Uznesenie – Pracovné právo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205528
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8718205528.3

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.AndrejaRadomskéhoasudcovJUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpená AK - TARABČÁK s. r. o., so sídlom Hlavná 13, 080 01
Prešov, IČO: 36 859 109, 2/ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX E., 3/ A. I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX E., žalobcovia 2/, 3/ právne zastúpení JUDr. Vladimír Poch,

advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, IČO: 37 936 417, proti žalovanému: Stredná
odborná škola ekonomiky, hotelierstva a služieb J. K., L. F. X, E., so sídlom L. F. X, XXX XX E., IČO:
36 155 993, právne zastúpená JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov,
IČO: 42 246 237, o neplatnosť výpovedí z pracovného pomeru a iné s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11Cpr/25/2018 - 412 zo dňa 10.07.2023 (vec aktuálne vedená
pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 16Cpr/14/2023), v znení opravného uznesenia Okresného

súdu Prešov č. k. 16Cpr/14/2023 - 467 zo dňa 22.05.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad v záhlaví označeným rozsudkom (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak,
že:

„I. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 11.09.2018 daná Obchodnou akadémiou so
sídlom Komenského 5, Bardejov, ktorú obdŕžala žalobkyňa v 1. rade dňa 10.09.2018 j e n e p l a t n
á a pracovný pomer naďalej t r v á.
II. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 07.09.2018 daná Obchodnou akadémiou so
sídlom Komenského 5, Bardejov, ktorú obdŕžala žalobkyňa v 2. rade dňa 07.09.2018 j e n e p l a t n
á a pracovný pomer naďalej t r v á.

III. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 04.09.2018 daná Obchodnou akadémiou so
sídlom Komenského 5, Bardejov, ktorú obdŕžal žalobca v 3. rade dňa 06.09.2018 j e n e p l a t n á a
pracovný pomer naďalej t r v á.
IV. Žalobkyňa v 1.rade m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobkyňa v 2.rade m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalobca v 3.rade m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Prípad právne posúdil podľa § 27, § 29 ods. 1 a 3, § 29a, § 47 ods. § 63 ods. 1, § 64 ods. 1 písm. a)
zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), ďalej § 3 ods. 1

a § 39 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), akoaj § 3 ods. 10, § 3a ods. 1 písm. e), § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“).

3. Z vykonaných dôkazov mal preukázané, že žalobcovia boli na základe pracovných zmlúv
zamestnancami Obchodnej akadémie so sídlom Komenského 5, Bardejov zriadenej Rozhodnutím
Prešovského samosprávneho kraja č. M./X-XX zo dňa 01.07.2002. Dňa 24.05.2018 bolo predsedom
Prešovského samosprávneho kraja vydané Uznesenie č. 61/2018 z 5. zasadnutia Zastupiteľstva
Prešovského samosprávneho kraja z 21.05.2018, a to k návrhu na zmeny v Sieti škôl a školských

zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania SR. Týmto uznesením
bolo schválené vyradenie Obchodnej akadémie, Komenského 5, Bardejov zo Siete škôl a školských
zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania SR a zaradenie
študijných odborov XXXX A. M. K., XXXX A. B. C., XXXX A. N. L., XXXX O. P. Q. P. R. M. S. K.
J. K., L. F. X, E. od 01.09.2018. Ďalej Okresný súd Poprad zistil, že Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodujúc na základe žiadosti Prešovského samosprávneho

kraja z 22.06.2018, po zabezpečení si stanovísk od relevantných orgánov vydalo pod č. XXXX/
XXXX:X-XXXX dňa 18.07.2018 Rozhodnutie, ktorým vyradilo Obchodnú akadémiu, Komenského 5,
Bardejov k 31.08.2018 zo siete škôl a školských zariadení s tým, že výchovu a vzdelávanie žiakov
vyradenej obchodnej akadémie bude zabezpečovať Hotelová akadémia J. K., L. F. X, E.. Prešovský
samosprávny kraj vydal dňa 20.09.2018 Všeobecne záväzné nariadenie č. 66/2018, ktorým zrušil

