Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124297124
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124297124.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. F. XX, XXX XX B. B., zastúpená: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horné záhrady 2, 974
01 Banská Bystrica, proti odporcovi: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX B. B., o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 15. mája 2024, č. k.: 16C/30/2024 - 66, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
II. Uznesenie okresného súdu vo výroku IV. z r u š u j e.
III. Odvolanie odporcu proti výroku II. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak,

že:
„I. Súd odporcovi dočasne zakazuje vstup do nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom B. B., katastrálny
odbor, obec B. B., okres B. B., k. ú. B. B., evidovanú na LV č. XXXX, a to byt č. XX, na poschodí: X G. G.
H. XX, v F. I. - súpisné číslo XXXXX, nachádzajúcom sa v B. B., E. J. E. F. XX, postavenom na parcele
č. K. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3050 m2.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Súd ukladá navrhovateľke povinnosť podať voči odporcovi žalobu vo veci samej na usporiadanie
ich vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti vedenej L. M. B. B., katastrálny odbor, obec B. B., okres B. B., k.
ú. B. B., evidovanú na LV č. XXXX, a to byt č. XX, na poschodí: X G. G. H. XX, v F. I. - N. H. XXXXX,
nachádzajúcom sa v B. B., E. J. E. F. XX, postavenom na parcele č. K. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 3050 m2, t. j. povinnosť podať voči odporcovi žalobu o vylúčenie odporcu z užívania
uvedenejnehnuteľnosti,resp.žalobuoobmedzenieužívaciehoprávaodporcukuvedenejnehnuteľnosti,

a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 14. 5. 2024
domáhala podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, aby súd uložil odporcovi povinnosť dočasne opustiť
nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom B. B., katastrálny odbor, obec B. B., okres B. B., k. ú. B.
B., evidovanú na LV č. XXXX, a to byt č. XX, na poschodí: X G. G. H. XX, v F. I. - N. H. XXXXX,

nachádzajúcom sa v B. B., E. J. E. F. XX, postavenom na parcele č. K. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 3050 m2, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a navrhovateľky a
zároveň uložil odporcovi zákaz dočasne vstupovať do nehnuteľnosti, ako aj náhrady trov konania, ktoré
jej v súvislosti s týmto neodkladným opatrením vznikli.
3. Súd predovšetkým konštatoval, že v danom prípade ide už o tretí návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Predchádzajúce dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia vedené tamojším súdom

pod sp. zn. 11C/20/2024 a 11C/22/2024 súd zamietol.4. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že
navrhovateľka a odporca vedú rozvodové konanie a konanie o úpravu práv a povinností voči maloletým
deťom, ktoré nie je právoplatne skončené. Navrhovateľka už podala dva predchádzajúce návrhy na

nariadenie neodkladného opatrenia. Prvý bol zamietnutý kvôli chýbajúcim dôkazom, druhý preto, že
navrhovateľka nebývala v spoločnom byte. Dňa 14. 05. 2024 sa však nasťahovala späť do vyššie
špecifikovaného bytu a opätovne podáva návrh s prílohami, ktoré potvrdzujú jej tvrdenia. Poukázala
na to, že manželstvo s odporcom popisuje ako neideálne, s postupne rastúcou agresivitou zo strany
odporcu, ktorú pripisuje jeho častému pitiu alkoholu. Agresivita sa prejavovala verbálnymi útokmi a

fyzickým násilím. Zdôraznila incidenty domáceho násilia, prvý fyzický útok sa udial v decembri 2016, keď
ju odporca kopol. Ďalší incident sa stal v zime 2017, keď ju odporca sotil, čo spôsobilo jej pád. Odporca
mal podľa navrhovateľky pravidelne vyvolávať konflikty, kričať a ponižovať ju a ich deti. Posledný veľký
incident sa stal 1. novembra 2023, keď ju odporca opäť fyzicky a verbálne napadol, pričom utrpela
viditeľnézranenia.Potomtoincidentenavrhovateľkaopustilaspoločnúdomácnosť.Následnejuodporca
kontaktoval telefonicky a obmedzil jej prístup k spoločným finančným prostriedkom a dokumentom.

