Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010416
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5624010416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.

Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 8. októbra 2024 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 3T/37/2024 z 1.7.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 3T/37/2024 z 1.7.2024.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D.
C., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 20.12.2023 v čase asi o 19.00 hod. v priestoroch rodinného domu s popisným
č. XX/XX E. F. G. H. C. fyzicky napadol I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. C., tak, že po tom, ako

vyprevadila na autobusovú zastávku svojich priateľov, prišiel za ňou, chytil ju za rukáv bundy a kričal, že
má ísť okamžite naspäť do domu, kde po príchode do izby ju hodil na zem, vzal drevenú palicu uloženú
pri piecke
a opakovane ňou udieral poškodenú do hornej a zadnej časti hlavy, následne ju udrel päsťou pravej
ruky do ľavého a potom do pravého oka, po čom poškodená spadla na zem, následne obžalovaný
pokračoval v útoku a drevenou palicou ju niekoľkokrát udrel do oblasti pravej nohy a chrbta, pričom na
poškodenú kričal, že je „kurva“, na to v útoku prestal, poškodená sa v noci zo zeme preplazila na posteľ,
kde spala do nasledujúceho dňa 21.12.2023, kedy v presne nezistenom čase v ranných hodinách ju

opäť fyzicky napadol takým spôsobom, že počas toho, ako spala, k nej pristúpil a opakovane ju udieral
drevenou palicou do oblasti hlavy a po nohách, pri čom poškodenej vulgárne nadával, čím poškodenej
I. J. spôsobil zranenia - tržnú ranu v čelovej oblasti vľavo, tržnú ranu v temennej oblasti vľavo, dve tržné
rany v záhlavovej oblasti vpravo, mnohopočetné modriny na tvári a po celej hlave, opuch
a odreniny nosa, krvnú podliatinu v krížovej oblasti vľavo, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečbu
s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne 24 dní, pričom uvedené konanie
obžalovaného vzhľadom na jeho rozsah, intenzitu, použitú zbraň

a miesta na tele, na ktoré útočil, úmyselne a bezprostredne smerovali k ťažkej ujme na zdraví v podobe
poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas a poškodenia mozgu,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,
a ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu činu nedošlo,

t ý m s p á c h a lzločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 155 ods. 1 Trestného
zákona, v znení účinnom od 6.8.2024 (ďalej „Tr. zák.“).

Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej I. J., nar.
XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. C., škodu vo výške 1 956,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/37/2024 z 1.7.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods.
1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to súd obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr.
zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného
zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej I. J.,
nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. C., škodu vo výške 1 956,- eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 1.7.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho
odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný podal odvolanie
do výroku o treste, prokurátor a poškodená sa vzdali práva podať odvolanie (na č.l. 318 súdneho spisu).

Písomné dôvody odvolania obžalovaný doručil súdu prostredníctvom svojho obhajcu dňa 15.7.2024 (na
č.l. 332-334 súdneho spisu). Z ich obsahu vyplýva, že sa nestotožnil s výškou trestu, tento považuje za
neprimeraný a prísny. Nestotožnil sa so záverom súdu, že obžalovanému nie je možné priznať žiadnu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. Súd mal obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Tr. zák. – obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a

to pri svojom výsluchu dňa 15.2.2024, taktiež pri preštudovaní spisového materiálu dňa 4.4.2024, ako aj
pri spisovaní a uzatváraní dohody o vine a treste na Okresnej prokuratúre Ružomberok dňa 23.4.2024.
Obžalovaný odmietol schválenie dohody o vine a treste kvôli výške trestu. Na hlavnom pojednávaní
dňa 1.7.2024 urobil vyhlásenie o vine, okrem iného sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval, pričom súd jeho vyhlásenie prijal. Postoj obžalovaného určite nebol ľahostajný,

vyplývalskôrztypujehopovahy.Jehovystupovanieasprávaniepredorgánmičinnýmivtrestnomkonaní
a súdom bolo vždy na požadovanej úrovni. Pri úvahách o treste mal súd okrem iného prihliadnuť aj na
tú okolnosť, že obžalovaný je osobou vyššieho veku v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák., teda má viac ako 60
rokov, závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj to, že trestný čin spáchal v štádiu pokusu a nedošlo
k dokonaniu trestného činu. Ďalej upriamil pozornosť na možnosti použitia

ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. alebo § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., resp. § 39 ods. 4 Tr. zák. a ukladať
nepodmienečný trest obžalovanému pod zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby (pod sedem
rokov). S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia

slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom, t.j. nepodmienečný trest odňatia
slobody pod sedem rokov.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.7.2024 sa prokurátorka vyjadrila k odvolaniu
obžalovaného (na č.l. 336 súdneho spisu). Nestotožnila sa s názorom obhajoby, že súd mal priznať

obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a súčasne aplikovať ustanoveniaTrestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Z vyšetrovacieho spisu je zistiteľné, že obžalovaný
sa ku skutku priznal a vyhlásil, že „svoje konanie ľutuje“. Následne po ukončení vyšetrovania
obžalovaný už žiadnym spôsobom nevyjadril ľútosť nad spáchaným činom. Počas dohodovacieho

konania prezentoval svoj postoj k spáchanému činu, že sa nechce vyjadrovať. Rovnako pred súdom
neprejavil nad spáchaným činom ľútosť a poškodenej prítomnej na hlavnom pojednávaní neadresoval
ospravedlnenie. Naopak, v jeho vyjadreniach pred súdom chýbala sebareflexia a závažnosť svojho
konania bagatelizoval. Súd pri ukladaní trestu správne vyhodnotil všetky okolnosti taxatívne uvedené
v § 34 ods. 4 Tr. zák. Obžalovaný bol doteraz 7-krát súdom potrestaný, opakovane za násilnú trestnú

činnosť. Súd správne zohľadnil jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.
1T/7/2012 zo dňa 30.1.2012 a pri úvahách o treste aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák. K výške jeho
trestu je relevantné aj jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/53/2023
z 18.12.2021, ktorým bol odsúdený
za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil voči poškodenej
I. J.. Obžalovaného možno označiť za recidivistu, pričom ani doposiaľ uložené podmienečné

a nepodmienečné tresty neviedli k jeho prevýchove. Je potrebné, aby prevážil represívny účel trestu
a podpora ochrany spoločnosti pred jeho osobou. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov
považuje za spravodlivý a primeraný, napĺňajúci účel individuálnej a generálnej prevencie.

Súčasťou spisu je aj vyjadrenie obhajcu obžalovaného na č.l. 341-342 súdneho spisu, že nesúhlasí

s vyjadrením prokurátorky k odvolaniu obžalovaného a naďalej sa pridržiava dôvodov odvolania. Ak
po skončení prípravného konania sa obvinený nevyjadroval k spáchanému skutku, ide len o využitie
jeho práva na obhajobu, Trestný zákon neukladá prípadnému páchateľovi nutnosť oľutovať svoj čin pri
každej príležitosti, tak ako sa to snaží naznačiť prokurátorka. Každý jedinec vyjadruje emócie odlišne
a nie je vhodné hodnotiť neverbálny prejav bez potrebných znalostí z odboru psychológie. Na hlavnom

pojednávaní urobil obžalovaný vyhlásenie o vine, okrem iného sa priznal k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval a súd jeho vyhlásenie prijal. Ak prokurátorka argumentuje recidívou, je
potrebné poukázať, že v tomto prípade išlo o nedokonaný trestný čin, spáchaný v štádiu pokusu a aj táto
skutočnosť by sa mala zohľadniť pri určovaní výšky trestu. Mimoriadnemu zníženiu trestu nebráni ani
skutočnosť opätovného spáchania zločinu a postup podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. Jeho trestná činnosť má

v kontexte predchádzajúcich trestných činov miernejší charakter vzhľadom na vývojové štádiu trestného
činu. Nie je preto správny argument, že by predchádzajúce odsúdenia nemali žiadny vplyv na postoj
a konanie páchateľa. Okrajovo obhajoba poukázala na zákon č. 40/2024 Z.z. v tom zmysle, že pri
opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby už len o jednu tretinu, teda v tomto
prípade by bola 6 rokov namiesto 7 rokov, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní prvostupňový súd. Pri

sadzbe 6 až 10 rokov je tak trest vo výmere 8 rokov neprimerane prísny vzhľadom na vývojové štádium
trestného činu, ako aj osobu páchateľa, ktorý sa ku skutku priznal a tento oľutoval.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom obžalovaný zotrval
na podanom odvolaní. Prokurátorka v konečnom návrhu odkázala na písomné vyjadrenie

k odvolaniu obžalovaného. Súčasne, akceptujúc zmenu Trestného zákona, navrhla
uložiť trest vo výmere 7 rokov. Nestotožnila sa s okolnosťami, na ktoré poukázala obhajoba v súvislosti
s aplikáciou § 39 Tr. zák., preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca
obžalovaného v celom rozsahu odkázal na dôvody podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil
rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest na dolnej hranici

trestnej sadzby. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a dodal, že ľutuje, čo spravil.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného boli podané riadne a včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por.,
teda oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), na to určenom súde, obsah odvolania spĺňa
náležitosti stavené v § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania

alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por.

V zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť
na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.Odvolací súd na podklade podaného odvolania obžalovaného (rešpektujúci jeho rozsah a dôvody)
vykonal prieskum napadnutého rozsudku v celom rozsahu a po vyhodnotení všetkých relevantných
skutočností dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Túto dôvodnosť

odvolania obžalovaného krajský súd vyhodnotil vzhľadom
na zmenu Trestného zákona po rozhodnutí prvostupňového súdu s účinnosťou od 6.8.2024, ktorá je
v prospech obžalovaného najmä z hľadiska noriem pre ukladanie trestu. V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje na § 2 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. Trestnosťou činu treba rozumieť nielen možnosť uznať páchateľa za vinného,
ale uložiť mu aj primeraný trest. Pritom nie je možné o vine rozhodovať podľa jedného zákona a o treste
podľa ďalšieho zákona. Ak krajský súd dospel k záveru, že z hľadiska ukladania trestu je priaznivejší
Trestný zákon účinný od 6.8.2024, vzhľadom na znenie § 2 ods. 1 Tr. zák. bolo nevyhnutné podľa tohto
zákona posúdiť aj stíhaný trestný čin (ktorého zákonné znaky sa nezmenili), t.j. že obžalovaný spáchal

zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024. Postup súdu podľa jedného Trestného zákona,
ktorý bol priaznivejší, bol preto dôvodom zrušenia aj výroku o vine a úpravy právnej vety napadnutého
rozsudku. Z ďalšieho zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že vykonaná zmena vo
výroku o vine mala len formálny charakter. Zmena Trestného zákona sa však odrazila na uloženom

treste. Preto na podklade odvolania obžalovaného z dôvodu uvedeného v ust. § 321 ods. 1 písm.
d) Tr. por. pristúpil k zrušeniu celého rozsudku prvostupňového súdu, aby zosúladil rozhodnutie
prvostupňového súdu s platným stavom zákona v čase rozhodovania odvolacieho súdu o opravnom
prostriedku.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný súd
po kladnom stanovisku prokurátora a poškodenej uznesením podľa § 257 Tr. por. prijal. Z uvedeného
dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým trestom, spôsobom
jeho výkonu a náhrady škody.

Primárne odvolací súd uvádza, že výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený
rozsudkom na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
v príslušnom znení na hlavnom pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo
právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku

na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím § 334 ods. 4 Tr. por.
Vzdaním sa práva na kontradiktórne prejednanie výroku o vine pred okresným súdom sa obžalovaný
vzdal aj svojho práva na odvolanie. Oznámením rozsudku sa výrok o vine stal právoplatným.
Podľa názoru krajského súdu, odhliadnuc od toho, že výrok o vine sa stal právoplatným, použitie
priaznivejšieho neskôr účinného zákona aj s dopadom na právnu kvalifikáciu skutku bolo dôvodom na

prelomenie tejto právoplatnosti. Nakoľko právna kvalifikácia skutku by mohla byť dôvodom na podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., vzal túto skutočnosť do úvahy už krajský súd a len formálne
zasiahol do výroku o vine, rešpektujúc procesný postup, ktorý mu predchádzal.

Odvolateľ súčasne namietal neprimeranosť uloženého trestu, dožadoval sa uloženia trestu mimoriadne

zníženého pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa
§ 39 Tr. zák., akceptujúc zločinovú recidívu, s poukazom na zmenu, ktorú v tejto súvislosti priniesol nový
Trestnýzákon(vdanomprípadesadolnáhranicatrestnejsadzbyzvyšujeojednutretinu).Ďalejnamietal,
že súd nevzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval,
ako aj skutočnosti, že je osobou vyššieho veku a vývojové štádium trestného činu v štádiu pokusu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri
ukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Trest je primárne určovaný
zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti

výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu
v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca
vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Teda súdom uložený trest má zohľadňovať závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok, má mať
dostatočný výchovný účinok, má odsúdiť páchanie trestnej činnosti, zabrániť páchanie ďalšej činnosti
nielenpáchateľov,alezároveňmámaťdostatočnepreventívnycharakterajvzhľadomkostatnýmčlenom
spoločnosti. Má zohľadňovať osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Dokazovanie v tomto smere okresný súd vykonal v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie o treste a z jeho výsledkov vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní.

