Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209808
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120209808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so
sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. E. XXX/XX,
F., a otec – D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/X, I., zastúpený JUDr. Luciou Sukopovou,
advokátkou, so sídlom Františkánska 5, Trnava, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, o
uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 15. januára
2024 č. k. 39P/70/2020-489 v spojení s opravným uznesením z 29. januára 2024 č. k. 39P/70/2020-503,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie otcovi
a maloletej uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa asistovaného styku po dobu
60 hodín v intervaloch podľa určenia centra, za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletou, v priestoroch

Centra pomoci pre rodinu, so sídlom J. XXX/XX, I., bez prítomnosti matky (výrok I.). Matke uložil
vstanovenomčasezabezpečiťprítomnosťmaloletejvpriestorochCentrapomociprerodinu,sosídlomJ.
XXX/XX, I. a dieťa riadne pripraviť, odovzdať na realizáciu styku a následne po skončení realizácie styku
si maloletú na rovnakom mieste prevziať (výrok II.). Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom
obnovenia vzájomného vzťahu otca s maloletým dieťaťom. Výchovné opatrenie sa bude realizovať až do
reálneho vyčerpania 60 hodím otca s dieťaťom (výrok III.). Súd uložil procesnému opatrovníkovi každý
mesiac písomne informovať súd o priebehu realizácie výchovného opatrenia, a či si plní účel (výrok

IV.). Ďalej súd rozhodol, že rozhodnutie je predbežne vykonateľné jeho doručením (výrok V.). O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím čl. 2 ods. 1 a čl. 4 veta prvá a druhá základných princípov,
§ 2 ods. 1 a 2 a § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
„CMP“), čl. 5 základných zásad, § 37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 3 písm. b), § 37 ods. 4 písm. a),
b) a § 37 ods. 7 a 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), čl. 3 ods. 1 a 2

Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a § 233 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), keď z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že minimálne od roku 2020 prebieha medzi rodičmi spor o možnosť aspoň nejakého stretávania sa
otca s dcérou, pričom prebieha aj konanie o výkon rozhodnutia v konaní sp. zn. 30Em/1/2020. Otecnerezignoval a žiada matku o akékoľvek stretávanie alebo kontakt (čo i krátkodobý) s maloletou.
Vzájomná komunikácia rodičov je veľmi problematická. Neodkladným opatrením bolo rodičom uložené
podrobiť sa psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu týkajúcu sa

výchovy a starostlivosti o maloletú, usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu
a vývin maloletej a zlepšiť rešpektovanie otca v roli rodiča zo strany matky. Spolupráca nebola efektívna
z dôvodu spolupráce len s otcom. Zo záveru odborného vyjadrenia č. 202300778411 znalca z odboru
psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí vyplynulo, že matka
nevyvinula žiadne úsilie, aby sa styk maloletej s otcom uskutočnil, čo i len v obmedzenom rozsahu.

Znalec nekonštatoval znížené rodičovské kompetencie u otca. Matka neprijíma od otca žiadne návrhu,
aby sa styk konal či za jej prítomnosti, v prostredí, ktoré vyhovuje maloletej, v menších časových
úsekoch a pod. Argumentuje stresovaním a šokom dieťaťa, avšak o týchto ťažkostiach, ktoré má údajne
u maloletej vyvolávať otec, neposkytla žiadne dôkazy. Súd mal preukázané, že otec s maloletou nemá
žiadny kontakt, maloletá len podľa slov matky stretnutia s otcom odmieta. Matka viackrát v konaní
uviedla, že otcovi nebude umožňovať styk s maloletou, avšak bez preukázateľného dôvodu. Trestné

konanie voči otcovi za sexuálne obťažovanie bolo odmietnuté. Z výsluchu matky dokonca vyplynulo,
že hlavný dôvod matky (údajné sexuálne obťažovanie) nie je skutočným dôvodom, nakoľko matka
neumožňovala styk otcovi ani pred touto skutočnosťou. Z výsluchu matky je zrejmé, že maloletú
nemotivuje, o otcovi sa s maloletou nerozpráva, pričom svojim konaním porušuje právo dieťaťa na
oboch svojich rodičov. Otec prejavil ochotu zúčastniť sa akéhokoľvek odborného vyšetrenia. Matka

prejavila negatívny postoj s tým, že ona a maloletá sú v poriadku a maloletá komplexnú diagnostiku
nepotrebuje. Zo záverov odborného vyjadrenia mal súd preukázané, že životná situácia, v ktorej sa
maloletá nachádza, nie je priaznivá pre jej ďalší priaznivý vývin, chýba jej kontakt s rovesníkmi, má
ťažkosti v oblasti správania a adaptácie. Je dôvodný predpoklad, že matka negatívne ovplyvňuje
maloletú voči osobe otca. Znalec navrhol, aby súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým by docielil kontakt