Odporca vymenil zámky na spoločnom byte a odmietal navrhovateľke umožniť v byte bývať, ako aj
platiť hypotéku za túto nehnuteľnosť. Navrhovateľka sa následne dostala do finančných problémov, ktoré
ju prinútili vrátiť sa do spoločnej nehnuteľnosti, kde si dňa 14. 05. 2024 zabezpečila prístup pomocou
kľúčovej služby. Uviedla, že sa obáva nepredvídateľného návratu odporcu do bytu, čo vzhľadom na
jeho agresívne správanie vníma ako reálnu hrozbu pre jej život a zdravie, ako aj pre život a zdravie ich

maloletých dcér. Z uvedených dôvodov žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu
pred odporcom, pretože bez tejto ochrany bude jej situácia bezvýchodisková.
5. Súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325
ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). V takýchto prípadoch môže byť opatrenie nariadené,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V

kontexte rozhodovania o neodkladnom opatrení súd posudzuje, či sú osvedčené základné skutočnosti
odôvodňujúce okamžitú, aj keď len dočasnú úpravu právnych pomerov.
6.Prirozhodovanívychádzalzprávnychkritériíprenariadenieneodkladnéhoopatrenia.Súdposudzoval
návrh podľa viacerých kritérií: a) Princíp opodstatnenosti – skutočnosti uvedené navrhovateľkou musia
osvedčiť potrebu neodkladného opatrenia na úpravu pomerov strán alebo obavu z ohrozenia exekúcie;

b)Princípefektívnosti–musíbyťmožnédosiahnuťochranu,oktorúsanavrhovateľkadomáha,uložením
požadovaného opatrenia; c) Princíp proporcionality – neodkladné opatrenie nesmie odporcovi spôsobiť
neprimeranúujmu;d)Princípdočasnosti–nesmievytvoriťtrvalýstav,aledočasnýstavdoprávoplatného
rozhodnutia.
7. Okresný súd na základe LV č. XXXX mal osvedčené, že trojizbový byt, ktorý je predmetom sporu, sa

nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu. Byt bol nadobudnutý na základe
kúpnej zmluvy v roku 2011.
8. Z predložených dôkazov, vrátane potvrdení od polície a ďalších dokumentov, súd dospel k záveru,
že odporca sa voči navrhovateľke správal násilne. Z dôkazov vyplynulo, že navrhovateľka podala
oznámeniaopriestupkochatrestnýchčinochsúvisiacichsútokmiaprenasledovanímzostranyodporcu.

9. Súd vzal do úvahy, že navrhovateľka po odchode z bytu (po incidente dňa 1. novembra 2023)
sa do bytu spolu s maloletými deťmi vrátila dňa 14. mája 2024. Tento návrat mal súd osvedčený z
fotodokumentácie a ďalších dôkazov.
10. Navrhovateľka netvrdila, že by odporca v byte reálne býval, čo bolo súdom potvrdené. Odporca sa
teda nezdržiava v predmetnej nehnuteľnosti, aj keď je spoluvlastníkom.

11. Súd čiastočne vyhovel návrhu, návrh zamietol v časti, ktorá sa týkala povinnosti odporcu dočasne
opustiť nehnuteľnosť, pretože z dôkazov nebolo osvedčené, že by odporca v byte býval. Neexistuje
preto dôvod nariadiť opustenie bytu.
12.Súdvšakvyhovelnávrhuvčasti,vktorejsanavrhovateľkadomáhalazákazuvstupuodporcudobytu.
Tento zákaz bol odôvodnený predloženými dôkazmi o násilí, ktoré odporca páchal na navrhovateľke, čo

vyvolalo dôvodnú obavu o jej telesnú a duševnú integritu, ako aj o bezpečnosť maloletých detí.
13. Vzhľadom na dočasný charakter nariadeného opatrenia súd uložil navrhovateľke povinnosť podať
žalobu o usporiadanie vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti. To znamená, že navrhovateľka musí podať
žalobu o vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti alebo o obmedzenie jeho užívacieho práva.
14. Súd zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže výsledok

konania bol pre obe strany rovnaký, návrh bol čiastočne zamietnutý a čiastočne mu bolo vyhovené.
15. V súhrne súd dospel k záveru, že existuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne
zákaz vstupu odporcu do bytu. Súčasne bola zamietnutá časť návrhu o povinnosti odporcu opustiť
nehnuteľnosť, keďže odporca v byte nebýva. Navrhovateľka musí podať žalobu na usporiadanieprávnych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti, aby súd mohol definitívne rozhodnúť o ďalších právach a
povinnostiach. Súd vo veci aplikoval § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), § 336 ods. 1 CSP.
Odvolanie

16. Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Odvolanie podal proti uzneseniu v celom rozsahu. Odôvodnil
ho podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

17. Odporca v odvolaní uviedol nasledujúce podstatné argumenty. Odporca spochybnil pravdivosť
navrhovateľkiných tvrdení. Popiera tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa domáceho násilia, ktoré uvádza
ako hlavný dôvod na vydanie neodkladného opatrenia (zákaz vstupu do spoločného bytu). Tvrdí, že
incidenty z rokov 2016 a 2017 sa odohrali inak, ako ich popisuje navrhovateľka, a že išlo len o slovné
výmeny názorov. Rovnako popiera incidenty z 1. a 2. novembra 2023, kde priznal len jednu facku, ktorú
dal navrhovateľke po tom, čo ju pristihol s iným mužom v byte.

18. Zdôrazňuje, že pre vydanie neodkladného opatrenia musí navrhovateľka preukázať určité
osvedčenie o svojich tvrdeniach, čo podľa neho nesplnila. Navrhovateľkou predložené dôkazy (ako
oznámenia o priestupkoch a zápisnice z predchádzajúcich súdnych pojednávaní) podľa odporcu
nepodporujú tvrdenia o násilí a ani nárast agresivity odporcu.
19. Odporca v odvolaní poukazuje na to, že navrhovateľka už v marci 2024 dvakrát neúspešne žiadala

o vydanie neodkladného opatrenia. V oboch prípadoch súd zamietol jej návrhy, pričom neuznal dôkazy
o násilí. Podľa neho nedošlo od tej doby k žiadnej podstatnej zmene situácie, ktorá by odôvodňovala iné
rozhodnutie. Obviňuje navrhovateľku, že účelovo manipuluje so situáciou, aby dosiahla jeho vylúčenie
z bytu a tým získala výhodu v súdnych konaniach, vrátane rozvodu a úpravy rodičovských práv. Uvádza
príklad incidentu zo dňa 18. mája 2024, kedy podľa neho navrhovateľka zámerne privolala súkromnú

bezpečnostnú službu, aby vyvolala konflikt pri odovzdávaní detí.
20. Tvrdí, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy ako osvedčenie násilia a poukazuje na
to, že zápisnice z pojednávaní o rozvode a úprave rodičovských práv nepredstavujú rozhodnutie o
právach a povinnostiach, a preto by nemali byť použité ako dôkaz o násilí. Argumentuje aj tým, že
vydanie neodkladného opatrenia (zákaz vstupu do bytu) je neprimeraným zásahom do jeho vlastníckych

práv, pričom uvádza, že má trvalý pobyt v nehnuteľnosti a počas svojho pobytu na Slovensku sa tam
zdržiava. Tvrdí, že týmto rozhodnutím je nútený prebývať mimo svojho domova, čo mu spôsobuje
finančné ťažkosti. Odvoláva na právne zásady, najmä princíp proporcionality, ktorý by mal byť uplatnený
pri vydávaní neodkladných opatrení. Podľa neho súd nezvážil dostatočne kolíziu práv navrhovateľky na
ochranu zdravia a života s jeho právom na vlastníctvo majetku a neprimerane zasahuje do jeho práv.

21. Tiež uvádza, že súd svojim rozhodnutím porušil zásadu prezumpcie neviny, keď za osvedčené
považoval len tvrdenia navrhovateľky, pričom v priestupkovom konaní týkajúcom sa násilia nebolo
ešte právoplatne rozhodnuté. Podporuje to aj citáciou z uznesenia Ústavného súdu SR a rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe týchto argumentov odporca v odvolaní žiada zrušenie
napadnutého uznesenia okresného súdu.

