Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123231486
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123231486.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako otec, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom D. XXX,
a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom E. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.

Lenka Špiriaková, Ph.D., so sídlom Jána Milca 11, Žilina, za účasti: OZ Náruč - poradenské centrum,
Potočná 2836, 022 01 Čadca, v konaní o úpravu styku matky s mal. dieťaťom, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie otca voči uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 14P/73/2023 -
52 zo dňa 12.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 14P/73/2023 - 52 zo dňa 12.12.2023 Okresný súd Žilina (ďalej aj
„súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) uložil maloletej („mal.“) A. a otcovi povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu prostredníctvom OZ Náruč – poradenské centrum, Potočná 2836, 022 01
Čadca (ďalej len „OZ Náruč“) za účelom naučenia sa akceptovania druhého rodiča vo výchove maloletej,
akoajpotrebykontaktumaloletejsrodinoumatky,atovpravidelnýchintervalochpodľapokynuOZNáruč
v rozsahu 10 zrealizovaných stretnutí (výrok I.). Súčasne bola otcovi uložená povinnosť zabezpečiť

účasť mal. A. na jednotlivých stretnutiach poradenstva, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov
OZ Náruč (výrok II.).
Pri rozhodovaní po právnej stránke vychádzal z ust. § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 360 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 325 ods. 1 a § 329 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 28 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm.
d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z dovtedy vykonaného dokazovania vyplývajú narušené až napäté
vzťahy medzi rodičmi, pričom odkedy bolo dieťa zverené do starostlivosti otca, s rodinou matky sa
nestretlo. Uloženie výchovného opatrenia, t. j. naučiť sa akceptovať druhého rodiča vo výchove, malo
zabezpečiť zlepšenie celkovej sociálnej situácie v rodine, ako aj kontakt maloletej s matkou a jej rodinou.
Poznamenal, že otec je aktuálne negatívne naladený voči matke a jej rodine a bráni im v styku s
maloletou, pričom odmieta poradenstvo, ktoré mu bolo zo strany kolízneho opatrovníka ponúknuté,

pokiaľ mu to nebude nariadené súdom. Podľa súdu prvej inštancie vo vzťahu k dieťaťu otec viedol
výchovu izoláciou, keď táto nechodí do škôlky ani sa s nikým iným okrem rodiny otca nestretáva.
Zdôraznil,žekstarostlivostiomaloletúpatrínielenzabezpečeniezákladnýchpotrieb,aleajprávadieťaťa
na styk s druhým rodičom a jeho rodinou, pričom dúfal v zmenu postoja otca pod vplyvom odborného
poradenstva. Za primeranú dĺžku výchovného opatrenia považoval desať uskutočnených stretnutí.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie
sa v napadnutom uznesení nevysporiadal so splnením zákonných povinností zo strany kolíznehoopatrovníka úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutkové okolnosti, keďže kumulatívne ohrozenie
zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývoja maloletej neodôvodnil ani nepreukázal. Toto
tvrdenie navyše odporuje otcom predloženému potvrdeniu C. F. C. (ďalej len „pediatrička“) zo dňa

04.09.2023, ako aj samotnému šetreniu kolízneho opatrovníka u nej dňa 07.10.2023, ktorá potvrdila,
že u maloletej bola nariadená liečba spočívajúca v potrebe neprechádzania do inej domácnosti. Podľa
neho prvostupňový súd nesprávne posúdil skutkový stav, nakoľko z týchto dôkazov je zrejmá nutnosť
izolovania maloletej z dôvodu choroby namietajúc, že nie je oprávnený vykladať si k lekárskym správam
aj ďalší obsah, t. j. že v prípade, ak sa matka a stará matka neboja nákazy, môžu sa s maloletou

stretnúť. Súčasne namietal, že o šetrení u pediatričky nebol vopred informovaný. Poukázal na to, že
dosiaľ sa prvostupňový súd nezaoberal jeho tvrdeniami o tom, že maloletá bola zo stretnutí so starou
matkoufrustrovaná,čosanásledneprejavilovjejsprávaníajprežívaní(plačnastretnutiach,nočnémory,
verbálne odmietanie stretnutí). Podľa otca kolízny opatrovník bezdôvodne nevykonal riadne šetrenie
pomerov u matky, hoci otec má právo vedieť o jej duševnom stave, či užíva psychotropné alebo iné
omamné látky, akým spôsobom svoje problémy rieši, či dodržiava liečebný režim a podobne, pričom na

druhej strane je vykreslený ako necitlivý despota držiaci dcéru v sociálnej izolácii. Podľa neho musí byť
na jednej strane osvedčená spôsobilosť matky k realizácii práva na stretávanie sa s maloletou oproti na
strane druhej stojacemu najlepšiemu záujmu dieťaťa. Bez informácií o duševnom stave matky nemôže
byť podľa otca osvedčený záujem maloletej, čo je vadou konania vedúcou k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci.

