434, č.l. 488, č.l. 659, č.l. 694 a č.l. 828, znaleckým posudkom MUDr. Zbořila
č. 80/2015 č.l. 46, znaleckým posudkom znalca Ing. Ladislava Šipulu č. 52/2015 č.l. 64, uznesením OR
PZ Dunajská Streda č.l. 127, obsahom zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného č.l. 210, úhradou

nákladov zdravotnej starostlivosti č.l. 238, odpoveďou žalovaného na žiadosť o náhradu škody č.l. 269,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 61/07-8/2019-LM č.l. 405, oznámením o likvidácii poistnej udalosti
č.l. 436, lekárskym posudkom chirurga, MUDr. Stanislava Mlynárika č.l. 476, lustráciou RO č.l. 499,
správou OR PZ Dunajská Streda č.l. 511, obsahom zápisnice z pojednávania č. 40C/56/2017 zo dňa
29.7.2021 na OS Bratislava IV č.l. 634, uznesením č.l. 680, a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

8. Žalobca v žalobe ako na ústnych pojednávaniach uviedol, že ako vodič v motorovom vozidle značky
VW Touran, evidenčné č: Q. XXX C. utrpel pri dopravnej nehode dňa 11.05.2015 ťažké ublíženie na
zdraví, pričom dopravnú nehodu zavinil vodič nákladného motorového vozidla zn. VW Transporter,evidenčné číslo: C. XXX P., A. N., ktorý z doposiaľ nezistených príčin prednou časťou svojho vozidla
narazil do pred ním jazdiaceho osobného motorového vozidla zn. Citroen Berlingo, ktoré z dôvodu
nárazu prešlo do protismeru a čelne narazilo do oproti idúceho motorového vozidla zn. Touran, ktoré

on viedol. Za škodu na zdraví poškodenému zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl.
a tiež podľa § 420 OZ. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté
poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzmyslezák.č.381/2001
Z.z. Nároky poškodeného na náhradu škodu z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným

poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom priamy nárok
voči poisťovateľovi je daný v § 15 citovaného zákona. V dôsledku úrazu žalobca potrpel tržnú ranu
vo frontálnej oblasti, v oblasti koreňa nosa, nad obočia a ľavej ušnice, zlomeninu orbity vpravo,
pomliaždenie hrudníka, zlomeninu XI. rebra vľavo a VII., VIII., IX., X. rebra vpravo, trhlinu bránice,
poúrazový hrotový penumothorax, zmeny sleziny, zlomeninu priečneho výbežku C6 vľavo, zlomeninu
výbežkov L1 a L2 vľavo, amputáciu predľaktia vľavo, zlomeninu pately vpravo a zlomeninu ľavej

stehnovej kosti. V Národnom rehabilitačnom centre Kováčová bol od 12.08.2015 do 21.10.2015.

9. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom, vypracovaného MUDr. Jozefom Hudecom, ortopédom z
Národného rehabilitačného centra Kováčová, dňa 22.12.2015 bolo bolestné stanovené vo výške 1110
bodov. Poukázal v tom zmysle na § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom uviedol, že výška náhrady za jeden bod sa určuje sumou
2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok,
v ktorom vznikol nárok na jej náhradu. Opatrením MZ SR č. SO 2622-OL-2015 zo dňa 13.05.2015 bola
pre rok 2015 určená výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za 1 bod 17,16 eur.
Náhrada za bolestné tak predstavuje sumu vo výške zaokrúhlene 19.048,- eur.

10. Poukázal na to, že prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil dňa 10.02.2016 u žalovaného z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného sumu vo výške 19.048,- eur v zmysle
zákona č. 437/2004 Z.z. Uplatnený nárok na náhradu škody nebol žalovaným v zákonnej trojmesačnej

lehote v zmysle ust. § 11 ods. 5, 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Zz.
uspokojený. Žiadal preto žalobe vyhovieť, pričom žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
od 25.05.2016 (3 mesiace a 15 dní od uplatnenia dňa 10.02.2016) do zaplatenia zo sumy 19.048,- eur.
Podľa znaleckého posudku č. 52/2015 znalca Ing. Ladislava Šipulu, ktorý vo vyhotovení v trestnom
konaní vedenom OR PZ Dunajská Streda pod č. ČVS: ORP-278/1-VYS-DS-2015 je uvedené, že práve

náraz motorového vozidla VW Transporter, evidenčné číslo: C. XXX P. do pred ním idúceho motorového
vozidla vyvolal celú kolíznu situáciu a následný vznik škody u žalobcu.

