Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-11C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202484
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4619202484.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcov: 1) A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 2) E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/X, XXX XX
H., obaja právne zastúpení: JUDr. Karol Porubčin, advokát so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská
Bystrica, IČO: 37 914 073, proti žalovaným - dedičom po: 1) F. I., zomr. XX.XX.XXXX a 2) D. I., C.
J., zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2019 sa pôvodná žalobkyňa K. D., C. L., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. dňa 15.12.2022, domáhala určenia, že pozemok parc. č. 1107/1, parcela registra
„E“, orná pôda o výmere 8033 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. M. C., patrí v 1/1 do dedičstva po
nebohej F. D., r. č. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom M. N. XXXX/XX, O., zomr. XX.XX.XXXX. Zároveň
žalobkyňa žiadala, aby súd určil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni všetky trovy konania a trovy
právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že podľa osvedčenia
o vydržaní spísaného v Topoľčanoch dňa 02.05.2000 notárkou JUDr. Vlastou Rybanskou, sp. zn. N XXX/

XXXX, NZ 237/2000, bol právny predchodca žalobkyne – pán P. D., r. č. XXXXXX/XXX, bytom M. C.
XXX, vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. M. C., označených podľa IP OÚ OK v Topoľčanoch č. 479/95, zo
dňa 15.06.1995 a zapísaných v PKV č. 103 ako parc. č. 1101 – roľa o výmere 101480 m2, združené
pozemky parc. č. 107 v užívaní PD Veľké Ripňany. V dedičskom konaní po poručiteľovi P. D., zomr.
XX.XX.XXXX podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.05.2002, sp. zn. 1D 1021/2001, D not 274/2001,
právoplatného dňa 07.06.2002, boli predmetom dedenia aj pozemky zapísané na LV č. XX, k. ú. M. C.
(všetky bližšie špecifikované v žalobe na č. l. 1), kde však nie je uvedené, či sa jedná o parcely registra

„C“ alebo registra „E“. Vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudli deti poručiteľa – A. B., C. D., E. D., a F.
D., zomr. XX.XX.XXXX.
Predmetom určovacej žaloby je pozemok parc. č. 1107/1, ktorý je v súčasnej dobe v katastri
nehnuteľností pre k. ú. M. C. zapísaný jednak v registri „C“ ako orná pôda o výmere 583598 m2, pričom
list vlastníctva nie je k danej nehnuteľnosti založený a rovnako ani vlastníci tohto pozemku nie sú
evidovaní. Zároveň je pozemok parc. č. 1107/1 – orná pôda evidovaný ako pozemok registra „E“ na LV
č. XXXX, k. ú. M. C., o výmere 8033 m2. Ako vlastníci tohto pozemku sú v časti B listu vlastníctva č.

XXXX, k. ú. M. C. zapísaní: 1) I. F., C. I. (titul nadobudnutia Rozhodnutie ROEP z 20.04.2004, Z 994/04)
v 1, 2) I. D., C. J. (titul nadobudnutia Rozhodnutie ROEP z 20.04.2004, Z 994/04) v 1, a ako správca
Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava. Vzhľadom na to, že pozemok
parcela č. 1107/1 bol predmetom dedenia po P. D. v osvedčení o dedičstve zo dňa 23.05.2002, sp. zn.1D 1021/2001, D not 274/2001 a tento pozemok nadobudla titulom dedenia po P. D. pani F. D., r. č.
XXXXXX/XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, tak jej právna nástupkyňa – žalobkyňa sa domáha, aby súd určil,
že do dedičstva po F. D. patrí aj predmetný pozemok parc. č. 1107/1, ktorý nebol v osvedčení o dedičstve

zo dňa 12.11.2012, sp. zn. 6D 524/2012, D not 201/2012 uvedený.

2. Slovenský pozemkový fond ako zástupca dedičov po žalovaných sa vyjadril k žalobe podaním
doručeným súdu dňa 28.11.2019 tak, že uviedol žalobkyňa si odvodzuje svoje vlastnícke právo
z osvedčenia o vydržaní pod sp. zn N 235/2000, NZ 237/2000, na základe ktorého sa stal jej

právny predchodca P. D. vlastníkom žalovanej parcely, avšak podľa zástupcu žalovaných žalobkyňa
vpredmetnejžalobenepreukázala,žeparcelauvedenávosvedčeníodedičstveako„združenépozemky
parc. č. 1107 v užívaní PD Veľké Ripňany“ bez uvedenia výmery je parcelou registra „E“ č. 1107/1
o výmere 8033 m2, orná pôda v k. ú. M. C., a dokonca ani v predloženom osvedčení o vydržaní v časti
III. nie je parcela č. 1107, ku ktorej by mal nadobudnúť vlastníctvo P. D. ani uvedená.