Vyjadrenie k odvolaniu
22. Navrhovateľka sa v plnom rozsahu stotožnila s napadnutým uznesením a považuje ho za zákonné.
Tvrdí, že ide o nevyhnutné opatrenie na zabezpečenie ochrany jej života a zdravia, ako aj zdravia ich
maloletých detí O. a D., pred manželom. Odporca opakovane spochybňuje tvrdenia o jeho násilnom a
agresívnom správaní, ktoré navrhovateľka uvádza ako základ pre svoje konanie. Tvrdí, že nepreukázala

jeho násilné správanie, a naopak, obviňuje ju z údajnej nevery. Tieto tvrdenia však podľa nej nie sú
podložené dôkazmi a sú nepravdivé.
23. Navrhovateľka tvrdí, že odporca neustále mení svoje verzie ohľadom jej údajnej nevery. Jeho
tvrdenia považuje za vykonštruované a absurdné, čo majú podľa nej potvrdzovať aj svedkovia, vrátane
ich maloletých detí.

24. Tiež odmieta obvinenia, že by si zo spoločnej domácnosti odcudzila finančnú hotovosť, a tvrdí, že
nemala vedomosť o žiadnej obálke s hotovosťou vo výške 12 800 EUR, o ktorej hovorí odporca. Tvrdí,
že manžel si všetky finančné prostriedky riadil sám, pričom ona nebola informovaná o jeho finančných
rozhodnutiach. odporca tvrdí, že až do novembra 2023 sám hradil platby za hypotéku. Navrhovateľka
ale uvádza, že platby uskutočňovala zo spoločného účtu, na ktorý odporca posielal peniaze len na účely

úhrady hypotéky a energií. Ostatné výdavky domácnosti a starostlivosť o deti niesla na svojich pleciach
navrhovateľka.25. K incidentu z 18. mája 2024 uviedla, že v odvolaní odporca priložil videonahrávku incidentu, ktorá
bola natočená jeho sestrou. Navrhovateľka tvrdí, že video nezodpovedá skutočnostiam uvedeným
odporcom, a že incident vyvolal strach a stres u maloletých detí.

26. Poukázala na vykonštruované obvinenia odporcu. Uvádza, že odporca odstránil z ich spoločnej
nehnuteľnosti všetok spoločný majetok, čo považuje za nezmyselné, keďže odporca tvrdí, že v tejto
nehnuteľnosti naďalej prebýva a vlastní tam osobné veci.
27. Ďalej uvádza, že manžel sa správa násilne a agresívne, čo negatívne ovplyvňuje ich maloleté deti.
Deti sa svojho otca boja a jeho konanie k nim vyvoláva vážne psychologické dopady. Navrhovateľka

žiada, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu v plnom rozsahu a odmietol odvolanie
odporcu.
Replika odporcu
28. V replike sa odporca zaoberá viacerými kľúčovými otázkami týkajúcimi sa súdneho konania a
správania navrhovateľky. Odporca opakovane popiera, že by sa voči navrhovateľke správal násilne
alebo agresívne, a to najmä s odvolaním na to, že ani ich deti neuviedli svedectvo o násilí. Jediný

násilný incident, ktorý odporca priznáva, je facka, ktorú navrhovateľke uštedril. Navrhovateľka však
podľa odporcu tento incident zveličila, pričom ani pri podaní trestného oznámenia neuviedla, že by mala
fyzické zranenia. Tvrdí, že tento jediný incident nesprávne slúži ako základ pre vydanie neodkladného
opatrenia.
29. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým mu bol zakázaný prístup do spoločnej

nehnuteľnosti, považuje za neprimerané a nedostatočne odôvodnené. Poukazuje na to, že dôkazná
situácia v čase vydania opatrenia nebola dostatočná na takýto zásah, pričom odmieta akékoľvek ďalšie
tvrdenia navrhovateľky o násilí alebo ohrození.
30.Odporcavreplikeobviňujenavrhovateľkuztoho,žesiprisvojilafinančnéprostriedkyzichspoločných
úspor vo výške 32 800 EUR, ktoré si odniesla pri odchode z domácnosti. Tiež poukazuje na nesprávne

používanie finančných prostriedkov zo spoločného účtu, kvôli čomu bol nútený obmedziť jej prístup k
týmto prostriedkom.
31. Naďalej tvrdí, že navrhovateľka mala mimomanželské vzťahy, pričom si vodila mužov do ich
spoločného bytu. Zdôraznil, že práve tieto vzťahy boli príčinou hádok medzi nimi a narušenia ich vzťahu.
Navrhovateľka zámerne provokovala a manipulovala s okolnosťami, aby mohla proti nemu viesť súdne