11. Čo do vyjadrenia žalovaného ďalej uviedol, a to podaním zo dňa 13.09.2018, že žalovaná strana
namieta svoju vecnú pasívnu legitimáciu v konaní, a to v prvom rade s poukazom na skutočnosť,

že sa u žalobcu jednalo o pracovný úraz. V súvislosti s touto skutočnosťou uviedol, že poukazuje
najmä na ustanovenia Zákonníka práce upravujúce pracovný úraz a súvisiace ustanovenia, ako aj
jednotlivé skutkové okolnosti súvisiace priamo s úrazom a dopravnou nehodou. V tom zmysle poukázal
na § 195 ods. 2, § 220 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, pričom uviedol, že pracovným úrazom môže byť
len poškodenie zdravia, ktoré osoba utrpela buď priamo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej

súvislosti s plnením pracovných úloh. V zmysle § 220 cit. Zákona je plnením pracovných úloh priamo
výkon pracovných povinností, resp. iná činnosť, vykonávaná na príkaz zamestnávateľ, alebo činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú zase úkony,
ktoré sú potrebné pri výkone práce, resp. úkony zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo
po jej skončení. V tejto súvislosti poukázal na to, že utrpel poškodenia zdravia pri dopravnej nehode,

ktorá sa mu stala v čase prepravy z Bratislavy do obce Martovce. Uvedenú cestu vykonával z dôvodu,
že bol pozvaný do obce Martovce pozrieť si výrobu okien, nakoľko mal záujem o ich kúpi na vlastnú
súkromnú nehnuteľnosť. Táto skutková okolnosť vyplýva aj z jeho výsluchu dňa 09.03.2016 v trestnom
konaní vedenom na OR PZ Dunajská Streda. Cestou z Bratislavy do obce Martovce, na ktorej došlo
aj k predmetnej dopravnej nehode, vykonával v súkromnom záujme. Skutočnosť, že sa šiel pozrieť do

výroby okien, žiadnym spôsobom nesúvisela s činnosťou spoločnosti CARTA Slovakia s.r.o., a táto cesta
do obce Martovce nebola uskutočňovaná v rámci predmetu činnosti tejto spoločnosti ani v súvislosti
s jej prevádzkou. Výkon tejto cesty teda nemožno označiť za výkon pracovných povinností, resp. za
inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a zároveň nešlo ani o činnosť potrebnú na výkonpráce resp. o činnosť zvyčajnú alebo potrebnú pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Z uvedeného
vyplýva, že v danom prípade nebola naplnená základná zákonná podmienka, aby sa mohlo jednať v
zmysle § 195 ods. 2 Zák. práce o pracovnú úraz. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti námietka

žalovaného je absolútne nedôvodná.

12. Čo do úrokov z omeškania, nakoľko to namietal žalovaný, v tom zmysle poukázal na závery v
rozhodnutí NS SR č. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018 , podľa ktorej je peňažná sankcia v podobe
úrokov z omeškania viazaná len na nesplnenie nepeňažnej povinnosti, vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a)

alebo b) Zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že na uvedenú otázku je potrebné nazerať systematicky,
pričomvtomzmyslepoukázalna §4ods.2písm.b)Zákonač.381/2011Z.z.,podľaktoréhomápoistený
právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody.
Z uvedeného je zrejmé, že nároky za náhradu škody platí poisťovateľ priamo poškodenému, pričom
k uvedenému právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky

na náhradu škody poškodeného. V tom zmysle poukázal na § 15 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého
má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi. V priebehu konania
uviedol,žečasťsvojejžalobyspoluvovýške18.018,-eurberiespäťavtejtočastižiadakonaniezastaviť,
nakoľko v priebehu konaní a žalovaný plnil dňa 10.03.2022 po odpočítaní 20 %-nej spoluviny z titulu
bolestného sumu 3.603,60 eur a podaním zo dňa 25.05.2021 taktiež časť svojej žaloby čo do istiny vo

výške 14.414,40 eur zobral späť a žiadal, aby súd konania poukazujúc na § 144 Csp. zastavil, nakoľko
oznámením zo dňa 21.12.2020 žalovaný mu plnil po odpočítaní 20 % nej spoluviny z titulu bolestného
sumu 14.414,40 eur.

