Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200509
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: Podtatranská hydina a.s., so sídlom: Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682,
právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Prievozská 4, 821 09
Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 5S/842020-268, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 5S/84/2020-268 z 22. novembra 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - jún 2014 a september
2014. O jej výsledkoch vyhotovil protokol č. 101691420/2017 z 3. augusta 2017 (ďalej len „protokol“).
2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal
správca dane rozhodnutie č. 100667299/2018 z 5. apríla 2018, zrušené rozhodnutím žalovaného č.
102132448/2018z26.októbra2018zdôvodunedostatočnevyhodnotenéhozistenéhoskutkovéhostavu
a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom je nutné prihliadať aj na judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“).
3. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 101861992/2019 z 2. augusta 2019 (ďalej len
„rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej
len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 241.223,63 EUR na DPH za zdaňovacie
obdobie február 2014.
4. Správca dane neuznal žalobcovi v preverovanom zdaňovacom období odpočet DPH z faktúr
vystavených dodávateľom B-spol. s r.o. za dodanie tovaru a služieb (krmivo, mäsové výrobky, syry,

prepravné služby a ďalšie) a dodávateľom Štepánek s.r.o. za dodanie tovaru (vajcia a kartóny). Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že aj keď sa navonok javí, že žalobca splnil podmienky stanovené v zmysle
§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v účinnom znení (ďalej len „DPH“), je zrejmé, že v reťazci dodaní došlo k daňovému úniku, pričom
žalobca vedel alebo vedieť mal, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu typu nezvestný
obchodník.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. 100309965/2020 z 30. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
6. Postup a závery správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne. Stotožnil sa
so správcom dane v závere, že obchodovanie žalobcu nesie vo vzťahu k DPH znaky špecifickéhotypu daňového podvodu „nezvestný resp. zmiznutý obchodník“ a že právo na odpočet DPH malo byť
žalobcovi odopreté, nakoľko správca dane preukázal, že žalobca vedel resp. vedieť musel, že sa podieľa
na plnení spojenom s daňovým únikom. Žalovaný poukázal na judikatúru SD EÚ vo veciach Axel Kittel

a Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04 zo 6. júla 2006 v tom zmysle, že právo na odpočet
DPH má byť zamietnuté aj pri neexistencii vnútroštátnych právnych predpisov, ak sa preukázalo, že
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa
podieľa na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.

II. Konanie pred správnym súdom
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1
písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Zároveň namietal, že je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods.

1 písm. e) SSP) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Žalobca tiež
namietol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu

na ďalšie konanie.
8. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) tak, že ju rozsudkom, č.
k. 5S/84/2020-268 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
9. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že vo veci rovnakého žalobcu a predmetu konania
správny súd už rozhodol rozsudkom sp. zn. 1S/87/2020 z 18. augusta 2022. Keďže žalobcom boli

uplatnené totožné námietky a správny súd sa bez výhrad stotožnil s právnymi závermi uvedeného
rozsudku, v plnom rozsahu naň v zmysle § 140 SSP odkázal.
10. Správny súd tak dospel k záverom, že námietka nesprávne rozloženého dôkazného bremena je
nedôvodná. Správny súd najmä na stranách 10 až 13 podrobne vysvetlil, že materiálna existencia
plnenia (resp. dodanie tovarov / služieb) je základnou hmotnoprávnou podmienkou odpočtu DPH.

Jej splnenie musí preukázať daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno. Správca dane podľa
správneho súdu nevyžadoval od žalobcu predloženie nadštandardných dôkazov na preukázanie
skutočností, ktoré boli správcom dane riadne spochybnené. Dôkazné bremeno preto podľa správneho
súdu nezaťažovalo žalobcu nad zákonný rozsah.
11. Námietky žalobcu o nezákonnom začatí a prekročení zákonom povolenej dĺžky daňovej kontroly

sú nedôvodné. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v súlade s ustanoveniami daňového poriadku
(aj keď neuviedol dôvod jej začatia) a daňovú kontrolu aj ukončil v zákonnej lehote. Prekročenie lehôt
na MVI upravených v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty nemá na zákonnosť daňovej kontroly vplyv. Z rovnakého dôvodu správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku dĺžky prerušenia daňovej kontroly, ktorá bola podľa žalobcu v