maloletej s otcom. Súd uviedol, že dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali rozumieť natoľko,
žesarozišli.Jepotrebnésiuvedomiť,žedieťapotrebujeprítomnosťastarostlivosťobidvochrodičov.Súd
preto pristúpil k uloženiu výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti otca a maloletej zúčastniť
sa asistovaného styku po dobu 60 hodín v intervaloch určenia centra. Vzhľadom na závažnosť prípadu
neohraničil počet hodín aj počtom mesiacov tak, ako to navrhoval procesný opatrovník, nakoľko bol

toho názoru, že je potrebné reálne vyčerpať všetky hodiny a vzťah maloletej s otcom naštartovať,
rozvíjať, prípadne upevňovať. Na základe písomných správ bude súd sledovať či, a s akým výsledkom
sa výchovné opatrenie realizuje. Súd na žiadosť otca vyhlásil predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia,
keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletej, ako aj otcovi by hrozilo nebezpečenstvo
ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy v podobe pretrvávajúceho žiadneho spoločného kontaktu. Súd

nepripustil matkou navrhovaný dôkaz – predloženie správy jej vybraným psychológom, nakoľko matka
nepreukázala dojednaný termín u tohto odborníka, a tiež výsluch maloletej z dôvodu, že táto je ešte
v predprimárnom veku a podľa odborného vyjadrenia je pod silným vplyvom matky. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením
zrušiť. Napadnutý rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
a neúplného zistenia skutkového stavu. Namietla, že maloletá nebola navštívená pracovníčkou sociálnej
kurately a nemala právo slobodne sa vyjadriť. Čo sa týka zneužitia maloletej otcom, maloletá nebola

riadne vypočutá policajtom za prítomnosti detského psychológa. Súd konal jednostranne, iba v záujme
otca maloletej. Mal. A. je dostatočne inteligentná, aby vedela odpovedať na jednoduché otázky čo chce,
čo nechce. Pokiaľ aj bude pri prvom stretnutí maloletej s otcom psychologička, nedá sa vylúčiť trauma
a psychické zrútenie maloletej. Dieťa je na ňu naviazané, a preto je kruté vylúčiť jej prítomnosť. Mal. A. je
psychicky v poriadku, zdravá, šťastná, má milujúcu rodinu a nedovolí, aby trpela. Stretnutia budú podľa

nej kontraproduktívne a utrpí tým najviac mal. A.. Vždy bola rukojemníkom otca a ju už roky vydiera cez
dcéru a psychicky týra. Ona nič zlé neurobila, chráni dcéru, nič iné. Výchovné opatrenie nevidela ako
východisko z tejto situácie.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že už cca 7 mesiacov sa malo

pracovať na obnove jeho vzťahu s mal. A.. Za obdobie posledných 4 rokov ho matka úspešne odlúčila
od dcéry a zničila tak ich vzťah, poštvala proti nemu dcéru, naučila ju nenávisti. Na základe dohody
s matkou na pojednávaní dňa 13.5.2024 vo veci sp. zn. 30Em/1/2020 prebehlo 12 stretnutí v rozmedzí
3 – 5 minút, kedy maloletú len videl a povedal jej, že ju má rád a pokúsil sa s ňou nadviazať kontakt,no ďalej sa v náprave vzťahu neposunul. Podmienkou dohody bolo, že matku nebude udávať polícii
za marenie, keď mu dieťa aspoň ukáže. On ako otec na základe manipulovania zo strany matky nemá
žiadnu šancu dokázať maloletej, že ju ľúbi, že sa o ňu zaujíma, že by ju rád niekde zobral. Toto sa dalo

jedine v centre pod dohľadom odborníka, čo matka chápe, a preto to odmieta. Matka všetko len neguje,
zakazuje, kriminalizuje, odvoláva sa. Nemá inú možnosť ako obnoviť vzťah s dcérou, len stretávaním
sa v centre. Na druhom stretnutí sa A. rozhovorila, vedeli spolu komunikovať, preto to matka „zatrhla“.
Navrhol napadnuté rozhodnutie plne potvrdiť.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril opatrovník maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Pridržal sa svojich doterajších vyjadrení. Dieťa potrebuje
starostlivosť oboch rodičov, a nie je záujmom žiadneho z rodičov, aby svojim postojom spôsoboval
traumu vlastnému dieťaťu. Matka dlhodobo porušuje základné práva dieťaťa na oboch rodičov.

