Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 20T/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010286
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824010286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného A.

B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2024
v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obž.A.B.,nar.XX.XX.XXXXvNitre,trvalebytomC.X,D.,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚstave
na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce v inej trestnej veci,

j e v i n n ý, ž e

dňa 16.10.2022 okolo 00:45 hod. na schodisku v bytovom dome č. 1780/3 na ulici Obrancov Mieru
v Dolnom Kubíne, chytil za pravé rameno E. F., čím ho zasotil, v dôsledku čoho mu z tváre spadli
dioptrické okuliare a od poškodeného pýtal peniaze, s čím poškodený nesúhlasil, preto ho obžalovaný
udrel otvorenou dlaňou do oblasti ľavého oka, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde od
neho obžalovaný opäť pýtal peniaze, čo poškodený odmietol a počas toho, ako vstával zo zeme, ho
obžalovaný chytil za bundu, rozopol mu na nej vrecko, z ktorého vybral peňaženku a z nej zobral
najmenej 30,- eur v bankovkách, tieto si obžalovaný vložil do svojho vrecka a peňaženku vrátil

poškodenému, vtedy poškodený vybral z vrecka mobilný telefón a obžalovanému povedal, že ide volať
políciu, na čo ho obžalovaný udrel otvorenou dlaňou do oblasti hlavy, mobilný telefón mu vytrhol z ruky,
hodil na zem a z miesta odišiel, čím poškodenému E. F., nar. XXXX, spôsobil tržnú ranu pri vonkajšom
kútiku ľavého oka, s dobou liečenia 5 dní, poškodením dioptrických okuliarov škodu vo výške 100,-
eur, poškodením mobilného telefónu zn. HUAWEI Y5 2019, model AMN-LX9 škodu vo výške 90,- eur
a odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške najmenej 30,- eur,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., a

z a t o s a o d s u dz u j e :

Podľa§§188ods.1,38ods.2,7bods.2,49ods.2Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere3(tri)roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému E. F., nar.
XX.XX.XXXX v Ružomberku, trvale bytom G. B., škodu vo výške 220,- (dvestodvadsať) eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podala na obžalovaného dňa 20.06.2024 na tunajší súd
obžalobu pre skutok popísaný v skutkovej vete tohto rozsudku, a právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák..

Súd nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na deň 17.09.2024. Na hlavnom pojednávaní
boli prítomné všetky osoby, ktoré naň boli predvolané, resp. ktoré boli o jeho termíne upovedomené.
Strany úvodom odmietli uzavrieť dohodu o vine a treste, pričom k podanej obžalobe predniesla obhajoba
stanovisko, podľa ktorého obžalobu považujú za neopodstatnenú z dôvodov, ktoré bližšie uviedli pri

preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Poškodený navrhol, aby v prípade uznania viny bol obžalovaný
zaviazaný na náhradu škody vo výške 220,- eur.

Po zákonnom poučení súd umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1
Tr. por.. Obžalovaný nechcel urobiť žiadne vyhlásenie. S poukazom na to, že súd nie je viazaný návrhmi

na vykonanie dôkazov, a môže vykonať aj taký dôkaz, ktorý strana nenavrhla, a tiež s poukazom na
zásadu bezprostrednosti súd rozhodol o výsluchu obžalovaného. Obžalovaný vypovedať odmietol, preto
súd s poukazom na § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu z jeho výpovede v prípravnom konaní.
Obžalovaný aj v prípravnom konaní pôvodne odmietol vypovedať, neskôr k skutku vypovedal tak, že
chodieval do prevádzky COMBO, kupovať cigarety, občas si zahrať na automatoch, v čase skutku bol

doma, hoci nevylučuje možnosť, že by v čase okolo 21:00 mohol v predmetnej prevádzke kupovať
cigarety. V takom čase zvyčajne do prevádzky chodieval, keď sa mu minuli cigarety. Od poškodeného
si nikdy nepožičal peniaze, nepozná ho, nikdy ho nevidel. To, čo sa uvádza v uznesení o vznesení
obvinenia nie je pravda.

Z výpovede svedka – poškodeného E. F. vyplýva, že v konkrétny večer v nočných hodinách bol v herni
Combo, hral na automatoch a tento pán tiež, podľa mena ho nepoznal. On vyhral nejaké peniaze,
obžalovaný prehral a pýtal ho o požičanie nejakých peňazí, tak mu požičal 50,- eur s tým, že on mu dal do

zálohysvojubankomatovúkartustým,žemupeniazevráti.KeďodchádzalzComba,išielajobžalovaný,
tak ho pýtal o vrátenie peňazí, išli ku bankomatu, kde on povedal, že peniaze vybrať nemôže, lebo mu
zlomil kartu, čo ale nebola pravda. On išiel smerom ku domu, kde má prenajatý byt, obžalovaný išiel
za ním, takže dvere na bytovke nechal otvorené, lebo vedel, že obžalovaný je jeho sused, býval tam
aj s manželkou, synom a dcérou. Ako išiel po schodoch, začal od neho pýtať peniaze, povedal mu,

