Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121201041
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5121201041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej

a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so
sídlomSládkovičova9,01001Žilina,IČO:42219035,protižalovaným:1/F.G.,H.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX E., žalovaní obaja
zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13,
010 01 Žilina, IČO: 47 232 072,
o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o výkon práva zodpovedajúcemu vecnému

bremenu, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
45C/10/2021-136 zo dňa 04.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 45C/10/2021-136 zo dňa 04.05.2023 tak, že žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamieta.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobcovi patrí právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, spočívajúce v práve žalobcu doživotne užívať predajňu, nachádzajúcu sa na prízemí domu

súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parcela č. 246/1, na ulici K. XX v E., zapísaného
na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX pre k.ú. E., obec E., okres E., a to titulom Darovacej zmluvy
zo dňa 29.10.1991, spísanej
vo forme Notárskej zápisnice č. N 605/91, Nz 697/91, ktorej registrácia bola bývalým štátnym notárstvom
prostredníctvom JUDr. Márie Badovej vykonaná pod č. RI, V 1713/91 (výrok I.). Zároveň uložil
žalovanýmvrade1/a2/povinnosťumožniťžalobcovivýkonprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,
spočívajúceho v práve žalobcu doživotne užívať predajňu, nachádzajúcu sa na prízemí domu súp. č.

XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parcela č. 246/1, na ulici K. XX D. E., zapísaného na LV
č. XXXX pre k.ú. E., obec E., okres E., a to titulom Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991, spísanej vo
forme Notárskej zápisnice č. N 605/91, Nz 697/91, ktorej registrácia bola bývalým štátnym notárstvom
prostredníctvom JUDr. Márie Badovej vykonaná pod č. RI, V 1713/91 (výrok II.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina
dňa 09.02.2021 pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobcovi
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, špecifikovaného v bode 1. tohto rozhodnutia
(výrok II.), ktorú následne podaním zo dňa 14.03.2022 zmenil tak, že svoju žalobu rozšíril o výrok,v ktorom žiadal určiť existenciu práva žalobcu zodpovedajúceho vecnému bremenu špecifikovaného
v bode 1. tohto rozhodnutia (výrok I.). Prvoinštančný súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením č. k.
45C/10/2021-103 zo dňa 17.08.2022.

3. Zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe nepopretých žalovanou sporovou stranou vyplýva, že dňa
29.10.1991 bola uzatvorená darovacia zmluva vo forme notárskej zápisnice medzi darkyňou L. B., nar.
XX.XX.XXXX a obdarovanými M. A. B., nar. XX.XX.XXXX a J. C., H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorou
darkyňa darovala svojim deťom časti nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, t. j. dom s pozemkom
podľa podmienok pripojeného geometrického plánu, ktorý bol jej súčasťou. Predmetnou zmluvou bolo

zároveň zriadené aj vecné bremeno, bod 3. notárskej zápisnice v znení: „Prevodkyňa si vyhradzuje
a nadobúdatelia sa na to zaväzujú, že časť predajne
pod obytným domom súp. č. XXX postavenej na pozemku parcela č. 246/1 budú nadobúdatelia užívať
podelene, teda spoločne, a to M. A. B. bude užívať časť označenú v náčrte tvoriacom prílohu znaleckého
posudku č. 62/91 znalca M. J. C., ako predajňu, J. C., H. B. bude užívať časť predajne označenej ako
sklad a kancelárie. Tento záväzok o úžitku predajne platí i pre deti nadobúdateľov, a to najmä

pre J. B. a A. B., a to za tých istých podmienok ako ich užíval ich otec.“ Podľa bodu 7. tejto notárskej
zápisnice: „Na základe tejto zmluvy sa urobí do EN na LV č. XXXX tento zápis, do CLV vecné bremeno:
právo doživotného užívania predajne pre M. A. B., resp. jeho deti J. a A. B..“ Táto darovacia zmluva bola
spísaná vo forme Notárskej zápisnice č. N 605/91, Nz 697/91, ktorej registrácia bola vykonaná bývalým
Štátnym notárstvom v Žiline prostredníctvom notárky JUDr. Márie Badovej pod č. RI, V 1713/91. Na

základe tejto zmluvy bolo pôvodne na LV č. XXXX, pre k.ú. E. v časti C LV zapísané právo doživotného
užívania predajne pre M. A. B., resp. jeho deti J. B. a A. B.. Dňa 12.12.2018 Okresný úrad Žilina,
katastrálny odbor záznamom pod výkazom zmeny č. 9257/2018 toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu v celom znení z LV č. XXXX vymazal. Nesporným bolo i to, že pôvodná vlastníčka J. C.
darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 18.09.2019, previedla nehnuteľnosti na LV č. XXXX do

vlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/, a zároveň zriadila v prospech seba vecné bremeno v znení, ako
je zapísané na liste vlastníctva v časti C. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor dňa 20.01.2020 vydal
rozhodnutie, ktorým opravil chybu v katastrálnom operáte v k.ú. E. s tým, že do LV č. XXXX sa
zapisuje v časti C - ťarchy právo zodpovedajúce vecnému bremenu v znení: právo doživotného užívania
predajne pre J. B., A. B.. Následne Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov dňa 25.05.2020

vydal rozhodnutie, ktorým rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru katastrálneho zo dňa 20.01.2020
potvrdil. Krajský súd Žilina ako správny súd rozsudkom sp. zn. 30S/98/2020 zo dňa 25.05.2021 rozhodol
tak, že rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov zo dňa 25.05.2020 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Označený administratívny orgán dňa 09.02.2022 vydal rozhodnutie,
ktorým konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte zastavil. V súčasnosti nie je na LV č. XXXX, pre

k.ú. E. pôvodné vecné bremeno zapísané, došlo k jeho výmazu. Aktuálne je na LV č. XXXX, pre k.ú.,
obec a okres E. zapísané iba vecné bremeno v prospech J. C. spočívajúce v práve doživotného
bývania a neobmedzeného užívania nehnuteľností, a to domu súp. č. XXX postaveného na pozemku
C-KN parcela č. 246/1, s tým, že (spolu)vlastníkmi označený nehnuteľností sú žalovaní v rade 1/ a 2/,
a to každý s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2.

4. Vychádzajúc z procesnej obrany žalovaných v rade 1/ a 2/ v spore potom medzi stranami zostalo
sporné, či vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania predajne svedčalo iba M. A. B.
alebo aj jeho deťom (J. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX) a teda, či žalobcovi svedčí právo
zodpovedajúce vecnému bremenu z titulu darovacej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice zo
dňa 29.10.1991. Spornou zostala i platnosť tejto darovacej zmluvy, vrátane obsahu ňou zriadeného

vecného bremena. Žalovaní tvrdili, že sa nejedná o doživotné vecné bremeno zriadené aj v prospech
detí M. A. B., ale že sa jedná o vecné bremeno vzťahujúce sa výlučne na osobu M. A. B., pretože jeho
deti neboli účastníkmi predmetnej darovacej zmluvy. Navyše tento právny úkon podliehal schváleniu
súdomvkonanípodľa§179O.s.p.,pretožežalobcaajehosestrabolivčaseuzavretiaspornejdarovacej
zmluvy maloletí. Zároveň žalovaní namietali, že v danom prípade došlo k premlčaniu výkonu práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcu, a preto žalobca nemá naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Vo vzťahu k určovacej žalobe žalovaní namietali nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie, tvrdiac, že žalobca a jeho sestra tvoria v tomto spore nútené procesné spoločenstvo.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní tohto sporu aplikoval ust. § 35

ods. 2, § 46 ods. 2 § 50 ods. 1 až 3, § 151n ods. 1 až 3, § 151o ods. 1 a 2, § 151p ods. 1 až 4, § 109, §
135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 29.10.1991, § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 91, § 97 ods. 1, § 98 ods. 1, § 102 ods. 2 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve
a o konaní pred štátnym notárstvom účinného v čase uzavretia zmluvy a § 137 CSP, ktorév ňom citoval a vo vzťahu k I. výroku žalobného petitu uzavrel, že žalobca má naliehavý právny záujem
na podanej určovacej žalobe v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, pretože bez existencie určovacieho
výroku súdu, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nebude môcť byť toto vecné právo

k nehnuteľnosti zapísané v jeho prospech v katastri nehnuteľností na príslušný list vlastníctva, pričom
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv žalobca nemôže dosiahnuť inak. Vo vzťahu k II. žalobného
petitu okresný súd uviedol, že sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, v ktorom prípade súd
naliehavý právny záujem neskúma.
6. Následne sa okresný súd podal všeobecnú charakteristiku vecných bremien, keď uviedol, že vecné

bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Z pojmového vymedzenia vecných
bremien vyplýva, že stoja proti sebe dve osoby. Je to osoba oprávnená z vecného bremena (ten
komu prislúcha právo zodpovedajúce vecnému bremenu) a osoba povinná, t. j. vlastník nehnuteľnosti
(ten, kto je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu). Prvému prislúcha právo

a druhému povinnosť. V právnom vzťahu vzniknutom z vecného bremena vystupuje subjekt oprávnenia,
v prospech ktorého obmedzenie pôsobí a subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom. Oprávneným
subjektom je ten, ktorému svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto právo môže prislúchať
buď vlastníkovi nehnuteľnosti, z ktorej sa vykonáva oprávnenie z vecného bremena (právo charakteru
in rem), alebo patrí konkrétnej osobe bez vzťahu k akejkoľvek nehnuteľnosti (osobné

vecné bremeno, resp. vecné bremeno charakteru in personam). Subjektom povinnosti tvoriacich obsah
vecného bremena je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke práva sú obmedzené
vecným bremenom.
7. Vo vzťahu k námietke žalovaných, ktorí s poukazom na ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka
namietali neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa

29.10.1991 tvrdiac, že notárska zápisnica pozostávala z dvoch listín a jej súčasťou nebol aj pevne
spojený znalecký posudok, geometrický plán, okresný súd konštatoval, že z označeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine. Súd poukazuje na to, že pre vznik zmluvy o prevode nehnuteľnosti stačí, aby bola

uzavretá v písomnej forme a aby na listine boli zachytené podpisy zmluvných strán. Sporná darovacia
zmluva bola uzavretá formou notárskej zápisnice s poukazom na ust. § 91 a nasl. zákona č.
95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, citovaných v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 135c ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka platného a účinného v čase uzavretie zmluvy zo dňa 29.10.1991, na účinnosť zmluvy, z ktorej

sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
K otázke „technickej jednoty listiny“, konajúci súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR
prezentovaný v jeho rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/64/2011 zo dňa 26.09.2010, rozsudku sp.
zn. 8Cdo/167/2014 zo dňa 28.05.2015, judikatúru R 3/2008, bod 32., i nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 15/2014 zo dňa 28.04.2014, ktoré citoval. V posudzovanom prípade bola sporná darovacia

zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom. Notárske
zápisnice sa uschovávajú na štátnom notárstve, z notárskych zápisníc možno vydávať iba rovnopisy,
resp. odpisy. Nešlo teda o samostatnú písomnú zmluvu o prevode nehnuteľností, kde aj s poukazom na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR (ktorá judikatúra už prekonala názor vyslovený
vrozhodnutíNSSR,naktorýpoukazovaližalovaní),nesplnenietzv.technickejjednotyzmluvy,vprípade,

ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ale išlo o zmluvu
spísanú vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná za splnenia podmienok stanovených zákonom
č.95/1963Zb.oštátnomnotárstveaokonanípredštátnymnotárstvomvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy, ktorá bola súčasne registrovaná štátnym notárstvom. Námietku žalovaných o neplatnosti zmluvy
preto prvoinštančný súd vyhodnotil ako nedôvodnú a stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že ak by

z uvedeného dôvodu (ako tvrdili žalovaní na neplatnosť zmluvy z dôvodu, že jej súčasťou nebol aj pevne
spojený znalecký posudok, geometrický plán, na ktoré zmluva odkazuje), potom by bola neplatná aj
samotná darovacia zmluva (prevod nehnuteľností), čo by mohlo následne vyvolať konanie o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. L. B..
8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe predmetnej darovacej

zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 29.10.1991 bolo pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX,
pre k.ú., obec a okres E. zapísané vecné bremeno v znení „právo doživotného užívania predajne pre
M. A. B., resp. jeho deti J. a A. B.“ (zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe vkladu
V 1713/91). Po smrti M. A. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX podala pôvodná vlastníčka J. C. naOkresný úrad Žilina, katastrálny odbor žiadosť o zrušenie vecného bremena úmrtím a označený správny
orgán dňa 12.12.2018 vymazal vecné bremeno z tiarch na LV č. XXXX, k.ú. E. v celom znení. Následne
prebehlo na tomto administratívnom orgáne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorý dňa

20.01.2020 vydal rozhodnutie, ktorom uviedol, že sa opravuje chyba v katastrálnom operáte v k.ú.
E., do LV č. XXXX, do jeho časti C ťarchy a zapisuje sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu
v znení právo doživotného užívania predajne pre J. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX
podľa RI, V 1713/1991-75/92. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor uviedol,
že z vlastného podnetu začal katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, že dňa