6.Matkavovyjadreníkvyjadreniuopatrovníkamaloletejzotrvalanadôvodochsvojhoodvolania.Opísala

prvé stretnutie v centre, na ktoré maloletá nechcela ísť, plakala, otca odmietala. V ďalšom vyjadrení
matka uviedla, že sa stretnutia v centre dňa 20.5.2024 s maloletou nezúčastnila z dôvodu pracovnej
vyťaženosti. Následne otec išiel k nim domov a do škôlky. Podľa jej názoru otec zachádza do krajností
a žije len pre pomstu. V ďalšom vyjadrení žiadala o zrušenie výchovného opatrenia, pretože dcéra otca
odmieta, nechce sa s ním stretávať. Ona ju k stretávaniu povzbudzuje. Keď prídu domov, maloletá je

nešťastná, plače, nechce jesť. Nedovolí, aby dcéra trpela a odmieta, aby tam dcéra chodila, pretože
nemôže byť psychicky týraná.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384
CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39P/70/2020 je konanie o návrhu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí Trnava na uloženie výchovného opatrenia.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením (ktorým bol zmenený len subjekt realizujúci výchovné opatrenie),
ktorým súd otcovi a maloletej uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa
asistovaného styku po dobu 60 hodín v intervaloch podľa určenia centra, za účelom obnovenia vzťahu

otca s maloletou, v priestoroch Centra pomoci pre rodinu, so sídlom J. XXX/XX, I., bez prítomnosti matky
a matke uložil v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletej v priestoroch Centra pomoci pre
rodinu, so sídlom J. XXX/XX, I. a dieťa riadne pripraviť, odovzdať na realizáciu styku a následne po
skončení realizácie styku si maloletú na rovnakom mieste prevziať s tým, že: 1. výchovné opatrenie
sa bude realizovať za účelom obnovenia vzájomného vzťahu otca s maloletým dieťaťom a výchovné

opatrenie sa bude realizovať až do reálneho vyčerpania 60 hodím otca s dieťaťom, 2. procesný
opatrovník bude každý mesiac písomne informovať súd o priebehu realizácie výchovného opatrenia,
a či si plní účel a 3. rozhodnutie je predbežne vykonateľné jeho doručením.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie

skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal vcelom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov

nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

12. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi

rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú
dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia pre
dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo
vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté

dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.

14. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná
systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období
ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných

zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci
zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo.
Poradenstvomožnouložiťjednémuzrodičov,obomrodičomspoločne,niektorémuzrodičovaleboobom
rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou
tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti

s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom
je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže
využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou
uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné
opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok,

ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa,
potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských
práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po
skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami,
ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to

podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti
podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo,
resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po
zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného
opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného

opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí,
že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.

15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prejednávanej
veci sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia, a to z dôvodu dlhodobo

nerealizovaného styku otca s maloletou a narušeného vzťahu otca a maloletej. V odôvodnení svojho
rozhodnutia sa prvoinštančný súd vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami matky a vzhľadom
na to, že táto rovnako argumentovala i v odvolacom konaní, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, bez potreby opakovania dôvodov v ňom uvedených (najmä body 46.-49a 52.). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má vhodné osobnostné, charakterové a morálne
predpoklady pre starostlivosť o maloletú, nemá znížené rodičovské kompetencie, pričom v konaní
neboli preukázané žiadne dôvody uvádzané matkou, pre ktoré táto dlhodobo neumožňuje otcovi kontakt

s maloletou. Správne súd poukázal na to, že pre riadny fyzický i psychický vývin maloletej je nevyhnutná
prítomnosť a starostlivosť obidvoch rodičov a dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali
rozumieť natoľko, že sa rozišli. Obaja rodičia si musia uvedomiť (v prejednávanej veci najmä matka),
že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom,
je v záujme dieťaťa a odporúča sa, aby sa oddelene žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli

o spoločnej výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča.

16. K námietke matky, že v konaní nebola vypočutá maloletá, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie sa nevykonaním tohto dôkazu zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 53.). Je vecou
súdu, ktoré dôkazy vo veci vykoná, podstatným je, aby náležite zistil skutkový/skutočný stav veci, čo
podľa názoru odvolacieho súdu urobil. K námietke matky, že jej zákonná sudkyňa neumožnila vyhotoviť

zvukový záznam z pojednávania, odvolací súd udáva, že uvedené nemalo vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nebol dôvod pre predloženie veci
na rozhodnutie o námietke zaujatosti krajskému súdu.

17.Odvolacísúdsastotožnilisurčenýmrozsahomvýchovnéhoopatrenia,akoajtým,žeasistovanýstyk

bude prebiehať bez prítomnosti matky, pričom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto
časti (bod 49.). Správne súd uložil opatrovníkovi podávať správy o priebehu výchovného opatrenia. Za
správnypovažovalrozsudokivčastiurčeniajehopredbežnejvykonateľnosti(bod52.).Rovnakosprávne
súd rozhodol i trovách konania (bod 55. a 56.).

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 396 ods.
1 CMP.

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).