Obchodnú akadémiu, Komenského 5, Bardejov k 30.09.2018. V zmysle čl. II. uvedeného VZN je
nástupníckou organizáciou zrušenej obchodnej akadémie Hotelová akadémia J. K., L. F. X, E. a práva
a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich činnosť v rušenej strednej
škole prechádzajú od 01.10.2018 na uvedenú hotelovú akadémiu, teda na žalovaného. Keďže toto
Všeobecne záväzné nariadenie nebolo prijaté trojpätinovou väčšinou, z dôvodu ktorého bolo na základe

protestu prokurátora zrušené. Nadväzne skutkovo ustálil, že obchodná akadémia, ako zamestnávateľ,
s ktorým mali žalobcovia uzatvorené pracovné zmluvy, im dal výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)
ZP. Výpoveď daná žalobkyni v 1.rade je datovaná dňom 11.09.2018, prevzala ju 10.09.2018. Výpoveď
daná žalobkyni v 2.rade je datovaná dňom 07.09.2018, prevzala ju 7.9.2018 a výpoveď žalobcovi v
3.rade zo dňa 04.09.2018 si tento prevzal dňa 06.09.2018. V záhlaví výpovedí je uvedená Obchodná

akadémia, za ktorú je podpísaná I. T. F., poverená vedením školy. Na základe toho Okresný súd Poprad
ustálil, že žalobkyni 1/ výpovedná doba končila dňom 31.12.2018, žalobkyni 2/ dňom 30.11.2018 a
žalobcovi 3/ taktiež dňom 30.11.2018. Ďalej vychádzal z Rozhodnutia zamestnávateľa (Obchodnej
akadémie, Komenského 5, Bardejov) o organizačných zmenách a zmene organizačnej štruktúry č.
2/2018/123 datovaného 30.08.2018, odvolávajúceho sa na Rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu SR č. 2018/9916:2-10H0 podpísaného I. F. za riaditeľku školy I. I. S. a usmernenie
Prešovského samosprávneho kraja, odboru školstva, mládeže, telesnej výchovy a športu č. XXXXX/
XXXX/XXXXXX-X z 30.08.2018 s tým, že na základe tohto usmernenia sa vedenie školy musí
vysporiadať s pracovnoprávnymi vzťahmi zamestnancov školy a rozviazať so všetkými zamestnancami
školy pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP k 31.08.2018 z dôvodu nadbytočnosti,

pretože zamestnávateľ už ďalej nebude potrebovať ich práce vykonávané v rozsahu dohodnutom
pracovnou zmluvou. Na toto rozhodnutie sa následne odvolávajú výpovede, ktoré boli žalobcom dané
v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP, uvádza sa v nich nadbytočnosť žalobcov, keďže
zamestnávateľ už naďalej nepotrebuje práce nimi vykonávané v rozsahu dohodnutom pracovnými
zmluvamistým,ženemámožnosťichďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčas,nemámožnosť

imponúknuťinúvhodnúprácu,nemážiadneinévoľnépracovnémiestovmiestedohodnutomakomiesto
výkonu práce.

4. Právne uzavrel, že v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene mali byť so všetkými zamestnancami
obchodnej akadémie rozviazané pracovné pomery výpoveďami a že rozhodnutie o organizačnej zmene

z 30.08.2018, ani rozhodnutie ministerstva z 18.07.2018 nehovoria nič o tom, že by nástupníckou
organizáciou zrušenej obchodnej akadémie mal byť žalovaný, iba z rozhodnutia ministerstva vyplýva, že
výchovu a vzdelávanie žiakov vyradenej obchodnej akadémie bude zabezpečovať hotelová akadémia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností mohla byť žalobcom daná výpoveď len v zmysle § 63 ods.1
písm. a) ZP, nie podľa písm. b) tohto ustanovenia, podľa ktorého bola táto výpoveď daná, záver

