Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120211323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5120211323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C.,
2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C.,
3/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.,
4/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX/X, XXX XX F., 5/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. B. XXX/X, XXX XX F.,
6/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX F., 7/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.

XXX/XX, XXX XX B., J. K., 8/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., J. K., 9/ M. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. N. XXX, XXX XX O., J. K., 10/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul.
B.. G. XXXX, XXX XX O., J. K., 11/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. F. XXX/XX, XXX XX O. L., J. K.,
12/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. XXXX, XXX XX B., J. K., 13/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXXX/X, XXX XX O., J. K., 14/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXX, XXX XX E. P. B., J. K.,
15/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. XXXX, XXX XX B. I., J. K., 16/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, XXX XX N., J. K., 17/ L. S., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX N., J. K., všetci zastúpení

obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 167/13,
010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX
XX C., zastúpenému obchodnou spoločnosťou PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o., so sídlom 1. mája
52/18, 014 01 Bytča, IČO: 54 156 076, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/ až 17/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
25C/82/2020-526 zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/82/2020-526 zo dňa 26. marca 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovia 1/ až 17/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu (prvá veta
výrokovej časti). Zároveň žalovanému priznal voči žalobcom v rade 1/ až 17/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (druhá veta výrokovej časti).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že
do dedičstva po ich právnom predchodcovi nebohom O. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX,

zomr. XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., vedené Okresným úradom Bytča,
katastrálnym odborom na LV
č. XXX ako parcela registra „E“: č. 613/2 - lesný pozemok o výmere 3.443 m2, v podiele evidovanom
v časti B LV pod B249 o veľkosti 880/184800, na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. 478 - lesnýpozemok o výmere 34.658 m2, v podiele evidovanom v časti B LV pod B31 o veľkosti 40/960 a na LV č.
XXXX ako parcela registra „E“ č. 613/1 - lesný pozemok o výmere 107.288 m2, v podiele evidovanom v
časti B LV pod B255 o veľkosti 880/184800. Žalované spoluvlastnícke podiely sú evidované v katastri

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.
3. Žalovaný nespochybňoval skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu. Poukazoval však na to,
že spor nezavinil a nebol ochotný nahradiť žalobcom trovy konania. V rámci obrany ďalej poukazoval
na to, že v spore nie je úplný okruh dedičov po právnom predchodcovi žalobcov.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k nasledujúcim skutkovým záverom.

Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 37D/663/2017-30/, Dnot 122/2018 zo dňa 22.05.2019,
právoplatnom dňa 22.05.2019 bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi O. B., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C. XX, zomr. XX.XX.XXXX. Dedičstvo spočívajúce v sporných spoluvlastníckych
podieloch na vyššie uvedených nehnuteľnostiach nadobudol dedením žalovaný. Spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností bol však jeho menovec – právny predchodca žalobcov. Skúmajúc okruh dedičov
po právnom predchodcovi žalobcov dospel k záveru, že dedičmi po ňom sú žalobcovia 1/ až 17 a S. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXX, N., J. K. a D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, A. A., J. K..
5. Žalobcovia podaním zo dňa 27.01.2022 navrhli pristúpenie S. L. a D. L. na stranu žalobcov. Súd prvej
inštancie uznesením č. k. 25C/82/2020-501 zo dňa 08.03.2024 nepripustil pristúpenie týchto subjektov
na strane žalobcov, a to v zmysle ust. § 79 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) z dôvodu, že nebol daný ich súhlas so vstupom do konania na strane žalobcov.