13. Žalovaný podaním zo dňa 18.07.2018 poukázal na to, že v priebehu šetrenia predmetnej poistnej

udalostizistil,žeúraz,ktorýsažalobcovistaldňa11.05.2015,jehozamestnávateľ-obchodnáspoločnosť
STEPA Slovakia s.r.o., dňa 09.06.2015 nahlásil pobočke Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši ako
pracovný úraz. Pre prípad, ak sa preukáže v konaní, že na strane žalobcu išlo o pracovný úraz, namietal
potom nedostatok pasívnej legitimácie a v takomto prípade žiadal, aby súd žalobu voči nemu zamietol.
Poukázalvtomsmerena§231Zákonač.461/2003Z.z.,osociálnompoistení.Navrholďalejurobiťdopyt

na pobočku sociálnej poisťovne, či si žalobca v súvislosti s úrazom zo dňa 11.05.2015 podal žiadosť
o priznanie a vyplatenie úrazových dávok, akých dávok a ako bolo o jeho žiadosti rozhodnuté a jeho
nároky vyporiadané. Ak sa preukáže, že ide o pracovný úraz, za škodu vzniknutú úrazom zodpovedá
zamestnávateľa podľa § 195 ods. 1 Zák. práce. Podaním zo dňa 14.11.2018 uviedol, že žiadal o
predloženie dokumentácie a zároveň sa informoval, či bolo zranenie žalobcu uznané ako pracovný

úraz. Právny zástupca žalobcu v tom smere poukázal na tú skutočnosť, že zranenie nebolo určené
ako pracovný úraz a neuplatňoval si dávky v Sociálnej poisťovni. V konaní č. 40C/56/2017 vedenom
na Okresnom súde Bratislava IV však bolo preukázané vyjadrením Sociálnej poisťovne, že Sociálna
poisťovňa vedie konania ohľadom pracovného úrazu žalobcu a vyplatenia uplatnených dávok. Má ďalej
preto za to, že zamestnávateľ je na základe vyššie uvedených ustanovení povinný predkladať výsledky

vyšetrovania pracovných úrazov pobočke Sociálnej poisťovne, a dokonca ako to vyplýva zo zákona
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ v danom prípade povinný
posudzovať úraz žalobcu ako registrovaný pracovný úraz a musí zisťovať príčinu a všetky okolnosti jeho
vzniku. Zamestnávateľ mal povinnosť tieto informácie poskytnúť sociálnej poisťovni. Poukázal na to,
že žalobca bol konateľom v spoločnosti CARTA Slovakia s..r.o., ktorá je zamestnávateľom žalobcu do

23.03.2017, predmetné vyplýva z obchodného registra. Má teda za to, že vzhľadom na vyššie uvedené,
že aj keď žalobca tvrdí, že nešlo o pracovný úraz, predmetnú skutočnosť nepreukázal a žalovaného už
počas likvidácie uviedol do omylu, svojim nekonaním voči Sociálnej poisťovni spôsobuje, že Sociálna
poisťovňa stále vo veci koná. Na základe vyššie uvedených má za to, že Sociálna poisťovňa má
právomoc rozhodovať v prvom stupni o úrazových dávkach a má povinnosť v rámci rozhodovania o

priznaní úrazovej dávky v rámci predbežné otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému
úrazu alebo nie.

14. Podaním zo dňa 25.6.2020 uviedol, že žalobca uplatnil si bolestné v počte 1110 bodov a za jeden
bod bola výška pre náhradu za bolesť určená v sume 17,16 eur, to je spolu 19.048,- eur. Uviedol, že

z dokumentu, ktorý predložil žalobca, vyplýva, že v danom prípade nejde o pracovný úraz, nakoľko
predmetné konštatuje v doloženom dokumente Sociálna poisťovňa, pričom rozhodnutie je zo dňa
05.09.2019 a preto uviedol, že pristúpi k prehodnoteniu likvidácie. Uviedol ďalej, že žalovaný postupoval
pri likvidácii v súlade so zákonom a nemohol sa dostať ani do omeškania, nakoľko boli splnené zákonnépovinnosti žalovaného pri likvidácii. Poukázal na to, že už 22.03.2017 bolo poškodenému oznámené,
že jeho nároky je potrebné si uplatniť v Sociálnej poisťovni. Uviedol, že zamestnávateľ je povinný
predkladať výsledky vyšetrovania pracovných úrazov Sociálnej poisťovni. Dokonca ako to vyplýva

