Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212632
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723212632.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX, za účasti

osobitného subjektu na strane žalovanej OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so
sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad, IČO: 37 872 117, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 1.297,97
eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 23Csp/53/2023-76 zo dňa
21.02.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

vznikol zmluvou o úvere občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanej v právnom
postavení dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 752,- eur, ktoré mala žalovaná splácať v
pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaná dlh nesplácala riadne a včas, právny predchodca
žalobcu zosplatnil úver. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaná na svoj
dlh zaplatila sumu v celkovej výške 450,- eur.
Konštatoval, že v konaní žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte
ako ,,ZoSÚ“) nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie. Zároveň žalobca ani netvrdil, žeby vôbec
posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Podotkol, že žalobca už v žalobe neúplne
opísal rozhodujúcu skutočnosť týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver s odbornou
starostlivosťou. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok
procesného útoku. Podľa súdu prvej inštancie bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia

a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy. Žalovaná pri podpise
zmluvy uviedla, že je zamestnaná na E. F. D. C. D. s priemerným čistým mesačným príjmom 400,-
eur. Žalovaná neuviedla, žeby mala akékoľvek záväzky. Toto vyhlásenie žalovanej pôvodný veriteľ
vôbec neskúmal a neoveroval. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania

esenciálnych skutočností súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností
pri uzatváraní zmluvy so žalovanou, tak nemohol súd prvej inštancie tieto rozhodné skutkové okolnostiobjasniť. Uvedené skutočnosti tak nemal súd prvej inštancie ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali
preto neobjasnené (stav non liquet). Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku
žalobcu obsiahnuté v žalobe dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust.

§ 7 ods. 1 ZoSÚ. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s
odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovanej v právnom postavení spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, keď vychádzal z jej objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných,
zárobkových a majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve. Žalobca ako veriteľ tak hrubo
porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, a preto je úver poskytnutý žalovanej úverom

bezúročným a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná čerpala úver vo výške 1.266,- eur. Veriteľovi pohľadávky
na dlh zaplatila 125 eur. Žalobca by tak za istých okolností mohol mať nárok na zaplatenie sumy
predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutých peňažných prostriedkov (1.266,- eur) a sumou splátok
realizovaných žalovanou v postavení dlžníka (125,- eur), t.j. nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.141,-
eur. Avšak žalobca ako veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a preto

z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ). Vyhlásenie predčasnej splatnosti
je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ). Režim splatnosti
jednotlivých splátok tak podľa súdu prvej inštancie vzhľadom na uvedené právne posúdenie pokračuje
do splatnosti poslednej splátky v roku 2027. Na základe uvedeného právneho posúdenia sporu a

vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto bola
zamietnutá.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ako ,,CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval
tzv. dopytovaciu povinnosť podľa § 150 ods. 2 CSP, nakoľko žalobcu nevyzval ozrejmiť, akým spôsobom
skúmalbonitužalovanejanáslednebezakýchkoľvekokolnostídospelkzáveru,žežalobcahruboporušil

povinnosť skúmať bonitu žalovanej. Nakoľko žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila skúmanie
bonity a rovnako ani súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností a dôkazov
ohľadom skúmania bonity žalovanej, žalobca považoval túto skutočnosť za nespornú. Súd prvej
inštancie si však bez akéhokoľvek relevantného dôvodu osvojil názor, že žalobca žiadnym spôsobom
nezisťoval bonitu žalovanej a vydal pre žalobcu prekvapivé rozhodnutie, v ktorom absentujú skutkové

okolnosti dôležité pre rozhodnutie súdu, ktoré môže súd získať od strán sporu legitímnym spôsobom
pri aplikácii tzv. dopytovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že
súd prvej inštancie rozhodol predčasne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu hrubého
porušenia povinnosti žalobcu ako veriteľa skúmať bonitu žalovanej, keď napriek nečinnosti žalovanej
a tiež absencii výzvy súdu ohľadom skúmania bonity rozhodol, že žalobca porušil hrubým spôsobom

povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ.
Žalobca ďalej namietal, že ak aj súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov,
čo však žalobca popiera, žalobca by mal mať nárok na vrátenie istiny úveru po odpočítaní úhrad
žalovanej t.j. 1.266,- eur – 125,- eur = 1.141,- eur, avšak prvoinštančný súd žalobu ako celok zamietol.
Podľa žalobcu v prípade, ak by súd dospel k záveru o nemožnosti zosplatnenia úveru, ako následku

hrubého porušenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, v platnosti zostáva samotná úverová
zmluva a žalobca by tak mal mať nárok na priznanie dohodnutých, nepremlčaných splátok, ktoré boli
do dňa rozhodnutia súdu už splatné. Citoval ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú
dotknuté. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili žalobca spolu so žalovanou dňa 11.7.2020

bola dohodnutá doba trvania zmluvy 81 mesiacov, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň
20.08.2020. Prvoinštančný súd však žalobu v celom rozsahu zamietol napriek tomu, že podľa Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.7.2020 mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných splátkach vo
výške 25,- eur po dobu 81 mesiacov a to až do celkovej sumy pôžičky 2.025,- eur, hoci žalovaná ku
dňu podania žaloby uhradila žalobcovi celkovo len sumu 125,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené je

žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Navrhol aby odvolací súd napadnutý výrok I. rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodovanie. Žalobca si zároveň uplatnil pre prípad úspechu trovy odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie osobitný subjekt na strane žalovanej OMBUDSPOT,
Združenie na ochranu práv spotrebiteľov (ďalej ako ,,osobitný subjekt“). Namietal tú skutočnosť, že v
prejednávanom prípade nemožno hovoriť o platnom uzavretí úverovej zmluvy. Predmetná zmluva o
úvere celkom evidentne nebola uzatvorená v súlade s citovaným ustanovením § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, nakoľko táto evidentne neobsahuje riadny podpis žalovanej, ale len údaj o tom, že k

jej uzavretiu zo strany žalovanej malo dôjsť elektronickou formou. Takéto uvedenie podpisu osoby
zastupujúcej dodávateľa nie je možné považovať za riadne, nakoľko elektronický podpis spotrebiteľa
nie je možné považovať za zaručený elektronický podpis, tak ako to požaduje ustanovenie § 40 ods.
4 Občianskeho zákonníka.
Osobitný subjekt taktiež namietal neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, a to z dôvodu, že dodávateľ
pred uzavretím zmluvy porušil svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4 ods.

1 ZoSÚ. V zmysle tohto ustanovenia je jednou zo základných povinností veriteľa vopred informovať
spotrebiteľa o základných zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. K takému
informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa pred uzavretím zmluvy nedošlo, nakoľko samotné
uzatváranie zmluvy prebiehalo tak, že zo strany zástupcu dodávateľa bola spotrebiteľovi predložená
vopred predformulovaná úverová zmluva spolu s inými listinami k tejto zmluve, pričom spotrebiteľovi

nebol poskytnutý dostatočný priestor na ich preštudovanie, oboznámenie sa s jednotlivými parametrami
ponúkaného úveru a vyhodnotenie výhodnosti tohto úverového produktu. Vzhľadom na tú skutočnosť,
že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú, pričom ak na základe takejto
neplatnejzmluvyžalovanáprijalaoddodávateľaistinuúveru,došlonastranežalovanejkbezdôvodnému
obohateniu, vydania ktorého sa dodávateľ mohol domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. K

čerpaniu istiny úveru zo strany žalovanej došlo dňa 11.7.2020, teda v tento deň došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor dodávateľa. Od nasledujúceho dňa si žalobca mohol svoj nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. K podaniu žaloby na súde došlo až dňa 22.12.2023, teda
po viac ako troch rokoch odo dňa čerpania úveru, na základe čoho je tak zrejmé, že predmetný nárok
žalobcu je potrebné považovať za premlčaný v celom rozsahu, keďže objektívna premlčacia doba na

uplatnenie tohto nároku dodávateľovi uplynula najneskôr dňa 11.7.2023. Na základe uvedeného preto
žalovaná vznáša námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, nakoľko k jeho premlčaniu došlo
v celom rozsahu najneskôr dňa 11.7.2023, teda po troch rokoch odo dňa čerpania poskytnutého úveru.
Vo vzťahu k namietanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru osobitný subjekt poukázal
na porušenie povinnosti dodávateľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver (§ 7 ods.

