Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200743
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8224200743.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, 2/ E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, proti
žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Mgr. Drahoslav
Magdziak, advokát so sídlom Dlhý rad č. 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, o späťvzatí žaloby

žalobcami zo dňa 28.06.2024, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k.
3C/2/2024-117 zo dňa 09.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. vo výroku III., ktorým žiadnej zo strán
sporu nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Konanie zastavuje.

II. Návrh na zmenu subjektu sporu na strane žalovaného zamieta.

III. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov tohto konania nepriznáva.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1,
§ 80 a § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobcovia zobrali žalobu späť v celom
rozsahu pred prvým pojednávaním, a to podaním doručeným súdu dňa 28.6.2024 a žalovaná so
späťvzatím žaloby súhlasila, súd postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 145 odsek 1 CSP
toto konanie zastavil. Spolu so späťvzatím žaloby bol súdu doručený návrh žalobcov na zmenu subjektu
na strane žalovaného podľa ustanovenia § 80 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
vznp. (ďalej len „CSP“). Vzhľadom k tomu, že súd toto konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, návrh

žalobcovnazmenustranysporuzamietol.Výrokonárokunanáhradutrovkonaniastránsporuodôvodnil
súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 257 CSP a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu
vo veci a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pri ktorom je zrušenie a vyporiadanie v záujme oboch strán (iudicium
duplex), nejde tak o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá.

Rovnako tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto
ani nemôže byť sankcionovaný za podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Pritomto type sporu tak nemožno pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať striktne
len zo zásady procesného zavinenia v prípade späťvzatia žaloby (§ 256 odsek 1 CSP). Žalobcovia
sa so žalovanou pred podaním žaloby pokúsili dohodnúť mimosúdne, pričom žalovaná nesúhlasila

s návrhom žalobcov na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemku. Na
druhej strane žalobcovia nesúhlasili s návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva zo strany žalovanej.
Podanie žaloby na súde tak bolo núteným dôsledkom vyplývajúcim z postoja všetkých spoluvlastníkov
danej nehnuteľnosti tak žalobcov ako aj žalovanej. Súd prvej inštancie sa tak nestotožnil s názorom
žalovanej, že jej konanie nebolo dôvodom na začatie súdneho konania, rovnako ani s názorom, že

podanie žaloby bolo predčasným. Následným dôvodom späťvzatia žaloby žalobcami bola tá skutočnosť,
že žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti predala a žalobcovia sa dohodli s novým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v dôsledku čoho odpadol predmet tohto konania. Zavinenie na zastavení
konania tak nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu. Podľa názoru súdu prvej inštancie charakter
tohto sporu, v ktorom išlo o vzájomné vyporiadanie majetkových vzťahov medzi stranami sporu,
zároveň aj dôvody, pre ktoré bola žaloba vzatá späť možno považovať za dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Súd prvej
inštancie záverom zvýraznil charakter konania ako iudicium duplex a odkázal podrobne na judikatúru
Ústavného súdu Českej republiky vzhľadom na podobný historický základ a obdobné ustanovenia
právnych predpisov a ustanovení týkajúcich sa trov konania, ich náhrady vychádzajúcim totožne ako
v Slovenskom právnom poriadku zo zásad úspechu/neúspechu v sporovom konaní, s ktorou sa v tomto

prípade plne stotožnil a konštatoval, že s týmito závermi korešponduje aj prax všeobecných súdov
v Slovenskej republike. Spor o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa
môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že
úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania.

4. Proti tomuto uzneseniu, a to iba čo do výroku III., ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo strán
sporu nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal podala včas odvolanie žalovaná. Namietala
v tejto časti nesprávne právne posúdenie veci a zároveň vo vzťahu k tomuto výroku konštatovala, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, čo vedie k vade majúcej za následok
nesprávne a nespravodlivé rozhodnutie v danej veci. Poukázala na to, že už vo vyjadrení k podaniu

žalobcov zo dňa 28.06.2024, ktoré bolo vyhotovené dňa 31.07.2024 žalovaná dostatočným spôsobom
preukázala dôvody, pre ktoré nie je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 257 CSP.
V žalobe zo dňa 14.03.2024 žalobcovia poukazovali na list žalovanej zo dňa 27.09.2023, ktorý
bol žalobcom doručený dňa 02.10.2023 ako reakcia na ich žiadosť o uzavretie dohody o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná vo svojom liste nesúhlasila s doručeným

návrhomvprezentovanomrozsahuasvojnesúhlasodôvodnilaskutočnosťou,ženavrhovanérozdelenie
nehnuteľností by ju znevýhodňovalo v užívaní dotknutej nehnuteľnosti, na ktorej je postavené elektro-
energetické zariadenie a na ktorom platí tzv. ochranné pásmo, ku ktorému sa vzťahuje aj zákonné
vecné bremeno, a to práve v tej časti nehnuteľnosti, ktorej vlastnícke právo by mala nadobudnúť
žalovaná. Keďže sa žalovaná rozhodla svoj spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti predať,

