Uznesenie – Vydržanie – Iné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322203450
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1322203450.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E., XXXX/XX, A. a 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E., XXXX/
XX, A. proti odporcovi: Urbár Rača, pozem. spol. – Pozemkové spoločenstvo podielového vlastníctva
lesov a poľnohospodárskych majetkov, IČO: 31 749 674, so sídlom Lisovňa 29, Bratislava o potvrdení

vydržania, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9.7.2024,
č.k. B3-44Vyd/1/2022-69, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na začatie konania
o potvrdení vydržania (výrok I.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 až 4 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 359e ods. 1, 2, 3, § 359f

ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "„C.m.p.“) a vecne tým, že
navrhovatelia odôvodňovali svoj návrh tým, že nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom vydržania,
boli pridelené predchádzajúcej užívateľke A. B. (matka navrhovateľa 1/) v roku 1966 prostredníctvom
Jednotného roľníckeho družstva československo-sovietskeho priateľstva Bratislava – Rača, pričom
užívanie kontinuálne prešlo na navrhovateľa 1/ prostredníctvom nájomných zmlúv s tým, že užívanie a
držba mala vyvrcholiť odkúpením nehnuteľností. K odkupovaniu predmetných nehnuteľností nedošlo,

a to aktivitou urbárnikov v Rači, ktorým sa podarilo vydokladovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Následne došlo v roku 2012 k podpisu nájomnej zmluvy s Pozemkovým spoločenstvom podielového
vlastníctva lesov a poľnohospodárskych majetkov a to pod tlakom, pričom doba nájmu bola stanovená
na 10 rokov a uplynula dňa 31.12.2021. Navrhovatelia ďalej uviedli, že Pozemkové spoločenstvo vzalo
na vedomie, že na nehnuteľnosti je postavená rekreačná chata, ktorá bola nadobudnutá riadnou kúpnou
zmluvou a jej vlastníkom je navrhovateľ 1/. Zároveň tvrdili, že dňom podpisu vstúpili do držby predmetu

vydržania a z tohto predmetu nerušene berú úžitky ako aj znášajú náklady a v jej užívaní nie sú
žiadnou osobou rušení. Zároveň Pozemkové spoločenstvo mlčky súhlasilo s vybudovaním oplotenia
na ochranu nehnuteľnosti a dovezeného materiálu a tiež s dobromyseľným užívaním priľahlej záhrady.
Navrhovatelia uviedli, že za stavbu - rekreačnú chatu bola Miestnym úradom a neskôr Magistrátom
Bratislava vyrubovaná daň z nehnuteľnosti, ktorú riadne uhrádzajú. Súd prvej inštancie po preskúmaní
návrhu dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť a to z dôvodu, že navrhovatelia

neosvedčili, že oni alebo ich právny predchodca (matka navrhovateľa 1/) vstúpili do držby predmetných
nehnuteľností na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Konštatoval, že vydržanie jeosobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, k čomu musia byť splnené súčasne zákonné
predpoklady, ktorými sú, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o
neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť

o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri posúdení toho, či držiteľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska toho, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo
všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom
práva, ktorého obsah vykonáva. Prvoinštančný súd poukázal na to, že z tvrdení navrhovateľov

vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti im boli dané do užívania na základe zmluvy o prenájme zo
dňa 23.8.1975, zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie pre záhradkárske účely členovi
SZZ zo dňa 7.6.1982 a zmluvy o nájme č. XXXXXXX zo dňa 9.1.2012. Súd prvej inštancie vyvodil,
že navrhovatelia na základe uvedeného majú vedomosť o tom, že ich právna predchodkyňa (matka
navrhovateľa 1/) užívala predmetné nehnuteľnosti titulom nájomných zmlúv, teda vo vedomí, že

vlastníkom je prenajímateľ nehnuteľnosti. Prvoinštančný súd konštatoval, že už táto skutočnosť vylučuje
dobromyseľnosťnavrhovateľovaichprávnejpredchodkyneotom,žeimpredmetnénehnuteľnostipatria.
Uviedol, že nepostačuje skutočnosť, že nehnuteľnosť dlhodobo užívali, ak vedeli, že nemajú právny
titul, na základe ktorého by nadobudli toto oprávnenie čo do vlastníctva. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti a dôvody súd prvej inštancie návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na vydanie rozhodnutia o

potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zamietol. S poukazom na § 52
C.m.p. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ z dôvodu, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovali, že prvoinštančný
súd správne uviedol históriu rozhodovania vo vzťahu k ich právnej predchodkyni, avšak táto preukazuje,
že vo veci vydržania pristupovali dobromyseľne. Poukázali na to, že predchádzajúce právnické osoby
(vrátane roľníckeho družstva) neboli vlastníkmi pôdy, ale mali zriadené iba právo družstevného užívania
poľnohospodárskej pôdy, preto ich právna predchodkyňa vstúpila do užívania predmetnej nehnuteľnosti

dobromyseľne. Uviedli, že na základe ponovembrových právnych úprav po smrti právnej predchodkyne
vstúpili do pôvodného vzťahu dobromyseľne, a táto ich dobromyseľnosť našla odozvu aj v dedičskom
rozhodnutí. Ďalej uviedli, že na základe riadne vydaného stavebného povolenia na stavbu nehnuteľnosti
– chaty a ohlásenia drobnej stavby – oplotenia, spracovali nehnuteľnosť, pričom voči spracovaniu
a následnému zveľadeniu, ku ktorému neboli vznesené žiadne námietky, dosiahli právny stav, ktorý

uviedli vo svojom písomnom podaní. Poukázali na to, že dňa 23.9.1997 písomne uviedli, že majú
záujem predmetnú nehnuteľnosť ako celok odkúpiť, čo bola vážne prejavená iniciatíva účastníka a
o tejto skutočnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Uviedli, že nikto im nedoručil rozhodnutie, že anketa
nebola myslená vážne a že na ňu nemajú prihliadať a tomu aj prispôsobili zveľaďovanie predmetnej
nehnuteľnosti. Odo dňa 23.9.1997 ich nikto v dobromyseľnom užívaní nehnuteľnosti nikto nerušil,

dobromyseľnosť nebola spochybnená žiadnym právnym rozhodnutím a ich užívanie je bez akýchkoľvek
právnych alebo faktických prekážok. Podľa ich názoru vydržanie začalo plynúť dňom 23.9.1997a spĺňajú
všetky podmienky, aby súd ich návrhu vyhovel. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu na vydanie potvrdenia o vydržaní vyhovie.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový

stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( §
185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospelk správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

5. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

6. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

7. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

8. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

9. Podľa § 359c ods. 1, 2, 3 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený
podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Účastníkom konania je
a) navrhovateľ,

b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.
Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods.

1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

10. Podľa § 359d ods. 1, 2 C.m.p. konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.

11. Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 C.m.p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie
vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania
o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení

vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

12. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že konanie o potvrdení vydržania podľa ôsmej hlavy druhej
časti Civilného mimosporového poriadku prebieha v dvoch fázach. Ak nedôjde k odmietnutiu návrhu
na začatie konania, súd prvej inštancie preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Táto fáza konania sa
končí buď zamietnutím návrhu na začatie konania (ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie
vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1) alebo vydaním vyzývacieho uznesenia. V druhej fáze
konania (po vydaní vyzývacieho uznesenia) súd posudzuje námietky, ktoré si môžu uplatniť oprávnenéosoby proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania. Konanie končí zamietnutím návrhu na začatie
konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné alebo vydaním unesenia o
potvrdení vydržania. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je zrejmé, že

prvoinštančný súd zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania z dôvodu, že
nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 C.m.p.

13. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo potrebné v prvom rade skúmať oprávnenosť držby
sporných nehnuteľností, a teda aj existenciu právneho titulu (i domnelého), ktorý dobromyseľnosť držby

u navrhovateľov mal zakladať, čo je zároveň jedným z predpokladov úspešného vydržania ako spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva (ďalšími predpokladmi sú spôsobilý predmet vydržania, nepretržitosť
držby a zákonom stanovené trvanie držby).

