Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010548
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom,
trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, trestne stíhanému pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa
3. októbra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.
augusta 2024, sp. zn. 26T/39/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o uloženom treste zákazu činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B.
o d s u d z u j e
podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 10 (desať) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske zo dňa 5. augusta 2024, sp. zn.
26T/39/2024, bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákonaaprečinuohrozovaniapodvplyvomnávykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.02.2024 v
čase o 12:38 h ako vodič viedol motorové vozidlo továrenskej značky Peugeot 307, čiernej metalízy,
evidenčné číslo D. po ceste II/593 od obce Brodzany na obec Krásno, následne z obce Krásno na obec
Nedanovce, kde v obci Nedanovce odbočil na cestu III/1756 smerom na obec Chynorany a následne
zabočil znova doprava do ulice k futbalovému ihrisku, kde pred rodinným domom č. 238 uvedené vozidlo
odstavil a následne vystúpil z vozidla a to z miesta vodiča, kde sa ihneď za ním dostavila hliadka

ObvodnéhooddeleniaPZPartizánske,ktorápredmetnévozidlosledovala,pričompozastavenípristúpila
k vodičovi A. B. a vykonala kontrolu vodiča, ktorý nepredložil potrebné doklady k vedeniu vozidla, a
následne bolo lustráciou zistené, že obžalovaný vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozsudkom
Okresného súdu Partizánske pod č. k. 1T/66/2021 zo dňa 24. 11. 2021 uložený za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá po dobu 5 rokov 7 mesiacov s právoplatnosťou od 10. 12. 2021, následne
bol obžalovaný vyzvaný aby sa podrobil orientačnej dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus

s výrobným číslom A 408965, ktorej výsledok bol negatívny, nakoľko však obžalovaný javil známky
požitia inej návykové látky, bol vyzvaný aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený inou návykovou
látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, s čím súhlasil, preto bol
hliadkou prevezený do NsP Partizánske, kde sa v čase o 16:22 hod. dňa 21.02.2024 podrobil odberubiologického materiálu a to moču, kde bola predbežnou skúškou zistená prítomnosť návykových látok,
a to amfetamínu a metamfetamínu, pričom po následnom odbere krvi mu bola stanovená v krvi hladina
amfetamínu v koncentrácií 43,6 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácií 322,8 ng/ml, pričom uvedená

hladina metamfetamínu viac ako 12-násobne prekročila hladinu 25 ng/ml metamfetamínu v krvi, ktorá
sa všeobecne považuje za hladinu uvedenej návykovej látky, kedy je vodič touto látkou významne
ovplyvnený a pri ktorej nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, pričom obžalovaný bol dňa
16. 11. 2022 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T 38/20 zo dňa 28. 10. 2020, právoplatným dňa 10. 11. 2020 za

spáchanie prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Za to bol obžalovaný okresným súdom odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr.
zák., § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Obžalovaný bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveň okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), n),
§ 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému úhrnný trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie.

Obžalovaný v podanom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v časti výroku o uloženom treste zákazu
činnosti, ktorý považuje za neprimerane prísny. Zastával názor, že uloženie trestu zákazu činnosti na
doživotie je represívnym trestom bez akejkoľvek šance, aby mu bolo vodičské oprávnenie vrátené,
aby sa mohol po určitej dobe uplatniť na trhu práce ako vodič z povolania a aby mohol dostať šancu
viesť riadny život. Obžalovaný zároveň poukazuje na stanovisko sudcu JUDr. Petra Straku vo veci

PL. ÚS. 3/2024 – 761, kde poukazuje na argument, že odstrašujúcim účinkom trestov nemá mať
trest v 21. storočí primárne túto funkciu. Zároveň obžalovaný citoval bod 12 nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, že „Teoretické východiská penológie poukazujú na
potrebuzvoliťoptimálnumierurepresie,keďžeaniprílišmierny,aniprílišprísnytrestpodľanejnepôsobia
výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že

sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť
verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment
prevencie. Funkciu ochrany plní trest jednak voči páchateľovi trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
moment represie (zabránenie páchaniu trestnej činnosti) a individuálnej prevencie (výchova k riadnemu
životu), jednak voči ďalším jednotlivcom, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje moment

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti).“ Obžalovaný na
základe vyššie uvedeného poukázal na to, že doživotný zákaz činnosti neguje možnosť jeho nápravy
a odkázal na citované stanovisko Ústavného súdu SR. Navrhol krajskému súdu, aby zrušil rozsudok
Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske zo dňa 5. augusta 2024, sp. zn. 26T/39/2024 v časti
výroku o uloženom treste zákazu činnosti a uložil mu trest zákazu činnosti na určitú dobu.

