Uznesenie – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010398
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hanzlík Šuleková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4115010398.43

Uznesenie

- 2 - 21T/35/2015

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Hanzlík Šulekovou a
prísediacich Mgr. Petry Hargašovej a Mgr. Ľubice Maťašovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,
pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, na
neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30.10.2024, takto

r o z h o d o l :

- 6 - 21T/35/2015

Podľa § 290 odsek 1 Trestného poriadku s použitím § 281 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodu § 9
odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom C. D. XX/XX, E. F., pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 5
písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

potom, čo dňa 14.01.2009 poškodená spoločnosť G. H. I. H. J.. Bratislava, poukázala spoločnosti
A. H., ktorej jediným spoločníkom a konateľom v čase spáchania skutku bol obžalovaný A. B., na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. B. J. pobočka Nitra, dve platby vo výške XX.XXX,XX Eur
aXX.XXX,XXEuratietosumybolinatentoúčetdňa14.01.2009ajpripísané,poškodenáspoločnosťG.I.
H. J. v banke dňa 19.01.2009 reklamovala, že tieto peňažné prostriedky omylom poukázali na nesprávny
účet a preto žiadajú ich vrátenie v celej poukázanej sume, bol obvinený ako konateľ spoločnosti

A. H.. K. B. dňa 19.01.2009 vyzvaný na vrátenie celej pripísanej sumy vo výške XXX.XXX,XX
Eur, na účet poškodenej spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. B., obžalovaný na túto
výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a peniaze nevrátil, preto dňa 29.01.2009 banka poškodenému
oznámila identifikačné údaje majiteľa účtu, na ktorý boli peňažné prostriedky pripísané, dňa 30.01.2009
poškodená spoločnosť sama požiadala písomne obžalovaného o vrátenie oboch vyplatených súm,
pretože spoločnosť A. H.. Nitra nemala žiadny nárok na tieto finančné prostriedky a poškodená

spoločnosťnemalažiadnydôvodplatiťtejtospoločnosti,ani obžalovanémuakofyzickejosobe,obvinený
však na žiadosť poškodenej spoločnosti žiadnym spôsobom nereagoval, peniaze nevrátil a hoci vedel,
že na tieto finančné prostriedky nemá žiadny nárok a peniaze jemu, ani spoločnosti A. H. nepatria, ako
jediný konateľ spoločnosti a jediný disponent s účtom, na ktorý boli tieto finančné prostriedky pripísané,
si ich ponechal a použil pre svoju spoločnosť a pre seba, hoci vedel, že patria spoločnosti G. I. H., čím
poškodenej spoločnosti G. H. I. H. J.. Bratislava spôsobil škodu vo výške XXX.XXX,XX L.,

z a s t a v u j e , pretože trestné stíhanie je premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

- 4 - 21T/35/2015Okresný prokurátor Nitra podal na A. B. (ďalej len „obžalovaný“) Okresnému súdu Nitra dňa 17.04.2015

obžalobuč.3Pv17/12/4403,preobzvlášťzávažnýzločinkrádežepodľa§212odsek1,odsek5písmeno
a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:
„potom, čo dňa 14.01.2009 poškodená spoločnosť G. H. I. H. J.. Bratislava, poukázala spoločnosti A.
H., ktorej jediným spoločníkom a konateľom v čase spáchania skutku bol obžalovaný A. B., na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. B. J. pobočka Nitra, dve platby vo výške XX.XXX,XX Eur a

XX.XXX,XX Eur a tieto sumy boli na tento účet dňa 14.01.2009 aj pripísané, poškodená spoločnosť G. I.
H. J. v banke dňa 19.01.2009 reklamovala, že tieto peňažné prostriedky omylom poukázali na nesprávny
účet a preto žiadajú ich vrátenie v celej poukázanej sume, bol obvinený ako konateľ spoločnosti
A. H.. K. B. dňa 19.01.2009 vyzvaný na vrátenie celej pripísanej sumy vo výške XXX.XXX,XX
Eur, na účet poškodenej spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. B., obžalovaný na túto
výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a peniaze nevrátil, preto dňa 29.01.2009 banka poškodenému