rozpore s princípom proporcionality.
12. Správny súd nevyhovel ani žalobcovej námietke, ktorou brojil voči používaniu trestnoprávnej
terminológie ohľadom daňového podvodu a nahrádzaniu úloh orgánov činných v trestnom konaní
správcom dane. Na stranách 15 až 19 správny súd odpovedá na žalobcove výhrady citovaním rozsiahlej
judikatúry SD EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa zneužitia práva či účasti

daňového subjektu na daňovom podvode, pričom prijíma závery, že žalobca neprijal všetky rozumné
opatrenia, aby zabránil tomu, že sa stane súčasťou fiktívnych obchodov zneužívajúcich systém DPH a
že konanie žalobcu nie je konaním obozretného daňového subjektu (najmä 121. bod odôvodnenia), aby
sa nestal súčasťou podvodného reťazca.
13. Správny súd za nedôvodné považoval tiež námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane

a žalovaného a nesprávne zisteného skutkového stavu. Správny súd na stranách 20 a 21 odôvodnenia
opäť pokračuje citovaním judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena pri preukazovaní hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH, so zameraním najmä na materiálnu existenciu plnenia s tým, že správca
dane správne konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 2 zákona o
DPH. V bodoch 134 a 135 odôvodnenia uzavrel, že: orgány verejnej správy vyvodili z výsledkov daňovej

kontroly ... správny právny záver, že obchodné transakcie uvedené vo faktúrach sa neuskutočnili tak,
ako boli deklarované a že: žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu“.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov14. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm.
f), g) a h) SSP.
15. V prvom bode navrhol opätovné podanie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa lehôt uvedených v čl.

10 nariadenia, a to najmä s ohľadom na ich charakter - odporúčací / záväzný, následok ich nedodržania
a vplyv postupu podľa čl. 11 a 12 nariadenia. Žalobca mal za to, že rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-186/20 vo veci HYDINA SK s.r.o. z 30. septembra 2021 nepodáva dostatočné odpovede na
problematiku týkajúcu sa lehôt ustanovených v čl. 10 nariadenia.
16. V súvislosti s nesprávnym procesným postupom v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobca namietal

najmä odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ktoré považoval za nedostatočné. Argumentoval, že
povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania a poskytnúť účastníkovi jasné
a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky je jednou z najdôležitejších
súčasti základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
17. Podľa žalobcu súd v danom prípade odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil na
rozsiahlom opise skutkového stavu veci, citovaní jednotlivých zákonných ustanovení (paragrafového

znenia) na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Pokračoval konštatovaním správnosti právnych
názorov a záverov správnych orgánov, avšak bez uvedenia vlastného vysporiadanie sa s podstatnými
žalobnými námietkami a argumentáciou žaloby, čím spôsobil jeho nepreskúmateľnosť.
18. Žalobca ďalej dôvodil, že rozsudok neobsahuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad
právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, teda ani dostatočné a

relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.
19. Nesprávne právne posúdenie správneho súdu vzhliadol žalobca (okrem iného) najmä v posúdení
rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, pričom trval na tom, že bol dôkazným bremenom
zaťažený v neprimeranom rozsahu. Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu

dane.
20. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 15. mája 2023 tak, že na záveroch
prezentovaných tak v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného trvá, ich odôvodnenia sú jasné,
preskúmateľné a odpovedajú na všetky žalobcom vytýkané skutočnosti, ktoré opakuje v kasačnej
sťažnosti. Žalovaný sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol ako

nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto

konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
22. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
23. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna

2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je
prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol zaplatený.
24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

25. K žiadosti o podanie prejudiciálnych otázok súvisiacich s lehotami stanovenými v čl. 10 nariadenia
kasačný súd uvádza, že Súdny dvor Európskej únie sa k tejto problematike v rozsudku vo veci HYDINA
SK, C-186/20 z 30. septembra 2021 vyjadril dostatočne zrozumiteľne: článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje

lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.
26. Vyššie citovaná právna veta poskytuje jednoznačný výklad charakteru lehôt, na ktoré sa žalobca
chce dopytovať. Kasačný súd nevzhliadol žiadne dôvodné pochybnosti o zákonnosti prerušenia daňovej

kontroly v nadväznosti na lehoty stanovené nariadením a iniciovať prejudiciálne konanie pred Súdnym
dvorom Európskej únie preto nebude. Z rovnakých dôvodov kasačný súd nepreruší kasačné konanie
podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje aj na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA zo 6. októbra2021, C-561/19, v zmysle ktorého: článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je
povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená,

pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už
bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný,
že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti.
27. Kasačný súd následne pokračoval posúdením námietky porušenia práva na spravodlivý proces
nedostatočným a zmätočným odôvodnením rozsudku správneho súdu, nakoľko na posúdenie námietky

nesprávneho právneho posúdenia je nevyhnutné, aby mal kasačný súd v prvom rade ustálené, či
odôvodnenie rozsudku správneho súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce zo zákona. Dôvody rozhodnutia
správneho súdu ako aj uvedené úvahy majú byť jasne formulované, korešpondovať s výrokom rozsudku
a zrozumiteľne nadväzovať na preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy.
28. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za dôležité tiež zdôrazniť, že námietka nesprávneho
právneho posúdenia v podstatnom rozsahu brojila voči rozloženiu dôkazného bremena, ktoré malo

žalobcu zaťažovať v neprimeranom rozsahu. O to dôležitejšie je zaoberať sa najprv namietanou
zmätočnosťou odôvodnenia. Vyhodnotiť, či správny súd správne posúdil rozloženie dôkazného
bremena, je totiž možné len za situácie, že kasačný súd dospeje k záveru, že správny súd mal
jednoznačne ustálený právny dôvod odmietnutia odpočtu DPH správcom dane a že odôvodnenie jeho
rozsudku nie je v tomto smere zmätočné.

29. Rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní je totiž priamo závislé od právneho dôvodu, pre
ktorý správca dane odmietol odpočet DPH. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane
konštatuje, že: v prípade preukazovania relevantných podmienok práva na odpočítanie dane dôkazné
bremeno ťaží daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie. ... V prípade daňového podvodu,
vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom či zneužití práva však dôkazné

bremeno na preukázaní rozhodných skutočností pre neuznanie daňového oprávnenia neťaží daňový
subjekt,aleťažísprávcudane(rozsudokkasačnéhosúdusp.zn.3Sfk/5/2024z28.marca2024,bod45).
30. Vzhľadom na uvedené vyššie bolo pre kasačný súd prvoradé zistiť, či správny súd mal dôvod
odmietnutia odpočtu DPH jasne ustálený a či odôvodnenie rozsudku správneho súdu nie je v tomto
smere zmätočné alebo rozporuplné, ako namietal žalobca. Kasačný súd sa po preskúmaní tak

rozsudku správneho súdu ako aj rozhodnutí správcu dane a žalovaného stotožnil so žalobcom a
námietku porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného, zmätočného a navzájom
si odporujúceho odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyhodnotil ako dôvodnú.
31. Z administratívneho spisu a rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného mal kasačný súd za
preukázané, že právnym dôvodom odmietnutia odpočtu DPH bola žalobcova účasť na obchodných

reťazcoch poznačených podvodom na DPH, v ktorých dochádzalo k daňovým únikom, pričom žalobca
o týchto skutočnostiach vedel resp. vedieť mohol a mal. Napriek tomu gro odôvodnenia rozsudku
správneho súdu (strany 10 - 13; 20 - 21) tvorí citácia rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych
autorít, týkajúca sa hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, so zameraním najmä na materiálnu
existenciu plnenia a dôkazné bremeno. Správny súd z uvádzanej judikatórnej koláže formuluje stručné

právne závery, v zmysle ktorých žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovaných transakcií a
rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú preto vecne správne. Uvedené právne závery, pri ktorých
absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho súdu, sú v priamom rozpore s právnymi závermi
správcu dane a žalovaného.
32. Je pravdou, že správny súd svoje odôvodnenie dopĺňa aj o rozsiahlu časť citácií z rozhodovacej

činnosti týkajúcej sa daňového podvodu (strany 15 - 19), z ktorej vyvodzuje závery, že žalobca neprijal
dostatočné opatrenia a nepreveril si svojich obchodných partnerov, aby tým zabránil svojej účasti na
podvodných reťazcoch. Tieto právne závery síce korešpondujú so závermi správcu dane, avšak v
kontexte ostatných právnych záverov správneho súdu, s ktorými sú v priamom rozpore, spôsobujú
zásadnú neprehľadnosť, nekonzistentnosť a zmätočnosť odôvodnenia rozsudku. Nepreskúmateľnosť