a iné konania. Považuje za nepravdivé tvrdenia navrhovateľky, že by nemala kam ísť po odchode z
bytu, keďže vlastní polovicu rodinného domu. Navrhovateľka najprv súhlasila s predajom bytu, avšak
následne svoj postoj zmenila, čím zmarila spoločné plány na predaj.
32. Odmieta obvinenia, že jeho správanie malo negatívny vplyv na deti, a tvrdí, že navrhovateľka
manipuluje deti proti nemu. Uvádza, že aj napriek tomu, že deti prejavujú určitú rezervovanosť, ich vzťah

jevrúcnyapozitívny.Odmietatiežtvrdenia,žebysavočideťomsprávalnásilne,atvrdí,ženavrhovateľka
si tieto udalosti vymyslela.
33. Poukázal na zneužitie právnych skúseností navrhovateľky, ktorá v minulosti pracovala pre
advokátske kancelárie a využíva svoje právne znalosti na manipuláciu s konajúcimi orgánmi, aby ho
vykreslila v negatívnom svetle. Tiež tvrdí, že navrhovateľka zneužíva situácie na vytvorenie falošných

dôkazov, napríklad pri incidente so strážnou službou. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje za
neodôvodnené a navrhuje jeho zrušenie. Tvrdí, že v čase jeho vydania neexistovali dostatočné dôvody,
ktoré by odôvodňovali taký zásah do jeho vlastníckeho práva. Zotrval na argumentoch uvedených
v odvolaní, pričom vyjadruje svoj zámer nevstupovať späť do spoločného bytu.
Duplika navrhovateľky

34. Navrhovateľka zotrvala na svojich predošlých argumentoch a tvrdí, že odporca bol dôvodne
podozrivý z fyzického násilia, čo odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi
zakazuje vstup do spoločného bytu. Odporca vo svojom vyjadrení priznáva, že dal navrhovateľke facku,
avšak podľa navrhovateľky bagatelizuje skutočnú mieru násilia. Navrhovateľka dokladá dôkazy, ako sú
fotodokumentácia zranení, lekárska správa a čestné vyhlásenie.

35.Poukázalanapsychickýstavodporcu,pričomsaodvolalanaznaleckýposudokD.B.G.P.č.48/2024
zo dňa 4.8.2024, znalkyne pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, podľa ktorého
odporca trpí trvalou bludovou poruchou z okruhu schizofrénií. Tento posudok potvrdzuje, že psychický
stav odporcu má negatívny vplyv na jeho vnímanie reality, a to najmä vo vzťahu k navrhovateľke a ich
deťom. V tejto súvislosti zdôraznila, že uvedený znalecký posudok jednoznačne spochybňuje všetky

tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní ako aj replike, pretože potvrdzuje, že trpí duševnou poruchou
spojenou s bludmi, pričom ako jeden z bludov sa výslovne uvádza, že mal údajne vidieť muža vchádzať
a potom vychádzať zo spoločného bytu. Z tohto dôvodu považuje tvrdenia odporcu za nepravdivé a
spochybnené.36. Pretrvávajúcu agresivitu odporcu voči navrhovateľke preukazuje aj nahrávka telefonátu odporcu
navrhovateľke zo dňa 24. 5. 2024, kedy sa jej vyhrážal so slovami: „nejeb ma Ty, Ty kurva krpatá
vyjebaná ... nejeb ma, lebo sadnem do auta do piči a hneď som na Slovensku, kurva a uvidíš

a bude koniec a bude koniec kamarátka, nejeb ma do piči“. Uvedený znalecký posudok ako aj
nahrávka telefonátu potvrdzuje agresivitu odporcu voči navrhovateľke keď znalecký posudok túto
popisuje ako bronchiálnu agresivitu, čo je prudká agresivita, kedy odporca zrejme pod vplyvom bludov
sa niekoľkokrát dopustil fyzického ako aj psychického násilia voči navrhovateľke. Táto skutočnosť
jednoznačne potvrdzuje správnosť uznesenia okresného súdu.