oznámila identifikačné údaje majiteľa účtu, na ktorý boli peňažné prostriedky pripísané, dňa 30.01.2009
poškodená spoločnosť sama požiadala písomne obžalovaného o vrátenie oboch vyplatených súm,
pretože H. A. H.. Nitra nemala žiadny nárok na tieto finančné prostriedky a poškodená spoločnosť
nemala žiadny dôvod platiť tejto spoločnosti, ani obžalovanému ako fyzickej osobe, obvinený však na
žiadosť poškodenej spoločnosti žiadnym spôsobom nereagoval, peniaze nevrátil a hoci vedel, že na

tieto finančné prostriedky nemá žiadny nárok a peniaze jemu, ani spoločnosti A. H. nepatria, ako jediný
konateľ spoločnosti a jediný disponent s účtom, na ktorý boli tieto finančné prostriedky pripísané, si
ich ponechal a použil pre svoju spoločnosť a pre seba, hoci vedel, že patria spoločnosti G. I. H., čím
poškodenej spoločnosti G. H. I. H. J.. Bratislava spôsobil škodu vo výške 154.423,57 Eur,“
NazákladeUznesenieKrajskéhosúduvNitresp.zn.:1To/102/2023zodňa28.11.2023bolprvostupňový

rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 21T/35/2015 zo dňa 03.04.2023 zrušený, vec bola vrátená súdu
I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a zároveň Krajský súd nariadil, aby bola vec prejednaná
a rozhodnutá v inom zložení senátu.
Súdvovecivykonalhlavnépojednávanievdňoch07.08.2024a09.08.2024,pričomhlavnépojednávanie
bolo odročené na termíny 20.11.2024 a 22.11.2024.

Podľa zistenia súdu skutok bol pôvodne, podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný
(§ 2 odsek 1 Trestného zákona), právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212
odsek 1, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona. Páchateľovi tohto obzvlášť závažného zločinu bolo
možné uložiť podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, trest odňatia slobody na
desať až pätnásť rokov. Premlčacia doba podľa § 87 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný bola stanovená na dobu dvadsať rokov.
Dňa 11.03.2024 bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Zákon č. 40 z 08.02.2024, ktorým
sa mení a dopĺňa Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 rozhodol, tak že návrhy

oprávnených subjektov prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu, pozastavil účinnosť článku I, článku II
bod 39, článku II bod 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII zákona z 08.02.2024, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti nevyhovel.
Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, vyhláseného dňa

06.08.2024 rozhodol, že ustanovenia článku I bod 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5 článku
II bod134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII bodu 7 zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia
článku II bodu 4 v časti slov „a 6“, bod 38 v časti slov „alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa

odseku 6“ a bod 39 zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nie sú v súlade s
článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovel.
V zmysle § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
Novelizáciou Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., konkrétne zákonom č. 40/20024 Z. z. došlo, okrem
iného, aj k zmene príslušných na vec sa vzťahujúcich ustanovení Trestného zákona, preto vzhľadomna vyššie citované ustanovenie § 2 Trestného zákona (časová pôsobnosť), bolo potrebné skúmať či
nedošlo k premlčaniu trestného stíhania obžalovaného.
Podľa v súčasnosti platného Trestného zákona:

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.
Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000
eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, alebo

f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 došlo, okrem

iného k legislatívnej zmene rozsahu škody v zmysle § 125 Trestného zákona. Podľa pôvodného
Trestného zákona škodou malou sa rozumela škoda prevyšujúca 266 eur, škodou väčšou sa rozumela
škoda dosahujúca najmenej desať násobok takej sumy, značnou škodou sa rozumela suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy a škodou veľkého rozsahu sa rozumela suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok takej sumy. Trestný zákon č. 40/2024 Z. z. stanovuje rozsah škody v § 125 od

06.08.20204 tak, že škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 700,-eur, škodou väčšou škoda
prevyšujúca 20 000 eur a škodou značnou škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur.
Zuvedenéhovyplynulo,žetentonovourčenýrozsahškôdmaldopadpriposudzovaníprávnejkvalifikácie
v tejto trestnej veci. Konanie obžalovaného s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody 154.423,57-
Eur zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona

účinného od 06.08.2024, kde je sadzba 1 až 4 roky (zákon v znení účinnom v čase skutku umožňoval
uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov).
Podľa § 87 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby,
ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.

