Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 14, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010734
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824010734.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 14. októbra 2024 v konaní pred samosudcom

JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C., D. XX/XX, t. č. vo väzbe v ústave
na výkon väzby Ilava,

j e v i n n ý, ž e

podvplyvomalkoholudňa21.04.2024včaseo21:37hod.neoprávnenepreskočilsúvisléoploteniedvora

rodinného domu na E. F. XX/XX v obci C., konkrétne z prednej a bočnej časti, kde sa vstupná kovaná
brána napája k živému oploteniu dvora rodinného domu a to tak, že preskočil živý plot pri hrane kovanej
brány vo výške 137 cm, čím vnikol na súvisle oplotený pozemok rodinného domu, ktorý patrí G. C. a
ktorý obýva G. C. s jej rodičmi H. C. a I. C., pričom na pozemku zotrval až do momentu kedy ho na dvore
rodinného domu v čase o približne 23:00 hod. dňa 21.04.2024 zazrela poškodená G. C., ktorá si šla von
zapáliť cigaretu, pričom videla ako obžalovaný sedí na dekorácií voľne stojaceho bicykla umiestneného
na pozemku rodinného domu, približne 4 metre od vchodových dverí, pričom mal stiahnuté nohavice

po kolená a onanoval, na čo sa ho poškodená G. C. spýtala, čo tam robí, pričom nijako nereagoval a
pokračoval v onanovaní, v dôsledku čoho poškodená G. C. zo strachu išla naspäť dovnútra a zavolala na
políciu, čím svojím konaním narušil zákonom chránenú domovú slobodu poškodenej G. C., H. C. a I. C.,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, a za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l), § 39 ods. 5 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10
(desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody sa zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému A. B. ochranné psychiatrické,
sexuologicky a addiktologicky (protialkoholicky) orientované, liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal; vykonal dokazovanie len
ohľadne výroku o treste a o ochrannom opatrení.
Vypočul znalca MUDr. Svetozára Drobu, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil výpis z evidencie
priestupkov číslo listu 166, register trestov číslo listu 167, trestný rozkaz číslo listu 194, odpor číslo listu
210, ospravedlnenie obžalovaného poškodeným číslo listu 220.

Znalec MUDr. Svetozár Droba, okrem iného uviedol, že všetky relevantné skutočnosti dôležité pre
posúdenie duševného stavu obžalovaného sú uvedené v písomne vypracovanom znaleckom posudku.
Na znení znaleckého posudku trvá. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného nie je veľmi
veľká, je však prítomná. Obdobného konania sa už dopustil, konania sa dopúšťal elektronickej forme,
zasielal elektronické snímky dospelým ženám. Nikdy neobťažoval svojím konaním deti. Alkohol zohrával

v jeho konaní takú úlohu, že v štádiu podnapitosti sa odbrzdilo jeho sexuálne - deviantné konanie. Sú
splnené kritériá pre ústavné ochranné liečenie, pretože aj keď spoločenská nebezpečnosť nie veľmi
veľká, je však prítomná permanentne. Obžalovaný tvrdí, že sa nachádzal v ťažkom stupni opitosti, že
má výpadok pamäti na svoje konanie. Nie je kompetentný toto posudzovať. Posudzoval stupeň opitosti,
tento bol zistený ako ľahký stupeň opitosti (ebriety). Psychoterapeuticko-edukatívna starostlivosť, jednak

sexuologická, aj addiktologická je potrebná. Požívanie alkoholu obžalovaného spôsobuje odbrzdenie
sexuálno–deviantného, sociálne škodlivého správania. Sú splnené kritériá podľa odbornej literatúry,
aby mu bolo uložené ochranné liečenie ústavné danou formou. Malo by byť vykonávané hlavne
psychoterapeutcko-edukatívnouformou.Nemyslítýmformuliečeniamedikamentozne. Jepotrebné,aby
sa obžalovaný naučil spôsob, aby sa v budúcnosti nedopúšťal takejto trestnej činnosti. Je to deviácia,

ktorá má svoj sociálny dopad. Sociálny dopad v prejednávanom prípade je výtržnícke správanie sa.
V tomto konkrétnom prípade urobil klasické vyšetrenie obžalovaného pohovorom. Jeho skúsenosti
v tejto oblasti sú dostačujúce, zistenia v tomto konkrétnom prípade považoval za dostačujúce aby
stanovil diagnózu a odporučil opatrenia. Má vedomosť, že väčšina klientov, páchateľov sa sťažuje,
že pohovor nebol dostatočne dlhý. On pristúpil k samotnému vyšetreniu po preštudovaní všetkých

dostupných materiálov. V tej dobe už mal viac menej vytvorenú predstavu o poruche. V každom prípade
sa nejedná o jedinca duševne chorého, nejedná sa o jedinca, ktorého spoločenská nebezpečnosť
pobytu na slobode by bola nijako významná. Avšak opakovane sa vyskytuje po konzume alkoholu.
Tieto poznatky aj po konzultácii s odbornou literatúrou ho viedli k tomu, že by bolo vhodné najskôr
ústavnépreliečeniepoktorombysaobžalovanýpodrobovalstarostlivostipsychoterapeuta.Predpokladá

po svojich dlhoročných znaleckých skúsenostiach, že následne bude potrebné dlhodobejšie liečenie
ambulantnou formou. Naučiť obžalovaného žiť s touto poruchou nesie určité riziká. Tým, že konštatoval,
že obžalovaný sa v minulosti dopustil výtržníctva, mal na mysli elektronické obťažovanie žien v minulosti.
Pri návrhu ústavného liečenia vychádzal z odbornej literatúry, sú splnené podmienky na ústavné
liečenie. Sú to existencia poruchy sexuálnej preferencie, chýbajúci partnerský vzťah, viacero sexuálnych