3. Žalobkyňa sa k vyššie uvedenému vyjadreniu zástupcu žalovaných vyjadrila podaním doručeným
súdu dňa 14.01.2020 tak, že uviedla, že žalobkyňa sa považuje na základe listín pripojených k žalobe za
vlastníčku parcely KN-E č. 1107/1 – orná pôda o výmere 8033 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. M. C..

4. Žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby doručenom súdu dňa 21.12.2021 žiadala súd, aby pripustil

pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalobcu, a to A. B., C. D. a E. D. – deti žalobkyne.
Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 11C/4/2019-153 zo dňa 09.02.2022 pribral do konania A. B., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, a E. D., nar. XX.XX.XXXX, ako ďalšie strany sporu na strane žalobcu.

5. Právny zástupca žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 14.02.2022 oznámil súdu, že potomkami

– dedičmi po F. I., zomr. XX.XX.XXXX sú Q. I., M. C. XX, a R. I., M. C. XX.

6. Podaním zo dňa 11.01.2023 právny zástupca pôvodnej žalobkyne oznámil, že žalobkyňa K. D., C. L.,
nar.XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrela.

7. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 18.10.2024 právny zástupca žalobcov uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania vrátane identifikácie pozemnoknižnej parcely č. 1107, evidovanej v PKN
vložke č. XXX, vykonanej OÚ Topoľčany dňa 26.04.2024 je zrejmé, že parcela KN-E č. 1107/1, ktorá je
v súčasnej dobe zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. M. C., je totožná s parcelou č. 1107/1, ktorá je uvedená
v osvedčení o dedičstve po P. D. č. k. 1D/1021/2001 – D not 274/2001, ktorá bola vytvorená z pôvodnej

pozemnoknižnej parcely č. 1107, zapísané v PKM vložke č. 103 k. ú. M. C.. Vzhľadom na uvedené
žiadali, aby súd určil, že žalobcovia A. B. a E. D. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku
parc. č. 1107/1, registra „E“ – orná pôda o výmere 8033 m2, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. M. C. ,
a to každý v jednej polovici. Zároveň žiadali priznať proti žalovaným, nie fondu, nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

8. Zástupca žalovaných vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 18.10.2024 uviedol, že
podľa ich názoru žalobcovia nepreukázali, že im svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na
rozdielodžalovaných,ktorýmtotovlastníckeprávosvedčíztituluvýmeruoprídele,apretožiadaližalobu
zamietnuť, nárok na náhradu trov konania si voči žalobcom neuplatnili.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, obsahom pripojeného spisu 1D
1021/01, D not. 274/01, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu Okresného súdu Nitra sp.
zn. TO/11C/4/2019, a zistil tento skutkový stav:

9.1 Z notárskej zápisnice na č. l. 4 – 5 vyplýva, že notárka JUDr. Vlasta Rybanská osvedčuje vyhlásenie
o vydržaní tam uvedených nehnuteľností do vlastníctva P. D..

9.2 Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D 1021/2001, D not. 274/2001 na č. l. 5 -6 vyplýva, že
poľnohospodársku pôdu na LV č. XX všetky parcelné čísla tam presne špecifikované, vrátane parcely

č. 1107 prevezmú: A. B., E. D., F. D., každý v 1/3 voči spoludedičke bezodplatne.
9.3 Z Výmeru o vlastníctve pôdy na č. l. 61 – 62 z 03.05.1948 je zrejmé, že žalovaným bola do vlastníctva
pridelená nehnuteľnosť v k. ú. M. C. o celkovej výmere 0,8033 ha, označená ako vl. č. XXX parc. č.
1107/1 – roľa o výmere 0,8033 ha.10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 134 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 56 zákona č. 323/1992 Z. z. Notársky poriadok, na žiadosť účastníka notár osvedčuje
skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené
právne následky. Vydáva najmä osvedčenia
a) o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len „odpis“) listiny (vidimácia),
b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia),

c) o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo,
d) o protestácii zmeniek,
e) o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb,
f) o tom, že je niekto nažive,
g) o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom,

h) o iných skutočnostiach.
O osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na
predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.
O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia
o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu

vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79.
Podľa § 63 Notárskeho poriadku, notár formou notárskej zápisnice na základe predložených listín
osvedčí splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom; v notárskej zápisnici notár uvedie,
splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preukázané a pripojí
osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup účastníka podľa osobitného

predpisu.

