Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123210676
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3123210676.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov,
deti rodičov - matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H.

XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Sikorom, advokátom so sídlom Námestie Slobody 1406/38,
Púchov, o návrhu matky maloletých detí na určenie výživného otcovi, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 85P/86/2023-39 zo dňa 29. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 85P/86/2023-39 zo dňa 29. februára 2024 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom I. „Súd m e n í rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8.3.2023 č.k. 6P/12/2023-15 tak, že otcovi určuje povinnosť
prispievať na výživu maloletých detí B., na A., nar. X.XX.XXXX sumou 90,- eur, na maloletú C., nar.
X.X.XXXX sumou 90,- eur a na maloletého D., nar. X.XX.XXXX sumou 60,- eur mesačne od 13.11.2023,
ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých.
Zameškané výživné za obdobie od 13.11.2023 do 31.3.2024 v sume 1.104,- eur súd povoľuje otcovi

splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, ktoré bude poukazovať k rukám matky spolu
s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade
neuhradenia čo i len jednej splátky, keď prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku.
VostatnejčastiostávarozsudokOkresnéhosúduPovažskáBystricazodňa8.3.2023č.k.6P/12/2023-15
nezmenený.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že rodičia maloletých detí A., C. a D.
nie sú manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 8.3.2023 č. k. 6P/12/2023- 15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2023, s tým, že okresný
súd zároveň schválil medzi rodičmi dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode zverené

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa realizuje v týždňových intervaloch, pričom
rodičom výživné na maloleté deti určené nebolo.

3. V čase úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode obaja rodičia okrem
maloletých deti A., C. a D. inú vyživovaciu povinnosť nemali. Maloletý A. a maloletá C. boli žiakmi 1.
stupňa základnej školy, 4. ročníka, maloletý D. bol v predškolskom veku a navštevoval materskú školu. V

konaní Okresného súdu Považská Bystrica o rozvod manželstva rodičov maloletých detí na pojednávaní
dňa 08.3.2023 matka deklarovala svoj mesačný príjem vo výške 803,56 eur, otec maloletých detiuvádzal, že podniká v rámci živnostenského oprávnenia, pričom dosahuje mesačný zárobok priemerne
vo výške 800,- eur.

4. V čase rozhodovania okresného súdu bola matka maloletých detí tehotná a so svojím „súčasným
partnerom I. J. dňa XX.X.XXXX očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa.“ Matka maloletých detí bola
v súvislosti so svojím tehotenstvom od 8.9.2023 práceneschopná, pričom podľa správy Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica jej boli v období od mesiaca september 2023 do konca mesiace
január 2024 vyplatené nemocenské dávky, vrátane vyrovnávacích dávok v tehotenstve, priemerne vo

výške 784,20 eur. Matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojím súčasným partnerom a
troma maloletými deťmi v 3-izbovom byte v obci E. K., pričom so svojím priateľom po polovici uhrádzajú
náklady spojené s užívaním tohto bytu, ktoré celkovo predstavujú sumu 600,- eur. Maloleté deti A. a C.
navštevujú2.stupeňzákladnejškoly,5.ročník,maloletýD.ajnaďalejnavštevujepredškolskézariadenie,
za ktoré otec uhrádza mesačne poplatok vo výške 9,- eur. V súvislosti s dochádzkou maloletých detí do
základnej školy a materskej školy v obci L. matka mesačne vynakladá sumu 50,- eur. Maloletým deťom

A. a C. mesačne matka zakupuje kredit do mobilných telefónov v rozsahu 15,- až 20,- eur. Pokiaľ ide o
zakupovanie ošatenia a uhrádzanie nákladov spojených s mimoškolskými aktivitami maloletých detí, v
tomto smere takmer všetky výdavky uhrádza výlučne matka. Zo svojho príjmu matka výlučne sama po
rozvode manželstva s otcom maloletých detí ostala splácať 2 spotrebné úvery, ktoré s otcom maloletých
detí čerpali za trvania manželstva s tým, že oba tieto úvery uhrádza celkovo v 200,- eurových mesačných

splátkach. Na všetky 3 maloleté deti sú matke vyplácané rodinné prídavky v celkovej výške 180,- eur.