07.12.2018 mu bolo doručené podanie - žiadosť o zmenu údajov v súbore popisných informácií KN,
zrušenie vecného bremeno úmrtím od podávajúcej J. C. a prílohou predmetného podania bol úmrtný
list A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, na základe ktorého mala byť z LV č. XXXX, k.ú. E.,
vymazanáťarchaprávodoživotnéhoužívaniapredajnepreM.A.B.,resp.jehodetiJ.aA.B.anazáklade
RI, V 1713/92, a to len v časti zriadenej v prospech A. B. N.. Právo doživotného užívania v prospech jeho
detí J. a A. malo zostať v LV č. XXXX zachované. Dňa 12.12.2018 bolo však záznamom pod výkazom

zmeny 9257/2018 v LV č. XXXX, k.ú. E., v jeho časti C ťarchy vymazané právo zodpovedajúce vecnému
bremenuvcelomznení,nielenvčastiprislúchajúcejM.A.B.,nar.XX.XX.XXXX.Správnyorgánpoukázal
na to, že v zmysle zmluvy č. RI V 1713/91 si prevodkyňa L. B. vyhradzuje a nadobúdatelia M. A. B. a J. C.
sa na to zaväzujú, že časť predajne pod obytným domom súp. č. XXX, postavenej na pozemku č. 246/1,
budú nadobúdatelia užívať podelene, a to M. A. B. bude užívať časť označenú v náčrte tvoriacom prílohu

znaleckého posudku č. 62/91 ako predajňa a J. C. bude užívať časť predajne označenej
ako sklad a kancelária. Tento záväzok o úžitku predajne platí i pre deti nadobúdateľov, a to najmä
pre J. B. a A. B. za tých istých podmienok, ako ich užíval ich otec. Z predmetnej zmluvy nevyplýva,
že právo užívania časti predajných priestorov pre deti M. B. zaniká smrťou ich otca. Deti M. A. B. mali
rovnaképrávoužívaniatýchtopriestorovakoichotec,toznamená,žeichprávozodpovedajúcevecnému

bremenu nezaniklo smrťou otca. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov dňa 25.05.2020
vydal rozhodnutie č. Xo-5/2020-KO, ktorým rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru,
č. X-413/2019 zo dňa 20.01.2020 potvrdil.
9. Krajský súd Žilina rozsudkom sp. zn. 30S/98/2020 zo dňa 25.05.2021 rozhodol tak, že
rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. sp. OU-

ZA-OOP5-2020/025662-001 zo dňa 25.05.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia správny súd, okrem iného, uviedol,
že v prejednávanej veci niet sporu o tom, že v čase doručenia záznamovej listiny úmrtného listu M. A.
B. bolo vecné bremeno zapísané v znení: právo doživotného užívania predajne pre M. A. B., resp. jeho
deti J. a A. B. RI, V 1713/91-75/92. Z obsahu takto vymedzenej ťarchy podľa názoru správneho súdu

nepochybne plynie, že právo doživotného užívania predajne svedčilo nielen M. B., ale aj J. B. a A. B..
Pokiaľ bol správnemu orgánu predložený len úmrtný list M. A. B., dopustil sa chyby, ak
na podklade tejto záznamovej listiny vymazal nielen právo z vecného bremena svedčiace M. A. B.,
ale aj právo z vecného bremena zapísané v prospech jeho detí A. a J.. Z obsahu zápisu vecného
bremena V 1713/91-75/92 nevyplýva, že by A. a J. B. prináležalo právo užívania predajne len za života

svojho otca, t.j. že ich právo plynúce z vecného bremena bolo časovo obmedzené. Právo doživotného
užívania predajne podľa textu zápisu znelo rovnocenne pre všetky tri zapísané fyzické osoby bez
rozdielu. Vecné bremeno bolo pre všetkých zapísané s vymedzením rovnakého obsahu (právo užívania
predajne), aj času trvania (doživotne). Na tomto závere nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že A. a J.
B. boli označení spoločným pomenovaním deti. Uvedené označenie správny súd vníma ako bližšiu

identifikáciu označených oprávnených osôb (bod 20. odôvodnenia rozhodnutia). Hoci sa správny orgán
dopustil chyby pri vykonaní záznamu č. Z 10115/2018 a záznam vykonal v rozpore s predloženou listinou
(úmrtným listom M. A. B.) správny súd konštatoval, že správny orgán prvého stupňa už nebol oprávnený
takéto pochybenie opraviť postupom podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona z dôvodu, že
právo k nehnuteľnosti bolo medzičasom dotknuté ďalšou právnou zmenou. V prejednávanej veci pre

vykonanie opravy nezákonného záznamu
č. Z 10115/2018 (v časti, v ktorej bol nezákonným záznamom učinený výmaz práva doživotného užívania
predajne J. a A. B.) neboli splnené podmienky, nakoľko v prejednávanej veci nadväzovala zmena
vlastníckeho práva
na nezákonne vykonaný záznam a oprava nemala ani sporový charakter (bod 21. a 22. odôvodnenia

rozhodnutia). Správny súd pre úplnosť podotýka, že prípadný spor o tom, či ďalším účastníkom prináleží
právo z vecného bremena nehnuteľnosti, t. j. či na podklade darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991
vzniklo ďalším účastníkom právo vecného bremena určitého obsahu, je otázkou, ktorej riešenie
prináleží civilnému súdu v civilnom sporovom konaní. Následne Okresný úrad Žilina, odbor opravnýchprostriedkov vydal rozhodnutie zo dňa 09.02.2022, ktorým v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. h)
Správneho poriadku konanie o oprave chyby, vedené na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore
pod č. X-413/2019, zastavil.

10. V súčasnosti na LV č. XXXX, k.ú., obec a okres E. nie je zapísané právo zodpovedajúce vecnému
bremenu v prospech žalobcu. Na uvedenom liste vlastníctva je aktuálne zapísané len vecné bremeno
v prospech J. C. spočívajúce v práve doživotného bývania a neobmedzeného užívania nehnuteľnosti:
pozemok registra CKN parcela č. 246/1, stavba dom súp. č. XXX, ide o vecné bremeno odlišného
rozsahu.

11. Ďalej žalovaní namietali, že deti M. B. neboli účastníkmi darovacej zmluvy, v tejto zmluve je len
odkaz na tretie osoby, teda ide len o tzv. vedľajšie dojednanie. Súčasne obidve deti M. B. (žalobca a jeho
sestra)bolivčaseuzavretiazmluvymaloleté apretotakýtoprávnyúkonbymuselschváliťsúd.Ktejtoich
námietke okresný súd uviedol, že dňa 29.10.1991 bola uzatvorená darovacia zmluva vo forme notárskej
zápisnice, ktorou bolo zriadené vo vzťahu k časti rodinného domu súp. č. XXX označenej ako predajňa aj
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania predajne pre M. A. B. a pre jeho deti J. a A. B.

(bod3.a7.notárskejzápisnice).Zust. §50Občianskehozákonníkavyplýva,žeúčastnícimôžuuzavrieť
zmluvu o zriadení vecného bremena aj v prospech tretej osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy. Táto
tretia osoba musí byť v zmluve presne označená, pretože vecné bremeno sa nemôže zriadiť v prospech
konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Tretia osoba nie je účastníkom
zmluvy. Nie je potrebné, aby v zmluve v prospech tretieho podľa § 50 Občianskeho zákonníka bola tretia

osoba individuálne určená, postačí ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe
ktorýchmôžebyťindividualizovaná(pozrirozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo3079/2010zo
dňa 29.05.2012). Práva a povinnosti tejto osoby upravuje tiež ust. § 50 Občianskeho zákonníka. Ak nie je
v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom,
keďsňouprejavísúhlas.Súhlastretejosoby,ktorásatýmstávaoprávnenýmzvecnéhobremena,jeteda

nevyhnutným predpokladom pre vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Zákon nepredpisuje
formu súhlasu, pričom tento súhlas (prejav, úmysel prijať plnenie zo zmluvy) môže tretia osoba urobiť
výslovne alebo konkludentne. Tretia osoba sa sama rozhodne, či prejaví so zmluvou súhlas alebo nie.
Zároveň konajúci súd akcentoval, že v samotnej darovacej zmluve nebola stanovená žiadna
lehota, v ktorej je takáto tretia osoba oprávnená vysloviť s touto zmluvou svoj súhlas. Účastníci si zmluvu

riadne prečítali, podpísali, súhlasili s jej obsahom, táto bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice.
Stanovisko (súhlas) tretej osoby, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá, je predpokladom
na to, aby nastali účinky takejto zmluvy voči tejto osobe. Tento predpoklad súvisí s tým, že tretia osoba
do vyjadrenia svojej vôle nie je účastníkom zmluvy v prospech tretieho. Takáto zmluva sa uzatvára bez
jej účasti. Z tohto dôvodu zákon predvída tieto situácie: a) tretia osoba prejaví súhlas so zmluvou v jej

prospech, nezáleží na forme tohto prejavu vôle, a preto ho možno urobiť aj mlčky (konkludentne), po
tomto súhlase sa tretia osoba stáva oprávnenou zo zmluvy, b) tretia osoba nedá
súhlas, v takom prípade zmluva platí len medzi účastníkmi, c) tretia osoba odoprie prejaviť súhlas
s takouto zmluvou.
12. Účastníci spornej darovacej zmluvy teda zriadili vecné bremeno v prospech M. A. B., ako aj

v prospech tretích osôb s poukazom na ust. § 50 Občianskeho zákonníka, ktorými súd deti M. B., teda
žalobcaajehosestra.Obidvetretieosoby- maloletédetiM.B.nebolivčaseuzavretiazmluvyúčastníkmi
zmluvy, nebolo ani potrebné schválenie právneho úkonu - zmluvy súdom podľa § 119 CMP, predtým
§ 179 O.s.p. Zároveň oprávnené tretie osoby boli v zmluve dostatočne určito individualizované tak, že
ich nemožno zameniť s inými osobami. Žalobca ako tretia osoba prejavil súhlas so

zriadenímvecnéhobremenavjehoprospechvčase,keďužbolplnoletý.Uviedol,žeposmrtisvojhootca
sa domáhal u pôvodnej vlastníčky, neskôr aj u žalovaných, svojho práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, t.j. žiadal o umožnenie užívania predajne v dome súp. č. XXX, toto mu nebolo
umožnené,nedisponujekľúčmiodpredajne.Tototvrdeniežalobcužalovanívkonanížiadnymspôsobom
nepopreli. To, že žalobca vyjadril súhlas so zmluvou o zriadení vecného bremena v jeho

prospech a že sa domáhal jeho plnenia po smrti svojho otca vyplýva aj z vyjadrení žalobcu, jeho podaní
v rámci správneho konania (na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor) a zo súdneho konania o
správnej žalobe (v rokoch 2020, 2021). Z uvedeného konania žalobcu vyplýva vyslovenie jeho súhlasu
s oprávnením z dojednaného vecného bremena a jeho zápisom na LV i výkonom v jeho prospech. Čo
sa týka obsahu vecného bremena, rozhodujúci je obsah zmluvy. V bode 3 notárskej zápisnice bolo

dojednané: „Prevodkyňa si vyhradzuje a nadobúdatelia sa na to zaväzujú, že časť predajne pod obytným
domom súp. č. XXX postavenej na pozemku parcela č. 246/1 budú nadobúdatelia užívať podelene,
teda spoločne a to M. A. B. bude užívať časť označenú v náčrte tvoriacom prílohu znaleckého posudku
č. 62/91 znalca M. J. C., ako predajňu, J. C., H. B. bude užívať časť predajne označenej ako sklada kancelárie. Tento záväzok o úžitku predajne platí i pre deti nadobúdateľov, a to najmä pre J. B. a A.
B., a to za tých istých podmienok, ako ich užíval ich otec.“ Podľa bodu 7 tejto notárskej zápisnice:
„Na základe tejto zmluvy sa urobí do EN na LV č. XXXX tento zápis, do CLV vecné bremeno: právo

doživotného užívania predajne pre M. A. B., resp. jeho deti J. a A. B.. Z takéhoto dojednania zmluvy
ako prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu aj s poukazom na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené in personam (osobné vecné bremeno), a
teda právo doživotného užívania predajne svedčalo nielen M. B. ako oprávnenému z vecného bremena,
ale aj jeho deťom - žalobcovi a jeho sestre. Toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo

časovoobmedzené.Zcitovanýchzmluvnýchdojednanínevyplýva,žebyprávozodpovedajúcevecnému
bremenu patrilo výlučne iba M. B., resp. že by jeho deťom prináležalo právo užívať predajňu len
za života ich otca. Podľa názoru prvoinštančného súdu zriadené vecné bremeno bolo formulované
dostatočne a určito, zodpovedalo vôli účastníkov zmluvného vzťahu (zmluvy spísanej vo forme notárskej
zápisnice). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo doživotného užívania predajne bolo teda
zriadené pre všetky tri fyzické osoby rovnocenne, bez rozdielu. Námietku žalovaných o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o žalobe na určenie existencie vecného bremena okresný
súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca totiž mohol žalobu o určenie existencie vecného bremena
podať na súd aj samostatne, keďže sa domáha určenia existencie vecného bremena iba pre seba,
v prípade takéhoto rozhodnutia súdu docieli zápis tohto práva (iba pre svoju osobu) do katastra
nehnuteľností. Sestra žalobcu sa nedomáha určenia existencie vecného bremena v jej prospech, nemá

záujem, aby bolo toto vecné právo zapísané v jej prospech na list vlastníctva. Navyše v danom prípade
súd nemal preukázaný súhlas tretej osoby (sestry žalobcu) so zmluvou. Sestra žalobcu preto nie je
účastná právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, a teda nebolo potrebné, aby
vystupovala ako strana sporu v danej veci. Zároveň je v tomto spore daná aj pasívna vecná legitimácia
žalovaných ako spoluvlastníkov nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca v tomto spore domáha ochrany

svojich práv.
13. Ako už bolo uvedené vyššie vecné bremeno bolo zriadené s vymedzením rovnakého obsahu
(právo užívania predajne), ako aj času trvania - doživotne, deti za tých istých podmienok, ako ich
užíval ich otec (bod 3. notárskej zápisnice). Oprávnený z vecného bremena bol jednak otec žalobcu
(jeho právo zodpovedajúce vecnému bremenu zaniklo jeho smrťou s poukazom na ust. § 151p ods. 4

Občianskeho zákonníka), zároveň bolo vecné bremeno zriadené aj v prospech tretích osôb (detí M. B.).
Tým, že žalobca prejavil súhlas so zmluvou, stal sa oprávneným z vecného bremena s poukazom na
ust. § 50 Občianskeho zákonníka a § 151o Občianskeho zákonníka mu vzniklo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, spočívajúce v doživotnom práve užívať predajňu v špecifikovanej nehnuteľnosti
žalovaných. Súčasne danom prípade nenastala žiadna zo skutočností, ktorá by mala za následok zánik

vecného bremena v prospech oprávneného - žalobcu (§ 151p Občianskeho zákonníka). Pre úplnosť
konajúci súd dodal, že ak je predmetom konania určenie existencie/či neexistencie vecného bremena,
uplatnená námietka premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je pre rozhodnutie vo veci
bezvýznamná(pozrirozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo/1564/2003zodňa20.01.2004).Na
základe uvedených skutočností okresný súd uzavrel, že žalobcovi patrí právo zodpovedajúce vecnému

bremenu spočívajúce v jeho práve doživotne užívať predajňu v dome súp. č. XXX, zapísanú na LV č.
XXXX, k.ú. E., a to na základe zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 29.10.1991, ktoré
však v súčasnosti už nie je zapísané na liste vlastníctva, a preto súd výrokom I. žalobe žalobcu o určenie
existencie vecného bremena vyhovel.

14. Zároveň sa žalobca žalobou v tomto spore domáhal aj uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/
a 2/ ako vlastníkom nehnuteľnosti umožniť mu výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podľa
nepreukázaných tvrdení žalovaných bola predmetná časť nehnuteľnosti - predajňa zo strany vlastníčky
a M. B. v období od 01.10.2001 do roku 2018 daná do nájmu tretím osobám. Žalobca predložil súdu
nájomnú zmluvu zo dňa 20.03.2003 a jej dodatok o trvaní nájmu do roku 2018. Námietku premlčania,

ktorú vzniesli žalovaní v rade 1/ a 2/ voči žalobe žalobcu na plnenie, vyhodnotil súd prvej inštancie
ako nedôvodnú. Akcentoval, že z obsahu spornej darovacej zmluvy vyplýva, že vecné bremeno bolo
zriadenéjednakvprospechM.A.B.,nozároveňbolozriadenévecnébremenoajvprospechtretíchosôb
(jeho detí) s poukazom na ust. § 50 Občianskeho zákonníka. Ak by aj právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vo vzťahu k M. B. bolo premlčané, toto právo nebolo premlčané aj voči ostatným osobám (jeho

deťom), keďže toto vecné bremeno bolo zriadené pre všetky tri fyzické osoby doživotne s rovnakým
obsahom (právom užívania predajne). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalobca neodvodzoval
od práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré patrilo jeho otcovi. Vecné bremeno bolo vo vzťahu
k žalobcovi zriadené nezávisle od zriadenia vecného bremena v prospech jeho otca. Žalobca sa staloprávneným z vecného bremena momentom, keď so zmluvou prejavil súhlas s poukazom na ust.
§ 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba vo
vzťahu k žalobcovi. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí v 10-ročnej premlčacej dobe,

ak sa počas tejto doby vôbec nevykonávalo. Toto ustanovenie neobsahuje osobitnú úpravu o začiatku
plynutia premlčacej doby, preto aj v tomto prípade platí ust. § 101 Občianskeho zákonníka. To znamená,
že premlčacia doba pri práve zodpovedajúcom vecnému bremenu začína plynúť od okamihu,
keď sa toto právo po svojom vzniku nevykonáva, t.j. zároveň s jeho vznikom alebo vždy od okamihu
posledného výkonu práva. Ak nie je v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto

osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Súhlas tretej osoby, ktorá sa tým
stávaoprávnenouzvecnéhobremena,jenevyhnutnýmpredpokladomprevznikprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu. Žalobca vyjadrením súhlasu so zmluvou sa stal oprávneným z vecného bremena až
týmto okamihom. Žalobca ako tretia osoba prejavil súhlas so zmluvou, so zriadením vecného bremena
v jeho prospech v čase, keď už bol plnoletý. Ako sám uviedol, po smrti svojho otca, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, sa žalobca najskôr u pôvodnej vlastníčky a potom aj u žalovaných domáhal výkonu svojho

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t.j. žiadal o umožnenie užívania predajne v dome súp. č.
XXX, čo mu z ich strany nebolo umožnené. Žalobca nedisponuje kľúčmi od predajne, čo žalovaní v spore
nepopreli. To, že žalobca vyjadril súhlas so zriadením vecného bremena v jeho prospech až
po smrti svojho otca, vyplýva aj z jeho vyjadrení, podaní v rámci správneho konania (na Okresnom úrade
Žilina, katastrálny odbor v rokoch 2020 až 2022 i zo súdneho konania o správnej žalobe v rokoch 2020

až 2021, z ktorých je zrejmé, že vyslovil súhlas, že chce byť oprávneným z vecného bremena a súhlasí
s jeho zápisom na LV, výkonom v jeho prospech, ako aj z obsahu samotnej žaloby. Žalobca sa stal
oprávneným z vecného bremena, keď so zmluvou prejavil súhlas (zákon nepredpisuje formu súhlasu,
súhlas tretej osoby je predpokladom na to, aby nastali účinky takejto zmluvy voči tejto osobe), až od tohto
okamihu začala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k žalobcovi. Ak bola žaloba v tomto spore podaná na

súd dňa 09.01.2021, právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo vzťahu k žalobcovi nie je premlčané.
15. Občiansky zákonník nemá výslovnú úpravu nárokov subjektu oprávneného z vecného bremena voči
tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Pri posudzovaní nárokov
na ochranu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno preto primerane vychádzať z úpravy
nárokov na ochranu vlastníckeho práva (tzv. vlastníckych žalôb), ktoré sú svojím obsahom a účelom

týmto návrhom najbližšie (§ 126, § 853 Občianskeho zákonníka). Dotknutý subjekt sa tak môže (o.i.)
domáhaťuloženiapovinnostivlastníkoviumožniťoprávnenémuvýkonprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaní mu neumožňujú výkon práva zodpovedajúceho
vecnémubremenu,čobolopreukázanéajvyjadreniamižalovanýchv spore,aleajzichvyjadrenívrámci
správnehokonaniaavňomvydanýchrozhodnutí,zktorýchvyplývazrejmý,preukázanýnegatívnypostoj

žalovaných vo vzťahu k existencii, výkonu vecného bremena v prospech žalobcu. Žalovaní v rade 1/
a 2/ neuznávajú samotnú existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcu,
hoci právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobcu bolo pôvodne zapísané na liste
vlastníctvaavsúčasnostiužnieje.To,žežalovaníneumožňujúžalobcovivýkonprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu, nebolo medzi stranami v konaní sporné. Aj tvrdenie žalobcu, že žalovaní v roku 2021

uzavreli novú nájomnú zmluvu na spornú predajňu, žalovaní nepopreli. Z vyjadrení žalovaných v spore
vyplýva, že neuznávajú existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcu a ani
neumožňujú žalobcovi výkon tohto práva. S poukazom na uvedené skutočnosti a tiež z hľadiska právnej
istoty okresný súd žalobe žalobcu aj v jej druhej časti (výrok II. napadnutého rozsudku) vyhovel.
16. Zároveň konajúci súd uviedol, že s poukazom na ust. § 153 CSP zamietol návrh právneho zástupcu

žalovaných na vykonanie dôkazu - výsluchom žalovanej v rade 1/ a pôvodnej vlastníčky
nehnuteľnostiJ.C..Žalovaným,resp.ichprávnemuzástupcovitotižničnebránilo,(akbykonalstarostlivo
a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania v súlade s ust. § 153 ods. 1 CSP), aby návrh na
vykonanie týchto dôkazov podal skôr. Návrh na vykonanie týchto dôkazov nebol podaný včas (ust. § 153
ods. 2 CSP). Konanie v tejto veci začalo na súde vo februári 2021, keď súčasne obidve procesné strany

boli poučené o dôkaznej koncentrácii, o sudcovskej koncentrácii konania s tým, že na neskôr predložené
prostriedky procesného útoku (návrhy na vykonanie dôkazov) súd nemusí prihliadať, najmä, ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu. Procesné strany
nemôžu teda dôkazné návrhy vykonávať kedykoľvek, ale iba v určitých štádiách konania, čo je v súlade
s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v článku 8 CSP. Zásadne je vylúčené, aby procesné

strany uvádzali návrhy
na vykonania dôkazov až na pojednávaní, čo by viedlo k zmareniu pojednávania, prípadne nariadeniu
nového pojednávania. Prvoinštančný súd prihliadol pritom aj na skutočnosť, že žalovaní
sú v konaní právne zastúpení a ich právny zástupca mal poskytnutý dostatočný časový priestor nauplatnenie prostriedkov procesného útoku. Ďalej okresný súd dodal, že uvedený návrh
na vykonanie dôkazov zamietol aj z dôvodu, že ho nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie vo veci
samej, pretože by bolo nadbytočné, keďže rozhodnutie v merite veci záviselo od jej právneho posúdenia

a s prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyjadrení
procesných strán a z predložených listinných dôkazov.

17. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi, ktorý mal v tomto spore úspech, nárok na ich náhradu voči neúspešným žalovaným v rozsahu

100%vovýške,ktorábudepoprávoplatnostirozsudkuvyčíslenávuznesenívyššiehosúdnehoúradníka
prvoinštančného súdu (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí sa
domáhali jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne, a zároveň prizná
žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

19. Primárne odvolatelia namietali vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku, že neboli splnené
procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm. a) CSP] a vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku
namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365
ods. 1 písm. h) CSP].

20. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku odvolatelia namietali nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcov, nakoľko podľa ich názoru na strane žalujúcej sporovej strany musí okrem
žalobcu – A. B., nar. XX.XX.XXXX, vystupovať aj jeho sestra J. B., nar. XX.XX.XXXX, keďže ich
otec M. A. B., nar. XX.XX.XXXX, už dňa XX.XX.XXXX zomrel. Darovacou zmluvou zo dňa 29.10.1991
bolo totiž zriadené právo vecného bremena – užívania predajne pre M. A. B. a jeho deti A. B. a J. B..

Keďže medzičasom došlo k výmazu takto zriadeného vecného bremena pre A. B. a J. B. v katastri
nehnuteľností, predmetom tohto sporu malo byť rozhodnuté o existencii vecného bremena týchto
oprávnených osôb. Podľa názoru odvolateľov sporu o určenie – existenciu práva vecného bremena
– musia byť účastní všetci oprávnení z tohto práva, ktorí tvoria tzv. nútené nerozlučné spoločenstvo.
Okresný súd v napadnutom rozsudku však poukázal na text spornej darovacej zmluvy, z čoho vyslovil

nesprávny záver, že právo vecného bremena v nej nebolo zriadené pre všetky tri osoby tak, aby ho
vykonávali všetci spoločne, ale toto bolo zriadené rovnocenne a prináležalo každej osobe samostatne.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobu o určenie existencie vecného bremena mohol podať žalobca
aj samostatne, iba sám pre seba. Sestra žalobcu sa nedomáhala určenia existencie práva vecného
bremena. V danom prípade však konajúci súd nerozlíšil rozdiel medzi existenciou vecného bremena

a výkonom práva vecného bremena. Vecné bremeno práva doživotného užívania predmetnej predajne
bolo totiž zriadené spoločne a nerozdielne pre všetkých oprávnených doživotne. Pokiaľ teda vznikol
spor o existenciu vecného bremena, stranami sporu musia byť všetci oprávnení z vecného bremena,
ktorí sú v ňom spoločne aktívne vecne legitimované subjekty. Uvedené však neplatí vo
vzťahu k výkonu práva z existujúceho vecného bremena, keďže toto právo môže využiť samostatne

ktorýkoľvek z oprávnených subjektov tak, ako to urobil žalobca v tomto spore, ale len za predpokladu, že
je daná existencia vecného bremena v jeho prospech. Ak sestra žalobcu nepožiadala o výkon vecného
bremena, je to jej rozhodnutie, ktorá sa môže výkonu tohto práva domáhať samostatne vzhľadom na
doživotné právo užívania nehnuteľnosti. Žalovaní v rade 1/ a 2/ preto vo vzťahu k výroku II. napadnutého
rozsudku nenamietajú nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým by

bolo zriadené doživotné vecné bremeno len v prospech žalobcu, a nie aj pre jeho sestru J., tak nespĺňa
procesné podmienky o aktívnej vecnej legitimácie všetkých oprávnených. Na podporu tohto
záveru žalovaný citoval právny názor konajúceho súdu prezentovaný
na strane 29. napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že aj z tejto argumentácie súdu vyplýva, že
sestra žalobcu J. B. mala vystupovať na strane žalobcov a ak tomu tak nie je, žaloba trpí nedostatkom

aktívnej vecnej legitimácie, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou konania, po zistení ktorej mal okresný
súd žalobu zamietnuť.

21. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným rade 1/ a 2/ uložená povinnosť
umožniť výkon práva vecného bremena užívať predmetnú predajňu, odvolatelia akcentovali, že už

v štádiu prvoinštančného konania namietali, že toto jeho právo je premlčané. Žalobca totiž pri uzatváraní
zmluvy o zriadení vecného bremena nevyjadril svoj súhlas požadovaný zákonom. Zároveň tento úkon
podliehal schváleniu súdu v konaní podľa § 179 O.s.p., pretože obidve deti M. B. boli
v čase uzavretia predmetnej zmluvy maloleté. Odvolatelia nesúhlasili s právnym názorom vyslovenýmprvoinštančným súdom v odseku 32. napadnutého rozsudku, že zmluvu o zriadení práva
vecného bremena v prospech detí M. A. B. je potrebné posudzovať podľa § 50 Občianskeho zákonníka.
Žalobca ako tretia osoba prejavil súhlas so zriadením dojednaného vecného bremena v jeho prospech

tým, že sa po dosiahnutí svojej plnoletosti začal domáhať výkonu tohto práva a preto v danom prípade
už nebolo potrebné schválenie tohto právneho úkonu súdom.
22. V danej súvislosti odvolatelia akcentovali, že zo znenia ust. § 50 Občianskeho zákonníka, jeho
obsahu i účelu je zrejmé, že ide o zmluvu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorí svoj záväzkový vzťah
riešia v prospech tretej osoby, ktorá s takouto zmluvou musí súhlasiť, a preto nie je na súdený prípad

aplikovateľné. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva, že účastníkmi tohto právneho vzťahu
je oprávnený a povinný, z ktorého právneho vzťahu vzniká oprávnenému právo vyplývajúce z vecného
bremenaapovinnémupovinnosťstrpieťvýkontohtopráva.Napokonajsúdprvejinštancievnapadnutom
rozsudku konštatoval, že právo vecného bremena bolo predmetnou zmluvou zriadené v prospech M. B.
a jeho detí rovnocenne. Z uvedeného vyplýva záver, že deti M. B. neboli tzv. tretími osobami, a preto ust.
§ 50 Občianskeho zákonníka nie je na prejednávanú vec použiteľný. Súdna prax výnimočne pripúšťa

zriadenie práva vecného bremena aj zmluvou uzavretou podľa § 50 Občianskeho zákonníka, avšak
výlučne za predpokladu, že takúto zmluvu uzatvára veriteľ a dlžník, a nie oprávnený a povinný. Ďalej
odvolatelia uviedli, že žalobca sa narodil dňa XX.XX.XXXX (správne má byť XX.XX.XXXX
– poznámka odvolacieho súdu), a teda od toho času mu vzniklo právo domáhať sa výkonu práva
vecného bremena. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, otec žalobcu M. A. B. od r. 2001 prestal

užívať predmetnú predajňu. Od toho času začala túto predajňu užívať a prenajímať nájomcom J. C.. Od
nadobudnutia plnoletosti sa žalobca mohol domáhať výkonu svojho práva v rámci 10-ročnej premlčacej
lehoty, ktorá mu tak uplynula dňa XX.XX.XXXX (správne má byť XX.XX.XXXX – poznámka odvolacieho
súdu). S prihliadnutím na márne uplynutie tejto lehoty je tento nárok žalobcu premlčaný. Okresný súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z ust. § 50 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, žalobca ako

tzv.tretiaosobaprejavilsvojsúhlasstoutozmluvouažvroku2019.Dovtedyvyužívalaprávovyplývajúce
z tejto zmluvy ako vlastníčka nehnuteľnosti J. C., pretože žalobca ešte nemal právo vecného bremena
vyplývajúce z predmetnej zmluvy.
23. Ďalej žalovaní v rade 1/ a 2/ namietali, že výrok II. napadnutého rozsudku je nezákonný
a nevykonateľný. Žalovaní totiž predmetný rodinný dom aj s pozemkom nadobudli ako dar od svojej

matky darovacou zmluvou V-6099/2019, ktorej vklad bol povolený dňa 18.09.2019. Ako je to obvyklé pri
obdobných darovacích zmluvách, pre darujúcu matku, ktorá v dome býva, žalovaní ako
obdarovaní zriadili vecné bremeno práva doživotného bývania a neobmedzeného užívania darovaných
nehnuteľností. V čase uzavretia označenej darovacej zmluvy na liste vlastníctva č. XXXX, pre. k.ú., obec
a okres E., neboli vyznačené žiadne ťarchy ani vecné bremená v prospech iných osôb. Z uvedeného

dôvodu boli žalovaní presvedčení, že darované nehnuteľnosti nadobúdajú bez akýchkoľvek
záväzkov alebo práv voči iným osobám. Darkyňa J. C. sa rozhodla darovať svojim deťom predmetné
nehnuteľnosti vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav s tým, že potrebnú údržbu a náklady súvisiace s
užívaním nehnuteľnosti budú už ďalej znášať jej deti. Správa katastra Žilina dňa 12.12.2018 pod č. Z
10185/2018 vymazala na liste vlastníctva č. XXXX pre. k.ú., obec a okres E. vecné bremeno, ktoré bolo

zapísané v prospech žalobcu a jeho sestry J. B.. J. C. nemala žiaden relevantný dôvod
uvedené administratívne rozhodnutie spochybňovať ,a preto aj následne
od r. 2001 uzatvárala nájomné zmluvy, ktorými prenajímala priestory predajne iným nájomcom
(naposledy ju prenajala nájomcovi LAMBERT s.r.o. dňa 02.01.2019 s dobou nájmu na 5 rokov, t.j. do
02.01.2024). Ako už bolo uvedené vyššie, v uvedenom čase neboli na liste vlastníctva č. XXXX pre.

k.ú., obec a okres E. vyznačené žiadne ťarchy. Po nadobudnutí vlastníckeho práva nemali žalovaní voči
tejto nájomnej zmluve žiadne námietky. Táto nájomná zmluva bola totiž uzavretá zákonným spôsobom
a rovnako v dobrej viere, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnymi ťarchami. Platnosť
tejto nájomnej zmluvy doposiaľ nikto nenamietal. Rovnako doteraz nebolo namietané ani opodstatnené
zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve užívať darované nehnuteľnosti J. C., ktoré žalovaní

ako aktuálni spoluvlastníci nehnuteľností rešpektujú. Odvolatelia dodali, že žalobca ich nikdy neoslovil,
aby mu umožnili výkon práva z jeho vecného bremena. Predmetnú vec žalobca vždy riešil len s ich
matkou J. C.. Z uvedených dôvodov žalovaným nie je zrejmé, akým spôsobom majú žalobcovi umožniť
užívanie predajne, ktorú má v zákonnom nájme spoločnosť LAMBERT s.r.o., keď súčasne
na nehnuteľnostiach (dome s pozemkom) je aktuálne zriadené právo vecného bremena spočívajúce

v práve doživotného bývania a neobmedzeného užívania darkyňou J. C..
24. Žalovaní tiež namietali, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy výsluchom svedkov - J. C. a
žalovanej v rade 1/, ktoré navrhol ich právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 04.05.2023, ktoré
súd s poukazom na aplikáciu § 153 CSP (sudcovská koncentrácia konania) zamietol. Poukázali na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode 36. tvrdiac, že pokiaľ okresný súd konštatoval, že
vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie v merite veci. Podľa názoru
odvolateľov však otázka, či bol takýto dôkaz potrebný/nepotrebný pre rozhodnutie súdu vo veci samej,

vyplýva z už vyššie prezentovaných odvolacích dôvodov o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Súčasne si uplatnil voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Uviedol, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a následne vec aj správne

právne posúdil. Zároveň ani konanie, ktoré mu predchádzalo, nie je postihnuté žiadnou z vád, ktoré by
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prejednávaný spor rozhodol súd prvej inštancie
správne a zákonne, v súlade s príslušnou procesnoprávnou aj hmotnoprávnou úpravou, a tiež v súlade
so zásadou hospodárnosti a plynulosti civilného sporového konania. Následne svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie úplne, správne, precízne a výstižne odôvodnil. Žalobca upriamil pozornosť na to, že
z odvolacích dôvodov žalovaných je zrejmé, že ich odvolanie neobsahuje námietku, že súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1
písm. e) CSP], prípadne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam [podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP]. Podľa názoru žalobcu odvolacie námietky
žalovaných sú v celom rozsahu nedôvodné, vychádzajúce z neprávneho procesnoprávneho i
hmotnoprávneho posúdenia danej veci, ktoré nemôžu viesť k úspechu žalovaných v

odvolacom konaní.
27. Vo vzťahu k výroku I. žalovaní namietajú nesplnenie procesných podmienok, čo odôvodňujú tým,
že na strane žalobcu bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že pre úspech žalobcu
pri určovacej žalobe bolo nevyhnutné, aby na strane žalobcu vystupovala aj jeho sestra J. B. ako druhá
(žijúca) oprávnená z vecného bremena. Z uvedeného vyplýva, že odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1

písm. a) CSP nie je naplnený, pretože pod nesplnením procesných podmienok zákon predpokladá iné
procesnésituácie,nežjetá,ktorúnamietajúžalovaní.Idenapr.onedostatokspôsobilostibyťúčastníkom
konania, nedostatok právomocí súdu, existencia prekážky začatého konania, prekážky právoplatne
rozsúdenej veci a pod. V prípade existencie nedostatku neodstrániteľných procesných podmienok je
výsledkom vždy uznesenie o zastavení konania. Pri nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je však

procesným výsledkom rozsudok o zamietnutí žaloby. Odvolacia námietka, žalovaných
sa však týka skutočností vyplývajúcich z hmotného práva, keďže je založená na tvrdení, nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V tomto prípade však podľa obsahu tohto
odvolacieho dôvodu môže byť naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávne
právne posúdenie veci, avšak nie odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Pokiaľ ide o vecné

vyjadrenie sa k tomuto odvolaciemu dôvodu, žalovaní uviedli, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou
vyporiadal ešte na pojednávaní dňa 04.05.2023, čo následne správne posúdil a dostatočne odôvodnil
v bode 33. napadnutého rozsudku. Výstižne tiež doplnil,
že vecné bremeno bolo pre žalobcu a jeho sestru zriadené zmluvou v prospech tretieho, a preto
oprávneným zo zmluvy je len žalobca, keďže súd v danom prípade nemal preukázaný súhlas sestry

žalobcu s touto zmluvou. Do udelenia súhlasu nie je teda sestra žalobcu
zo zmluvy oprávnená. Súhlas žalobcu s touto zmluvou bol v konaní nesporne preukázaný,
a preto v súčasnosti je oprávnený domáhať sa svojho práva určovacou žalobou výlučne žalobca. Aj
v prípade, ak by sestra žalobcu udelila svoj súhlas so zmluvou, nič by to nemenilo na tom, že žalobca
aj sám je oprávnený domáhať sa určenia svojho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Jedná

sa totiž o prípad, keď bolo právo zodpovedajúce vecnému bremeno zriadené v prospech viacerých
osôb samostatne a preto každá z nich je oprávnená domáhať sa samostatne určenia svojho práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a každá z nich má súčasne na takomto určení aj naliehavý právny
záujem. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaných, že takéhoto samostatného práva/nároku sa
môžu domáhať všetky osoby,

v prospech ktorých bolo vecné bremeno zriadené, výlučne spoločnou žalobou. V prípade nesúhlasu
ostatných oprávnených z vecného bremena, resp. ich nezáujmu byť žalobcami, by to znamenalo, že
osobe, ktorej bolo zriadené samostatné právo z vecného bremena a ktorá má i naliehavý právny záujem
na jeho určení a chce ho aj vykonávať, by bolo odopreté domáhať sa súdnej ochrany, a teda bolo by
odmietnuté poskytnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) súdom.

