Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/178/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205600
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1414205600.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: AZ - TRION, s.r.o., Piešť
II. 121, 962 12 Detva, IČO: 36 644 731, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, 010
01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Š. D., E.. XX.XX.XXXX, Z. Z. Q.. S. Š. XXXX/XXA, XXX
XX K. A., J.Ý. Z. XXX XX K. A., zast. JUDr. Eva Bieliková, advokátka, Stromová 13, 831 01 Bratislava,
o zaplatenie 16.260,- eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 22. mája 2018 v znení opravného
uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 a o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku

č.k. 12Cb/98/2014-172 zo dňa 25. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 22.
mája 2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 v časti I. výroku a
dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-172 zo dňa 25. septembra 2018
potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa

22. mája 2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 v časti III.
výroku mení tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a pôvodného
odvolacieho konania v rozsahu 49,42 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania a tohto odvolacieho
konania v rozsahu 49,42 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 16.260 eur s úrokom z omeškania 5,25 % p.a. od 31.12.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. výrokom v časti zmluvnej pokuty 0,01% za každý deň omeškania
zo sumy 16.260 eur odo dňa 31.12.2013 žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 44 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím.

2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom v odôvodnení uviedol, že opätovne vykonal a doplnil
dokazovanie výpoveďou žalovaného, dohodou o urovnaní a ostatnými listinnými dôkazmi. Konštatoval,
že Dohodou o urovnaní zo dňa 18.05.2012 (ďalej len „dohoda“) medzi AZ - TRION, s.r.o. a Š. D. (K - B -L s.r.o.), Hlaváčikova 35, 841 05 Bratislava, boli urovnané sporné nároky, ktoré vznikli medzi zmluvnými
stranami na základe dohody o užívaní rozostavanej neskolaudovanej stavby „X. Z.“ v k.ú. F. P., na parc.
č. XXXX/X, o výmere XXX A. zastavanej plochy. V predmetnej dohode Š.J. D. uznal ako jediný konateľ

a majiteľ spoločnosti záväzok voči žalobcovi vo výške 18.260 eur. Taktiež Š. D., I. G. XX, XXX XX I.,
prehlásil, že uznáva hore uvedený záväzok za svoj záväzok voči spoločnosti AZ - TRION, s.r.o. vo
výške 18.260 eur, ktorú sumu sa zaviazal zaplatiť spoločnosti AZ - TRION, s.r.o. v čiastkach, a to tak,
že celá suma bude vyplatená najneskôr do 30.12.2013, pričom každý mesiac, počnúc mesiacom jún
2012, uhradí najneskôr do 20-teho dňa v mesiaci sumu minimálne 1.000 eur a v prípade nedodržania

termínov čiastkových platieb zaplatiť zmluvnú pokutu 0,01 % z celkovej dlžnej sumy denne. Z dlžnej
sumy 18.260 eur, po úhrade 2.000 eur obchodnou spoločnosťou K - B - L s.r.o., predstavoval dlh 16.260
eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba je dôvodná, s výnimkou
zmluvnej pokuty, ktorej súd nevyhovel z dôvodu neurčitosti jej dojednania, a nepriznal kompenzačnú

námietku žalovaného titulom náhrady škody pre jej neuznanie žalobcom a jej spornosť.

4. Konštatoval, že dohodou zo dňa 18.05.2012 sa žalovaný zaviazal prevziať dlh za obchodnú
spoločnosť K-B-L s.r.o., ktorý mu vznikol v zmysle nájomnej zmluvy. Tento dlh sa zaviazal splácať v
dohodnutýchsplátkach,pričomztejtosumybolauhradenálenčiastočnesuma1.000eurdňa30.10.2012

a 1.000 eur dňa 26.11.2012 v celkovej sume 2.000 eur, ktorú uhradila obchodná spoločnosť K - B -
L s.r.o., žalobcovi pred podaním žalobného návrhu a v tejto časti žalobca aj žalobu zobral späť, čím
potvrdil, že v tejto časti dlh zanikol splnením, a je bez významu z akého právneho dôvodu bolo plnené
a kto plnil. Celkový zostatok dlžnej sumy bol 16.260 eur, ktorý žalobca evidoval voči žalovanému.

5. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu zo dňa 18.05.2012 podľa obsahu, z ktorej mal preukázané,
že žalovaný ako zmluvná strana sa zaviazal prevziať a uhradiť dlh ako fyzická osoba za obchodnú
spoločnosť K - B - L s.r.o., ktorú dohodu podpísal ako fyzická osoba, čo opatril aj svojím vlastným
podpisom, na rozdiel od skutkového tvrdenia žalovaného, ktorý považoval svoje konanie ako
štatutárneho orgánu spoločnosti K - B - L s.r.o. Konanie za spoločnosť ako štatutárneho orgánu však

bolo zapísané v obchodnom registri od 26.04.2005 tak, že konateľ koná v mene spoločnosti navonok
samostatne a podpisuje sa tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis a
túto dôležitú skutočnosť nespochybnil, ani nevysvetlil na svoju procesnú obranu, pričom v dohode zo
dňa 18.05.2012 pri svojom vlastnoručnom podpise žalovaný neopatril pečiatkou označenia obchodnej
spoločnosti K - B - L s.r.o. Zmluvu o nájme uzavreli za prenajímateľa spoločnosť AZ - TRION, s.r.o., za

nájomcu spoločnosť K - B - L s.r.o., ktorej vzniknutý dlh z predmetnej zmluvy je obsahom aj dohody, ktorú
uzavrel žalovaný ako dlžník a žalobca ako veriteľ. Túto dohodu aj podpísal vlastnoručným podpisom
žalovaný ako fyzická osoba, o čom svedčí adresa jeho trvalého pobytu G. XX, XXX XX I., ktorá nebola
sídlom spoločnosti K - B - L s.r.o. v čase podpisu dohody, čo vyplývalo aj zo samotného textového znenia
zmluvy.