5. Otec maloletých detí aj naďalej okrem maloletého A., maloletej C. a maloletého D. inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Od 1.8.2023 je otec maloletých detí zamestnaný v spoločnosti LOG Personal s.r.o.
Púchov, kde podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahol za obdobie od 1.8.2023 do 31.10.2023

priemerný mesačný zárobok vo výške 1591,78 eur netto s tým, že uvedená suma zahŕňa aj daňový
bonus vo výške 420,- eur, ktorý si otec u svojho zamestnávateľa na 3 maloleté deti uplatňuje. Otec
maloletých detí býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome v obci A. H..
Rodičom podľa vlastného vyjadrenia na vedenie spoločnej domácnosti prispieva sumou 240,- eur,
čo predstavuje zálohovú platbu za dodávku elektriky, keďže rodinný dom je vykurovaný elektrickým

kúrením. Okrem toho otec maloletých detí sumou 80,- eur prispieva na úhradu dlhu za dodávku
elektrickej energie do tohto rodinného domu, ktorý dlh vznikol v minulosti za rok 2022 v celkovej
výške 1017,- eur. Počas realizácie osobnej starostlivosti o maloleté deti otec uhrádza mesačne sumu
25,- eur ako náklady za dochádzanie maloletých detí do základnej školy a materskej školy. Podľa
vlastného vyjadrenia otec maloletých detí mesačne zo svojho príjmu uhrádza sumu 400,- eur na pokrytie

svojho dlhu, ktorý mu v minulosti počas jeho podnikania vznikol na odvodoch do sociálnej a zdravotnej
poisťovne.

6. S poukazom na § 62 ods. 1, 2, 5, 6 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1
Zákona o rodine a vykonané dokazovanie mal okresný súd preukázané, že od poslednej úpravy práv

a povinností rodičov k maloletým deťom, teda od rozvodu manželstva rodičov, došlo k zásadnej zmene
pomerov na strane rodičov, ale čiastočne aj na strane maloletých detí, najmä maloletého A. a maloletej
C.. „Táto zmena pomerov spočíva v tom, že matke v súvislosti s jej tehotenstvom poklesol jej priemerný
mesačný príjem, a to v dôsledku pretrvávania jej práceneschopnosti a poberania len nemocenských
dávok. Na druhej strane otcovi maloletých detí zásadným spôsobom vzrástol jeho priemerný mesačný

zárobok zo sumy 800,- eur netto na sumu 1591,78 eur netto, vrátane daňového bonusu, ktorý si otec
mesačne uplatňuje vo výške 420,- eur. Aj napriek uvedenej skutočnosti matka prakticky výlučne sama
zabezpečuje úhradu nákladov, spojených so zabezpečovaním školských potrieb pre maloleté deti, so
zakupovaním ošatenia a s ich mimoškolskými aktivitami. V uvedenom smere sa otec maloletých detí
na úrade týchto nákladov podieľa len v minimálnom rozsahu. Ako už bolo uvedené vyššie, k zmene

pomerov došlo aj na strane maloletých detí, najmä A. a C., ktoré v školskom roku 2023/2024 začali
navštevovať 2. stupeň základnej školy, v dôsledku čoho na ich strane došlo k zvýšeniu nákladov na
zabezpečenie ich riadnej výživy. V tom istom školskom roku začal maloletý D. navštevovať posledný
ročník materskej školy s tým, že v mesiaci september 2024 by mal nastúpiť do 1.ročníka základnej školy,
s čím taktiež bude spojený nárast nákladov, najmä pri zakupovaní ošatenia a tiež školských potrieb.“

7. Hoci obaja rodičia zabezpečujú v rámci striedavej osobnej starostlivosti starostlivosť o maloleté deti v
rovnakom rozsahu, nemajú zabezpečenú rovnakú výšku príjmu a ani finančnú podporu zo strany štátu,
keď matka na 3 maloleté deti poberá rodinné prídavky v celkovej výške 180,- eur a naproti tomu siotec uplatňuje daňový bonus na 3 maloleté deti v celkovej výške 420,- eur mesačne. Vychádzajúc z
uvedeného, prihliadajúc aj na skutočnosť, že je to v prevažnej miere matka, ktorá po finančnej stránke
zabezpečuje potreby maloletých detí, tak okresný súd na základe uvedených skutočností a citovaných

zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedene vo výrokovej časti rozsudku t.j. otca zaviazal k
povinnosti prispievať na výživu maloletých detí na maloletého A. sumou 90,- eur, na maloletú C. sumou
90,- eur a na maloletého D. sumou 60,- eur mesačne od „13.11.2013“ t.j. od podania návrhu matky
na určenie výživného. Okresný súd „mal zato, že v takomto rozsahu určené výživné korešponduje
s možnosťami oboch rodičov zabezpečovať riadnu výživu detí a tiež s ich odôvodnenými potrebami.