Trestnosťprečinu,zaktorýzákonvosobitnejčastidovoľujeuložiťtrestodňatiaslobodyshornouhranicou
trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky, zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov (Trestný zákon
v znení účinnom v čase skutku upravoval premlčaciu dobu v dĺžke 20 rokov).
Porovnaním vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona vyplýva, že použitie Trestného zákona v
aktuálne účinnom znení ako celku, je pre obžalovaného priaznivejšie.

Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie dňa
01.08.2014 pre prečin zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktoré bolo
obžalovanému oznámené dňa 18.08.2014. Dňa 19.11.2014 bol obžalovaný upozornený na zmenu
právnej kvalifikácie spočívajúcu v tom, že ďalej sa skutok, ktorý bol predmetom obvinenia, bude
posudzovať ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 5 písmeno a) Trestného

zákona.
Trestný zákon síce nestanovuje okamih, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, avšak súdna prax
a právna veda vychádzajú z názoru, že premlčacia doba začína plynúť od spáchania trestného činu, te-
da od okamihu, kedy bol trestný čin dokonaný, respektíve v prípade pokračujúcich, trvajúcich a hromad-
ných trestných činov, od okamihu, kedy bola trestná činnosť dokončená. Pri počítaní premlčacej doby je

pritom potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 136 Trestného zákona s tým, že premlčacia doba
začne plynúť nasledujúceho dňa po tom, kedy nastala udalosť významná pre jej začiatok.
Pri trestnom čine krádeže je trestný čin dokonaný prisvojením si cudzej veci tým, že sa je páchateľ
zmocní.
Z tzv. skutkovej vety obžaloby bolo zrejmé, že obžalovaný dňa 14.01.2009 v Nitre, potom ako boli zo

strany poškodeného zaslané peňažné prostriedky v celkovej výške 154.423,57- Eur na účet spoločnosti
OBAN s.r.o., ktorej bol v danom čase jediným konateľom a spoločníkom, si tieto peňažné prostriedky
ponechal, na žiadosti o vrátenie nereagoval, peniaze nevrátil, hoci vedel, že na uvedené finančné
prostriedky nemá žiaden nárok.Podľa § 87 odsek 3 Trestné zákona, premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi
úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k

trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.
V kontexte uvedeného dátumom 15.01.2009 (deň nasledujúci po ponechaní si peňažných prostriedkov
zaslaných poškodeným) začala plynúť päťročná premlčacia doba. Ak bol teda začiatok premlčacej

doby stanovený na deň 15.01.2009, bolo nutné ďalej skúmať kedy sa vznieslo obvinenie, ktoré by
premlčanie trestného stíhania prerušilo; také obvinenie, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,
bolo vznesené až dňa 01.08.2014, obžalovanému oznámené až 18.08.2014.

Súd v súvislosti s posudzovaním podmienok konania vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania tiež
skúmal, či u obžalovaného nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania z dôvodov uvedených

v § 87 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a za tým účelom vyžiadal odpis registra trestov ako aj
Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/117/2003 zo dňa 19.05.2009, Uznesenie Krajského
súdu Prešov sp. zn. 2To/75/2009 zo dňa 29.04.2010 a pripojil spis tunajšieho súdu 4T/147/2010, z
obsahu ktorých zistil, že v registri trestov obžalovaný má evidované dva záznamy. V prvom prípade
(3T/117/2003) bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 235 odsek

1, odsek 2 písmeno a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, pričom uvedené skutky spáchal v dňoch
01.03.2002a12.04.2002.Vdruhomprípade(4T/147/2010)bolobžalovanýuznanývinnýmzospáchania
zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom do 30.06.2016, pričom skutok spáchal dňa 11.10.2007.
Na základe uvedeného súd uzavrel, že obžalovaný v premlčacej dobe nespáchal nový trestný

čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký, alebo prísnejší a spáchanie ktorého by došlo
k prerušeniu premlčania trestného stíhania obžalovaného, nakoľko obžalovaný vyššie špecifikované
trestné činy spáchal predtým (01.03.2002, 12.04.2002 a 11.10.2007), ako začala plynúť premlčacia doba
v prejednávanej trestnej veci (15.01.2009).
Premlčacia doba, podľa názoru súdu, preto uplynula dňom 15.01.2014, teda viac ako šesť mesiacov

pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dňa 01.08.2014 a jeho oznámením obžalovanému dňa
18.08.2014, ktorým sa premlčacia doba prerušila, počas ktorej obvinený nespáchal žiadny nový trestný
čin.
V súvislosti s posudzovaním otázky, či sa premlčanie ako zložka trestnosti činu vzťahuje aj na vzťahy
pred schválením novej priaznivejšej úpravy súd poukázal na nález pléna Ústavného súdu Slovenskej

republiky PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, kde tento konkrétne v bode 391. a 417. uviedol: „391.
Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené
do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. Popri
explicitnom zakotvení pravidla podľa čl. 50 ods. 6 druhej vety ústavy o spätnom pôsobení neskoršej
priaznivejšej úpravy ústavný súd považuje za vhodné upozorniť aj na rozsudok ESĽP Scoppola proti

Taliansku (č. 2) zo 17.09.2009, č. 10249/03, ktorý sa v oblasti nielen zákazu retroaktivity nepriaznivej
pre páchateľa, ale aj v oblasti príkazu retroaktivity pre páchateľa priaznivej priklonil pri aplikácií čl. 7
ods.1 dohovoru k našej ústavnej koncepcii, aj keď by aj opačné riešenie bolo v tomto konaní ústavného
súdu vzhľadom na čl. 50 ods. 6 a čl. 154c ods. 1 ústavy nepodstatné (podobne ESĽP rozhodol vo
veci Jidic proti Rumunsku - rozsudok č. 45776/16 z 18.02.2020)“,„417. ... Jednotlivé čiastkové aspekty

posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu sa totiž nedajú oddeliť a selektívne v prechodnom
ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude konvenovať čl. 50 ods. 6 ústavy a
ktorý nie - dotknuté inštitúty sa vždy posudzujú ako celok, a to pre konkrétny prípad z hľadiska výslednej
priaznivosti pre páchateľa, od čoho je pri vzájomnom porovnaní závislý výber Trestného zákona v
jeho konkrétne účinnom znení. Okolnosti premlčania trestného stíhania teda nie je možné diferencovať

tak, ako to označené prechodné ustanovenie upravuje. Nie je z toho hľadiska podstatné, či dôvody
prerušenia premlčania trestného stíhania nastali po uplynutí novoustanovenej premlčacej doby prvýkrát
alebo v ľubovoľnom ďalšom prípade. Trestné stíhanie konkrétneho činu buď po nadobudnutí účinnosti
zákonnej zmeny premlčané je, alebo nie je, a to sa musí vyhodnotiť ad hoc bez ohľadu na to, o ktorý
posudzovaný „cyklus“ po skoršom prerušení premlčania ide...“

Podľa § 290 odsek 1 Trestného poriadku, ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá
z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie
trestného stíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa § 9 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,

nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, s prihliadnutím na novelizované ustanovenia
Trestného zákona mal tak súd za preukázané, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po uplynutí 5
ročnej premlčacej doby, teda skutočnosti brániacej v pokračovaní v začatom trestnom stíhaní z dôvodu
premlčania trestného stíhania, preto postupom v súlade s ustanovením § 290, § 281 odsek 1, § 9 odsek

1 písmeno a) Trestného poriadku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 - 21T/35/2015

Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia. O sťažnosti
rozhoduje na Krajský súd v Nitre.
Sťažnosť má odkladný účinok.
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 odsek 1 písmeno a) Trestného
poriadku sa však pokračuje, ak vyhlási obžalovaný do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o

zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.