6. Zmluvnú pokutu súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že
dohodnutá zmluvná pokuta v písomnej forme nebola dostatočne určitá vo výške 0,01 % z celkovej
dlžnej sumy, keď vo svojom textovom znení odkazovala na porušenie povinnosti žalovaného v prípade
nedodržaniatermínovčiastkovýchplatieb-„sumuminimálne1.000Eur“zaobdobie7,8,9,10,11,12/2012,

a 1-12/2013 mesiacov, pričom toto tvorilo len celkovú dlžnú sumu 18.000 eur, ktorá však v čase podpisu
dohody bola vo výške 18.260 eur. Vyššie uvedeným spôsobom nebolo možné jasne, zrozumiteľne určiť,
kedy v čase konkrétneho porušenia zmluvnej povinnosti vznikne konkrétny nárok žalobcovi na jej úhradu
voči žalovanému, keď textové znenie v dohode „minimálne 1.000 Eur“, nebolo vymedzené určite s
poukazom na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti.

7. Kompenzačnú námietku obchodnej spoločnosti K - B - L, s.r.o., titulom náhrady škody v sume 22.000
eur, ktorá jej vznikla odvezením dvoch kusov gater na pílu dreva, dopravníky, dopravné zariadenia píly,
zariadenie brusiarne, zariadenie kancelárie, ktoré boli predmetom poistnej udalosti zo dňa 21.03.2012
nachádzajúce sa v predmete nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 29.05.2008 oproti pohľadávke

žalobcu v sume 16.260 eur vyplývajúc z dohody zo dňa 18.05.2012, pre jej nepreukázateľnosť
žalovaným a spornosť zo strany žalobcu súd prvej inštancie neuznal.8. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že obsahom dohody, bolo platné
prevzatie dlhu (externé prevzatie dlhu) v zmysle § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú podpísal
žalovaný, keď žalovaný bez dohody s dlžníkom prevzal dlh zmluvou s veriteľom a stal sa tak dlžníkom

vedľa pôvodného dlžníka. Z jazykového vyjadrenia právneho úkonu, a to dohody zo dňa 18.05.2012 ako
aj z logického, gramatického a systematického výkladu dohody vyplývalo, že prevzal dlh za obchodnú
spoločnosť K - B - L s.r.o., čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom. Tvrdenie žalovaného, že
dlh uznal, tak, že konal za obchodnú spoločnosť K - B - L s.r.o., súd vyhodnotil ako účelovú procesnú
obranu v snahe zbaviť sa zodpovednosti plniť svoje záväzky s poukazom na spôsob konania menom

spoločnosti K - B - L s.r.o., ako konateľ, ktorý koná navonok tak, že k obchodnému menu spoločnosti
pripojí podpis konateľa, v danom prípade na podpise dohody zo dňa 18.05.2012 nestalo. Súd preto jeho
obranu vyhodnotil ako účelovú v snahe zbaviť sa zodpovednosti plniť svoje záväzky, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.260 eur istiny s príslušenstvom žalobcovi a vo zvyšnej časti
zmluvnej pokuty nárok ako nedôvodný zamietol.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v kontexte na obsah dohody o urovnaní podľa § 35 ods. 2,
§ 531 ods. 2, 3, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v neskorších zneniach.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal právo na náhradu trov

konania v rozsahu 44 % (úspech žalobcu 77 % v časti istiny 16.260 eur - úspech žalovaného 33 % v
časti istiny 2.000 eur a zmluvnej pokuty).

11. Opravným uznesením č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 súd prvej inštancie opravil
odôvodnenie časti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12C/98/2014-145 zo dňa 22.05.2018

tak, že vypustil bod 28. odôvodnenia rozsudku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania v časti zmluvnej
pokuty a tieto priznal žalovanému v rozsahu 100 %, keďže sa jednalo o zrejmú chybu odôvodnenia,
pretože rozhodnutie o trovách bolo zohľadnené už v predchádzajúcom bode odôvodnenia rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie

odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

13. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 10.04.2018 bolo

jednoznačne preukázané, že žalovaný uzavrel a podpísal dohodu o urovnaní zo dňa 18.05.2012 ako
konateľ dlžníka K - B - L s.r.o., preto žalovaný nesúhlasil s názorom súdu, že tvrdenie žalovaného,
že dlh uznal ako konateľ spoločnosti, je účelová obrana. Žalovaný opätovne poukázal na § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že dohodu o urovnaní dal vypracovať žalobca, a teda v
prípade pochybností rôzneho výkladu slov zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné

slová, t.j. žalobcu. Dohodu o urovnaní nemožno zamieňať s dohodou o prevzatí dlhu podľa § 531
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a pokiaľ by tomuto tak bolo, ide o zastretý právny úkon v zmysle §
41a Občianskeho zákonníka a žalovaný namieta neplatnosť tohto zastretého právneho úkonu, pretože
v danom prípade prinajmenšom absentuje vôľa žalovaného prevziať dlh. Uvedenému svedčí i názor
odvolacieho súdu, že podľa § 585 Občianskeho zákonníka sa dohoda o urovnaní uzatvára medzi

účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, t.j. spoločností AZ - TRION, s.r.o. a K - B - L s.r.o. Pokiaľ mal
žalobca záujem uzatvoriť so žalovaným dohodu o prevzatí dlhu spoločnosti K - B - L s.r.o., mal mediátor
predložiť na podpis štandardnú zmluvu podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

14. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie vo veci zániku záväzku 16.260 eur započítaním

pohľadávky na náhradu škody kompenzačnou námietkou len z toho dôvodu, že žalobca uvedenú škodu
poprel, a teda nebola preukázaná a ani splatná.
15. Poznamenal, že súd v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení ods. 28. síce uviedol „O náhrade trov
konania v časti zmluvnej pokuty súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a tieto priznal žalovanému
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným rozhodnutím, vyšším súdnym úradníkom“,

ale vo výrokovej časti rozhodnutia súd nárok žalovaného na náhradu trov konania neuviedol.

16. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného v konaní, ako aj z dôvodu zániku žalovanej pohľadávky kompenzačnou námietkouspoločnostiK-B-Ls.r.o.nanáhraduškody,žalobuvcelomrozsahuakonedôvodnúzamietolarozhodol,
že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania 100 %.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca. Svoje podanie
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

18.Žalobcanamietal,žesúdprvejinštanciesavodôvodnenínapadnutéhorozsudkužiadnymspôsobom
nevysporiadal s priznaním nižších úrokov z omeškania, než si uplatnil žalobca, čo má za následok
nesprávne rozhodnutie vo vzťahu k úrokom z omeškania (výrok I. rozsudku). Poukázal na to, že
charakter pôvodného dlhu, ktorý prevzal žalovaný, bol obchodnoprávny, pričom tento sa nemení, ani
pokiaľ ho prevezme fyzická osoba nepodnikateľ. S ohľadom na uvedené a ust. § 261 ods. 1 a 9
Obchodného zákonníka, mal súd prvej inštancie zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania

podľa Obchodného zákonníka v uplatnenej výške 9,25 % ročne (§ 365, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.).

19. Čo sa týka dojednania o zmluvnej pokute v zmysle čl. III. bod 5. dohody o urovnaní, žalobca mal
za to, že toto dojednanie je dostatočne určité, jasné a zrozumiteľné, preto súd dojednanie o zmluvnej

pokute nesprávne právne posúdil (výrok II.).

20. V súvislosti s výrokom o trovách konania žalobca namietal rozpor výroku III. rozsudku s jeho
odôvodnením, keďže je zrejmé, že právo na náhradu trov konania v rozsahu 44 % súd priznal žalobcovi.
Okrem toho sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie o výške percentuálneho úspechu žalobcu

v spore, nakoľko tento považoval za zmätočný. Žalobca poukázal na skutočnosť, že 100 % nároku
žalobcu predstavuje sumu 28.605,02 eur (istina na 16.260,- eur + vyčíslený úrok ku dňu 22.05.2018 vo
výške 7.417,94 eur + vyčíslená zmluvná pokuta ku dňu 22.05.2018 vo výške 2.927,08 eur). Žalovaný
bol úspešný len v časti istiny 2.000 eur, čo je nepatrný neúspech žalobcu a odôvodňuje aplikáciu § 255
ods. 1 CSP.

21. Okrem toho žalobca namietal vady odôvodnenia rozsudku, keď súd prvej inštancie sa podľa
jeho názoru v zamietajúcich častiach napadnutého rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalobcu.
Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom požadovanom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.12.2018. Uviedol,
že sa pridržiava v celom rozsahu svojich doterajších vyjadrení. Žalobca mal za to, že z vykonaného
dokazovaniajezrejmé,žeideoprevzatiedlhužalovanýmakofyzickouosobou.Zdoplneniadokazovania
na pojednávaní dňa 10.04.2018 nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ktorými by žalovaný hodnoverne

vyvrátil prevzatie dlhu vyplývajúce z jazykového vyjadrenia tohto úkonu a žalovaný za tým účelom
nenavrhol ani žiadne doplnenie dokazovania. Tvrdenia žalovaného tak zostali výlučne v rovine
nepreukázaných tvrdení. Čo sa týka obrany žalovaného a tvrdeného zániku záväzku započítaním,
mal za to, že takáto obrana nebola účinná. K zániku záväzku započítaním nemohlo dôjsť, nakoľko
pohľadávka spoločnosti K - B - L s.r.o. tvrdená vo výške 22.000 eur voči žalobcovi je neexistentná a

nebola v konaní preukázaná, žalovaný nepreukázal, že k ním uvedeným skutočnostiam, z ktorých mala
škoda vzniknúť, došlo. Žalobca v ostatnom poukázal na svoje odvolanie.

23. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.01.2019. Zdôraznil, že
žalovaný sa nikdy nevyjadril, že preberá dlh ako fyzická osoba a zo svedeckej výpovede svedka B.. G.

to ani nevyplýva. Je nesporné, že dohodu dal vypracovať žalobca, a teda rôzny výklad zaťažuje žalobcu.
Dôkazné bremeno žalobca neuniesol, keď nepreukázal, že žalovaný podpísal prevzatie dlhu.

24. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

25. Súd prvej inštancie dňa 25.09.2018 vydal dopĺňací rozsudok č.k. 12Cb/98/2014-172 v súlade s §
225 ods. 1 CSP, ktorým žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 4 % p.a. zo sumy 16.260 eur od
31.12.2013 zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že pri vyhlasovaní rozsudku dňa 22.05.2018 tento výrok
opomenul vyhlásiť.26. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie
odôvodnil rovnakými skutočnosťami, ako odvolanie proti výroku I. rozsudku zo dňa 22.05.2018 majúc za

to, že vzhľadom na obchodnoprávny charakter pôvodného dlhu mal súd zaviazať žalovaného na úroky z
omeškania vo výške 9,25 % ročne podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca preto
navrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolaniami a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

27. Krajský súd v Bratislave o odvolaniach žalobcu a žalovaného rozhodol rozsudkom č.k.

2Cob/40/2019-204, 2Cob/146/2019 zo dňa 08.10.2019 tak, že I. výrokom rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 25.09.2018 v znení opravného uznesenia č.k.
12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamieta. II. výrokom rozhodol,
že vo výroku II. rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 25.09.2018 v
znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 a dopĺňací rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-172 zo dňa 25.09.2018 potvrdzuje. III. výrokom zmenil výrok