a to na základe ponuky, ktorá jej bola adresovaná zo strany pána I. ešte pred podaním návrhu
žalobcu predložila žalobcom dňa 17.04.2024 písomnú ponuku na využitie predkupného práva v zmysle
ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, v ktorom uviedla najvyššiu ponuku kúpnej ceny v rozsahu
jej spoluvlastníckeho podielu, ktorá bola stanovená hodnotou 17,48 eur za m2, čo predstavuje sumu
5.000,- eur a rovnala sa najvyššej ponuke kupujúceho pána I.. Zmätočné konanie žalobcov vyplýva už

z vyjadrenia žalobcov k vyjadreniu žalovanej zo dňa 11.05.2024, keď v bode 10 dotknutého vyjadrenia
konštatovali, že navrhovaný spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanou prikázaním
za primeranú náhradu vo výške 5.000,- eur je iracionálny a nezohľadňujúci reálnu cenu pozemku
a nepodložený žiadnym odborným posudkom. Dňa 10.06.2024 bola však zo strany žalobcov doručená
listina, a to ponuka na využitie predkupného práva k nehnuteľnosti spoluvlastníctve – prijatie ponuky

zo dňa 06.06.2024, ktorou žalobcovia prijali ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle predloženého
návrhu zo strany žalovanej, prílohu ktorej tvoril návrh kúpnej zmluvy a súčasťou ktorej bolo poučenie
o podpísaní a odoslaní zmluvy zo strany žalovanej v prospech adresy žalobcov. Žalovaná nesúhlasila
s uzatvorením kúpnej zmluvy, čoho dôkazom je zápisnica o právnom úkone zo dňa 11.06.2024
spísaná v sídle advokátskej kancelárie a podpísaná žalovanou. Po preskúmaní všetkých skutočností

žalovaná v ten istý deň 11.06.2024 zistila, že na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. D., na ktorom bolo
evidované podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnosti, k pozemku registra F. H.
J. X zastavaná plocha a nádvorie a výmere 1144m2 je evidovaná plomba, a to na základe návrhu
na vklad registrovaný pod č. K., prílohou ktorého tvorila zmluva o zrušení a vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva uzatvorená medzi žalobcami a pánom I.. Uvedená zmluva bola uzavretá ešte predtým
než žalovaná stihla zaslať žalobcami doručené kúpne zmluvy po prijatí ich ponuky, pričom žalovaná
sa o existencii zmluvy medzi žalobcami a pánom I. dozvedela až potom, čo bola vyznačená na liste

vlastníctva plomba o prebiehajúcom konaní. Po tomto zistení kontaktovala žalovaná žalobcov v záujme
podania vysvetlenia a v záujme realizácie ďalších krokov pre riešenie tejto právnej veci. Žalobcovia dňa
12.06.2024 doručili prostredníctvom emailu informáciu, že kúpna zmluva a prijatie ponuky, ktoré doručili
žalovanej je bezpredmetné a nemajú výhrady k zmluve, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
podielu zo strany žalovanej v prospech pána I.. Skutočnosť, že žalovaná mala záujem na predaji

jej spoluvlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti ešte pred začatím súdneho konania svedčí aj
kúpna zmluva zo dňa 15.06.2023, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a pánom I.. Žalovaná dokonca
podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe spomenutej zmluvy,
pred uzavretím ktorej ponúkla právnemu predchodcovi žalobcovi pánovi L. dotknutú nehnuteľnosť
na predaj listom zo dňa 07.03.2023. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia mali vedomosť o úmysle
žalovanej spočívajúcom v predaji spoluvlastníckeho podielu v prospech pána I., napriek tejto skutočnosti

bolo z ich strany iniciované začatie súdneho konania prostredníctvom žaloby. Následne poukázala
žalovaná na znenie ustanovenia § 256 ods. 1 a 2 CSP a ustanovenia § 257 CSP a konštatovala, že
zásada procesnej zodpovednosti platí pre každé konanie bez ohľadu na to, aký bol dôvod zastavenia
konania. Skutočnosť, že bol vykonaný prevod spoluvlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti zo
strany žalovanej v prospech pána I. nemalo za následok konanie žalobcov smerujúce k späťvzatiu

návrhu na začatie konania, ale výlučne zmenu subjektu na strane žalovaného a následné späťvzatie
žalobybolozapríčinenénáslednýmkonanímžalobcovaprávnehonástupcužalovanej,nievšakkonaním
žalovanej. Na podporu tvrdení poukázala žalovaná na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011, z ktorého citovala. Žalobcovia vzali žalobu späť, pričom ich
konanie nebolo zapríčinené okolnosťami na strane žalovanej a v danom prípade neexistujú dôvody

hodné osobitného zreteľa a také výnimočné okolnosti, pre ktoré by súd mal aplikovať ustanovenie § 257
CSP. V súvislosti s podaním žaloby žalovaná je v konaní právne zastúpená, a to v záujme kvalifikovanej,
odbornej a riadnej potreby bránenia svojich práv, čím na jej strane vznikli odôvodnené trovy konania,
ktoré by nevznikli bez podanej žaloby zo strany žalobcov, správanie ktorých bolo predčasné a zmätočné
a viedlo až k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd výrok III.

uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu a zároveň aby priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu
alebo eventuálne, aby odvolací súd rozhodol tak, že zruší odvolaním napadnutý výrok a vráti vec v tejto
časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolanie žalovanej bolo doručené na vedomie žalobcom v 1. a 2. rade. Vyjadrenie z ich strany do
spisu predložené nebolo.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti t.j. vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu

trov tohto konania nepriznal v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Vo vzťahu k výroku I. a II. uznesenie súdu prvej
inštancie odvolaním napadnuté nebolo, preto v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a odvolací

súd ho preto vo výroku I. a II. nepreskúmaval.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Zároveň odvolací súd k odvolacím
námietkam žalovanej uvádza nasledovné.

10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

11. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie ÚS SR zo dňa 06.06.2019 sp.zn. II.ÚS
113/2019. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aplikácia ust. § 257 CSP, pri rozhodovaní o náhrade

trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí ísť o
celkom výnimočný prípad, za ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní

náhrady trov konania sa nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania, a nesmie odporovať
dobrým mravom.

13. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu
ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých

okolností poskytoval stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potencionálnej aplikácií ust. § 257 CSP.

14. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že toto rozhodnutie ústavného súdu bolo
vydané až po rozhodnutí I.ÚS 168/2018, z ktorého vyplýva, že konanie o náhrade trov konania je
konaním kontradiktórnym, preto mal dať krajský súd priestor sťažovateľke na vyjadrenie k prípadnej

aplikácií § 257 CSP.

15. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
CSP, len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku, napríklad R 34/1982,

R 23/1989.

16. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
zákon bližšie nešpecifikuje. Možno ich však zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na
vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,

zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strán sporu, prípadne nízky
príjem. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako to vyjadril v bode 10 svojho
odôvodnenia, že vzhľadom na povahu konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
pri ktorom je zrušenie a vyporiadanie v záujme oboch strán (iudicium duplex) nejde o klasické sporové
konanie, v ktorom jedná zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Skutočne rovnako platí, že žiadny zo

spoluvlastníkom nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto ani nemôže byť sankcionovaný
za podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Pri tomto type sporu tak nemožno pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať striktne len zo zásady procesného zavinenia
v prípade späťvzatia žaloby v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia
sa so žalovanou pred podaním žaloby pokúsili dohodnúť mimosúdne, pričom žalovaná nesúhlasila

s návrhom žalobcov na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Žalobcovia
nesúhlasili s návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva zo strany žalovanej. Na tom nič nemenia ani
kroky oboch strán v priebehu konania tak zo strany žalobcov ako i zo strany žalovanej ako ich podrobne
popísala žalovaná vo svojom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu možno súhlasiť s názorom
súdu prvej inštancie, že podanie žaloby na súde bolo vynúteným dôsledkom vyplývajúcim z postoja

všetkých spoluvlastníkov k danej nehnuteľnosti, a to tak žalobcov ako aj žalovanej. Ani odvolací súd
sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že jej konanie nebolo dôvodom na začatie súdneho konania,
rovnako sa nestotožňuje ani s názorom, že podanie žaloby by bolo predčasné. Odhliadnúc od krokov
oboch strán tak ako to spomínal odvolací súd vyššie následným dôvodom späťvzatia žaloby žalobcamibolo to, že žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti predala a žalobcovia sa dohodli
s novým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V dôsledku toho skutočne odpadol predmet tohto konania.
Zobsahuspisujednoznačnevyplýva,žežalobcoviapopredajinehnuteľnostižalovanoupánoviI.dosiahli

presne to, čo svojou žalobou sledovali teda reálne rozdelenie nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych
podielov na základe geometrického plánu, ktorý predložili aj v konaní. Výsledok zobrazený na liste
vlastníctva sa jednoznačne zhoduje s návrhom žalobcov tak ako si ho uplatnili na súde. Len na okraj
odvolací súd dodáva, že žalovaná tiež dosiahla čo chcela. Predajom nehnuteľnosti v priebehu konania
po následnom súhlase žalobcov s týmto úkonom nebola nútená pokračovať v spore o vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva kde postup jeho vyporiadania je presne určený zákonom (v prvom rade
reálnym rozdelením).

17. K odvolacej námietke žalovanej čo do nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7/Cdo 7/2010). Odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu
k aplikácií ustanovenia § 257 CSP podľa názoru odvolacieho súdu nebola naplnená. Podľa názoru

odvolacieho súdu sú z dôvodov uvedených vyššie dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
odvolací súd považuje za zákonné a z hľadiska spravodlivosti akceptovateľné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorý v bode III. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

18. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku III. ktorým

súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Neúspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí

a úspešným žalobcom žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Preto
odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).