6. Citujúc ust. § 460, § 473 ods. 1 a 2, § 485 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“) a ust. § 77 ods. 1 až 3 CSP súd prvej inštancie uviedol,
že žalobcovia 1/ až 17/ síce zvolili správny prostriedok ochrany ich vlastníckeho práva (ako dedičov po
ich právnom predchodcovi), na základe ktorého by mohli následne podať návrh
na dodatočné prejednanie dedičstva po ich právnom predchodcovi spočívajúceho v sporných

nehnuteľnostiach, avšak ako dedičia po ich právnom predchodcovi tvoria spolu s S. L. a D. L. nerozlučné
spoločenstvo. Absencia uvedených dvoch subjektov v konaní však vytvorila procesnú prekážku pre
rozhodnutie o hmotnom práve žalobcov, a preto žalobu žalobcov zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na znenie ust.
§ 255 ods. 1 a 2 a ust. § 262 ods. 1 až 3 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní

úspešný tak, že žalovanému voči žalobcom 1/ až 17/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobcovia 1/ až 17/, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalobcov súd prvej inštancie

im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu ich práva
na spravodlivý súdny proces. K tomu uviedli, že v spore navrhli pristúpenie S. L. a D. L. na stranu
žalobcov, avšak súd prvej inštancie ich pristúpenie uznesením zo dňa 08.03.2024 podľa ust. § 79 CSP
nepripustil z dôvodu, že nebol daný ich súhlas

so vstupom do konania na strane žalobcov. Poukázali zároveň na to, že súd prvej inštancie ich výzvou
zo dňa 03.01.2024 vyzval, aby oznámili, z akého dôvodu nie sú D. L. a S. L. stranou sporu. Vo vyjadrení
uviedli, že po poručiteľoch A. B. a A. B. boli len úmrtné listy, z ktorých nebolo možné vyvodiť dedičov. Na
základe zisteného skutkového stavu navrhli pristúpenie dotknutých dvoch dedičiek do konania na strane
žalobcov s tým, že ich súhlas so vstupom do konania zabezpečia. Nepodarilo sa im však zistiť ich trvalý

pobyt alebo iný pobyt, keďže na adresách bydliska nebývajú, a preto nebolo možné vyžiadať ich súhlas
k vstupu do konania. Žalobcovia namietali záver súdu prvej inštancie, že spolu s dotknutými dvoma
dedičkami tvoria nútené spoločenstvo podľa ust. § 78 CSP. Predmetom žaloby bolo určenie, že sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Z listinných dôkazov bolo preukázané,
že tieto nehnuteľnosti nadobudol žalovaný A. B. neoprávnene. Navrhovaným rozsudkom súdu sa mal

zosúladiť skutkový stav so stavom právnym, pričom v spore sa neriešili právne vzťahy medzi zákonnými
dedičmi. Ak by súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel a určil,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, následne v dedičskom konaní by
dedičský súd rozhodol o návrhoch všetkých zákonných dedičov. Až v tomto konaní by bola nevyhnutná
účasť všetkých zákonných dedičov. Ďalej žalobcovia poukazovali na to, že po ich právnom predchodcovi

prebieha dodatočné dedičské konanie ohľadne sporných nehnuteľností. Konanie je prerušené až do
rozhodnutia súdu v posudzovanej veci. Požadovaný určovací rozsudok by tak bol v prospech všetkých
19-ich zákonných dedičov,
o ktorých bude rozhodovať dedičský súd.9. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaný uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí. Rozhodnutie
považoval za zákonné a argumentáciu žalobcov nezodpovedajúcu platnej legislatíve, ani ustálenej praxi
súdnych autorít. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo/94/2018 zo dňa

16.05.2019 s tým, že je zrejmé, že stranou
v uvedenom spore musia byť všetci dediči. Na túto skutočnosť poukazoval už na začiatku konania, keď
na strane žalobcu vystupoval jeden, respektíve tri subjekty. Žalobcovia následne opakovane rozširovali
okruh strán sporu, čím tiež tento právny názor kvitovali. Žalobcovia však nedokázali zabezpečiť úplný
okruh strán sporu, aj keď tento si mali zabezpečiť už

pred podaním žaloby. K návrhu, aby súd prvej inštancie pripustil vstup ďalších osôb
do konania na strane žalobcov bez ich súhlasu, žalovaný uviedol, že takýto postup by bol
v rozpore s ust. § 79 CSP. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. V odvolacej replike žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne vyvodil z nedostatku súhlasu
D. L. a S. L. ich nesúhlas. Ďalej žalobcovia trvali na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní, pričom