Pokiaľ aj otec poukazoval na to, že zo svojho príjmu musí uhrádzať dlhý, ktoré mu vznikli v minulosti
na odvodoch do zdravotnej a sociálnej poisťovne, na tieto jeho výdavky súd neprihliadol v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keďže výživné má prednosť pred inými
výdavkami, najmä tými, ktoré si rodič spôsobil vlastným zavinením.“ Podľa § 232 ods. 3 CSP súd povolil
otcovi maloletých detí splácať zameškané výživné za obdobie od 13.11.2023 do 31.03.2024 v celkovej
sume 1104,- eur, vzhľadom na celkovú výšku príjmu otca a celkovú výšku jeho mesačných výdavkov,

v 100,- eur mesačných splátkach. O trovách konania okresný súd podľa § 52 CMP vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, a to pri všetkých výrokoch týkajúcich sa zvýšenia
výživného na maloleté deti s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej aj len ,,CSP'). Matka vo svojom návrhu neuviedla žiadnu zásadnú zmenu
pomerov na ich strane, ktorá by odôvodňovala jej návrh na určenie výživného. Žiadna takáto skutočnosť
nevyšla najavo ani v konaní pred súdom prvej inštancie, keď od poslednej úpravy rodičovských práv a
povinností do vynesenia rozsudku uplynul iba necelý rok, do podania návrhu iba niečo viac ako pol roka.
Na pojednávaní dňa 07.02.2024 matka vo vzťahu ku nákladom na maloleté deti uviedla nasledovné:

„Ako som už uviedla, mal. A. a mal. C. navštevujú ZŠ v obci L., mal. C. sa stravuje v školskej jedálni, začo
poplatok neuhrádzam Poplatok za MŠ pre mal. D. mesačne vo výške 19 eur uhrádza otec. Pokiaľ ide
o zakupovanie ošatenia pre deti, toto kupujem výlučne ja, na tieto výdavky mi otec nijakým spôsobom
neprispieva. Pri hradení poplatkov za školské výlety pre deti sa s otcom striedame." Z uvedeného
vyjadrenia matky je zrejmé, že poplatok v školskej jedálni uhrádza otec, rovnako ako poplatok za škôlku

pre mal. D.. Pri školských výletoch a iných udalostiach sa rodičia s platbami striedajú. Jediné, čo podľa
svojich tvrdení uhrádza výlučne matka, je ošatenie pre maloletých, aj to ak by nebralo do úvahy, že aj
otec občas maloletým kúpi nejaké oblečenie (A. zimné topánky, C. zimnú bundu, a pod.), potom bolo
z pohľadu otca potrebné dať do pomeru jeho mesačné úhrady za školu a škôlku ku nákladom matky
na oblečenie maloletých a z tejto sumy vychádzať pri určení sumy výživného. Účastníci konania majú

totiž deti zverené v striedavej osobnej starostlivosti, a tak obaja majú v čase výkonu tejto starostlivosti
náklady s maloletými čo sa týka zabezpečovania ich stravy, cestovného a iných výdavkov. Čas, ktorý
deti strávia u každého z rodičov je rovnaký, a tak z pohľadu výživného pre maloleté deti bolo podľa
otca potrebné posudzovať, o koľko viac zaplatí matka v porovnaní s otcom na iné výdavky detí. Žiaden
takýto rozdiel však v konaní nebol preukázaný, keď otec mesačne na tieto výdavky hradí 29,00 EUR

(ako bolo súdu preukázané), zatiaľ čo matka sumu vynakladanú mesačne na ošatenie neuviedla, ani
sa nenachádza v spise. Naopak, súd prvej inštancie určil výživné vo výške, akoby žiadna striedavá
starostlivosť nebola určená, keď výživné v sumáre predstavuje sumu 240,00 EUR mesačne. Takto
určené výživné predstavuje takmer sumu výživného určovaného v obdobných prípadoch pri osobnej
starostlivosti druhého rodiča a vôbec nezohľadňuje realitu toho, že sa otec polovicu času o deti stará a

znáša s tým spojené náklady. Ak by takto určené výživné malo pokrývať náklady na ošatenie (ako jedinú
položku, na ktorú otec podľa vyjadrenia matky nemá prispievať), potom by táto suma predstavovala 2
880,00 EUR ročne, čo je z pohľadu otca suma skutočne neprimeraná z pohľadu vynakladania nákladov
na nákup oblečenia pre deti.