ktorý je súladný aj s obsahom predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého je
výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce daný v prípade zrušenia zamestnávateľa
vtedy, ak sa zamestnávateľ ruší bez právneho nástupcu, čo bol daný prípad, pretože v čase dávania
výpovedí sa obchodná akadémia rušila bez právneho nástupcu. Keďže v danom čase zamestnávateľnezanikal s právnym nástupcom, jeho zrušenie znamenalo aj zánik pracovnoprávnych vzťahov a bolo
potrebné ukončiť pracovné pomery najneskôr ku dňu zániku zamestnávateľa. Aj v zmysle uznesenie
PSK č. 61/2018, aj v zmysle rozhodnutia ministerstva č. XXXX/XXXX:X-XXXX z 18.07.2018 bola

obchodná akadémia vyradená zo siete škôl a školských zariadení k 31.08.2018. Keďže ku dňu vyradenia
zamestnávateľa zo siete škôl neboli ukončené pracovné pomery, malo sa postupovať podľa § 31 ods. 5
ZP, čiže ak sa zrušuje zamestnávateľ, určí orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, ktorý zamestnávateľ je
povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa alebo uplatňovať jeho nároky. Síce
až Všeobecne záväzným nariadením Prešovského samosprávneho kraja č. 69/2019 zo dňa 04.02.2019

ku dňu 30.09.2018 (spätne!) sa zrušila obchodná akadémia (predtým neplatne VZN č. 66/2018 zo
dňa 20.09.2018), ale to, že sa k 31.08.2018 vyraďuje zo siete škôl bolo známe už oveľa skôr, teda
bolo známe aj to, že od 01.09.2018 dôjde k zániku výkonu funkcie riaditeľa školy, škola nemala
právo vykonávať výchovu a vzdelávanie a nemala právo na financovanie zo štátneho rozpočtu. Ako z
rozhodnutia zamestnávateľa vyplýva, tento musel pracovné pomery zamestnancov ukončiť na základe
pokynu zriaďovateľa, teda toho, kto školu vyradenú zo siete zrušuje. Usmernenie zriaďovateľa, aby

obchodná akadémia v súvislosti s jej vyradením zo siete rozviazala pracovné pomery zamestnancov (z
rozhodnutia vyplýva, že išlo pre zamestnávateľa o záväzný pokyn) mohlo byť dôvodné len v prípade,
ak sa škola po jej vyradení zo siete rušila bez právneho nástupcu. Výpovede boli žalobcom dané po
vyradení obchodnej akadémie zo siete, kedy bolo zrejmé, že škola sa bude rušiť. Nakoľko z rozhodnutia
zamestnávateľa nevyplýva iná organizačná zmena a iný dôvod, mohli tieto skutočnosti existujúce v

okamihu dania výpovedí zakladať len výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP. Vzhľadom
k tomu zaujal názor, že konanie zriaďovateľa sa priečilo dobrým mravom a výpovede dané žalobcom
boli im dané nedôvodne a v rozpore s dobrými mravmi, preto dôvod výpovede nebol uvedený pravdivo a
boli porušené ustanovenia ZP. Nadväzne konštatoval, že vyradením obchodnej akadémie zo siete škôl
došlo k zániku výkonu funkcie riaditeľa školy, škola nemala právo vykonávať výchovu a vzdelávanie

a nemala právo na financovanie zo štátneho rozpočtu, bola bez právnej subjektivity, nebola spôsobilá
byť účastníkom pracovnoprávnych vzťahov, nakoľko nebola spôsobilá si plniť základné povinnosti, ktoré
zamestnávateľovi ukladá § 47 ods. 1 písm. a) ZP, t.j. prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej
zmluvy, keď na vykonávanie dohodnutého druhu práce od 01.09.2018 nemala oprávnenie a túto prestala
vykonávať, pričom od 01.09.2018 nemala právo na finančné zabezpečenie zo štátneho rozpočtu a