Ďalej otec namietal, že pokiaľ prvostupňový súd odkazuje na konanie o úprave stretávania sa maloletej
so starou matkou na neodkladné opatrenie nariadené v tom konaní, rozsah tam zisteného skutkového
stavu nie je možné prenášať do tohto konania, ktoré sa týka úpravy styku maloletej s matkou. Mal za
to, že ak má dôjsť k úprave styku s matkou, je predovšetkým potrebný jej aktívny záujem; táto sa však
ani na jedno zo stretnutí 30.07.2023 a 13.08.2023 nedostavila. Považoval za nepreukázané a vágne

tvrdenia matky, podľa ktorých sa s dcérou od jej zverenia do starostlivosti otca nestretla a otec by jej
ju na stretnutie ani nedal, lebo ju nedáva ani starej matke. Podľa jeho názoru, ak oprávnený rodič
nemá skutočný a aktívny záujem o stretávanie sa s dieťaťom, stráca akýkoľvek zmysel aj nariadené
neodkladné opatrenie. Za nepreukázateľný považoval preto záver prijatý prvostupňovým súdom o tom,
že otec akokoľvek bráni v stretávaní sa maloletej s matkou. Uviedol, že aj v prípade návrhu podaného

kolíznymopatrovníkommalprvostupňovýsúdskúmaťsplneniepodmienokprenariadenieneodkladného
opatrenia.
Taktiež namietal, že neodkladné opatrenie bolo nariadené bez uskutočnenia náležitého šetrenia
pomerov u matky, a preto je založené na nesprávne či dokonca nedostatočne zistenom skutkovom
stave. Hoci kolízny opatrovník uvádza, že uskutočnil/uskutočňuje pravidelné návštevy domácnosti starej

matky, ani raz neuviedol frekvenciu týchto kontrol, pričom však má prvotnú povinnosť uskutočniť šetrenie
pomerov u matky, keďže táto žije vo vlastnom rodinnom dome. Mal za to, že kolízny opatrovník sa svojím
postupom, keď vykonal šetrenie u pediatričky, ale nevykonal šetrenie u lekárov matky, aby osvedčil
dodržiavanie liečebných či terapeutických postupov z jej strany a vylúčil nebezpečenstvo jej negatívneho
vplyvu na dieťa, dopustil porušenia zásady rovnakého postavenia účastníkov konania.

Tiež namietal, že maloletá nebola vyťažená kolíznym opatrovníkom, nebol zistený jej názor, hoc
vzhľadom na jej vek je schopná určitým spôsobom formovať svoje citové postoje ku konkrétnemu
subjektu (k matke). Považoval za absolútne nepochopiteľné, ak kolízny opatrovník v prípade, ak dieťa
reaguje na jeho otázky plačom, navrhol povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu maloletej ako aj
jej otcovi, pričom nevyužil ďalšie prostriedky a nástroje, napríklad vypočutie maloletej v jej prirodzenom

prostredí alebo cestou príslušného psychológa pôsobiaceho u kolízneho opatrovníka. Pokiaľ nebol
schopný dieťa vyťažiť ani kolízny opatrovník, otec považoval za otázne, či je v najlepšom záujme
maloletej podstupovať odborné poradenstvo. Otec mal tiež za to, že zo záznamu kolízneho opatrovníka
z 02.10.2023 a 10.07.2023 nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom a v akom rozsahu mu mala byť
vysvetlenápotrebakontaktudieťaťasrodinoumatky,pretopodľanehonebolariadneosvedčenápotreba

nariadenia neodkladného opatrenia.
Ďalej otec namietal porušenie § 6, § 11 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. b), § 20 ods. 1, 2 a § 21
podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) zo strany kolízneho opatrovníka,
ktorý nevyužil všetky jemu dostupné zákonné možnosti uložiť povinnosť zúčastniť sa na výchovnom

programe alebo na sociálnom programe, keď až v prípade nesplnenia účelu ním uloženého výchovného
opatrenia mal podať návrh na výchovné opatrenie na súd.
Súčasne otec poukázal na to, že k tvrdeniu, že nebude brániť dcére v kontakte s matkou, pristúpil
pod nátlakom zo strany sociálnej pracovníčky na súdnom pojednávaní, pretože inak by mu dieťa dostarostlivosti nezverili. Uviedol, že matka a jej matka dieťa bili, nechávali ho spať na zemi, z matky a jej
rodiny má panický strach, nemá vybudovaný žiaden vzťah ani so svojou sestrou, ktorá sa taktiež vlastnej
matky bojí a nechce sa s ňou stretávať.