že mu nedá nič, tak ho chytil za rameno a zhodil na zem. Vtedy mu okuliare spadli na druhú stranu a
mobil tiež a ako ležal na zemi, tak mu prehľadal vrecká. Keď sa postavil, zobral mobil a povedal, že
ide zavolať policajtov, vtedy mu zobral z ruky telefón a hodil ho dole schodmi. Po príchode policajtov
ho sanitka odviezla na ošetrenie, lebo mal tržnú ranu na hlave nad okom. Po ošetrení bol prepustený
do domáceho ošetrenia. On obžalovaného pozná ako suseda; je to on, kto ho napadol. Predtým sa

nestretávali, pretože on pracuje v Bratislave a domov chodieva na víkendy, takže ho len zaregistroval,
že býva v tej bytovke. S obžalovaným nemal dovtedy žiadny konflikt ani žiadne spoločné stretnutia. Keď
prišiel do Comba, mal so sebou 120,- eur, nevie koľko vyhral, ale prehral asi 60,- alebo 70,- eur. Keď
vyhral, tak obsluha mu priniesla výhru k automatu, na ktorom hral, obžalovaný hral na prvom automate,
takže videl, že mu je vyplácaná výhra a následne na to si prišiel od neho pýtať, resp. požičať peniaze.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka s jeho výpoveďou v prípravnom konaní súd prečítal časť
zápisnice z jeho skoršej výpovede, kde uvádzal, že vyhral vyše 100,- eur. Keď prišiel do herne, mal
v peňaženke cca 100,- eur, a keď odchádzal, mal tam 30,40 alebo 50,- eur. Presne nevie. Svedok
potvrdil, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní, je pravda, pamätal si to vtedy lepšie, sú od toho už

dva roky. V čase, keď obžalovaný od neho žiadal peniaze, mal v peňaženke nejakých 30,- eur, preto
mu požičal peniaze z predošlej výhry, ktoré mal odložené vo vrecku. V prípravnom konaní ale uviedol,
že mu peniaze dal z peňaženky. Poškodený uviedol, že tak, ako to bolo prečítané, je pravda, on si už
z odstupom času na detaily nepamätá.Čosatýkafyzickéhonapadnutia,takakoišielhoreschodmi,obžalovanýhochytilzaramenoastrholdolu
a predtým si pýtal požičať nejaké peniaze, čo odmietol. Následne padol na chrbát z druhého schodu,
povedal mu, že mu žiadne peniaze nedá a on ho udrel otvorenou dlaňou, pre odstup času si už ale na

detaily nepamätá. Na 100 % si nie je istý, ale myslí si, že dostal dva údery. Keď ho prvýkrát udrel, bolo
to nad pravé oko, vtedy mu odleteli aj tie okuliare, ten druhýkrát to bolo asi vtedy, keď povedal, že ide
volať policajtov. Volal prvýkrát políciu, dlhšie nik nechodil, volal ešte raz, policajtom povedal v skratke čo
sa stalo, po príchode hliadky sa jeden z príslušníkov PZ pozrel na jeho zranenie a keďže mal poranenie
na hlave, zavolal sanitku a išiel na ošetrenie. Ku poškodeniu okuliarov došlo po tom, ako dostal úder do

hlavy, jedna časť okuliarov sa zlomila, padli na zem a vyletelo z nich sklíčko. Okuliare našiel až na druhý
deň na parapete, asi ich tam niekto na schodoch našiel a na parapet položil. Boli už v poškodenom stave
tak, ako je to odfotené v spise. Keď mu tie okuliare spadli na zem, on ich nehľadal, chcel z toho miesta
čo najskôr zmiznúť. Na druhý deň po ošetrení bol na polícii, kde sa robil prvotný zápis, potom ho volali
ešte dvakrát, možno aj viackrát, a postupne predkladal doklady ohľadne poškodených vecí, pýtali tiež aj
lekársku správu z ošetrenia. Počas útoku mu obžalovaný zobral zo zapnutého vrecka mikiny peňaženku,

túto otvoril, vybral z nej peniaze, peňaženku mu následne hodil.