9. V odvolaní otec namietal, že v konaní nebola preukázaná ani tvrdená zmena pomerov na strane
matky, a to čo sa týka jej príjmov. V konaní sp. zn. 6P/12/2023 matka uvádzala príjem cca 800,00 EUR,
z Potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou zo dňa 13.02.2024 však bolo
okresnému súdu preukázané, že jej nemocenská dávka spolu s tehotenským za obdobie 07/2023 -
01/2024 bola vždy viac ako 900,00 EUR mesačne. K žiadnemu súdom uvádzanému poklesu príjmu

matky teda nedošlo. Je faktom, že na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že si oproti poslednému
súdnemu rozhodnutiu polepšil tým, že si našiel zamestnanie s lepším ohodnotením. Z pohľadu otca je
však potrebné zobrať do úvahy fakt, že veľkú časť tohto opticky vysokého príjmu tvorí daňový bonus
podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej aj len ,,ZDP'), ktorý je vo svojej podstate ibadaňová úľava, o ktorú sa znižuje daň a odvíja sa od príjmu rodiča, a teda jeho schopnosti dosiahnuť
taký príjem, aby bola táto úľava v čo najvyššej výške. Naviac, výška daňového bonusu na roky 2023 a
2024 bola upravená iba prechodným ustanovením ZDP a už od 01.01.2025 sa daňový bonus zmení tak,

že bude vo výške 100 EUR pre rodičov detí do 15 rokov veku a 50 EUR pre rodičov detí nad 15 rokov
veku. Vo finančnom vyjadrení to znamená, že daňový bonus bude pre otca nižší o 120,00 EUR. Otec
má zato, že nie je hospodárne a ani efektívne, aby v januári 2025 podával návrh na zníženie určeného
výživného z dôvodu poklesu svojho príjmu.

10. Otec v odvolaní uviedol, že zákon o rodine v žiadnom svojom ustanovení nehovorí o tom, že
rozdielna výška príjmu rodičov by mala byť dôvodom na určenie výživného pri striedavej starostlivosti.
V § 62 ods. 2 iba konštatuje, že „Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“ Životná úroveň
otca pritom nie je o nič vyššia ako životná úroveň matky. Nevlastní žiaden osobitný majetok, žiadnu
nehnuteľnosť, chodí autobusom, nechodí na drahé dovolenky a býva v rodinnom dome svojich rodičov.
Zo mzdy sú mu exekučne zrážané splátky dlhu voči Sociálnej poisťovni, rovnako spláca záväzok voči

zdravotnejpoisťovni.Aksúdprvejinštancienatietozrážkyodmietolprihliadaťspoukazomna§62ods.5
zákona o rodine, potom považuje otec za dôležité uviesť, že tieto podlžnosti nevznikli z dôvodu nejakých
výstrelkov otca, z dôvodu nebankových úverov, alebo gamblingu, ale že tieto podlžnosti sú výsledkom
toho, že otcovi po vypuknutí pandémie Covid-19 nebola predĺžená pracovná zmluva, z dôvodu situácie
na trhu práce si nebol schopný nájsť iné zamestnanie a tak skúsil byť za účelom zabezpečenia rodiny

živnostníkom. Z dôvodu nízkych príjmov si však neplnil svoje odvodové povinnosti a tieto dlhy teraz
spláca. Nie je to teda žiaden „výdavok povinného rodiča, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť“ (§ 62 ods,
5 ZR). Naopak, je to zákonná povinnosť otca, ktorú si nesplnil a túto teraz musí splniť vo vykonávacom
konaní. Na strane otca došlo k zmene pomerov, avšak jeho životná úroveň sa nezmenila a nie je odlišná
od životnej úrovne matky. Aj z tohto pohľadu je preto určené výživné neprimerané a pre otca likvidačné,

keďže sa o deti stará v rovnakom pomere ako matka a popri tom by mal platiť takto vysoké výživné.
Aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie jej úmyslom otca ukracovať svoje deti o výživné, alebo
sa plneniu vyživovacej povinnosti akokoľvek vyhýbať. Naopak, samotná matka sa na pojednávaní dňa
07.02.2024 vyjadrila, že striedavá starostlivosť funguje. Otec sa o deti teda v určenom čase riadne stará
a svoje deti ľúbi. Nevidí však žiaden dôvod na to, aby platil výživné na deti pre matku, ktorá sa rozhodla

mať ďalšie dieťa s novým partnerom, a preto zrejme iniciovala toto konanie. K odvolaniu otec prikladá
ďalšie doklady o úhradách topánok, okuliarov a školského výletu, ktoré pre deti realizoval v poslednom
čase, a ktoré dokazujú, že sa podieľa na úhradách nákladov spojených s maloletými a má záujem
sa naďalej na úhradách týchto nákladov podieľať. O tom svedčí aj skutočnosť, že v uplynulom týždni
deťom kúpil ďalšie oblečenie za 40,00 EUR. Okresný súd podľa otca dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia. Navrhol, aby príslušný odvolací súd v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku v spojení s § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
matky na určenie výživného zamietne a určí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdiť.

12. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s odvolaním otca nesúhlasila. Skutočnosti,

ktoré uviedol otec v odvolaní sú zavádzajúce. Už na pojednávaní bolo preukázané, že pomery rodičov
sú výrazne odlišné z toho dôvodu bolo výživne určené s čím sa stotožnila aj kolízna opatrovníčka. Otec
uviedol, že platí poplatky v MŠ a zálohové platby za stravu, čo ale nie je pravda, priložila doklad o úhrade
nákladov spojených s MŠ a zálohovými platbami za stravu vo výške 29 eur, ktoré uhradila. Tiež zaplatila
poplatky za školskú družinu vo výške 24 eur k čomu takisto priložila doklady o úhrade. Nakoľko má dcéra

cukrovku, tej zaplatila senzory na snímanie glukózy v krvi vo výške 53 eur, nepočíta ošatenie, obuv a
pomôcky do školy vo výške cca 60 eur. Tento mesiac najmladšiemu synovi navyše zaplatila plavecký
kurz vo výške 55 eur. Na tieto náklady otec neprispel ani eurom, preto je zníženie výživného z jeho strany
úplne neprijateľné. Okrem toho spláca úver vo výške 200 eur, na ktorý mal prispievať aj otec maloletých,
ale tak sa nestalo a tak všetky náklady spojené s daným úverom platí ona. Navyše sa jej narodila dcéra,

a tým jej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec neplatí ani to, čo uvádzal v odvolaní a napriek tomu
žiada súd o zníženie výživného, čo považovala z jeho strany za absolútne nezodpovedné a sebecké.
Žiadala súd, aby odvolanie v plnom rozsahu zamietol.13. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
podanomodvolaníajehodôvodoch.Podanéodvolaniepovažovalzadôvodnéažiadal,abymupríslušný
odvolací súd v celom rozsahu vyhovel. K vyjadreniam matky, že skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní

sú zavádzajúce, a že poplatky v MŠ a zálohové platby na stravu, ktoré otec v odvolaní uvádza, v
skutočnosti hradí ona a že deťom zaplatila ďalšie položky, ako senzory na snímanie glukózy v krvi,
ošatenie,obuvapomôckydoškoly,akoajplaveckýkurz,naktoréotecnemalprispieť„anieurom“.Všetky
ním tvrdené položky v skutočnosti hradil, a hradil by ich doteraz, dňa 12.03.2024 mu však bol doručený
rozsudok okresného súdu sp. zn. 85P/86/2023-39 zo dňa 29.02.2024, ktorým mu bolo na maloletých

určené výživné, a to v sumárnej sume 240,00 EUR mesačne. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku „Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.“. S ohľadom na
uvedené a na vyhrážky matky, že podá návrh na vykonanie exekúcie, začal otec takto určené výživné
platiť, a to napriek tomu, že s týmto rozhodnutím absolútne nesúhlasí a podal voči nemu odvolanie.
Vznikla tak situácia, kedy sa otec o maloleté deti stará v rovnakom rozsahu ako matka (alebo dokonca
viac, pretože sú uňho deti často aj tri týždne v mesiaci), teda mu počas tejto doby vznikajú náklady

spojené so starostlivosťou o maloletých a naviac musí ešte platiť výživné v sume 240,00 EUR na základe
predbežne vykonateľného doručeného rozsudku. Je len samozrejmé, že s ohľadom na daný stav otec
už neuhrádza žiadne ďalšie náklady spojené s maloletými, ktoré uhrádzal do konca februára 2024.
Aj z dokladov predložených matkou vyplýva, že táto škôlku a poplatky do školy začala uhrádzať až
potom, čo jej otec začal posielať výživné, ktoré prvýkrát uhradil dňa 13.03.2024. Rovnako všetky ďalšie

položky uhradené matkou podľa jej vyjadrenia pochádzajú z obdobia po doručení rozsudku (všetky sú z
15.03.2024),atakotecpovažujetvrdeniematky,ženeprispel„anieurom“zaúplnescestné,keďžematke
bolo z jeho strany na maloleté deti zaslané súdom určené výživné. Otec naviac tiež ešte v januári uhradil
dcére senzory na snímanie glukózy v krvi a napriek zaslanému výživnému zaplatil deťom aj oblečenie
a pastelky za cca 40,00 EUR v marci tohto roku. Čo sa ďalej týka poukazovania matky na narodenie

jej ďalšej dcéry, vyživovaciu povinnosť k tejto má jej otec, teda súčasný partner matky maloletých, ktorý
s ňou žije v spoločnej domácnosti. Preto podľa otca táto skutočnosť nie je argumentom na určovanie
výživného otcovi v rámci tohto konania.