1 ZoSÚ). Dodávateľ pre uzavretím zmluvy nevykonal príslušné lustrácie v dostupných databázach
a registroch a neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na jeho
pravidelné mesačné výdavky. Je evidentné, že dodávateľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nedostatočným spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver
Nazáverosobitnýsubjektdodal,žepokiaľideonároknanáhradutrovkonaniaosobitnéhosubjektu,tieto

je osobitnému subjektu potrebné priznať bez ohľadu na prípadný výsledok konania. Osobitný subjekt
bol do konania pribratý zo strany konajúceho súdu ex offo, bez akéhokoľvek návrhu a bez ohľadu na
vôľu samotného osobitného subjektu byť súčasťou tohto konania.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napádané rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správne a priznal osobitnému subjektu plný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

6. Vo vzťahu k vyjadreniu osobitného subjektu podal žalobca odvolacia repliku. Vo vzťahu k platnosti
zmluvy žalobca uviedol, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 11.7.2020 zmluvu o pôžičke
č. XXXXXXXX/XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1.266

eur,- („Cena na splátky“ alebo „Pôžička – finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie
špecifikovaného v zmluve (čierna technika).V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je
uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), tzn. bez vyhotovenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej
predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (pozn.: môže mať rôzne názvy, napr. Zmluva o

využívaní klientskej zóny, Zmluva o poskytovaní služieb), predmetom ktorej je popis spolupráce pri
uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bola žalovaná
evidovaná žalobcom ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová
zmluva neobsahuje podpis strán. Žalovaná bola v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.7.2020oboznámená so spôsobom uzatvorenia úverovej zmluvy, a to konkrétne v jej ustanoveniach v čl. XI.
Zmluva na diaľku a v čl. XII. Uzatvorenie úverovej zmluvy prostredníctvom elektronických prostriedkov
s využitím biometrického podpisu. Na sporný prípad je potrebné aplikovať aj zákon č. 266/2005 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. sa Zmluvou na diaľku považuje zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie. V danom prípade úverovú zmluvu zo dňa 11.7.2020 uzatváral za veriteľa
zamestnanec G. H. I.. G. H. I. sa v tom čase nachádzali v nákupných centrách v obchodných domoch.

Pracovník G. H. I. vypísal žiadosť o úver spolu so žalovaným prostredníctvom aplikácie a následne ju
žalovaný podpísal biometricky – na signpade (biometrickej tabuľke) – ide o náhradu ručného podpisu
(perom). Po schválení tejto žiadosti sa vygenerovala zmluvná dokumentácia, ktorú žalovaná takisto
podpísala biometricky na signpade. V danom prípade došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy medzi
žalobcom a žalovanou, podpis žalovanej na zmluve je biometrický, zároveň bola žalovaná oboznámená
so zmluvnými podmienkami, tieto rovnako podpísala biometrickým podpisom, a teda veriteľ si splnil

informačnú povinnosť. Za veriteľa podpisoval zmluvu zamestnanec G. H. I., teda osoba oprávnená
uzatvárať zmluvy, nakoľko práve uzatváranie zmlúv je hlavnou náplňou práce zamestnancov G. H. I..
Vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej sa žalobca vyjadril už v podanom odvolaní.

