Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204992
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5124204992.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava
Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, 2/ G. F., H. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX,

zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, 4/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/XX, D., 5/
M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, K., 6/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, K., 7/ E. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P., Q. H., 8/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, R. - S. R., 9/ J.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K. - U. M., 10/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X,
G., 11/ V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XX/X, D., 12/ M. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/
X, U., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina č. k. 17C/36/2024-52 zo dňa 05.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ zastavil (výrok

I.), ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti EKN parc.
č. 246 o výmere 1120 m2 orná pôda v kat. úz. D., evidovanej na Okresnom úrade Žilina, katastrálny
odbor na LV č. XXXX, a to spôsobom bližšie špecifikovaným v žalobe. Žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v zastavenej časti nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že z prílohy žaloby – odpoveď obce Hôrky zo

dňa 12.03.2024 na žiadosť o poskytnutie informácií (č. l. 13 spisu) zistil, že žalobcom označení žalovaní
v rade 1/ a 2/ nie sú neznámymi vlastníkmi, ale žalovaný v rade 1/ E. F. sa narodil dňa XX.XX.XXXX a
zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalovaná v rade 2/ G. F., H. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa
XX.XX.XXXX, t. j. zomreli pred podaním žaloby. Na základe vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov SR
zistil, že žalobcom označená žalovaná v rade 3/ I. J., H. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX,
t. j. pred podaním žaloby na súd. Vzhľadom na zistený neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

ktorým je nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/ konanie voči týmto zastavil.
O nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Keďže žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ zomreli a objektívne im tak nemožno priznať proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti, vo výroku o trovách konania rozhodoval len o trovách
žalobcu, ktorému nárok na ich náhradu nepriznal.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.Argumentoval, že súd prvej inštancie neuviedol, z akého šetrenia mal uvedené skutočnosti za
preukázané a nevyzval žalobcu, aby sa k uvedenému šetreniu a jeho výsledku vyjadril. Podľa LV č.
XXXX, k. ú. D., ktoré predložil do konania, je k žalovanému 1/ a k žalovanej 2/ uvedené zastúpenie

Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“), ktorý je podľa zákonnej úpravy oprávnený
zastupovať neznámych vlastníkov, preto postupoval správne, ak žalovaného 1/ a žalovanú 2/ označil
za žalovaných v rámci žaloby, nakoľko, hoci sú neznámymi vlastníkmi, musia byť účastníkmi konania,
zastúpeníSPFakozákonnýmzástupcom.SúdprvejinštancieodňalSPFzákonnúmožnosťdohodnúťsa
na vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva a zároveň odňal možnosť aj prípadným budúcim

vlastníkom (resp. v prípade, ak by sa z neznámeho vlastníka stal vlastník známy, napr. dedič), domáhať
sa výplaty financií za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z výpisu z LV č. XXXX, k.
ú. D. vyplýva, že pri žalovanom 1/ je uvedené iba meno E. F., bez uvedenia dátumu narodenia či úmrtia.
Súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, čo pravdepodobne
vyvodil z odpovede obce Hôrky zo dňa 12.03.2024, avšak z takto poskytnutých údajov ešte nevyplýva,
že ide skutočne o osobu s menom E. F. evidovanú na LV č. XXXX, k. ú. D.. V danom prípade je

nutné vykonať ďalšie dokazovanie a pátrať po ďalšom identifikačnom znaku žalovaného 1/, čo však
súd neurobil, ani nepreukázal a neuviedol, z akých podkladov mal uvedené skutočnosti za preukázané.
Pri žalovanej 2/ je na LV č. XXXX, k. ú. D. evidované, že zomrela dňa XX.XX.XXXX, z čoho súd prvej
inštancie pravdepodobne vychádzal pri určení dátumu úmrtia, avšak informáciu o úmrtí žalovanej 2/
nemôže súd vyvodiť iba z informácie evidovanej na LV č. XXXX, ak nie je zrejmé, z akého dôvodu tam

bola táto poznámka zaevidovaná a ak zároveň sa na príslušnom LV č. XXXX nenachádzajú žiadne iné
identifikačnú údaje žalovanej 2/, ktoré by mu mohli dostatočne stotožniť. Pri žalovanej 3/ nepreukázal,
z akých podkladov mal za preukázané, že zomrela dňa XX.XX.XXXX, ani to, či išlo skutočne o osobu
totožnú s osobou žalovanej 3/ vedenú na LV č. XXXX, k. ú. D.. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o náhrade
trov konania v zastavenej časti, nakoľko procesne nezavinil zastavenie konania, z dôvodu, že doposiaľ

nebola dostatočne preukázaná strata procesnej subjektivity žalovaných 1/, 2/ a 3/.