28. Žalobca vo svojej podstate ani nerozumie tejto odvolacej námietke, nedáva mu žiadnu logiku
ani zmysel, keď žalovaní na jednej strane tvrdia, že na určenie práva je potrebná účasť všetkých
oprávnených z vecného bremena na strane žalobcov, no pri domáhaní sa výkonu tohto práva (žaloby
na plnenie) už postačí účasť len jedného z nich. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiežodôvodnenie v bode 33. napadnutého rozsudku podľa názoru žalobcu niet žiadneho dôvodu vyžadovať
od sestry žalobcu účasť v tomto konaní.
29. Vo vzťahu k námietke premlčania výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobca zotrval

na svojej argumentácii prezentovanej v štádiu prvoinštančného konania tvrdiac, že toto jeho právo nie
je premlčané. Ak by aj toto právo otca žalobcu M. A. B. bolo v zmysle ust. § 109 Občianskeho zákonníka
premlčané, táto skutočnosť nemá žiaden právne relevantný súvis s právom zodpovedajúcim vecnému
bremenu patriacim žalobcovi. Žalobca neodvodzuje svoje právo vecného bremena od svojho zosnulého
otca, ktorý bol priamym účastníkom darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991, ale toto rovnocenné a

nezávislé právo bolo pre neho zriadené formou zmluvy v prospech tretej osoby, ktorá bola súčasťou
predmetnej darovacej zmluvy. Neobstojí preto úvaha žalovaných o tom, že ak sa premlčalo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené v prospech oprávneného M. A. B., zanikol tým aj nárok
žalobcu na výkon takéhoto práva. Žalobca dodal, že pokiaľ žalovaní tvrdia, že premlčanie jeho práva
nastalo po uplynutí 10-ročnej premlčacej doby dňom 08.06.2002, táto úvaha nie je správna, pretože
žalobca sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Navyše, žalovaní nerozlišujú medzi momentom, kedy žalobcovi

prvýkrát vzniklo právo vyjadriť súhlas so zmluvou o zriadení vecného bremena ako zmluvou v prospech
tretej osoby, ktorý nastal dňom jeho plnoletosti a momentom, kedy už osobe oprávnenej z vecného
bremena (ktorá je účastníkom zmluvy, alebo ktorá už vyjadrila súhlas so zmluvou v prospech tretieho)
plynie premlčacia lehota v prípade, ak svoje právo (dobrovoľne, bez bránenia jej v tom
povinnýmzvecnéhobremenaaleboiinouosobou)nevykonáva.Okresnýsúdsasnámietkoupremlčania

precízne a výstižne vysporiadal v bode 34. napadnutého rozsudku a s ktorou sa žalobca v celom rozsahu
stotožňuje.
30. V kontexte skutočností vyplývajúcich z dokazovania v tomto spore označil žalobca za
absurdné tvrdenie žalovaných o ich presvedčení, že darovacou zmluvou od matky nadobúdajú
nehnuteľnosti bez akýchkoľvek záväzkov alebo práv voči iným osobám. Je totiž nepredstaviteľné, že

žalovaní nevedeli, že na darovanom dome od roku 1991 viazlo vecné bremeno. Nešlo totiž o cudzie
osoby, voči ktorým by sa prípadne ich matka J. C. pri scudzení preukazovala „čistým“ výpisom z listu
vlastníctva. Išlo o jej deti, ktorým bola situácia s vecným bremenom dostatočne a dlhodobo známa,
nakoľko poznali pomery na mieste samom. Žalobca so žalovanými osobne volal a komunikoval s nimi
o vzniknutej situácii dávno predtým, ako sa stali vlastníkmi zaťaženej nehnuteľnosti, t.j. predtým, ako

začalo toto konanie. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že ich matka J. C. nemala žiaden dôvod spochybňovať
rozhodnutie orgánu katastra o výmaze vecného bremena v prospech otca žalobcu M. B., žalobcovi
a jeho sestre (Z 10185/2018, správne má byť Z 10115/2018 – poznámka odvolacieho súdu), žalobca
zdôraznil, že práve J. C. predložila Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru úmrtný list otca
žalobcu s požiadavkou výmazu vecného bremena z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú E. en

bloc ako celok, a nie len voči zosnulému otcovi žalobcu, s odôvodnením, že keď zomrel otec žalobcu
M. B., zaniká tým vecné bremeno ako celok, teda vrátane vecného bremena zriadeného v prospech
žalobcu a jeho sestry. Následne, aj keď označený administratívny orgán uznal, že jeho postup nebol
správny, t. j. že nemal vymazať z listu vlastníctva aj vecné bremeno vo vzťahu k žalobcovi a jeho sestre,
túto chybu už nemohol opraviť, a to práve preto, že medzičasom došlo k zmene vlastníckeho práva vo

vzťahu k zaťaženej nehnuteľnosti – domu súp. č. XXX. Ďalšou právnou zmenou, ktorá nastala
po chybnom výmaze vecného bremena z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. (o ktorom žalobca a jeho
sestra nemali žiadnu vedomosť), bola práve darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 6099/19 dňa 18.09.2019,
ktorou darkyňa J. C. previedla do vlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/, a to každému v spoluvlastníckom

podiele 1/2 dom súp. č. XXX spolu s C-KN parcelou č. 246/1. Zároveň si touto zmluvou J. C. zriadila
vo svoj prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve doživotného bývania
a neobmedzeného užívania celého domu súp. č. XXX a C-KN parcely č. 246/1 napriek tomu,
že si bola vedomá toho, že toto jej vecné bremeno sa „prekrýva“ s vecným bremenom zriadeným v
prospechžalobcuajehosestry.Sprihliadnutímnavšetkyokolnostiprejednávanejvecitentoprávnyúkon

považuje žalobca za účelový, urobený v snahe znemožniť, resp. sťažiť žalobcovi a jeho sestre evidenčný
zápisvecnéhobremenavkatastrinehnuteľností,aleajsamotnývýkonprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu. Darovacia zmluva bola totiž uzavretá v čase, keď formálne na liste vlastníctva č. XXXX
pre k.ú. E. nebolo zapísané žiadne vecné bremeno (ktoré bolo omylom, resp. nesprávne katastrom
vymazané dňa 12.12.2018) zrejme s úmyslom, aby sa žalovaní v rade 1/ a 2/ mohli aspoň teoreticky

dovolávať svojej dobrej viery, že nehnuteľnosti nadobúdali bez akýchkoľvek tiarch tak, ako to prezentujú
aj v podanom odvolaní. Vzhľadom na najbližší príbuzenský pomer medzi darkyňou a obdarovanými, ako
aj skutočnosti, ktoré vyšli najavo dokazovaním v tomto spore, posúdenie tejto otázky ponechal žalobca
na odvolací súd.31. Pokiaľ odvolatelia tvrdia užívacie (nájomné) vzťahy k dotknutej predajni v dome súp. č. XXX, žalobca
dodal, že o existencii akejsi nájomnej zmluvy so spoločnosťou LAMBERT s.r.o. zo dňa 02.01.2019 s
dobou nájmu na 5 rokov nebola doposiaľ v konaní žiadna zmienka. Túto skutočnosť však žalovaní tvrdia

až v štádiu odvolacieho konania, čo je procesne neprípustné, a naviac toto svoje tvrdenie ani ničím
nepreukázali. Predmetná predajňa bola v nájme spoločnosti LAMBERT s.r.o. na základe
Nájomnej zmluvy zo dňa 20.03.2003
a potom na základe Dodatku č. 1 k tejto zmluvy zo dňa 04.03.2013, a to do 20.03.2018. Túto nájomnú
zmluvu a jej dodatok doložil žalobca v prílohe podanej žaloby. Akákoľvek iná nájomná zmluva,

vrátane Nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2019, alebo žalovanými uvádzané ostatné nájomné zmluvy vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 20.06.2021, a to zo dňa 01.10.2001 (nájomca Tatra Pipe ex-im družstvo),
zo dňa 12.02.2002 (nájomca ELKOR, s. r .o.) a zo dňa 18.06.2002 (nájomca O. P. WE KA), nie sú
súčasťou súdneho spisu prejednávanej veci. Po ukončení nájmu spoločnosťou LAMBERT s.r.o. ku dňu
20.03.2018, ktorá v predajni prevádzkovala predaj obuvi, bol následne v predajni prevádzkovaný iným
subjektom predaj bytových doplnkov (žalobcovi však nie je známe, akým titulom), ktorý sa tam však

v súčasnosti už nepredáva a predajňa je dlhšiu dobu prázdna.

32. Žalovaní vo svojej odvolacej replike zotrvali na svojej argumentácii prezentovanej
v štádiu prvoinštančného konania a svojich námietkach v podanom odvolaní. Zopakovali absenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku.

Opäť zdôraznili, že v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 boli žalobca - A. B., nar.
XX.XX.XXXX a jeho sestra J. B., nar. XX.XX.XXXX neplnoletí, a preto mal byť tento právny úkon
schválený poručenským súdom. Nesúhlasili preto so záverom prvoinštančného súdu o tom, že keďže
v čase, keď boli žalobca a jeho sestra maloletí, žiadne vecno-právne ani obligačné účinky z
tohto vecného bremena voči nim nevznikli, a preto nebolo potrebné, aby tento právny úkon schvaľoval

súd, s odôvodnením, že účinky tohto právneho úkonu by nastúpili až vtedy, keď s ním
tretie osoby vyslovia súhlas, alebo prejavia vôľu byť touto zmluvou viazaní a žalobca takýto úkon
(prejav súhlasu) urobil až v čase, keď bol plnoletý. Aplikáciu ust. § 50 Občianskeho zákonníka na
prejednávaný spor žalovaní označili za nesprávnu a zmätočnú. Ďalej znovu uviedli, že z z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec žalobcu M. A. B. ako podnikateľ užíval predmetnú predajňu od uzavretia

darovacej zmluvy až do r. 2001, kedy svoju podnikateľskú činnosť ukončil. Odvtedy, t. j. od r. 2001, už
právo vecného bremena nevyužíval ani jeden z oprávnených. Premlčacia doba upravená v ust. § 109
Občianskeho zákonníka im tak uplynula ku dňu 31.12.2011.
33. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu k právnej zmene - uzavretiu darovacej zmluvy zo
dňa 18.09.2019, ktorou darkyňa J. C. darovala žalovaným v rade 1/ a 2/ nehnuteľnosti zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., a súčasne zriadila vo svoj prospech vecné bremeno –
právo ich doživotného užívania, žalovaní uviedli, že o spore medzi matkou a žalobcom nemali žiadnu
vedomosť. Obaja žalovaní žili v tom čase v cudzine, a preto o problémoch súvisiacich s predmetnými
nehnuteľnosťami nemali žiadnu vedomosť. Matka im darovala nehnuteľnosti z dôvodu svojej staroby a
zlého zdravotného stavu s tým, aby sa ako deti starali ďalej o ich opravu, údržbu a ďalšie veci súvisiace

veci a aby jej poskytovali pomoc a opateru v starobe a chorobe. Práve na základe toho žalovaná v rade
1/ ako jej dcéra zrušila svoj dlhodobý pobyt v Nemecku a presťahovala sa do darovanej nehnuteľnosti.
Žalovaní v čase darovania nemohli teda predvídať, že žalobca si niekedy
v budúcnosti bude uplatňovať nejaké právo k tejto domovej nehnuteľnosti. Zriadenie vecného bremena
v prospech matky – J. C. žalovaní považujú za prirodzené. V darovacích zmluvách je obvyklé, že v

prospech darujúceho rodiča je zriadené takéto vecné právo. Podľa vyjadrenia ich matky J. C. sa žalobca
od nej domáhal, aby mu po smrti M. B. z uzavretých nájomných zmlúv vyplácala provízie tak, ako to mali
dohodnuté s jeho otcom. Komunikácia okolo tejto veci prebiehala výlučne medzi žalobcom a
matkou žalovaných. Vo vzťahu k výroku II. žalovaní už v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzali, že
na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania v prospech

ich matky J. C. a preto výrok II. napadnutého rozsudku je nevykonateľný. V tejto súvislosti zopakovali
svoj nesúhlas, s tým, že okresný súd ich návrh na vykonanie dokazovania výpoveďami navrhnutých
svedkov zamietol s odôvodnením, že tieto neboli navrhnuté včas, a zároveň tieto dôkazy konajúci súd
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Listinný dôkaz – list vlastníctva č.
XXXX pre kat. úz. E., na ktorom bolo vyznačené právo doživotného užívania v prospech J. C., sa však

v súdnom spise už nachádzal.
34. Záverom žalovaní dodali, že popri nesprávnom právnom posúdení veci považujú odôvodnenie
napadnutého rozsudku za neurčité, nezrozumiteľné a svojím obsahom protirečivé, vyúsťujúce do
porušenia ich práva na spravodlivý proces.35. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a žiadal rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
36. K tvrdeniu žalovaných o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu uviedol,

že aktívnu legitimáciu majú všetci oprávnení z vecného bremena, ale nie spoločne, resp. nerozlučne,
ako to tvrdia žalovaní, ale každý z nich samostatne. Žalobca je preto nepochybne oprávnený aj domáhať
sa svojho práva uplatneného žalobou (či už nároku určovacieho alebo na plnenie) len sám. Žalovaní
opätovne polemizujú s názorom súdu prvej inštancie, či zmluva v prospech tretej osoby s
obsahom zriadenia vecného bremena môže byť zriadená aj v rámci darovacej zmluvy. V danej súvislosti