III. o trovách konania tak, že žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. IV. výrokom
žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

28. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z ust. § 585 Občianskeho zákonníka nepochybne
vyplýva, že dohoda o urovnaní sa uzatvára medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, ktorými
v danom prípade boli spoločnosti AZ - TRION, s.r.o. a K - B - L s.r.o. Uvedený právny názor vyslovil
odvolací súd už vo svojom rozhodnutí č.k. 2Cob/239/2016-111 zo dňa 14.11.2017, a ani po vykonaní
dokazovania výsluchom žalovaného ohľadom prejavu jeho vôle pri podpísaní Dohody o urovnaní súdom

prvej inštancie, ako aj po zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi odvolacím súdom iný právny záver
nevyplynul. Účastníkmi zmluvy o nájme boli nepochybne spoločnosti AZ - TRION, s.r.o. a K - B - L
s.r.o., od 17.03.2009 v zastúpení konateľom Š. D.. Predmetom dohody o urovnaní bolo vysporiadanie
vzájomných vzťahov vzniknutých medzi spoločnosťami AZ - TRION, s.r.o. a K - B - L s.r.o., čo vyplýva
nielen z predmetu dohody o urovnaní (čl. I., II.), ale aj z výpovede Z. I., konateľa AZ - TRION, s.r.o. na

pojednávaní dňa 19.11.2015. Z výpovede žalovaného Š. D. vyplynulo, že žalovaný uzavrel predmetnú
dohodu o urovnaní ako konateľ dlžníka K - B - L s.r.o., nie ako fyzická osoba. Z obsahu textu dohody
o urovnaní nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že žalovaný bez dohody s dlžníkom prevzal dlh
zmluvou s veriteľom v čl. II. dohody o urovnaní podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

29. V konaní bolo preukázané (výpoveď p. I. a p. G.), že dohodu o urovnaní dal vypracovať žalobca,
a teda v prípade pochybností rôzneho vkladu slov potom zaťažujú žalobcu a podľa odvolacieho súdu
žalobca nepreukázal, že dohoda o urovnaní predstavuje prevzatie dlhu žalovaným v zmysle § 531 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Naopak, v konaní bolo preukázané, že predmetnou dohodou o urovnaní sa
nahradili pôvodné záväzky spoločnosti K - B - L s.r.o. zo zmluvy o nájme rozostavanej neskolaudovanej

stavby „X. Z.“ v k.ú. F. P. (čl. I., II. dohody) v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka. Žalovaný Š. D. uznal
v dohode o urovnaní záväzok voči spoločnosti AZ - TRION, s.r.o. (žalobcovi) na zmluvy o nájme, ako
jediný majiteľ a konateľ spoločnosti K - B - L s.r.o., dohodu o urovnaní podpísal ako konateľ spoločnosti K
- B - L s.r.o., a preto dohoda zaväzuje spoločnosť K - B - L s.r.o., a nie Š. D. ako fyzickú osobu. Napokon,
aj dve splátky po 1.000 eur na základe predmetnej dohody o urovnaní uhradila žalobcovi spoločnosť

K - B - L s.r.o., a nie žalovaný, čoho dôkazom sú výpisy z účtu spoločnosti K - B - L s.r.o., vedený vo
VÚB zo dňa 26.11.2012 a 30.11.2012. V texte dohody o urovnaní absentuje vôľa žalovaného ako tretej
osoby prevziať dlh podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takáto vôľa nevyplynula ani z výpovede
žalovaného na pojednávaní dňa 10.04.2018.

30. Vzhľadom na to, že žalovaný dlh spoločnosti K - B - L s.r.o. neprevzal, nestal sa ani dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi v zmysle § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto v predmetnej veci žalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaný.

31. Na základe dovolania podaného žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

3Obdo/21/2021 zo dňa 29. septembra 2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2019
č.k. 2Cob 40/2019-204, 2Cob 146/2019 vo výrokoch I., III., IV. a vo výroku II. v časti, v ktorej potvrdil
dopĺňací rozsudok okresného súdu, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.32. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd uviedol, že v prejednávanom spore bola zásadnou otázkou
otázka posúdenia prejavu vôle žalovaného v dohode o urovnaní, a teda posúdenie, či možno prejav vôle
žalovaného vykladať ako prevzatie dlhu v zmysle ust. § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustálená

prax dovolacieho súdu (viď. napr. rozsudok z 27. septembra 2001 sp. zn. 7 M Obdo 2/2000 (Zb. č.
9/2002),resp.rozsudokz30.apríla2008sp.zn.1ObdoV2/2006-399)dlhodobojudikuje,ženepresnosti
v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Z
ustálenej rozhodovacej praxe ďalej vyplýva, že prax, kedy všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy nie je ústavne konformná a taká prax je v rozpore s princípmi právneho štátu (opäť

I. ÚS 640/2014). Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú
natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov
usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.
apríla 2009 sp. zn. 5 Cdo 205/2008).

33. Dovolací súd sa preto s prihliadnutím na obsah dovolania zaoberal riešením právnej otázky,
či výklad dohody strán zodpovedá pravidlám výkladu právnych úkonov a či sa pri výklade obsahu
právneho úkonu odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu. Uviedol, že z odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu v zásade vyplýva, že tento vykladal právny úkon - dohodu o urovnaní z 18.
mája 2012 striktne v zmysle doslovného výkladu ust. § 585 Občianskeho zákonníka (body 26. - 29.),

podľa ktorého mohlo dôjsť len k novácii záväzku žalobcu a obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o. zo
zmluvy o užívaní rozostavanej neskolaudovanej stavby „X. Z.“, čo malo korešpondovať s vyjadrením
žalovaného v spore (bod 32. in fine). Takýto formalistický záver ale nekorešponduje s obsahom dohody
o urovnaní z 18. mája 2012 a je aj v rozpore so skutkovým stavom, ktorý bol v spore zistený vykonaným
dokazovaním; čím možno skonštatovať odklon od výkladových pravidiel ustálených dovolacím súdom

vo svojej rozhodovacej praxi (body 25. - 27.), čo zakladá prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421
ods. 1 písm. a) CSP.

