Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202975
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323202975.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobcov: 1./ Ing. U. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 2./ U.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpení Mgr. Mariánom
Lipom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, Humenné, IČO: 42 036 178, proti žalovaným: 1./ U. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, B., zastúpený JUDr. Ján Luterán, Slovenská 52, Prešov, IČO: 43 841

996, 2./ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. hrdinov XXXX/X, B., zastúpená JUDr. Františkom Svatuškom,
advokátom, so sídlom Nám. Slobody 25, Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Humenné z 28.03.2024 č.k. 5C 130/2023-119, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že žalobcovia zobrali žalobu

späť ešte predtým ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, bolo potrebné
konanie za splnenia podmienok podľa § 144 a nasl. CSP zastaviť. Pri rozhodovaní o trovách konania
strán sporu poukázal na ust. § 256 ods. 1 CSP, § 257 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Poukazujúc na
správanie sa každej zo sporových strán, čo prispelo k vzniku predmetného sporu, ako aj ku dôvodom
späťvzatia žaloby, súd prvej inštancie v zmysle zásady spravodlivého usporiadania vzťahov, aplikoval
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ust. § 257 CSP a teda žiadnej strane sporu náhradu

trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. o trovách konania, podali včas odvolanie žalobcovia v
1. a 2. rade, ktorí navrhli v tejto časti zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, aby im vo vzťahu
k žalovaným bola priznaná náhrada trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Dali do pozornosti rozhodné základné skutkové okolnosti prejednávanej veci. Uviedli, že žalovaní

bez relevantného právneho dôvodu po uplynutí dohodnutej doby nájmu k 31.08.2023 odmietli vrátiť /
odovzdať byt majiteľom. Na skutočnosť, že nájom sa skončí uplynutím dohodnutej doby nájmu, boli
upozorňovaní pred 31.08.2023 a opakovane aj po uplynutí doby nájmu. Nakoľko žalovaní byt nevrátili,
žalobcovia nemali inú možnosť ako podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Žaloba bola podaná až
koncom plynutia zákonom stanovenej lehoty, nakoľko poskytli priestor žalovaným, aby túto povinnosť
splnili bez nutnosti súdneho konania a aj v čase od skončenia doby nájmu a podaním žaloby vyzývali

žalovaných na vypratanie bytu. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, už skôr sa vyjadrili k tomu, prečo
musel byť žalovaný v tomto konaní. Na strane žalovaných sa totiž podľa žalobcov jedná o nerozlučnéspoločenstvo. Pokiaľ žalovaný v 1. rade mal v úmysle vypovedať zmluvu a ukončiť nájomný vzťah
pred dohodnutou dobou, tak takýto úkon museli realizovať obaja nájomcovia spoločne. Až potom by
prichádzalo do úvahy rozhodovanie strán o tom, či sa na iné obdobie uzavrie nájomná zmluva len so

žalovanou v 2. rade. Poukázali na problematickú komunikáciu so žalovanými aj počas trvania nájmu a
následnú nemožnosť spôsobenú žalovanými nebolo žalobcom umožnené skontrolovať stav predmetu
nájmu a nemali možnosť zisťovať, či reálne predmet nájmu užíva aj žalovaný v 1. rade, čo je však
právne bezvýznamné. Podľa zistení žalobcov byt reálne sa vypratával v dňoch 18. - 19.11. a na tom
sa osobne zúčastňoval aj žalovaný v 1. rade. Vzhľadom na konanie a postup žalovanej v 2. rade bolo

by dôvodné sa domnievať, že ak by v konaní bola žalovanou len ona, aj po úspešnom konaní by sa k
bytu žalobcovia nedostali, nakoľko potom by mohol žalovaný v 1. rade tvrdiť, že mu rozhodnutím súdu
nebola uložená povinnosť byť vypratať. Žalovaná v 2. rade opakovane tvrdila, že žaloba je nedôvodná a
že nájom bytu trvá na základe ústnej zmluvy. K takémuto záveru by nedospel žiaden súd, toto žalovanej
v 2. rade nebránili tvrdiť aj naďalej potom, čo žalobcovia predložili vyjadrenie JUDr. T.. Žalovaná v 2.
rade po 31.08.2023 okupujúc protiprávne byt žalobcov spáchala trestný čin neoprávneného zásahu