Keďže svedok podľa obhajoby opätovne vypovedal rozdielne v porovnaní s prípravným konaním, súd
na návrh obhajoby prečítal zápisnice o výpovedi poškodeného z prípravného konania. V prípravnom
konaní k fyzickému útoku vypovedal tak, že obžalovaný šiel z herne skoro hneď za ním, keď vyšiel ku

schodisku k jeho poschodiu, predtým, ako ho obžalovaný stiahol za rameno, sa ho opýtal, či mu požičia
nejaké peniaze, na čo odvetil, že nie. On išiel hore schodmi, pričom on ho stiahol za rameno dolu.
On na základe toho spadol a okuliare mu zleteli z hlavy. Potom vstal, a ako vstával, obžalovaný prišiel
k nemu, a ako mal rozopnuté vrecko na bunde, lebo tam mal kľúče od bytu, tak mu obžalovaný vytiahol
z tohto vrecka peňaženku, ktorú pred ním otvoril a vybral z nej hotovosť. Bolo to okolo 30 alebo 40,- eur.

Potom, keď mu už vyťahoval peňaženku, on mal už v rukách mobil, chcel volať políciu. On mu však
mobil vytrhol z ruky a hodil ho na chodbu. Popri tom ho dva krát udrel dlaňou do hlavy. On sa mu potom
vytrhol a snažil sa z miesta utiecť von z bytovky. Ako odchádzal z bytovky, rýchlo si vzal mobil zo zeme
a peňaženku. Okuliare našiel až deň po tom. Keď vyšiel z bytovky, zavolal policajtov, ktorým povedal čo
sa stalo, avšak bolo mu vtedy ťažko, tak mu policajti zavolali RZP. Úplne si na to všetko dobe nepamätá,

bol preľaknutý a bál sa, keďže obžalovaný bol veľký chlap. Poškodený na hlavnom pojednávaní zotrval
na svojej výpovedi z prípravného konania, už si nemôže pamätať na všetky detaily.

Svedkyňa H. I. E., príslušníčka PZ, sa v plnom rozsahu pridržala svojej výpovede z prípravného konania
a úradného záznamu, ktorý bol vyhotovený bezprostredne po ich výjazde. Čo si ale pamätá, tak bola

s kolegom vyslaná na preverenie oznámenia, malo sa jednať o to, že na ul. Obrancov mieru v Dolnom
Kubíne mal ležať nejaký muž, ktorý mal byť predtým napadnutý. Počas príchodu na miesto videli na
chodníku ležať alebo sedieť muža, tohto stotožnili podľa občianskeho preukazu, ale ťažšie sa s ním
komunikovalo, lebo opakovane zvracal, preto zavolali RZP, tá ho odviezla na ošetrenie do nemocnice,
ale ešte predtým ten pán povedal, že bol napadnutý nejakým mužom, ktorý mal byť Róm, bol od neho

väčšej postavy, popísal iba osobu, nepovedal meno. Oznámil im adresu, kde on býva a kde by mal bývať
aj ten popisovaný muž. Tiež spomínal, že predtým sa stretli v Combe a že sa mali následne spoločne
pobrať domov. Tiež uvádzal, že došlo k napadnutiu, ale už si na presné detaily nepamätá. Keď prišla
RZP, tak im poškodený ukázal konkrétne bytovku, kde sa to malo stať, oni po odchode RZP do tej
bytovky išli, chceli sa s niekým spojiť, ale bezvýsledne. Následne urobili šetrenie v Combe. Svedkyňa

ešte dodala, že po príchode na miesto bola s poškodeným ťažšia komunikácia, častejšie
chodil zvracať a sťažoval sa na bolesti hlavy. Nevie si vybaviť, či mal nejaké viditeľné zranenia. Keď
vykonávali šetrenie v bare Combo, vyťažovali obsluhu a tá pani potvrdila, že poškodený bol v bare s
ďalším mužom, ktorý bol Róm a bol mohutnejšej postavy ako poškodený.

Svedkyňa C. C. vypovedala, že mali v bytovom dome namontovaný kamerový systém, ktorý ale
nezaznamenával obraz, takže nejaký čas bol nefunkčný, pol roka pred touto udalosťou však už bol
funkčný. Kamerový systém zaberá vchod pre bytovkou, následne vstupnú chodbu vo vchode do
bytového domu a prvú časť predných schodov, čo už sa ďalej na chodbách bytového domu deje, to
kamerový systém nezachytáva. Po 16.10.2022 sa u nej osobne, keďže je predsedníčka spoločenstva

vlastníkov, nikto nebol pýtať o kamerové záznamy, ani ich nikto nežiadal. V dome je 29 bytov, takže vie,
čo sa kde udeje, bolo zvláštne, že o tomto incidente nevedela, nikto jej nič nepovedal a dozvedela sa
o ňom až keď bola predvolaná na políciu. Nevie o tom, že by jej niekto hlásil, že našiel nejaké okuliare.
Obžalovaného pozná, býval v ich bytovke spolu so I. E. a dvoma deťmi. Oni bývali na prízemí, častosa hádali, takže o nich ľudia v bytovke vedeli. S obžalovaným nikdy žiaden konflikt nemala. Nepočula
od žiadneho suseda, že by sa obžalovaný k ostatným správal vulgárne, je ale pravdou, že sa susedia
sťažovali na hlučnosť, keď sa napríklad v ich byte zabávali a prišla za nimi celá rodina. Poškodeného

pozná ako nájomníka v bytovom dome.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd následne v zmysle § 263 ods. 1, § 268 ods. 2 Tr. por.
prečítal zápisnice o výsluchu svedkyne J. G. a znalecký posudok 01/2024 MUDr. Jelenčíka.