Uviedol, že maloletá má po veľmi ťažkom ochorení (čierny kašeľ) veľmi oslabenú imunitu a nebolo jej
odporúčané navštevovať ani škôlku, keďže tam plakávala a často ochorela od ostatných detí.

3. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.

4.Kolíznyopatrovníkvovyjadreníkodvolaniuuviedol,žemaloletáodvydaniarozsudkuOkresnéhosúdu
Čadcapodsp.zn.8P/8/2022nemážiadenkontaktsmatkou,staroumatkouanisvojousestrouanechodí
ani do materskej školy, pričom podľa jeho názoru otec nerobí nič pre to, aby sa stretávanie uskutočnilo,
ba naopak. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/100/2023
zo dňa 23.11.2023, podľa ktorého aktuálny postoj otca nevykazuje znaky nevyhnutnej kooperácie
a súčinnosti, naopak sa javí, že je subjektom, ktorý autoritatívnym spôsobom určuje a rozhoduje, či

vôbec a ako má stretnutie prebiehať. Podotkol, že v otázke spôsobilosti stretávania sa matky s vlastnou
dcérou nebola matka pozbavená rodičovských práv a povinností, a teda nemôže byť ukrátená na práve
stretávať sa s vlastným dieťaťom; v tejto súvislosti upozornil na čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa a §
24 ods. 4 Zákona o rodine.
Podľa jeho názoru neobstojí podozrievavé tvrdenie otca o nespôsobilosti matky k realizácii práva na

stretávanie sa s maloletou, nakoľko stretávanie má prebiehať za prítomnosti starej matky, ktorá je
spôsobilá naň dohliadnuť. Podotkol, že u starej matky, ktorej bola zverená sestra maloletej, Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny („ÚPSVaR“) Čadca pravidelne vykonáva sociálne šetrenia. Tvrdil, že otec bráni
dieťaťubudovaťsivzťahkmatke,starejmatkeasestre;keďžemaloletásniminebolavkontakteviacrok,
je podľa jeho názoru nevyhnutné opätovne budovať vzťah medzi nimi navzájom. Z uvedených dôvodov

považoval nariadenie výchovného opatrenia za vhodné.
Poukázal na to, že sa dvakrát pokúsil zisťovať názor maloletej, čo však vzhľadom na jej vek a psychické
rozpoloženie, keď sa rozplakala, nebolo možné. Uviedol, že má podobnú skúsenosť ako matka, ktorá sa
otcovi viackrát nemohla dovolať, pretože mal nedostupný telefón. Mal za to, že orgán sociálnoprávnej
ochrany detí nemusí vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa uložiť výchovné opatrenie podľa zákona

o sociálnoprávnej ochrane detí a môže pristúpiť k uloženiu výchovného opatrenia podľa Zákona
o rodine. Podľa jeho názoru právomoc súdu podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine a právomoc orgánu
sociálnoprávnejochranydetíniesúkonkurujúceavzájomnesavylučujúce;naopak,tútomožnovykladať
ako súbežnú a vzájomne sa doplňujúcu.
Ďalej poukázal na vykonávané šetrenie tak v rodine otca, ako aj v rodine matky a starej matky s tým,

že s rodinou spolupracuje dlhodobo, takže ich pomery sú mu veľmi dobre známe. Bol názoru, že svoje
povinnosti z postavenia kolízneho opatrovníka nezanedbal.

5. Otec v odvolacej replike považoval vyjadrenie kolízneho opatrovníka za nedostatočne
individualizované. Namietal opätovne, že tento nevyužil dostupné metódy na vyťaženie názoru maloletej

a riadne neprešetril pomery na strane matky a starej matky, pričom sa nesprávne uspokojil so záverom,
že matka bude realizovať stretávanie sa s maloletou u starej matky. Považoval tiež za neprípustné,
že kolízny opatrovník má len sprostredkované informácie o šetrení pomerov u starej matky od iného
pracovníka kolízneho opatrovníka.
Nesúhlasil s tvrdením kolízneho opatrovníka, že je problém sa s ním telefonicky skontaktovať. Uviedol,

