Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010499
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7922010499.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra
2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin úžery podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7.9.2023 sp. zn. 7T/12/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod skutku obžaloby, ktorý bol
právne kvalifikovaný ako prečin úžery podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 14.12.2021 v meste C. na ul. D. E. majúc vedomosť o finančnej núdzi osôb, ktorí sú poberateľmi
sociálnych dávok požičal finančnú hotovosť vo výške 30,- eur a to F. E., aby mohla zakúpiť sunar pre

svoje dieťa, s tým, že mu túto pôžičku splatí dňa 16.12.2021 v čase vyplácania sociálnych dávok v
mieste bydliska v meste Trebišov, pričom požadoval požičané peniaze vrátiť so 100 % úrokom, požičané
peniaze mu však 16.12.2021 nevrátila, a tak od nej v nasledujúcom mesiaci dňa 16.01.2022 požadoval
vyplatenie finančných prostriedkov v neprimeranom pomere - vo výške 120,- eur, ktoré mu aj F. E. v
danej sume vyplatila,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
ktoré písomne odôvodnil tak, že súd v rozsudku dospel k výroku, ktorý vychádza z nesprávne
vyhodnoteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav bol v dôsledku tejto nesprávnosti chybne
posúdený aj právne, t. j. súd nesprávne právne posúdil zistené skutkové okolnosti.

Má za to, že na podklade vykonaného dokazovania (v kontexte dokazovania vykonaného nielen na
hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní) bolo potrebné dospieť k záveru, že obžalovaný sa
dopustil skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu, a teda, že ten sa stal a súčasne aj nesie znaky
trestného činu právne kvalifikovaného tak, ako je to uvedené v obžalobe, a síce znaky prečinu úžery
podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.

Zo spáchania predmetného skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďami poškodených, t. j.
ako F. E., tak E. G..

Konajúci súd pritom oslobodzujúci výrok odôvodňuje mimo iného aj tým, že poukazuje na
nekonzistentnosť a účelovosť výpovede poškodenej F. E. (ďalej tiež i len poškodená). Má však za to, že

tá rozhodujúce skutočnosti, najmä pokiaľ ide o jednotlivé sumy peňazí, ktoré mala obžalovanému vrátiť
a dátumy, kedy tieto prostriedky mala vrátiť, vrátane spôsobu skutočného vrátenia sumy a jej výšky,uvádzala zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom. Pritom, ak súd rozdielnosť
výpovedí ostatných svedkov, ktorí vypovedali v prípravnom konaní odlišne ako na hlavnom pojednávaní
čiastočne pripisuje osobnostným charakteristikám, takéto pripísanie je (podľa jeho názoru) potrebné

uplatniť aj voči poškodenej F. E.. Na prípadné odlišnosti file_0.jpg

file_1.wmf

v jednotlivých jej výpovediach je potrebné prihliadať aj na čas, ktorý uplynul od samotného skutku a

osobnostné charakteristiky poškodenej, avšak, ako to už bolo uvedené vyššie, rozhodujúce skutočnosti
opísala v podstate zhodne pri jednotlivých svojich výpovediach.

Obdobne, aj napriek zrejmým konfliktom, ktoré medzi poškodeným E. G. (ďalej tiež aj len poškodený) a
obžalovaným v minulosti vznikli, nemožno výpoveď poškodeného hodnotiť ako účelovú. Poškodený vo
svojich výpovediach konzistentne tvrdil, že videl zoznam obžalovaného, v ktorom bola napísaná mimo

iného aj poškodená a k nej priradená suma, ktorú obžalovanému mala vrátiť, a síce 60,- eur. Taktiež
zhodne s poškodenou uvádzal, že mala tá postupne vrátiť sumy 30,- eur, 60,- eur až 120,- eur.

Z vykonaných výsluchov jednotlivých (ďalších svedkov) je pritom zrejmé, že obžalovaný požičiaval
osobám v Rómskej osade v C. peniaze. Viacerí z nich pritom v prípravnom konaní uvádzali, že

obžalovanému vrátili dvojnásobok požičanej sumy (D. H. /20,- vs 40,- eur/, I. B., ktorá uviedla skutočnosti
zhodné ako jej druh D. H. s tým, že jej druh si od obžalovaného požičal a vrátil tieto sumy /20,- vs 40,-
eur/; A. J., ktorý vypovedal, že jeho družka I. H. si požičala od obžalovaného 20,- eur + file_2.jpg

file_3.wmf

10,- eur a vrece zemiakov v hodnote 5,- eur a nasledujúci mesiac mu vrátila 65,- eur podľa dohody; A.
C. požičala 100,- eur a vrátila obžalovanému 200,- eur, tak ako sa dohodli; G. F. si požičal 5,- eur a vrátil
10,- eur, pritom obžalovaný mu nič nevravel; I. H. požičala 20,- eur a vrátila 40,- eur, pri vrátení 40,- eur
si znova požičala, a to 10,- eur, pričom vrátila 20,- eur.