Svedkyňa J. G. odmietla vypovedať, nakoľko obžalovaný je otcom jej vnúčat.
Znalec K. H. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že poškodený utrpel dňa 16.10.2022 drobnú tržnú
ranu pri vonkajšom kútiku ľavého oka. Táto rana vznikla pôsobením priameho tupého násilia. Násilie
mohlo byť spôsobené úderom päsťou, dlaňou ruky, úderom kolenom, kopnutím nohou alebo úderom
tupým predmetom bez ostrých hrán. Mohlo byť spôsobené aj pri páde oblasťou ľavej očnice do tvrdého
tupého predmetu (obrubník). Zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako to popisuje svedok-poškodený.

Súd následne v čítal listinné dôkazy: trestné oznámenie, zápisnicu o rekognícii, záznam o podaní
vysvetlenia, lekárske správy, vyčíslenie škody a ďalšie listiny z vyšetrovacieho spisu, rozsudok
Obvodního soudu pro Praha I, sp. zn. 9T/40/2020, odpis z registra trestov, výpis z evidencie priestupkov
a podstatnú časť zo spisu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B5-3T/3/2018. Z listinných dôkazov

vyplynulo, že poškodený podal dňa 18.11.2022 na obžalovaného trestné oznámenie, kde popísal
skutok v podstate totožne ako v následných výpovediach. V rámci rekognície poškodený identifikoval
ako útočníka obžalovaného. V rámci záznamu o podaní vysvetlenia poškodený o skutku vypovedal
v podstate totožne. Podľa lekárskych správ poškodený bol dňa 16.10.2022 hod. ošetrený na urgentnom
príjme Dolnooravskej nemocnice Dolný Kubín s povrchovým poranením hlavy a otvorenou ranou v okolí

oka, kde uviedol, že ho napadol sused. K výške škody mobilného telefónu a dioptrických okuliarov
odborne spôsobilé subjekty potvrdili, že táto bola spôsobená vo výške 190,- eur (okuliare – 100 €, mobil
– 90 €). Z úradného záznamu hliadky PZ zo dňa 16.10.2022 vyplynuli v podstate rovnaké závery ako
z výpovede svedkyne H. E., ktorá uviedla, že predmetný záznam spisovala ona. Z úradného záznamu
zo dňa 23.10.2022 vyplynulo, že budova, v ktorej malo dôjsť ku skutku, je vo vlastníctve mesta Dolný

Kubín a nie sú v nej žiadne kamery, ani na ulici Obrancov mieru. Rozsudkom Obvodního soudu pro
Praha I, sp. zn. 9T/40/2020 zo dňa15.04.2021, právoplatným dňa 27.05.2021, bol obžalovaný uznaný
vinným z pokračovacieho zločinu podvodu, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky a 4 mesiace so skúšobnou dobou na 5 rokov. Obžalovaný má v odpise registra trestov
20 záznamov, spravidla za majetkovo motivované trestné činy (lúpež, podvody a krádeže). V evidencii

priestupkov má obžalovaný 5 záznamov, spravidla proti občianskemu spolunažívaniu. Obžalovaný je t.
č. vo výkone trestu uloženého rozsudkom OS Bratislava V. sp. zn. 3T/3/2018, a to pre prečin podvodu
s predpokladaným vykonaním trestu v januári 2025.

V záverečnej reči prokurátor uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený

popisoval udalosti, ktoré sa mali udiať 16.10.2022 konzistentne, od počiatku tvrdil, že ho napadol
obžalovaný, hoci nevedel jeho priezvisko a meno, vedel, že sa jedná o osobu, ktorá býva v rovnakom
bytovom dome ako on. Privolanej hliadke polície jednoznačne osobu, ktorá na neho zaútočila popísal,
na základe týchto informácií, u obsluhy baru Combo bolo zistené, že útočník by mal byť druhom I. E. a
podarilo sa túto osobu stotožniť. Poškodený rovnako opoznal obžalovaného v rámci rekognície, taktiež

rovnako popisoval spôsob poranení a poškodenie okuliarov a mobilného telefónu. Ihneď po incidente
zavolal hliadku polície, po ošetrení podal trestné oznámenie, niekoľkokrát bol vo veci vypočutý ako
svedok a v podstate konzistentne vypovedal. Obžalovaný mal byť osobou konfliktnou, podľa vyjadrenia
predsedníčky bytového spoločenstva od osôb v bytovom dome obdržala viacero sťažností na jeho
správanie. Čo sa týka poškodeného, išlo o osobu s miernou povahou, bez akýchkoľvek sťažností na jeho

osobu. Vzniknuté poranenia korešpondujú s výpoveďou poškodeného, preto má za to, že vykonaným
dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že skutku sa dopustil práve obžalovaný. V prípade uznania
viny navrhol uloženie nepodmienečného trestu so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a zároveň uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške
220,- eur.