rozsudku správny súd podporil tým, že k dvom dôvodom odmietnutia odpočtu DPH uvedeným vyššie
pridal tiež odôvodnenie a judikatúru týkajúcu sa odmietnutia odpočtu DPH z dôvodu zneužitia práva.
33. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ktorý argumentuje všetkými vyššie uvedenými dôvodmi
a k nim prislúchajúcou judikatúrou bez toho, aby jednoznačne ustálil, na základe ktorého dôvodu bol
daňovému subjektu odpočet DPH odmietnutý, je nutné vyhodnotiť ako zmätočné. A to aj vzhľadom

na skutočnosť, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe nielen kasačného súdu: odmietnutie odpočtu
DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú
dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú (rozsudky
kasačného súdu sp. zn. 2Sfk/22/2021 z 20. decembra 2022 bod 29; sp. zn. 2Sfk/27/22 z 28. apríla2023 bod 17), čo platí rovnako aj pre zneužitie práva. Takéto odôvodnenie neobsahuje dostatočne
argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia, teda ani dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých správny súd svoje rozhodnutie založil. Súčasne neposkytuje účastníkovi konania ani odpovede

na jeho právne relevantné otázky, čo predstavuje súčasť žalobcovho práva na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v rámci práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
34. Na záver kasačný súd dodáva, že rozsudok správneho súdu sp. zn. 1S/87/2020 z 18. augusta
2022, na ktorý správny súd odkázal v celom rozsahu v tu preskúmavanom rozsudku, už bol predmetom
prieskumu v kasačnom konaní (rozsudok kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/146/2022 z 22. augusta 2024,

odkazujúci na rozsudok 3Sfk/133/2022 z 28. marca 2024). Keďže v prejednávanom prípade ide o vec
obdobnú v zmysle § 446 ods. 1 SSP, kasačný súd, súc viazaný svojimi skôr vyslovenými právnymi
závermi, poukazuje aj na totožné právne závery uvedených rozhodnutí, vyjadrené najmä v bodoch 35,
39 a 42 odôvodnenia:

35. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prípad sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že napadnutý

rozsudok predstavuje len veľmi všeobecnú judikatúrnu koláž týkajúcu sa dôkazného bremena v oblasti
daní,atobezkonkrétnehozodpovedanianažalobnénámietkysťažovateľkyaaplikácietýchtovýchodísk
na prípad sťažovateľky Citácie a parafrázy rozhodovacej činnosti kasačného súdu či Súdneho dvora
Európskej únie sú v kontexte ďalších úvah správneho súdu chaotické a vzájomne si odporujú.
39. Pokiaľ si správny súd v napádanom rozsudku neustálil dôvod neuznania uplatneného práva na

odpočítanie dane zo sporných obchodov, je pochopiteľné, že sa zrozumiteľne nevysporiadal ani so
žalobnou námietkou primeranosti dôkazného bremena (ktoré zaťažuje daňový subjekt alebo správcu
dane rôzne, a to podľa identifikovaného dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane) a
ani s námietkou dostatočnosti zistenia skutkového stavu (potrebného pre konkrétny dôvod neuznania
uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov).

42. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho
súdu nie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, neposkytuje relevantné odpovede na všetky
podstatné okolnosti prípadu, pričom zistená vada dosahuje intenzitu porušujúcu právo na spravodlivý
proces sťažovateľky (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). S ohľadom na zistený dôvod nezákonnosti -
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, sa kasačný súd s ďalšími námietkami

sťažovateľky v tejto fáze konania nezaoberal.

35. Keďže závery kasačného súdu bez ďalšieho neznamenajú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
a správcu dane, bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní odstrániť vady preskúmavaného
rozsudku viažuce sa na jeho odôvodnenie. Správny súd ustáli dôvod odmietnutia odpočtu DPH a v

nadväznosti naň posúdi žalobcom uplatnené námietky súvisiace s rozložením dôkazného bremena a
ďalších namietaných skutočností. Svoje závery správny súd náležite a zrozumiteľne odôvodní.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
36.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne

o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie ...
Kasačný súd vzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu
je potrebné zrušiť podľa citovaného ustanovenia.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 SSP).
38. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo
správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou
Správneho súdu v Bratislave.
39. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Vyhodnotiť, či správny súd správne posúdil rozloženie dôkazného bremena, je totiž možné len za

situácie, že kasačný súd dospeje k záveru, že správny súd mal jednoznačne ustálený právny dôvod
odmietnutia odpočtu DPH správcom dane a že odôvodnenie jeho rozsudku nie je v tomto smere
zmätočné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.