37. Poukázala na znalecký posudok D. D. I., ktorý preukazuje, že odporca má negatívny vplyv na
psychický vývin ich spoločných detí, ktoré vnímali jeho stavy opitosti ako stresujúce a jeho správanie
voči navrhovateľke bolo agresívne. Tento posudok potvrdzuje, že odporca nie je schopný konštruktívnej
komunikácie a spolupráce v otázkach starostlivosti o deti, pričom sa odporca správa voči navrhovateľke
verbálne agresívne.
38. K námietke o jej spoluvlastníckom podiele na nehnuteľnosti navrhovateľka priznáva, že je

spoluvlastníčkou domu v D., avšak dom nie je vhodný na trvalé bývanie kvôli potrebe rekonštrukcie,
nedostatočnému zatepleniu a prítomnosti plesní. Zdravie ich maloletých detí by bolo ohrozené pobytom
v tomto dome. Zároveň odmieta tvrdenia odporcu, že mu bránila v kontakte s dcérami, a zdôrazňuje,
že dcéry sa odporcu boja. Znalecký posudok podporuje jej tvrdenie, že odporcovo správanie malo na
deti negatívny vplyv, a ak sa jeho psychický stav nebude liečiť, môže to viesť k agresívnemu správaniu

voči deťom.
39. Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie, a aby nevyhovel odvolaniu odporcu.
Právne posúdenie odvolacím súdom
40. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil vo výrokoch I. a III. Odvolanie odporcu proti výroku II. odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.
Zároveň rušil výrok IV. podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
41. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
42. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o výrok I. a
III. rozhodol správne. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi vyslovenými súdu prvej inštancie, ktoré
boli síce stručne odôvodnené, avšak vychádzajú z relevantných skutočností a dôkazov obsiahnutých

v spise, na ktoré súd odkazuje v bode 4 svojho odôvodnenia a z ktorých vyplynuli skutočnosti,
ktorými boli osvedčené tvrdenia navrhovateľky o splnení predpokladov pre vyhovenie návrhu, keď súd
dospel k záveru, že existuje dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke. Odvolací súd
predovšetkým konštatuje, že odporca v odvolaní ale aj v replike argumentuje aj tými okolnosťami, ktoré
nie sú až tak relevantné pre rozhodnutie v danej veci. Podstatou konania je preskúmanie podmienok, či

možno dospieť k záveru, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia.
43. Vzhľadom na argumentáciu odporcu aj navrhovateľka reagujúc na tvrdenia odporcu uvádza také
skutočnosti, ktoré sú relevantné pre konanie vo vzťahu k úprave práv a povinností práv k maloletým
deťom ako aj pre rozvod manželstva. Je síce pravdou, že vzťahy medzi rodičmi majú podstatný vplyv
na toto rozhodovanie, predmetom posúdenia v danom konaní je však úprava pomerov v zmysle § 325

ods. 1 CSP.
44. Rozhodnutie súdu sa zakladá na posúdení skutkového stavu veci, dôkazov a argumentov oboch
strán. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôkazy predložené navrhovateľkou (výpovede svedkov,
lekárske správy, správy od polície alebo iných kompetentných orgánov) dostatočne preukázali, že
odporca sa dopustil násilného správania voči navrhovateľke. Toto násilie sa malo prejaviť fyzickým

i psychickým ubližovaním, ktoré malo za následok ohrozenie fyzického a psychického zdravia
navrhovateľky. Súd pritom zdôraznil, že aj hrozba násilia a psychické zneužívanie môžu byť považované
za formy násilného správania. Súd sa v rozhodnutí zaoberal aj vierohodnosťou výpovedí oboch strán
a vyhodnotil, že výpovede navrhovateľky sú konzistentné a podporené objektívnymi dôkazmi. Naopak,
výpovede odporcu, ktorý násilie poprel, boli vyhodnotené ako nedostatočné na vyvrátenie podozrenia

z násilného správania.
45. Odporca v odvolaní v odvolaní namietal rozhodnutie súdu ako nesprávne, pričom popieral svoje
násilné správanie. V odvolaní tvrdil, že sa nikdy nedopustil násilia voči navrhovateľke a že súd
nesprávne posúdil jeho správanie. Uvádzal, že jeho konanie bolo nesprávne interpretované akonásilie, keď v skutočnosti šlo o bežné hádky a výmeny názorov, ktoré sa môžu vyskytnúť v každom
partnerskom vzťahu. Odporca ďalej namietal, že súd sa pri rozhodovaní oprel o dôkazy, ktoré považuje
za nepostačujúce alebo nevhodné. Spomína konkrétne výpovede svedkov, ktoré podľa jeho názoru

