Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 18, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/168/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205545
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3122205545.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci
navrhovateľa/manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. D., zastúpeného: JUDr.
Denisou Janošíkovou, advokátkou so sídlom Klincova 35, Bratislava, proti manželke: E. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. H. XX/X, XX-XXX I., J. K., zastúpenej: DPP Martaus & Partners, s.r.o., so

sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: L. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpenému
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní manžela proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/156/2022-142 zo dňa 26. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/156/2022-142 zo dňa 26. februára 2024 z r u š u j
e a v r a c i a v e c súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že „I. Vyhlasuje
sa,žeOkresnýsúdTrenčínodmietavykonávaťsvojuprávomocvprospechSadOkregowywWarszawie,
VII Wydzial Cywilny Rodzinny i Rejestrowy so sídlom ul. Plocka 9, 01-231 Warszava, Poľská republika.
II. Konanie sa zastavuje. III. Štátu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. IV. Žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ svojim návrhom
doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 24.08.2022 žiadal, aby súd rozhodol o rozvode manželstva
a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému L. A. tak, že ho na čas po rozvode
manželstva zverí do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok. Ďalej žiadal, aby súd matku zaviazal vyživovacou povinnosťou k maloletému

dieťaťu v sume 180,- eur mesačne a aby súd upravil styk matky s maloletým dieťaťom. Navrhovateľ
uviedol, že sa od januára 2021 zdržiava na území Slovenskej republiky a manželka žije v Poľskej
republike,odtejtodobymanželianežijúvspoločnejdomácnosti,ktorúviedlinaadresesúčasnéhopobytu
navrhovateľa. Manželka podaním zo dňa 11.05.2023 žiadala súd, aby odmietol vykonávať právomoc
v prospech súdu Poľskej republiky z dôvodu, že sa konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností vedie od roku 2021 v Poľskej republike na Okresnom súde vo Varšave,

v ktorom mal navrhovateľ aj právneho zástupcu. Pôvodne bolo konanie o rozvod manželstva vedené
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11P/71/2021-409 zo dňa 27.01.2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/25/2022-511 zo dňa 25.07.2022. Týmto rozhodnutím bola
potvrdená právomoc poľského súdu, ktorý začal opätovne dňa 11.01.2023 v prerušenom konaní
pokračovať. Na základe týchto skutočností manželka navrhla, aby okresný súd Trenčín odmietol
vykonávať svoju právomoc v prospech Sad Okregowy w Warszawie VII Wydziat Cywilny Rodzinny

i Rejestrowy Varšava. Vzhľadom na písomné podanie manželky okresný súd požiadal poľský súd – Sad
Okregowy w Warszawie VII, Wydziat Cywilny Rodzinny I Rejestrowy, Aleja Solidarności 127, 00-898Varšava, k číslu konania VII C 1572/21 (ktoré uviedla manželka vo svojom podaní) o oznámenie, či na
tomto súde prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov, kedy toto konanie začalo, či súd bude
rozhodovať aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu účastníkov, kto je

vo veci navrhovateľom, čoho konkrétne sa domáha, či toto konanie bolo prerušené a či už v ňom daný
súd pokračuje, v akom štádiu sa konanie nachádza a či súd prijíma svoju právomoc na konanie v tejto
veci a na základe akých skutočností si túto právomoc založil.

3. Z oznámenia Sad Okregowy w Warszawie, VII Wydzial Cywilny Rodzinny i Rejestrowy, ul. Plocka

9, 01-231 Warszawa, spisová značka VII C 1572/212 zo dňa 20.12.2023 mal súd preukázané, že
dňa 14.10.2021 bola manželkou podaná žaloba proti manželovi o rozvod a upravenie otázky spojenej
s rodičovskou právomocou, bydliskom, kontaktami a výživným v prospech maloletého syna účastníkov.
Rozhodnutím zo dňa 21.01.2022 tento súd v súlade s článkom 19 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č.
2201/2003 prerušil konanie vo veci do času poskytnutia informácií Okresným súdom Trnava o tom,
či uvedený súd uznal svoju právomoc viesť konanie vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu účastníkov. Okresný súd Trnava rozhodnutím zo dňa 27.01.2022
uznal, že nie je príslušný konať a zastavil konanie vo veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.08.2022.Vzhľadomnatorozhodnutímzodňa11.01.2023citovanýsúdvoVaršaveobnovilkonanievo
veci a dňa 24.05.2023 určil termín pojednávania na deň 11.01.2024. Avšak Sad Okregowy w Warszawie
doteraznevydalosobitnérozhodnutieohľadomprávomocivpredmetnejveci.Ďalejzoznámeniavyplýva,