Trest uložený za súdenú trestnú činnosť obžalovanému napadnutým rozsudkom v čase jeho vyhlásenia
spĺňal všetky kritériá pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. Prvostupňový súd správne vychádzal zo

správopovestiavýpisovzjednotlivýchregistrovnaobžalovaného,ktorénahlavnompojednávaníriadne
oboznámil. Z ich obsahu zistil, že obžalovaný bol doteraz 7-krát súdom potrestaný, a to aj za násilnú
trestnú činnosť. Preto mu pričítal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za
trestnýčinodsúdený.Pretožesaopakovanedopustilnásilnejtrestnejčinnosti,dokoncavposlednejdobe
opakovane voči tej istej osobe poškodenej, ide o konanie obžalovaného v špeciálnej recidíve. Zároveň

už bol za zločin v minulosti odsúdený (rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/7/2012
z 30.1.2012, právoplatným 30.1.2012, za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 147 ods.
1 Tr. zák.), preto táto skutočnosť bola dôvodom úpravy zákonom ustanovenej trestnej sadzby v rozpätí
4 roky - 10 rokov na sadzbu 7 rokov - 10 rokov. Prvostupňový súd tak ukladal obžalovanému trest podľa
§ 38 ods. 5 Tr. zák. účinného

do 5.8.2024, pričom prevaha priťažujúcich okolností nemala vplyv na úpravu zákonnej trestnej sadzby.
Pri ukladaní trestu tak okresný súd zohľadnil nielen závažnosť spáchanej trestnej činnosti, spôsob
a okolnosti jej spáchania za použitia zbrane – drevenej palice, následok v podobe ujmy na zdraví
poškodenej s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne 24 dní, ale aj osobu
a postoj páchateľa. Zdôraznil tiež stúpajúcu tendenciu v konaní obžalovaného, keďže sa konania voči

poškodenej nedopustil jednorazovo, ale opakovane v priebehu dvoch dní. Za týchto okolností aj krajský
súd považoval uložený trest za zákonný a primeraný.Zmena Trestného zákona s účinnosťou od 6.8.2024 však musela byť v konaní o odvolaní pred krajským
súdomzohľadnená.Trestnásadzbazastíhanýzločinzostalanezmenená(vrozpätí4–10rokov),zmenili
sa však pravidlá pri ukladaní trestu. I keď podľa

§ 38 ods. 2 Tr. zák. zostáva pre súd povinnosť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pomer poľahčujúcich,
resp. priťažujúcich okolností nemá vplyv na úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa § 38
ods. 3 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

V danom prípade tak krajský súd prihliadol na zločinovú recidívu a upravil zákonom určenú trestnú
sadzbu za stíhaný zločin v zmysle § 38 ods. 3, ods. 6 Tr. zák. a trest ukladal v sadzbe 6 – 10 rokov.
Pre uloženie spravodlivého trestu je potrebné vyvážene vyhodnotiť všetky aspekty, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie o druhu a výmere trestu, tak ako ich má
na mysli ust. § 34 Tr. zák., aby uložený trest zodpovedal stavu veci a zákonu, zohľadňoval okolnosti

konkrétnej veci, osobu páchateľa a splnil aj svoj výchovný a ochranný účel.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu
skutku a tento úprimne oľutoval nielen v prípravnom konaní, ale aj
na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, v rámci konečného návrhu. Preto prihliadol aj

na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Oveľa zásadnejším spôsobom odvolací súd
pri určovaní druhu a výšky trestu ovplyvnila osoba obžalovaného a sťažená možnosť jeho nápravy.
Preto aj s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného o vine a prejavenú ľútosť nad svojím konaním,
zmenu Trestného zákona, ako aj vývojové štádium trestného činu – pokusu ťažkej ujmy na zdraví, tieto
skutočnosti neprevážili osobu obžalovaného, jeho sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti, špeciálnu

recidívu a sťaženú možnosť nápravy obžalovaného. Ani doterajší výkon trestov odňatia slobody nemal
naobžalovanéhožiadnyvýchovnýúčinok.Krajskýsúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,ženaposledybol
obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8T/55/2023 z 18.12.2023,
právoplatným dňa 10.2.2024, za skutok zo dňa 18.11.2022, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., kedy útok smeroval tiež voči poškodenej I. J.. Teda hoci vedel,