do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona a o tomto
podozrení sa vedie aj trestné konanie pred OO PZ B.. Podľa ich názoru súd prvej inštancie pochybil,
pokiaľ dospel k záveru, že nemohol v dôsledku späťvzatia žaloby zistiť dôvodnosť žaloby o vypratanie
nehnuteľnosti bytu a že všetci účastníci mali svojim konaním zapríčiniť, že žalovaný toho času, teda po
podaní žaloby, už byt žalobcov neužívajú. Žalovaná v 2. rade však prestala byt užívať po niekoľkých

mesiacoch po podaní žaloby, oznámila to podaním z 08.01.2004 a následne aj 04.03.2024. Žalobcovia
z dôvodu, aby na pojednávaní neboli vystavení hrozbe náhrady trov konania, boli procesne nútený
reagovať na konanie žalovaných, ktorí v dňoch 18. - 19.11.2023 byt vypratali. Zároveň zdôraznili, že
ku dňu skončenia nájmu 31.08.2023 žalovaní nemali za niekoľko mesiacov zaplatený nájom, žalovaná
v 2. rade si svoju tzv. ústnu zmluvu o nájme na obdobie po tomto termíne modifikovala tak, že už ani

nepredstierala snahu o zaplatenie, či už dlžného nájomného, ale ani žiadneho nájomného za užívanie
bytu žalobcov od 01.09.2023 s tým, že mesačne platila svojvoľne určenú sumu 80 eur na energie s tým,
že išlo o sumu zanedbateľnú v porovnaní s inkasom za byt, ktorý žalobcovia museli platiť mesačne. Ďalej
poukazujú na to, že výrok o trovách konania vo vzťahu k ich právu na náhradu trov je nepredvídateľný a
neočakávaný. Ak súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby a mal pochybnosti ohľadom rozhodovania

o trovách konania, mal nariadiť pojednávanie za účelom náležitého rozhodnutia v časti trov konania
alebo v danej veci písomne dotazovať účastníkov konania. Bez akýchkoľvek náznakov uvažovania
súdu, vydané rozhodnutie žalobcovia považujú za arbitrárne. Podľa ich názoru žaloba bola podaná
dôvodne, vyplynulo to aj z obsahu písomných vyjadrení žalovanej v 2. rade, ktorá nepopierala, že
aj po termíne 31.08.2023 užívala byt žalobcov, podmienky pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade

žalobcovia objasnili v predchádzajúcich písomných podaniach, ako aj v tomto odvolaní. Majú za to, že
k späťvzatiu žaloby došlo výlučne len preto, že po podaní trestného oznámenia sa dostali do svojho
bytu a tam zistili, že byt je vyprataný, vrátane ich umývačky riadu. V súvislosti s rozhodnutím súdu
prvej inštancie poukazujú na závery Nálezu Ústavného súdu SR 168/2018, podľa ktorého konanie o
náhrade trov je konaním kontradiktórnym, preto mal dať krajský súd priestor sťažovateľke na vyjadrenie

k prípadnej aplikácii § 257 CSP a pokiaľ je toto ustanovenie aplikované bez toho, že by relevantné
dôvody na takýto postup boli posudzované, ide o postup svojvoľný. Ďalej uviedli, že ak súd má v úmysle
použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa
k tomu vyjadrila. Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať
§ 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia.

Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrila svoje
stanovisko. Na základe týchto dôvodov žalobcovia navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný v 1. rade navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny.
Opätovne zdôraznil, že z bytu sa odsťahoval v októbri 2022, pred podaním žaloby, čo nespochybnili

ani žalobcovia. Žaloba voči nemu bola bezdôvodné od počiatku, išlo o žalobu a vypratanie, klient túto
nehnuteľnosťvčasepodaniažalobyneužíval,apretojunemoholanivypratať.Navyše,žalobcoviapodali
žalobu až po skončení platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy v čase, keď vedeli, že žalovaný v 1. rade
byt už dávno neužíval a poukázal aj na to, že existuje doručená výpoveď nájomnej zmluvy zo strany
prenajímateľov, ktorá bola doručená žalovaným. Išlo o výpoveď zo 06.01.2023 a tiež žalovaný v 1. rade