žalobcapoukázalnanázoryodbornejverejnostiisúdnuprax,ktorétakútozmluvuvprospechtretejosoby
pripúšťajú. Niet žiadneho rozumného dôvodu, aby zmluva v prospech tretej osoby mohla byť zriadená
len pri odplatných dvojstranných úkonoch, a nie pri iných typoch právnych úkonov (zmlúv).
37. Keďže žalovaní vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobcu neuvádzajú žiadne nové skutočnosti,
žalovaný poukázal na obsah svojho vyjadrenia k odvolaniu a bod 34. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

38. Ďalej žalobca zotrval na svojom tvrdení, že so žalovanými ohľadne súdenej veci osobne volal a
vzniknutú situáciu s nimi komunikoval dávno predtým, ako sa stali vlastníkmi zaťaženej nehnuteľnosti
a skôr, ako vznikol tento spor. Žalovaní tak museli nevyhnutne mať vedomosť o existencii vecného
bremena v prospech otca žalobcu, žalobcu a jeho sestry. K argumentácii žalovaných o nevykonateľnosti
výroku II. napadnutého rozsudku z dôvodu, že na nehnuteľnosti už viazne právo zodpovedajúce

vecnému bremenu spočívajúce v práve matky žalovaných doživotne užívať celú nehnuteľnosť –
dom súp. č. XXX, žalobca zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu uvedenú v jeho vyjadrení
k odvolaniu. Doplnil,
že žalovaní sa v tomto spore domáhajú ochrany svojej matky, ktorá však uvedenú predajňu
v dome súp. č. XXX nikdy neužívala a ani neužíva. Táto predajňa je už dlhšiu dobu prázdna, o čom

svedčia tri fotografie zhotovené žalobcom dňa 28.07.2023, ktoré sú prílohou tohto podania. Matka
žalovaných užíva len dom v jeho časti na bývanie, nie však časť predajne určenej na iné účely. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu bolo pre žalobcu zriadené oveľa skôr. Zároveň J. C. ako oprávnená z
vecného bremena nie je dobromyseľnou vo vzťahu k spornej časti domu – predajni, pretože si zmluvou
vo svoj prospech nechala zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu potom, ako bez vedomia

žalobcu dosiahla nesprávny výmaz vecného bremena pôvodne zapísaného na liste vlastníctva v jeho
prospech.

39. Odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP pred svojím rozhodovaním vyzval obidve sporové strany, aby
sa v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrili k možnej aplikácii ustanovenia § 77 a § 78 Civilného

sporového poriadku, § 28, § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 29.10.1991, § 36
zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení účinnom k 29.10.1991, § 179 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, § 61 až § 65 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred
štátnym notárstvom v znení účinnom k 29.10.1991 a časť II. a III. Registračnej smernice -
Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného

hospodárstva č. 8. z 19. mája 1964 o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach
a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi
uverejnená v čiastke 6/1964 Zbierky inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré doposiaľ
pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité.

40. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 23.09.2024, ktorý zotrval na svojej predchádzajúcej
argumentácii a k ust. § 77 a § 78 CSP uviedol, že podľa jeho názoru tzv. nútené spoločenstvo v
danej veci úplne vylúčené, nakoľko žiaden osobitný predpis nevyžaduje pre úspech žalobcu v spore
v časti určovacieho výroku účasť všetkých subjektov daného právneho vzťahu (zmluvy v prospech
tretieho, ktorou bolo zriadené starou matkou strán sporu vecné bremeno pre otca žalobcu, žalobcu

a jeho sestru). S touto procesnou sa dôsledne vysporiadal súd prvej inštancie v bode 33. Aj keď
prvoinštančný súd výslovne neuvádza, že išlo o tieto dve ustanovenia, z obsahu odôvodnenia bodu
33. rozsudku je to zrejmé. Žalovaní totiž nedostatok aktívnej legitimácie len žalobcu na požadovanom
určení vyvodzovali práve s poukazom na ustanovenia CSP upravujúce tzv. nerozlučné, resp. nútené
procesné spoločenstvo. Žalobca preto zotrval v tejto otázke v celom rozsahu na svojej argumentácii

v tomto konaní.) K ust. § 28, § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
k 29.10.1991, § 36 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení účinnom k 29.10.1991, § 179 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok žalobca jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti dodal, že
podľa jeho názoru, s ktorým sa stotožnil aj okresný súd (viď body 31. a 32. napadnutého rozsudku), nazriadenie a vznik vecného bremena v prospech vtedy maloletých A. B. (žalobca) a jeho sestry J., na
základe Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 so zriadením vecného bremena ako zmluvy v prospech
tretej osoby (§ 50 v spojení s § 135c ods. 1 vtedy účinného Občianskeho zákonníka), nebolo

potrebné schválenie (poručenského) súdu, a to jednak preto, že maloleté deti neboli účastníkmi zmluvy
a zároveň vôľou zmluvných strán nebolo to, aby tieto maloleté deti boli ihneď oprávnené, z
vecného bremena. Vôľou zmluvných strán nepochybne bolo, aby tieto maloleté deti mali právo užívať
predajňu ako časť rodinného domu č.s. XXX (označenú v náčrte tvoriacom prílohu znaleckého posudku
č. 62/91) vtedy, ak s týmto oprávnením prejavia súhlas. Užívať predajňu na účel, na ktorý sa hodí, z

povahy veci prirodzene nemôžu 14 a 7-ročné deti. Ak ju budú chcieť užívať v budúcnosti, logicky len ako
plnoleté a vtedy zároveň ako plnoleté s týmto oprávnením aj vyslovia súhlas. Presne to sa aj stalo,
tedamaloletédetisaužívaniapredajnepočassvojejmaloletostinikdynedomáhali,t.j.neprejavilisúhlass
tým,abybolioprávnenézvecnéhobremena,atoanisamianiprostredníctvomichzákonnýchzástupcov,
ale súhlas s Darovacou zmluvou zo dňa 29.10.1991 v časti zriadeného vecného bremena prejavil, teda
vyslovil súhlas s tým, aby bol oprávnený z vecného bremena až vo svojej plnoletosti len žalobca. So

súhlasom žalobcu byť oprávnený z vecného bremena sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v bode
32. napadnutého rozsudku na strane 28 dole pokračujúc na strane 29 hore v nadväznosti na bod 31. na
strane 28, pričom nepotrebnosť schválenia darovacej zmluvy súdom konajúci súd podrobne zdôvodnil v
bode 31. napadnutého rozsudku. Sestra žalobcu takýto súhlas dodnes neprejavila, nakoľko po dohode
s bratom nechce svoje oprávnenia z vecného bremena vykonávať. A to ani evidenčné oprávnenie

spočívajúce v zápise práva zodpovedajúceho jej (potenciálnemu) vecnému bremenu do
katastra nehnuteľností. Nakoľko žalobca prejavil vôľu (súhlas) byť oprávneným zo zmluvy, t.j. byť v
danom konkrétnom prípade oprávnený z vecného bremena spočívajúceho v práve užívania predajne
za tých istých okolností, ako ju užíval otec, až v období, kedy bol nepochybne plnoletý, súhlas súdu na
jeho viazanosť zmluvou, resp. na jeho oprávnenosť zo zmluvy sa nevyžadoval. Do momentu prejavenia

súhlasu tretej osoby, v tomto prípade žalobcu so zmluvou, totiž darovacia zmluva vrátane
jej časti, ktorou bolo zriadené vecné bremeno, platila len medzi jej účastníkmi (stará matka žalobcu
L. B. ako darkyňa a /pôvodná/ povinná z vecného bremena, otec žalobcu M. A. B. ako obdarovaný
a oprávnený z vecného bremena a teta žalobcu J. C. ako obdarovaná, a zároveň /budúca/ povinná z
vecnéhobremenapoprevodezaťaženejčastidomunaňu).Akbymalplatiťprávnynázor,žesúhlassúdu

sa vyžadoval už pôvodne pri jej uzavretí, t.j. 29.10.1991, podľa názoru žalobcu by absentoval predmet
zmluvy vo vzťahu k maloletým deťom, pretože tieto neboli účastníkmi zmluvy, ani ňou nenadobúdali
žiadne práva ani povinnosti. Oprávnenia z vecného bremena totiž mohli nadobudnúť až vtedy, ak so
zmluvou prejavia súhlas, pričom v čase uzavretia zmluvy ešte nebolo isté, či k takémuto súhlasu vôbec
niekedy dôjde. Iný by bol zrejme prípad, ak by už od počiatku maloletí chceli byť oprávnení

z vecného bremena a túto ich vôľu (súhlas so zmluvou) by za nich prejavovali ich zákonní zástupcovia.
Len vtedy by bolo možné uvažovať o tom, či k takémuto privoleniu so zmluvou, urobeného za maloleté
deti ich rodičmi, je potrebné schválenie poručenským súdom v zmysle § 28 vtedy účinného Občianskeho
zákonníka. Druhým dôvodom, pre ktorý je uvažovaná aplikácia tohto zákonného ustanovenia v danom
prípade vylúčená, je podľa žalobcu skutočnosť, že predmetná zmluva v časti zriadeného vecného

bremena sa v žiadnom smere netýkala spravovania (správy) majetku maloletých detí a už vôbec nešlo
o nakladanie
s majetkom maloletých detí. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca zastáva názor,
že Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 29.10.1991, v časti
pre maloletých ako zmluva v prospech tretej osoby, nevyžadovala pre svoju platnosť schválenie súdu,

a teda z dôvodu neexistencie takého súhlasu nemôže byť absolútne neplatnou. Táto zmluva začala
mať záväzkovo-právne (obligačné), ale i vecno-právne účinky vo vzťahu ku žalobcovi ako oprávnenému
z vecného bremena až momentom, kedy s ňou až ako plnoletý po prvýkrát prejavil súhlas. Dovtedy
nebol z tejto zmluvy v ničom povinný ani oprávnený, nebol jej účastníkom, a zároveň sa táto zmluva
netýkala ani jeho majetku, preto súhlas súdu nemohol byť potrebný. Opačný výklad je príliš formalistický

a nezodpovedajúci skutkovému a právnemu stavu veci. Poručenský súd by podľa názoru žalobcu nemal
v tom čase čo schvaľovať, a teda ani čo posudzovať, či je v záujme maloletého, nakoľko v tom čase sa
vôbec nevedelo, či vôbec bude z takejto zmluvy osoba maloletého niekedy oprávnená.
V skutočnosti sa to aj potvrdilo, žalobca ako oprávnený zo zmluvy, t.j. z vecného bremena nebol z tejto
zmluvy oprávneným v čase jeho maloletosti, ale až v dospelosti, kedy

so zmluvou aj prejavil súhlas. Okresný súd sa s otázkou maloletosti žalobcu ako oprávneného z vecného
bremena okamihom vzniku jeho oprávnenia zo zmluvy a aj s otázkou dania jeho súhlasu so zmluvou
vysporiadalvbodoch31.a32.napadnutéhorozsudku,žalobcamázato,ževyššieuvedenéustanovenia
boli súdom prvej inštancie pri doterajšom rozhodovaní veci aplikované (použité), aj keď ich vo svojomrozhodnutívýslovnenecitoval,čikonkrétnymiparagrafmineoznačil.Aplikovalvšakichobsah,atotak,že
schválenie zmluvy súdom nebolo v prípade žalobcu potrebné. V tejto časti vyjadrenia zároveň žalobca
dodal, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ale i ČR) a tiež doktríny Ústavného súdu

SR platí,
že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred
výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný
princíp autonómie zmluvných strán a ich vôle, charakter súkromného práva a s tým spojené spoločenské
a hospodárske funkcie zmluvy. Nie je ústavne konformná taká prax, kedy všeobecný súd uprednostňuje

výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosti zmluvy nezakladajúcim. Je nepochybné,
že vôľou zmluvných strán predmetnej zmluvy, najmä vôľou darkyne L. B., bolo, aby dom bol prevedený
na obe jej deti a aby bolo umožnené ďalšie užívanie predajne (časť domu, ktorý mala nadobudnúť p. J.
C.) otcovi žalobcu a neskôr aj jeho deťom, ak
o takéto užívanie zriadené ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu prejavia záujem.
K ust. § 61 až § 65 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom v

znení účinnom k 29.10.1991 a časť II. a III. Registračnej smernice - Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti
a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8. z 19. mája 1964 o postupe
pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach
a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi
uverejnená v čiastke 6/1964 Zbierky inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti SR žalobca

uviedol, že tieto podľa jeho názoru boli bývalým štátnym notárstvom riadne a správne aplikované,
čoho výsledkom bola registrácia darovacej zmluvy aj s ňou zriadeným vecným bremenom. Zároveň je
nepochybné, že darovacia zmluva
so zriadením vecného bremena bola spísaná štátnou notárkou JUDr. Badovou, ktorá pripravila a spísala
text zmluvy, túto posúdila ako platnú a napokon ju zaregistrovala. Nešlo o prípad, kedy by si zmluvu

spísalisamiúčastníciatútobyžiadaliprednotáromlenzaregistrovať,kdemožnosťnedôslednostinotára
pri posudzovaní náležitosti zmluvy a aj jej platnosti je vyššia. Darovacia zmluva zo dňa 29.10.1991
obsahujúca zriadenie vecného bremena v zmysle predchádzajúceho odseku bola spísaná štátnou
notárkou JUDr. Máriou Badovou vo forme Notárskej zápisnice č. N 605/91, Nz 697/91, pričom registrácia
Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 bola vykonaná bývalým štátnym notárstvom pod č. RI, V 1713/91.

