Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoEk/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211201703
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8211201703.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o vymoženie 4 341,09 EUR s príslušenstvom, za účasti

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:
42 176 778, právne zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7, 091 01
Stropkov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Er/257/2011 - 71 zo
dňa 04.12.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 1Er/257/2011 - 100 zo dňa 19.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením.

II. Povinnému ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením v spojení s opravným
uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok) a zároveň vyslovil, že o trovách
exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania (II. výrok).

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je zároveň aj
exekučným titulom v tomto konaní, nebola dohodnutá platne.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení

Obchodného zákonníka a povinný vystupoval ako podnikateľ. Oprávnený má za to, že rozhodcovská
doložka je platná.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového (ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.5. V súvislosti s povahou úverovej zmluvy odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu jednoznačne
nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom,

bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba – podnikateľ (uvedené IČO). V prípade pochybností,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len

označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny
súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, resp. zaškrtnutie
vopred pripraveného vyhlásenia o účele poskytnutia finančných prostriedkov, ak nie je zrejmé, za akých
okolností došlo k takémuto označeniu a do akej miery tento úkon povinného korešponduje s realitou. S
poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho,

že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako
veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je irelevantná právna forma zmluvy.
6. Ďalšou rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,

je otázka platnosti rozhodcovskej doložky.

7. Zmluvná podmienka so spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je bez pochyby takou podmienku,
v dôsledku ktorej dochádza k zhoršeniu zmluvného postavenia dlžníka. O takúto zmluvnú podmienku

ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojím konaním, t.j. podaním žaloby na rozhodcovskom súde.

8. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3 Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 odsek
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011)

9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a
občianskoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni

tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade. Rozhodcovský rozsudok bol
založený na rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva
právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej doložky niet. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012; Uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012,
6CoE 256/2012)

10. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 sankciu
neplatnosti.

11. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej
klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konaťarozhodnúť,pretoanivydanýrozhodcovskýrozsudoknemôžebyťspôsobilýmexekučnýmtitulom.

12. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež

C-40/08 Asturcom)

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením v súlade s ustanovením § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. V odvolacom konaní nebol oprávnený úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli povinný, a
združenie vystupujúce na jeho strane, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva,
že povinný aj združenie boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov
odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému

povinnému, ani združeniu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).