prestala byť rozpočtovou organizáciou. Od 01.09.2018 tak nemohla u nej nastať ani organizačná zmena,
ktorú predpokladá ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b), z dôvodu ktorého boli žalobcom dané výpovede.
Súčasne konštatoval, že v danom prípade tiež nemohla nastať fikcia skončenia pracovného pomeru
dohodou v zmysle § 29a ZP, k čomu poukázal na porušenie § 29 ZP, t.j. povinnosti informovať o dátume
prechodu, dôvodoch prechodu, pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu

na zamestnancov, plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov, čo považoval
za predpoklad platného rozhodnutia o organizačnej zmene a následnej výpovede pred tým, ako malo
dôjsť k prechodu práv a povinnosti podľa VZN 69/2019 zo 04.02.2019, a to spätne k 01.10.2018. V
konaní bolo preukázané, že ani zo strany obchodnej, ani hotelovej akadémie neboli ku dňu prechodu,
ani v deň prechodu so žalobcami vedené žiadne rokovania o zmene ich pracovných zmlúv, v súvislosti

s prechodom práv a povinností - neexistovali tak ku dňu prechodu tie skutočnosti, ktoré by zakladali
skončenie pracovných pomerov podľa § 29a ZP. Rokovanie o zmene pracovnej zmluvy sa teda konalo
až po prechode práv a povinnosti, kedy už nie je možné na takéto konanie uplatňovať ustanovenie § 29a
ZP. Uzavrel, že k fikcii skončenia pracovného pomeru podľa § 29a ZP nemohlo dôjsť, žalobcom už bola
daná výpoveď, plynula výpovedná lehota, výpovede neboli odvolané, na odvolanie nebol daný súhlas; k

skončeniu pracovného pomeru počas výpovednej doby môže dôjsť, ak sú splnené podmienky pre jeho
skončenie z iného existujúceho dôvodu, fikcia podľa § 29a ZP však nie je iným dôvodom pre skončenie
pracovného pomeru, pričom výpovede platne odvolané neboli. Okrem toho dospel k záveru, že I. F.
nebola od 01.09.2018 zamestnancom Obchodnej akadémie, ale zamestnancom Hotelovej akadémie, že
z dokazovania nie je zrejmé, kto poveril vedením školy I. F. a preto z dokazovania nie sú zrejmé dôvody,

pre ktoré mala byť I. F. oprávnená dať výpovede, keď od 30.8.2018 bola poverená vedením školy počas
neprítomnosti riaditeľky školy žalobkyňa 1/ a opak relevantným spôsobom preukázaný nebol. Poverenie,
ktoré vydal predseda PSK bolo vydané v čase, keď funkcia riaditeľky existovala a bola obsadená, a preto
nemohol poveriť inú osobu konaním za Obchodnú akadémiu. V prípade zrušenia školy alebo školského
zariadenia školský zákon neumožňuje poveriť vedením iného pedagogického pracovníka, pričom ak je

škola vyradená zo siete k 31.08., už v tom čase do 31.08. má byť rozhodnuté o tom, že sa škola zrušuje
a či sa zrušuje s právnym alebo bez právneho nástupcu. Preto I. F. nemohla dať platne výpovede z
pracovného pomeru v Obchodnej akadémii. Naviac žalobkyňa 1/ bola od 31.08. práceneschopná, preto
išlo o výpoveď v ochrannej dobe, ktorá je aj z dôvodu podľa § 64 ods. 1 písm. a) ZP neplatná.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vychádzajúc zo záveru o

plnom úspechu žalobcov 1/ až 3/ v konaní.