zo zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ v danom prípade
musel posudzovať úraz žalobcu ako registrovaný pracovný úraz a musel zisťovať príčinu a všetky
okolnosti jeho vzniku. Zamestnávateľ mal povinnosť tieto informácie poskytnúť Sociálnej poisťovni,
pričom žalobca je konateľom spoločnosti CARTA Slovakia s.r.o., ktorá je zamestnávateľom žalobcu.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom, v prípade spoločnosti prostredníctvom konateľa. Konateľ

bol povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že
nebol kontaktovaný zo strany Sociálnej poisťovne, tak to neriešil. Vzhľadom na to, že k dopravnej
nehode došlo dňa 11.05.2015, mal žalobca dostatok času na splnenie zákonných povinností. Uviedol,
že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2019, ktorým Sociálna poisťovňa konštatuje, že
nejde o pracovný úraz, žalobca predložil do tohto konania až takmer po roku, pričom ním musel
disponovať už od septembra 2019. Doklad o preklasifikovanie pracovného úrazu zamestnávateľom

doručilo zamestnávateľ Sociálnej poisťovni v auguste 2019, pričom tak mal urobiť bezprostredne po
dopravnej nehode. Preto má za to, že žalobca zavinil vznik súdneho sporu a taktiež trovy, ktoré vznikli
žalobcovi v tomto konaní aj v ostatných konaniach na Okresnom súde Bratislava IV.

15. Podaním zo dňa 11.06.2021 žalovaný poukázal na to, že uhradil bolestné s počtom 1050x17,16 t.j.

18.018,- eur a nepriznal 20% mieru spolu zavinenia t.j. 3.603,60 eur dňa 30.12.2020. Uviedol ďalej, že
nemá k dispozícii znalecký posudok MUDr. Ivana Zbořila, nakoľko mu nebol doručený, a preto pristúpil k
plneniu na základe posudku MUDr. Stanislava Mlynárika, pričom predmetné dokumenty viackrát žiadal
od žalobcu, avšak neúspešne.

16. Na pojednávaní dňa 01.10.2024 strany uviedli, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.030,- eur dňa
03.07.2024.

17. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi

splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

18. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané

nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

21. Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi,

ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.24. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania zostal už len výlučne nárok žalobcu na úroky z
omeškaniazpoistnéhoplnenia,súdvykonalopätovnédokazovanielenvtomtorozsahu.Súdzvýsledkov
vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že 11.05.2015 sa stala dopravná nehoda

motorovým vozidlom, ktoré bolo poistené u žalovaného, v dôsledku ktorej žalobcovi vznikol nárok na
náhradu škody na zdraví.

25. Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš boli dňa 09.06.2015 zamestnávateľom žalobcu
doručené podklady pracovného úrazu zo dňa 11.05.2015. Dňa 09.06.2015 bolo doručené potvrdenie

o dočasnej pracovnej neschopnosti č. N988071, ktorým bol účastník konania, teda žalobca uznaný
dočasne práceneschopný od 11.05.2015. Ošetrujúci lekár na potvrdení o dočasnej PN vyznačil, že sa
jedná o DPN z dôvodu pracovného úrazu.

26. MUDr. Jozef Hudec PhD. dňa 22.12.2015 vypracoval lekársky posudok o bolestnom, pričom určil,
že bolestné za úraz je spolu vo výške 1110 bodov. Žalovaný uviedol, že dal si sám vyhotoviť lekársky

posudok podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pričom predmetný lekársky posudok vypracoval dňa 8.4.2016 MUDr. Stanislav Mlynárik,
chirurg, ktorý určil svoju 1050 bodov.

27. V znaleckom posudku vypracovanom znalcom Ing. Ladislavom Šipulom č. 52/2015 zo dňa

22.12.2015 je opísaný celý dej nehody a vykonaná analýza dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku
80/2015 vypracovaného MUDr. Milanom Zbořilom dňa 31.12.2015 vyplývajú poranenia žalobcu utrpené
v dôsledku predmetnej dopravnej nehody zo dňa 11.05.2015.

28. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda sp. zn. ORP-278/1-VYS-

DS-2015 zo dňa 29.04.2016 bolo vznesené obvinenie A. N. vo veci prečinu ublíženia na zdraví, ktorý mal
so žalovaným povinné zmluvné poistenie zodpovednosti spôsobené prevádzkou motorového vozidla.
V zápisnici o výsluchu žalobcu na OR PZ Ružomberok žalobca sa vyjadril v tom smere, že cestoval
z Bratislavy do obce Martovce, aby si išiel pozrieť výrobu okien, ktoré chcel kúpiť na svoj súkromný
dom, pričom sám právny zástupca žalobcu uviedol, že táto skutočnosť je uvedená v zápisnici o výsluchu

žalobcu, na OR PZ v Ružomberku zo dňa 09.03.2016.

29. Žalobca uplatnil dňa 10.02.2016 (č.l. 22) u žalovaného z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z
ublíženia na zdraví z titulu bolestného vo výške 19.048,- eur v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.

Predmetné uplatnenie nároku žalovaný prevzal dňa 12.02.2016. Uplatnený nárok na náhradu škody
nebol žalovaným v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle ust. § 11 ods. 5, 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
a § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Zz. uspokojený. V priebehu konania žalobca časť svojej žaloby, a to
podaním zo dňa 25.05.2021 v časti čo do istiny vo výške 14.414,40 eur zobral späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť, keďže oznámením zo dňa 21.12.2020 žalovaný plnil žalobcovi po odpočítaní 20 %

spoluviny z titulu bolestného sumu 14.414,40 eur. Podaním zo dňa 08.04.2022 ďalšiu časť svojej žaloby
vo výške 3.603,60 eur zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, nakoľko oznámením zo dňa
28.03.2022 žalovaný plnil dňa 10.03.2022 po odpočítaní 20 % spoluviny z titulu bolestného sumu vo
výške 3.603.60 eur. Zvyšnú časť nároku vo veci samej vo výške 1.030,- eur žalovaný uhradil žalobcovi
dňa 03.07.2024

30. Zamestnávateľ žalobcu podaním zo dňa 28.08.2019 oznámil, že poškodenie zdravia žalobcu zo dňa
11.05.2015 neuznáva ako pracovný úraz. V liste zamestnávateľ žalobcu uvádza, že vykonal šetrenie
úrazu poškodeného, t.j. žalobcu, ku ktorému došlo 11.05.2015. V predmetnom liste zamestnávateľ
žalobcu uvádza, že interným šetrením okolností a príčin vzniku úrazu žalobcu zistili, že v čase, keď

sa ich bývalému zamestnancovi, t.j. žalobcovi stal úraz, sa nejednal o výkon pracovnej činnosti z
poverenia zamestnávateľ, ale o jeho súkromnú aktivitu. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne (č.l. 405)
pod č. 6107-8/2019-LM zo dňa 05.09.2019 súd zistil, že žalobca nemal nárok na úrazový príplatok za
dočasnú pracovnú neschopnosť.

31. V predmetnom prípade bolo potrebné sa vysporiadať v prvom rade s otázkou, kedy mal žalovaný
plniť žalobcovi poistné plnenie. Keďže nárok žalobcu vznikol v dôsledku spôsobenia škody, neexistoval
medzi stranami zmluvný vzťah, ktorý by určil čas, kedy bol žalovaný plniť poistné plnenie žalobcovi.
Z toho dôvodu je potrebné v tomto smere použiť § 563 OZ, podľa ktorého je dlžník povinný splniťdlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže však žalovanému vznikla povinnosť
žalobcovi plniť v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., je potrebné zohľadniť aj špeciálne ustanovenia
tohtozákona.Nazákladenichmožnoustáliť,ženaúrokzomeškanianemápoškodenýnárokzaobdobie

troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu (k tomu pozri aj nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 a III. ÚS 214/2020). V citovaných nálezoch je vyjadrený aj právny
názor, podľa ktorého zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, že
by jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na

výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. ... Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie prešetrenia
poistnej udalosti a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona má svoje opodstatnenie
v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia
príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z
ublíženia na zdraví.