Prokurátor sa do dňa konania verejného zasadnutia k podanému odvolaniu obžalovaného písomne
nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného

zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný navrhol jeho odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné.Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
výroku rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom

odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Z podaného odvolania obžalovaného A. B. vyplýva, že podal odvolanie proti výroku napadnutého

rozsudku okresného súdu o uloženom treste zákazu činnosti, pričom namietal neprimeranú prísnosť
uloženého trestu zákazu činnosti na doživotie v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

V zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 61 ods. 5 Tr. zák. súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný
čin
a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku,hociužbolzatakýtrestnýčin,ktoréhosadopustilakovodičdopravnéhoprostriedku,dvakrát
odsúdený, alebo

b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Trestný zákon v citovanom ustanovení upravuje dva okruhy prípadov obligatórneho ukladania trestu
zákazu činnosti na doživotie. V prvom prípade ide o postih tzv. špeciálnej recidívy. V druhom prípade
ide o postih páchateľa trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako

vodič dopravného prostriedku. Aj keď zákon stanovuje v písmenách a) a b) odseku 5 odlišné zákonné
predpoklady, obidva okruhy prípadov spája to, že páchateľovi má byť v prípade ich naplnenia ukladaný
bez výnimky trest zákazu činnosti na doživotie. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že z hľadiska
závažnosti zákonodarca stavia na rovnakú úroveň recidívu a usmrtenie podľa § 149 ods. 4 alebo
5, ktorého sa dopustil vodič dopravného prostriedku, ktorý viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť

vykonávať takú činnosť.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna dňa 25. septembra 2024 rozhodol
vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 18/2020 nálezom tak, že ustanovenie § 61 ods. 5 písm. b) zákona
č. 300/2005 Z. z. Tr. zák. nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Napriek tomu, že v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, nebol ešte predmetný nález
s odôvodnením zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, publikovaný záver ústavného súdu
nemohol byť v tomto rozhodnutí opomenutý.

Odvolací súd sa na základe odvolania obžalovaného v konkrétnom prípade zaoberal otázkou

primeranosti trestu zákazu činnosti na doživotie uloženého obžalovanému podľa § 61 ods. 5 písm. a)
Tr. zák. popri nepodmienečnom treste odňatia slobody.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest zákazu činnosti na doživotie
ako absolútny trest vo svetle vyššie uvedeného nálezu tiež vykazuje znaky neprimeranej prísnosti. Trest

a jeho výkon má viesť k náprave páchateľa, má na neho pozitívne vplývať s cieľom nedopustiť sa takejto
trestnej činnosti v budúcnosti. Majúc na zreteli základné zásady a funkcie trestu, aktuálna právna úprava
obligatórneho uloženia trestu zákazu činnosti na doživotie vedie v konkrétnom prípade k ich popieraniu.
Uvedený trest vykazuje podľa záveru odvolacieho súdu aj rozpor s článkom 49 ods. 3 Charty základnýchpráv Európskej únie, ktorý článok má prednosť pred zákonom podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej
republiky a je aj v rozpore so zásadou humanizácie trestov.

Prísnosť takéhoto trestu je umocnená i súvisiacimi ustanoveniami Trestného zákona,
upravujúcimi inštitút podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa § 69
ods. 5 Trestného zákona. Toto ustanovenie vyslovene zakazuje súdu podmienečne upustiť od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti uloženého na doživotie (§ 61 ods. 3 až 5 Trestného zákona), čo je
prísnejšou úpravou ako pri treste odňatia slobody na doživotie, kedy je možné podmienečné prepustenie

zvýkonutakéhototrestupouplynutí25rokov.Vnútroštátneprávovdanomprípadeneposkytujemožnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu zákazu činnosti na doživotie, prípadne možnosť jeho
preskúmania a následného zmiernenia, odpustenia, či ukončenia.

Ďalším z prejavov neprimeranosti tohto trestu je tá skutočnosť, že v prípade uloženého trest zákazu
činnosti na doživotie nie je možné ani zahladiť toto odsúdenie, pričom účelom zahladenia odsúdenia

je dobrodenie zákonodarcu vychádzajúce z predpokladu, že každý páchateľ trestného činu sa môže
napraviť.

V posudzovanom prípade preto odvolací súd dospel k záveru, že trest zákazu činnosti na doživotie
uložený obžalovanému v napadnutom výroku rozsudku okresného súdu je neprimerane prísny a na

zabezpečenieochranyspoločnostipostačujeajtrestzákazučinnostikratšiehotrvania,čímjedanýdôvod
pre rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozhodol o zrušení odvolaním obžalovaného napadnutého výroku rozsudku okresného súdu tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe preskúmania veci odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. dospel k záveru, že skutkové
zistenia okresného súdu vo vzťahu ku skutočnostiam, rozhodným pre ukladanie trestu v prejednávanom
prípade, sú správne zistené, z ktorého dôvodu odvolací súd po zrušení napadnutých výrokov rozsudku
mohol rozhodnúť vo veci sám rozsudkom.

Odvolací súd majúc na zreteli dôsledky, ktoré nastanú v dôsledku vyššie citovaného nálezu ústavného
súdu, aj v tomto obdobnom prípade pristúpil k zmierneniu neprimeranej prísnosti uloženého trestu
zákazu činnosti a aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. (umožňujúceho ukladanie trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, v danom prípade je dolnou aj hornou hranicou trestnej
sadzby doživotie) uložil obžalovanému trest zákazu činnosti v maximálnej možnej výmere podľa § 61

ods. 2 Tr. zák tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.