V zmysle
§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Darovacej zmluvy
zo dňa 29.10.1991, vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou
zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom
práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám,

je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Registračnú smernicu sa žalobcovi nepodarilo nikde
dohľadať, nakoľko nejde a nešlo
o všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by sa vyhlasoval v zbierke zákonov. K tam uvedeným
ustanoveniam sa preto žalobca nevie v žiadnom smere vyjadriť.

41. Žalovaní sa k tejto výzve do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.

42. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

43. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

44. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok

žalovaných v rade 1/ a 2/ proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie je (až na výnimky uvedené
ďalej) dôvodný. Rozhodnutie okresného súdu je totiž založené na nesprávnom
právnomposúdení.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žeskutkovýstavzistenýsúdomprvejinštancie
považuje za správny a z tohto skutkového stavu preto vychádzal pri svojom rozhodovaní.
45. Primárne odvolací súd uvádza, že neobstojí odvolacia argumentácia žalovaných smerujúca voči

procesnému postupu okresného súdu v súvislosti s aplikáciou tzv. koncentračnej zásady, ktorej podstata
spočívavtom,žestranysporuniesúoprávnenévykonaťniektoréprocesnéúkonykedykoľvekvpriebehu
konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii
konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právneúčinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.
Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za

následok osobitné procesno-právne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu)
za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia).
Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 Základných princípov CSP tak,
že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5

Základných princípov CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali
včas. Koncepcia Civilného sporového poriadku zvýšila v tejto súvislosti zodpovednosť strany sporu za
uplatňovanie jej práv a vytvára tak tlak na dodržiavanie určených lehôt. Dôsledné použitie koncentračnej
zásady je namieste predovšetkým v prípadoch zastúpenia sporových strán advokátmi, ktorí sú ako
vysokokvalifikovaní odborníci v oblasti práva povinní v duchu procesnej ekonómie prezentovať tvrdenia

a dôkazy včas, v lehotách určených zákonom a súdom a vždy vtedy, keď ich objektívne majú
k dispozícii. Nerešpektovaním týchto zásad sa tak žalobca či žalovaný vystavujú riziku neúspechu
v spore. K oprávneniu sudcu vychádzať v jednotlivom prípade z ustanovenia § 153 CSP odvolací súd
odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 530/2018.

46. Zároveň posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovaniavykonané,jevždyvecousúdov(§185ods.1CSP)aniestránsporu.Pokiaľtedaodvolatelia
namietali, že prvoinštančný súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov – J. C. a žalovanej v rade 1/ (ktorá
však nemá pozíciu svedka v tomto konaní, pretože je stranou sporu), táto ich námietka nie je dôvodná.
Okresný súd v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, prečo vykonanie týchto dôkazov

nepovažoval za potrebné a ktoré naviac podliehali sudcovskej koncentrácii konania § 153 CSP.

47.Zasprávnypovažovalodvolacísúdzáversúduprvejinštancieotom,žežalobcamánaliehavýprávny
záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP (výrok I. napadnutého rozsudku),
a to z dôvodov uvedených v bode 23. napadnutého rozsudku. Rovnako správny je i záver súdu prvej

inštancie, že pri žalobe o naplnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP súd naliehavý právny záujem neskúma
(výrok II. rozsudku).

48. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii vecného bremena
žalobcu, ktorý bol základom pre vyhovenie jeho žalobe.

49. Spôsoby vzniku vecných bremien sú upravené v Občianskom zákonníku (§ 151o Občianskeho
zákonníka). Vecné bremeno môže vzniknúť predovšetkým na základe písomnej zmluvy. Pritom aj na
tieto zmluvy, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné, sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o zmluvách (§ 43
až§51Občianskehozákonníka).Akosprávnekonštatovalsúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutí,

podľaust.§50ods.1Občianskehozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťzmluvuajvprospechtretejosoby.
Ak nie je v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená
okamihom, keď s ňou prejaví súhlas (§ 50 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z citovaných
zákonných ustanovení teda vyplýva, že nemožno vylúčiť, aby účastníci zmluvy zriadili vecné bremeno
aj v prospech osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy. Pokiaľ by však tretia osoba nedala súhlas, zmluva

by platila iba medzi tými, ktorí ju uzavreli a právo na plnenie by mal účastník, ktorý plnenie
v prospech tretej osoby vyhradil, ak nebolo dohodnuté inak. To isté by platilo, ak by tretia osoba súhlas
odoprela (§ 50 ods. 3 Občianskeho zákonníka – bližšie pozri R 50/1985 strana 283 odsek 5).
50. V praxi sa bežne vyskytujú prípady, keď sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno v prospech tretej
osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy. Na tieto prípady sa vzťahuje ustanovenie § 50 Občianskeho

zákonníka. Najčastejšie ide o zriadenie vecného bremena pre tretiu osobu, ktorého obsahom
je právo bývania, užívania bytu alebo jeho časti v rodinnom dome. Vecné bremeno možno tiež zriadiť
v prospech tretej osoby odlišnej od oprávnenej osoby. Súhlas tretej osoby, ktorá sa tým
stávaoprávnenouzvecnéhobremena,jenevyhnutnýmpredpokladomprevznikprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu (pozri § 50 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).

51. Oprávnenému subjektu pritom prislúcha právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je buď
spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patrí určitej osobe.52. Ak je vecné bremeno spojené s vlastníckym právom k určitej nehnuteľnosti (t.j. vecné bremeno in
rem), oprávneným subjektom je tu každý vlastník panujúcej nehnuteľnosti (nie aj vlastník hnuteľnej
veci), s ktorou je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak dôjde k zmene vlastníka

tejto nehnuteľnosti (najmä prevodom vlastníckeho práva k nej), zmení sa súčasne osoba, ktorej patrí
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je tu nerozlučne
spojenésvlastníckymprávomkurčitejpanujúcejnehnuteľnosti.Takjetonajmäuvecnýchbremien,ktoré
slúžia na prospešnejšie užívanie nehnuteľnosti oprávnenej osoby. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu slúži vždy výlučne na prospech panujúcej nehnuteľnosti. Nemôže byť preto využívané pre inú

nehnuteľnosť, a to ani v prípade, že by jej vlastníkom bola rovnaká osoba.

53. Ak ale patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu určitej (konkrétnej) fyzickej alebo právnickej
osobe (t.j. vecné bremeno in personam), táto osoba nevykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu z panujúcej nehnuteľnosti, ale osobne, na základe titulu, ktorý jej vznikol zo zmluvy o zriadení
vecného bremena. Osobné vecné bremeno sa vzťahuje na konkrétnu osobu a jeho trvanie sa viaže

na dobu jej života alebo na inak určenú dobu. Právo zodpovedajúce osobnému vecnému bremenu
ako najosobnejšie právo sleduje osobu, ktorej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a preto
oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu a nemožno ho vykonávať ani za pomoci inej osoby.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je tu ohraničené ad vitalitium, t. j. dobou života oprávneného.
Oprávnený z vecného bremena môže užívať zaťaženú vec len pre seba a nesmie k užívaniu veci pribrať

iné osoby.

54. V konkrétnostiach prejednávanej veci je zrejmé a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa
29.10.1991 bola uzatvorená Darovacia zmluva vo forme notárskej zápisnice medzi darcom L. B.
a obdarovaným M. A. B. a J. C.. Predmetnou zmluvou bolo zároveň zriadené aj vecné bremeno, bod

3. notárskej zápisnice v znení: „Prevodkyňa si vyhradzuje a nadobúdatelia sa na to zaväzujú, že časť
predajne pod obytným domom súp. č. XXX postavenej na pozemku parcela č. 246/1 budú nadobúdatelia
užívať podelene, teda spoločne, a to M. A. B. bude užívať časť označenú v náčrte tvoriacom prílohu
znaleckého posudku č. 62/91 znalca M. J. C., ako predajňu, J. C., H. B. bude užívať časť predajne
označenej ako sklad a kancelárie. Tento záväzok o úžitku predajne platí i pre deti nadobúdateľov, a to

najmä pre J. B. a A. B., a to za tých istých podmienok, ako ich užíval ich otec.“ Podľa bodu 7. tejto
notárskej zápisnice: „Na základe tejto zmluvy sa urobí do EN na LV č. XXXX tento zápis,
do CLV vecné bremeno: právo doživotného užívania predajne pre M. A. B., resp. jeho deti J. a A. B.. “

55.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuodvolaciehosúduvbodoch49.,50.a53.odôvodnenia

tohto rozhodnutia je zrejmé, že účastníci Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 v súlade s ust. § 50
Občianskeho zákonníka (o.i.) zriadili aj vecné bremeno v prospech tretích osôb, ktoré neboli účastníkmi
zmluvy – detí M. A. B.: dcéry J. B. a syna A. B. (žalobcu), pričom sa jednalo o vecné bremeno in
personam. Z povahy veci pritom vyplýva, že každý z nich sa môže žalobou samostatne domáhať na
súde nárokov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Žalobca a jeho sestra teda netvoria nerozlučné spoločenstvo

(§ 77 CSP) ani nútené procesné spoločenstvo (§ 78 CSP), a preto námietka žalovaných, že v tomto
spore mala nutne vystupovať na strane žalobcov aj sestra žalobcu A. D., H. B., nie je dôvodná.
56. Súčasne odvolací súd dodáva, že neobstojí ani námietka odvolateľov o nesplnení procesných
podmienok podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Vecná legitimácia totiž vyjadruje postavenie strany sporu
v hmotnoprávnom vzťahu (bližšie pozri bod 73. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a jej prípadná absencia

nemá za následok nesplnenie procesných podmienok, t.j. podmienok, za ktorých môže súd konať
a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP). Nesplnenie procesných podmienok by mohol odvolací súd konštatovať
napr. pri nedostatkoch žaloby, absencii právomoci alebo príslušnosti súdu, ak by niektorá zo strán
nemala procesnú subjektivitu alebo procesnú spôsobilosť, alebo by sa jednalo o prekážku začatého
konania podľa § 159 CSP, prípadne prekážku veci rozsúdenej podľa § 230 CSP.

57. Ako už bolo uvedené vyššie, ak ide o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 151n
a nasl. Občianskeho zákonníka) v prospech osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy, súhlas tretích osôb,
ktoré majú byť oprávnené z vecného bremena, je i v takomto prípade nevyhnutným predpokladom pre
vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Inak povedané, na to, aby tretia osoba nadobudla

nárok z tejto zmluvy, t.j. stala sa subjektom oprávneným z vecného bremena, je potrebné, aby k zmluve
v prospech tretieho pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť, a to jednostranný právny úkon, ktorým tretia
osoba prejavuje svoj súhlas so zriadením vecného bremena. V prípade zmluvy v prospech
tretej osoby zákon nepredpisuje osobitnú formu úkonu. Z ust. § 150o Občianskeho zákonníka všakjednoznačne vyplýva, že vecné bremeno k nehnuteľnosti vzniká písomnou zmluvou. Ak sa má teda tretia
osoba stať subjektom oprávneným zo zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej v jej prospech a
zákon pre zmluvu o zriadení vecného bremena výslovne vyžaduje písomnú formu, potom podľa názoru

odvolacieho súdu nielen zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá v prospech tretej osoby podľa
§ 50 Občianskeho zákonníka, ale aj následný súhlas tretej osoby s touto zmluvou musia mať písomnú
formu. Súhlas tretích osôb môže byť pritom obsiahnutý priamo v zmluve alebo v samostatnej listine.
Pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je v takomto prípade súčasne nevyhnutné, aby
bol súhlas tretích osôb, ktoré majú byť oprávnené z vecného bremena so zmluvou o zriadení vecného

bremena uzavretou v ich prospech, prejavený najneskoršie v okamihu podania návrhu na registráciu
zmluvy štátnym notárstvom, resp. aktuálne podania návrhu na jeho vklad do katastra nehnuteľností.

58. V posudzovanom prípade nebolo medzi stranami sporu sporné, že v čase uzavretia Darovacej
zmluvy, ktorej súčasťou bola i zmluva o zriadení vecného bremena podľa § 50 Občianskeho zákonníka,
t. j. dňa 29.10.1991, boli žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho sestra J. B., nar. XX.XX.XXXX maloletí

a ich otec M. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bol ich zákonným zástupcom.

59.Podľa§36zákonač.94/1963Zb.orodinevzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyrodičiazastupujú
dieťa pri právnych úkonoch, ku ktorým nie je plne spôsobilé. Rodičia zastupujú dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nemá dieťa samé spôsobilosť, hlavne pokiaľ ide o právne úkony majetkového

charakteru. V otázke zastúpenia mal. dieťaťa rodičmi je nutné dodať, že v prípadoch, kedy jeden
z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide
o podstatnú vec, je potrebné sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí.
Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa § 49 zákona o rodine
(pozri R 17/1968). Žalobca v tomto spore pritom vôbec netvrdil, či jeho matka v čase uzavretia zmluvy

s týmto právnym úkonom/úkonmi jeho otca M. A. B. vyslovila súhlas.