zaslal výpoveď žalobcom z nájomnej zmluvy a túto výpoveď si žalobcovia prevzali ešte pred podaním
žaloby 21.12.2022.5. Žalovaná v 2. rade taktiež navrhla uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne
správne.Opakovanezdôrazňuje,žepodaniežalobyzostranyžalobcovnebolodôvodné.Včasepodania
žaloby už v predmetnom byte nebývala, neužívala ho a žalobcovia jej zabránili vstúpiť do prenajatej

nehnuteľnosti. Podľa jej názoru súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 257 a poukázal na dôvody
hodné osobitného zreteľa.

6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci podané neboli.

7. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku II. o trovách konania v
zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) spolu s konaním,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Vo všeobecnosti platí, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
potom je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ
žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy
po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovanej strany a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného
žalobca. V prípade, ak žalobca tvrdí, že žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, musí túto
skutočnosť súdu aj preukázať. Platí to hlavne vtedy, ak súd pre zastavenie konania nepotrebuje súhlas
žalovanejstrany.Akbyžalobcadôvodspäťvzatianastranežalovanéholentvrdil,nonepreukázal,súdby

mohol konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného nebolo preukázané a priznať nárok na náhradu
trov konania žalovanému.

11. Účelom citovaného ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými

ťažkosťami. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v

rozhodnutí aj náležite odôvodnený, keď výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa
nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nemá odporovať dobrým mravom.

13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu
k určitému typu konania (do pozornosti napr. Nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12),ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri Nález Ústavného súdu ČR III. ÚS
727/2000).

14. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobcovia sa žalobou doručenou dňa 02.10.2023 domáhali, aby súd
uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného
domu v B., súpisné č. XXXX, vchod XX, kat. úz. B., LV č. XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a uplatnili si náhradu vzniknutých trov konania. Podľa predloženej zmluvy o nájme bytu, túto uzatvárali
žalobcovia v 1. a 2. rade ako prenajímatelia a žalovaní v 1. a 2. rade ako nájomcovia na dobu určitú

od 01.09.2002 do 31.08.2023.

15. Žalobcovia zobrali žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade späť s tým, že podľa ich zistení
sa žalovaní vysťahovali z predmetného bytu v období od 18. - 19.11.2023, teda po podaní žaloby a
procesne tak zavinili, že žalobcovia museli zobrať žalobu späť. Túto skutočnosť však spochybňoval
žalovaný v 1. rade, ktorý uvádzal vo svojich vyjadreniach, že z jeho strany bola vo vzťahu k žalobcom

ako prenajímateľom podaná výpoveď z nájmu bytu v dôsledku čoho sa mal ukončiť nájomný vzťah už k
31.03.2023stým,žeodtohtoobdobiaužbytneobývalavypratalhoeštepredpodanímžaloby.Pokiaľide
o žalovanú v 2. rade, táto v písomnom podaní z 08.01.2024 poukazovala na to, že žaloba je nedôvodná,
keďže žalobcovia odpojili byt od dodávky elektrickej energie dňa 16.11.2023 a dňa 21.11.2023 došlo k
výmene zámku na dverách, v dôsledku uvedeného nemajú žalovaní prístup ku svojim veciam a teda

ani ona už viac ako tri mesiace tento byt neužíva. Zároveň uvádzala, že nájomná zmluva sa predĺžila
postupom podľa § 676 ods. 2 OZ a teda nájomný vzťah trval.

16. Aj podľa odvolacieho súdu v dôsledku späťvzatia žaloby sa súd prvej inštancie nemohol vysporiadať
s dôvodnosťou a opodstatnenosťou takto podanej žaloby s ohľadom na rozdielne vyjadrenia všetkých

strán sporu, keď žalovaný v 1. rade uvádzal, že v čase podania žaloby už v byte nebýval a podľa
žalovanej v 2. rade, pokiaľ jej žalobcovia zabránili vstupovať do nehnuteľnosti, nebolo možné tento
byt užívať. Takto vzniknutú procesnú situáciu súd prvej inštancie správne vyhodnotil pri rozhodovaní
o trovách konania strán sporu a v tejto súvislosti opodstatnene poukázal na existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach tohto konkrétneho prípadu. Prvoinštančný