32. S poukazom na uvedené teda súd ustálil, že žalovaný sa splnením svojej povinnosti voči žalobcovi
dostal do omeškania, keď žalobcovi nevyplatil poistné plnenie po uplynutí 3 mesiacov a 15 dní od
uplatnenianárokunanáhraduškody.Vtomtosmeresúdpoukazujenato,ženehodasastala11.05.2015,
vo veci boli vypracované aj dva znalecké posudky ešte v decembri 2015, polícia vzniesla obvinenie
dňa 29.04.2016, pričom už pred týmto dátumom boli vypočutí účastníci dopravnej nehody políciou.

Okrem toho súd poukazuje aj na to, že ako to tvrdil samotný žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
09.09.2016, v predmetnom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť škodcu, preto jeho zavinenie
na určenie zodpovednosti sa nevyžaduje, preto oznámenie žalovaného, že od polície nedostali odpoveď
ohľadom zodpovedného subjektu je z pohľadu ukončenia šetrenia irelevantné. Žalobca svoj nárok u
žalovaného uplatnil podaním z 10.02.2016, pričom toto bolo žalovanému doručené dňa 12.02.2016.

Od tohto dátumu začala žalovanému plynúť 3 mesačná lehota na prešetrenie poistnej udalosti, pričom
vzhľadom na vyššie uvedené listinné dôkazy, ktoré už v tom čase boli vyhotovené, podľa názoru súdu
boli dostatočné na to, aby žalovaný mohol vyhodnotiť priebeh a dej dopravnej nehody a na základe
vlastného uváženia rozhodnúť, či je nárok žalobcu voči nej oprávnený alebo nie, posúdiť prípadnú jeho
spoluúčasť a poskytnúť mu poistné plnenie aspoň v časti.

33. Žalovaný však prešetrenie poistnej udalosti neukončil v trojmesačnej lehote, hoci podľa súdu mohol
mať a aj mal mať k dispozícii všetky podklady na to, aby tak učiniť mohol, pričom žalobcovi neposkytol
plnenie v lehote 15 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty od uplatnenia nároku na náhradu škody, v
ktorej mal ukončiť prešetrenie poistnej udalosti, a preto sa dostal do omeškania. Súd ustálil, že žalovaný

sa do omeškania dostal po troch mesiacoch a 15 dňoch od uplatnenia nároku na náhradu škody dňa
12.02.2016, keďže vtedy jej bolo podanie žalobcu doručené, čiže do omeškania s plnením svojho dlhu
sa dostal dňa 27.05.2016. Vzhľadom na uvedené nárok žalobcu na úroky z omeškania pred týmto
dátumomzamietol.Súdprisvojomrozhodovanívšakzohľadnilajto,kedyžalovanýčiastočnesplnilsvoju
povinnosť, a preto ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.048,- eur

od 27.05.2016 do 21.12.2020, vo výške 5% ročne zo sumy 4.633,60 eur od 22.12.2020 do 10.03.2022
a vo výške 5% ročne zo sumy 1.030 eur od 11.03.2022 do 03.07.2024.

34. Žalovaný v konaní namietal, že neporušil povinnosť v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z.z. a z toho dôvodu žalobca nemá nárok na úroky z omeškania, keďže žalobcovi oznámil, pre

aké dôvody nemohol skončiť vyšetrovanie. V tomto smere však súd poukazuje na právny názor
vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 zo dňa 07.09.2022, v ktorom bolo
vyjadrené, že „ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania

pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a
preto nie je možné na základe tohto ustanovenia nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť.
Toto ustanovenie upravuje len omeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať
a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj
omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť

poškodenému plnenie náhrady škody.“ Súd tiež poukazuje na to, že žalobcovi úroky z omeškania priznal
predovšetkým v zmysle § 517 ods. 2 OZ, keďže žalovaný nesplnil riadne včas peňažnú pohľadávku voči
žalobcovi. Ako bolo uvedené aj vyššie súd je toho názoru, že žalovaný mal k dispozícii všetky informáciena to, aby mohol prešetrenie poistnej udalosti ukončiť v lehote 3 mesiacov a žalobcovi poskytnúť aspoň
čiastočné plnenie, ak bol aj toho názoru, že je potrebné zohľadniť spoluzavinenie žalobcu.