že je za konanie rovnakého druhu trestne stíhaný, opätovne sa voči poškodenej dopustil závažnejšieho
konania. Preto sa nedá súhlasiť s argumentáciou obhajoby, že aktuálne stíhané konanie obžalovaného,
vzhľadom na vývojové štádium trestného činu, je menej závažné, a teda predchádzajúce odsúdenia
mali na obžalovaného účinok. Závažnosť konania je určovaná aj objektívnou stránkou trestného činu a
trestnou sadzbou, ktorú zákon za takéto konanie stanovuje. Pokiaľ za ublíženie na zdraví podľa § 156

ods. 1 Tr. zák. zákon ustanovuje trestnú sadzbu v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky (posledné odsúdenie),
za ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. zákon ustanovuje trestnú sadzbu v rozpätí 4 roky až 10
rokov. Pritom pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval za zákonný a primeraný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov. Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu splní účel trestu v rovine

jeho individuálnej aj generálnej prevencie. Teda mal by byť dostatočné účinný na prevýchovu páchateľa
a súčasne má dostatočne preventívny charakter smerom k ostatným členom spoločnosti. I keď v prípade
obžalovaného vystupuje do popredia ochranná funkciu trestu.
Pre úplnosť je vhodné dodať, že u obžalovaného neboli vo vzťahu k poslednému odsúdeniu splnené
podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko stíhaný skutok spáchal dňa

20.12.2023, t.j. druhý deň po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku v inej jeho trestnej veci.

Najzásadnejšia námietka obžalovaného na mimoriadne zníženie trestu pod zákonnú sadzbu, t.j. pod
7 rokov, neobstojí v individuálnych okolnostiach danej trestnej veci. Krajský súd konštatuje, že neboli
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd nezistil žiadne

mimoriadne okolnosti prípadu, ani také pomery páchateľa v čase rozhodovania, ktoré by vyhodnotil
ako mimoriadne závažné pre rozhodnutie o treste. Ak súd odsudzuje páchateľa za pokus trestného
činu, môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, ak vzhľadom na
povahu a závažnosť pokusu má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo
neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania (§ 39 ods. 2 písm.

a/ Tr. zák.). V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením súd poukazuje nielen na fakultatívnosť
tohto ustanovenia, ale najmä na to, že v okolnostiach posudzovanej trestnej veci nemožno hovoriť
o neprimeranom treste za pokus ťažkej ujmy na zdraví – vzhľadom na použitý nástroj, smer vedeného
útoku na hlavu poškodenej (čelová a temenná oblasť) a opakovanosť týchto útokov.Podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. možno páchateľovi pri uzavretí a schválení dohody o vine
a treste mimoriadne znížiť trest a toto ustanovenie per analogiam, s použitím argumentu „od menšieho
k väčšiemu“, aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por., ak súd takéto

vyhlásenie prijme, pretože obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca
bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom mal predznamenané zo strany súdu, aký druh trestu a v akej
výmere mu bude uložený (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 zo dňa
27.6.2017, stanovisko Najvyššieho súdu SR R 44/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017). Takýto postup vyplýva z ustálenej súdnej praxe, a to aj

z pohľadu predvídateľnosti rozhodnutia, keď ale inak postup podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
per analogiam nie je obligatórny.

Ani ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (pri učinení
vyhlásenia o vine) krajský súd neaplikoval vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného a jeho
špeciálnurecidívu.Vyhlásenieovineaoľutovanieskutkubolojednouzokolností,prektorésúdneukladal

obžalovanému trest pri strede zákonom upravenej trestnej sadzby. V danom prípade, vzhľadom na
vyššie uvedené individuálne okolnosti prípadu, odvolací súd nevzhliadol žiadne okolností, ktoré by ho
viedli k aplikácii tohto ustanovenia. Námietka, že obžalovaný je vyššieho veku, je v jeho prípade právne
irelevantná. Ak obžalovaný týmto smeroval k tomu, že v jeho veku môže trest vo výmere 7 rokov byť
oveľa citeľnejší ako u mladšieho páchateľa, túto skutočnosť mohol ovplyvniť jedine sám tým, že by viedol

riadny život.

Krajský súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko na takéto zaradenie boli splnené zákonné podmienky, keďže v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Výrok o škode zodpovedá stavu veci a zákonu. Poškodená si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody – bolestného, výšku ktorého mal súd riadne preukázanú znaleckým posudkom
D.K.L.,znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia(75bodov,prihodnote1boduvsume26,08eururčenú

Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR k zákonu č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia), t.j. v sume 1 956,- eur. Preto v tejto výške súd uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenej I. J. škodu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.