deliktov v anamnéze, škodlivé užívanie alkoholu. Keby bol obžalovaný psychiatricko-edukatívne vedený,
netrval by na ústavnej forme liečby. Na uloženie ústavného liečenia postačuje splnenie dvoch z vyššie
uvedených podmienok. Vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť pobytu na slobode a vzhľadom na to,
ženikdysanedopustilagresívnehokonania,simyslím,ževeľmidobrekontrolovanépsychoterapeuticky-
edukatívne ambulantné vedenie by mohlo byť postačujúce. Na otázku prokurátora uviedol, že odborná

literatúra v takýchto prípadoch odporúča ústavné liečenie. Na otázku samosudcu, či sa obžalovaný
niekedy podrobil nejakej forme liečenia, uviedol že to je to, preto považuje za vhodnejšiu ústavnú formu
liečby. Doteraz sa nijakej forme odporúčanej liečby nepodrobil. Je potrebné, aby sa obžalovaný s touto
svojou deviáciou v spojení s alkoholom, naučil žiť. Je potrebné, aby sa nejakým spôsobom "nastavil" do
budúcnosti. Obžalovaný k výpovedi znalca uviedol, že v minulosti sa podrobil viacerým psychologickým

sedeniam týkajúcim sa alkoholu.
Na čísle listu 166 sa nachádza za výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že v
období od 17.12.2023 do 22.04.2024 bol postihnutý za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 17.12.2023. Priestupok spočíval v tom, že sa hrubo správal voči
osobe, s ktorou sedel v krčme a pili alkohol. Priestupok bol vybavený napomenutím.Na čísle listu 167 sa nachádza odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 22.04.2024, z ktorého
vyplýva, že bol dva krát odsúdený, naposledy v roku 2008 pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona k podmienečnému trestu. Obžalovaný má obidve odsúdenie zahladené.

Na čísle listu 220 sa nachádza ospravedlnenie obžalovaného zo dňa 20.09.2024, ktoré bolo založené
do spisu na hlavnom pojednávaní. Z obsahu ospravedlnenia, okrem iného vyplýva, že obžalovaný sa
ospravedlňuje rodine poškodených za nezmyselný skutok, ktorý ich pobúril a taktiež vystrašil. Uviedol,
že je mu to veľmi ľúto a veľmi ho to mrzí.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že

bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
teda, že neoprávnene vnikol do obydlia iného, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
na viacerých osobách, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, čím naplnil všetky
zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Zo spáchania trestnej činnosti, okrem
vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,

ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal; je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďami
poškodenej G. C., poškodenej H. C., nepriamo výpoveďami svedkov J. C., K. L. a taktiež listinnými
dôkazmi a to najmä zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, kamerovým záznamom,
vykonanou dychovou skúškou a aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom
spise. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých je

možnékonštatovať,žeobžalovanýsadopustilskutku,ktorýjeuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudku
a zároveň je možné konštatovať, že jeho konanie vykazuje všetky zákonné znaky prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona a preto súd uznal obžalovaného vinným z tejto trestnej činnosti.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o
náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Berúc do úvahy

tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, súd zistil v prípade
obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Súd tiež pri určení druhu trestu a jeho
výmery prihliadol na ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého pri vyhlásení o vine na
hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru súdu je možné pri ukladaní trestu obžalovanému
prihliadnuťnaustanovenie§39ods.5Trestnéhozákonaatonajmäsprihliadnutímnaspôsobspáchania
činu, jeho následok, existenciu poľahčujúcej okolnosti, tiež na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy a na jeho správanie sa po spáchaní trestného činu. Ako vyplýva aj s ospravedlnenie
obžalovaného poškodeným, obžalovaného spáchanie trestnej činnosti mrzí, trestnú činnosť ľutuje.

Zároveň je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, ktorú uviedol znalec MUDr. Svetozár Droba pri
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a síce to, že konanie obžalovaného nikdy nesmerovalo voči
maloletým osobám, vždy ako v tomto prípade smerovalo voči dospelým ženám, čo síce obžalovaného
nezbavuje trestnej zodpovednosti, ale čiastočne znižuje spoločenskú nebezpečnosť jeho konania.
Znalec tiež uviedol, že obžalovaný sa nielen v tomto prípade, ale aj v minulosti, dopúšťal spoločensky

neakceptovateľnéhosprávania,cezmobilnésiete,lenpodvplyvomalkoholu.Uviedoltiež,žeobžalovaný
doteraz nebol psychiatricky, so zameraním sexuologicky a addiktologicky (protialkoholicky) liečení.
Uviedol, že je potrebné, aby obžalovaný absolvoval ústavnú formu takejto liečby z dôvodu aby do
budúcnostizískalurčiténastavenieprespoločenskyakceptovateľnésprávaniesa.Ztýchtodôvodovbolo
obžalovanému aj uložené, vzhľadom na závery znaleckého posudku v spise a na výpoveď znalca MUDr.

Svetozára Drobu ochranné psychiatrické, sexuologicky a addiktologicky (protialkoholicky) orientované
liečenie ústavnou formou. V kontexte s uložením tohto ochranného liečenia dospel súd k záveru,
že je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (1 rok
až 5 rokov odňatia slobody ) a to v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú

činnosť. Takto uložený trest, spolu s uloženým ochranným liečením, dostatočne vystihuje spoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť a trest by mohol zároveň splniť svoj prevýchovný
účel do budúcnosti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.