34. Poukázal na to, že Ústavný súd dlhodobo uprednostňuje zmluvnú autonómiu pred prílišným
formalizmom pri výklade zmlúv (I. ÚS 640/2014), preto striktne formalistický výklad právnej normy v

kontextepredmetnejzmluvyvedieknespravodlivémuzáveru,ktorýznamenáporušeniezákladnýchpráv
(primerane I. ÚS 164/2012).

35. Text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím
konaním stanoviť, avšak doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich

strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom
hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred
doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý
nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu
poznateľný. Na vôľu je preto nutné hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností spojených s podpisom a

realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie
účastníkov po podpise zmluvy (I. ÚS 243/2007).
36. Dovolací súd uviedol, že pri výklade prejavu vôle dlžníka zachytenej v dohode o urovnaní z 18. mája
2012 nemožno vychádzať striktne z doslovného výkladu ust. § 585 Občianskeho zákonníka, je nutné
prihliadaťajnaformuláciuprejavuvôleataktiežvšetkyokolnostiprejavuvôle,ktorévkonanívyšlinajavo.

Sporné označenie žalovaného ako zmluvnej strany síce spôsobuje interpretačné problémy, avšak v
kontexteďalšíchdôkazov,ktorébolivsporevykonané,sadovolaciemusúdujaviloakodostatočneurčité.
Žalovaný (fyzická osoba) vystupuje ako zmluvná strana v dohode o urovnaní z 18. mája 2012, pričom
vyhlásenia (Čl. II dohody o urovnaní z 18. mája 2012), predmetom ktorých sú skutočnosti z podnikania
obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o. zo zmluvy o užívaní rozostavanej neskolaudovanej stavby „X.

Z.“, žalovaný vyhlasuje (rozumej má o nich vedomosť) ako konateľ obchodnej spoločnosti K - B - L
s.r.o., pričom následne záväzok, ktorý jeho podnikaním (v pozícii konateľa obchodnej spoločnosti K -
B - L s.r.o.) vznikol, uznáva ako svoj vlastný záväzok a zaväzuje sa tento sám uhradiť (Čl. III dohody
o urovnaní z 18. mája 2012). Uvedené korešponduje aj so svedeckou výpoveďou B. G. (č.l. 60 - 63),
ktorý ako mediátor spor žalobcu so žalovaným urovnával a pripravoval aj predmetnú zmluvu, navyše v

súčinnosti so žalovaným (resp. jeho právnikom - O.. W.).

37. Dovolací súd ďalej uviedol, že žalobca správne poukázal na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 11. apríla 2011 sp. zn. 29 Cdo 2632/2000, podľa ktorého na procesné správanie účastníkanemožno pri výklade prejavu jeho vôle v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka prihliadať, keďže
prirodzene toto bude prostriedkom jeho procesnej obrany, avšak uvedený záver možno rovnako
aplikovať aj na žalobcu, keď aj jeho procesné správanie obdobne predstavuje prostriedky procesného

útoku. Na druhej strane, aj skutkové tvrdenia (§§ 150 - 151 CSP) predstavujú prostriedky procesného
útoku, resp. obrany (§ 149 CSP), a preto je povinnosťou súdu sa s nimi vysporiadať. Pokiaľ proti sebe
stoja skutkovo odlišné tvrdenia vzťahujúce sa na rovnakú skutočnosť - v tomto prípade výklad prejavu
vôle, už z povahy veci je (minimálne) jedno skutkové tvrdenie nesprávne a je vecou úvahy súdu, na
ktorú stranu sa prikloní. Okrem vyššie spomenutej svedeckej výpovede svedka B. G. (č.l. 60 - 63) je

namieste poukázať aj na skutkovo nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) tvrdenie žalobcu o motivácii žalovaného
zabezpečiť záväzok obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o. pristúpením k dlhu z dôvodu platobnej
neschopnosti obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o. Konštatoval, že s uvedeným korešponduje aj
vyjadrenie žalovaného, že tento mienil v podnikaní pokračovať, a preto nemal obavu o svojej (druhotnej)
schopnosti záväzok splniť. Rovnako je namieste poukázať na formuláciu viet a označenie žalovaného
v texte, kedy použitý gramatický tvar svedčí o osobnom záväzku žalovaného, nie o záväzku obchodnej

spoločnosti. Žalovaný, ako dlhodobo podnikajúci subjekt, ktorý sa navyše (prostredníctvom svojho
právnika) podieľal na príprave a formulovaní zmluvy (č.l. 60 - 63), si musel byť vedomý, že použitá
formulácia jednoznačne implikuje jeho osobu ako povinný subjekt a preto, pokiaľ by mienil predmetnú
dohodu uzatvoriť v mene obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o., pristúpil by k voľbe inej formulácie.
Uvedené odôvodňuje priznanie kredibility skutkovému tvrdeniu žalobcu a zároveň vyvracia skutkovú

argumentáciu žalovaného.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že aj keď právny úkon (dohoda o urovnaní z 18. mája
2012) bol označený ako dohoda o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, jeho účelom bolo širšie
urovnanie záväzku ako len medzi žalobcom a obchodnou pobočnosťou K - B - L s.r.o., jeho súčasťou bol

aj osobný záväzok žalovaného dlh obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o. uhradiť, čím došlo k prevzatiu
dlhu (§ 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka) žalovaným.