zároveň považovali odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepresvedčivé a nedostatočné, pretože
z neho nie je zrejmé, na základe akého dôvodu došlo k zamietnutiu žalobného návrhu. Na záver uviedli,
že rozhodnutie o nepripustení vstupu do konania je procesné rozhodnutie, voči ktorému nemožno podať
opravný prostriedok a z ktorého vyplýva, že dedičky netvorili nerozlučné procesné spoločenstvo, hoci
súd prvej inštancie nemal k dispozícii vyjadrenie oboch dedičiek. Postupom súdu prvej inštancie podľa

názoru žalobcov došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces.
11. V odvolacej duplike žalovaný zopakoval, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s platnou
legislatívou. Rovnako zopakoval, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, sa vychádza z toho, že všetci dediči sú považovaní za vlastníkov až
do vyporiadania dedičstva a v tomto spore majú postavenie nútených procesných spoločníkov. Žalovaný

na záver nesúhlasil ani s hmotnoprávnym základom nároku žalobcov, avšak súd prvej inštancie sa touto
otázkou ani nemohol zaoberať z dôvodu procesných vád.
12. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ až 17/ bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – žalobcami, ktorých žaloba bola napadnutým rozsudkom

zamietnutá a proti nim bol priznaný žalovanému nárok na náhradu trov konania a teda bolo rozhodnuté
v ich neprospech), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [§
355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom

podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v prvej vete jeho výrokovej časti, ktorou bolo rozhodnuté
v merite veci, ako aj v závislom výroku [379 písm. a) CSP] o nároku na náhradu trov konania (druhá
veta výrokovej časti) ako vecne správny potvrdil.
14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z

uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa
procesných podmienok odvolací súd nezistil.
16. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcov

formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
17. Žalobcovia primárne v odvolaní namietali, že v posudzovanom prípade nešlo na strane subjektov
sporu o nerozlučné (§ 77 CSP), resp. nútené spoločenstvo (§ 78 CSP), a teda nebol dôvod nazamietnutie žaloby podľa ust. § 78 ods. 2 CSP). Argumentovali tým, že účasť všetkých týchto osôb
(dedičov) je nutná až v samotnom dedičskom konaní (dodatočnom konaní o dedičstve), pričom
v posudzovanom spore išlo len o zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym a neboli riešené

právne vzťahy medzi dedičmi a spôsob ich vyrovnania. Rozhodnutie požadované žalobcami je tak
v prospech všetkých zákonných dedičov (žalobcov 1/ až 17/, ako aj D. L. a S. L.).
18. Argumentácia žalobcov je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
( čl. 2 ods. 2 CSP), resp. naopak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je s ňou súladný. Podľa
záverov tejto rozhodovacej praxe v spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti

poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, majú teda postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov. Stranou konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v
danej veci sa vzťahuje na každého z nich (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS/93/2019-13 zo
dňa 05.11.2019). Až
do vyporiadania dedičstva ohľadom jeho predmetu sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov,
pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78

ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní)
všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn.
8Cdo/28/2019 zo dňa 27.03.2019, spis. zn. 8Cdo/94/2018 zo dňa 16.05.2019, rozsudky Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 2Cdo/45/2008
zo dňa 31.03.2009, spis. zn. 4Cdo/120/2009 a spis. zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 27.10.2010

a 14.03.2011). Odvolací súd sa nemal žiaden dôvod od tejto ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších
súdnych autorít odkloniť (čl. 2 ods. 2 CSP).
19. Zároveň žalobcovia namietali, že v konaní navrhli pristúpenie dedičiek D. L. a S. L. do konania na
strane žalobcov, avšak z dôvodu, že nedoložili ich súhlas so vstupom do konania, súd prvej inštancie
ich návrhu nevyhovel a vstup týchto dedičiek