14. Otec podaním zo dňa 20.06.2024 (č.l. 74 spisu) oznámil, že maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX,

je už takmer dva mesiace v osobnej starostlivosti otca, keď odmieta chodiť k matke a z dôvodu jeho
depresívnych stavov bolo nevyhnutné vyhľadať preňho aj odbornú pomoc, o čom zasielal doklad v
prílohe.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie

otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania otca podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods.

1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Z obsahu spisu, v dotknutej veci, odvolací súd zistil, že matka sa návrhom na začatie konania
podaným na súde prvej inštancie dňa 13.11.2023 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na

maloletého A. nar. X.XX.XXXX a mal. C. nar. X.X.XXXX a D. X.XX.XXXX. Rodičia maloletých detí
A., C. a D. nie sú manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 8.3.2023 č.k. 6P/12/2023- 15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2023, s tým, že
okresný súd zároveň schválil medzi rodičmi dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa realizuje v týždňových intervaloch,

pričom rodičom výživné na maloleté deti určené nebolo. V čase úpravy práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode obaja rodičia okrem maloletých deti A., C. a D. inú vyživovaciu
povinnosť nemali. Maloletý A. a maloletá C. boli žiakmi 1. stupňa základnej školy, 4. ročníka, maloletý D.
bol v predškolskom veku a navštevoval materskú školu. V konaní Okresného súdu Považská Bystrica
o rozvod manželstva rodičov maloletých detí na pojednávaní dňa 08.3.2023 matka deklarovala svoj

mesačný príjem vo výške 803,56 eur, otec maloletých deti uvádzal, že podniká v rámci živnostenského
oprávnenia, pričom dosahuje mesačný zárobok priemerne vo výške 800,- eur. Okresný súd ustálil,
že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, teda od rozvodu manželstva
rodičov, došlo k zásadnej zmene pomerov na strane rodičov, ale čiastočne aj na strane maloletých detí,najmä maloletého A. a maloletej C.. Táto zmena pomerov spočíva v tom, že matke v súvislosti s jej
tehotenstvom poklesol jej priemerný mesačný príjem, a to v dôsledku pretrvávania jej práceneschopnosti
a poberania len nemocenských dávok. Na druhej strane otcovi maloletých detí zásadným spôsobom

vzrástol jeho priemerný mesačný zárobok zo sumy 800,- eur netto na sumu 1591,78 eur netto, vrátane
daňového bonusu, ktorý si otec mesačne uplatňuje vo výške 420,- eur. Aj napriek uvedenej skutočnosti,
podľa okresného súdu, matka prakticky výlučne sama zabezpečuje úhradu nákladov, spojených so
zabezpečovaním školských potrieb pre maloleté deti, so zakupovaním ošatenia a s ich mimoškolskými
aktivitami. Otec maloletých detí sa podľa okresného súdu na úhrade týchto nákladov podieľa len v

minimálnom rozsahu. Okresný súd tiež konštatoval, že k zmene pomerov došlo aj na strane maloletých
detí, najmä A. a C., ktoré v školskom roku 2023/2024 začali navštevovať 2. stupeň základnej školy,
v dôsledku čoho na ich strane došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie ich riadnej výživy. V tom
istom školskom roku začal maloletý D. navštevovať posledný ročník materskej školy s tým, že v mesiaci
september 2024 by mal nastúpiť do 1.ročníka základnej školy, s čím taktiež bude spojený nárast
nákladov, najmä pri zakupovaní ošatenia a tiež školských potrieb. „Hoci obaja rodičia zabezpečujú

v rámci striedavej osobnej starostlivosti starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, nemajú
zabezpečenú rovnakú výšku príjmu a ani finančnú podporu zo strany štátu, keď matka na 3 maloleté
deti poberá rodinné prídavky v celkovej výške 180,- eur a naproti tomu si otec uplatňuje daňový bonus
na 3 maloleté deti v celkovej výške 420,- eur mesačne.“

17. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákonaorodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a

rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácianatrhupráce,mieranezamestnanostivregióne,vpríslušnomodbore,

vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis.
zn. 1Cz 27/1968 zo dňa 30.09.1968 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R
5/1969). Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň
rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz
o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje

však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného
rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu
majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky,
domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania
výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,

vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky,
cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah
do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale
len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné
prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným
hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené
konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do
úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň

finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť
najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne
vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení

skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane
sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti
na vyživovacej povinnosti klesá.18. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o
rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať
prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete § 62 ods. 5

veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité
rodičomkuspokojovaniujehoprimeranýchživotnýchpotrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej
úrovni dieťaťa. Preto, napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho

bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri
posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by
nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto
dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

19. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa

(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§
62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností
konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby

dieťaťaneurčujúlentietookolnosti,súbezprostredneovplyvňovanéischopnosťouamožnosťourodičov.
Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život
kultúrneho človeka. Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej
úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež

rozsah vyživovacích povinností rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov,
danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto
poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov (k tomu rozsudok Najvyššieho
súdu ČSR spis. zn. 5Cz 112/1965 zo dňa 03.12.1965 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a

stanovísk pod č. R 14/1966).

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine „Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje“.

21. Podľa § 26 zákona o rodine, ak „sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“.

22.Procesnézásadyurčujú,žeprerozhodovaniesúdujerozhodujúcistavvčasevyhláseniarozhodnutia
(§ 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré
možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o
výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok,
ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa

podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla
odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca
nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na
takúto konštrukciu Zákona o rodine v § 78 (rovnako procesný predpis - § 121 CMP) ustanovuje osobitný
mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady,

keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady
nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus
(výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom
tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny
pomerovo odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami.

23. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú
a závažnú zmenu rozhodujúcich kritériív porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v
čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného,nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane
niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho
zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium,

zdravotný stav a pod.). Ustanovenie
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí
ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu
k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov,
nielen rozhodnutím súdu.

24. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je procesný súd v konaní o výžive maloletého
(v prejednávanej veci maloletých), podľa § 111 ods. 1 písm. c) CMP povinný zisťovať skutočný stav
veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci (§ 37 CMP). Procesný súd tak nie je limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu
zásadne v sporovom konaní podľa § 185 CSP.

25. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že na strane maloletých detí (odsek
č. 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku) došlo k zmene pomerov. Konštatovanú zmenu pomerov
okresným súdom, a to „čiastočne aj na strane maloletých detí, najmä maloletého A. a maloletej C.“,
teda zmenu ich odôvodnených potrieb, odôvodnil súd prvej inštancie tým, že „.....k zmene pomerov

došlo aj na strane maloletých detí, najmä A. a C., ktoré v školskom roku 2023/2024 začali navštevovať
2. stupeň základnej školy, v dôsledku čoho na ich strane došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie
ich riadnej výživy. V tom istom školskom roku začal maloletý D. navštevovať posledný ročník materskej
školy s tým, že v mesiaci september 2024 by mal nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, s čím taktiež
bude spojený nárast nákladov, najmä pri zakupovaní ošatenia a tiež školských potrieb.“ Odvolací

súd považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že v uvedenom závere okresného súdu nenašli
konkrétne premietnutie konkrétne skutočnosti vyplývajúcej z realizujúcej sa striedavej starostlivosti,
okrem uvedenia „.....Hoci obaja rodičia zabezpečujú v rámci striedavej osobnej starostlivosti starostlivosť
o maloleté deti v rovnakom rozsahu, nemajú zabezpečenú rovnakú výšku príjmu a ani finančnú podporu
zo strany štátu, keď matka na 3 maloleté deti poberá rodinné prídavky v celkovej výške 180,- eur a

naproti tomu si otec uplatňuje daňový bonus na 3 maloleté deti v celkovej výške 420,- eur mesačne“.
Okresný súd v ods. 15. odôvodnenia rozsudku teda v prvej vete uviedol, že rodičia nemajú zabezpečenú
rovnakú výšku príjmu a ani finančnú podporu zo štátu a bez ďalšieho, konštatoval, že je „ v prevažnej
mierematka,ktorápofinančnejstránkezabezpečujepotrebymaloletýchdetí,súdnazákladeuvedených
skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku t.j. otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletých detí na maloletého A. sumou 90,-
eur, na maloletú C. sumou 90,- eur a na maloletého D. sumou 60,- eur mesačne od 13.11.2013 t.j. od
podania návrhu matky na určenie výživného“.