4. Žalovaní 4/ až 12/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP)

strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP,
ktoré ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom
rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v zmysle ktorého v záujme spriechodnenia procesu usporiadania

vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k
nehnuteľnostiam, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového
fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom) a pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého

ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s
nezisteným vlastníkom“, pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch,
ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm.
c) zákona č. 180/1995 Z.z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský

pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi
verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.). Priblížená právna konštrukcia spôsobuje
udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe
či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovanéhovlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm.
c) zákona č. 180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb
znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti

je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich
bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku).
Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec,
spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom.
Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom

i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či
presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a
takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou
skutočnosťoubezpotrebydokazovaniaalebotiežtzv.notorietou,žemŕtvafyzickáosobaaniužzaniknutá
osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide
takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je

tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho
konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu
musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania. Riešením sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,

zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom.

8. Slovenský pozemkový fond (ďalej i „Fond“) zastupuje v konaní pred súdmi (a pri nakladaní s
pozemkami vystupuje pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo vlastnom mene) neznámych podielových

spoluvlastníkov pozemku ako i štát (viď § 34 ods. 3, 14 pozemkového zákona, § 17 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z. z.). Pri označení Fondu ako strany sporu, musí byť preto zrejmé, za koho tento Fond v danej
veci koná (či iba za neznámych vlastníkov alebo štát, príp. či za oboch, ako i ohľadne akého majetku,
nakoľko iba títo sú potom nositeľmi hmotných práv a povinností, a teda vecnej legitimácie v spore) /
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/136/2020 zo dňa 22.7.2020/.

9. Odvolací súd rovnako poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/119/2020 zo
dňa 27.10.2022, v zmysle ktorého „... jedinou ústavne i zákonne konformnou interpretáciou úpravy o
nezistených vlastníkoch z § 8 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/
zákona č. 180/1995 Z. z. je podľa názoru dovolacieho súdu tá (rozhodne reštriktívnejšia než prijatá

súdom prvej inštancie), podľa ktorej nezisteným vlastníkom spôsobilým aj zapojenia do prípadných
sporov môže byť len osoba so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, t. j. žijúca fyzická osoba, stále
existujúca právnická osoba alebo niektorý zo subjektov, ktorým osobitné zákony priznávajú procesnú
subjektivitu (a obvykle aj spôsobilosť mať práva a povinnosti) za cenu vyhnutia sa ich označeniu za
právnické osoby (napr. súdy), u ktorej je parametrom jej neznámosti to, že sa nevie, komu konkrétne

prináleží vlastnícke právo naposledy zapísané v prospech už preukázateľne nežijúcej fyzickej alebo
neexistujúcej právnickej osoby.“

10. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/206/2022 zo dňa 27.09.2023, v zmysle ktorého povinnosťou súdu je kedykoľvek počas konania, ak

Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať a rozhodnúť (procesné podmienky; § 161 ods. 1 CSP). Medzi základné procesné podmienky na
strane strany sporu patrí procesná subjektivita definovaná v § 61 CSP, ktorej korelátom v hmotnom práve
je právna subjektivita. Procesnú subjektivitu má ten, kto disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti.
Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením (jej nositeľom je aj počaté

dieťa, ak sa narodí živé) a stráca ju smrťou (vyhlásením za mŕtveho). Nedostatok procesnej subjektivity v
čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, kedy súd postupuje podľa §
62 CSP a konanie zastaví. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti
či úplnosti. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať
kroky k odstráneniu tejto vady a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a

to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.
októbra 2017 sp. zn. 4Cdo/219/2016).11.Pooboznámenísasobsahomspisuodvolacísúdzistil,ževposudzovanomprípadežalobcavžalobe
zo dňa 22.03.2024 označil žalovaných 1/ a 2/ len menom a priezviskom, bez ďalších identifikačných
údajov, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Žalovaného 3/ označil menom, priezviskom,

dátumom narodenia a trvalým pobytom. Ako prílohu žaloby pripojil výpis z LV č. XXXX k. ú. D., v ktorom
pri žalovanom 1/ je zapísaný ako titul nadobudnutia č.d. 1161/1919; pri žalovanom 2/ je zapísaný
dátum úmrtia XX.XX.XXXX a ako titul nadobudnutia č.d. 2673/1917 a č. d. 1161/1919; pri žalovanom
3/ je zapísaný dátum narodenia XX.XX.XXXX a ako titul nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č. 21D
1561/2005,Dnot 129/2007, č. Z 7037/10-164/10. Z oznámenia obce Hôrky zn. OH96/2024-001 zo dňa