že na Okresnom súde pre Varšavu – Mokotów dňa 19.04.2021 bolo začaté konanie na návrh manželky
o obmedzenie rodičovskej právomoci vo vzťahu k maloletému synovi účastníkov, ktoré je momentálne
zastavené vzhľadom na začaté konanie ohľadom rozvodu.

4. Okresný súd ustálil, že v danej veci ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom,

ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, a preto postupoval v zmysle predpisov Európskej
únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov, a to Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev
č. 2019/1111 o právomocí a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktoré upravuje aj právomoc súdov
členských štátov v konaniach o rozvod manželstva a s tým spojenú aj právomoc v každej veci, ktorá

sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s návrhom na rozvod manželstva. V časti určenia
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu aplikoval Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
S poukazom na znenie kapitoly II oddielu 3 článku 20 ods. 1, 2 a 3 nariadenia Rady č. 2019/1111
a kapitoly II článku 12 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, mal okresný súd preukázané, že

v posudzovanej veci sa potvrdila právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý – teda Sad Okregowy
w Warszawie. Z obsahu spisu a z oznámenia doručeného poľským súdom (č. l. 80 a 137 spisu) mal
súd preukázané, že dňa 14.10.2021 začalo konanie o rozvod manželstva účastníkov na Sad Okregowy
w Warszawie, ktoré konanie je vedene pod sp. zn. VII C 1572/21 a súčasťou uvedeného konania je
úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Okresný súd poukázal na to, že

možno predpokladať, že navrhovateľ mal vedomosť o konaní o rozvod, ktoré prebieha od 10/2021
na poľskom súde, keďže tento súd rozhodoval o prerušení konania, aj o pokračovaní v konaní, ktoré
rozhodnutia mu zrejme boli doručované, vedomosť navrhovateľa o rozvodovom konaní potvrdila aj
samotná manželka navrhovateľa. Aj tak sa navrhovateľ obrátil na Okresný súd Trenčín s návrhom
na rozvod manželstva s príslušenstvom. Z listiny predloženej Sad Okregowy w Warszawie nevyplýva

skutočnosť, že by tento namietal svoju právomoc na konanie o rozvod manželstva s príslušenstvom,
naopak, súd mal preukázané, že Sad Okregowy w Warszawie po prerušení konania pokračuje v konaní
a vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 11.01.2024, z čoho súd vyvodzuje, že Sad Okregowy
w Warszawie prijal svoju právomoc na konanie o rozvod manželstva a príslušenstvom. Z uvedených
dôvodov okresný súd rozhodol tak, že vyhlásil, že odmieta vykonávať svoju právomoc v prospech Sad

Okregowy w Warszawie.

5. S poukazom na § 159 , 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok okresný súd
konštatoval, že podaním skoršieho návrhu na začatie konania o tej istej veci došlo k založeniu prekážky
litispendencie, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo o tej istej veci ďalšie

konanie. Súd preto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil. O nároku štátu a účastníkov konania na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 155 ods. 1 a 2 CSP a § 52 CMP.6. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie manžel, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím okresného
súdu o zastavení konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletému synovi. Uviedol, že Sad Okregowy w Warszawie, ustálil právomoc rozhodovať

vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, voči uvedenému rozhodnutiu podal
manžel odvolanie, vzhľadom k čomu nie je aktuálne ustálená právomoc poľského súdu. Poukázal
na to, že od podania návrhu na rozvod manželstva v Poľskej republike došlo k zmene skutkového
i právneho stavu, pričom aktuálne sú naplnené procesné podmienky na vedenie konania o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému synovi slovenským súdom, ktorý je pre konanie vo veci

vhodnejšie umiestnený, čo je v priamom najlepšom záujme maloletého. Maloletý nadobudol obvyklý
pobyt na území Slovenskej republiky, čím je dá na právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému. Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 38P/150/2021-456 zo dňa 6.7.2022 bolo v konaní o návrhu matky na nariadenie návratu
maloletého do Poľskej republiky rozhodnuté tak, že súd návrh matky zamietol a súčasne upravil, že
maloletý nemôže opustiť Slovenskú republiku do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci

úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému. V rámci návratového konania súd, ktorý
vec posudzoval z medzinárodno-právneho hľadiska, vyhodnotil, že obvyklý pobyt maloletého bol pred
jeho premiestnením v Poľskej republike a skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého
otcom, avšak skúmal, či v priebehu konania mohlo dôjsť k zmene obvyklého pobytu maloletého. Manžel
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 38P/150/2021-456 zo

dňa 6.7.2022 ktoré rozhodnutie sa týkalo zamietnutia návrhu matky na nariadenie návratu maloletého.
Maloletý L. sa na území Slovenskej republiky zdržiavanie pretržite počnúc 12.12.2021, t. j. vyše 25
mesiacov, plní si tu viac ako dva roky povinnú školskú dochádzku, má na Slovensku ošetrujúcich
lekárov, priateľov rodinných príslušníkov, má tu vytvorené zázemie. Matka do dnešného dňa nevyužila
svoje právo riešiť úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému na území Slovenskej

republiky, kde má maloletý trvalý pobyt. Maloletý L. má vytvorenú prirodzenú hlbokú väzbu k otcovi,
ktorého považuje za svoju istotu, ako aj k miestu, kde teraz žije a navštevuje školské zariadenie.
Uvedené vyplýva i z vykonaného znaleckého dokazovania v rámci návratového konania vedeného
Okresným súdom Banská Bystrica, súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatrie. Manžel ďalej uviedol, že sa maloletý podrobuje pravidelným špeciálnom pedagogickým a

psychologickým intervenciám v Súkromnom centre špeciálno- pedagogického poradenstva Help-dys n.
o. cca 4x mesačne v psychologickom centre ADEPT, s.r.o. Z posledného psychologického vyšetrenia
vyplýva, že maloletý je hodnotený ako chlapec susp. prítomným Aspergerovým syndrómom, s potrebou
opakovanej kontroly po absolvovaní terapeutického vedenia, s ohľadom na rodinu nestabilnú situáciu.
Manžel zároveň uviedol, že rozvod manželstva nie je sporný, obaja manželia majú záujem o rozvod

nefunkčného manželstva, nezhoda medzi účastníkmi vzniká v rovine úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému. Vzhľadom na uvedené mal manžel za to, že vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému synovi by mal rozhodovať slovenský súd, ktorému sú
známe pomery rodičov, najmä je oboznámený so zdravotným stavom maloletého, jeho potrebami a
preferenciami. S poukazom na to tak manžel navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby súd prvej inštancie v súlade s článkom
15 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie číslo 1347/2000 požiadal Sad Okregowy w Warszawie o prerušenie konania a prenesenie
právomoci na Okresný súd Trenčín.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s ním v plnom rozsahu
súhlasí a odporúča odvolaciemu súdu mu v plnom rozsahu vyhovieť.