neboli dostatočne objektívne, a spochybňuje aj lekárske správy, ktoré podľa neho nemajú priamy súvis s
jeho údajným násilným konaním. Tiež zdôraznil, že neexistujú jednoznačné dôkazy, ktoré by ho priamo
spájali s násilným činom, ako napríklad svedecké výpovede priamych očitých svedkov konkrétnych
násilných aktov.
46. Ďalej namietal, že súd nejasne definoval, čo považuje za psychické násilie, a tvrdil, že jeho správanie

voči navrhovateľke bolo primerané, bez úmyslu psychicky ju zneužívať. Poukázal na to, že aj slovné
konflikty môžu byť v kontexte partnerských vzťahov bežné a nemali by byť automaticky považované
za násilie. V odvolaní odporca ďalej tvrdil, že súd vykazoval známky predpojatosti voči nemu a že
nebol schopný objektívne posúdiť situáciu. Podľa neho súd jednostranne preferoval výpovede a dôkazy
navrhovateľky, pričom jeho vlastné výpovede a dôkazy neboli posúdené s rovnakou mierou vážnosti.
47. Navrhovateľka vo svojich vyjadreniach trvala na tom, že odporca sa voči nej dopustil opakovaného

fyzického aj psychického násilia. Opierala sa o viaceré dôkazy vrátane lekárskych správ, ktoré
dokumentujú jej fyzické a psychické zranenia, a výpovedí svedkov, ktorí boli svedkami jej zhoršujúceho
sa stavu. Navrhovateľka zdôraznila, že jej strach z odporcu bol reálny a že jeho správanie malo závažné
následky na jej zdravie. Taktiež poukazovala na to, že odporca sa správal manipulatívne a že jeho násilie
nebolo len fyzické, ale malo aj dlhodobý psychologický charakter.

48. Na základe predložených dôkazov a argumentov strán odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu
je odôvodnené a založené na primeranej analýze skutkového stavu. Súd správne vyhodnotil, že dôkazy
predložené navrhovateľkou dostatočne preukazujú existenciu násilného správania zo strany odporcu,
pričom súd vzal do úvahy aj nepriame formy násilia, ako je psychické zneužívanie a hrozba násilia.
49. Odporcove argumenty v odvolaní sa z veľkej časti zakladajú na popretí skutkových zistení a tvrdení

o nedostatočnosti dôkazov. Avšak, jeho argumentácia je v tomto ohľade slabšia, pretože súd mal k
dispozícii množstvo dôkazov, ktoré podporovali tvrdenia navrhovateľky. Odporca taktiež nepredložil
dostatočné dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že jeho správanie bolo nesprávne interpretované ako
násilné.
50. Námietky týkajúce sa nejasnej definície psychického násilia môžu byť zaujímavým právnym bodom,

avšak v tomto prípade súd jasne vyhodnotil správanie odporcu ako také, ktoré viedlo k značnému
psychickémustresuaúzkostinavrhovateľky.Tentozáverbolzaloženýnavýpovediachadôkazoch,ktoré
svedčili o zhoršujúcom sa psychickom stave navrhovateľky v dôsledku správania odporcu.
51. V rozhodovanom prípade je nepochybne prítomné subjektívne vnímanie vzájomného spolužitia
navrhovateľkou a odporcom. Z obsahu spisu vyplývajú opisy udalostí z pohľadu vnímania či už

navrhovateľkou alebo odporcom. Nie je spochybnené, čo uznal aj odporca, že dal facku odporkyni.
Je problematické ustáliť, či išlo len o „pohladenie“ alebo skutočnú „ranu“ 103 kg muža. Odporca to
bagatelizuje, čo rozhodne navrhovateľka považuje za útok na svoju integritu. Odvolací súd sa s ňu
stotožňuje. A rozhodne nie je to z dôvodu predpojatosti, ale objektívneho posúdenia skutočnosti.
Okresný súd tiež nedostatočne v rozhodnutí vyargumentoval jednotlivé listinné dôkazy, lekársky správy,