6. Voči napadnutému rozsudku podal z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. d), e), f) a h) CSP
v celom rozsahu odvolanie žalovaný, žiadajúc rozhodnutie Okresného súdu Poprad zmeniť, žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, a žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odvolaní

v podstatnom namietal, že nemožno žalovať trvanie pracovného pomeru na základe neplatnosti dôvodu,
ktorým pracovný pomer neskončil. Napadnutý rozsudok podľa odvolateľa nereflektuje na skončenie
pracovného pomeru fikciou v zmysle § 29a ZP. Žalobcovia netrvali na zamestnávaní, čo explicitne
vyjadrili svojím nesúhlasom s odvolaním výpovede, napriek čomu podali žalobu, ktorej podmienkou je
predpoklad, že zamestnanec na ďalšom zamestnávaní trvá. Namietal tiež, že v rozhodnutí bol zmiešaný
stav na základe dôkazov, ktorý bol pred zrušením Obchodnej akadémie a stav, pri ktorom sa žalovaný

stal jej právnym nástupcom. Mal za to, že na základe nesprávneho úradného postupu PSK alebo jeho
poslancov nie je možné žalovať pracovnoprávny spor voči inému subjektu, ktorý postupoval výlučne
zákonne. Ďalej namietal opakované stotožňovanie konania PSK s konaním žalovaného, nesprávne
právne posúdenie vyradenia školy zo siete a jeho stotožnenie so zrušením školy, nesprávne spájanie
povinnosti žalovaného podľa § 29 ZP s právom zamestnanca podľa § 29a ZP, a voči žalobkyni 1/

aj neprípustnosť rozšírenia dôvodov neplatnosti pracovného pomeru po uplynutí zákonom stanovenej
prekluzívnej lehoty dvoch mesiacov a tým nemožnosť skúmania platnosti výpovede s ohľadom na jej
doručenie v ochrannej dobe.

7. K odvolaniu žalovanej sa podaním zo 07.11.2023 vyjadrila žalobkyňa 1/. Vo svojom vyjadrení

poukázala na to, že tvrdenia žalovanej v odvolaní nezodpovedajú vykonaným dôkazom, keď vo vzťahu
k žalobkyni 1/ nebola preukázaná ponuka nového pracovného miesta s konkrétnymi podmienkami
a preto nemohla na novom mieste odmietnuť pracovať. Vedomosť žalovanej o svojom právnom
nástupníctve nemá na rozhodnutie vo veci žiadny význam. Z odôvodnenia odvolacieho dôvodu
tvrdiaceho nesprávne právne posúdenie žalovaným sa podľa žalobkyne 1/ nedá zistiť, ktoré ustanovenia

zákona mali byť nesprávne aplikované. Žalovaná si podľa žalobkyne 1/ nesprávne vysvetľuje možnosť
zániku pracovného pomeru fikciou podľa § 29a ZP, keď takéto skončenie nie je možné čase, v ktorom
bola zamestnancovi daná výpoveď. V tejto súvislosti žalobkyňa 1/ argumentovala, že zákaz výpovede
stanovený § 64 Zákonníka práce je daný na ochranu zamestnanca a na tento zákaz je povinný
súd prihliadať aj v prípade, že by ho zamestnanec nenamietal. Za nedôvodnú označil aj námietku

nevykonania navrhnutých dôkazov, keď v podanom odvolaní neuvádza, ktoré dôkazy neboli vykonané
a čo by sa nimi preukázalo. Za nepravdivé označil aj tvrdenie žalovaného o nepreukázaní zrušenia
poverenia pre pani I. F. riaditeľkou školy pred podaním výpovedí žalobcom, keď k zrušeniu poverenia
došlo ráno 30.08.2018, kedy pani F. odmietla prevziať zrušenie svojho poverenia. Za správne považoval
aj závery súdu o nemožnosti poveriť inú osobu po zániku funkcie riaditeľa. Z uvedených dôvodov navrhol

napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania.

8. Iné prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany v odvolacom konaní sporovými stranami
neboli uplatnené.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať a rozhodnúť, čo je jeho povinnosťou vyplývajúcou priamo z ustanovenia § 161 ods. 1 CSP
s použitím § 378 CSP. Nadväzne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Poprad
je nutné zrušiť pre nesplnenie procesných podmienok a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
[§ 389 ods. písm. a) CSP].