8. Manželka v reakcii napadané odvolanie doručila súdu písomné podanie, v ktorom uviedla, že s

napadnutým uznesením okresného súdu plne súhlasí a stotožňuje sa s ním. Odvolanie navrhovateľa
považuje za účelové, zavádzajúce a bez právneho dôvodu. Ďalej uviedla, že odôvodnenie predmetného
uznesenia jasne uvádza ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých súd takéto rozhodnutie
vydal a manžel nemá relevantné dôvody, pre ktoré by takéto rozhodnutie bolo nezákonné. Vzhľadom
na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Následne manželka zaslala súdu ďalšie vyjadrenie k predmetnému konaniu, v ktorom informovala
súd, že poľský súd vo veci riadne koná, pričom sa uskutočnili aj dve pojednávania, posledné začiatkom
júla 2024. Manžel sa pojednávaní so svojím právnym zástupcom zúčastňuje. V konaní pred súdom vPoľskej republike manžel navrhol zastaviť konanie z dôvodu nedostatku právomoci poľského súdu, čo
však poľský súd zamietol a vo veci ako príslušný súd riadne koná. Aktuálne poľský súd čaká na znalecký
posudok týkajúci sa maloletého. Na január 2025 sú vytýčené dve pojednávania s cieľom konečného

rozhodnutia vo veci. Bolo by teda nehospodárne a hlavne v rozpore so záujmami maloletého ako aj
záujmami otca a matky, ak by súd odvolaniu otca vyhovel a konanie, ktoré prebieha na poľskom súde,
by sa muselo znova zopakovať na slovenskom súde. Na základe vyššie uvedeného potom matka trvala
na tom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania na
základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, posúdil uznesenie
okresného súdu za aplikácie § 65, § 66 CMP a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je
potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

11. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odôvodnením odvolaním
napadnutého uznesenia konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o zastavení konania
vychádzal zo skutočnosti, že sa v danej veci potvrdila právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, a to
súdu - Sad Okregowy w Warszawie. Z obsahu spisu, ako aj z podania súdu Poľskej republiky - Sad

Okregowy w Warszawie VII Wydzial Cywilny Rodzinny i Rejestrowy vyplynulo, že sa na danom súde
začalo dňa 14.10.2021 konanie o rozvod manželstva účastníkov, ktoré je vedené pod sp. zn. VII C
1572/21 a súčasťou ktorého konania je aj úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode. Okresný súd považoval za preukázané, že Sad Okregowy w Warszawie vo veci koná, a tak
prijal svoju právomoc na konanie o rozvod manželstva účastníkov s príslušenstvom.

12. Okresný súd práve s ohľadom na to, že v dôsledku prebiehajúceho konania o rozvod manželstva
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na súde v Poľskej republike, ktoré začalo podaním
skoršieho návrhu na začatie konanie o tej istej veci, došlo k založeniu prekážky litispendencie, ktorú
nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo o tej istej veci ďalšie konanie. Okresný

súd tak nemal naplnené procesné podmienky na konanie o podanom návrhu manžela o rozvod a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností a vzhľadom na zistené skutočnosti konštatoval, že nie sú
naplnené procesné podmienky na konanie a vyhlásil, že odmieta vykonávať svoju právomoc v prospech
Sad Okregowy w Warszawie.

13. Krajský súd, zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že v prípade konania s medzinárodným
prvkom je potrebné pre posúdenie právomocí na konanie súdu o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností, aplikovať platné právne akty Európskej únie, konkrétne Nariadenie
Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len ako

„Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111“), ktorým nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri
rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach s
medzinárodným prvkom, a vo vzťahu k úprave vyživovacej povinnosti aplikovať ustanovenia Nariadenia
Rady(ES)č.4/2009z18.decembra2008oprávomoci,rozhodnompráve,uznávaníavýkonerozhodnutí
a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“).

14. Podľa oddielu II, čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania.

15. Podľa čl. 13 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, za výnimočných okolností a bez toho, aby
bol dotknutý článok 9, ak sa súd členského štátu, ktorý nemá právomoc podľa tohto nariadenia, ale s
ktorým má dieťa osobitnú väzbu podľa článku 12 ods. 4, domnieva, že je vo vhodnejšej situácii na to, aby
posúdil najlepší záujem dieťaťa v konkrétnom prípade, môže požiadať súd členského štátu obvyklého
pobytu dieťaťa, aby sa mu postúpila právomoc.