35. Pri riešení otázky, či žalobca má voči žalovanému nárok na úroky z omeškania a v prípade
ak by si uplatnil nárok aj voči Sociálnej poisťovni, je potrebné predovšetkým poukázať na právny
názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/186/2017 zo dňa 18. septembra
2019 (v ods. 24), podľa ktorého: „Ak ide o tzv. súbeh zodpovedností, zodpovednosť jedného subjektu
(zamestnávateľa podľa Zákonníka práce) nevylučuje zodpovednosť subjektu druhého (priameho škodcu

podľa Občianskeho zákonníka), a to ani keď každá z týchto zodpovedností je vybudovaná na inom
princípe. Sama existencia nároku poškodeného voči zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce nijako
nevylučuje nárok poškodeného voči subjektu zodpovednému podľa Občianskeho zákonníka. Kým nie je
nárok na náhradu škody uspokojený celkom jedným alebo druhým zodpovedným subjektom, zostávajú
obidva zodpovedné. Je potom na poškodenom, voči ktorému zodpovednému subjektu si nárok na súde,
resp. u Sociálnej poisťovne uplatní (porovnaj rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu z 24.09.1968, sp.

zn. 3Cz/36/68 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R3/1969). Pritom nie je
podstatné, ktorý zo zodpovednostných subjektov plnenie až do jeho zastavenia dobrovoľne poskytoval;
je výlučne vecou týchto zodpovednostných subjektov, ako sa navzájom vyporiadajú.“

36. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru Ústavného súdu SR je irelevantné, či si žalobca

uplatnil nároky plynúce z pracovného úrazu u Sociálnej poisťovni alebo nie, keďže žalobcovi nič
nebránilo, aby si nárok, ktorého sa domáha v tomto konaní uplatnil aj voči žalovanému. Táto skutočnosť
napovinnosťžalovanéhoplniťpoistnéplneniežalobcovibymalavplyvažvtedy,akbyzostranySociálnej
poisťovne došlo k vyplateniu dávok, keďže tým by povinnosť žalovaného plniť zanikla v rozsahu, v akom
plnila Sociálna poisťovňa. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k plneniu zo strany Sociálnej poisťovne,

žalovanému nezanikla povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie riadne a včas. Okrem toho zo
strany žalobcu bolo viackrát vyhlásené, že nešlo o pracovný úraz, preto súd považoval vyčkávanie
žalovaného za účelové, ktorým sa chcel vyhnúť, prípadne oddialiť splnenie svojej povinnosti. Aj keby
však išlo o pracovný úraz, v žiadnom právnom predpise nie je zakotvená prednosť náhrady škody
zo strany Sociálnej poisťovne, pričom v zmysle vyššie citovanej judikatúry Ústavného súdu SR, oba

subjekty zostávajú zodpovedné, až kým nárok na náhradu škody poškodeného nie je uspokojený.
Z uvedeného dôvodu žalovanému nebránila skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu nahlásil vyššie
uvedenú dopravnú nehodu ako pracovný úraz v Sociálnej poisťovni v tom, aby poistnú udalosť riadne
a včas prešetril a žalobcovi poskytol riadne a včas poistné plnenie. Z toho dôvodu, ako aj na základe
vyššie uvedených je potrebné skonštatovať, že sa žalovaný dostal do omeškania splnením peňažnej

povinnosti a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Ak sa žalovaný obával, že na strane žalobcu
by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, v prípade poskytnutia poistného plnenia mohol to Sociálnej
poisťovni oznámiť a následne vzájomne sa medzi sebou vyporiadať.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal s poskytnutím poistného plnenia do omeškania

už dňa 27.05.2016, čiastočnými plneniami v priebehu konania zavinil zastavenie konania v časti istiny
18.018,- eur, keďže v dôsledku jeho neskorého plnenia žalobca bol nútený uplatniť si svoj nárok žalobou,
ktorú v uvedenej časti zobral späť, keďže žalovaný plnil až po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti nároku
bol žalobca úspešný takmer v plnom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej časti
úroku z omeškania. Žalobca bol tiež úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu, keďže žalovaným

napadnutá časť prvého rozsudku súdu prvej inštancie bola odvolacím súdom potvrdená a zrušená bola
časť rozsudku, ktorú odvolaním napadol práve žalobca. Na základe uvedeného žalobcovi vznikol voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% čiastočne v zmysle § 255
ods. 1 CSP a čiastočne v zmysle § 256 ods. 1 CSP, a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100% v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.