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).11. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia
súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 CSP. Súd je povinný

zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania, teda aj v štádiu odvolacieho konania.
Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky, ktorými sú v sporovom
konaní žaloba a splnenie poplatkovej povinnosti, ďalej procesné podmienky na strane súdu, ktorými
súd právomoc, príslušnosť a zákonné obsadenie súdu a napokon aj procesné podmienky na strane
sporovýchstrán(pozitívneprocesnépodmienky)ktorýmisúprocesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť,

povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom s riadnym plnomocenstvom a tzv. negatívne
procesné podmienky medzi ktoré patria prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci.
Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou prvoinštančného súdu a rovnako
aj súdu odvolacieho počas celého priebehu konania. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní
a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných

podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento
nedostatok odstrániť vlastným postupom alebo výzvou voči strane sporu. Vadou predpokladanou
v § 365 ods. 1 písm. a) CSP tak trpí konanie pred prvoinštančným súdom v prípade, keď tento vec
prejednal a rozhodol napriek nesplneniu niektorej z vyššie uvedených procesných podmienok.

12. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

13. V rozsahu vecnej, funkčnej a kauzálnej príslušnosti hovoríme o odstrániteľnom nedostatku

podmienky konania, pretože nemá za následok zastavenie konania, ale len postúpenie veci príslušnému
súdu.

14. Zákonom č. 150/2022 Z. z. okrem iného došlo k zmene a doplneniu zákona č. 160/2015 Z. z.
CSP. V rámci tejto zmeny došlo s účinnosťou od 01.06.2023 k zmene kauzálnej príslušnosti súdov

v pracovnoprávnych sporoch, konkrétne k zmene znenia § 24 písm. e) CSP, keď v znení účinnom
od 01.06.2023 sa na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych
pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky stal pre obvod Krajského súdu v Prešove namiesto
Okresného súdu Poprad kauzálne príslušným Okresný súd Prešov.

15. Pokiaľ dochádza k zmene procesného predpisu, je potrebné prihliadať na ustanovenia
intertemporálnej povahy, ktorými sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho)
spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným
pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej
úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených či zmenených)

predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti
nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne, a v dôsledku toho
sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie zo dňa

12.04.2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie zo dňa 22.09.2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález zo
dňa 8.02.2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).

16. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,
že sa v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy nemusí explicitne vyjadrovať, t. j. platí aj bez toho,

aby bol priamo vyjadrený.

17. Intertemporálnym ustanovením - prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.06.2023 je
§ 471c CSP, podľa ktorého konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31.05.2023; to neplatí, ak podľa

osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

18. Ustanovenie § 471c CSP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesno-právnej
úpravy Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01.06.2023 a vzťahuje sa výlučne na konaniazačaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Napriek tomu, že Civilný
sporový poriadok rozoznáva a upravuje vecnú, miestnu, kauzálnu a funkčnú príslušnosť zvlášť, ust. §
471c CSP sa dotýka len vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Uvedené ustanovenie CSP neupravuje

dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených do 31.05.2023 na súdoch kauzálne a funkčne
príslušných podľa predpisov účinných do 31.05.2023.