že kolízny opatrovník nie je oprávnený uvádzať skutkové závery o tom, že otec bráni dieťaťu udržovať
si vzťah k matke, starej matke a sestre. Podľa jeho názoru kolízny opatrovník bol povinný šetriť, či je
záujem matky len formálny alebo skutočný. Namietal tiež, že nebol overený zdravotný stav a užívanie
omamných a psychotropných látok zo strany matky, o ktorej má aj kolízny opatrovník nešpecifikované
pochybnosti. Poukázal na jej trestnú minulosť vyplývajúcu z odpisu z registra trestov zo dňa 24.11.2023,

keď bola opakovane odsúdená pre drogovú trestnú činnosť, ako aj pre ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky. Podľa názoru otca z listinných dôkazov pri stále neosvedčenom psychickom stave matky vyplýva
potenciálne ohrozenie psychického, fyzického a sociálneho vývoja maloletej.
Taktiež namietal, že je matka zaviazaná prispievať na výživné maloletej len sumou 32,11 eur mesačne,
ktorá výška výživného je v rozpore so zákonom a nezodpovedá ani výdavkom maloletej, pričom kolízny

opatrovník neinicioval z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného ani o tejto možnosti otca
nepoučil. Z toho vyvodil, že jediným záujmom kolízneho opatrovníka je zabezpečiť stretávanie sa matky
s maloletou, hoci nemal preukázané, či stretávanie je v záujme maloletej.Ďalejuviedol,žejedlhodobopráceneschopný,jepovinnýdodržiavaťliečebnýrežimstým,žesazúčastní
realizácie výchovného opatrenia po ukončení práceneschopnosti, ako deklarovala na pojednávaní
samotná zákonná sudkyňa. Mal za to, že je nútený do realizácie výchovného opatrenia za cenu jeho

vlastného zdravia a aj za cenu ohrozenia zdravia jeho dcéry.
6. OZ Náruč v podaní zo dňa 30.07.2024 oznámilo súdu prvej inštancie, že po nariadení neodkladného
opatrenia sa kolízny opatrovník snažil s otcom spojiť a dohodnúť stretnutie, avšak neúspešne. Tvrdilo,
že otec vzhľadom na svoju práceneschopnosť navrhol online stretnutia, čo však nie je možné, pričom na
ponuku návštevy priamo v jeho domácom prostredí nereagoval. Vzhľadom k opätovnému neúspešnému

kontaktovaniu otca 03.07.2024 OZ Náruč konštatovalo, že neodkladné opatrenie nesplnilo svoj účel,
pričom už uplynula doba, kedy mali byť stretnutia absolvované. Podľa jeho názoru je to dlhá doba pre
tak malé dieťa a nie je v jeho záujme dlhšie čakať s výkonom neodkladného opatrenia. Navrhli zvážiť
iné možnosti na dosiahnutie cieľa uvedeného v neodkladnom opatrení.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal uznesenie súdu

prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil, považujúc ho za vecne správne.

8. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. 14P/73/2023

vedie konanie o úpravu styku matky s mal. A., a to na základe návrhu matky. Vo veci bolo vykonané
pojednávanie dňa 26.01.2024, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania, resp.
aj zváženia nariadenia znaleckého dokazovania.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa

ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré mal
k dispozícii, pričom dospel k správnemu záveru, keď návrhu kolízneho opatrovníka vyhovel a nariadil
výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa poradenstvu.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len
konštatuje správnosť jeho záverov. Uvádza, že aj podľa jeho názoru existuje naliehavá potreba zásahu
do pomerov maloletej, a teda boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Inštitút neodkladného opatrenia je mimoriadnym procesným prostriedkom, ku ktorému súd pristupuje len
vo výnimočných prípadoch, keď ide o ohrozenie záujmov mal. detí, čo bolo naplnené aj v prejednávanej

veci. Maloletá je zverená do osobnej starostlivosti otca, avšak s matkou ani jej príbuznými sa nestretáva.
Vychádzajúc z tvrdení otca v tomto konaní uvedených na pojednávaní, v jeho písomnom vyjadrení, ako
ajvrámcikonaniavedenéhonaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.CA-14P/167/2022,boloosvedčené,že
otec žiadnym spôsobom nepodporuje stretávanie dieťaťa s príbuznými zo strany matky, resp. s matkou
samotnou, pričom tento svoj postoj nezmenil už dlhšie obdobie. Práve táto okolnosť je dôvodom, pre

ktorý aj odvolací súd považuje za nevyhnutné a naliehavé do pomerov dieťaťa zasiahnuť, nakoľko
zmena postoja otca a prípadne aj zmena ním ovplyvneného vnímania matky a jej rodiny zo strany
dieťaťa, sú nevyhnutným predpokladom pre to, aby prípadná úprava styku matky s maloletou (ktorá je
predmetom konania vo veci samej) bola neskôr aj skutočne realizovaná/realizovateľná. Odvolací súd sa
preto stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nariadil otcovi a maloletej povinnosť podrobiť sa