12.03.2024, ktoré žalobca pripojil k žalobe, vyplýva, že G. F., H. B., sa narodila XX.XX.XXXX, zomrela
dňa XX.XX.XXXX, rodičmi boli V. B. a G. I., manžel E. F.; E. F., H. F., sa narodil XX.XX.XXXX, zomrel
XX.XX.XXXX, rodičmi boli E. F. a M. M.. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Žiline so
sídlom v Bytči, číslo SAZA-2024/001892 zo dňa 25.03.2024, ktoré žalobca pripojil k žalobe, vyplýva, že
E. F. (E. F., F. a M. M. syn, 20-ročný, bytom R. XX) a G. B. (U. U., V. a U. I. dcéra, 21-ročná, bytom
D. XX) uzavreli manželstvo dňa 23. januára 1913. V rodnej matrike Rímsko-katolíckeho farského úradu

v Lietave sa nachádzajú záznamy: W. U. U., dňa XX. XXXXXXX XXXX, rodičia V. U. a U. I., bytom D.
XX, E. F., dňa 19. novembra 1892, rodičia F. F. a M. M., bytom R. XX.

12. Do roku 1950 sa vlastníctvo k pozemkom nadobúdalo na základe zápisu do pozemkovej knihy,
ktorá v danom čase slúžila na evidovanie nehnuteľností a vlastníckych práv k nej. Tzv. intabulačný

princíp vyžadoval, aby sa vlastník na základe zmluvy alebo inej listiny intabuloval do evidencie vedenej
v pozemkovej knihe. Vlastníctvo sa tak nadobudlo až vtedy, ak návrh na zápis do pozemkovej knihy
schválil príslušný súd. Údaj o Čd. (číslo denníka) označuje rozhodnutie súdu, ktorým sa schvaľovala
napr. prevodová zmluva, prídelová listina alebo rozhodnutie o konfiškácií majetku. Vzhľadom na roky
nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 2/ (r. 1917 a 1919) je viac ako

pravdepodobné, že žalovaní 1/ a 2/ v čase podania žaloby nežili, teda nedisponovali spôsobilosťou
byť účastníkom súdneho konania na strane žalovaného, naviac pri žalovanom 2/ je na LV č. XXXX
zapísaný dátum úmrtia XX.XX.XXXX. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu
SR, v zmysle ktorej nezisteným vlastníkom spôsobilým aj zapojenia do prípadných sporov môže byť
len osoba so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, t. j. žijúca fyzická osoba, u ktorej je parametrom

jej neznámosti to, že sa nevie, komu konkrétne prináleží vlastnícke právo naposledy zapísané v
prospech už preukázateľne nežijúcej fyzickej osoby, odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu,
že žalovaných 1/ a 2/ označil za žalovaných v žalobe správne a súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď konanie voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti zastavil.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dostatočne neuviedol,
z akých šetrení a podkladov mal za preukázanú skutočnosť, že žalovaní 1/ až 3/ v čase začatia konania
nemali procesnú subjektivitu. Odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že k záveru o nedostatku procesnej spôsobilosti žalovaných
1/ a 2/ dospel vychádzajúc z obsahu príloh, ktoré žalobca pripojil k žalobe ako dôkazy na podporu

skutočností uvádzaných v žalobe. Lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný 3/ (narodený
dňa XX.XX.XXXX, údaj vyplývajúci zo žalobcom predloženého výpisu z LV č. XXXX k. ú. D.) zomrel dňa
XX.XX.XXXX, ktorým dňom došlo k strate jeho procesnej spôsobilosti.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje, že z údajov poskytnutých obcou Hôrky v oznámení zo dňa

12.03.2024 nevyplýva, že ide o totožnú osobu s menom E. F. evidovanú na LV č. XXXX, a zároveň
spochybňuje údaj na LV č. XXXX evidovaný pri žalovanom 2/ o dátume jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX,
odvolací súd nepovažuje ani túto námietku za dôvodnú. Súd prvej inštancie informácie vyplývajúce zo
žalobcom predložených listín posúdil samostatne i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu
záveru o úmrtí žalovaných 1/ a 2/, a teda o nedostatku ich procesnej spôsobilosti, ešte pred začatím

konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 69 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v zmysle
ktorého výpis z listu vlastníctva alebo jeho kópia sú verejné listiny. Podľa § 205 CSP listiny vydané
orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené
zaverejné,potvrdzujúpravdivosťtoho,čosavnichosvedčujealebopotvrdzuje,akniejedokázanýopak.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vznikol žalovaným. Nakoľko žalovaní 1/ až 3/ zomreli ešte pred začatím súdneho konania

a žalovaným 4/ až 12/ v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)