súd správne zdôraznil, že s vyjadrení strán sporu sa javí, že v čase podania žaloby nehnuteľnosť
žalobcu užívala len žalovaná v 2. rade, avšak k jej vysťahovaniu došlo nie z dôvodu podania žaloby,
ale v dôsledku konania žalobcov spočívajúceho v odpojení predmetu nájmu od dodávky elektrickej
energie a výmeny zámkov na vstupných dverách k predmetnému bytu a teda v znemožnení vstupu
do predmetu nájmu. Nebolo tak nepochybne zistené, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov došlo

výlučne v dôsledku konania žalovaných. Súd prvej inštancie správne poukázal na participáciu každej
zo sporových strán, ktorá svojim konaním zavinila, že žalovaní už spornú nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobcov neužívajú, v dôsledku čoho došlo aj k späťvzatiu žaloby. Správne tak v uvedených okolnostiach
prípady a aj s prihliadnutím na majetkovú situáciu žalovanej v 2. rade ustálil, že je dôvodná aplikácia
§ 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade tento od

začatia súdneho konania spochybňoval dôvodnosť žaloby a argumentoval, že sa z bytu odsťahoval ešte
pred podaním žaloby, o čom žalobcov informoval, keďže im doručil výpoveď z nájmu bytu. Prvoinštančný
súdtaksprávneakcentovalvyššiepopísanésprávaniesakaždejzosporovýchstrán,čoprispelokvzniku
sporu, ale aj k dôvodom na späťvzatie žaloby, a preto v záujme spravodlivého usporiadania vzájomných
vzťahov strán žiadnej z nich náhradu trov konania nepriznal postupom podľa už citovaného ustanovenia

§ 257 CSP.

17. Je ďalej potrebné uviesť, že súd v prípade použitia ust. § 257 CSP má vytvoriť procesný priestor
umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia a teda
strana má právo byť vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko (do

pozornosti napr. Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 153/2018).

18. K odvolacím námietkam žalobcov je potrebné uviesť, že žalovaná v 2. rade v písomnom podaní
zo 04.03.2024 (č.l. 112) vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, opätovne zdôraznila, že so žalobou
nesúhlasila, tvrdenia žalobcov považovala za tendenčné a nepravdivé, mala za to, že žaloba bola

podaná na súd v čase, keď nájomný vzťah trval, žalobcovia mali vyprataný predmet nájmu k dispozícii
ešte pred podaním žaloby a podľa jej názoru práva žalovaných neboli rešpektované. Poukázala tiež na
to, že v jej prípade ide o osobu v materiálnej núdzi a vzhľadom na túto skutočnosť a okolnosti sporu máza to, že je dôvodné vo veci aplikovať ust. § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

19. Podobne žalovaný v 1. rade v podaní zo 14.03.2024 (č.l. 116) súdu oznámil, že nesúhlasí s tým, aby
platil trovy konania žalobcom z dôvodov, na ktoré poukazoval vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach,
keď podľa jeho názoru právnu povinnosť neporušil, keďže bol vyprataný z bytu skôr ako sa začalo súdne
konanie.

20. Tieto vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa
18.03.2024 (č.l. 117) spolu s výzvou prvoinštančného súdu, aby sa k týmto podaniam žalobcovia vyjadrili
v lehote 5 dní. Z týchto podaní je zrejmé, že žalovaná v 2. rade navrhla pri rozhodovaní o trovách konania
strán sporu postupovať podľa § 257 CSP, žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že nesúhlasí s tým, aby bol
zaviazaný na úhradu trov konania a stanoviská žalovaných boli včas doručené právnemu zástupcovi
žalobcov. Pred rozhodnutím o veci tak súd prvej inštancie vytvoril procesný priestor umožňujúci stranám

sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
uznesenie vo výroku II. ako vecne správne.

22. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP,
ktoré pri rozhodovaní o trovách konania použil prvoinštančný súd a s ktorého aplikáciou sa na základe
vyššie uvedených záverov stotožnil aj odvolací súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).