Až v konaní pred súdom začali jednotliví svedkovia uvádzať, že obžalovaný im vrátil späť sumu
prevyšujúcu skutočne požičané peniaze. Pritom ale v prípravnom konaní túto okolnosť svedkovia
neuvádzali, ba práve naopak, z väčšiny výpovedí je zrejmé, že sa s obžalovaným dohodli na výške súm,
ktoré obžalovanému vrátia, pričom šlo zásadne zakaždým o dvojnásobok požičanej sumy. Napokon

však svedok A. J. i v konaní pred súdom uviedol, že družka si od obžalovaného požičala 20,- eur a
potom ešte 10,- eur a zobrala jedno vrece zemiakov za 5,- eur, pričom vrátila obžalovanému 65,- eur.

Zmenu vo výpovediach jednotlivých svedkov je jednoznačne potrebné posudzovať i z pohľadu ďalších
skutočností, ktoré v priebehu súdneho konania vyšli najavo, a síce zvlášť s ohľadom na ich vzťah k

poškodenému E. G., pretože napríklad svedkyňa A. C. uviedla, že sa jej E. G. pred pojednávacou
miestnosťou mal vyhrážať, resp. svedok G. F. uviedol, že skutočným úžerníkom je E. G.. Vzhľadom na
to, zmenu vo výpovediach svedkov, je potrebné považovať za účelovú.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania

v priebehu celého trestného konania, má za to, že zistené skutkové okolnosti predstavujú ucelený
rámec, z ktorého je možné jednoznačne a bez pochybností usudzovať, že sa obžalovaný dopustil skutku
kladeného mu v obžalobe za vinu (prečin úžery podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.).

S poukazom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm.

d) Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/12/2022 zo dňa 07.09.2023, čo do
výroku o oslobodení obžalovaného A. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por. a vec v súlade s ustanovením §
322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K dôvodom odvolania prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, a to prostredníctvom svojho obhajcu

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný v celom rozsahu.
Prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky dôkazy a správne dospel k výroku, že obžalovaného
oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný.V zmysle uvedeného preto nesúhlasíme s tvrdením prokurátora, že skutkový stav bol nesprávne
posúdený, a že súd nesprávne právne posúdil zistené skutkové okolnosti.

Prokurátor tvrdí, že obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďami poškodených, a to F. E. a E.
G.. Práve naopak, v celom konaní, tak v prípravnom ako aj súdnom sú výpovede poškodených
nekonzistentné. založené na nepravdivých údajoch, ako aj vzájomne sa odporujúcich, najmä čo do
spôsobu opisu ako sa skutok mal stať.

Na hlavnom pojednávaní poškodený E. G. nevedel opísať skutočnosti, ktoré by preukazovali, že
obžalovaný spáchal mu za vinu kladený skutok, nakoľko samotná poškodená F. E. vypovedá tak, že
výpoveď E. G. je v rozpore s jej výpoveďou.

Taktiež svedkyňa K. J. nepotvrdila tvrdenia poškodenej F. E., že s ňou spoločne mala navštíviť
obžalovaného v jeho byte, zároveň požiadať o poskytnutie pôžičky pre poškodenú F. E..

Obhajoba naďalej zotrváva na svojej záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa
07.09.2023.

Majú za to, že v rámci trestného konania a hlavných pojednávaní na prvoinštančnom súde, obžaloba

neprodukovala dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali naplnenie skutkovej podstaty žalovaného
skutku, práve naopak, v priebehu konania tieto dôkazy boli vyvrátené.

Možno teda dospieť k záveru, že obžalovaný sa nedopustil skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za
vinu, a že sa teda skutok nestal a nenesie znaky trestného činu právne kvalifikovaného ako prečin úžery

podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.

Na základe uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
a podané odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po podrobnom preštudovaní spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že výrok o vine

obžalovaného A. B. je založený na presvedčivých dôkazoch, vykonaných v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku. Vykonané dôkazy vylučujú inú alternatívu skutkového deja, ako bol ustálený
a odôvodnený v rozhodnutí prvostupňového súdu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku Okresného súdu Trebišov boli v súlade s ustanoveniami § 168 Tr.

por. vyčerpávajúco a dostatočne vykonané dôkazy, o ktoré sa súd opieral a akými úvahami sa spravoval
pri vyhodnotení všetkých dôkazov.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria

jeden celok (I. ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu
nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu
podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré už vo svojom rozhodnutí veľmi správne a zákonnepoukázal okresný súd a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, bez potrebný ich
akéhokoľvek opakovania.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. doposiaľ nebol súdne trestaný. V priebehu konania
bol však obžalovaný právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
Tr. zák. sp. zn. 0T/83/2023, za čo mu bol trestným rozkazom uložený trest povinnej práce vo výmere
120 hodín.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Trebišov,
podľa ktorého bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodený, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Keďže dôvody odvolania prokurátora odvolací súd nepresvedčili, bolo odvolanie podľa § 319 Tr. por.
zamietnuté ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.