14. K dobromyseľnosti držiteľa odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry oprávneným
držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v
omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že

mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého požadovať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.zn. 5Cdo/30/2010).
Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej

opatrnosti vyhnúť. Treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho
hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ak omyl presahuje rámec bežného, zvyčajného
posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť v
síce dobrej viere, no nie so zreteľom na všetky okolnosti, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným (z
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010, sp.zn. 5Cdo/234/2009). Vo vzťahu k oprávnenému

držiteľovi je potrebné konštatovať, že v zmysle ustálenej judikatúry na to, aby bola držba oprávnená,
nestačí iba subjektívne presvedčenie, že držiteľovi právo patrí; omyl držiteľa, z ktorého vychádza jeho
presvedčenie o existencii držaného práva, musí byť ospravedlniteľný, pričom omyl je ospravedlniteľný,
ak držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípaduodkaždéhopožadovať,nemal,resp.nemoholmaťpocelúvydržaciudobu dôvodnépochybnosti

o tom, že mu vec alebo právo patrí. Zároveň je ustálené, že ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za
oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený právny titul (iný ako vlastnícky), a príp.
aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul. Držiteľ, ktorý drží vec na základe
ospravedlniteľného omylu môže byť síce v dobrej viere, ale nie s prihliadnutím na všetky okolnosti, a
preto nemôže byť oprávnený držiteľ. Samotná skutočnosť, že obsah určitého práva je dlhodobo fakticky

vykonávaný, nestačí. Pri posudzovaní ospravedlniteľného omylu držiteľa sa vychádza z objektívnych
hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, resp. nižšia úroveň vzdelania, ktoré dosiahol, nie sú významné.

15. V prejednávanej veci z listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom stavby
– záhradnej chatky zapísanej na LV č. XXXX, okres G. E., obec G. – H., kat. územie H., súp. č.

XXXX postavenej na pozemku parc.č. XXXX/XX, ktorú nadobudol od svojej matky p. A. B. na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.1997. Vo vzťahu k pozemkom v súčasnosti vedeným pod parc.č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a parc.č. XXXX/XX - záhrady o výmere 325 m2 bola
dňa 23.8.1975 medzi navrhovateľom 1/ a JRD ČSP Bratislava – Rača uzavretá zmluva o nájme na
dobu 15 rokov, následne dňa 7.6.1982 medzi navrhovateľom 1/ a Slovenským zväzom záhradkárov

uzavretá zmluva o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie pre záhradkárske účely členovi SZZ na
obdobie 10 rokov a napokon dňa 9.1.2012 medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a Pozemkovým spoločenstvom
podielovéhovlastníctvalesovapoľnohospodárskychmajetkovuzavretánájomnázmluvado31.12.2021.
Navrhovatelia zároveň uviedli a preukázali, že prejavili záujem o odkúpenie predmetných pozemkov do
svojho vlastníctva (anketový lístok zo dňa 22.9.1997).

16. V súvislosti s tvrdením navrhovateľov v podanom odvolaní, že oni a ich právna predchodkyňa
fakticky užívali sporné pozemky, tieto zveľaďovali, majú na jednom z nich postavenú záhradnú chatku,
a že ich v užívaní od počiatku nikto nerušil, odvolací súd konštatuje, že tieto skutočnosti nemajúžiaden právny význam pre posudzovanie dobromyseľnosti držby navrhovateľov, nakoľko samostatne,
bez ďalšieho nezakladajú ich dobrú vôľu a presvedčenie, že cudzie pozemky užívajú spôsobom, že im
vlastnícke právo k sporným pozemkom patrí. Vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno vyvodiť, že

na strane navrhovateľov existovala dobrá viera, že im sporné nehnuteľnosti (pozemky parc.č. XXXX/XX
a parc.č. XXXX/XX) patria, nakoľko dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj na titul, na
základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. U navrhovateľov však takýto právny titul (aj
domnelý) úplne absentuje. Navrhovatelia (ako aj ich právna predchodkyňa) od počiatku vedeli a museli
vedieť, že predmetné pozemky im vlastnícky nepatria, o čom svedčia uzavreté zmluvy o prenechaní

pozemkov do užívania a o nájme pozemkov. Odvolací súd na okraj uvádza, že aj z kúpnej zmluvy,
ktorou sa prevádzalo vlastnícke právo k stavbe – záhradnej chaty, je uvedené, že táto sa prevádza bez
pozemku.

17. Za danej situácie, keď súd prvej inštancie na základe tvrdení navrhovateľov a predložených
dôkazov spoľahlivo vyvodil záver o absencii jedného z predpokladov vydržania (dobromyseľnosť držby

navrhovateľov), nebolo možné návrhu navrhovateľov vyhovieť.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne a právne správne potvrdil.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).