16. Podľa čl. 12 ods. 4 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, na účely odseku 1 dieťa má osobitnú väzbu
k členskému štátu, ak tento členský štát:a) sa stal miestom obvyklého pobytu dieťaťa po tom, ako sa na súde, ktorý je uvedený v odseku 1,
začalo konanie;
b) je miestom pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa,

c) je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má dieťa;
d) je miestom obvyklého pobytu nositeľa rodičovských práv a povinností, alebo
e) je miestom, kde sa nachádza majetok dieťaťa, a vec sa týka opatrení na ochranu dieťaťa vo vzťahu
k správe, udržiavaniu alebo nakladaniu s týmto majetkom.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18. Nedostatok právomocí predstavuje neodstrániteľnú procesnú podmienku, ktorá bráni súdu konať

o podanom návrhu. Právomoc súdu členského štátu na konanie vo veciach rodičovských práv
a povinností je upravená v článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ktorý článok určuje ako
rozhodujúce kritérium obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Nariadenie Rady
(EÚ) 2019/1111, však umožňuje súdom za splnenia stanovených podmienok svoju právomoc postúpiť.
Postúpenie právomoci sa môže uskutočniť len medzi súdmi, z ktorých jeden má právomoc vo veci samej

a druhý nemá žiadnu právomoc. Postúpenie môže iniciovať súd s právomocou podľa článku 12, ako
aj súd, ktorá nemá právomoc podľa článku 13. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti: „Ak
začal konanie o návrhu vo veciach rodičovských práv a povinností súd členského štátu, ktorý nemá v
danej veci právomoc podľa pravidiel nariadenia, pričom súd iného členského štátu má právomoc, potom
musí bez návrhu vyhlásiť, že nemá právomoc. Ak má ale súd, ktorý začal konanie, osobitnú väzbu

s dieťaťom podľa článku 12 ods. 4 nariadenia, má možnosť, nie však povinnosť, požiadať o postúpenie
právomoci podľa článku 13“ (Praktická príručka k uplatňovaniu nariadenia Brusel IIb, Luxemburg: Úrad
pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023, str. 68).
19. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolaniu manžela odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne pri skúmaní právomocí na konanie vo veciach rodičovských

práv a povinností k maloletému, ktorý sa v čase začatia predmetného konania nachádzal podľa tvrdení
manžela na území SR, a to už od decembra 2021. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je pre
odvolací súd zrejmé, akým spôsobom okresný súd postupoval pri vyhodnotení právomocí na konanie
vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý mal podľa tvrdení manžela
nadobudnúť na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Odvolací súd nevylučuje, že okresný súd

uvedené skutočnosti posudzoval, pokiaľ však takéto posúdenie nebolo uvedené v písomnom vyhotovení
odvolaním napadnutého uznesenia, tak ich nie je možné podriadiť odvolaciemu prieskumu. Odvolací
súd tiež konštatuje, že okresný súd sa nevyjadril k možnému postupu podľa čl. 13 ods. 1 Nariadenia
Rady (EÚ) 2019/1111, pričom nie je možné vylúčiť, že okresný súd ho síce vyhodnocoval, avšak
uvedené vyhodnotenie nenašlo premietnutie v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu,

takže odvolací súd potom nemohol myšlienkové pochody okresného súdu v tejto rovine podriadiť
odvolaciemu prieskumu. Vzhľadom na uvedené konštatovania, sú podľa odvolacieho súdu, za tohto
stavu, závery okresného súdu v napadnutom uznesení predčasné. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa riadil vyššie uvedeným
postupom pri posudzovaní právomoci ako jednej z procesných podmienok súdu na konanie o podanom

návrhu. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením
vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého
uznesenia, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia
možnosti konať pred súdom. V dôsledku tohto potom odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v

spojení s § 2 ods. 1 CMP uznesenie okresného súdu zrušil a podľa § 391 ods. 1CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.22. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, komplexne, ale dôsledne objasní a zhodnotí všetky vyššie uvádzané

skutočnosti odvolacím súdom, pričom neopomenie podrobne odôvodniť všetky aspekty v konkrétnej
prejednávanej veci, s dôrazom na skutočnosti vyplývajúce z podaného návrhu, z podaného odvolania a
vyjadrení vo vyvolanom odvolacom konaní, ako i skutočnosti vyplývajúce zo skutkového stavu, všetko
za dôsledného dodržania § 220 CSP.

23. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí,
ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).