keď napr. v bode 24 odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že z nej nie je zrejmé, že osobou,
o vyšetrení ktorej bola lekárska správa, resp. záznam spísaný, bola navrhovateľka, lebo v nej nie
je uvedené meno a ani podpis pacienta. Z čestného vyhlásenia k lekárskej správe zo dňa 22. 4.
2024 vyhotoveného D. Q. C. jednoznačne vyplýva, že dňa 2. 11. 2023 v dopoludňajších hodinách
bola požiadaná A. B. o fyzikálne vyšetrenie a lekársku prehliadku za účelom popísania aktuálneho

zdravotného stavu, pričom vykonal vyšetrenie a popísal aktuálny nález.
52. Odvolací súd taktiež poukazuje na zvukový záznam telefonického hovoru medzi navrhovateľkou
a odporcom, na ktorý poukazuje vo svojich podaniach aj navrhovateľka, z ktorého nepochybne vyplýva
agresívny tón a vyhrážky, ktoré je mohli u navrhovateľky vzbudiť dôvodnú obavu o svoje zdravie. Slovník
je mimoriadne vulgárny. Odvolací súd preto nemôže uveriť argumentom odporcu uvedeným v odvolaní.

53. Odvolací súd poukazuje na predložený listinný dôkaz, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24. 1. 2024 vo
veci 37P/171/2023, kde boli vypočuté aj maloleté deti, pričom z výsluchu maloletej D. B., nar. 24. 3. 2010
vyplýva, že táto uviedla, že keď potrebovali peniaze do školy, odporca im povedal „kobylky vyjebané“,
pričom zo zápisnice vyplýva, že maloletá mala pritom slzy v očiach. Tiež vypovedala, že pri incidente
odporca navrhovateľke plesol po tvári a chytili pod krk, keď kontroloval jej mobil. Maloletá okrem iného

uviedla, že keď odporca nebol doma, nechodili k nim cudzí muži, len susedia.
54. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na pripojený konzultantský psychiatrický znalecký posudok
č. 48/2024 vyhotovený D. B. G. P. zo dňa 4. 8. 2024, ktorý bol vyhotovený po rozhodnutí súdu v tomto
konaníaktorýlenpotvrdzujesprávnosťzáverovsúduprvejinštancie.Zjehozáverunepochybnevyplýva,že odporca trpí duševnou poruchou z okruhu schizofrénií, tzv. trvalou poruchou s bludmi, pričom
znalkyňa odporučila nariadiť otcovi – odporcovi ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou aj
vzhľadom k jeho zamestnaniu a plneniu si rodičovských povinnosti a zároveň v podstate izolovaným, aj

keď systematizovaným bludom viazaným na manželstvo.
55. Na základe tohto hodnotenia je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie súdu bolo správne a
primerane reflektovalo skutkové okolnosti prípadu.
56.PokiaľideovýrokII.,odvolacísúdodmietolodvolanieodporusú,pretožebolopodanéneoprávnenou
osobou. Podľa § 386 písm. b) CSP platí, že odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané

neoprávnenou osobou. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. V prípade, ak je odvolanie podané osobou, ktorá nie je oprávnená na podanie odvolania,
odvolací súd takéto odvolanie uznesením odmietne. Odvolania odporcu vyplýva, že toto podal v celom
rozsahu, teda proti všetkým výrokom, a to aj proti výroku II., ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech.
57. Odvolací súd taktiež zrušil výrok IV. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zruší, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo

ak také dôvody neexistovali. Okresný súd navrhovateľke uložil povinnosť voči odporcovi podať žalobu
vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP. Odvolací súd poukazuje na § 336 ods. 3 CSP , podľa ktorého
súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa
ods. 4 ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí
ustanovenie § 335 primerane.

58. Z ustanovenia § 335 ods. 1 vyplýva, že o nariadenom neodkladnom opatrení súd rozhoduje v ďalšom
procesnom postupe v závislosti od toho, či je žaloba v lehote podaná, prípadne, akým spôsobom je vo
veci následne rozhodnuté. Na základe tohto postupu je možné dospieť k záveru vo vzťahu k úspechu
alebo neúspechu vo veci. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej
vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade

návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok
§ 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania

odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal (viť napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. januára 2017, sp. zn. 5Obdo/76/2016). Rozhodnutie o trovách
konania je preto v danom prípade predčasné, pretože na toto konanie nadväzuje žaloba podľa § 336
ods. 1 CSP.
59. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.