60. V zmysle § 28 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ak zákonní
zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na
nakladanie s majetkom potrebný súhlas súdu.

61. Právne úkony zástupcu maloletého dieťaťa v zásade nepodliehajú súhlasu štátnych orgánov,
iba ak by to zákon výslovne vyžadoval. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka schválenie súdom
vyžadujú dispozície zákonných zástupcov v súvislosti so správou majetku zastúpených nad rámec
bežných vecí. Uvedené obmedzenie sa vzťahuje aj na rodičov, ktorí spravujú majetok svojich detí.

Kritériá na rozlíšenie bežných vecí a vecí presahujúcich obvyklé hospodárenie zákon neustanovuje.
Interpretácia týchto pojmov je teda vecou posúdenia konkrétneho prípadu. V zásade sa bude vyžadovať
schválenie súdu pri prevodoch nehnuteľností, prevodoch spoluvlastníckych podielov, zriadení vecného
bremena na nehnuteľnosti, pri dedičských dohodách, pri právnych úkonoch týkajúcich sa
väčšej hodnoty a podobne. Ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na rodičov, ktorí

spravujú majetok svojho maloletého dieťaťa (pozri R V/1967, str. 518 odsek 4).

62. Z ust. § 179 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný
zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.

63. Pri rozhodovaní o schválení úkonu zástupcu maloletého podľa § 179 O.s.p. súd posudzuje
predovšetkým to, či daný úkon je v záujme maloletého dieťaťa. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že
záujem maloletého nie je možné vidieť jedine v tom, že maloletý nadobudne vecné bremeno (v danom
prípade právo užívať predajňu), ale je tiež potrebné prihliadnuť na to, aká je možnosť tieto veci deťmi
užívať a aké by boli prípadné náklady s tým spojené, vrátane jej údržby (pozri napr. R 59/1966).

64. Žalovaní v rámci svojej obrany v spore namietali neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena
uzavretej v prospech maloletých detí B. (o.i.) aj z dôvodu, že tento právny úkon nebol
schválený súdom v konaní podľa § 179 O.s.p.

65. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že zmluva zo dňa
29.10.1991 v časti o zriadení vecného bremena uzavretej v prospech maloletých detí B. podľa § 50
Občianskeho zákonníka, ani jednostranný právny úkon podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka,ktorým by ako zákonný zástupca maloletých detí s predmetnou zmluvou vyslovil svoj súhlas, neboli
súdom schválené v konaní podľa § 179 O.s.p.

66. Aj v prípade, ak by odvolací súd pripustil, že zmluva zo dňa 29.10.1991 v časti o zriadení vecného
bremena uzavretá v prospech maloletých detí B. podľa § 50 Občianskeho zákonníka nepodliehala
schváleniu súdom v konaní podľa § 179 O.s.p., pretože ňou ešte nedošlo k zriadeniu vecného bremena
v ich prospech, nepochybne právny úkon podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým by ich
zákonný zástupca s predmetnou zmluvou vyslovil svoj súhlas, už schváleniu súdu v konaní podľa §

179 O.s.p. (v ktorom by maloleté deti zastupoval kolízny opatrovník), podliehal. Rovnaká argumentácia
platí aj za situácie, ak by aj odvolací súd pripustil, že aj v prípade zriadenia vecného bremena
zákon nepredpisuje formu súhlasu tretej osoby urobeného podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a teda, že predmetná zmluva v časti o zriadení vecného bremena v sebe obsahovala aj vyjadrenie
súhlasu M. A. B. ako zákonného zástupcu maloletých detí s touto zmluvou, prejaveného konkludentne
– t.j. jej podpisom.

67. Pre platný vznik vecného bremena dojednaného v prospech žalobcu bolo teda potrebné, aby
právoplatný rozsudok súdu o schválení týchto právnych úkonov/príp. len jednostranného právneho
úkonu zástupcu maloletých detí tvoril prílohu návrhu na ich registráciu (§ 62 zákona č. 95/1963 Zb.
o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom).

68. Zároveň na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám,
bola pritom potrebná jej registrácia štátnym notárstvom (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

69. Štátne notárstvo v konaní o registrácii zmluvy o prevode nehnuteľností a v konaní o registrácii zmluvy

o zriadení alebo zrušení vecného bremena (§ 61 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní
pred štátnym notárstvom v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo povinné skúmať, či zmluva
svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu.

70. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že aj Registračná smernica (Inštrukcia Ministerstva

spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 z 19. mája 1964,
ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu
na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, uverejnená v čiastke
6/1964 Zbierky inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti SR, resp. v čiastke 14/1964 v Zbierke
smerníc pre národné výbory pod č. 21), kde v časti III. označenej ako „Konanie o registrácii

zmlúv na štátnych notárstvach“ sa v odseku 15. uvádza, že štátne notárstvo vždy preskúma
splnenie občianskoprávnych náležitosti platného zmluvného vzťahu, najmä a) spôsobilosť účastníkov
byť subjektom práv a povinností zakladaných zmluvou (§ 7 Občianskeho zákonníka), b)
spôsobilosť účastníkov na právny úkon, o ktorých v zmluve ide, prípadne dodržanie požiadavky riadneho
zastúpenia nespôsobilých účastníkov a schválenie právneho úkonu zástupcu, napríklad súdom pri

konaní za maloletého, za osoby pozbavené spôsobilosti
na právne úkony a podobne (§ 8 až § 10 Občianskeho zákonníka).

71. Pokiaľ by teda bývalé štátne notárstvo pri registrácii Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 bolo
postupovalo dôsledne, nutne by dospelo k záveru, že navrhovaná registrácia zmluvy v časti o zriadení

vecného bremena v prospech maloletých detí B. podľa § 50 Občianskeho zákonníka nie je
odôvodnená obsahom predložených listín, pretože k platnému zriadeniu vecného bremena v prospech
A. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho sestry J. B., nar. XX.XX.XXXX, nedošlo, resp., že toto vecné bremeno
(ešte) nevzniklo, a preto malo návrh na registráciu predmetnej zmluvy v časti o zriadení vecného
bremena v prospech maloletých detí B. podľa § 64 zákona č. 95/1963 Zb. zamietnuť.

72. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu je zrejmé, že vecné bremeno,
ktorého určenia a ochrany sa žalobca v tomto spore domáha, nemohlo ku dňu registrácie predmetnej
zmluvy vzniknúť. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že zo strany bývalého Štátneho
notárstva v Žiline došlo k registrácii tejto zmluvy pod č. RI, V1713/91, s následným zápisom

vecného bremena v prospech žalobcu a jeho sestry na list vlastníctva č. XXXX pre k.ú., obec a okres
E., keďže absentoval nadobúdací titul tohto vecného práva v prospech maloletých detí B..73. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na to, aby žalobca nadobudol nárok
z predmetnej zmluvy zo dňa 29.10.1991, t.j. stal sa subjektom oprávneným z vecného bremena,
je potrebné, aby k tejto zmluve v prospech tretieho pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť, a to

jednostranný právny úkon, ktorým žalobca prejavuje svoj súhlas so zriadením
vecného bremena. V danej súvislosti krajský súd opätovne pripomína, že hoci je pravdou, že v prípade
zmluvy v prospech tretej osoby zákon nepredpisuje osobitnú formu úkonu, netreba opomínať fakt, že
zákon výslovne v ust. § 150o Občianskeho zákonníka uvádza, že vecné bremeno k nehnuteľnosti
vzniká písomnou zmluvou. Ak sa má teda tretia osoba stať subjektom oprávneným zo zmluvy o zriadení

vecného bremena uzavretej v jej prospech a zákon pre zmluvu o zriadení vecného bremena výslovne
vyžadujepísomnúformu,potompodľanázoruodvolaciehosúdutakzmluvaozriadenívecnéhobremena
uzavretá v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka, ale aj následný súhlas tretej osoby
s touto zmluvou, musia mať písomnú formu. Jednostranný právny úkon podľa § 50 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorým žalobca s predmetnou zmluvou vyslovil svoj súhlas, musel byť teda urobený písomne
(pozri bod 57. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a následne zmluva zo dňa 29.10.1991 spolu s listinou

obsahujúcou takýto prejav vôle žalobcu mala byť žalobcom podaná na príslušný okresný úrad, odbor
katastrálny s návrhom na ich vklad do katastra nehnuteľností. Navyše platí, že ak bola
zmluva o zriadení vecného bremena podľa § 50 Občianskeho zákonníka uzavretá písomne, tak i prejav
súhlasu tretej osoby s touto zmluvou musí byť urobený písomne. Z dokazovania vykonaného v tomto
spore však vyplýva, že žalobca zmluvu zo dňa 29.10.1991 spolu s listinou obsahujúcou jeho prejav vôle

podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka doposiaľ nepodal s návrhom na vklad na príslušný
okresný úrad, odbor katastrálny, a preto vecné bremeno dojednané v predmetnej zmluve v
jeho prospech nenadobudol (§ 151o Občianskeho zákonníka).

74. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou okresného súdu, že zákon

nepredpisuje formu súhlasu tretej osoby urobeného podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom
v súdenom prípade bol súhlas žalobcu so zriadením vecného bremena v jeho prospech urobený po smrti
jeho otca a tento vyplýva z vyjadrení žalobcu, jeho podaní v rámci správneho konania na Okresnom
úrade Žilina, katastrálny odbor v rokoch 2020 až 2022 i zo súdneho konania o správnej žalobe v rokoch
2020 až 2021, z ktorých je zrejmé, že žalobca vyslovil súhlas, že chce byť oprávneným

z vecného bremena a súhlasí s jeho zápisom na list vlastníctva, výkonom v jeho prospech, ako aj z
obsahu samotnej žaloby.

75. Pre rozhodovanie tohto sporu bola relevantnou i ďalšia právna skutočnosť, ku ktorej došlo po smrti
otca žalobcu M. A. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX, dôsledku čoho Okresný úrad v Žiline, odbor katastrálny

dňa 12.12.2018 vymazal z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú., obec a okres E., vecné bremeno zriadené
v jeho prospech spočívajúce v práve užívať predajňu nachádzajúcu sa na prízemí dom súp. č. XXX.
Touto právnou skutočnosťou je darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 6099/19 dňa 18.09.2019, ktorou darkyňa J. C., H. B.
previedla do vlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/ nehnuteľnosti zapísané liste vlastníctva č. XXXX pre

k.ú., obec a okres E., konkrétne dom súp. č. XXX spolu s C-KN parcelou č. 246/1 o výmere 186 m2,
s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2 pre každého obdarovaného. Zároveň si touto zmluvou J.
C. zriadila vo svoj prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve doživotného
bývania a neobmedzeného užívania celého domu súp. č. XXX a C-KN parcely č.
246/1.Odvolacísúdsapretostotožnilsargumentácioužalovaných,ktorívrámcisvojejprocesnejobrany

v spore správne poukazovali na to, že existencia práva vecného bremena zapísaného na predmetných
nehnuteľnostiach v prospech J. C. už aktuálne bráni v zriadení vecného bremena uplatneného žalobcom
v tomto konaní.

76. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu v uznesení

sp. zn. 5Sžo/44/2011 zo dňa 31.10.2011, z ktorej vyplýva: „Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do
pozornostizásadu,ktoráplatilaužvrímskompráve,podľaktorej„vigilantibusiurascriptasunt“,t.j.„práva
patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení.“ Pokiaľ teda žalobca nezrealizoval svoj jednostranný právny úkon podľa § 50
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým by s predmetnou zmluvou zo dňa 29.10.1991 uzavretou v jehoprospech vyslovil svoj súhlas, spôsobom popísaným v bode 73. tohto rozhodnutia a včas, t.j. skôr ako J.
C. zriadila vo svoj prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve doživotného
bývania a neobmedzeného užívania celého domu súp. č. XXX, jeho žaloba nemôže

byť dôvodná.

77. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo

dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany sporu)
v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 214/2011 zo dňa 18.01.2012). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo

dňa 29. 06. 2010).

78. Keďže žalobca v tomto spore nepreukázal, že by v jeho prospech platne vzniklo vecné bremeno,
ktorého určenia a ochrany sa žalobca v tomto spore domáhal, odvolací súd dospel k záveru
o absencii jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore, a preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že

žalobu žalobcu v celom rozsahu (t.j. vo výrokoch I. a II.) ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného dôvodu
by akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto spore bolo nadbytočné.

79. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a prezentovaný právny záver sa už odvolací
súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami prezentovanými

odvolateľmi v ich opravnom prostriedku, ani reakciou žalobcu na ne.

80. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) krajský súd rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu v rozsahu

100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Je pritom potrebné zdôrazniť, že trovy konania na
súde prvej inštancie i tohto odvolacieho konania, o ktorých rozhodoval odvolací súd, tvoria jeden celok,
a preto odvolací súd rozhodol o nich jedným výrokom.

81. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

82. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).