39. Mal preto za to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore je daná. Pre úplnosť dovolací súd
dodal, že je bez právnej relevancie kto uhradil prvé dve splátky (z 26. novembra 2012 a 30. novembra

2012),keďvzmysleust.§531ods.2Občianskehozákonníkasažalovanýstaldlžníkompopripôvodnom
dlžníkovi (K - B - L s.r.o.), a teda následne vzájomné vyrovnanie sa solidárnych dlžníkov je výlučne
vecou ich dohody, na ktorú žalobca, ani súd v tomto konaní, nemajú dosah. Preto pokiaľ odvolací súd
mal za to, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore,
a z toho dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a v

zamietajúcej časti tento potvrdil ako vecne správny; vec nesprávne právne posúdil, a preto dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP v dovolaním napadnutom rozsahu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že nápravu možno dosiahnuť už zrušením rozhodnutia
odvolacieho súdu.

40. Nad rámec uvedeného dovolací súd dodal, že vzhľadom na skonštatovanú prípustnosť dovolania z
dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a s ohľadom na vyššie vyslovené právne závery dovolacieho
súdu, sa dovolací súd dovolacími dôvodmi podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodov hospodárnosti
nezaoberal, keď vecné posúdenie týchto dôvodov by bolo nadbytočné a ako také by nemohlo stranám
priniesť priaznivejší výsledok. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho

súduvyslovenýmvtomtouznesení(§455CSP).Vnovomrozhodnutírozhodneodvolacísúdajotrovách
pôvodného odvolacieho konania, ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

41. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 22.
mája 2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 v časti I. výroku a
dopĺňací rozsudok č.k. 12Cb/98/2014-172 zo dňa 25. septembra 2018 je potrebné potvrdiť ako vecne

správny, a rozsudok č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 22. mája 2018 v znení opravného uznesenia č.k.
12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 v časti III. výroku je potrebné zmeniť.42. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

43. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v časti sumy 2.000 eur s
príslušenstvom bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.260 eur istiny s príslušenstvom a zmluvnej
pokuty 0,01 % za každý deň omeškania zo sumy 16.260 eur od 31.12.2013. Žalovaný v konaní
namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a zároveň sa bránil tvrdením, že došlo k zániku záväzku
započítanímpohľadávkynanáhraduškody,ktorámalavzniknúťspoločnostiK-B-Ls.r.o.vsume22.000

eur. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2Cob/40/2019-204, 2Cob/146/2019 zo
dňa 08.10.2019 tak, že I. výrokom rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo
dňa 25.09.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 vo výroku I.
zmeniltak,žežalobuzamieta.II.výrokomrozhodol,ževovýrokuII.rozsudokOkresnéhosúduBratislava
IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 25.09.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166
zo dňa 22.08.2018 a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-172 zo

dňa 25.09.2018 potvrdzuje. III. výrokom zmenil výrok III. o trovách konania tak, že žalovanému voči
žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením. IV. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením. Na základe dovolania podaného žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

sp. zn. 3Obdo/21/2021 zo dňa 29. septembra 2022, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8.
októbra 2019 č.k. 2Cob 40/2019-204, 2Cob 146/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie vo výrokoch I.,
III.,IV.avovýrokuII.včasti,vktorejpotvrdildopĺňacírozsudokokresnéhosúdu.Zbodu20.odôvodnenia
uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV
uznesenímč.k.12Cb/98/2014-348zodňa16.08.2021,právoplatnýmdňa08.09.2021,dovolaciekonanie

v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, zastavil. Z uvedeného je zrejmé, že II. výrok rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 8. októbra 2019 č.k. 2Cob/40/2019-204, 2Cob/146/2019, v časti, v ktorej odvolací súd
potvrdilvovýrokuII.rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.12Cb/98/2014-145zodňa22.05.2018v
znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 nebol dovolacím súdom zrušený,
t.j. v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie v časti zmluvnej pokuty 0,01 % za každý deň omeškania

zo sumy 16.260 eur odo dňa 31.12.2013 žalobu zamietol, zostal rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 22.05.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa
22.08.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/40/2019-204, 2Cob/146/2019
zo dňa 08.10.2019 právoplatný.

44. Sporným zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.260 eur istiny s príslušenstvom. V tejto
súvislosti bola zásadnou otázkou otázka posúdenia prejavu vôle žalovaného v dohode o urovnaní, a
teda posúdenie, či možno prejav vôle žalovaného vykladať ako prevzatie dlhu v zmysle ust. § 531
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vytkol odvolaciemu
súdu formalistický záver nekorešpondujúci s obsahom dohody o urovnaní z 18.05.2012 a v rozpore

so skutkovým stavom, ktorý bol v spore zistený vykonaným dokazovaním. Odvolací súd sa preto
riadil právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 3Obdo/21/2021 zo dňa 29.
septembra2022,ktorýmjevzmysle§455CSPviazaný,asíce,žepasívnavecnálegitimáciažalovaného
v spore je daná, keď uzavrel, že aj keď právny úkon (dohoda o urovnaní z 18. mája 2012) bol označený
ako dohoda o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, jeho účelom bolo širšie urovnanie záväzku

ako len medzi žalobcom a obchodnou pobočnosťou K - B - L s.r.o., jeho súčasťou bol aj osobný záväzok
žalovaného dlh obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o. uhradiť, čím došlo k prevzatiu dlhu (§ 531 ods. 2
Občianskeho zákonníka) žalovaným.

45. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky, pri výklade prejavu vôle dlžníka zachytenej v dohode

o urovnaní z 18. mája 2012 nemožno vychádzať striktne z doslovného výkladu ust. § 585 Občianskeho
zákonníka, je nutné prihliadať aj na formuláciu prejavu vôle a taktiež všetky okolnosti prejavu vôle, ktoré
v konaní vyšli najavo. Sporné označenie žalovaného ako zmluvnej strany síce spôsobuje interpretačné
problémy, avšak v kontexte ďalších dôkazov, ktoré boli v spore vykonané, sa javí ako dostatočne určité.
Žalovaný (fyzická osoba) vystupuje ako zmluvná strana v dohode o urovnaní z 18. mája 2012, pričom

vyhlásenia (Čl. II dohody o urovnaní z 18. mája 2012), predmetom ktorých sú skutočnosti z podnikania
obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o. zo zmluvy o užívaní rozostavanej neskolaudovanej stavby „X.
Z.“, žalovaný vyhlasuje (rozumej má o nich vedomosť) ako konateľ obchodnej spoločnosti K - B - L
s.r.o., pričom následne záväzok, ktorý jeho podnikaním (v pozícii konateľa obchodnej spoločnosti K -B - L s.r.o.) vznikol, uznáva ako svoj vlastný záväzok a zaväzuje sa tento sám uhradiť (Čl. III dohody
o urovnaní z 18. mája 2012). Uvedené korešponduje aj so svedeckou výpoveďou B. G. (č.l. 60 - 63),
ktorý ako mediátor spor žalobcu so žalovaným urovnával a pripravoval aj predmetnú zmluvu, navyše

v súčinnosti so žalovaným (resp. jeho právnikom - O.. W.Š.). Okrem toho je namieste poukázať aj na
skutkovo nesporné tvrdenie žalobcu o motivácii žalovaného zabezpečiť záväzok obchodnej spoločnosti
K - B - L s.r.o. pristúpením k dlhu z dôvodu platobnej neschopnosti obchodnej spoločnosti K - B -
L s.r.o. S uvedeným korešponduje aj vyjadrenie žalovaného, že tento mienil v podnikaní pokračovať,
a preto nemal obavu o svojej (druhotnej) schopnosti záväzok splniť. Rovnako je namieste poukázať

na formuláciu viet a označenie žalovaného v texte, subjekt, ktorý sa navyše (prostredníctvom svojho
právnika) podieľal na príprave a kedy použitý gramatický tvar svedčí o osobnom záväzku žalovaného,
nie o záväzku obchodnej spoločnosti. Žalovaný, ako dlhodobo podnikajúci subjekt, ktorý sa navyše
(prostredníctvom svojho právnika) podieľal na príprave a formulovaní zmluvy (č.l. 60 - 63), si musel byť
vedomý, že použitá formulácia jednoznačne implikuje jeho osobu ako povinný subjekt a preto, pokiaľ by
mienil predmetnú dohodu uzatvoriť v mene obchodnej spoločnosti K - B - L s.r.o., pristúpil by k voľbe

inej formulácie. Ako konštatoval dovolací súd, uvedené odôvodňuje priznanie kredibility skutkovému
tvrdeniu žalobcu a zároveň vyvracia skutkovú argumentáciu žalovaného.

46. S poukazom na uvedené mal odvolací súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v
spore a existenciu žalovaného nároku žalobcu voči žalovanému. Následne bolo potrebné vysporiadať

sa s procesnou obranou žalovaného vo forme kompenzačnej námietky obchodnej spoločnosti K - B
- L s.r.o. titulom náhrady škody, pretože žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o jej
nepreukázanosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď neuznal kompenzačnú
námietku obchodnej spoločnosti K - B - L, s.r.o., titulom náhrady škody v sume 22.000 eur, ktorá
jej mala vzniknúť odvezením dvoch kusov gater na pílu dreva, dopravníky, dopravné zariadenia píly,

zariadenie brusiarne, zariadenie kancelárie, ktoré boli predmetom poistnej udalosti zo dňa 21.03.2012
nachádzajúce sa v predmete nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 29.05.2008 oproti pohľadávke
žalobcu v sume 16.260 eur vyplývajúc z dohody zo dňa 18.05.2012, keďže žalobca túto sporoval a
žalovaný ju nepreukázal.

47. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, vznik škody a príčinná
súvislosťmedzivznikomškodyaprotiprávnymkonaním.Existenciutýchtopredpokladovmusípreukázať
poškodený. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje
sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako
predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom,

teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. O protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak
konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou právnou úpravou spoločenských vzťahov alebo je v
rozpore so zmluvným dojednaním. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi
protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,

ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.

48. Žalovaný existenciu vyššie uvedených predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, ktorá
pohľadávka mohla byť následne započítaná voči pohľadávke žalobcu uplatnenej žalobou v tomto konaní
do výšky žalovanej sumy, v priebehu konania nepreukázal. Z podaní, ktoré počas konania žalovaný

súdu doručil, nebolo preukázané protiprávne konanie žalobcu, existencia a výška domnelej majetkovej
ujmy na strane žalovaného ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.
Táto procesná obrana žalovaného tak zostala len v rovine tvrdení o vzniku škody, bez akéhokoľvek
podloženia dôvodnosti týchto tvrdení relevantnými dôkazmi. Takúto procesnú obranu žalovanej strany
preto súd prvej inštancie dôvodne neuznal a táto nespôsobuje zánik nároku žalobcu voči žalovanému

na zaplatenie žalovanej sumy.