7. V odvolacej duplike osobitný subjekt uviedol, že s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v jeho vyjadrení

absolútne nesúhlasí a aj naďalej trvá na podanom vyjadrení zo dňa 29.4.2024. Podľa osobitného
subjektu na námietkach osobitného subjektu, obsiahnutých v jeho písomnom podaní zo dňa 29.4.2024
nič nemenia ani tvrdenia žalobcu obsiahnuté v jeho poslednom podaní, podľa ktorých mala byť
predmetná úverová zmluva medzi stranami uzatvorená platne a za splnenia všetkých zákonom
predpísaných náležitostí. Žalobca v úvode svojho podania zdôrazňuje, že k uzavretiu predmetnej

úverovej zmluvy malo dôjsť medzi stranami tohto konania „prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie (cez internet)“, pričom v tejto súvislosti uvádza, že uzatvoreniu spornej úverovej zmluvy
malo predchádzať uzatvorenie rámcovej zmluvy. Takúto rámcovú zmluvu však žalobca v doterajšom
priebehu konania nepredložil, ani jej uzavretie nijakým spôsobom nepreukázal, hoci dôkazné bremeno
v tejto otázke zaťažovalo práve jeho. Uvádzané tvrdenia žalobcu je tak potrebné považovať za ničím

nepodloženéaniejemožnénanichprihliadať,nakoľkožalobcadoposiaľneprodukovalakýkoľvekdôkaz,
ktorý by vôbec preukazoval existenciu takejto rámcovej zmluvy. Žalobca preto ani vo svojom poslednom
písomnom podaní žiadnym hodnoverným a pre meritum veci relevantným spôsobom nepoprel v konaní
preukázanú skutočnosť o absolútnej neplatnosti spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okrem už
uvádzaných skutočností tiež dal osobitný subjekt súdu do pozornosti, že podpis konajúcich strán na

písomnom právnom úkone je jednou z podstatných náležitostí, nakoľko osvedčuje prejav vôle strán
takéhoto právneho úkonu. Žalobca síce uvádza, že zmluva bola podpísaná biometrickým podpisom, ale
žiadne dôkazy k tomuto údajnému podpisu takisto nepredložil, pričom je zrejmé, že podpis žalovanej na
zmluvnej dokumentácii absentuje. Žalobca teda nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o úvere.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného,
to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou

dňa 11.7.2020 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej v texte ako ,,Zmluva“), ktorej predmetom bolo
poskytnutie žalovanej ako dlžníkovi viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 1.266,- eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť formou 81 splátok po 25,- eur v celkovej čiastke 2.025,- eur. Listom zo dňa
23.5.2021 žalobca oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Výška dlžnej čiastky ku dňuzosplatnenia predstavuje sumu 1.298,14 eura. Podľa Prehľadu splátok a úhrad na č.l. 57 spisu žalovaná
doposiaľ uhradila splátky v celkovej výške 125,- eur.

11. Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.3.2014,
C-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 5.3.2020, na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné
právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity spotrebiteľa veriteľom pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Odvolací súd konštatuje, že je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti

a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa,
t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie.

12. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že ak mal súd prvej inštancie za to, že žalobca
nepreukázal skúmanie bonity žalovanej, mal žalobcu vyzvať na doplnenie uvedených skutočností. Bolo
práve na veriteľovi, aby tento v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku voči spotrebiteľovi na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preukázal, že bonitu žalovanej ako spotrebiteľa náležite skúmal, že
si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Ak žalobca tvrdí, že Zmluva spĺňa všetky
náležitosti platného právneho úkonu, bola uzavretá v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a
neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak bolo na ňom, aby aj preukázal, že bonita žalovanej ako

spotrebiteľa bola náležite skúmaná v súlade ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

13. Postup súdu prvej inštancie pri skúmaní bonity je v súlade s ustanovením § 295 CSP (Súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj
bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.) a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou

stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane,
a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú

povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.

14. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

15. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade žaloba žalobcu spĺňala zákonom stanovené náležitosti,
teda obsahovala údaje, ktoré vyžaduje zákon, ktoré sú nevyhnutné pre identifikáciu žalobného podania,
ale aj pre identifikáciu postupu súdu. Žaloba spĺňala všetky náležitosti vyžadované Civilným sporovým
poriadkom, pričom nešlo o podanie vadné, či už po stránke jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti. Súd
môže pristúpiť k poučovacej povinnosti a výzve, len pokiaľ je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,

pričom tieto náležitosti sa môžu týkať len procesného práva, nie otázok práva hmotného. Skutočnosť, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle hmotného práva vo vzťahu k splneniu povinnosti podľa §
7 ZoSÚ pred uzavretím Zmluvy, nepredstavuje dôvod pre postup súdu v konaní v zmysle ustanovenia §
129 ods. 1 CSP. Unesenie dôkazného bremena je už otázkou hmotného práva, preto nemožno dospieť
k záveru o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie.

16. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity
žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ. Zo Zmluvy síce
vplývavajú určité údaje o pomeroch žalovanej v čase jej uzatvorenia, ako to, že žalovaná je zamestnaná

na dobu neurčitú s čistým mesačným príjmom za posledné 3 mesiace vo výške 400,- eur, ale tie sú
rozhodne nedostatočné, najmä pokiaľ ide o jej výdavky. Žalobca ani nepredložil žiaden dôkaz, ako
overoval príjem žalovanej vo výške 400,- eur.17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal v konaní, že
pri overovaní bonity žalovanej mal k dispozícii dostatočne overené údaje o jej príjmoch a výdavkoch,
čo vedie k záveru, že pri posudzovaní jej žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné

údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti
uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom podcenenia skúmania bonity je neposkytnutie ochrany
veriteľovi,ktorýshrubounedbanlivosťouporušípovinnosťsodbornoustarostlivosťouposudzovaťbonitu
spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z úverovej zmluvy, ako aj čo do neplatnosti predčasného zosplatnenia, je vecné

správny.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie pochybil, keď pri posúdení právneho úkonu
zosplatnenia úveru ako neplatného, dospel k záveru o právnej neopodstatnenosti celého uplatňovaného
nároku. Napriek tomu, že zosplatnenie úveru je neplatné (viď vyššie), žalobcovi nezanikol nárok na
zaplatenie dlžných splatných splátok úveru vyplývajúcich z predmetného úverového vzťahu ku dňu

rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 217 ods. 1 CSP). Ak preto súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol z dôvodu, že pohľadávka z úveru sa nestala zročnou (ani len sčasti), je jeho
rozhodnutie založené na nesprávnom právnom názore. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci a vád v skutkových zisteniach súd prvej inštancie vôbec neviedol dokazovanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k zániku oprávnenia veriteľa od

spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v spojitosti so splatnosťou a
zaplatením jednotlivých splátok úveru.

19.„Občianskesúdnekonaniejeovládanézásadouiuranovitcuria(právopoznásúd).Účastnícikonania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia

veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú“. (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 5Cdo/196/2009).

20. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie
viazaný (§ 391 ods.2 CSP).

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne dôsledne skúmať zákonnosť uplatneného
nároku žalobcu. Prihliadne na dôvodnosť tvrdení osobitného subjektu na strane žalovanej o neplatnosti
predmetnej úverovej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka s možnými následkami čo do
premlčania nároku žalobcu. Bude potrebné vykonať dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k prijatému záveru o zániku oprávnenia veriteľa od

spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru v spojitosti so splatnosťou a
zaplatením jednotlivých splátok úveru. Bude pritom nutné dôsledne vyhodnocovať predložené listinné
dôkazy a rešpektovať aj zákonné limity ochrany spotrebiteľa. Keďže ide o spotrebiteľský záväzkový
vzťah, súd prvej inštancie sa vysporiada aj s otázkou premlčania uplatneného práva žalobcu, na ktoré
musí v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka ex offo prihliadať. V nadväznosti na všetky uvedené

okolnosti potom súd prvej inštancie nanovo právne nárok posúdi a nanovo meritórne rozhodne. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie potom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).