19. Pokiaľ teda na konanie v pracovnoprávnych sporoch podľa predpisov účinných do 31.05.2023
bol kauzálne príslušný Okresný súd Poprad [§ 23 písm. g) CSP účinného do 31.05.2023], zatiaľ čo

s účinnosťou od 01.06.2023 je na konanie v pracovnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu
v Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov [§ 24 písm. e) CSP] a súčasne § 471c CSP
(intertemporálne ustanovenie) explicitne neupravilo, že konania začaté a právoplatne neskončené do
31.05.2023 sa dokončia na súde kauzálne príslušnom podľa predpisov účinných do 31.05.2023, potom
so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy je na konanie v
pracovnoprávnych sporoch začatých a právoplatne neskončených do 31.05.2023 pre obvod Krajského

súdu v Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov. V takomto prípade na určenie príslušnosti
súdu nemajú vplyv žiadne okolnosti na strane účastníkov konania (ako to predpokladá § 36 ods. 2
CSP a v ňom vyjadrená zásada „perpetuatio fori“), pretože príslušnosť súdu sa odvíja len od zmeny
procesného predpisu.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na analógiu vo vzťahu k rozhodnutiam ohľadne funkčnej
príslušnosti súdu podľa Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“)
v nadväznosti na § 396b CMP upravujúci prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.06.2023
obdobne ako § 471c CSP, a to na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2023 sp.
zn. IV. ÚS 257/2023 (ods. 75. až 77.), ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Ndc/30/2023 zo dňa 26.07.2023 a sp. zn. 4Ndc/11/2023 zo dňa 25. júla 2023, ktorými bola okamžite
aplikovaná nová procesná úprava funkčnej príslušnosti súdov podľa CMP účinného od 01.06.2023.
Ustanovenie § 396b (obdobne ako § 471c CSP) neupravuje dokončenie vecí v konaniach začatých
a právoplatne neskončených do 31.05.2023 na súdoch funkčne (ani kauzálne) príslušných podľa
predpisov účinných do 31.05.2023.

21. V okolnostiach súdenej veci je nepochybné, že Okresný súd Poprad vydal napadnutý
rozsudok v čase, kedy už boli zmenené podmienky kauzálnej príslušnosti súdov v individuálnych
pracovnoprávnych sporoch, ako sú popísané v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto uznesenia.
Jedným z dôsledkov zmeny kauzálnej príslušnosti súdov v pracovnoprávnych sporoch je aj zmena

sudcu, ktorý je vo veci oprávnený konať a rozhodnúť. Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva
funkciusudcunakauzálnepríslušnomsúdeajeurčenývsúladesozákonomrozvrhomprácenakonanie
a rozhodovanie o prejednávanej pracovnoprávnej veci (por. § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v
súlade so zákonom a s rozvrhom práce (por. § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z.).

22. V naznačenej súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Nc52/2010 z 05.10.2010), podľa ktorého je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený
v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor“)

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosťou medzi
súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta
dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právachalebozáväzkochaleboooprávnenosti akéhokoľvektrestnéhoobvineniaprotinemu“),garantuje

tento Dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.
Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené
právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným
zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej len „listina"; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č.
460/1992 Zb., ďalej len „ústava", ktoré články dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa (zákonom)

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v (zákonom) určených
prípadoch na inom orgáne (Slovenskej republiky), do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna
vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články
postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon).Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu (totožný zámer) na
sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu
týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť).

23. Nesprávne obsadenie súdu nespočíva len v situácii, ak namiesto senátu rozhodol sudca, ale ide aj o
otázku zákonného sudcu. Náprava nedostatku tejto procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia
a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s predpokladom odstránenia zistenej procesnej
vady. (DUDITŠ, Ladislav. § 389 [Zrušenie rozhodnutia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,

BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový
poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1302, marg. č. 3.)

24. S ohľadom na uvedené je dôvodný záver, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané za situácie,
keď neboli splnené všetky procesné podmienky stanovené platným procesným právnym predpisom,
konkrétne podmienky kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Poprad na prejednanie tohto druhu sporu,

keďže počnúc dňom 01.06.2023 sa kauzálne príslušným súdom aj v tejto sporovej veci stal Okresný
súd Prešov, ktorému mala byť vec bezodkladne postúpená Okresným súdom Poprad ešte pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej. Inak povedané, pre okamžitú aplikabilitu ustanovení, ktorými došlo k zmene
v kauzálnej príslušnosti súdov už Okresný súd Poprad v čase rozhodovania 10.07.2023 „neexistoval“
ako kauzálne príslušný súd pre individuálne pracovnoprávne spory.