49. Podľa § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
dlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

50. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potrebyosobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

51. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (Prechodné ustanovenie), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

52. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením svojho záväzku prináleží žalobcovi voči žalovanému
okrem nároku na zaplatenie istiny i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy. Žalobca si
podanou žalobou uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy istiny odo dňa 31.12.2013

až do zaplatenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 22.05.2018
priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 16.260 eur vo výške 5,25 % p.a. od 31.12.2013 do
zaplatenia a napadnutým dopĺňacím rozsudkom č.k. 12Cb/98/2014-172 zo dňa 25.09.2018 žalobu v
časti úroku z omeškania vo výške 4 % p.a. zo sumy 16.260 eur od 31.12.2013 zamietol. Žalobca v
podanomodvolanídôvodnenamietal,žesúdprvejinštancieriadneneodôvodnilpriznanienižšíchúrokov

z omeškania, než si uplatnil žalobca. Ako uviedol žalobca, charakter pôvodného dlhu, ktorý prevzal
žalovaný, bol obchodnoprávny, pričom tento sa nemení ani pokiaľ ho prevezme fyzická osoba, ktorá
nie je podnikateľom. V danom prípade je preto potrebné aplikovať ust. § 365 a § 369 Obchodného
zákonníka, ako aj nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. (Prechodné ustanovenie), ak

záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Z uvedeného
je zrejmé, že hoci ide o spor obchodnoprávneho charakteru, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013,
vzhľadom na to, že daný záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013. Základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky za obdobie od 13.11.2013 - 10.06.2014 činila 0,25 %. Keďže k omeškaniu s
plnením peňažného dlhu sa žalovaný dostal dňa 31.12.2013, kedy výška úroku z omeškania činila 5,25
% p.a., súd prvej inštancie správne ustálil výšku úrokov z omeškania ako 5,25 % p.a.

54. S poukazom na vyššie uvedené odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.

12Cb/98/2014-145 zo dňa 22.05.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa
22.08.2018 v časti I. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
16.260 eur s úrokom z omeškania 5,25 % p.a. od 31.12.2013 do zaplatenia, ako aj napadnutý dopĺňací
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-172 zo dňa 25.09.2018, podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako vecne správny.

55. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

56.Žalovanývodvolanítaktiežvzniesolnámietkuvtomzmysle,žeodôvodnenievbode28.napadnutého

rozhodnutia o náhrade trov v časti zmluvnej pokuty nenachádza oporu vo výrokovej časti rozhodnutia.
Odvolací súd podotýka, že uvedený nedostatok bol odstránený opravným uznesením Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018, ktorým súd prvej inštancie podľa § 224 CSP
opravil odôvodnenie časti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12C/98/2014-145 zo dňa
22.05.2018 tak, že vypustil bod 28. odôvodnenia rozsudku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania v

časti zmluvnej pokuty a tieto priznal žalovanému v rozsahu 100 %, keďže sa jednalo o zrejmú chybu
odôvodnenia, pretože rozhodnutie o trovách bolo zohľadnené už v bode 27. odôvodnenia napadnutého
rozsudku.57. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku aj v časti III. výroku o náhrade trov
konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi právo na
náhradu trov konania v rozsahu 44 %. Naproti takémuto výroku rozhodnutia, podľa ktorého väčšinový

nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanému, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 44 % (úspech žalobcu
77 % v časti istiny 16.260 eur - úspech žalovaného 33 % v časti istiny 2.000 eur a zmluvnej pokuty).
Odôvodnenie týkajúce sa náhrady trov konania je tak v rozpore s III. výrokom napadnutého rozhodnutia,
ktorým súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol. Zároveň z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k uvedenej kalkulácii.

58. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

59. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

65. Z citovaných ustanovení vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a že strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu

vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu
a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórnehorozhodnutiazhodujesožalobnýmpetitom,t.j.aksajehožalobevyhovelovplnomrozsahu,u
žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá
voveciplnýúspech,potommákaždázostránúspechčiastočný.Vovšeobecnostiplatí,žeakmalastrana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zase sankčná
náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení
konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá
zostránprocesnezavinilačiastočnézastaveniekonania.Vrámcirozhodovaniaotrováchceléhokonania

je potom súd povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej
strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila.

66. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu
v uplatnenej istine bez príslušenstva. Poukazujúc na konštantnú judikatúru, podľa ktorej úroky z

omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú
samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené
samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), odvolací súd pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto
nároku. Keďže žaloba bola v časti sumy 2.000 eur zobratá späť z vlastnej iniciatívy žalobcu bez

príčinnej súvislosti a nadväznosti na správanie (konanie) žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že
z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti žalobca. Uvedené je potrebné vyhodnotiť
ako úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Naproti tomu žalobca mal vo veci úspech v časti sumy
16.260 eur, čo je zároveň potrebné vyhodnotiť ako neúspech žalovaného. V časti žaloby týkajúcejsa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty mal vo veci úspech žalovaný, keďže žaloba bola v tejto
časti právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo
dňa 22.05.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo dňa 22.08.2018 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/40/2019-204, 2Cob/146/2019 zo dňa 08.10.2019,
pričom zmluvná pokuta 0,01 % za každý deň omeškania zo sumy 16.260 eur nárokovaná žalobcom odo
dňa 31.12.2013 predstavuje do právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žaloby v tejto časti (25.11.2019)
sumu 3.504,03 eur (2155 dní). Z uvedeného je zrejmé, že úspech mal žalobca v konaní v časti istiny
16.260 eur, t.j. v pomere 74,71 % a neúspech v pomere 25,29 %. Naproti tomu žalovaný mal v konaní vo

veci úspech v časti 5.504,03 eur (2.000 eur + 3.504,03 eur), t.j. v pomere 25,29 % a neúspech v pomere
74,71 %. V zmysle uvedenej kalkulácie, bol výsledný čistý úspech žalobcu 49,42 % (74,71 % - 25,29 % =
49,42 %). S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 12Cb/98/2014-145 zo dňa 22.05.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 12Cb/98/2014-166 zo
dňa 22.08.2018 v časti III. výroku zmenil tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a pôvodného odvolacieho konania v rozsahu 49,42 % a zároveň žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania a tohto odvolacieho konania v rozsahu 49,42 %.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).