V záverečnej reči obhajoba uviedla, že nesúhlasí s podanou obžalobou a ani dôvodmi, ktoré sú v nej
uvádzané. Poukázali na to, že jediným dôkazom, ktorý prokuratúra považuje za rozhodujúci, je výpoveď
poškodeného a žiaden ďalší dôkaz na podporu tejto výpovede prokuratúra nezabezpečila. Všetky údajevychádzajú len z tvrdení poškodeného a do dnešného dňa nebol zabezpečený žiaden ďalší objektívny
dôkaz, napr. koľko mal poškodený pri sebe peňazí, keď išiel do herne Combo, koľko peňazí tam vyhral, o
akú peňaženku sa jednalo, či sa táto zmestila do vrecka jeho oblečenia, či vôbec mal na sebe oblečenie

s nejakými vreckami, oblečenie taktiež vôbec nebolo zabezpečené a počas celého prípravného konania
sa vychádzalo len z výpovedí poškodeného. Nebol vykonaný žiaden ďalší dôkaz, a to ani miesta, kde ku
skutku malo dôjsť, nebola vyhotovená fotodokumentácia, nebolo zabezpečené oblečenie poškodeného,
ani žiadne kamerové záznamy. Ako vrchol nečinnosti OČTK považujú skutočnosť, a je to potvrdené aj
z úradného záznamu príslušníčky PZ, ohľadne zabezpečenia kamerových záznamov, ktoré v bytovom

dome mala zabezpečiť mestská polícia, a ktoré zabezpečené neboli. Pokiaľ by kamerové záznamy z
miesta a času boli zabezpečené, nemuseli tu dnes byť. Táto nečinnosť OČTK nemôže byť vyhodnotená
v neprospech obžalovaného, ale naopak, podľa zásady in dubio pro reo má byť vyhodnotená v jeho
prospech. Poukázali na judikát Krajského súdu v Žiline sp. zn. Jtk/11/2009, v ktorom je uvedené, že
pokiaľ pre uznanie viny má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný priamy dôkaz, je potrebné, aby tento
dôkaz bol podporený ďalšími dôkazmi, či už znaleckými posudkami, odbornými vyjadreniami alebo inými

zabezpečenými dôkazmi. V tomto smere nesúhlasia s tvrdením obžaloby, že výpoveď poškodeného je
konzistentná, práve naopak, poškodený síce ako páchateľa označuje obžalovaného, ale svoju výpoveď
viackrát menil, a to aj v podstatných okolnostiach. 1/ prvé stretnutie s policajnou hliadkou pri E. K.
tak poškodený hliadke uviedol, že útočník ho mal asi 5-krát kopnúť do tváre a hlavy a odcudziť mu
peniaze, po 2/ ten istý deň na neurologickom vyšetrení 16.10.2022 uviedol, že dole v meste bol pred

panelákom napadnutý a útočník ho udieral päsťami, po 3/ o týždeň tvrdil, že vyhral asi 200,- eur a že
pri útoku ho mal útočník chytiť za rameno, zhodiť, pričom stratil okuliare, odcudziť mu z vrecka 30,-
až 40,- eur a kričať na neho rôzne vulgarizmy. Po 4/ 18.11.2022 pri podaní trestného oznámenia, na
rozdiel od podaného vysvetlenia tvrdil, že vyhral 400,- eur, okuliare že stratil, potom následne, že si
ich zobral. Pri ďalšom výsluchu tvrdil, že útočník ho mal udrieť až keď chcel volať políciu, okuliare si

z miesta nezobral, vrecko bundy mal zapnuté a tiež iným spôsobom popísal útok na svoju osobu, že
dostal úder do tváre a do chrbta. Čo sa týka jeho výsluchu 17.09.2024 na hlavnom pojednávaní, tak
tu poskytol opäť viac verzií, inak odpovedal na otázky prokurátora a následne sa vrátil ku výpovediam
z prípravného konania, takže z hľadiska vierohodnosti ju ani nevedia hodnotiť. Poškodený sám seba
spochybnil, rozdielne popisoval útok, rozdielne množstvo peňazí, ktoré mal vyhrať, rozdielne zobratie

si a nezobratie okuliarov, zapnutie alebo nezapnutie vrecka a podobne. Toto všetko považujú za
podstatné okolnosti pre uznanie viny. Ďalej poukázali na skutočnosť, a to hovoril sám poškodený, že
mal mať pri sebe pri príchode do herne Combo 100,-a ž 120,- eur, prehral 70,- eur, ostalo mu teda
v peňaženke 50,- eur, pretože peniaze, ktoré vyhral si odložil do zadného vrecka nohavíc a s týmito
nemanipuloval. Ak teda požičal obžalovanému 50,- eur, tak ako je možné, že mu malo byť odcudzených