13. V súvislosti s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že dobré mravy sú síce
neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je problematické zistiť, ktorékonkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo všeobecnosti sa zvykne
o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom
stupni jej vývoja – chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich

jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených
a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj
k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti.

14. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva je splnenie tzv. aktívnej

a pasívnej vecnej legitimácie sporových strán a existencia naliehavého právneho záujmu.

15. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamietal. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal.

16. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté,aleboohrozenézapredpokladu,ževyhovujúcimurčovacímrozsudkommožnotútoneistotualebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.

Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný,
naopak naliehavosť nie je daná , ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinností. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty, alebo ohrozenia, alebo kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý

právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Povinnosť
žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe
skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný
navrhnúť dôkazy.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samosatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

18. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,

prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, teda nepreukázali existenciu ani dôvodnosť
uplatneného nároku, a preto súd žalobu zamietol.
V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých
skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno

dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých
založiť takýto nadobúdací titul. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva,
musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

Žalobca má v prvom rade povinosť tvrdenia, na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132
Civilného sporového poriadku, je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť
k objasneniu veic a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Pre úspech strany
sporu je teda nevyhnutné uniesť ako bremeno tvrdenia skutočností, ktoré môžu privodiť jej úspech v
spore, tak aj bremeno tieto skutočnosti preukázať.

18.1 Žalobcovia v zmysle podanej žaloby odvodzovali svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
z Osvedčenia o vydržaní sp. zn. N XXX/XXX, NZ 237/2000 na č. l. 4 – 5 zo dňa 02.05.2000, na základe
ktorého osvedčenia sa stal ich právny predchodca P. D. vlastníkom žalovanej parcely. Žalobcoviavšak nepreukázali, že predmetná parcela uvedená v osvedčení o dedičstve označená ako „združené
pozemky parc. č. 1107 v užívaní PD Veľké Ripňany” bez uvedenia výmery je totožná s parcelou registra
„E” č. 1107/1, orná pôda o výmere 8033 m2, v k. ú. M. C.. Navyše, ako súd zistil preskúmaním

predmetnej notárskej zápisnice, v osvedčení o vydržaní v III. časti nie je parcela č. 1107, ku ktorej by mal
nadobudnúť vlastníctvo P. D., vôbec uvedená. Súd ďalej uvádza, že aj v zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 17/2010, preukázanie nadobúdacieho titulu svojho
právneho predchodcu predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčuje
iba pravdivosť toho, že zápisnicu spísala v tomto prípade notárka JUDr. Vlasta Rybanská, a že P. D.

urobil pred notárkou vyhlásenie. Zápisnica však neosvedčuje existenciu podmienok vydržania, najmä
podmienku oprávnenej držby, obsahuje len vyhlásenie o týchto podmienkách. Súd teda konštatuje, že
notárskazápisnicaovydržaníniejepreukázanímvlastníckehotitulu,tentonereferujenapredchádzajúce
imperfektné právne úkony, napríklad nezaregistrovanú zmluvu, písomnú dohodu, či svedecké výpovede
o tom, kto nehnuteľnosť užíval, v akom rozsahu a za akým účelom.

18.2 Na rozdiel od žalobcov mal súd preukázané vlastnícke právo žalovaných k predmetnej
nehnuteľnosti, a to na základe predloženého Výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR zo
dňa 03.05.1948 na č. l. 61 – 62, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaným bola týmto výmerom
pridelená do vlastníctva pôdohospodárska nehnuteľnosť v kat. území M. C. o celkovej výmere 0,8033

ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené ako vl. č. XXX parc. č. 1107/1 – roľa o výmere 0,8033 ha.
Pokiaľ ide o vyššie uvedený výmer, súd dodáva, že sa jedná o verejnú listinu, ktorá je dokladom o
vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za predpokladu, že bola vydaná oprávnený subjektom a
obsahuje všetky podstatné náležitosti. K tejto problematike boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1M Cdo/8/2009). V danom
prípade bol vydaný výmer v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a tento orgán výmer vydal
v medziach jeho právnomoci. Výmer spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaní sa stali na
základe výmeru zo dňa 03.05.1948 vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Už samotným vydaním tejto
listiny príslušným orgánom, žalovaní nadobudli vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti bez ohľadu

na to, či bol vykonaný zápis v pozemkovej knihe.

19.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdtak,žežalovaným,akostraneúspešnejvkonaní,nepriznalproti
žalobcom nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že
v prípade úspechu žalovaných si trovy konania voči žalobcom uplatňovať nebudú. Súd preto v zmysle

§ 257 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaným
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.