výchovnému opatreniu - odbornému poradenstvu, a to formou neodkladného opatrenia.
Súčasne odvolací súd na okraj konštatuje, že OZ Náruč je vhodným subjektom pre realizáciu uvedeného
poradenstva, a to tak z hľadiska jeho odbornosti, ako aj teritoriálnej blízkosti a desať stretnutí možno
považovať za primerané pre dosiahnutie cieľa.
11. Odvolací súd dodáva, že samotnú okolnosť, že otec dosiaľ nariadené neodkladné opatrenie

nerešpektoval, ospravedlňujúc uvedené svojou práceneschopnosťou, pričom na možnosť realizácie
výchovného opatrenia priamo v jeho domácom prostredí nereflektoval, nepovažoval odvolací súd za
dôvod pre to, aby došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia. Nedostatočná súčinnosť otca môže mať za
následok len výkon napadnutého rozhodnutia.

12. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že vo svojej podstate smerujú proti úprave styku
matky s maloletou, a nie voči uloženému výchovnému opatreniu. Všetky tieto námietky (namietané
nedostatky ohľadom prešetrenia pomerov u matky, overenia jej zdravotného stavu a spôsobilosti na styk
s dieťaťom, zistenia názoru maloletej, resp. zistenia, či je záujem matky na stretávaní sa s maloletouskutočný alebo len formálny) budú predmetom dokazovania a následného vyhodnocovania súdom prvej
inštancie v konaní vo veci samej, t. j. pred vydaním konečného rozhodnutia o samotnej úprave styku,
v rámci ktorého sa prvostupňový súd vysporiada aj s otázkou vhodnosti stretávania, jeho rozsahu,

prípadne ďalších podmienok pre výkon tohto práva matky. Odvolací súd preto odvolacie námietky otca
vyhodnotil ako nedôvodné. Dopĺňa, že výchovné opatrenie nariadené napadnutým uznesením takéto
dokazovanie nenahrádza ani nedopĺňa, ale jeho účelom je podpora rodičovských zručností u otca,
prípadne príprava maloletej po psychickej stránke na obnovenie vzťahu/styku s matkou a jej príbuznými.

13. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacími námietkami otca, podľa ktorých došlo k porušeniu zákona
o sociálnoprávnej ochrane detí. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nariadenie výchovného opatrenia
súdom nie je podmienkou neúspešnosť výchovného opatrenia nariadeného kolíznym opatrovníkom
podľa § 12 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Osobitne v tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že
podľa správ kolízneho opatrovníka (napr. zo dňa 10.07.2023) sám otec vyhlásil, že nebude súhlasiť so
stretávaním sa maloletej s matkou, pokiaľ nebude toto nariadené súdom. Z uvedeného možno vyvodiť,

že otec by sa inému ako súdom nariadenému výchovnému opatreniu dobrovoľne nepodrobil. Postup
kolízneho opatrovníka, ktorý podal návrh na nariadenie výchovného opatrenia priamo na súd, za účelom
jeho lepšej vymáhateľnosti, bol preto správny.

14. Odvolací súd nezistil pochybenia kolízneho opatrovníka ani pri jeho snahe zistiť názor maloletej,

nakoľko, ako už bolo uvedené, tento názor sa pokúšal zistiť v domácom prostredí maloletej, t. j. vo
vhodnom prostredí. Skutočnosť, že maloletá nebola vyťažiteľná, nemožno pričítať na ťarchu kolízneho
opatrovníka, a to vzhľadom na jej vek, citlivosť a v neposlednom rade aj na postoj otca, ktorý maloletej
ohlásil príchod pracovníkov kolízneho opatrovníka zjavne nevhodným spôsobom („Prišli zo sociálky
skontrolovať Ťa, či poslúchaš.“). Opätovne však odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho

prieskumu je výchovné opatrenie uložené napadnutým uznesením, a nie samotná úprava styku matky
s maloletou.

15. Pre úplnosť k ostatným odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že súd si môže osvojiť skutkové
zistenia z iného súdneho spisu (ktorý pripojí). Dopĺňa, že otec ako zákonný zástupca maloletej je sám

oprávnený podať návrh na zvýšenie výživného, ak má za to, že došlo k zmene pomerov.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému nezistiac zo strany súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenie
a považujúc napadnuté uznesenie za vecne správne, odvolací súd toto potvrdil.

17. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 58 ods. 1 CMP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).