do konania na strane žalobcov nepripustil (uznesením č. k. 25C/82/2020-501 zo dňa 08.03.2024).
Z toho žalobcovia vyvodzovali, že podľa názoru súdu prvej inštancie pre úspech žaloby o určenie, že do
dedičstva po poručiteľovi patrí určitá vec, resp. že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom určitej veci, je
nutnýsúhlasvšetkýchdedičovsichvstupomdokonania.Žalobcoviaztohtopostupusúduprvejinštancie
vyvodzovali, že išlo o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým im bolo znemožnené

uplatňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces [§
365 ods. 1 písm. b) CSP].
20. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd dáva do pozornosti, že z ust. § 77 ods. 1 či
§ 78 ods. 1 CSP nemožno vyvodiť, že nerozluční, resp. nútení spoločníci musia vystupovať v spore na
rovnakej strane (to zn. strane žalujúcej alebo strane žalovanej). Pre ich účasť v konaní je tak nevyhnutné

len to, aby tieto subjekty buď podali žalobu, alebo k nej pristúpili (vyjadrili svoj súhlas s pristúpením do
konania na strane žalobcu), alebo ich žalobcovia v žalobe označili ako žalovaných, resp. v priebehu
konania žalobcovia navrhli ich pristúpenie do konania na strane žalovaného. Inak povedané podmienka
účasti všetkých nerozlučných či nútených spoločníkov podľa ust. § 77 a 78 CSP bude splnená, ak
všetci títo spoločníci budú v konaní vystupovať ako ktorákoľvek strana sporu (samozrejme, že v spore

o určenie vlastníckeho práva nežijúcej osoby musí byť na strane žalobcu aspoň jeden jej dedič). Ak
potom žalobcovia nezískali súhlas dedičiek D. L. a S. L. na ich vstup do konania na strane žalobcov, nič
im nebránilo navrhnúť, aby súd prvej inštancie pripustil ich vstup do konania na žalovanej strane. Takýto
procesný úkon však žalobcovia ani po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 25C/82/2020-501 zo
dňa 08.03.2024 až

do vyhlásenia napadnutého rozsudku (dňa 26.03.2024) neurobili. Súd prvej inštancie pritom postupoval
plne v súlade s ust. § 79 veta druhá CSP, ak pre absenciu súhlasu (nie nesúhlasu) dedičiek D.
L. a S. L. s ich vstupom do konania na strane žalobcov, ich vstup do konania na strane žalobcov
nepripustil. Žalobcami namietaný procesný postup súdu prvej inštancie tak nebolo možné kvalifikovať
ako nesprávny, a preto ani táto odvolacia argumentácia žalobcov nebola opodstatnená.

21. Neobstojí ani argument žalobcov (v odvolacej replike), že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie bolo nepresvedčivé a nedostatočné, pričom nebolo z neho zrejmé, z akého dôvodu súd
prvej inštancie ich žalobu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z akých ustanovení
právnych predpisov súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vychádzal. Sami žalobcovia v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie zamietol ich žalobu

z dôvodu podľa ust. § 78 CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie
žalobu zamietol z dôvodu neúčasti všetkých nerozlučných spoločníkov v konaní (D. L. a S. L.).
22. V nadväznosti na uvedené potom neboli naplnené žalobcami namietané odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a nebolo možné dospieť ani k prípadnému záveru o naplneníodvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd, konštatujúc neopodstatnenosť
odvolania žalobcov, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§387ods.1CSPvprvejvetejehovýrokovejčasti,ktoroubolorozhodnutévmeriteveci,akoajvzávislom

výroku o nároku na náhradu trov konania (druhá veta výrokovej časti) ako vecne správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
vspojenísust.§255ods.1CSPa§396ods.1CSPtak,žežalobcom1/až17/akoprocesneneúspešnej
strane odvolacieho konania uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému ako procesne
úspešnej strane odvolacieho konania trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].