26. Pokiaľ ide o posudzovanie zmeny pomerov na strane otca, teda zmeny v jeho

možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, ku ktorej došlo oproti času poslednej úpravy
jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, tak okresný súd poukázal na vzrast jeho príjmov
spolu s daňovým bonusom a vykonal porovnanie s príjmom matky, s dôrazom na zníženie jej príjmu
vzhľadom na tehotenstvo a zohľadnil rodinné prídavky, ktoré poberá. Okresný súd teda porovnal rodinné
prídavky, ktoré dostáva matka 180 Eur s daňovým bonusom otca 420 Eur, pričom dospel k záveru

v odôvodnení napadnutého rozsudku a základom jeho rozhodnutia bol, bez ďalšieho konštatovaný
a bližšieho odôvodnenia uvedený záver, že matka prakticky výlučne sama zabezpečuje úhradu nákladov
spojených so zabezpečovaním školských potrieb pre maloleté deti, so zakupovaním ošatenia a s
ich mimoškolskými aktivitami, preto je podľa okresného súdu potrebné určiť výživné na maloleté
deti. K uvedenému záveru dospel však bez bližšieho vyhodnotenia výdavkov na maloleté deti,

ktoré vynakladá matka, tých, ktoré vynakladá otec a zohľadnenie skutočnosti striedavej starostlivosti.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku z ods. 2. vyplýva v tejto rovine len uvedenie okresného súdu, že
otec ako dôkaz predložil faktúru a pokladničné bloky.

27. Z písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplývajú žiadne závery

okresného súdu v rovine okresným súdom vykonaného posúdenia a vyhodnotenia odôvodnených
potrieb matky a s tým spojených výdavkov a ani závery, v akom rozsahu došlo k ich zmene oproti
času posledného rozhodovania súdu o výživnom, ktorých skúmanie však súd prvej inštancie opomenul.
Okresný súd sa nevyjadril ani v rovine posúdenia aktuálnych pomerov matky, v ods. 3. napadnutéhorozsudku okresný súd uviedol skutočnosti uvádzané matkou, v ods. 4. napadnutého rozsudku uviedol
okresný súd, že matka nepredložila žiaden dôkaz.

28. Odvolací súd považuje za podstatné, vo vzťahu k vyššie uvedeným zisteniam v odvolacom konaní
uviesť, že preskúmaním napadnutého rozsudku nie je možné nevylúčiť, že súd prvej inštancie síce
posudzoval vyššie, odvolacím súdom, popísané zásady determinujúce skutočnosti jednak k určeniu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ako aj posudzovania zmeny pomerov podľa § 78 Zákona
o rodine, nevyhnutné pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti,

avšak uvedené posúdenie (napr. myšlienkové pochody, úvahy) sa nedostalo do písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku.

29. Odvolací súd vo vzťahu k svojim nasledujúcim záverom považuje za podstatné primárne
uviesť, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je preukázať

správnosť rozhodnutia a odôvodnenia súčasne. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených nepresvedčivých
alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v
otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

Odvolací súd len nad rámec uvádza, že najdôležitejšou súčasťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je
tzv. právna veta, t. j., právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom
a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.

30.Podľa§365ods.1písm.b)CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

31. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

32. Odvolací súd k ozrejmeniu, čo je potrebné vnímať pod odňatím možnosti konať pred súdom uvádza,
že „......Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému
dôvodudovolaniasúvlastnétripojmovéznaky:1/odňatiemožnostikonaťpredsúdom,2/to,žekodňatiu
možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi
konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo
všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných
práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo
286/2012 zo dňa 07. marca 2013).

33.Odvolacísúdksvojmurozhodnutiu,ktorýmzrušilrozhodnutieokresnéhosúduavrátilvecokresnému
súdu na nové konanie, považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že vzhľadom na vyššie ozrejmené
skutočnosti rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať
okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci

výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol
v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 161/2023 zo dňa 12. októbra 2023.34. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez
toho, aby sa riadil už odvolacím súdom spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania vyživovacej
povinnosti rodičov k maloletým deťom, t. j. komplexne preskúmal zmenu pomerov, a to nielen na strane

maloletých detí, ale aj na strane oboch rodičov vo väzbe na striedavú starostlivosť. V danom prípade
podľaodvolaciehosúdudošloknaplneniuodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.b)CSPvspojení
s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vo veci nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností
odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do
predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti

konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez
ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

37. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, síce komplexne, ale dôsledne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti
a majetkové pomery najmä výdavky oboch rodičov a rovnako oprávnené potreby maloletých detí.

Na podklade tohto potom dôsledne zhodnotí a kvantifikuje zmenu pomerov, ktorá je nevyhnutným
predpokladom pre zmenu ostatného rozhodnutia súdu, v ktorom vyživovacia povinnosť, vzhľadom na
striedavú starostlivosť, určená nebola. Dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie
v súlade s jeho povinnosťou podľa § 35 a § 36 CMP. Na podklade riadne zisteného skutočného stavu
potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov a to i s tou, ktorá

bola produkovaná aj v odvolacom konaní a nanovo rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). V zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.