25. Po zistení uvedeného pochybenia neostávalo pre naplnenie požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6
Dohovoru odvolaciemu súdu iné, než bez vecného prejednania odvolania žalovaného postupom
v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Prešov
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konanie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí vždy

jeden celok, preto vydanie prvoinštančného rozhodnutia nepríslušným súdom znemožňuje nápravu
tohto nedostatku výhradne v rámci odvolacieho konania (t. j. bez zrušenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia). Takémuto rozhodnutiu nebráni ani § 390 ods. 1 CSP, ktorého účelom je zrýchlenie
konania rozhodnutím v merite veci, nakoľko za splnenú nemožno považovať podmienku pod písm.
b) označeného ustanovenia, že by v tomto odvolacom konaní rozhodoval odvolací súd o odvolaní

proti novému rozhodnutiu (kauzálne príslušného) súdu prvej inštancie. Tým totiž k 10.07.2023 nebol
Okresný súd Poprad, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, ale už Okresný súd Prešov, ktorého kauzálna
príslušnosť vec prejednať a rozhodnúť vznikla dňom 01.06.2023, aj keď mu vec bola postúpená až
po vydaní napadnutého rozsudku dňa 16.10.2023. Na podporu správnosti uvedeného výkladu limitov
vyplývajúcichz§390CSPodvolacísúdpoukazujenarozhodnutie ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. III. ÚS 238/2023 zo dňa 07.09.2023, ktorý za rozhodnutie v rozpore s účelom označeného
ustanovenia nepovažoval zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané
pre nesplnenie procesných podmienok z dôvodu vylúčenia zákonnej sudkyne z konania, pretože
nepreskúmaval rozhodnutie okresného súdu meritórne (por. bod 28. odôvodnenia označeného nálezu),
ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 215/2022 z 26.04.2022, podľa

ktorého nemožno za arbitrárne (rozporné s obsahom označeného ustanovenia) považovať rozhodnutie,
ktorým odvolací súd zruší v poradí druhé meritórne rozhodnutie prvoinštančného súdu potom, ako ním
bol v predchádzajúcom konaní zrušený len skorší kontumačný rozsudok pre nesplnenie podmienok na
jeho vydanie bez toho, aby predmet sporu meritórne posudzoval. Ústavný súd Slovenskej republiky
pripustil ústavnú súladnosť opakovaného (t. j. v poradí druhého) zrušenia rozhodnutia okresného súdu

a vrátenia veci na ďalšie konanie aj v jednom zo svojich najnovších rozhodnutí (č. k. III. ÚS 570/2023-30
zo dňa 21.12.2023), konkrétne za predpokladu že odvolaním napadnutý rozsudok trpí mimoriadne
závažnými nedostatkami (napr. súd prvej inštancie sa v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal
so skorším rozhodnutím krajského súdu, vo svojej podstate len opakuje rovnaké odôvodnenie a pod.) a
prejednaním veci pred odvolacím súdom hrozí riziko porušenia iných ústavných práv sporových strán;

odvolací súd je však povinný dôkladne odôvodniť účelnosť takéhoto svojho postupu.

26. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorému pred predložením veci odvolaciemu súdu bola Okresným
súdom Poprad vec už postúpená, bude vec opätovne prejednať a vo veci znovu rozhodnúť. Skutkový
stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci primerane

opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie zodpovedalo
požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Na riadne zistený a vyhodnotený skutkový stav je
následne potrebné aplikovať správnu právnu normu, tak aby bol naplnený princíp právnej istoty, t.j. aby
bolsporrozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnychautorít.Krelevantnejargumentácii žalobcov 1/ až 3/ ako aj žalovaného, produkovanej v konaní pred súdom prvej inštancie
je zároveň potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie rozhodne znovu aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).