30,- až 40,- eur z peňaženky, keď v peňaženke zrejme žiadne peniaze nemal mať. Táto okolnosť taktiež
výrazne spochybňuje jeho výpoveď. Ohľadne znaleckého posudku znalec uviedol, že to mohlo byť,
ale aj nemuselo, resp. zranenia mohli byť spôsobené aj inak, napr. pádom alebo nárazom na tvrdý
predmet, okraj chodníka a podobne, a tu poukazujem na výpoveď, resp. úradný záznam členky hliadky,
ktorý potvrdila aj na hlavnom pojednávaní a popisovala, v akom stave príslušníci PZ poškodeného na

mieste našli, a teda sa domnievajú, že jeho zranenie mohlo byť spôsobené aj pádom. Ohľadne vecných
dôkazov, poškodený mobil a okuliare priniesol na políciu po niekoľkých týždňoch, a teda nemožno
objektívne povedať, že sa jedná práve o totožné veci, resp. veci, ktoré mali byť poškodené pri útoku.
Navrhli, aby súd obžalovaného z pod obžaloby oslobodil a poškodeného odkázal na civilný proces.

K výroku o vine:

Podľa§188ods.1Tr.zák.,ktoprotiinémupoužijenásiliealebohrozbubezprostrednéhonásiliavúmysle
zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 122 ods. 7 Tr. zák., trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie
fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol
do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Z vykonaného dokazovania bez dôvodných pochybností vyplynul záver, že žalovaný skutok sa stal,
má znaky žalovaného trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný. Obžalovaný ku skutku odmietol
vypovedať tak v konaní pred súdom, ako aj v prípravnom konaní, kde však pri druhom výsluchuvypovedal, a skutok poprel. Na druhej strane uviedol, že do herne Combo zvykol chodievať a nevylúčil,
že tam mohol byť aj v deň, resp. večer, kedy tam bol aj poškodený. Vina obžalovaného nevychádza
iba z výpovede poškodeného, ako to tvrdí obhajoba. Výpoveď poškodeného je podporená ďalšími

nepriamymi dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu dôkazov,
ktorá podľa názoru súdu spoľahlivo preukazuje všetky relevantné skutočnosti žalovaného skutku,
obžalovaného usvedčuje z jeho spáchania a súčasne bez dôvodných pochybností vylučuje možnosť
iného záveru. K spochybneniu vierohodnosti výpovede poškodeného zo strany obhajoby súd uvádza,
že pri skúmaní celkovej kredibility svedka nie je relevantné len to, ako svedok – poškodený reprodukuje

prežité skúsenosti. Obhajoba v tejto súvislosti poukazovala na rozporné výpovede poškodeného
z prípravného konania v porovnaní s výpoveďou pred súdom. Podstatným je totiž aj to, či sa následná
svedecká výpoveď odchyľuje od tej predošlej v podstatných rysoch, a to v trestnoprávnom kontexte.
Trestný čin lúpeže totiž okrem iného vyžaduje použitie násilia, resp. bezprostrednej hrozby násilia. Je
v tomto smere právne irelevantné, že poškodený najskôr uviedol, že ho útočník kopol niekoľkokrát do
tváre, neskôr v nemocnici tvrdil že ho útočník napádal päsťami. Intenzita útoku nezohráva pri trestnom

čine lúpeže žiadnu úlohu. Podstatným je len to, že k násiliu (útoku) došlo a je jedno, akým spôsobom
(R 1/1980). Pre ustálenie skutku je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že akákoľvek obeť násilia pod
vplyvom šoku z prežitej udalosti nemusí byť schopná úplne detailne reprodukovať to, čo prežila, o to
viac, ak o prežitú udalosť popisuje krátko po nej. K okolnostiam útoku poškodený vypovedal rozdielne
len tesne po útoku. Od podania trestného oznámenia až doposiaľ k otázke miesta a spôsobu útoku

v podstate vypovedal konzistentne. Rovnako je potrebné brať ohľad aj na časový odstup od výsluchu
na hlavnom pojednávaní a výsluchu v prípravnom konaní. Pri trestnom čine lúpeže rovnako nie je
podstatné ani to, koľko mal poškodený pri sebe peňazí, kde ich mal (či v peňaženke, alebo vo vrecku),
koľko mu páchateľ mal vziať a či vôbec boli nejaké peniaze poškodenému odcudzené. Škoda totižto
nie obligatórnym znakom v základnej skutkovej podstate trestného činu lúpeže. Dôležitým je len motív

(zmocniť sa cudzej veci), s akým páchateľ uskutočňuje útok. V súhrne tak súd uvádza, že pokiaľ ide
otrestnoprávnerelevantnéprvkypritrestnomčinelúpežetakpoškodenýsaodsvojichskoršíchvýpovedí
neodchyľoval. Od počiatku popisoval, že ho napadol muž, ktorého meno síce nepoznal, avšak vedel
presne, o koho ide, keďže obaja bývali v rovnakom bytovom dome, a že ho tento muž napadol preto,
lebo mu odmietol požičať peniaze.

Okrem schopnosti a tiež spôsobu reprodukcie prežitých udalostí je pre celkovú kredibilitu svedka
potrebné hodnotiť aj reputáciu svedka, jeho celkové spoločenské postavenie, kde podľa vyjadrenia
predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov má poškodený miernu povahu, nemal žiadne konfliktné
situácie v bytovom dome, neboli na neho žiadne sťažnosti, čo ale naproti tomu podľa jej vyjadrenie nie je

prípad obžalovaného, na ktorého sťažnosti boli. Ďalším kritériom hodnotenia dôveryhodnosti svedka je
jeho osobný záujem na určitom výsledku konania, resp. vzťah k obžalovanému. Inými slovami sa skúma
zaujatosť svedka. V tomto prípade tak obžalovaný ako aj poškodený zhodne uviedli, že sa navzájom
nepoznajú, boli iba susedia v bytovom dome. Medzi nimi toho času neexistoval žiadny priateľský či
nepriateľský vzťah. Tento bol neutrálny. Nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by mal poškodený

akýkoľvek motív vypovedať nepravdu, a navyše pod prísahou, vedomý si trestnoprávnych následkov
krivej prísahy. Súd preto výpoveď svedka-poškodeného vyhodnotil ako dôveryhodnú.

Oporu svedeckej výpovedi poškodeného poskytujú ďalšie dôkazy. Záver o mieste trestného činu
(bytový dom) podporuje okrem výpovede poškodeného aj skutočnosť, že obžalovaný toho času býval

v rovnakom bytovom dome, o poschodie nižšie ako poškodený. Z dokazovania tiež vyplynulo, že
pred skutkom sa tak poškodený ako aj obžalovaný nachádzali spoločne v herni Combo, čo vyplynulo
zúradnéhozáznamuhliadkyPZ,ktorávyťažovalapracovníkovherne.Ksamotnémuútokujepodporným
dôkazom znalecký posudok MUDr. Jelenčíka, ktorý znaleckým skúmaním potvrdil, že zranenia, ktoré
poškodený utrpel, mohli vzniknúť spôsobom, ktorý popisoval poškodený, hoci nevylúčil, že by zranenia

mohli byť spôsobené aj bez interakcie inej osoby, napr. pádom na obrubník. Akcent je však potrebné
klásťnienato,žemechanizmusvznikuporanenímôžebyťrôznorodý,pretožepriporanenípoškodeného
skutočne môže a nedá sa s absolútnou istotou vylúčiť tú a tú možnosť, ale je potrebné klásť ho na to,
že práve popis poškodeného do tohto mechanizmu zapadá a je pravdepodobný. O majetkovom motíve
obžalovaného spáchať predmetný čin napovedá aj jeho vtedajší majetkový stav, keď v prípravnom

konaní uvádzal, že je nezamestnaný a nemajetný. Obžalovaný je navyše chronickým recidivistom a jeho
trestná činnosť sa s ním ťahá už viac ako dve desaťročia, o čom svedčí register trestov. Obžalovaný
bol odsúdený (hoci vo väčšej časti už s účinkami zahladenia) prevažne za majetkovú trestnú činnosť,
nevynímajúc aj trestný čin lúpeže. Tieto skutočnosti výrazne podporujú záver o tom, že skutok sa staltak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak, ako ho popísal poškodený. Výpoveď
poškodeného súd hodnotí ako logicky aj chronologicky štruktúrovanú a podporenú vyššie popísanými
dôkazmi.

Súd preto uzatvára, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, súd v ňom nachádza všetky
obligatórne znaky trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., a existuje dostatok dôkazov
na to, aby súd bez dôvodných pochybností vyslovil záver, že tento skutok spáchal obžalovaný. Ak
obhajoba tvrdí, že nie je možné dať obžalovanému na ťarchu, že do spisu nebol vyšetrovateľom

zabezpečený kamerový záznam z bytového domu, tak súd pripomína, že obžalovanému nie je na
ťarchu dôkaz, ktorý v spise zabezpečený nie je, ale naopak sú mu na ťarchu dôkazy, ktoré v spise
zabezpečené sú, a ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Obhajobe navyše nič nebránilo, aby
predmetný dôkaz v prípravnom konaní zabezpečila sama, resp. dala návrh na jeho zabezpečenie.
Koniec koncov, je povinnosťou obhajcu starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené
skutočnosti,ktoréobvinenéhozbavujúvinyalebojehovinuzmierňujú.Vovyšetrovacomspise,atoanipo

skončenívyšetrovaniasažiadnytakýtonávrhobhajobynenachádza,hociobhajkyňabolaobžalovanému
ustanovená 4 mesiace po skutku. Napriek absencii kamerového záznamu však v spise existuje dostatok
dôkazov,ktorévinuobžalovanéhospoľahlivopotvrdzujú.Súdnavyšezdôrazňuje,ževtrestnomporiadku
neplatí zásada legálnej dôkaznej teórie, ktorá by popisovala dôkaznú silu jednotlivých dôkazov. Orgán
činný v trestnom konaní a súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Takýmto zhodnotením súd
dospel k záveru o vine obžalovaného.

K výroku o treste a náhrade škody:

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 7b ods. 2 Tr. zák., Právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie
v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Pri úvahách o treste sa súd riadil predovšetkým tým, čo je účelom trestu ako takého. Trest má v prvom
rade zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, a to tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti. Súčasne sa kladie dôraz na prevýchovu páchateľa tak, aby po spáchaní trestnej činnostinedošlo k obnoveniu trestnoprávneho vzťahu (crimen recidivum) a zároveň aby trest odradil iných
od páchania trestnej činnosti. V neposlednom rade sa súd riadil zásadou zákonnosti trestu. Podstata
tejto zásady spočíva v tom, že len (trestný) zákon stanovuje, aký druh trestu, v akej výmere a za

akých podmienok môže súd páchateľovi trestného činu trest uložiť. Súd je pri ukladaní trestu viazaný
ustanoveniami trestného zákona (článok 2 ods. 2 Ústavy SR), pričom tieto ustanovenia majú zväčša
kogentný charakter. Predovšetkým je súd viazaný zákonom stanovenou trestnou sadzbou, ktorá je pri
trestnom čine lúpeže podľa § 188 Tr. zák. 3 až 8 rokov. V súlade so zásadou prípustnosti (pravej)
retroaktivity v prospech páchateľa súd pri určovaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zákona účinného

v čase rozhodovania, nakoľko tento je pre obžalovaného priaznivejší než zákon účinný v čase spáchania
skutku (podmienky na obligatórne uloženie trestu odňatia slobody podľa § 34 ods. 6 Tr. zák., + zákonné
zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby pre prevahu priťažujúcich okolností - recidíva).

V posudzovanom prípade je podľa názoru súdu nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia
slobody, nakoľko aj z pohľadu jeho kriminálnej minulosti by iný druh trestu nebol spôsobilý naplniť účel

trestu.Vtejtosúvislostisúdzdôrazňuje,žeobžalovanémubolniekoľkokrátpodmienečneodloženývýkon
trestu odňatia slobody, vie, aký účel má tento podmienečný odklad, a vie aj to, čo hrozí v prípade,
ak počas skúšobnej doby nebude viesť riadny život. Napriek tomu počas tejto skúšobnej doby, ktorá
mu bola určená rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 1, spáchal typovo najzávažnejší trestný čin
– zločin, čo svedčí o tom, že obžalovaný nie je schopný dlhodobo dodržiavať spoločenské a právne

normy, a od spáchania predmetného zločinu ho neodradila ani faktická a reálna hrozba výkonom trestu.
Obžalovaný dlhodobo prejavuje absolútny disrešpekt a neúctu k cudziemu majetku, v dôsledku čoho
je nevyhnutné, aby bola spoločnosť pred jeho konaním chránená tým, že sa pozbaví osobnej slobody,
a to nepodmienečne. Tu súd poukazuje na to, že možnosť podmienečne odložiť výkon tohto trestu
zákon ani neumožňuje, keďže obžalovaný sa tohto trestného činu dopustil v skúšobnej dobe iného

podmienečného odsúdenia (OS Praha 1). Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu považoval za dostačujúce pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. 3 roky. Súd obžalovaného zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v dobe 10 rokov pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu za iný úmyselný trestný čin (odsúdenie z konania OS BA 5, sp. zn. 3T/3/2018).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej
neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol

obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Súd obžalovaného súčasne zaviazal na náhradu škody poškodenému, nakoľko bolo spoľahlivo
preukázaná príčinná súvislosť medzi trestným činom obžalovaného a vznikom škody, ktorá pri útoku

obžalovaného poškodenému vznikla.
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Námestovo v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.